Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010072
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8715010072.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júna 2022, v trestnej
veci obž. Ing. H. V. a spol. pre zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 6T/20/2015 zo dňa 28. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/20/2015 zo dňa 28.04.2021 boli obžalovaní Ing. H. V.,
H. Y. a H. W. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby Krajskej prokuratúry Prešov
Kv 20/13/7700-136 zo dňa 4. 2. 2015, podanej na Okresnom súde Poprad dňa 12. 2. 2015, pre skutky
právne kvalifikované

- vo vzťahu k obžalovanej Ing. H. V. v bodoch 1 - 10 ako pokračovací zločin prevádzačstva vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v znení
zákona č. 334/2012 Z. z. a pokračovací prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo forme spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z. ,

- vo vzťahu k obžalovanému H. Y. v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6 ako pokračovací zločin prevádzačstva vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v
znení zákona č. 334/2012 Z. z. a pokračovací prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo forme spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z.,

- a vo vzťahu k obžalovanej H. W. v bode 2 ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods.2 písm. a)
Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo
forme pomoci podľa § 21 ods.1 písm. d) Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného zákona, v znení
zákona č. 334/2012 Z. z., ktoré sa mali stať tak, že

v presne nezistenom čase v priebehu roka 2012 sa na území Ukrajiny a Slovenskej republiky
v Prešovskom kraji, vytvorila skupina, ktorá po vzájomnej dohode medzi sebou kooperovala a
spolupracovala, pozostávajúca zo zástupcov súkromných cestovných kancelárií na Ukrajine D.-U., J.-
U. a Z. V. a v Prešovskom kraji Alexej Totmakov - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX,
XXXXX J., IČO: 46 274 804, číslo živnostenského registra č. 740-26958, kde zástupcovia predmetných

ukrajinských cestovných kancelárií v mene svojich cestovných kancelárií, uzatvorili zmluvy o spolupráci
s cestovnou kanceláriou C. V. - V. V. majiteľa C. V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V., pričom takétozmluvyimumožnilivybaviťsiakreditáciunaGenerálnomkonzuláteSRvUžhorode,ktoráimumožňovala
žiadať o hromadné schengenské víza na konzulárnych zastupiteľstvách SR na Ukrajine, pričom k
prechodu štátnych hraníc Slovenskej republiky dochádzalo tak, že nestotožnené osoby ako zástupcovia

predmetných cestovných kancelárií na Ukrajine, ktorí medzi sebou spolupracovali a zabezpečovali
občanov Ukrajiny, ktorí chceli vstúpiť do krajín EU v rámci schengenského priestoru a tam bez povolenia
zostať, za províziu získanú od týchto osôb, kontaktovali v jednotlivých prípadoch obvinenú Ing. H. V.
a obvineného C. V., ktorí následne kontaktovali obvineného H. Y., konateľa spoločnosti PENZIÓN SV.
E., s.r.o., so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R. IČO: 46 271 953, ktorý prevádzkoval ubytovacie služby, v

PENZIÓNE SV. E. so sídlom v J. - R. R., R. námestie č. XX, ako aj iné ubytovacie zariadenia na území
Slovenskej republiky, a tento za finančnú odmenu potvrdzoval vouchery, že títo cudzinci budú ubytovaní
v jeho zariadení, v niektorých prípadoch aj nad rámec ubytovacej kapacity, pričom vedel, ţe k ubytovaniu
cudzincov nedôjde, následne na základe takto potvrdených dokladov, ktoré zástupcovia predmetných
cestovných kancelárii samé, alebo cez ďalšie nestotožnené osoby predkladali na Generálnom konzuláte
SR v Užhorode na Ukrajine, a to v rozpore s čl. 14 ods.1 písm. b), písm. d) Nariadenia Európskeho

parlamentu a rady (ES) č. 810/2009, čím uvádzali pri overovaní do omylu príslušných pracovníkov
konzulárnych úradov v tom smere, že sa jedná o riadnu turistickú cestu týchto osôb do Slovenskej
republiky, títo udeľovali cudzincom jednotné - schengenské turistické víza typu C na určité obdobie,
na jeden, alebo viacnásobné vstupy na územie Slovenskej republiky, a to tak, že jednotlivé nálepky
na ktorých bolo okrem iného aj číslo víza nalepili do ich pasov, a na základe takto udelených víz

potom cudzinci boli povinní vstúpiť a vystúpiť na územie Schengenu cez hraničné prechody Ukrajiny
a Slovenskej republiky Ubľa a Vyšné Nemecké na základe záväzku cestovnej kancelárie pri podaní
žiadosti o akreditáciu na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, pričom cudzinci prekračovali hranice
mimo týchto určených hraničných prechodov a v ubytovacom zariadení deklarovanom vo voucheri sa
vôbec neubytovali, ale odišli na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského

priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátili, a celkovo takto umožnili vstup
do Schengenského priestoru najmenej pre 11 cudzincov, a to aj napriek tomu, že vedeli, že udelené
jednotné víza pre takéto osoby potrebné na prekročenie hraníc boli získané neoprávnene a to na základe
predložených nepravdivých údajov potrebných na ich získanie, čo je v rozpore s čl. 21 ods. 3 písm.
b, ods. 5) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009, pričom H. W. ako recepčná v

PENZIÓNE SV. JURAJ so sídlom v Poprade - Spišská Sobota, Sobotské námestie č.29, na základe
pokynov H. Y. pomáhala pri páchaní trestnej činnosti tým spôsobom, že zapísala do knihy ubytovaných
aj cudzinca, ktorý sa po prekročení hranice v ubytovacom zariadení deklarovanom vo voucheri vôbec
neubytoval a takto konali najmenej v týchto prípadoch:

1. dňa 19. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej
republiky pre osobu H. H., nar. XX. 5. XXXX v N., trvale bytom V. oblasť, S., N., CD: U za účelom
turistiky v meste Poprad s ubytovaním v Penzióne Sv. Juraj v dobe od 4. 4. 2013 do 8. 4. 2013, pri
ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz - voucher č. No69/TF/13, ktorý bol

poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom
Ing. H. V., cestovnej kancelárie C. V. - TOTMAKOFF TOURS so sídlom podnikania Spišská Sobota,
Sobotskénámestie1782/17,05801Poprad,IČO:46274804,Čísloživnostenskéhoregistrač.740-26958
a H. Y. konateľa spoločnosti PENZIÓN SV. JURAJ, s.r.o., so sídlom Slobody 2728/32, Poprad -Spišská
Sobota IČO: 46 271 953, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v PENZIÓNE SV. JURAJ so sídlom v

Poprade - Spišská Sobota, Sobotské námestie č. 29, kde na základe takto predložených dokladov mu
bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na štyri dni v období od 5. 4. 2013 do 23. 4. 2013,
číslo nálepky SVK000432561, ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak H. H.
vstúpil do schengenského priestoru dňa 4. 10. 2013 v čase o 21:19 hod cez hraničný prechod Poľskej
republiky s Ukrajinou - Korczowa, pričom v PENZIÓNE SV. JURAJ sa vôbec neubytoval, ale odišiel na

presne nezistené miesto v SR alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v
udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátil.

2. Dňa 11. 2. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie PLANETA-EXPRES žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej

republiky pre osobu S. F., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom F., ul. R. XX/X, KV.XX, N., CD: EP
XXXXXX, za účelom turistiky v meste Poprad s ubytovaním v Penzióne Sv. Juraj, Poprad, Sobotské
námestie č. 29 v dobe od 21. 2. 2013 do 25. 2. 2013, pri ktorej ţiadosti okrem iných dokladov predložil
aj ubytovací poukaz- voucher č. No005/TF/13, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej dohodes obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V., cestovnej kancelárie C. V. -
TOTMAKOFF TOURS so sídlom podnikania Spišská Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801
Poprad, IČO: 46274804, Číslo živnostenského registra č. 740-26958 a H. Y. konateľa spoločnosti

PENZIÓN SV. JURAJ, s.r.o., so sídlom Slobody 2728/32, Poprad -Spišská Sobota IČO: 46 271 953,
ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v PENZIÓNE SV.JURAJ so sídlom v Poprade - Spišská Sobota,
Sobotské námestie č. 29, kde na základe takto predložených dokladov mu bolo konzulom udelené
vízum typu C na viacnásobný vstup na 90 dní pobytu od 22. 2. 2013 do 21. 2. 2015, číslo nálepky
SVK000397832, ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak S. F. vstúpil do

schengenského priestoru až dňa 16. 7. 2013 v čase o 15:20:04 hod cez hraničný prechod Poľskej
republiky s Ukrajinou Hrebenne-Rava Ruska, pričom v PENZIÓNE SV. JURAJ sa vôbec neubytoval,
ale odišiel na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase
stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátil, pričom obvinená H. W. ako recepčná v PENZIÓNE
Sv. JURAJ na základe pokynov obvineného H. Y. zapísala túto osobu do knihy ubytovaných.

