Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/201/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106229707
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5106229707.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ R. Š., O. Y. Č.. XXX, 2/ W. Š., O. Y. Č.. XXX, 3/ H.. W. Š., O. Y. Č.. XXX, 4/ G. Š., T..
X. Q. XXXX, S. K. Q., právne zastúpení Advokátka kancelária s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO
36 436 640, proti odporcom: 1/ R. Z., Y. XXX, 2/ O. D., Y. Č.. XXX, právne zastúpení JUDr. Bohuslav
Majchrák, advokát, spol. s. r.o., Nová Bystrica 850, 023 05, IČO: 36 416 525, o odstránenie čiernej

stavby a iné takto,

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov 1/,2/,3/,4/, ktorým sa domáhajú voči odporcom v rade 1/ a 2/ do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku o povinnosti odstránenia drevenej hospodárskej stavby, postavenej na KNC
parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 318 m2, zapísaných na LV XXX a na pozemku KNC parc. č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie Y., z dôvodu
neoprávneného zriadenia stavby na cudzom pozemku z a m i e t a .

Odporcovia v rade 1/,2/ s ú p o v i n n í umožniť navrhovateľom v rade 1/,2/ vstup na pozemok KNC
parcelu č. XXX/X - záhrady o výmere 318 m2, vedený na LV XXX pre kat. územie Y., na účel opravy
plota, postaveného medzi pozemkami KNC parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 318 m2, zapísaných
na LV č. XXX a KNC parcelou XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, zapísaných na
LV č. XXX pre kat. územie Y., v rozsahu právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu.

Súd návrh navrhovateľov v rade 3/,4 z a m i e t a .

Navrhovatelia v rade 1/,2/ a odporcovia v rade 1/,2/ n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Navrhovatelia v rade 3/, 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v rade 1/,2/
náhradu trov konania, 1.426,40€ všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v rade 1/,2/,3/,4/ sa podaným návrhom domáhali súdneho výroku, ktorým by súd uložil :

a) odporcom v rade 1/, 2/ povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť drevenú hospodársku
stavbu postavenú na KNC XXX/X zapísaná na LV XXX a KNC XXX/X zap. na LV XXX k.ú. Rudina
b) odporcom v rade 1/, 2/ povinnosť strpieť vstup navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/, 4/ na pozemok KNC
XXX/X zap. na LV XXX k.ú. Rudina, za účelom opravy plota postaveného na hranici parciel KNC XXX/
X a XXX/X k.ú. Rudina.
Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcov uhradiť navrhovateľovi trovy konania.

Ako dôvod pre podanie návrhu navrhovatelia 1/,2/,3/ a 4/ uviedli, že odporcovia časť drevenej
hospodárskej stavby, ktorú žiadajú odstrániť majú postavenú na ich pozemku.Vstupu na pozemok odporcov 1/ a 2/ sa navrhovatelia v rade 1/,2/,3/ a 4/ domáhali za účelom opravy
plota, ktorý je v ich vlastníctve.

Odporcovia 1/,2/ žiadali návrh zamietnuť, poukázali na tú skutočnosť, že drevená hospodárska stavba
je postavená na ich pozemku, plot, ktorý je predmetom sporu je v ich vlastníctve.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním znalca H.. Q. S., výsluchom
svedkov Š. D., B. B., U. X., U. V., U. S., R. Q., R. Q., Š. Š., X. Š., Ľ. S., Q. Š. U. H.. W. W., oboznámením

sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v rade 2/ W. Š. je podielová spoluvlastníčka v podiele 1/2, navrhovateľ v rade 3/ W.
Š. je podielový spoluvlastník v podiele 1/4, G. Š., Y.. R. je podielová spoluvlastníčka v podiele 1/4
nehnuteľnosti kat. územie Rudina zapísanej na LV č. XXX ako KNC parcely XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 195 m2.

Navrhovateľka v rade 2/ predmetný podiel v nehnuteľnosti získala na základe darovacej zmluvy č. Y.
XXX/XXXX.
Navrhovatelia v rade 3/ a 4/ nadobudli predmetný podiel k nehnuteľnosti každý po jednej 1/4 na základe
darovacej zmluvy pod č. B. XXX/XXXX.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ R. Š. U. W. Š. sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiele jednej 1/2 a
navrhovatelia v rade 3/, 4/ sú každý podielovými spoluvlastníkmi v podiele jednej 1/4 v nehnuteľnosti a
to domu č. XXX postaveného na KNC parcely XXX/X kat. území Rudina vedenej na LV XXXX.
R. Š. U. W. Š., navrhovatelia 1/, 2/ boli zapísaní na list vlastníctva na základe žiadosti o zápis rodinného
domu - XX/XX.

