Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204487
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817204487.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom, Y.
W. XX, XXX XX Y. W., zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom N. dlhá XX, XXX
XX D., proti žalovanému Ing. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, XXX XX S., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2018, č. k. 5C/23/2017 - 183

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a vyporiadal ho tak, že parcelu reg. „C“
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 547 m2, parcelu reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 94 m2 a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. 429, nachádzajúcich sa v k.ú. Plešivec,
zapísaných na LV č. XXX prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu Y. S., nar. XX.XX.XXXX (I), zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému Ing. C. S., nar. XX.XX.XXXX, na vyrovnanie podielov sumu 5.583,- Eur, do
trochdníodprávoplatnostirozsudku(II)ažalovanéhozaviazalnahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške
100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Plešivec a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosti
súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu a súčasne žalobcu zaviaže vyplatiť žalovanému za jeho
podiel sumu 5.583,- Eur podľa znaleckého posudku. Ďalej žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že on má v nehnuteľnostiach podiel 1/2-ice titulom darovacej zmluvy a spoluvlastnícky
podiel 2/6-tiny titulom dedičského konania a žalovaný má spoluvlastnícky podiel 1/6-tiny titulom

dedičského konania, avšak so žalovaným sa nevedia dohodnúť, nakoľko žalovaný nesúhlasí s výškou
ponúkanejfinančnejnáhrady(podľažalobysajednaloosumu3.000,-Eur,poznámkaodvolaciehosúdu).
Žalovaný nehnuteľnosti neužíva už 30 rokov a v súčasnom období nehnuteľnosti užíva žalobca s otcom.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý postu odôvodnil tým, že na
viaceré pojednávania sa žalovaný nedostavil napriek tomu, že bol riadne predvolaný. Svoju neúčasť

vo viacerých prípadoch ospravedlnil jednak zo zdravotných dôvodov, ako aj z dôvodu zdržiavania
sa v zahraničí u rodiny. Posledné predvolanie mu bolo doručené s tým, aby si rodinné záležitosti
vybavil tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť. Napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil. Po
vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ust. § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka,
ako aj na teoretické východiská, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a zrušil podielové spoluvlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca navrhoval vyporiadať podielového spoluvlastníctvo prikázaním

podielu žalovaného do jeho výlučného vlastníctva, s ktorým spôsobom vyporiadania žalovaný súhlasil.
Nesúhlasil jedine s navrhovanou sumou na vyplatenie ceny za jeho podiel. Súd hodnotu nehnuteľnostia cenu podielu žalovaného určil na základe súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom,
pričom vychádzal z veľkosti podielu žalovaného v nehnuteľnostiach, t.j. 1/6-tiny. Výrok o trovách konania
oprel o ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a

žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy tohto konania, pretože žalobca mal v konaní úspech, a
napriek výzve žalobcu žalovaný nesúhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), d) a f) CSP s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

nové konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho závery sú pravdivé len čiastočne a nevychádzajú
zo skutočnosti tak, ako sa udiali. V žalobe bola uvedená suma 3.000,- Eur, ktorú ponúkal žalobca
žalovanému na vyrovnanie ceny jeho podielu v spornej nehnuteľnosti, a nie suma 5.583,- Eur. Táto
suma bola stanovená až znaleckým posudkom č. 37/2018 znalca Ing. L. Y. A. zo dňa 16.05.2018
(určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. Plešivec vo výške 33.500,-
Eur), ktorý žalovanému súdom prvej inštancie doručený nebol a žalovaný sa k nemu nemohol vyjadriť.

Kedy a ako sa zmenil pôvodný návrh na vydanie rozsudku z 3.000,- Eur na 5.583,- Eur, žalovanému
nie je zrejmé ani z podania právnej zástupkyne z 28. augusta 2018, ani zo zápisnice z pojednávania
konaného 8. novembra 2018, keďže žalobca zmenu žalobného návrhu nenavrhol a súd ani o pripustení
zmeny žalobného návrhu nerozhodol. Súdu ďalej vytýka, že sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal
s námietkami žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe, ako aj dôkazmi, ktoré predložil. Žalobca

ponúkal žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel sumu, ktorá bola hlboko pod skutočnú cenu
nehnuteľností a takú ponuku prijať nemohol. Odvolateľ uviedol, že o existencii znaleckého posudku, ako
aj o tom, že súd konal v neprítomnosti žalovaného, sa dozvedel až z rozsudku, čo bolo pre žalovaného
šokujúcim prekvapením. Po nahliadnutí do spisu zistil, že znalecký posudok, na základe ktorého súd
rozhodol,niejezodňa13.05.2018,akotouvádzalaprávnazástupkyňažalobcuvpodaníz28.8.2018,ale