3. Dňa 21. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej
republiky pre osobu Z. C., nar. XX. 3. XXXX v N., trvale bytom M. oblasť, R., N., CD: EK XXXXXX a
jej dcéru C. C., nar. XX. 1. XXXX v N., trvale bytom M. oblasť, R., N., zapísanú v cestovnom doklade
svojej matky CD: EK XXXXXX za účelom turistiky v meste Poprad s ubytovaním v Penzióne Sv. Juraj v

dobe od 4. 4. 2013 do 8.4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz-
voucher č. No70/TF/13, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C.
V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V., cestovnej kancelárie Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS
so sídlom podnikania Spišská Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801 Poprad, IČO: 46274804,
číslo živnostenského registra č. 740-26958 a H. Y. konateľa spoločnosti PENZIÓN SV. JURAJ, s. r. o.,

so sídlom Slobody 2728/32, Poprad -Spišská Sobota, IČO: 46 271 953, ktorý prevádzkuje ubytovacie
služby, v PENZIÓNE SV. JURAJ so sídlom v Poprade - Spišská Sobota, Sobotské námestie č.29, kde
na základe takto predložených dokladov im bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 5 dní
pobytu v období od 4. 4. 2013 do 23. 4. 2013, číslo nálepky SVK000432539, ktoré ich oprávnilo k
vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak Z. C. so svojou dcérou C. C. vstúpila do schengenského

priestoru dňa 17. 4. 2013 cez hraničný prechod Poľskej republiky s Ukrajinou - Krakivec , pričom v
PENZIÓNE SV. JURAJ sa vôbec neubytovala, ale odišla na presne nezistené miesto v SR, alebo do
iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu so svojou
dcérou nevrátila.

4. Dňa 19. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej
republiky pre osobu A. L., nar. XX. 1. XXXX v N., trvale bytom Z. oblasť, G., V.Y., XX/XX, N., CD:
EP XXXXXX, za účelom turistiky v meste Poprad s ubytovaním v Penzióne Sv. Juraj v dobe od 4. 4.
2013 do 8. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher

č. No69/TF/13, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a
zodpovedným zástupcom Ing. H. V., cestovnej kancelárie Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS
so sídlom podnikania Spišská Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801 Poprad, IČO: 46274804,
číslo živnostenského registra č. 740-26958 a H. Y. konateľa spoločnosti PENZIÓN SV. JURAJ, s. r. o.,
so sídlom Slobody 2728/32, Poprad -Spišská Sobota IČO: 46 271 953, ktorý prevádzkuje ubytovacie

služby, v PENZIÓNE SV.JURAJ so sídlom v Poprade - Spišská Sobota, Sobotské námestie č. 29, kde
na základe takto predložených dokladov jej bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 4 dní
pobytu v období od 5. 4. 2013 do 23. 4. 2013, číslo nálepky SVK000432563, ktoré ju oprávnilo k vstupu
na územie Slovenskej republiky, avšak A. L. vstúpila do schengenského priestoru dňa 4. 4. 2013 cez
hraničný prechod Poľskej republiky s Ukrajinou -Šehini-Medyka, pričom v PENZIÓNE SV. JURAJ sa

vôbec neubytovala, ale odišla na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského
priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátila.

5. Dňa 14. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej

republiky pre osobu Z. H., nar. 1. XX. XXXX v N., trvale bytom H., K. XX/X, N., CD: EP XXXXXX, za
účelom turistiky v meste Poprad s ubytovaním v Penzióne Sv. Juraj v dobe od 4. 4. 2013 do 8. 4. 2013,
pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. No61/TF/13, ktorý bol
poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcomIng. H. V., cestovnej kancelárie Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS so sídlom podnikania Spišská
Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801 Poprad, IČO: 46274804, číslo živnostenského registra č.
740-26958 a H. Y. konateľa spoločnosti PENZIÓN SV. JURAJ, s.r.o., so sídlom Slobody 2728/32, Poprad

-Spišská Sobota IČO: 46 271 953, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v PENZIÓNE SV.JURAJ so
sídlom v Poprade - Spišská Sobota, Sobotské námestie č. 29, kde na základe takto predložených
dokladovjejbolokonzulomudelenévízumtypuCna1vstupna4dnípobytuvobdobíod5.4.2013do23.
4. 2013, číslo nálepky SVK000431011, ktoré ju oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak
Z. H. vstúpila do schengenského priestoru dňa 5. 4. 2013 cez hraničný prechod Slovenskej republiky

s Ukrajinou Čop-Čierna nad Tisou, pričom v PENZIÓNE SV. JURAJ sa vôbec neubytovala, ale odišla
na presne nezistené miesto v SR alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom
v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátila.

6. Dňa 14. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej

republiky pre osobu A. H., nar. XX. 4. XXXX v N., trvale bytom H., K. XX/XX, N., CD: EP XXXXXX, za
účelom turistiky v meste Poprad s ubytovaním v Penzióne Sv. Juraj v dobe od 4. 4. 2013 do 8. 4. 2013,
pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. No61/TF/13, ktorý bol
poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom
Ing. H. V., cestovnej kancelárie Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS so sídlom podnikania Spišská

Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801 Poprad, IČO: 46274804, číslo živnostenského registra
č. 740-26958 a H. Y. konateľa spoločnosti PENZIÓN SV. JURAJ, s.r.o., so sídlom Slobody 2728/32,
Poprad -Spišská Sobota IČO: 46 271 953, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v PENZIÓNE SV.JURAJ
so sídlom v Poprade-Spišská Sobota, Sobotské námestie č. 29, kde na základe takto predložených
dokladovjejbolokonzulomudelenévízumtypuCna1vstupna4dnípobytuvobdobíod5.4.2013do23.

4.2013,číslonálepkySVK000431018,ktoréjuoprávnilokvstupunaúzemieSlovenskejrepubliky,avšak
A. H. vstúpila do schengenského priestoru dňa 5. 4. 2013 cez hraničný prechod Slovenskej republiky s
Ukrajinou Čop-Čierna nad Tisou, pričom v PENZIÓNE SV. JURAJ sa vôbec neubytovala, ale odišla na
presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v
udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátila.

7. Dňa 21. 12. 2012 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej
republiky osobu S. H., nar. 7. XX. XXXX v N., trvale bytom V., R. 6-XXX, N., CD: EP XXXXXX, za účelom
turistiky v meste Kežmarok s ubytovaním v HOTEL KLUB, ul. MUDr. Alexandra 24, 060 01 Kežmarok v

dobe od 2. 1. 2013 do 11. 1. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz-
voucher č. No195/TF/12, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C.
V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V., cestovnej kancelárie Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS
so sídlom podnikania Spišská Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801 Poprad, IČO: 46274804,
Číslo živnostenského registra č. 740-26958, kde na základe takto predložených dokladov mu bolo

konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 10 dni pobytu od 2. 1. 2013 do 26. 1. 2013, číslo nálepky
SVK000364095, ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak S. H. vstúpila do
schengenského priestoru dňa 10. 1. 2013 v čase o 11:05:46 hod cez hraničný prechod Poľskej republiky
s Ukrajinou Šehini, pričom do HOTELA KLUB, ul. MUDr. Alexandra 24, 060 01 Kežmarok vôbec nešla,
ale odišla na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase

stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátila.

8. Dňa 4. 4. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej
republiky osobu A. Y., nar. XX. 9. XXXX v N., trvale bytom V. oblasť, H., R. č. 6, N., CD: EP XXXXXX, za

účelom turistiky v Tatranskej Lomnici s ubytovaním v Penzióne ENCIAN, Tatranská Lomnica č. 32, 059
60 Vysoké Tatry v dobe od 19. 4. 2013 do 21. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil
aj ubytovací poukaz- voucher č. No81/TF/13, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s
obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V., cestovnej kancelárie Alexej Totmakov
- TOTMAKOFF TOURS so sídlom podnikania Spišská Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801

Poprad, IČO: 46274804, číslo živnostenského registra č. 740-26958, kde na základe takto predložených
dokladov mu bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 3 dni pobytu od 19. 4. 2013 do 6. 5.
2013, číslo nálepky SVK000436344, ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak
A. Y. vstúpil do schengenského priestoru dňa 19. 4. 2013 v čase o 02:46:19 hod cez hraničný prechodSlovenskej republiky s Ukrajinou Čierna nad Tisou - Čop, pričom do Penziónu ENCIAN vôbec nešiel,
ale odišiel na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase
stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátil.

