Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209228558
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7209228558.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: D.. F. L., Na B. XX, B., zastúpená JUDr.
Sergejom Romžom, advokátom, Hrnčiarska 5, Košice, proti žalovanému: VAMEX, a.s., Košice, Lubina
1, Košice, IČO: 36 200 514, zastúpený JUDr. Jánom Martincom, advokátom, Werferova 1, Košice, o
zaplatenie 20.636,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 34Cb/23/2010-541 zo dňa 14. októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 34Cb/23/2010 - 541 zo dňa 14. októbra
2020 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 € s 13% -ným ročným úrokom z omeškania od
16.12.2007 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
- V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
- Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 82,6%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu - AFIN s.r.o.,
po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 4.9.2014 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 20.687,23 eur s príslušenstvom, z titulu nezaplatenia odmeny na základe Mandátnej zmluvy
zo dňa 15.5.2006, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu AFIN s.r.o. ako mandatár a žalovaný ako
mandant.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva uplatnený nárok žalobcu, pretože faktúry č.

2/2008 za mesiac február 2008 a č. 7/2008 za mesiac marec až júl 2008 neeviduje vo svojom účtovníctve
a žalobca si nárokuje aj odmenu z nájomných zmlúv, ktoré sú len pokračovaním skôr uzatvorených
zmlúv.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 34Cb/23/2010-96 zo dňa 3.2.2011 tak, že
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti tomuto skoršiemu rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd tak, že uznesením č.k. 4Cob/18/2011-117 zo dňa

24.11.2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie listinnými dôkazmi na preukázanie úhrad nájomného podľa
vyúčtovania odmeny žalobcu v jednotlivých faktúrach a skutočných výdavkov, ktoré žalobca v sporných
faktúrach vyúčtoval a posúdiť nárok žalobcu na odmenu zo zmluvy o sprostredkovaní vo vzťahu kčinnostiam vyplývajúcim z mandátnej zmluvy, posúdiť začiatok omeškania žalovaného, ak súd dospeje
k záveru, že nárok je čo len čiastočne dôvodný.

5. Po tomto zrušení skoršieho rozsudku rozhodol opätovne Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie
čiastočným rozsudkom č.k. 34Cb/23/2010-374 zo dňa 30.5.2016 tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 5.809,00 eur s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Protitomutočiastočnémurozsudkupodalodvolaniežalovaný,oktoromrozhodolKrajskýsúdvKošiciach
ako odvolací súd rozsudkom č.k. 4Cob/124/2016-391 zo dňa 29.3.2017 tak, že potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.659,68 eur a zrušil rozsudok
vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.149,32 eur a v zrušenom rozsahu vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že nárok
žalobcu na pevne dohodnutú odmenu za mesiace apríl až júl 2008 závisí od toho, či po doručení
výpovede mandátnej zmluvy a odvolaní plnomocenstva, žalobca vykonával pre žalovaného aj inú
činnosť dohodnutú v mandátnej zmluve (na ktorú nepotreboval plnomocenstvo), prípadne vzhľadom na

takto vykonávanú činnosť patrí žalobcovi za príslušný mesiac plná pevná odmena alebo len jej alikvotná
časť. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu, aby špecifikoval
a preukázal z čoho pozostáva jeho nárok proti žalovanému za mesiac november 2007 a aby preukázal
vykonávanie činnosti podľa mandátnej zmluvy za mesiace apríl až júl 2008, vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdil dôvodnosť nároku žalobcu tak na pevnú časť odmeny

za uvedené mesiace, ako aj na pohyblivú časť odmeny.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť AFIN
s.r.o. ako mandatár a žalovaný ako mandant uzatvorili dňa 15.5.2006 písomne mandátnu zmluvu, na
základe ktorej sa právny predchodca zaviazal pre žalovaného, v jeho mene a na jeho účet uskutočňovať