Navrhovatelia v rade 3/, 4/ sa stali podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/4 každý na základe darovacej
zmluvy č. B. XXX/XXXX.

Odporcova v rade 1/, 2/ sú podieloví spoluvlastníci, R. Z. v podiele 1/2 a O. D. v podiele 1/2 v
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa kat. územie Rudina, vedenej na LV XXX ako KNC parcele XXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2 a KNC XXX/X záhrady o výmere 318 m2, zapísaného
na LV XXX.
Odporkyňa v rade 1/ predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe darovacej zmluvy č. Y. XXX/XXXX.
Odporca v rade 2/ O. D. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy pod č. B. XX/
XXXX od svojej matky, odporkyne v rade 1/.

Navrhovateľ v rade 1/ R. Š. a navrhovateľka v rade 2/ W. Š. niekedy okolo r. 1967 započali s výstavbou
rodinného domu na parcele KNC XXX/X v kat. území Rudina, kde predmetný dom postavili niekedy
okolo r. 1968.
Priebeh uvedených rokov navrhovatelia v rade 1/ a 2/ súbežne so stavbou domu na hranici medzi

súčastnou parcelou KNC XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2 vedenej na LV č. XXX
kat. úz. Rudina a KNC parcelou XXX/X záhrady o výmere 318 m2 vedenej na LV č. XXX kat. územie
Rudina postavili plot, ktorý oddeľoval uvedené pozemky.
Uvedený plot bol najprv postavený tak, že bola vykopaná ryha, ktorá ryha bola zabetónovaná, do
uvedeného betónového základu boli osadené železné stĺpiky, bol nadbetónovaný základ, na stĺpiky boli

navarené matice, do matíc boli navlečené drôty a na drôty bolo osadené pletivo.
Dodatočne, približne v 80-tych rokoch navrhovatelia v rade 1/ a 2/ obetónovali stĺpiky a dorodili drevenú
nadstavbu.
O stavbe a stavebníkoch predmetného plota na Obci Rudina nie je žiaden záznam.

Predmetný plot bol a je naďalej vo vlastníctve staviteľov plota, navrhovateľov v rade 1/ a 2/.

Odporkyňa R. Z. ( predtým D.Á. ) počas trvania prvého manželstva s prvým manželom - Š. D. začala
stavať na parcele č. KNC XXX/X záhrada o výmere 318 m2 drevenú hospodársku stavbu, ktorá drevená
hospodárska stavba bola postavená s určitým odstupom od hranice pozemku navrhovateľky v rade 2/

KNC 741/1 ( dnes navrhovateľov 2/,3/ 4/ ).
Po rozvode manželstva odporkyne v rade 1/ so Š. D. ( prvým manželom ) sa odporkyňa v rade 1/ vydala
druhý krát za X. Z..Niekedy v priebehu 80-tich rokov z vedomím obce Rudina a za súhlasu navrhovateľov 1/ a 2/, odporkyňa
v rade 1/ s druhým manželom X. Z.Ý. predĺžili drevenú hospodársku stavbu smerom na pozemok
navrhovateľky v rade 2/ ( KNC parcelu XXX/X ).

Predmetná hospodárska stavba bola pristavená tak, že koniec prístavby stavby smerom na pozemok
navrhovateľky v rade 2/ ( dnes navrhovateľov v rade 2/,3/ a 4/ ) podopreli drevenými kolmi, ktoré boli
volne položené na pozemku odporcov v rade 1/ a 2/ na parcele KNC XXX/X ( tesne popri pozemku
navrhovateľky v rade 2/ ).
Strechu drevenej hospodárskej stavby opreli o strechu garáže navrhovateľov 1/, 2/ tak, aby voda

z drevenej hospodárskej stavby a garáže navrhovateľov v rade 1/ a 2/ nepodmáčala pozemok
navrhovateľky a odporcov v rade 1/ a 2/ a tiež aj garáž navrhovateľov 1/,2/.