zo dňa 16.05.2018, ako je to uvedené na strane 35 posudku. Pochybnosť vzbudzuje nielen rozdielnosť
dátumov, ale aj znalecká doložka v čl. V. znaleckého posudku. Podľa vedomosti žalovaného, znalci sú
v súčasnosti menovaní a uvedení v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, a nie rozhodnutím
krajského súdu. V tejto znaleckej doložke tiež chýba vyhlásenie znalca, ktoré vyžaduje ustanovenie
§ 209 ods. 2 CSP, ale aj ustanovenie § 17 zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Nejde teda o znalecký

posudok, ale o dôkaz, ktorý je potrebné posudzovať ako každý iný listinný dôkaz. Suma 5.583,- Eur
podľa žalovaného nezodpovedá skutočnej hodnote jeho podielu na predmetnom majetku a pokiaľ by o
znaleckomposudkumalvedomosť,určitebysidaltiežvypracovaťsúkromnýznaleckýposudok,abybola
zistená skutočná cena podielu žalovaného. Toto však postupom súdu žalovanému umožnené nebolo a
bol tak súdom ukrátený nielen na svojich právach, ale aj na hodnote svojho podielu, ktorý mu prináleží a

má byť vyplatený. Žalovaný poprel pravdivosť konštatovania súdu prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia
rozsudku, ktorý vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, pretože posledné predvolanie žalovanému
nebolo doručené. Listom z 3. augusta 2018, ktoré bolo súdu doručené 06.08.2018, súdu prvej inštancie
oznámil, že od 3. septembra 2018 do polovice novembra bude mimo územia SR z dôvodu výpomoci
rodine a žiadal o odročenie pojednávania na dobu po tomto termíne. Listom z 15. októbra 2018, ktorý bol

súdu doručený 18. októbra 2018, oznámil, že je ešte v zahraničí a dozvedel sa, že mu prišlo oznámenie o
úradnej zásielke De XXXXXXXXXSK, ktorú nemal kto prevziať s tým, že súdu oznámil plánovaný termín
návratu na Slovensko - okolo 20. novembra 2018. Ako dôkaz o zaslaní tohto listu (doporučenej zásielky
z Anglicka dňa 15.10.2018) pripojil žalovaný k odvolaniu fotokópiu podacieho lístka preloženú do
slovenčiny. Z uvedených skutočností je zrejmé, že predvolanie súdu z 27.09.2018 neprevzal. Nemohol

sa oboznámiť ani so znaleckým posudkom, ktorý mu tiež doručený nebol a nemohol sa k nemu vyjadriť.
Nakoľkosúdprvejinštancievedelopobytežalovanéhovzahraničí,iotom,žeposlednúzásielkunemôže
prevziať, mohol tieto doklady žalovanému zaslať e-mailom na jeho e-mailovú adresu, ktorá je v súdnom
spise minimálne od 1. augusta 2018, kedy súdu posielal žiadosť o odročenie pojednávania. Aj keby
predvolanie súdu z 27. septembra 2018 dostal, ani vo sne by mu nenapadlo, že oznámenie o tom, že

súd bude konať aj v neprítomností žalovaného, znamená, že aj v jeho neprítomnosti súd za stavu, v
akom konanie o žalobe bolo, vyhlási rozsudok. Ide teda o rozsudok, ktorý bol vyhlásený predčasne, bez
náležitého zistenia skutkového stavu a bez dodržania princípov civilného sporového konania. Pokiaľ by
žalovaného súd poučil o jeho právach pred pojednávaním, ako mu to ukladá § 160 CSP, mohol si za
situácie, ktorá vznikla, zvoliť právneho zástupcu. Súd tiež podľa žalovaného pochybil, keď rozhodol bez

toho,abyžalovanéhopredrozhodnutímvypočulaabymudoručilznaleckýposudokadalmumožnosťsa
k nemu vyjadriť. Údaje k účastníkom konania uvedené v rozsudku sú podľa žalovaného nepostačujúce
nato, aby rozsudok v tomto znení, ale najmä jeho výrok I, mohol byť podkladom na vklad do katastra
nehnuteľností, ako vkladuschopnej listiny, pretože neobsahujú podstatné náležitosti, najmä však rodnéčísla účastníkov, bez ktorých je rozsudok nevykonateľný a teda zmätočný. Súd nevyzval žalobcu na
odstránenie vád a nedostatkov žaloby a tým, že žalovaného nevypočul, nemohol zistiť ani rodné číslo
žalovaného, ktoré v rozsudku chýba. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný účelovým konaním
predlžoval samotný súdny proces, čo napokon viedlo k tomu, že žalobca bol nútený podať na
súd prvej inštancie sťažnosť na postup súdu - prieťahy v súdnom konaní (podaním doručeným