právne úkony a inú činnosť, ktorými zabezpečí pre všetky nehnuteľnosti, ktoré sú alebo budú v
budúcnosti majetkom žalovaného, s výnimkou objektu Lubina 1, Košice, obchodné záležitosti uvedené v
bodoch 1 až 7 mandátnej zmluvy. Dňa 1.6.2006 uzatvorili zmluvné strany Dodatok č. 1 k tejto mandátnej
zmluve, v ktorom v čl. III upravili dohodu tak, že mandatárovi - právnemu predchodcovi žalobcu za
jeho činnosť prislúcha odmena vo výške 25.000,00 Sk mesačne s účinnosťou od 1.7.2006 a 10%

zo sumy zaplateného nájomného z novo uzatvorených nájomných zmlúv, ktoré uzatvoril mandatár v
mene mandanta a ktoré zaplatia nájomníci mandanta, ktorí sa nachádzajú alebo budú nachádzať v
nehnuteľnostiach, pre ktoré bude mandatár - žalobca zabezpečovať pre žalovaného činnosti uvedené
v čl. I zmluvy, a to s účinnosťou od 1.6.2006. Dohodli, že odmenu bude mandatár - právny predchodca
žalobcu účtovať faktúrou za predchádzajúci mesiac, faktúra bude splatná do 10 dní od doručenia faktúry

mandantovi a bude k nej účtovaná DPH podľa platných účtovných predpisov.

7.Ďalejsúdprvejinštanciezistil,ženazákladetýchtozmluvnýchdojednanívystavilžalobcažalovanému
faktúry č. 015/2007 na sumu 51.897,- Sk za mesiac november 2007 vrátane odmeny vo výške 25.000,-
Sk, č. 002/2008 na sumu 190.598,40 Sk za mesiac február 2008 vrátane odmeny vo výške 25.000,-

Sk a č. 007/2008 na sumu 433.365,90 Sk za mesiace marec až júl 2008 vrátane odmeny vo výške 5
x 25.000,- Sk. Listom zo dňa 25.3.2008 žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu, ktorá v zmysle čl. VI
zmluvy zanikla uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty pri doručení výpovede žalobcovi v apríli 2008
ku dňu 31.7.2008.

8. Súd prvej inštancie ďalej zisťoval výšku dlžnej sumy, podľa tvrdenia žalobcu. Žalovaný z celkovej
fakturovanej sumy 22.434,51 eur (675.862,- Sk) uhradil sumu 1.808,23 eur (54.474,80 Sk) a zvyšná
suma v žalovanej výške 20.636,23 eur (621.687,20 Sk) ostala neuhradená doposiaľ a je predmetom
tohto konania v žalovanej sume 20.636,23 eur. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v konaní
namietal nedôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie pevnej mesačnej odmeny a námietky žalovaného

sa týkali najmä obdobia po doručení výpovede mandátnej zmluvy žalobcovi a po predaji nehnuteľnosti v
Zuzkinom parku v apríli 2008. Žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, ani neuviedol žiadne dôvody,
z ktorých by vyplývalo, že za mesiac november 2007 a február a marec 2008 by žalobcovi nepatrila
dojednaná pevná odmena. Preto nárok žalobcu na zaplatenie pevne dohodnutej odmeny vo výške
25.000,- Sk, teda 829,84 eur mesačne je dôvodný za mesiace február a marec 2008, v sume 1.659,68

eur, pretože žalovaný nepreukázal, že v tomto období žalobca pre neho nevykonával činnosť podľa
mandátnej zmluvy.9. Nárok žalobcu na zaplatenie 1.659,68 eur bol priznaný právoplatným čiastočným rozsudkom
Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/23/2010-374 zo dňa 30.5.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach, č.k. 4Cob/124/2016-391 zo dňa 29.3.2017. Po vrátení veci súdu prvej inštancie

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 4Cob/124/2016-391 zo dňa 29.3.2017, v intenciách jeho
odôvodnenia, vyzval súd žalobcu, a to dňa 26.5.2017 a uznesením na pojednávaní dňa 29.5.2019,
aby preukázal vykonávanie činnosti podľa mandátnej zmluvy za mesiace apríl až júl 2008. Žalobca v
podaniachdoručenýchsúdudňa21.6.2017a26.6.2019uviedol,žepočasuvedenýchmesiacochnaďalej
technicky zabezpečoval nehnuteľnosti, sledoval platnosť revízii elektro, plynu, hydrantov a hasiacich