Prvé nedorozumenia začali vznikať medzi účastníkmi konania kvôli chovu sliepok odporkyňou v rade 1/
a jej manželom, pretože predmetné sliepky navrhovateľom v rade 1/ a 2/ smrdeli.
Tieto nedorozumenia prerástli do štádia, kedy odporkyňa v rade 1/ spolu s odporcom v rade 2/ chceli na

plot navrhovateľov v rade 1/ a 2/ osadiť plechové tabule, s čím nesúhlasili navrhovatelia v rade 1/ a 2/.

Následne niekedy okolo r. 2005 požiadala odporkyňa v rade 1/ spolu s odporcom v rade 2/ Obec Rudina
o výstavbu plota, ktorý plot chceli postaviť súbežne s plotom navrhovateľov v rade 1/ a 2/ ( hneď vedľa ).
Súbežne s týmto začali hĺbiť základovú ryhu na výstavbu uvedeného plota so strany plota odporcov v

rade 1/ a 2/ na parcele KNC XXX/X.
V priebehu nasledujúcich rokov sa plot navrhovateľov 1/ a 2/ vychýlil a posunul smerom do pozemku
odporcov v rade 1/, 2/.

Navrhovatelia v rade 1/ - 4/ po viacerých nedorozumeniach podali na Okresný súd v Žiline návrh dňa

22.12.2006, ktorým sa po doplnení návrhu domáhali uloženia povinnosti odporcom v rade 1/ a 2/:

a/ Odporcovia v rade 1,2 sú do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinní odstrániť drevenú hospodársku
stavbu postavenú na KNC XXX/X zap. na LV XXX a KNC XXX/X zap. na LV XXX k.ú. Rudina.

b/ Odporcovia v rade 1,2 sú povinní strpieť vstup navrhovateľov v rade 1/,2/,3/,4/ na pozemok KNC XXX/
X zap. na LV XXX k.ú. Rudina za účelom opravy plota postaveného na hranici KNC XXX/X a XXX/X
k.ú. Rudina.

Čo do posúdenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci súd vychádzal zo zákon. ust. § 123

Občianskeho zákonníka kde je uvedené, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1/,2/ Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich v pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,

pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Podľa § 135 c) ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to

nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadi (ďalej len „vlastník stavby“).

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorý svedkovia uviedli:

Svedok Š. D., prvý manžel odporkyne v rade 1/ uviedol, že keď okolo roku 1980 dostavali dom, následne
začali stavať drevenú kôlňu, ktorá bola vzdialená približne 70 cm od hranice pozemku navrhovateľov.
Uvedenú drevenú hospodársku stavbu postavili bez stavebného povolenia.V čase keď sa stavala uvedená hospodárska stavba, odporcovia ohľadne uvedenej hospodárskej stavby
výhrady nemali.
Ako náhle však dostavali stavbu a do tejto drevenej stavby dali sliepky, začali problémy, pretože

navrhovateľom v rade 1/, 2/ uvedené sliepky smrdeli.
Plot, ktorý je predmetom sporu, podľa jeho názoru je vo vlastníctve odporkyne v rade 1/, pretože on
spolu s odporkyňou v rade 1/, za pomoci Q. Š. vykopali rýhu, ktorú rýhu zabetónovali, do betónu osadili
železné stĺpiky.
Následne na stĺpiky navarili matice, do matíc natiahli drót, na drót osadili pletivo.

Plot postavili s manželkou na pôvodnej hranici pozemkov KNC XXX/X a KNC XXX/1.

Plot dodatočne výliskami dorobili navrhovatelia v rade 1/ a 2/.

Svedok B. B. uviedol, že predmetný plot stavali navrhovatelia v rade 1/, 2/, kde on sám bol pri výkope
základov predmetného plota v období, kedy mal asi 15 rokov.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ vykopali najprv základ, do základu naliali betón, osadili stĺpiky, na to
nadbetónovali betónový základ asi do výšky 30 cm.
Na stavbu predmetného plotu si ho najal R. Š., navrhovateľ.

Svedok U. X. uviedol, že keď on prišiel na miesto samé, bol už základ zaliaty betónom, do uvedeného

betónu osadili stĺpiky, nad zem urobili šalung a do šalungu naliali betón.
Predmetný plot staval R. Š., proti výstavbe plota na uvedenej hranici nikto výhrady nemal.

Svedok U. V. uviedol, že on predmetný plot staval spolu s B., R. a X. na hranici pozemkov medzi rodinou
Š. a rodinou Š..

