Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218612
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114218612.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ V. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 2/ C. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B., prechodne bytom B., E. O. XX,
o zaplatenie 7.990,50 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 14C/234/2014-330 zo dňa 20. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanej v rade 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej v rade 2/ zamietol, žalovaného
v rade 1/ zaviazal žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu. Žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanej v rade 2/ trovy konania v plnom rozsahu. Znalkyni PhDr. PaedDr. Erike Strakovej priznal

nárok na náhradu znaleckého v plnom rozsahu voči žalobcovi. Mal za to, že Slovenská sporiteľňa,
a.s. so žalovanými v rade 1/ a 2/ uzatvorili dňa 9.6.2005 Zmluvu č. 362759663, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov a na základe toho Slovenská sporiteľňa, a.s.
poskytla na účet žalovaného v rade 1/ ako dlžníka 300.000,- Slovenských korún. Žalovaná v rade
2/ vystupovala ako ručiteľka na úver. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len SLSP) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovaným. Súd však nezistil naplnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky daných v § 92

ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), a preto mal za to, že žalobca
má nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore z tvrdenej právnej skutočnosti, že ako postupník
postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 od SLSP ako pôvodného
veriteľa a postupcu nadobudol žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. V danom prípade išlo nesporne o
pohľadávku pôvodného veriteľa SLSP ako banky, ktorá poskytla predmetný úver dlžníkom - žalovanému
v rade 1/ (pôvodne aj voči jeho manželke). Z tohto dôvodu pri postúpení pohľadávky je nutné brať
zreteľ na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pri posudzovaní platnosti

postúpenia pohľadávky na žalobcu vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo
26/2017. Pokiaľ žalobca poukazoval na odlišnú dohodu podmienok postúpenia pohľadávky v bode
18.14. Všeobecných obchodných podmienok SLSP, uvedené žalobca na jednej strane nepreukázal
a na druhej strane, ak by aj obsah tejto podmienky preukázal, bolo by potrebné považovať ju zaneprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne
neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsahovo
totožnej SLSP Okresný súd Žilina judikoval už v rozsudku č.k. 6C/96/2014-82 potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/48/2016-123, č.k. 6C/177/2014-83 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č.k. 11Co/79/2016-128, rozsudkom č.k. 6C/117/2013-87 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č.k. 7Co/199/2016-124, č.k. 6C/285/2013-172 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Žiline č.k. 7Co/270/2016-210. Uvedená podmienka nebola individuálne dohodnutá, nakoľko spotrebiteľ
ju nemohol individuálne ovplyvniť, čo nepochybne plynie už len zo samotného faktu, že táto zmluvná

podmienka mala byť obsiahnutá vo vopred SLSP predformulovaných VOP. Značnú nerovnováhu tejto
zmluvnej podmienky videl v tom, že touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala už uvedené
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., už vopred pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu
s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu ako dlžníkovi, zatiaľ
čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku
voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku

voči banke na tretiu osobu zásadne s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.

2. V súvislosti s úspechom žalobcu voči žalovanému v rade 1/ konštatovanom v rozsudku č.k.
14C/234/2014-243 zo dňa 29.6.2017, keď v tejto časti bol ponechaný rozsudok odvolacím súdom
nedotknutý, zaviazal žalovaného v rade 1/ na zaplatenie trov konania v plnom rozsahu žalobcovi.

Nakoľko žalovaná v rade 2/ mala v predmetnom konaní plný úspech, priznal jej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, žalovaní
ako spotrebitelia boli oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku, pričom vykonanie znaleckého
dokazovania navrhli žalovaní(pôvodne v rade 2/ a v rade 3/), ktorí boli vo svojich nárokoch voči žalobcovi
plne úspešní, preto uložil žalobcovi nahradiť znalkyni trovy znaleckého dokazovania v plnom rozsahu.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tento dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že pôvodný veriteľ a
žalovaný si dojednali vzájomné práva a povinnosti odchýlne od ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, a