9. Dňa 4. 4. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie PLANETA-EXPRES žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej
republikypreosobuZ.J.,nar.1.2.XXXXvN.,trvalebytomV.oblasťK.,N.,CD:EPXXXXXX,zaúčelom
turistiky v meste Košice s ubytovaním v Penzióne Poľovníček s.r.o., Hrnčianska 801/67, Stropkov, v dobe

od 19. 4. 2013 do 23. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz -
voucher č. No84/TF/13, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C.
V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V., cestovnej kancelárie Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS
so sídlom podnikania Spišská Sobota, Sobotské námestie 1782/17, 05801 Poprad, IČO: 46274804,
Číslo živnostenského registra č. 740-26958 a , kde na základe takto predložených dokladov jej bolo
konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 4 dni pobytu od 19. 4. 2013 do 7. 5. 2013, číslo nálepky

SVK000436477, ktoré ju oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak Z. J. vstúpila do
schengenského priestoru dňa 26. 4. 2013 leteckou linkou z Ľvova do Benátok, pričom do Penziónu
Poľovníček vôbec nešla a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátila.

10. Dňa 4. 4. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca

ukrajinskej cestovnej kancelárie GAL-EXPOTOUR žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej
republiky pre osobu R. X., nar. XX. 6. XXXX v N., trvale bytom Z. oblasť, R., Z. XX/XX, N., CD: AO
XXXXXX, za účelom turistiky v Tatranskej Lomnici s ubytovaním v Penzióne Encián, Tatranská Lomnica
32, 059 60 Vysoké Tatry v dobe od 19. 4. 2013 do 21. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov
predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. No81/TF/13, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej

dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V., cestovnej kancelárie Alexej
Totmakov - TOTMAKOFF TOURS so sídlom podnikania Spišská Sobota, Sobotské námestie 1782/17,
05801 Poprad, IČO: 46274804, Číslo živnostenského registra č. 740-26958 a kde na základe takto
predložených dokladov mu bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 3 dni pobytu od 19. 4.
2013 do 6. 5. 2013, číslo nálepky SVK000436341, ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej

republiky, pričom následne dňa 21. 6. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ
nezistený zástupca ukrajinskej cestovnej kancelárie LEO TOUR žiadosť o udelenie víza na území
Slovenskej republiky pre tú istú osobu R. X., nar. XX. 6. XXXX v N., trvale bytom Z. oblasť, R., Z.
XX/XX, N., CD: AO XXXXXX, za účelom turistiky v Slovenskej republike s ubytovaním v Penzióne
ANTARES, Zuberec-Pribitske, 027 32 Zuberec v dobe od 5. 7. 2013 do 9. 7. 2013, pri ktorej žiadosti

okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz - voucher č. No197/TF/13, ktorý bol poskytnutý
po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom Ing. H. V.,
cestovnej kancelárie Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS so sídlom podnikania Spišská Sobota,
Sobotskénámestie1782/17,05801Poprad,IČO:46274804,Čísloživnostenskéhoregistrač.740-26958
a , kde na základe takto predložených dokladov mu bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na

5 dni pobytu od 5. 7. 2013 do 24. 7. 2013, číslo nálepky SVK000478007, ktoré ho oprávnilo k vstupu
na územie Slovenskej republiky, avšak R. X. vstúpil do schengenského priestoru dňa 11. 7. 2013 cez
hraničný prechod Poľskej republiky s Ukrajinou Šehini-Medyka, pričom sa v penziónoch deklarovaných v
ubytovacích poukazov - voucherov vôbec neubytoval, ale odišiel na presne nezistené miesto v SR, alebo
do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátil,

pretože uvedený skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor. V neskoršie preložených
dôvodoch odvolania uvádza, že Okresný súd Poprad v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že

skutok tak, ako je obžalovaným kladený za vinu v obžalobe, bol preukázaný na hlavnom pojednávaní
vykonanými dôkazmi, avšak nebola naplnená subjektívna stránka žalovaných trestných činov, a to
úmyselné zavinenie v zmysle § 15 Trestného zákona, pričom uvedený záver odôvodňuje tak, že nebola
preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by potvrdzovala, že činnosť cestovnej kancelárie Totmakoff Tour
malaibačistoformálnycharakteravdanomprípadesajednaloibaofiktívnučinnosťspojenúužvopreds

vedomosťou o tom, že jednotliví žiadatelia o víza nemajú záujem o využitie činnosti cestovnej kancelárie
a ubytovacích služieb obžalovaného Y.. Tento navyše ani nevedel o akých menovite turistov sa bude
jednaťvčase,keďpotvrdzovalzabezpečenieubytovania.Ažmomentomzaslaniazoznamuprihlásených
hostí, ktorí už mali vydané víza, tento dostal informáciu kto, kedy a v akom počte by mal byť u nehoubytovaný. Nebolo preukázané, aby obžalovaný Y. potvrdzoval ubytovanie aj nad rámec svojich kapacít,
pričom navyše mal k dispozícii aj partnerské ubytovacie zariadenia. Ani vedomosť obžalovaných o tom,
že občania Ukrajiny sa do deklarovaných ubytovacích zariadení nedostavia, ešte nepreukazuje vinu

obžalovaných, pretože takáto vedomosť obžalovaných by musela byť preukázaná už v čase podávania
žiadosti o víza zo strany nezisteného zástupcu zahraničných akreditovaných cestovných kancelárií,
pričom vykonané dôkazy toto nepotvrdzujú. Skutočnosť, že obžalovaní Y. a W. zapisovali do knihy
hostí aj hostí, ktorí sa nedostavili ešte nezakladá naplnenie zákonných znakov žalovaných trestných
činov. Finančný zisk obžalovaných by zodpovedal v danom prípade storno poplatkom. Obžalovaní

mali záujem, aby turisti sa k nim dostavili a aj reálne sa zaujímali o to, či sa turisti k nim dostavia. S
uvedeným záverom Okresného súdu Poprad o nenaplnení subjektívnej stránky žalovaných trestných
činov sa ale strana obžaloby nestotožňuje. Z konkrétnych prepisov hovorov zabezpečených vykonaním
odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky je nepochybne preukázaný minimálne nepriamy
úmysel obžalovaných vo vzťahu k následku trestného činu v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, čo
v konkrétnom prípade znamená, že všetci obžalovaní vedeli, že svojím konaním môžu spôsobiť daný

následok žalovaných trestných činov a s jeho spôsobením boli aj uzrozumení. Pokiaľ ide o konkrétne
prepisy telefonických hovorov obžalovaného H. Y., je potrebné podľa prokurátora uviesť najmä hovor
č.300 na č.l. 1114 z ktorého vyplýva, že H. Y. komunikuje s ženou hovoriacou ukrajinským jazykom,
pričom jej oznamuje, že jej zabezpečí víza a budú cestovať po Európe. Na č.l. 1122 sa nachádza hovor
č. 617, kde komunikuje H. Y. s mužom hovoriacim ukrajinským jazykom v tom smere, že skupina 29

ľudí nepríde, pričom o tomto hovoria ešte pred ich príchodom. Rovnako oznamuje uvedenému mužovi,
že zapíše 5 ľudí aj napriek tomu, že nedošli do jeho ubytovacieho zariadenia, pričom zápis vykoná
na základe údajov zaslaných mailom. Na č.l. 1129 je hovor č. 1722, z ktorého vyplýva, že H. Y. má
problémy ohľadom jeho činnosti aj s políciou a konzulátom SR na Ukrajine, vzhľadom k tomu, že hostia
sa k nemu po vydaní víz neprichádzajú ubytovať. Z hovoru č. 1986 na č.l. 1154 potom vyplýva, že

H. Y. pri vydávaní voucherov prekračuje ubytovaciu kapacitu svojho zariadenia takmer dvojnásobne.
Uvedené priznáva v hovore č. 1993 na č.l. 1158, kde komunikuje s obvinenou Ing. H. V.. Z hovoru č.
2180 a 2194 na č.l. 1166-1171 je potom zrejmé, že pracovníčka konzulátu na Ukrajine mu uvádza, že
bolo zistené, že dochádza z jeho strany k zneužívaniu víz, pričom hostia sa u neho neubytovávajú. Z
hovoru č. 3069 na č.l. 1188 je dostatočne zrejmé, že jeden z hostí, ktorý sa mal ubytovať v zariadení

H. Y. sa nachádza v skutočnosti vo Francúzsku. Uvedené je potvrdzované aj v hovore č. 3102 na č.
I. 1190, pričom je zrejmé, že H. Y. vedel o tom, že ubytovanie potvrdzuje aj napriek tomu, že hosť sa
do jeho zariadenia nedostaví. Rovnako z hovoru č. 7893 na č.l. 1250 je zrejmé, že H. Y. vôbec nemá
vedomosť o tom, kto je jeden z jeho hostí a či sa aj skutočne k nemu dostaví. V nasledujúcom hovore
č. 7903 na č.l. 1251 je potom potvrdené, že v uvedenom termíne sa k nemu tento hosť nedostaví.