Oni vykopali základy, naliali betón, osadili stĺpiky, urobili šalung nad zem.
Predmetný plot staval celá rodina navrhovateľov v rade 1/, 2/.
Na uvedenú prácu si ich najala rodina Š..

Svedkyňa U. S. sa nevedela vyjadriť kto je stavebníkom plota, vedela len uviesť toľko, že nadstavbu

predmetného plota s výliskou zhotovill navrhovateľ v rade 1/.

Svedok R. Q. uviedol, že on na mieste samom býva od roku 1964. Hranicu medzi pozemkami si dohodli
pôvodní vlastníci pozemkov tak, že si zarovnávali pozemky, aby tieto pozemky mali súmerné tvary.
Podľa jeho názoru R. Š. tým, že postavil plot ako postavil, prihradil si časť pozemku odporcov v rade

1/, 2/.
Neskôr poprel, že by tento plot staval R. Š..

Svedok B. R. uviedol, že bol pri výstavbe plota okolo roku 1968, kde bol vykopaný základ navrhovateľmi
1/ a 2/, kde nad zem nadšalovali betónový múrik do výšky asi 40 cm, osadili stĺpiky a natiahli pletivo.

Práce, ktoré on vykonával, vykonával v prospech Š..

Svedok Š. Š. pri výstavbe plota nebol, len na zabetónované stĺpiky naváral dielce okolo roku 1969.

Svedok X. Š. sa k predmetu veci vyjadriť nevedel.

Svedok J. S. bol vypočúvaný ako svedok a v čase výsluchu bol starostom obce Y. ( spoločného
stavebného úradu ).
Svedok sa k stavbe predmetného plota v minulosti vyjadriť konkrétne nevedel, uviedol, že len z rečí
obyvateľov obce Y. zastáva názor, že predmetný plot stavala rodina Š..

Do konečnej podoby sporný plot dala rodina Š..

Čo sa týka plota a hranice medzi pozemkami účastníkov konania uviedol, že ohľadne plota a hranice
medzi pozemkami v minulosti medzi účastníkmi konania spor nebol.
Čo on má vedomosť, niekedy okolo roku 2005 odporkyňa v rade 1/ s odporcom v rade 2/ a s manželom

odporkyne v rade 1/ chceli postaviť druhý plot súbežne s plotom, ktorý je predmetom sporu a z toho
dôvodu odporcovia v rade 1/, 2/ požiadali Obec Rudina o vydanie stavebného povolenia na výstavbu
nového plotaZa týmto účelom vykopali základovú ryhu, kde chceli postaviť svoj plot v takej podobe, aby nebolo
vidno z pozemku odporcov na pozemok navrhovateľov a naspäť.

Na otázku súdu sa svedok vyjadril, že na opravu plota je potrebné minimálne odhlásenie drobnej stavby,
bez ohlásenia drobnej stavby nie je možné vykonať opravu plota .
V konkrétnom prípade vzhľadom na stav plota, oprava tohto plota nie je bežná údržba a z toho dôvodu
ako je vyššie uvedené je potrebné minimálne ohlásenie drobnej stavby.

Svedok, ako starosta obce uviedol, že nikto zo zúčastnených účastníkov konania nepodal žiadosť o
vydanie príslušného stavebného povolenia na Obec Rudina na účel opravy predmetného plota.

Tiež sa vyjadril k drevenej hospodárskej stavbe ku ktorej uviedol, že prednú časť predmetnej
hospodárskej drevenej stavby, ktorá je predmetom sporu, postavila odporkyňa v rade 1/ so svojím prvým
manželom a druhú časť uvedenej stavby dostavovala odporkyňa v rade 1/ s druhým manželom.

Uvedená dostavba bola realizovaná s vedomím obce Rudina a so súhlasom navrhovateľov v rade 1/, 2/.
Zadná časť-strecha dostavanej hospodárskej budovy bola opretá o garáž navrhovateľov v rade 1/, 2/
tak, aby nedošlo k podmokaniu pozemkov účastníkov konania a garáže navrhovateľov v rade 1/ a 2/.

Svedok Q. Š. sa k veci vyjadriť nevedel.

Svedok H.. W. W. bol členom stavebnej komisie v obci Rudina.
Svedok jednoznačne potvrdil, že vlastníkom predmetného plota je navrhovateľ v rade 1/ R. Š. a
navrhovateľka v rade 2/ W. Š., ktorí navrhovatelia v rade 1/, 2/ predmetný plot v minulosti postavili a
následne dostavali do dnešnej podoby.

