Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213069
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6412213069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom zo dňa 23. 06. 2014 č. k. 5C/121/2012 - 85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v spojených veciach pod sp. zn. 5C/121/2012 (5C/121/2012, 5C/122/2012, 5C/132/2012,
5C/134/2012, 5C/143/2012, 5C/145/2012, 5C/146/2012, 5C/148/2012, 5C/149/2012, 5C/159/2012,
10C/141/2012, 6C/143/2012, 6C/163/2012) po ich spojení zamietol v celom rozsahu. Podanými
návrhmi sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v konkrétnych exekučných veciach pod sp. zn. Er/132/2012, 12Er/228/2004, 10Er/62/2003,

11Er/1727/2002, 10Er/84/2003, 10Er/249/2010, 1Er/1592/2004, 11Er/425/2004, 11Er/1427/2004,
15Er/342/2006, 11Er/2193/2005, 14Er/319/2006, 15Er/1917/2006) v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným
postupom okresného súdu v exekučných konaniach z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o návrhoch
na zmenu súdneho exekútora v lehote určenej Exekučným poriadkom. Okresný súd návrhy v spojených
veciach nepovažoval za dôvodné, lebo nezistil zo strany exekučného súdu v exekučných veciach
nesprávny úradný postup, keďže u časti návrhov s ohľadom na začatie exekučného konania nebol

viazaný lehotou 30 dní na rozhodnutie o zmene exekútora a tam, kde touto lehotou viazaný bol,
postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, zabezpečoval si podklady, pričom rozhodol v lehotách
primeraných na vybavenie. Preto boli primerané aj vo veciach, v ktorých nebol viazaný lehotou 30 dní.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
súdprejednalvecvneprítomnostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcupostupujúcpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. V tejto

súvislosti namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
priložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým
navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský súd nevzhliadoldôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že u navrhovateľa a objektívne aj v očiach verejnosti
nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia
iných krajských súdov, ktoré vylučovali sudcov príslušného súdu, aj keď nerozhodovali v exekučnej

veci z prejednávania a rozhodovania. Ďalej v podanom odvolaní uviedol, že súd sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa
o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ trval na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a
na nestrannom súde. Navrhovateľ nemal ani možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri

svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal teda možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu
ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa uvedených

argumentov navrhovateľa porušená vo viacerých smeroch. Navrhovateľ v odvolaní taktiež poukazoval
nato,žepokiaľsažalovanýnevyjadril,resp.nereagovalnavýzvusúdu,abypredložilpísomnévyjadrenie
k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Taktiež si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie veci.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo strany odporkyne podané nebolo.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v

rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. a tento čiastočne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil a čiastočne v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08. 01. 2014 č. k.
5C/121/2012 - 35 okresný súd veci sp. zn. 5C/121/2012, 5C/122/2012, 5C/132/2012, 5C/134/2012,
5C/143/2012, 5C/145/2012, 5C/146/2012, 5C/148/2012, 5C/149/2012, 5C/159/2012, 10C/141/2012,
6C/143/2012, 6C/163/2012 spojil na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/121/2012, pod ktorou vo veciach
konal.

Pokiaľ sa týka ostatných spojených vecí sp. zn. 5C/121/2012, tak exekučné spisy dotýkajúce sa návrhov
na začatie konania uplatnených pod týmito spisovými značkami boli do konania pripojené. Na základe
podaného odvolania zo strany navrhovateľa tak mohol krajský súd preskúmavať správnosť rozhodnutia
okresného súdu dotýkajúceho sa týchto vecí.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p. teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní, ktoré sa dotýkalo vyššie uvedených spojených vecí,
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci a na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v daných spojených veciach v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje
rozhodnutie, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležiteodôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne jasne,
zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal s preskúmaním právneho základu
ako aj dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, preto ak tento v podanom odvolaní namietal
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku, tak tieto námietky nepovažoval krajský súd za opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods.1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to
tak s ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Z dôvodov rozsudku okresného súdu podrobne vyplýva skutkový stav zistený z exekučných spisov,
postup exekučného súdu ako aj lehoty, v ktorých rozhodol. Okresný súd sa so zisteným skutkovým
stavom dostatočne vyporiadal a tento v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona aj správne
vyhodnotil. Ani navrhovateľ v podanom odvolaní nenamietal nesprávnosť konkrétnych zistení okresného

súdu a z toho vyplývajúcu nesprávnosť právnych záverov. Odvolanie tak, ako v iných veciach, obsahuje
stále tie isté námietky, ktoré sú koncipované všeobecne, aby sa mohli použiť do odvolaní aj v iných
veciach - hromadne podaných žalôb. Krajský súd nezistil také dôvody, ktoré by mohli byť dôvodom pre
zrušeniečizmenurozhodnutiaokresnéhosúdu.Pretozáverokresnéhosúduotom,ženebolpreukázaný
nesprávny postup exekučného súdu v exekučnom konaní, považoval za správny. správne preto návrhy

v spojených veciach zamietol.