Rovnako k nemu nenastúpili ani ďalší hostia, čo je zrejmé z hovoru č. 8326 na č.l. 1260. Úmysel H. Y.
potvrdzovať ubytovanie za účelom vydania víz aj v prípade, ak sa hostia k nemu nedostavia vyplýva
najmä z hovoru na č. 8328 na č.l. 1263, kde uvádza, aby cestovka poslala čísla víz aj v prípade, ak sa
hostia k nemu nedostavia, ale pôjdu do Francúzska. Rovnako to je zrejmé aj z jeho telekomunikačnej
činnosti v hovore č. 12069 a 12071 na č.l. 1351 - 1353 z ktorého vyplýva, že H. Y. potvrdzuje ubytovanie

cudzincom, ktorí sa u neho neubytujú. Ďalej je významný najmä hovor č. 770 na č.l. 1616-1619, kde
H. Y. komunikuje s doposiaľ nestotožneným mužom, pričom otvorene hovoria o tom, že pri páchaní
trestnej činnosti musí všetko vyzerať tak, že idú reálne robiť turistický ruch. Z tohto hovoru je zrejmá aj
subjektívna vedomosť H. Y. o tom, že časť osôb sa nedostaví do jeho penziónu, ale odíde do iných krajín
Schengenu, kde sa zamestná. Dohadujú sa aj o spôsobe, akým komunikovať pri vykonávaní kontroly

s cudzineckou políciou. V tomto prípade sa jednalo o komunikáciu s Penziónom Antares v Zuberci, čo
potvrdil aj obžalovaný Y. na hlavnom pojednávaní. Nevedel sa však vierohodne vyjadriť k uvedenému
hovoru a k tomu, čo myslel tým, že všetko má vyzerať tak, že idú reálne robiť turistický ruch. To, že
skutočne došlo k tejto spolupráci a tomu, že hostia sa nedostavili, je preukázané z výsluchu svedkyne H.
na hlavnom pojednávaní, ktorá uviedla, že hostia z Ukrajiny sa nedostavili. Z vyššie uvedených hovorov

potom priamo vyplýva, že obžalovaný Y. vedome prekračoval kapacitu svojho penziónu pri potvrdzovaní
objednávok ako aj zapisoval do knihy ubytovaných aj hostí, ktorí sa nedostavili na ubytovanie. Tým
je jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní v tomto smere vyvrátená. Naviac vo vyšetrovacom spise sa
nachádzajú aj ďalšie prepisy hovorov obžalovaného Y., kde komunikuje priamo s osobami na Ukrajine,
ktoré zabezpečovali turistov, pričom aj z tejto komunikácie vyplýva, že vedel o tom, za akým účelom

osoby z Ukrajiny žiadajú o víza a že ich cieľom je cestovať do iných štátov EÚ. Aj sám obžalovaný v
tomto smere na hlavnom pojednávaní uviedol, že pomer tých, ktorí sa dostavili do jeho ubytovacieho
zariadenia a tých, ktorí sa nedostavili, mohol byť tak 50:50, resp. niekedy neprišlo 20 percent.V kontexte vyššie uvedených prepisov hovorov potom nie je podstatné to, či obžalovaní vedeli konkrétne
menovite o aké osoby, ktoré sa nedostavia na ubytovanie, sa jedná. V rozsahu, v akom prebiehala
vzájomná spolupráca pri zabezpečovaní klientov, to ani reálne nebolo možné očakávať. Z prepisov ITP

však je zrejmé, že obžalovaný Y., ale aj Ing. V. komunikovali s osobami na Ukrajine, ktoré zabezpečovali
ich klientov, aj o konkrétnych klientoch menovite a to vo vzťahu ku skutočnosti, či a títo sa aj dostavia
na územie SR, a najmä obžalovaný Y. sa o toto zaujímal z dôvodu, aby vedel, ako má vykonať zápis
do knihy ubytovaných.
Medzi ďalšie prepisy ITP, ktoré preukazujú skutočnosť, že obžalovaný Y. priamo komunikoval aj s

ukrajinskou stranou o tom, že turisti neprídu, že vykoná ich zápis do knihy ubytovaných a to aj vrátane
klientov CK Totmakoff tour, možno uviesť hovor na č.l. 1380, kde mu osoba z Ukrajiny oznamuje,
že konzulát vydal zákaz vydávať víza pre osoby, ktoré majú mať ubytovanie u obžalovaného, kde
dôvodom bolo aj prekračovanie ubytovacej kapacity. V hovore č. 1986 na č.l. 1397 obžalovaný Y.
komunikuje s osobou z Ukrajiny o tom, že disponuje 22 izbami a je potrebné podávať žiadosti o 20-24
turistov a nie 40-50 naraz, ktorých nemôže oficiálne naraz zobrať. Uvedené rovnako svedčí o tom,

že dochádzalo k prekračovaniu ubytovacej kapacity, pričom uvedení hostia sa reálne nedostavovali k
ubytovaniu a to s tým, že o tom vopred vedel aj obžalovaný Y.. Z hovoru na č.l. 1447 potom vyplýva,
že obžalovaný Y. priamo komunikuje s turistkou z Ukrajiny, ktorá sa má u neho ubytovať, pričom jej
uvádza, že nemusí prísť, ale bolo by dobré, aby prekročila aspoň hranicu SR a on ju zapíše, ako
keby u neho bola. V skutočnosti uvedená osoba chce cestovať do Izraela z Poľska, kde ju má odviesť

samotný obžalovaný. Z hovoru na č.l. 1465 potom vyplýva podobná komunikácia medzi obžalovaným
a sprostredkovateľom na Ukrajine, kde sa dohadujú akým spôsobom a kedy zapíšu hosťa z Ukrajiny,
ktorý v skutočnosti odišiel do Litvy. Uvedené svedčí o úzkej koordináciu pri páchaní trestnej činnosti
a rovnako aj o úmysle spáchať dané trestné činy. S poukazom na hore uvedené teda nemožno mať
podľa názoru prokuratúry pochybnosti v prípade obžalovaného Y., ale aj ostatných obžalovaných,

minimálne o nepriamom úmysle spáchať dané trestné činy. Argumentácia Okresného súdu Poprad o
nenaplnení subjektívnej stránky trestného činu obžalovaným Y. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
ak bolo preukázané, že obžalovaný dlhodobo pokračoval v spolupráci s ostatnými obžalovanými a aj
priamo so zástupcami cestovných kancelárií na Ukrajine a to napriek tomu, že vedel o tom, že víza sú
zabezpečované aj pre osoby, ktoré sa nedostavia do jeho ubytovacieho zariadenia, ktoré ani kapacitne

nepostačovalo pre daný rozsah žiadateľov o víza a súčasne obžalovaný zapisoval do knihy ubytovaných
aj hostí, ktorí sa nedostavili, tento postup koordinoval s ostatnými obžalovanými a uvádzal do omylu
štátne orgány kontroly ako aj konzulát. Motívom pre danú trestnú činnosť, ktorá rovnako preukazuje
aj úmysel ju spáchať, je potom jednoznačne finančný zisk bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov zo
strany ubytovacieho zariadenia.

Pokiaľ ide o obvinenú Ing. V., z prepisu hovoru č. 419 na č.l. 989 vyplýva, že Ing. V. komunikuje s H. Y.
ohľadom platieb, ktoré mu poskytuje za vydané vouchery. Rovnako komunikujú aj v hovore č. 1171 na
č.l. 1004, pričom riešia aj problémy, ktoré nastali na strane konzulátu na Ukrajine. Ďalej komunikujú aj v
hovore č. 1395 na č.l. 1012 a to ohľadom riešenia situácie na konzuláte a problémoch pri vydávaní víz.
Y. oznamuje V., že hostia musia aspoň prekročiť hranicu a prísť k nemu na kávu. Uvádza, že do knihy

ubytovaných ich zapíše aj v prípade, keď pristanú v Bratislave, len mu musia povedať, kedy pristáli. Je
tedazrejmé,žetaktonavzájomkoordinujúpostuppripáchaníuvedenejtrestnejčinnosti.Oichspolupráci
v uvedenom smere svedčí aj hovor č. 2590 na č.l. 1026. Z hovoru č. 732 na č .l. 1571 je dostatočne
zrejmý zištný úmysel obvinených v období, kedy boli vydávané multi víza pre ukrajinských turistov na
Slovensko.

Okrem H. Y. Ing. V. v uvedenom smere oslovila aj ďalších ubytovateľov, čo vyplýva z hovoru č. 974 na
č .l. 1001 a č. 2745 na č.l. 1038 z ktorých je zrejmé, že ani do týchto zariadení sa hostia nedostavujú a aj
napriek tomu je cena za ubytovanie fakturovaná. S ďalším ubytovateľom komunikuje v hovore č. 2286
na č.l. 1014, pričom je zrejmé, že ani v tomto prípade sa hostia neubytovali, pričom navzájom koordinujú
postup ohľadne hlásenia pre účely cudzineckej polície.