súdu dňa 28.8.2018). Žaloba vo veci samej bola doručená na súd prvej inštancie 13. apríla 2017,
a to po opakovaných mimosúdnych pokusoch zo strany žalobcu o uzavretie mimosúdnej dohody.
Nesúhlasné stanovisko žalovaného, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, je pre
žalobcu nepochopiteľné a po opakovaných obštrukciách zo strany žalovaného, keď sa nezúčastnil
10-tich nariadených pojednávaní (9.6.2017, 10.7.2017, 5.10.2017, 16.11.2017, 1.2.2018, 23.4.2018,
4.6.2018, 9.8.2018, 20.9.2018, 8.11.2018), nie je naplnený dôvod na podanie odvolania, tak ako to

uviedol žalovaný, že „súd konal v jeho neprítomnosti“. Zo strany žalobcu bol v danej veci predložený
znalecký posudok č. 37/2018, vypracovaný znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, Ing. L. Y. A., z
ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 33.500,- Eur. Súd prvej inštancie
nemal dôvod naďalej odročovať pojednávanie a mal splnené všetky zákonné predpoklady na postup
v zmysle ust. § 142 OZ. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a navrhuje, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%.

6.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. V odvolaní žalovaným formálne označený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol
podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na inú vadu v konaní,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu
nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne a preto ani procesne účinne uplatnený.

8. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b) CSP nastolil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu
prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania práva na spravodlivý súdny proces.

9. Zároveň uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý je v súdnej praxi

vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajúvykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúladesust.§191CSPa
to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

10. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú čiastočne
naplnené.

11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.12. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu
vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojemnemožnovykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“

možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať
takto aj za účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016 (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. februára 2019, sp. zn. 8Cdo/50/2018).

13. K nesprávnemu postupu súdu, v dôsledku ktorého sa znemožní strane sporu realizácia jej

procesných práv dochádza aj vtedy, ak súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strany sporu, hoci
procesné predpoklady pre to neboli dané.

14. Právo strany, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci

bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva.
Uvedená požiadavka je za súčasnej platnej právnej úpravy vyjadrená hlavne v ustanovení § 178 ods.
2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať strany na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak strane bráni určitá prekážka
v účasti na pojednávaní, mala by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania, pričom treba súdu

oznámiť dôvod tejto žiadosti.

15. Podľa ust. § 183 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred
pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky.
Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne

splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechali zastúpiť. Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že doručenie predvolania strane sporu na
pojednávanie musí byť v takom prípade preukázané.

17. Ak súd neumožní strane prípravu na pojednávanie, ktorej minimálny rozsah vyplýva z ustanovenia

§ 178 ods. 2 CSP, odníme jej možnosť konať pred súdom. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 4 Cdo 35/2001)

18. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní
konanom 8. novembra 2018, na ktoré žalovaný riadne predvolaný nebol (zásielka súdu obsahujúca

predvolanie na pojednávanie na uvedený deň bola súdu prvej inštancie vrátená ako neprevzatá v
odbernej lehote dňa 25. októbra 2018 - č. l. 176 spisu). Z vrátenej doručenky vyplynulo, že prvý
pokus o doručenie predmetnej zásielky prebehol dňa 03.09.2018, opakované doručovanie prebehlo
dňa 04.09.2018 a po nedoručení zásielky, ani pri opakovanom pokuse o jej doručenie, bola zásielka v
rovnaký deň (04.09.2018) uložená na pošte.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie 111 ods. 1 CSP priznáva doručenke status verejnej
listiny, v dôsledku čoho sa údaje v nej obsiahnuté považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak.
Verejnou listinou je doručenka len vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi.
V takomto prípade potom každý, kto namieta správnosť týchto údajov, znáša bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno, že tieto údaje sú nepravdivé. V danej veci žalovaný namietal nesprávnosť údajov
obsiahnutých na doručenke zásielky, ktorej obsahom bolo predvolanie žalovaného na pojednávanie na
deň 08.11.2018, ktoré majú spočívať v tom, že na adrese, z ktorej bol predvolávaný na pojednávanie, sa
v čase doručovania zásielky nezdržiaval, ktorú skutočnosť, t.j. že sa po dlhšiu dobu zdržiava v zahraničí,žalovaný súdu prvej inštancie vopred oznámil listami z 3. augusta 2018 a následne listom z 15.10.2018
(č. l. 173 spisu), a preto nie je možné vychádzať z toho, že tieto sú pravdivé.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie pri nariaďovaní predmetného
pojednávania došlo k nesprávnemu procesnému postupu a k znemožneniu žalovanému uskutočňovať
jemu patriace procesné práva, nakoľko postup súdu prvej inštancie (keď tento konal a rozhodol v
neprítomnosti žalovaného) nebol v súlade s vyššie citovanými ustanovenia CSP.