Za nedôvodné považuje krajský súd aj argumenty navrhovateľa obsiahnuté v podanom odvolaní a
spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne navrhovateľovi odňaté právo
konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie

pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd
v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd podľa tvrdenia navrhovateľa ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu
s ústavnou sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, vedeného pod sp. zn.
24NcC/280/2012. Dôvodom návrhu na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo, že vo veci nekonal
nestranný sudca ako aj súd. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia okresného súdu, uvedenou okolnosťou

sa však okresný súd zaoberal a uvedený dôvod nepovažoval za dôvod na zrušenie pojednávania, keďže
dospel k záveru, že nie je daný ani dôvod na prerušenie konania v danej veci. Bol totiž toho názoru, že v
otázke námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom už rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici. Rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici boli vylúčení z prejednávania a rozhodnutia
len sudcovia, ktorí konali v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ odvodzuje nesprávny úradný postup.

Takýto záver súdu prvého stupňa považuje za správny aj krajský súd, a pokiaľ preto nevyhovel návrhu
na prerušenie konania a taktiež návrhu na zrušenie pojednávania, považoval aj krajský súd procesný
postup súdu prvého stupňa za správny. Súd prvého stupňa mohol preto postupovať podľa § 101 ods.
2 O. s. p.

Krajský súd je tiež toho názoru, že okresný súd mohol v merite veci rozhodnúť aj pred tým, ako
rozhodnutie, ktorým okresný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, nadobudlo
právoplatnosť. Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa proti rozhodnutiu vo veci
samej, ktoré obsahovalo aj výrok majúci povahu uznesenia, ktorým nevyhovel návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania, totiž posudzoval dôvodnosť a správnosť týchto rozhodnutí komplexne odvolací

súd, ktorý nezistil procesné pochybenie okresného súdu, teda takú vadu konania, ktorá by bola
prekážkou toho, aby nebolo možné rozhodnúť vo veci samej. Navrhovateľ sa zbavil možnosti zúčastniť
sa pojednávania sám. Ak predpokladal prerušenie konania a zrušenie pojednávania, potom jeho
predpoklad sa nesplnil.Z podaného odvolania navrhovateľa ďalej vyplýva, že ním namietal to, že okresný súd sa nevyporiadal
s jeho žiadosťou, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca navrhovateľa. V tejto otázke

krajský súd uvádza, že v podaní navrhovateľa a aj v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu
je uvedené, že navrhovateľ sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Žiar nad Hronom, tak nie je právny dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo
nie je vedené nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo
k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, pretože navrhovateľ mal možnosť sa pojednávania
okresného súdu zúčastniť, pretože o termíne pojednávania včas vedel, pričom svoje právo účasti na
pojednávaní okresného súdu nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s.
p. pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. bolo
obsiahnuté v predvolaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené. Takže o poučení zo
strany okresného súdu a právnych dôsledkoch právny zástupca navrhovateľa vedel.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol samotný navrhovateľ, a to exekučné
spisy, z ktorých odvodzoval navrhovateľ nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz pripojenými exekučnými spismi, teda dôkaz, ktorý
navrhol samotný navrhovateľ, a ak na základe takto vykonaného dôkazu dospel k záveru, že nebol

zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak vychádzal len z podkladu,
ktorý bol navrhnutý navrhovateľom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu vyplýva, pričom ani
krajský súd preskúmaním veci nezistil, že by skutkové a právne závery okresného súdu v tomto smere
boli nesprávne.

V podanom odvolaní navrhovateľ taktiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., pretože ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby
predložila písomné vyjadrenie k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., bol dôvod
na tento procesný postup. Tento argument navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko odporkyňa doručila
súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné stanovisko k návrhu a uplatnenému nároku, ktoré

bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ teda o námietkach odporkyne proti
uplatnenému nároku vedel. Neboli teda splnené podmienky pre procesný postup podľa ustanovenia §
153b O. s. p.

V danom štádiu konania sú už potom nepodstatné aj úvahy navrhovateľa v podanom odvolaní o

nedostatku nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na to, že o námietke
zaujatosti sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom, teda aj v spojených veciach rozhodoval Krajský
súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú otázku právoplatne vyriešil, pričom v rámci rozhodovania o
námietke zaujatosti dospel krajský súd k záveru, že pre posudzovanie opodstatnenosti námietky
zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci,

ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. Pokiaľ bol navrhovateľ presvedčený, že krajský
súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu
dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s § 237 písm. g/ O. s. p. Najvyšší súd, ako súd
dovolací, bol povolaný na poskytnutie ochrany základným právam navrhovateľa. Takýto záver zaujal
Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 1ÚS 89/2013. Okrem toho poukazoval aj na

nedostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok zákonného sudcu, ktoré smerovali
proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojených veciach, tak ako

sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnémuúčastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením §151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.