Obvinená H. W. komunikuje s obvineným Y. v hovore č. 752 na č.l. 1517, kde je zrejmé, že obvinený
Y. jej uvádza, aby zapísala do knihy ubytovaných aj hostí, ktorí sa k ubytovaniu nedostavili, s čím
obvinená súhlasí a uvádza, že k osobám turistov boli zaslané aj vouchre. V hovore č. 4403-4406 na
č.l. 1524-1526 informuje obvineného Y.a o kontrole vykonávanej cudzineckou políciou. H. Y. súčasne
pri páchaní trestnej činnosti aj uvádzal do omylu jednotlivé štátne orgány SR, ktoré preverovali, či dôjde

alebo došlo k ubytovaniu osôb v jeho prevádzke, pričom svoje vyjadrenia koordinoval takto s jeho
zamestnankyňou H. W. čo je zrejmé z hovorov č. 2723, 2738,2770 na č.l. 1629,1632,1638.
Okresný súd Poprad teda aj napriek tomu, že uviedol hore vedené prepisy ITP v odôvodnení svojho
rozsudku, ich obsah nevzal do úvahy pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislostia z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s jeho rozhodnutím. Záver o úmyselnej forme zavinenia pritom
z uvedených dôkazov vyplýva. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd II. stupňa z dôvodov
uvedených v § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom

rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K takto podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadrila prostredníctvom svojho obhajcu obž. Ing. H. V.,
ktorá má za to, že napadnutý rozsudok je zákonný a správny. Súd sa dôsledne vysporiadal s vykonanými
dôkazmi na hlavnom pojednávaní a nezistil také skutočnosti, ktoré by svedčili o jej úmysle získať

finančné výhody, či už pre seba alebo pre iného organizovaním nedovoleného prekročenia štátnych
hraníc občanmi Ukrajiny a žeby sa podieľala na vydaní verejnej listiny - víz Slovenskej republiky. Ona,
spolu s nebohým manželom C. V. riadne vykonávali činnosť cestovnej kancelárie TOTMAKOFF TOUR.
V žiadnom prípade nemôže zodpovedať za činnosť iných osôb v súvislosti so získaním víz vydaných
Slovenskou republikou na Generálnom konzuláte v Užhorode. Na základe vyššie uvedeného navrhla
odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolacím dôvodom obžaloby sa vyjadril aj obhajca obž. H. Y., podľa ktorého okresný súd v
odôvodení rozsudku zrozumiteľne, presvedčivo a so znalosťou veci vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo dospel k oslobodzujúcemu

výroku. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr.
poriadku. Podstatou odvolacích námietok prokurátora je jeho iné hodnotenie vykonaných dôkazov oproti
hodnoteniu, ktoré vykonal prvostupňový súd. Odvolateľ v písomne podanom odvolaní poukázal na
vlastné hodnotenie dôkazov, na vlastné predstavy záverov, ktoré by mali z týchto dôkazov vyplynúť
a ktoré podľa neho poskytujú dostatočný podklad pre uznanie viny obžalovaného. V tejto súvislosti

je potrebné uviesť, že prvostupňový súd v predloženej veci vykonal dokazovanie v rozsahu v akom
mal a v akom bolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Prokurátor v písomných dôvodoch
svojho odvolania poukazoval na konkrétne prepisy hovorov zabezpečených vykonaním odpočúvania a
záznamu telekomunikačnej prevádzky s tým, že sa ku každému z ním uvádzaným prepisom vyjadril

a vyslovil vlastné hodnotenie skutočnosti tam zaznamenaných. V tomto kontexte strana obhajoby
poukázala, že obž. H. Y. bol monitorovaný prostriedkami ITP viac ako 18 mesiacov. Za toto obdobie
bolo zaznamenaných niekoľko tisíc telefonických rozhovorov obžalovaného. Už v prípravnom konaní sa
obž. H. Y. vyjadril ku všetkým prepisom hovorov, ktoré vyšetrovateľ vyhodnotil ako dôkazy relevantné
v trestnom stíhaní, pričom obžalovaný súčasne navrhoval, aby k týmto záznamom boli brané do úvahy

aj ďalšie telefonické hovory, ktoré logicky a vecne predchádzali, resp. nadväzovali na uvedené hovory
a ktorými by boli uvedené dôkazy objektívne vysvetlené. Aj z tohto dôvodu nemožno teda považovať
konkrétne prepisy obž. H. Y. za dôkazy, z ktorých by jednoznačne a nespochybniteľné vyplývalo
naplnenie subjektívnej stránky obžalovaným vo vzťahu k žalovaným trestným činom. Prvostupňový súd
vykonal dokazovanie aj e-mailovej komunikácie, sms komunikácie obž. H. Y. a to z jeho mobilného

telefónu a telefónu, ktorý vecne aj časovo nadväzovali na uvedené hovory. Z týchto vykonaných dôkazov
sa nepotvrdilo to, čo uvádza vo svojom odvolaní prokurátor vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky
pri žalovaných skutkoch týkajúcich sa obž. M. Y.. Osobitne sa vyjadruje ku komunikácii obž. Y. s obž. W.
v hovore č. 752 na čl. 1517, resp. ďalších hovorov, z ktorých je zrejmé, že je tu práve opačná situácia, t.j.
či došlo k zápisu ubytovaných hostí do knihy ubytovaných hostí, keďže títo prišli v neskorých nočných

hodinách. Obhajoba sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v prípade trestnej činnosti,
ktorá je obžalovanému kladená za vinu ide o trestnú činnosť, pri ktorej je potrebné mať jednoznačne
preukázaný úmysel v zmysle § 15 Trestného zákona. V danom prípade z vykonaných dôkazov nebola
preukázaná žiadna skutočnosť, žeby obž. Y. mal mať vedomosť o menovite akých konkrétnych turistov
sa bude jednať v čase, keď potvrdzoval zabezpečenie ubytovania v jeho ubytovacom zariadení.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že až momentom zaslania fotokópie zoznamu prihlásených
hostí, ktorí v tom čase už mali vydané víza (vrátane multivíz) obž. Y. dostal informáciu kto, kedy a
v akom počte by mal byť v jeho ubytovacom zariadení ubytovaný. Takisto nebolo spochybnené ako
účelové vyjadrenie obž. Y., ktorý sa vyjadril, že v uvedenom období disponoval ubytovacími miestami
v partnerských ubytovaných zariadeniach nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti jeho penziónu a to vo

vzťahu, že mu bolo kladené za vinu, že rozsah jeho ubytovacieho zariadenia kapacitne nepostačoval v
niektorých prípadoch pre ubytovaných hostí. V tejto súvislosti sa všetci obžalovaní vyjadrili, že ukrajinský
turisti zvykli prichádzať aj v iných termínoch ako bola ich pôvodná požiadavka a na základe toho si
mohol obž. Y. regulovať počty ubytovaných hostí vo vlastnom ubytovacom zariadení. Keďže jedným zdôkazov boli aj knihy ubytovaných hostí s konkrétnymi ubytovanými hosťami v konkrétnych obdobiach
vníma obhajoba vyššie vyjadrenie prokurátora ako neurčité, nepreskúmateľné. Obhajoba sa stotožňuje
s názorom prvostupňového súdu, že v prípade trestnej činnosti, ktorá je obžalovanému kladená za

vinu, ide o trestnú činnosť, pri ktorej je potrebné mať jednoznačne preukázaný úmysel v zmysle § 15
Trestného zákona. Podľa ich názoru sa prokurátor pritom nevysporiadal s výpoveďami svedkov Z. Y. zo
dňa 3.5.2017 prevádzkovateľa penziónu Poľovníček v Stropkove, ako aj svedkyne E. F. z toho istého
dňa prevádzkovateľa hotela Jazero Vinné, v prípade ktorých sa jednalo o totožné konanie v rámci ich
ubytovacích služieb vo vzťahu k ukrajinským turistom v uvedenom období v rámci spolupráce s CK

Alexej Totmakov - TOTMAKOFF TOURS. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie

prokurátora nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy
prichádzajúce dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a to aj
v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajského súdu (viď sp. zn. 6To/7/2019 zo dňa

20.06.2019). Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom
vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené
v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto
považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré

skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd a v celom rozsahu
naň odkazuje.