21. Z uvedeného dôvodu odvolací súd po posúdení dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP je naplnený a už len z tohto dôvodu, je nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Pokiaľ sa jedná o ďalšie odvolacie námietky, dôvodná je odvolacia námietka, spočívajúca v
tom, že súd prvej inštancie nedoručil žalovanému znalecký posudok, z ktorého súd prvej inštancie

pri rozhodovaní vychádzal a nedal žalovanému možnosť sa predmetnému dôkazu vyjadriť. Zároveň
však sa odvolaciemu súdu žiada prisvedčiť argumentom žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného, že predovšetkým samotný žalovaný dlhodobo sťažuje postup v konaní, pričom neúčasť
na 10 pojednávaniach, ktorú skutočnosť žalobca zdôraznil, možno ťažko nazvať inak, ako obštrukciou.
Žalovanému nič nebránilo už od začiatku konania vyvíjať vlastnú aktivitu v spore, tiež zvoliť si právneho

zástupcu, zvlášť za situácie, ak mal vedomosť o svojom dlhodobom pobyte v zahraničí, či dať si
vypracovať súkromný znalecký posudok na ocenenie predmetnej nehnuteľnosti, ak podstata a ťažisko
tohto sporu spočíva zjavne iba na nejednotnom názore strán o výške ceny spornej nehnuteľnosti.

23. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Už samotnými pojmami „procesný útok“ a „procesná obrana“ zákonodarca v novom Civilnom
sporovom poriadku zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní.

Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného
v Civilnom sporovom poriadku, ktoré predpokladá ich väčšiu aktivitu a iniciatívu v konaní, pričom
ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia (pozri § 150 CSP),
popretie skutkových tvrdení protistrany (pozri § 151 CSP), návrhy na vykonanie dôkazov (pozri §

185a nasl. CSP), námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (k
hmotnoprávnej námietke pozri § 152 CSP). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v
rovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyokrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, o ktorú situáciu v preskúmavanej veci sa nejedná.

25. Celková zmena koncepcie civilného sporu sa odrazila najmä v úprave dokazovania, v rámci ktorej je
dôkazná iniciatíva presunutá zo súdu na strany sporu, s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany, kde
súdobstarávaajtiedôkazy,ktorénebolivkonanínavrhnuté,akobolouvedenévyššie.Znaleckýposudok
vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak rozhodnutie závisí od posúdenia

skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. Súd teda ustanoví znalca iba na návrh strany sporu a je
zrejmé, že aj keby si súd nebol istý odbornou stránkou prejednávanej veci, nemôže ustanoviť znalca z
vlastnej iniciatívy. Táto zmena je plne v súlade s koncepciou formálnej pravdy v civilnom procese - súd

vníma skutkový stav tak, ako mu ho prednesú strany sporu. Zároveň sa preferuje odborné vyjadrenie ako
hospodárnejší a efektívnejší dôkazný prostriedok, ak je pre zložitosť skúmaného problému dostačujúce
(§ 206 CSP).

26. Súkromný znalecký posudok je v zmysle § 209 ods. 1 CSP znalecký posudok predložený stranou

bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou
predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje
doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje
sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súkromnýznalecký posudok nepredstavuje úplne nový inštitút. Aj za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016, mohli strany predkladať vlastné znalecké
posudky do konania, avšak tie boli zo strany súdu hodnotené iba ako dôkaz listinou, a nie ako dôkaz

znaleckým posudkom. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôže súd hodnotiť odborné
závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzuje iba úplnosť posudku vo vzťahu k
zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Bez ohľadu na to,
kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný (počas konania alebo pred konaním, a je predložený
žalobcom spolu so žalobou), za splnenia zákonných náležitostí je rovnocenný so znaleckým posudkom

súdom ustanoveného znalca. Z uvedeného vyplýva, že súkromný znalecký posudok a znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca sú si rovné - aspoň čo sa týka ich dôkaznej sily a postupu ich vykonania
pred súdom.

27. Celkom nenáležitá je odvolacia námietka žalovaného, spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie
žalovaného nevypočul ako účastníka konania, ako aj v argumentácii o nutnosti uvedenia rodného čísla

strán sporu v žalobe i v záhlaví súdneho rozhodnutia, bez ktorého údaja podľa názoru žalovaného
nemôže byť rozsudok vkladuschopnou listinou v katastri nehnuteľností.