prístrojov, čistotu priľahlých komunikácii v spravovaných objektoch, deratizáciu v súlade s pokynmi
príslušnej mestskej časti, operatívne riešil požiadavky nájomníkov, sledoval náklady na energie a služby
spojené s nájmom vo zverených objektoch. Ako dôkaz predložil súdu kópiu elektronickej komunikácie
zo 16.4.2008 so zástupkyňou žalovaného, týkajúcej sa reklamácie vyúčtovania energie pre Decort, spol.
s r.o.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 568 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktoré upravujú mandátnu zmluvu a nárok mandatára na odplatu, keď riadne vykoná činnosť podľa
mandátnej zmluvy, ďalej podľa ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje
omeškanie dlžníka so zaplatením peňažného záväzku.

11. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu AFIN s.r.o. a žalovaným bola uzatvorená Mandátna zmluva dňa 15.5.2006, ktorú
žalovaný ako mandant vypovedal listom zo dňa 25.3.2008, ktorý doručil žalobcovi dňa 14.4.2008.
Podľa čl. VI mandátnej zmluvy začala plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, teda od 1.5.2008
trojmesačná výpovedná lehota, ktorá sa ukončila 31.7.2008, čím došlo k zániku mandátnej zmluvy.

V tejto výpovedi mandátnej zmluvy žalovaný súčasne odvolal plnomocenstvo pre žalobcu na všetky
právne úkony udelené žalobcovi v mandátnej zmluve na vykonávanie činnosti podľa mandátnej zmluvy
s účinnosťou odo dňa doručenia tohto prejavu vôle mandantovi, teda od 14.4.2008. Toto odvolanie
plnomocenstva podľa záverov súdu prvej inštancie znamená, že žalobca ako mandatár už nie je
oprávnený v mene právneho predchodcu žalobcu vykonávať právne úkony. Odvolanie plnomocenstva

však nemá vplyv na vykonávanie iných činností, ktoré mal žalobca ako mandatár pre žalovaného ako
mandanta podľa mandátnej zmluvy vykonávať a na ktoré nebolo potrebné plnomocenstvo, napríklad
kontrola úhrad za nájomné a služby spojené s nájmom, sledovanie všetkých nákladov za energie a
služby spojené s nájmom, ktoré mohol žalobca vykonávať až do uplynutia výpovednej doby 31.7.2008.
Pre priznanie uplatnenej odmeny žalobcu ako mandatára za mesiace apríl až júl 2008, bolo teda

rozhodujúce preukázanie vykonávania činnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu, ktoré boli
dohodnuté v mandátnej zmluve. Žalobca na toto preukázanie len opakovane zreprodukoval popis
činnosti vymedzených v samotnej mandátnej zmluve, aj keď spôsob, ako mala byť jednotlivá činnosť
zachytená, nebola v mandátnej zmluve vymedzená. Preto súd prvej inštancie uviedol, že možno
rozumne predpokladať, že ak sa vykonáva revízia, sleduje čistota komunikácie, náklady za energie a

služby, deratizácia a iné činnosti, podľa pokynov mestskej časti, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza,
sú vydané konkrétne pokyny mestskou časťou, sú vyúčtované náklady na deratizáciu. Žalobca tieto
dôkazy súdu nepredložil, jediným predloženým dôkazom zo strany žalobcu bola kópia elektronickej
komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16.4.2008, ktorou žalobca len preposiela podklady
zaslané žalovanému už vo februári 2008.

12. Na základe takejto dôkaznej situácie, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie realizácie ním uvádzaných činností, za ktoré si uplatňuje odmenu vyúčtovanú
vo faktúre č. 07/2008, a to ako pevnú aj pohyblivú časť odmeny za mesiace apríl až júl 2008. Preto súd
prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na odmenu za tieto mesiace.