Prvostupňový súd svoj záver o oslobodení obžalovaných spod obžaloby ustálil predovšetkým na tom,

že v prípade trestnej činnosti, ktorá bola obžalovaným kladená za vinu, ide o trestnú činnosť, pri
ktorej je potrebné mať jednoznačne preukázaný úmysel v zmysle § 15 Trestného zákona. Vykonaným
dokazovaním však neboli potvrdené žiadne také skutočnosti, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochýb svedčili o tom, že obžalovaní spoločným konaním v úmysle získať pre seba a iného finančnú
výhodu organizovali nedovolené prekročenie štátne hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej

územie pre osoby ukrajinskej štátnej príslušnosti a zároveň svojím konaním dosiahli vydanie pravej
verejnej listiny - víza, udelenej Slovenskou republikou ako štátu Európskej únie a schengenského
priestorunazákladeajnepravdivýchpodkladov.Jenepochybné,žetakobžalovanáV.,akoajobžalovaný
Y., na území Slovenskej republiky boli podnikateľskými subjektmi oprávnenými na podnikanie v oblasti
cestovného ruchu (v prípade obžalovanej V. išlo o zodpovedného zástupcu cestovnej kancelárie),

resp. v oblasti poskytovania ubytovacích služieb. Je nepochybné, že obžalovaní tak ako akýkoľvek
podnikateľský subjekt sa snažili vykonávať svoje podnikanie spôsobom, na základe ktorého by dosiahli
zisk. V danom prípade išlo teda o legálne podnikateľské subjekty oprávnené pôsobiť v rámci cestovného
ruchu aj v spojení s poskytovaním služieb občanom iných krajín vrátane Ukrajiny. Z vykonaných
dôkazov vyplynulo, že obžalovaní v rámci svojho podnikania vzájomne spolupracovali, keď na základe

požiadavky cestovnej kancelárie TOTMAKOFF TOUR zastúpenej či už samotným podnikateľom C. V.,
resp.zodpovednýmzástupcom-obžalovanouH.V.,obžalovanýH.Y.potvrdzovalmožnosťposkytovania
ubytovania v ubytovacom zariadení, ktoré prevádzkoval v konkrétnom období pre jednotlivé osoby z
Ukrajiny. V rámci tohto podnikania cestovná kancelária TOTMAKOFF TOUR mala uzavreté zmluvy o
spolupráci so zahraničnými cestovnými kanceláriami pôsobiacimi na Ukrajine, ktoré cestovné kancelárie

zároveň boli akreditované na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a ktoré boli oprávnené
po splnení podmienok a predložení požadovaných podkladov, jedným z ktorých bolo aj potvrdenie
ubytovania na území Slovenskej republiky - voucheru, ktorý vydávala cestovná kancelária TOTMAKOFF
TOUR a nie obžalovaný Y. (vo vzťahu k jednotlivým skutkom, ktoré sú predmetom obžaloby), predkladať
žiadosti o víza pre jednotlivých žiadateľov, občanov Ukrajiny, tak ako sú označení obžalobou, ktoré

víza pre jednotlivých žiadateľov napokon boli aj vydané. V danom prípade z vykonaných dôkazov
nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by potvrdzovala, že činnosť cestovnej kancelárie mala
iba čisto formálny charakter a v danom prípade šlo iba o fiktívnu činnosť spojenú už s vopred danou
vedomosťou o tom, že jednotliví žiadatelia o víza nemajú záujem o využitie činnosti cestovnej kancelárieTOTMAKOFF TOUR, ale ani o využitie ubytovacích služieb v ubytovacom zariadení obžalovaného
Y., ktorý navyše ani nevedel, o akých menovite konkrétnych turistov sa bude jednať v čase, keď
potvrdzoval zabezpečenie ubytovania v jeho ubytovacom zariadení. Až momentom zaslania fotokópie

zoznamuprihlásenýchhostí,ktorívtomčasemaliužvydanévízavrátanetzv.multivíz,obžalovanýdostal
informáciu, kto, kedy a v akom počte by mal byť v jeho ubytovacom zariadení ubytovaný. Rovnako vo
vzťahukobž.Y.nebolopreukázané,abytentovsúvislostiskonkrétnymiskutkami,prektoréjevočinemu
vedené trestné stíhanie, potvrdzoval zabezpečenie ubytovania vo svojom ubytovacom zariadení nad
rámec prevádzkovej kapacity, pričom navyše pre prípad, ak by sa aj v konkrétnych termínoch dostavilo

viac ubytovaných hostí, obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia disponoval ubytovacími miestami v
partnerských ubytovacích zariadeniach, nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti jeho penziónu. Je pravdou,
že v danom prípade došlo k zneužitiu vydaných víz Slovenskou republikou pre jednotlivých občanov
Ukrajiny na iný účel než bol sledovaný účel zjednodušením vízovej politiky Slovenskej republiky za
účelom turistiky. Ani vedomosť o tom, že jednotliví občania Ukrajiny, ktorým boli vydané víza za účelom
turistického ruchu na území Slovenskej republiky, sa do deklarovaných ubytovacích zariadení vrátane

ubytovacieho zariadenia obžalovaného Y. nedostavia, ešte nepreukazuje vinu obžalovaných, pretože
takáto vedomosť na strane obžalovaných by musela byť preukázaná už v čase podávania žiadosti
o víza zo strany nezisteného zástupcu zahraničných akreditovaných cestovných kancelárií, pričom
vykonané dôkazy tieto skutočnosti nepotvrdzujú. Z vykonaných dôkazov iba vyplývajú tie skutočnosti,
že obžalovaní v niektorých prípadoch dostávali informácie o tom, že jednotliví občania Ukrajiny sa

do deklarovaných ubytovacích zariadení nedostavia, čo však už reálne v procese po vydaní víz
ovplyvniť nemohli. Je pravdou, že obžalovaní po získaní informácie, že jednotliví občania Ukrajiny
sa do ubytovacích zariadení nedostavia, nepostupovali v súlade s právnym poriadkom SR, keď tieto
skutočnosti neoznamovali orgánom hraničnej a cudzineckej polície, resp. obžalovaný Y. a po jeho
pokyne aj obžalovaná W. deklarovali v knihe ubytovacích hostí občanov Ukrajiny aj napriek tomu, že

fyzicky ubytovaní neboli, no takéto konanie nezakladá naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty
trestných činov, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba, ale takéto konanie by mohlo zakladať iba menej
závažné protiprávne konanie, ktoré by mohlo byť posudzované ako priestupok. Vo vzťahu k získaným
finančným odmenám, ktorých rozsah nebol obžalobou nejako bližšie špecifikovaný, ale ktoré mali byť
získané v súvislosti s deklarovanými službami v oblasti turistického ruchu, je potrebné doplniť, že tieto

by zodpovedali prípadnej úhrade storno poplatkov, ktoré v tejto oblasti podnikania tak v minulosti, ale
aj v súčasnosti sú bežné. Tak ako bolo vyššie konštatované, vo veci nebola preukázaná subjektívna
stránka na strane páchateľov čo vo vzťahu k spáchaniu trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu,
ktorá by bola daná v prípade vopred preukázanej vedomosti obžalovaných o tom, že k reálnemu využitiu
ich poskytovaných služieb nedôjde a že ich deklarovanie je iba prostriedkom pre vydanie a následné

zneužitie víz pre jednotlivých žiadateľov na iný účel, za čo potom obžalovaní mali získať finančné výhody
z titulu fakturovaných a uhrádzaných služieb, keď žiaden dôkaz takúto vedomosť jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochýb nepotvrdzuje. Aj zo samotného správania obžalovaných tak, ako to vyplynulo z
vykonaného dokazovania, je potrebné konštatovať, že títo sa zaujímali o to, či turisti sa dostavia na
ubytovanie resp. prejavovali záujem o to, aby títo aj reálne prišli. Takisto je potrebné doplniť, že v prípade

podnikateľskej činnosti obžalovaných sa nejednalo v danom období iba o prípady, že osoby, ktorým boli
vydané turistické víza nevyužili ich služby, ale v prevažnej miere či už služby cestovnej kancelárie alebo
ubytovacie služby boli aj reálne vrátane osôb občanov Ukrajiny využívané.

Poukazujúc na hore uvedené skutočnosti a ich hodnotenie odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so

záverom okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaných
tak, ako im to kládla obžaloba za vinu. Krajský súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o
oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku za zákonné a správne.

Ani krajský súd po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe

výsledkovvykonanéhodokazovanianemôžespoľahlivo(tedabezrozumnýchadôvodnýchpochybností)
uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom. Zásada prezumpcie neviny
vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie
akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak.
Nie je totiž povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a

s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú
hrozbuprespoločnosťažepráveobžalovanýjeosobou,ktorásažalovanéhoskutkudopustila.Vprípade
existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a
nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúcivýrok. Odvolací súd je preto toho názoru, že bolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v
pochybnostiach v prospech obvineného).