Uvedenú vedomosť má z činnosti člena stavebnej komisie Obce Rudina, kde dlhoročne zastával
predmetnú funkciu a stretával sa aj s účastníkmi konania.
K uvedenému záveru došiel aj z toho dôvodu, že odporcovia v rade 1/, 2/ požiadali Obec Rudina o
vydanie stavebného povolenia na stavbu plota, kde odporcovia v rade 1/, 2/ chceli postaviť samostatne
druhý plot súbežne so sporným plotom, na svojom pozemku.

Za týmto účelom obkopali odporcovia v rade 1/, 2/ plot navrhovateľov v rade 1/, 2/.
Pokiaľ by boli vlastníkmi predmetného plota, nedávalo mu logiku, aby stavali druhý plot.
Z výpovede svedkov mal súd jednoznačne preukázané, že stavebníkom sporného plota a vlastníkom
sporného plota sú navrhovatelia v rade 1/ a 2/.

Znalec H.. Q. S.:

1/ vypracoval vo veci znalecký posudok č 48/2009 dňa 29.10.2009, kde sa vyjadril k predmetu sporu,
súčasťou znaleckého posudku bol aj znalecký grafický plán,

2/ na základe vypracovaného znaleckého posudku na mieste samom vykonal zameranie hranice
pozemkov,

V rámci znaleckého dokazovania znalec odpovedal na zásadné otázky:

a/ kade ide hranica medzi pozemkami parciel KNC XXX/X a XXX/X,
b/ či predmetný plot tak, ako bol postavený (odhliadnuc od súčasného posunu plota ), či tento plot bol
postavený na hranici sporných pozemkov,
c/ či drevená hospodárska stavba stojí aj na pozemku navrhovateľov 1/,2/,3/ a 4/.

Znalec vo svojom znaleckom posudku popísal a do znaleckého grafického plánu zakreslil hranicu medzi
pozemkami.

1a/ Z predmetného znaleckého posudku a znaleckého grafického plánu jednoznačne vyplýva, že

predmetná hranica pozemkov začína v bode 7/ ( pri dome navrhovateľov 1/,2/,3/ a 4/ ), prechádza
bodom 8/ ( pri garáži navrhovateľov 1/,2/ ) a končí v bode 9/ ( od bodu 8/ do bodu 9/ prechádza hranica
rovnobežne cca 42 cm od múru garáže navrhovateľov v rade 1/ a 2/).1b/ Z uvedeného znaleckého dokazovania je možné tiež zistiť, že plot v bode 7 ( ktorý stĺp plota bol
pôvodne zrejme postavený na hranici pozemkov ) je uskočený smerom do pozemku KNC XXX/X, ktorý
je pozemkom odporcov v rade 1/, 2/.

Plot od bodu 7/ až po bod 8/ je v celej línii tejto časti posunutý do pozemku KNC XXX/X odporcov v rade
1/a 2/, pričom v dobe 8/ plot správne stojí na hranici sporných pozemkov.

Pokiaľ vychádzame z uvedeného znaleckého posudku máme za to, že plot bol pôvodne navrhovateľmi
1/ a 2/ postavený správne na hranici parciel CKN XXX/X a XXX/X tak, ako hranica oddeľuje pozemky

XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2 a XXX/X záhrady o výmere 318 m2.
Podkopanímplotazostranyodporcovvrade1/a2/došlokposunuspornéhoplotadopozemkuodporcov
v rade 1/ a 2/, v časti bodov 7/ a 8/ znaleckého grafického plánu.

1c/ znalecký posudok a znalecký grafický plán zakreslil len hranicu pozemkov, neriešil presne osadenie
drevenej hospodárskej budovy na mieste samom, s ohľadom na hranicu pozemku.

Za týmto účelom súd vykonal na mieste samom ohliadku ( v poradí druhú ) dňa 18.6.2010, kde na mieste
samom vytýčil znalec hranicu.

2a/ znalec na mieste samom vytýčil hranicu, kde z vytýčenia hranice na mieste samom súd zistil to,

čo je konštatované v bode 1a/.

2b/ po vytýčení hranice na mieste samom súd zistil to, čo je konštatované v bode 1b/.