13. Po právoplatnom priznaní nároku mandátnej odmeny žalobcovi za mesiace február a marec 2008
čiastočným rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/23/2010-374 zo dňa 30.5.2016 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/124/2016-391 zo dňa 29.1.2007 v
časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.659,68 eur a v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie

odmeny za mesiace apríl až júl 2008, súd prvej inštancie posudzoval aj dôvodnosť nároku žalobcu
uplatneného vo faktúre č. 015/2007 za mesiac november 2007, a to v nezaplatenej časti 150,03 eur.
V tomto smere žalovaný neuviedol žiadne dôvody o nedôvodnosti tejto uplatnenej pohľadávky 150,03
eur, z ktorých by vyplynulo, že žalobcovi za mesiac november 2007 a mesiac február a marec 2008 bynepatrila dojednaná odmena. Preto súd žalobcovi priznal zostávajúcu nezaplatenú odmenu 150,03 eur
za mesiac november 2007.

14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 365 Obchodného zákonníka v spojení s § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 13% ročne z priznanej sumy 150,03
eur od 16.12.2007, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry č. 15/2007, a to až
do zaplatenia tejto sumy.

15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, a to podľa pomeru úspechu strán sporu v tomto konaní. Uviedol, že úspech žalobcu
bol celkovo 1.809,70 eur, čo predstavuje 8,7%-ný úspech z celkovo žalovanej sumy 20.636,23 eur a
zamietnutá žaloba bola v prevyšujúcej časti, čo predstavuje 91,3%. To znamená, že pomer úspechu
žalovaného v konaní 91,3% - 8,7% predstavuje 82,6%. Preto žalovanému, ktorý bol v prevažnej časti v
rozsahu 82,6% v konaní úspešný, priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 82,6%.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu, v
akom súd prvej inštancie zamietol žalobu, teda v rozsahu 18.826,52 eur. Uviedol, že odvolanie podáva z
tohodôvodu,žekonaniemáinúvadu,ktorámalazanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súddospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal realizáciu ním uvádzaných činností podľa
mandátnej zmluvy, a preto uplatnený nárok z faktúry č. 07/2008 na pevnú aj pohyblivú časť odmeny za
mesiac apríl až júl 2008 zamietol. Žalobca uviedol, že s týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí,
pretože ak nepriznal žalobcovi pevnú časť odmeny za mesiac apríl až júl 2008, nerešpektoval právny

názor prezentovaný súdom prvej inštancie v rozhodnutí zo dňa 29.3.2017, odsek 10, 22, 27 a 30
(správne má byť prezentovaný odvolacím súdom), keď tento právny názor nesprávne interpretoval a
aplikoval na prejednávaný spor.

17. Žalobca uviedol, že odvolací súd v uvedenom zrušujúcom uznesení z 29.3.2017 v odseku 30 uviedol,

že „nárok žalobcu na pevne dohodnutú odmenu za mesiac apríl až júl 2008, závisí od toho, či po
doručení výpovede mandátnej zmluvy a odvolaní plnomocenstva, žalobca vykonával pre žalovaného
aj inú činnosť dohodnutú v mandátnej zmluve“. Ďalej odvolací súd v odseku 10 zrušujúceho rozsudku
uviedol, že „treba prisvedčiť žalovanému, že v konaní pred súdom I. inštancie namietal dôvodnosť
žalobcom požadovanej odmeny vo výške 25.000,00 Sk/mesačne, pretože podľa jeho tvrdenia žalobca

najneskôr od apríla 2008, nevykonával pre žalovaného činnosť podľa mandátnej zmluvy, avšak v tomto
smere, v konaní pred súdom I. inštancie, nenavrhol vykonať dokazovanie ...“. Ďalej odvolací súd v tomto
rozhodnutí uviedol, v odseku 22 odôvodnenia svojho rozhodnutia, že „námietky žalovaného proti pevne
dohodnutej mesačnej odmene nie sú v celom rozsahu dôvodné“. Preto je žalobca toho názoru, že právny
názor prezentovaný odvolacím súdom v zrušujúcom rozsudku, v odseku 30 je potrebné rešpektovať

v kontexte s odsekom 10, 22 a 27 zrušujúceho rozsudku. Navyše súd prvej inštancie vo svojom
čiastočnom rozsudku č.k. 34Cb/23/2020-374 zo dňa 30.5.2016, v spojení s odvolacím rozhodnutím
právoplatne judikoval, že nárok žalobcu na zaplatenie pevne dohodnutej odmeny vo výške 25.000,- Sk
mesačne je daný, pretože žalovaný nepreukázal, že v tomto období žalobca nevykonával činnosť podľa
mandátnej zmluvy. Preto žalobca ani vo vzťahu k uplatnenému nároku na pevnú paušálnu odmenu

nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku iným spôsobom ako uzatvorením predmetnej mandátnej
zmluvy a vystavenými faktúrami, teda nepreukázal formálne každú jednotlivú činnosť, na ktorú sa
zaviazal podľa mandátnej zmluvy. Žalobca uviedol, že formálne preukázanie jednotlivých činnosti, ktoré
možno subsumovať pod pevnú (paušálnu) odmenu, ani nie je objektívne možné, vzhľadom na charakter
vykonávaných činností. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo záveru, že s týmito činnosťami je

spojená aj príslušná písomná evidencia, avšak v mandátnej zmluve nebolo dohodnuté to, že by mala
byť vedená písomná evidencia. Preto súd prvej inštancie nedôvodne nepriznal žalobcovi ani pohyblivú
časť odmeny, ako províziu z uzatvorených zmlúv v období mesiacov apríl až júl 2008. Aj v tomto
rozsahu považuje žalobca rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný a arbitrárny pre absenciu
akýchkoľvek relevantných dôvodov. Podľa žalobcu nie je zrejmé ani to, prečo súd prvej inštancie

nepriznal žalobcovi nárok ani na pohyblivú odmenu vo výške 5.271,25 eur fakturovanú faktúrou č.
002/2008 na sumu 6.326,71 eur a nárok na paušálnu, teda pevnú časť odmeny, súd prvej inštancie
priznal. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé ani to, prečo súd vo vzťahu k časti nároku vo výške
1.659,68 eur, ktorý bol žalobcovi priznaný čiastočným rozsudkom zo dňa 30.5.2016, zároveň nepriznalžalobcovi aj alikvotnú časť uplatneného nároku na zaplatenie DPH a rovnako ani k tomu prislúchajúci
úrok z omeškania. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že prizná žalobcovi uplatnený nárok vo výške 18.826,52 eur s príslušenstvom, vrátane náhrady trov

konania.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a s jeho odôvodnením v tom, že ak mal žalobca sledovať vykonávané revízie, sledovať a
zabezpečovať čistotu komunikácií, náklady na energie a služby, deratizáciu podľa pokynov mestskej

časti, že s týmito činnosťami je spojená aj príslušná evidencia aspoň v obmedzenom rozsahu, sú
vydané konkrétne pokyny mestskou časťou, či vyúčtované náklady na deratizáciu. Jediným dôkazom,
ktorý predložil žalobca bola kópia elektronickej komunikácie zo dňa 16.4.2008, ktorou žalobca len
preposiela podklady zaslané žalovanému už vo februári 2008. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi
ako mandatárovi prislúcha odmena „za jeho činnosť“. Žalobca nepreukázal vykonávanie činnosti v časti,
v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol. Preto, ak žalobca nevykonával pre žalovaného činnosť,

neprináleží mu ani pevná, ani pohyblivá časť odmeny. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu
sa bránil tým, že nehnuteľnosť, ktorej sa predmetná mandátna zmluva týkala „Zuzkin park“, bola odo dňa
9.4.2008 vo vlastníctve inej osoby ako žalovaného, a teda žalobca ohľadom tejto nehnuteľnosti nemohol
vykonávať žiadne činnosti. Z faktúry č. 07/2008 v časti pohyblivej časti odmeny za mesiace apríl až júl
2008 sa nehnuteľnosti „Zuzkin park“ týka mandantom fakturovaná odmena za:

- Zmluva 04/2006 vo výške 2.373,40 Sk,
- Zmluva 05/2006 vo výške 925,00 Sk,
- Zmluva 06/2006 zápočet vo výške 1.470,00 Sk,
- Zmluva 07/2006 vo výške 14.367,10 Sk,
- Zmluva 06/2007 vo výške 211,40 Sk,

- Zmluva 08/2007 vo výške 546,55 Sk,
- Zmluva 09/2007 vo výške 188,10 Sk,
- Zmluva 19/2007 vo výške 261,30 Sk a
- Zmluva 17/2007 vo výške 14.955,20 Sk.
Preto podľa žalovaného v tejto časti žalobcovi neprináleží odmena ani v časti „pohyblivá časť odmeny“,

pretože žalobca nevykonával činnosť vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá už nebola vo
vlastníctve žalovaného. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

19. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nereaguje na
podstatu odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, preto žalobca považuje procesné stanovisko

žalovaného v tomto odvolacom konaní za právne irelevantné, a preto žalobca trvá na podanom odvolaní.

20. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že nemá viac čo k veci uviesť, zotrváva na svojej doterajšej
argumentácií a na svojom návrhu na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností

dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

24. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

25. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.26. V konaní na súde prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nebolo sporné to, že právny predchodca
žalobcu AFIN s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 15.5.2006 mandátnu zmluvu, na základe ktorej AFIN s.r.o.

ako mandatár vykonával pre žalovaného ako mandanta činnosti podľa tejto mandátnej zmluvy. Sporné
v konaní nebolo ani to, že táto mandátna zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany žalovaného ako
mandanta, písomným podaním zo dňa 25.3.2008, ktorým boli zároveň odvolané plnomocenstvá, ktoré
boli udelené mandatárovi na všetky právne úkony súvisiace s výkonom mandátnej zmluvy (čl. 9). Sporné
nebolo ani to, že mandátna zmluva na základe tejto výpovede zanikla dňa 1.5.2008.

27. Odvolací súd v tomto odvolacom konaní, v zhodne so skorším rozhodnutím odvolacieho súdu
v tomto konaní - rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/124/2016-391 zo dňa 29.3.2017,
pri posudzovaní uplatneného peňažného nároku žalobcu o zaplatenie 20.636,23 eur ako odmeny
mandatára, posudzoval či právny predchodca žalobcu - spoločnosť AFIN s.r.o. plnil činnosti dohodnuté
v Mandátnej zmluve z 15.5.2006 (čl. 4) v čl. I ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, a to konkrétne zabezpečiť pre

všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve mandanta všetky administratívne a účtovné náležitosti spojené s
nájmom nehnuteľnosti, technické zabezpečenie nehnuteľnosti, uzatváranie nájomných zmlúv, opravy a
úpravy nehnuteľnosti, zastupovanie mandanta pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy a samosprávy,
s vlastníkmi nehnuteľnosti, so všetkými dodávateľmi energií a prác, rôznymi servisnými opravárenskými
spoločnosťami, vrátane uzatvárania zmlúv v mene mandanta na jeho účet.

28. Z popisu týchto činností vyplýva, že žalovaný na faktické vykonávanie niektorých činností
nepotreboval plnú moc, ale na uzatváranie nájomných zmlúv, na zastupovanie žalovaného na rôznych
rokovaniach, plnú moc potreboval. V skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 4Cob/124/2016-391 zo
dňa 29. marca 2017, po zrušení rozsudku vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.149,32

eur, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie, aby vyzval žalobcu
na špecifikáciu, z čoho pozostáva tento jeho uplatnený nárok proti žalovanému za mesiac november
2007 a aby preukázal vykonávanie činnosti podľa mandátnej zmluvy za mesiace apríl až júl 2008 a tieto
dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a taktiež posúdil dôvodnosť nároku žalobcu na pevnú časť
odmeny za tieto mesiace ako aj na pohyblivú časť odmeny.

29. Po uvedenom zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie podľa pokynu
odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, vyzval žalobcu písomnou výzvou zo dňa 26.5.2017, aby
žalobca špecifikoval a preukázal, z čoho pozostáva uplatnený nárok proti žalovanému za mesiac
november 2007, aby preukázal vykonávanie činnosti podľa mandátnej zmluvy za mesiace apríl až júl