Krajský súd podotýka, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovaného. Pre
odsúdenie musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho spáchal
práve obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný. Naproti tomu pre oslobodenie obžalovaného nie
je potrebné mať preukázané, že nespáchal žalovaný skutok, ale stačí, ak nie je preukázané, že taký
čin spáchal práve on. Podľa odvolacieho súdu orgány činné v trestnom konaní (polícia, prokuratúra)

nepredložili dostatok dôkazov, ktoré by súdu umožňovali jednoznačne konštatovať, že skutok uvedený
v obžalobe je trestným činom.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy okresného súdu, s ktorými sa stotožnil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého
rozsudku.Pokiaľideosamotnéhodnoteniedôkazov,odvolacísúdnazákladepreskúmaniaodôvodnenia

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými
okolnosťamivýznamnýmiprejehorozhodnutie.Žiadnymzvykonanýchdôkazovnebolobezakýchkoľvek
pochybností preukázané, aby obžalovaní konali takým spôsobom, ako im to kládla obžaloba za vinu.
Podstatou podaného odvolania je totiž snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil

vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky strany obžaloby dospel
k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že
skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne
bolo vo veci aj zákonne rozhodnuté.
V predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade so zásadou náležitého

zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Tr. por. , keď nezabezpečili relevantné a procesne spôsobilé dôkazné
prostriedky, ktoré by preukazovali naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. totiž vyžaduje, aby
súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty,

nie iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie
o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť
záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Nie je ani
dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku skutočnosť, že prokurátor na základe svojho presvedčenia
poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj

keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť
záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý
vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti,
musia byť vyložené v prospech obžalovaného. V uvedenom smere je nutné uviesť, že výrok o vine môže
byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je

predmetom trestného stíhania a tento je trestným činom. Pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak
priamychakoajnepriamychprevysloveniebezpečnéhozáveru,žeskutok,ktorýjepredmetomtrestného
stíhania je trestným činom a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.

K vyššie zmieňovaným odposluchom prokurátorom, odvolací súd poukazuje na to, že síce z nich
vyplýva určitý stupeň podozrenia o páchaní stíhanej trestnej činnosti obžalovanými, ale pri detailnejšom
skúmaní obsahu týchto hovorov je možné dospieť aj k iným záverom. Čo sa týka hovoru na čl. 1114 zo
dňa 14.05.2013, z ktorého má podľa prokurátora vyplývať, že H. Y. komunikuje so ženou hovoriacou

ukrajinským jazykom, pričom jej oznamuje, že jej zabezpečí víza a budú cestovať po Európe, krajský
súd uvádza, že obžalovaný tam komunikuje s 2 ženami z Ukrajiny, ktorým hovorí, že im dá normálne
urobiť víza, teda z obsahu hovoru nevyplýva, aby mal pritom konať nejako nezákonne, protiprávne
alebo uvádzať slovenský zastupiteľský úrad do omylu pri ich získavaní fingovaním alebo predstieraním
akýchkoľvek rozhodných skutočnosti. K rozhovoru obž. Y. zo dňa 18.05.2013 o 09.35 medzi ním a

osobou z Ukrajiny môžu vyplývať skutočnosti týkajúce sa, že nemajú dôjsť nejaké osoby, že oni určite
neprídu, ale nejedná sa o 29 osôb ako tvrdí prokurátor, ale o dátum 29. máj, kedy ďalej z rozhovoru tiež
vyplýva, že by malo prísť sedem ľudí a že tiež mu táto osoba posiela kópie skupiny 5 alebo 6 ľudí, ktorá
mala tiež prísť, ale neprišli a obžalovaný ich zapíše. Orgány činné v trestnom konaní ale nepredložili zknihy ubytovaných hostí žiaden dôkaz o tom, že sa tak aj skutočne stalo, teda že obžalovaný osoby,
ktoré sa k nemu údajne nemali dostaviť, aj reálne do takejto evidencie zapísal. To je preukázané len
pri skutku pod bodom 2. U iných skutkoch takýto dôkaz absentuje, pritom ani táto samotná činnosť,

teda zapísanie konkrétnych osôb, ktoré u neho neboli ubytované, nie je v žiadnom z čiastkových útokov
obžalovanému kladená za vinu. Z výsluchu svedkyne V. O., ktorá v rozhodnom čase pracovala ako
konzul SR na zastupiteľskom úrade v Kyjeve pritom vyplýva, že pokiaľ boli vydané multivíza napr. na
2 roky, tak osoba, ktorá mala zaplatený pobyt v SR, v konkrétnom týždni mohla do schengenského
priestoru vstúpiť kedykoľvek v uvedenom období dvoch rokov, ale pokiaľ konkrétna osoba neprišla v

požadovanomčaseanedostavilasanakonkrétneubytovanie,bolopovinnosťouakreditovanejcestovnej
kancelárie tieto skutočnosti oznámiť zastupiteľskému úradu. Nešlo o povinnosť ubytovateľa- teda obž.
Y.. Ohľadne zákazu vydávania víz pre ubytovanie v penzióne sv. Juraja patriaceho obžalovanému Y. v
určitomobdobí,ktomujepotrebnéuviesť,ževovzťahuktomuexistujebohatátelefonickákomunikácias
viacerými osobami (obž. V., sv. O. čl. 1166, 1169, sv. A., sv. V. a pod.), z ktorej vyplýva, že sa obžalovaný
snaží dopátrať, prečo bol zaradený na tzv. „ čiernu listinu“ a dokonca vycestoval aj na Ukrajinu do Kyjeva

za účelom riešenia vzniknutého problému, ktorý sa mu napokon podarilo úspešne vyriešiť s tým, že už
nemal poskytovať sám individuálne vouchre, ale malo to byť realizované cez akreditovanú cestovnú
kanceláriu. Ohľadne prekračovania ubytovacej kapacity obžalovaným v jeho penzióne je nutné dodať,
že zo zaznamenaných telefonických hovorov vyplýva, že tento mal možnosť ubytovať turistov aj v iných
zariadeniach, napr. hotel Átrium ( k tomu čl. 1571), ak by on sám nemal dostatok lôžok, pričom zo strany

prokuratúry nebol ani v jednom žalovanom prípade preukázané, aby obžalovaný mal zakontrahovaných
viacej ubytovacích voucherou ako je kapacita jeho penziónu. K odposluchu uvedenom na čl. 1447 je
potrebné v prvom rade uviesť, že tento je zo dňa 31.10.2013 a nie je predmetom obžalobného návrhu,
a aj keď obž. Y. uvádza žene z Ukrajiny, že ju zapíše, že uňho normálne bola, že ju musí zapísať
do knihy a samozrejme, že keď ostane jednu noc, tak to by bolo super, alebo dve. Pretože vtedy

napíše, že tam bola. Tak on to plánuje. Či naozaj aj k tomu došlo, teda že táto osoba prekročila štátnu
hranicu a u obžalovaného sa následne neubytovala a tento ju aj napriek tomu do knihy hostí zapísal,
nebolo predmetom dokazovania a ani samotnej obžaloby a teda zostalo to len v rovine dohadov a
domnienok na strane OČTK. Taktiež hovor na čl. 1465 je zo dňa 21.11.2013 sa má týkať nejakej osoby
G., ktorý takisto nie je predmetom obžaloby, a nebolo k tomu vykonané žiadne bližšie dokazovanie.

Súčasne namietaný hovor na čl. 1188 ohľadne nejakej osoby vo Francúzku, ktorá sa tam mala o tom
pochváliť, čo sa týka získania víz, nie je táto osoba identifikovaná ani vypočutá, pričom v záznamoch
o telekomunikačnej prevádzke sa nachádza rozhovor medzi obž. Y. a osobou z Arménska -H. zo dňa
04.12.2013 na čl. 1351, ktorý žije vo Francúzsku, „normálne, po tichu“, kedy sa tieto osoby sa bavia o
tom, aby za ním obžalovaný došiel, lebo mu je H. dlžný, pretože pred dvoma rokmi býval (teda mimo

žalovaného obdobia 11.02.- 21.03.2013, kedy dochádzalo na konzuláte k podávaniu žiadosti o víza) u
neho v penzióne a vo Francúzsku sa postará o neho, ako sa patrí. Zároveň je potrebné konštatovať, že
ďalšie prokuratúrou predkladané odposluchy sú mimo obdobia uvádzaného v obžalobe a ani sa svojím
obsahom týchto skutkov nedotýkajú, napr. čl. 1190- zo dňa 23.06.2013, čl. 1250 -1 zo dňa 03.09.2013,
čl. 1206 z 10.09.2013, čl. 1353 z 04.12.2013 a podobne.