28. V ustanoveniach § 132 až 136 CSP sú vymenované náležitosti žaloby. Žaloba musí obsahovať
obligatórne a fakultatívne náležitosti podľa § 127 a § 132 až 136 CSP. Pokiaľ ide o označenie strán (§

132 ods. 1, § 133, § 134, § 135, § 136 CSP), fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom,
adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Vo svetle
týchto zákonom požadovaných náležitostí sú v preskúmavanej veci identifikačné údaje strán sporu v
žalobe (ktoré prevzal súd prvej inštancie do svojho rozhodnutia) úplne postačujúce a odvolacia námietka
žalovaného v uvedenom smere nie je opodstatnená.

29. Pokiaľ ide o výsluch strany v konaní, ten je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži
na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale
len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými
prostriedkami). Právna úprava v ust. § 195 CSP vychádza zo základných princípov kontradiktórneho

sporu, teda najmä z prejednacieho princípu. Skutočnosť, že výsluch strany má súd nariadiť len vtedy,
ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak, predstavuje prostriedok kompenzácie informačného
deficitu, teda legitímneho prostriedku k objasneniu skutkového stavu veci. Súd nariadi výsluch strany
len na návrh, teda žalobca alebo žalovaný musia navrhnúť nariadenie výsluchu strany o tvrdených
skutočnostiach. Je však na úvahe súdu, či takýto dôkaz vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).

30.Neopodstatnenájeajodvolacianámietkažalovaného,ktorousúduprvejinštancievytýkarozhodnutie
vo veci bez toho, aby pripustil zmenu návrhu čo do výšku podielu, ktorý je žalobca povinný vyplatiť
žalovanému v dôsledku zrušenia ich spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti (z 3.000,- Eur na
5.583,- Eur), pričom žalovaný v odvolaní zdôrazňuje, že žalobca zmenu žalobného návrhu nenavrhol.

31. Ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho
vyporiadanie, ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi. Súdne konanie začína len na návrh
(ktoréhokoľvek) spoluvlastníka (bez ohľadu na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu). Súd, ktorý je
povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však

nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 212 ods. 2 CSP (avšak
ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia). (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.
novembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 183/2011)

32. Prikázanie veci v dôsledku zrušenia spoluvlastníctva je nevyhnutne spojené s povinnosťou
poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený
vpeniazoch,umožňujúcipodľamiestnychpodmienokobstaranieobdobnejveci,akábolapredstavovaná
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (rozhodnutie Ústavného súdu
ČR sp. zn. III. ÚS 102/94). Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady

za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto
náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať
spoluvlastnícky podiel (ČR R 15/99). Zhodné stanovisko z 20. októbra 1997, sp. zn. Cpj. 30/97prijalo
aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR. Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoréby boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných
kvalít (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 885/2001). Pre určenie primeranej náhrady je
rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22

Cdo 1927/2004).

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a s poukázaním na právnu argumentáciu odvolací súd
posúdil odvolanie žalovaného ako opodstatnené a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

34. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie napraviť pochybenia uvedené v tomto uznesení,
predovšetkým bude potrebné zaslať žalovanému súkromný znalecký posudok za účelom oboznámenia
sa s jeho obsahom žalovaným a možnosťou podať k nemu vyjadrenie. V prípade, ak by strany sporu
navrhli vykonanie ďalších dôkazov, súd prvej inštancie po zvážení, či by navrhnuté dôkazy boli pre
rozhodnutie vo veci potrebné, tieto vykoná a následne na nariadené pojednávanie strany sporu riadne

predvolá. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli
(vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Nové rozhodnutie súd
prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo
a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby
odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP a aby i materiálne zodpovedalo

kritériám spravodlivého odôvodnenia.

35. Pre úplnosť odvolací súd upriamuje pozornosť na dlhodobo ustálenú súdnu prax v otázke
rozhodovania o trovách konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (viď
napr.R54/1973)podľaktorej,aksúdvyhovelnávrhuazrušilpodielovéspoluvlastníctvospôsobom,ktorý

bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaný bránil alebo navrhoval, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania,
niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a aby žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania. Iný prípad je, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude
opodstatnené uvažovať o tom, či by nebolo vhodné použiť ust. § 255 ods. 2 CSP. Podobne, Najvyšší
súd SR v uznesení z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012, vyslovil právny názor, v zmysle ktorého, ak

podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym
rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým
spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom
rozsahu úspešný.

36. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.