2008. Na túto výzvu súdu prvej inštancie reagoval žalobca písomným vyjadrením zo dňa 17.6.2017
(čl. 400), v ktorom špecifikoval uplatnený nárok tak, že tento nárok pozostáva z dvoch faktúr, a to
faktúry č. 015/2007 a č. 016/2007. Uviedol, že v týchto faktúrach sú obsiahnuté špecifikácie jednotlivých
uzatvorených zmlúv. Ďalej žalobca uviedol, že faktúra č. 016/2007 bola uhradená v plnej výške a faktúra
č. 015/2007 bola uhradená čiastočne a zostáva uhradiť zvyšnú sumu 150,03 eur. Na túto sumu 150,03

eur súd prvej inštancie zaviazal žalovaného napadnutým rozsudkom. Žalobca ďalej v tejto špecifikácií
uviedol, že mandátna zmluva bola vypovedaná spolu s odvolaním plnomocenstva zo dňa 4.5.2007, bola
spoločnosti AFIN s.r.o. doručená 14.4.2008 a spoločnosť AFIN s.r.o. vykonávala naďalej všetky úkony
vyplývajúce z tejto mandátnej zmluvy, s výnimkou tých, na ktoré bola potrebná plná moc mandanta.
Žalobca uviedol, že predložil súdu elektronickú komunikáciu, ktorá potvrdzuje spoluprácu spoločnosti

AFIN s.r.o. pri reklamácií vyúčtovania energií a služieb pre nájomníkov v obchodnom centre Zuzkin park
zo dňa 16.4.2008, teda po doručení výpovede. Ďalej žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu -
AFIN s.r.o. naďalej technicky zabezpečoval nehnuteľnosti, a to sledoval platnosť revízií, elektro, plynu,
hydrantov, čistotu priľahlých komunikácií, deratizáciu, operatívne riešil požiadavky nájomníkov, sledoval
náklady na energie a služby spojené s nájmom v predmetných objektoch tak ako to robil pred doručením

výpovede. Žalobca na podporu svojich tvrdení v tejto špecifikácií uplatneného nároku predložil len
samotnú faktúru č. 015/2007, faktúru č. 016/2007 a emailovú komunikáciu zo dňa 16.4.2008. Žiadne
ďalšie listinné dôkazy nepredložil a nepredložil ich ani v ďalšom konaní na súde prvej inštancie.

30. Odvolací súd k tejto špecifikácií uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu udáva, že z predloženej

faktúry č. 015/2007 a č. 016/2007 (čl. 402, 403 spisu) nevyplýva to, čo bolo sporné v konaní, a na
čo upriamil pozornosť pre ďalšie dokazovanie odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení
č.k. 4Cob/124/2016-391 zo dňa 29.3.2017, teda, aby preukázal vykonávanie činnosti podľa mandátnej
zmluvy v mesiacoch apríl až júl 2008 a aby preukázal, z čoho pozostáva uplatnený nárok žalobcuza mesiac november 2007. Odvolací súd udáva, že uplatnený nárok za mesiac november 2007 tak
ako to vyplýva zo špecifikácie žalobcom uplatneného nároku zo dňa 17.6.2017 je nárok vyplývajúci z
faktúry 015/2007, ktorá nebola uhradená v sume 150,03 eur, v tejto časti súd prvej inštancie vyhovel

žalobe a priznal žalobcovi túto uplatnenú pohľadávku 150,03 eur z tejto faktúry č. 015/2007 odmenu
za mesiac november 2007. Táto suma teda nie je predmetom odvolacieho konania. Predmetom
odvolacieho konania je zvyšná suma uplatnená žalobcom v žalobe, keď celkovo žalobcom bola v žalobe
uplatnená pohľadávka vo výške 20.636,23 eur, z toho bolo už právoplatne rozhodnuté o časti uplatnenej
pohľadávky vo výške 1.659,68 eur, ktorá bola priznaná žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Košice II

zo dňa 30.5.2016 č.k. 34Cb/23/2010-374, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 4Cob/124/2016-391 zo dňa 29.3.2017, suma 150,03 eur bola žalobcovi priznaná napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 34Cb/23/2010-541 zo dňa 14. októbra 2020, avšak proti tejto
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 150,03 eur s príslušenstvom, nebolo podané odvolanie. Teda
celkovo nie je rozhodnuté o časti uplatnenej pohľadávky žalobcu v tomto konaní vo výške 18.826,52
eur, teda v zamietajúcej prevyšujúcej časti žaloby napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.