Obdobná situácia nastala aj u obž. Ing. H. V. vo vzťahu k zaznamenanej komunikácii. Čo sa týka
rozhovoru ohľadne platieb za vydané vouchery na čl. 989 či 1004 medzi obžalovanou a obž. Y., tu
možno potvrdiť, že sa tieto osoby bavia o úhrade faktúr za ubytovanie, ale z ďalšieho obsahu vôbec
nevyplýva, že by sa aktéri hovoru bavili o tom, že malo ísť o platbu za fingované vouchery, na podklade

ktorých získali ukrajinskí štátny občania víza oprávňujúce ich vstup do schengenského priestoru. Nebolo
preukázane, aby nešlo o bežnú obchodnú komunikáciu medzi dvoma podnikateľskými subjektami. Z
hovorov na čl. 1004 a č.l. 1012 pritom vyplývajú skutočnosti tvrdené obž. Y. o tom, že sa snažil dopátrať
prečo neboli vydávané víza zo strany slovenského konzulátu na Ukrajine na základe jeho ubytovacích
voucherov a že bol v tejto veci aj v Kyjeve a stretol sa tam s konzulkou O., ktorá mu povedala, že čo má

robiť a že bude písať o všetkých, čo k nemu neprídu. A aj keď sa hypoteticky bavia o tom, že ak pristanú
ľudia v Bratislave, že mu to musia povedať a on ich zapíše do knihy, tak takýto a ani obdobný skutok
nie je predmetom obžaloby a teda nie vôbec zrejmé a ani preukázané, či k takémuto niečomu vôbec
došlo. Ohľadne komunikácie medzi obžalovanou s ďalšími ubytovateľmi (sv. Y., pracovníkmi, či majiteľmi
hotela Jazero, penziónu Prameň, Poľovníček a pod.) v tejto sa riešia situácie, keď aj napriek zaplateným

pobytom sa turisti nedostavili, čo mali predmetné zariadenia brať ako storno poplatok, pričom nejde o
žiaden výnimočný prípad a aj v súčasnosti ide o zvyčajnú prax ubytovacích zariadení, keď sa hostia
nedostavia.K hovoru obž. H. W. a ob. Y. na čl. 1517 odvolací súd uvádza, že z jeho obsahu vyplýva, že obžalovaná
W. oznamuje obž. Y. dňa 31.05.2013 o 11.15 hodine, že včera neprišiel nikto sa ubytovať od V. a že
tam bolo XX ľudí a najprv, že ich napíšu, do kedy tam majú byť a že majú aj vouchre, ale v vzápätí

nato obž. Y. hovorí obžalovanej W. - nebudeme, nebudeme ich písať, písať ich zatiaľ nebudeme, na čo
W. odpovedá- do knihy nie, dobre. Následne sa bavia o tom, že nejde internet a že sa prišla v ten deň
ubytovať jedna osoba od V., ktorá ma voucher a že túto obž. W. zapíše. Ohľadne sms na čl. 1524 - 6,
obžalovaná Weberová len oznamuje obž. Y. dňa 30.07.2013 o 11.58 hod., aby radšej prišiel, lebo je v
penzióne cudzinecká polícia, že sú dosť vážny, v kuse niečo počítajú a aj stevo bol v PO a v pohode

malú pokutu dostal..fakt, čo možno vnímať ako bežné plnenie si pracovných povinností obžalovanou,
ktorá oznamuje majiteľovi dôležité veci súvisiace s prevádzkou zariadenia. Vo vzťahu ku prokurátorom
uvádzaných hovorov na č.l. 1629, 1632 a sms na čl. 1638, tieto sú zo dňa 23.04.2013 od cca 09.46
hod. do 11.35 hod. a týkajú sa údajného dopisovania osôb do knihy hostí, avšak vo vzťahu k podanej
obžalobe nie je zrejmé ohľadom akých hostí a ktorého skutku sa to ma týkať a aj v prípade preukázania
takéhoto konania zo strany obžalovaných Y. a W., nie je zrejmé, či nejde len o priestupkové zavinenie-

riadne nevedenie príslušnej evidencie v knihe hostí.

Taktiež nie je možné stíhať obžalovaných za to, že v tomto období dochádzalo zo strany niektorých
ukrajinských štátnych príslušníkov k zneužívaniu vízovej politiky Slovenskej republiky. Obžaloba
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti nepreukázala, aby sa obžalovaní či už priamo alebo

nepriamo podieľali na obchádzaní záväzných pravidiel vstupu do schengenského priestoru cudzími
štátnymi príslušníkmi a to žalovaným spôsobom. Orgány činné v trestnom konaní neprodukovali žiaden
procesne použiteľný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že obžalovaní Ing. H. V. a H. Y. pomáhali v
organizovaní nedovoleného prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky a prechodu cez jej územie
občanmi Ukrajiny a dosiahli vydanie pravej verejnej listiny - jednotné schengenské turistické víza - na

základe aj nepravdivých podkladov. Nebol vo veci vypočutý žiaden svedok, ktorý by potvrdil, že už v
čase obstarávania si zájazdu na Ukrajine cez ukrajinskú cestovnú kanceláriu a následného žiadania o
udelenie víz na slovenskom konzuláte na Ukrajine, v spolupráci s obžalovanými cez cestovnú kanceláriu
Ing. H. V. (TOTMAKOFF TOURS) a cez potvrdzovanie voucherou na ubytovanie v penzióne sv. Juraja
patriaceho obž. Y. a iných poskytovateľoch ubytovania, takýmto spôsobom dochádzalo k obchádzaniu

a k nelegálnemu získaniu víz umožňujúcich vstup týmto osobám do schengenského priestoru a to za
určitú finančnú odmenu, napr. tým, že tieto osoby dávali ešte nejaké peniaze pomimo za neoprávnené
získanietakýchtovíz,čiženanelegálnuaktivituaženešlonaozajlenocenuzazájazdaubytovaniestam
uvedenýmislužbamiaabyotommaliobžalovaníužvtomčasevedomosťaprípadne,žesitaktozískané
„peniaze“ aj nejakým spôsobom delili za to. To, že sa turisti nedostavia do zmluvne zabezpečeného

ubytovania je pri tomto type podnikania celkom bežná vec a práve storno poplatky vo výške 100% z ceny
ubytovania slúžia na krytie strát ubytovateľa za to, že predmetnú izbu nemohol/nevedel prenajať inému
záujemcovi alebo že osoba nenastúpila na zájazd. Taktiež nemožno klásť obžalovaným za vinu ani tú
skutočnosť, že pri jednotlivých dielčích útokoch tam uvedené osoby prekračovali štátne hranice na iných
priechodoch a nie cez hraničné prechody Ubľa a Vyšné Nemecké. Ako totiž vyplýva z listu - záväzku

cestovnej kancelárie pri podávaní Žiadosti o akreditáciu na generálnom konzuláte SR v Užhorode (čl.
1966), išlo o záväzok ukrajinskej cestovnej kancelárie (napr. GAL-EXPOTOUR), ktorým sa zaväzovala,
žeturistinaúzemieSchengenubudúvstupovaťaleajvystupovaťcezhraničnýpriechodVyšnéNemecké
alebo Ubľa (viď bod 12) a nie o povinnosť obžalovaných, ktorí nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť,
príp. prikázať, cez ktorý hraničný priechod vstúpia tieto osoby na územie Schengenu. Za to zodpovedala

ukrajinská cestovná agentúra, ktorá mala/mohla byť za nedodržanie tohto sankcionovaná odobratím
akreditácie. Ak teda mali turisti vstupovať na Slovensko len cez tieto dva hraničné priechody bolo
na strane našich štátnych orgánoch, aby zabezpečili svoju vízovú politiku v kooperácií aj s inými
susediacimi štátmi tak, aby nebolo umožnené takýmto osobám vlastniacimi len tento druh víz udelených
slovenskými konzulátmi na Ukrajine vstupovať na územie Schengenu aj cez iné hraničné priechody a to

aj z územia iných štátov, najmä Poľska. Za to, že turisti nedodržali túto svoju povinnosť, resp. ukrajinská
cestovaná kancelária, nemožno činiť zodpovedných obžalovaných. Aj napriek zjavnému podozreniu,
že sa obžalovaní mohli dopúšťať konania kladeného im za vinu obžalobou, nebolo zo strany orgánov
činných v trestnom konaní nespochybniteľne a jednoznačne preukázané, že tomu tak aj skutočne bolo,
a ako je už vyššie uvedené, ani vysoký stupeň podozrenia nie je sám o sebe spôsobilý na uznanie viny.

Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nemožno bez pochybnosti tvrdiť, že obžalovaní sa svojím konaním
uskutočňovaného v rámci ich podnikateľskej činnosti, či už to boli služby cestovnej kancelárie u obž. V.
alebo ubytovania u obž. Y., mali dopúšťať práve takejto trestnej činnosti. Na základe takto uvedenýchskutočnosti a okolnosti prejednávaného prípadu mal aj krajský súd za to, že v danom prípade bola zo
strany prvostupňového súdu správne a zákonne aplikovaná zásada in dubio pro reo.

Z týchto dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a postupom podľa § 319
Tr. poriadku ho zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.