2c/ Sporné ostalo len, ako ( vzhľadom na hranicu pozemkov ) bola postavená a dnes stojí drevená

hospodárska stavba, ktorá je vo vlastníctve odporcov v rade 1/, 2/.
Na mieste samom súd nechal zakresliť znalca bielou farbou na dlažbu účastníkov konania hranicu
pozemku, ktorá hranica prechádza popod prístrešok drevenej hospodárskej stavby. Z uvedeného na
mieste samom súd zistil, že predmetná drevená hospodárska stavba je postavená v tejto časti na
drevených koloch, ktoré sú voľne položené na betónovom podklade ( zaťažené strechou stavby ).

Pri ohliadke bolo jednoznačne zistené, že predmetné koly, ktoré sú postavené bez uchytenia pevným
základom so zemou, že tieto stoja len na pozemku odporcov v rade 1/, 2/ t.j. na parcele CKN XXX/X.
( Pri ohliadke jeden s týchto drevených stĺpov asi 2 cm zasahoval do pozemku navrhovateľov 2/,3/ a 4/,
pričom buchnutím do stĺpa sa stĺp posunul späť na pozemok odporcov, na základe čoho už nezasahoval
do pozemku navrhovateľov ).

Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že stavebníkmi a vlastníkmi plota, ktorý je
predmetom sporu sú navrhovatelia v rade 1/ a 2/.
Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ktorí ako manželia súbežne s výstavbou rodinného domu na hranici
pozemkov CKN XXX/X a CKN XXX/X vykopali základ, do základu naliali betón, do betónu osadili stĺpiky,

na stĺpiky navarili matice, do matíc navliekli drót a následne na plot zavesili pletivo.
Následne stĺpiky obmurovali a vyhotovili výplň plota, čím plot dostal súčasnú podobu.
Plot ja vysoký cca 1,8 metra nad úroveň zeme.

Podľa názoru Okresného súdu v Žiline plot v podobe, v akej sa nachádza ku dňu rozhodovania vo veci

je v každom prípade samostatnou vecou v zmysle zákona ( betónový základ, múrik nad úroveň zeme,
betónové stĺpy, drevená výplň, spolu siahajúca so stĺpikmi do výšky cca 1,80 metra nad zem ).
Na jeho opravu je potrebné minimálne ohlásenie stavby, ak nie stavebné povolenie ).

Plot v opísanej podobe nemôžeme považovať za príslušenstvo pozemku.

Naviac je potrebné podotknúť, že zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplynulo, že by vlastníkom plota bol
niekto iný ako stavitelia plota - navrhovatelia v rade 1/,2/.

Tiež z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že opravu predmetného plota ( s

poukazom na podobu a stav plota, v akom sa nachádzal ku dňu rozhodovania vo veci ) nie je možné
považovať za bežnú údržbu.
Ďalej je potrebné konštatovať, že k oprave plota je potrebné rozhodnutie príslušného stavebného úradu
buď vo forme ohlásenia stavby alebo stavebného povolenia.Bez uvedeného nie je možné s opravou započať.

S poukazom na vyššie konštatovaný stav vyvstala otázka, či je možné, aby bez toho, aby vlastníci

plota mali právoplatné rozhodnutie, ktorým príslušný stavebný úrad povolí opravu plota, bolo možné
odporcom 1/,2/ uložiť povinnosť strpieť vstup na pozemok za účelom opravy plota v zmysle § 127 ods.
3 Občianskeho zákonníka ( vlastníci susediaci v pozemku sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v
nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, v prípade na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb).

Súdzastávanázor,ževkonkrétnomprípade,pokiaľjeúplnejasné,kadeidehranicaspornýchpozemkov
účastníkov konania na strane navrhovateľov a odporcov, je možné vyhovieť návrhu vlastníkov plota
( navrhovateľov 1/ a 2/ ), a uložiť odporcom v rade 1/,2/ povinnosť umožniť navrhovateľom v rade
1/,2/ vstup na pozemok KNC parcelu č. XXX/X - záhrady o výmere 318 m2, vedený na LV XXX pre kat.
územie Rudina, na účel opravy plota, postaveného medzi pozemkami KNC parcela č. XXX/X - záhrady

o výmere 318 m2, zapísaných na LV č. XXX a KNC parcelou XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 195 m2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie Rudina v rozsahu právoplatného rozhodnutia
príslušného stavebného úradu.

Vstup navrhovateľov 1/ a 2/ súd však viazal na právoplatné stavebné povolenie, ktoré právoplatné

stavebné povolenie príslušného stavebného úradu určí bližšie rozsah práv a povinností účastníkov
konania ohľadne opravy plota.