31. Odvolací súd udáva, že túto časť uplatnenej pohľadávky 18.826,52 eur žalobca nešpecifikoval,
neodôvodnil a neuviedol z čoho pozostáva. Odvolací súd upriamuje pozornosť na obsah žaloby, podľa
ktorej uplatnená pohľadávka žalobcu 20.636,23 eur pozostáva z neuhradenej faktúry č. 15/2007, č.
02/2008 a č. 07/2008. Tieto tri faktúry žalobca predložil spolu so žalobou (čl. 10-12 spisu). Zo špecifikácie

spornej uplatnenej pohľadávky žalobcu písomným podaním žalobcu zo dňa 17.6.2017 však vyplýva, že
žalobcaužvtomtopodanínešpecifikujeto,žebyuplatnenápohľadávkapozostávalazfaktúryč.02/2008
a č. 07/2008, teda z tých faktúr, ktoré sú uvedené v žalobe. V tejto špecifikácií žalobca poukazuje iba na
faktúru č. 015/2007, z ktorej nie je uhradená časť vo výške 150,03 eur a poukazuje na ďalšiu faktúru č.
016/2007, ktorá ani nie je uvedená v žalobe, avšak žalobca o nej tvrdí, že bola uhradená v plnej výške

a doložil ju k tomuto vyjadreniu (čl. 403 spisu).

32. Odvolací súd preto dospel k záveru, zhodne ako súd prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
oprávnenosť uplatneného nároku v prevyšujúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol o
zaplatenie 18.826,52 eur, pretože okrem tvrdenia žalobcu a opätovného odkazu na obsah faktúry č.

015/2007 a č. 016/2007, ktorá ani nebola predmetom žaloby, neuviedol aké činnosti žalovaný vykonával
v prospech právneho predchodcu žalobcu a nepredložil žiaden listinný dôkaz o tom, že tieto činnosti
vykonával aj potom, ako žalovaný vypovedal predmetnú mandátnu zmluvu a odpredal predmetnú
nehnuteľnosť, pre ktorú mal právny predchodca žalobcu vykonávať činnosti mandatára - AFIN s.r.o.
v prospech žalovaného ako mandanta v mesiacoch apríl - júl 2008, potom ako žalovaný ako vlastník

odpredal predmetnú nehnuteľnosť - P. zapísanú na LV č. XXXXX, katastrálne územie A., obec B.-S.,
Kúpnou zmluvou zo dňa 9.4.2008 ako to vyplýva z výpisu z Katastra nehnuteľnosti a z kúpnej zmluvy
(čl. 28-29 spisu).

33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súdnom konaní

o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky v časti zamietnutej žaloby v rozsahu 18.826,52 eur v zmysle
ustanovenia § 149 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého dôkazné bremeno v súdnom konaní
začatomnazákladežalobyjenažalobcovi.Žalobca,akchcelbyťvtomtokonaníúspešný,malpreukázať
oprávnenosť tejto uplatnenej pohľadávky, čo žalobca v konaní nenaplnil a dôvodnosť uplatnenej
pohľadávkynepreukázal.Dokoncavďalšompriebehukonaniapoukazovalnaďalšiufaktúruč.016/2007,

ktorá mala byť uhradená, avšak nešpecifikoval z čoho pozostáva uplatnená pohľadávka na základe
faktúry č. 02/2008 a č. 07/2008, na základe ktorých si uplatnil predmetnú pohľadávku žalobcu.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v tejto časti
zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu.

35. Preto, ak súd prvej inštancie správne zamietol žalobu vo výroku o zaplatenie 18.826,52 eur, správne
zamietol žalobu aj o úrokoch z omeškania a správne priznal žalovanému, ktorý mal v konaní väčší
úspech náhradu trov konania v rozsahu 82,6%, pretože zo žalobcovi celkovo priznanej sumy 1.659,68
eur a 150,03 eur, teda celkovo vo výške 1.809,70 eur, čo predstavuje 8,07%, oproti zamietnutej časti

žaloby v rozsahu 18.826,52 eur, čo predstavuje 91,3%, čiže celkový pomer úspechu a neúspechu strán
sporu po odrátaní predstavuje celkový úspech žalovaného v rozsahu 82,6%.36. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny.

37. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).