S poukazom na takto konštatované súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľov v tejto časti vyhovel,
uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť umožniť vstup navrhovateľom 1/ a 2/ na ich pozemok.

Keďže vlastníkmi plota ako stavby, ktorého sa oprava týka, sú len navrhovatelia v rade 1/ a 2/, nie
však navrhovatelia v rade 3/ a 4/, súd návrh navrhovateľov 3/ a 4/ v tejto časti s poukazom na zákonné
ustanovenie § 127 ods. 3 OZ zamietol.

Právny zástupca navrhovateľov 1/ až 4/ podal na Okresný súd v Žiline návrh na zmenu návrhu,
ktorým okrem iného žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu, ktorým by bol zároveň umožnený vstup
navrhovateľom 1/ až 4/ na pozemok odporcov za účelom aj výstavby nového plota ( nielen opravy plota ).
Súd navrhovanú zmenu návrhu nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Tiež je potrebné podotknúť, že podmienky pre výstavbu nového plota upravuje práve len stavebný zákon
a nie je možné uvedené subsumovať pod zákonné ustanovenie § 127 ods. 3 OZ ( ktorý pojednáva len
o údržbe a obhospodarovaní susediacich pozemkov a stavieb, nie o podmienkach novej stavby plota
ako takého ).

Ďalej mal súd jednoznačne z vykonaného dokazovania preukázané, že drevená hospodárska stavba
odporcov v rade 1/ a 2/ je postavená len na pozemku odporcov v rade 1/ a 2/ ( na drevených koloch ), na
parcele CKN XXX/X, pričom len časť strechy drevenej hospodárskej stavby zasahuje po celej dĺžke pri
garáži navrhovateľov do parcely navrhovateľov v rade 2/,3/ a 4/ CKN XXX/X v hĺbke cca 42 cm ( avšak
nie je zriadená na pozemku navrhovateľov 2/,3/, a 4/, parcele KNC XXX/X ).

Z vykonaného dokazovania mal súd naviac preukázané, že táto časť stavby, ktorá bola postavená
dodatočne, bola do tejto podoby dostavaná so súhlasom navrhovateľov v rade 1/ a 2/, s vedomím Obce
Rudina.
Časť strechy bola opretá so súhlasom navrhovateľov 1/ a 2/ o garáž navrhovateľov ( ktorá garáž je
tiež zrejme postavená bez súhlasu stavebného úradu ), aby nedochádzalo k podmokaniu pozemkov

účastníkov konania a hlavne základov samotnej garáže navrhovateľov.

S poukazom na vyššie zistený skutkový stav súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľov 1/,2/,3/,4/, ktorým
sa domáhali voči odporcom v rade 1/ a 2/ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosti odstránenia
celej drevenej hospodárskej stavby, postavenej na KNC parcely č. XXX/X - záhrady o výmere 318 m2,

zapísaných na LV XXX a na pozemku KNC parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 195
m2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie Rudina, z dôvodu neoprávneného zriadenia stavby na
cudzom pozemku z a m i e t o l .Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že on žiada tiež odstrániť drevenú hospodársku stavbu aj z
titulu nedovoleného zriadenia stavby ( pretože bola postavená bez rozhodnutia stavebného úradu ), v
zmysle uvedeného neupravil a ani nerozšíril petit návrhu..

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľov uviedol, že na uvedenom právnom dôvode netrvá,
pretože uvedené patrí do právomoci príslušného stavebného úradu.
S poukazom na vyššie uvedené, a následné vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľov sa súd ďalej
predmetným nezaoberal, tiež aj s poukazom na predmet sporu špecifikovaný v návrhu ako stavba na
cudzom pozemku.

O trovách konania vo vzťahu k navrhovateľom v rade 1/,2/ a odporcom v rade 1/,2/ súd rozhodol v
zmysle § 142 ods. 2 OSP kde je uvedené, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v rade 1/,2/ boli čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, súd v

zmysle § 142 ods. 2/ OSP rozhodol tak, že uvedeným účastníkom konania trovy konania nepriznal.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľov v rade 3/,4/ a odporcov v rade 1/,2/ súd rozhodol v zmysle
§ 142 ods. 1 OSP kde je uvedené, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.
Navrhovatelia v rade 3/,4/ boli v celom konaní neúspešní, sú preto povinní uhradiť trovy konania
odporcov v rade 1/,2/.

Trovy konania pozostávajú z vyplateného znalečného a trov právneho zastúpenia.

Odporcovia 1/, 2/ dňa 1.4.2009 zložili na účet Okresného súdu v Žiline spoločne a nerozdielne sumu
166€, ktorá je vedená pod D14a pol reg. 65/09.
Z predmetnej zloženej zálohy bolo na znalecké dokazovanie vyplatených 135,07€.
S poukazom na neúspech v spore navrhovateľov v rade 3/,4/, sú títo povinní zaplatiť odporcom v rade

1/,2/ 135,07€ z titulu uvedenej výplaty znalečného.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 9 úkonov právnej pomoci:
1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 8.8.2007 /§ 14 ods. 1 písm. a),

§ 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.12.2008/………….....
……………………...........................................................109,2,-EUR
2/ písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k návrhu vo veci samej dňa 13.8.2007/§ 14 ods.
1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do
31.12.2008/...............................................................................................................109,2,-EUR

3/ účasť na pojednávaní dňa 24.3.2009 /§ 14 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, 4 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.5.2010/..........................................128,38,-EUR
4/ účasť na pojednávaní dňa 22.4.2009/§ 14 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, 4 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.5.2010/..........................................128,38,-EUR
5/ účasť na pojednávaní dňa 12.1.2010 /§ 14 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, 3 vyhl.

MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.5.2010 /.........................................133,18,-EUR
6/ účasť na pojednávaní dňa 21.4.2010 /§ 14 ods. 1 písm. d), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, 3 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.5.2010 /.........................................133,18,-EUR
7/ účasť na pojednávaní dňa 18.6.2010 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, 3 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z./..............................................................................73,99,-EUR

8/ účasť na pojednávaní dňa 26.1.2011 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, 3 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z./...................................................................................76,-EUR
9/ účasť na pojednávaní dňa 29.3.2011 /§ 14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2, 3 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z./...................................................................................76,-EUR

Spolu ....................................................................................................................967,51,-EUR

režijný paušál 2 x 5,91,-EUR (úkony v roku 2007), 2 x 6,95,-EUR (úkony v roku 2009), 3 x 7,21,-
EUR (úkony v roku 2010), 2 x 7,41,-EUR (úkony v roku 2011) /§ 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004Z.z./ .................................................................................................62,17,-EUR x 2 účastníci = 124,34,-
EUR

DPH 19% za úkony v bode 1/ - 7/ / § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z./..154,94,-EUR

DPH 20% za úkony v bode 8/ - 9/ / § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z./....30,4,-EUR

Spolu........................................................................................................................185,34,-EUR

DPH 19% za režijný paušál za úkony vykonané v roku 2010 (3x7,21€x19%DPH)...4,11,-EUR x 2
účastníci = 8,22,-EUR / § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z./
DPH 20% za režijný paušál za úkony vykonané v roku 2011 (2x7,41€x20%DPH)....2,96,-EUR x 2
účastníci = 5,92,-EUR / § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z./

Spolu.....................................................................................................................14,14,-EUR,

S p o l u c e l k o m ...................................................................................... .1.291,33,- EUR,

všetky trovy konania 1.427,40,-EUR.

Na rozdiel od návrhu súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcov odmenu za úkon účasť na
pojednávaní konanom dňa 14.3.2010 a to z dôvodu, že zo spisu žiadne takéto pojednávanie nevyplýva.
Súd môže priznať odmenu len za úkony, ktoré sú preukázateľné, čo v tomto prípade nebolo. Takisto súd
nepriznal právnemu zástupcovi DPH 20% za úkony v bodoch 1/ - 7/ a nepriznal 20% DPH z režijných

paušálov za roky 2007, 2009, 2010 z dôvodu, že v rokoch 2007 - 2010 bola výška DPH 19%, ktorú
súd priznal za úkony v bodoch 1/ - 7/ a za režijný paušál za úkony vykonané v roku 2010, keďže DPH z
režijného paušálu sa priznáva podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., novelizovanej č. 232/2010 Z. z..

Podľa§l49ods.lO.s.p.súduložilnavrhovateľom3/,4/zaplatiťtrovykonaniaatrovyprávnehozástupcu

odporcov na účet právneho zástupcu. Za účelom úhrady náhrady trov konania, právny zástupca
odporcov vo vyúčtovaní trov uviedol účet č. XXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB banke, a. s. pobočka
Čadca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.