to s poukazom na § 89 ods. 1 ZoB. Podľa jeho názoru záver súdu o tom, že ustanovenie bodu
19.16Všeobecnýchobchodnýchpodmienok(18.14)jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouaneplatným
dojednaním vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko samotný ZoB v § 89 ods. 1
umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchýlne od predmetného zákona, pričom
predmetné ustanovenie všeobecných obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka.Podľačl.19bodu19.16Všeobecnýchobchodnýchpodmienok„Klientvýslovnesúhlasístým,
že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky“. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/2/2016, 10Co/76/2016, 9Co/145/2015 a ďalšie.
Preto nesúhlasí s právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého je dojednanie uvedené v bode 19.16
Všeobecných obchodných podmienok (18.14) neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. absolútne

neplatným dojednaním, nakoľko táto podmienka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa a právny záver súdu preto nemá oporu v zákone. Z týchto dôvodov záver
súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Napriek uvedenému pre úplnosť k veci uvádza, že sa nestotožňuje ani so súdnym výkladom § 92
ods. 8 ZoB a súd vec nesprávne právne posúdil, ak posúdil, že pohľadávka zodpovedajúca peňažnému

záväzku predstavuje len splatné pohľadávky banky a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu
nesplácanému dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere. Považuje za nesporné, že peňažný záväzok
žalovaného v rade 1/ vznikol už splnením záväzku postupcu, t.j. peňažný záväzok žalovaného 1/ vznikol
už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech žalovaného 1/. Dohoda zmluvných
strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach

nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu záväzku dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho
záväzku a závisí výlučne od vôle veriteľa. Považuje za absurdné, ak súd pod pojmom „pohľadávka
zodpovedajúca nesplácanému dlhu“ rozumie v prípade vracania poskytnutých peňažných prostriedkov
zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Ani zo
samotnéhoznenia§92ods.8ZoBnevyplýva,žepredmetompostúpeniamôžebyťibapohľadávkaalebo

jej časť, ktorá je už splatná. Ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie
banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný, potom by druhá veta § 92 ods.
8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by dlžník pred postúpením
pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, takby už banka nemala čo postupovať (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred
postúpením) a teda banka by ani nemala aké právo uplatňovať. Má za to, že bolo preukázané, že pred
postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB bankám

ukladá. Žalovaný v rade 1/ bol v nepretržitom omeškaní s plnením svojho
peňažného záväzku a bolo preukázané, že žalovaný v rade 1/ bol postupcom opakovane vyzývaný na
úhradu omeškaných splátok. Žalobca v konaní tvrdil a tvrdí, že žalovaný v rade 1/ bol v čase postúpenia
pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných

splátok úveru. Tieto skutkové tvrdenia neboli žalovaným v rade 1/ popreté a v zmysle § 151 ods. 1
CSP ich bolo potrebné považovať za nesporné. Splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB preukázal
prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru, ako aj skutkovými tvrdeniami,
ktoré neboli popreté. Preukázanie splnenia týchto podmienok navyše nebolo potrebné, keďže žalobca
preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s §
89 ods. 1 ZoB odchýlne od § 92 ods. 8 ZoB. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaného v

rade 2/ zaviaže k zaplateniu sumy vo výške 7.990,50 € s príslušenstvom a prizná mu nárok na náhradu
trovkonaniapredsúdomprvejinštancievrozsahu100%azároveňsiuplatniltrovyodvolaciehokonania.

4. Žalovaná v rade 2/ k odvolaniu žalobcu sa vyjadrila, že má za to, že súd prvej inštancie sa s
nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu dôsledne vysporiadal. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB definuje

podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo
aj subjektu, ktorý nie je bankou. Poukazuje na odôvodnenie rozsudku, najmä v bodoch 44. až 50., v
ktorých detailne súd prvej inštancie odôvodňuje svoje rozhodnutie. Odvolanie žalobcu považuje preto
za nedôvodné a stotožňuje sa s názorom, že žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s
príslušenstvom a ani s právami s ňou spojenými, a teda nebol oprávnený vyžadovať od nej ako od

ručiteľky uspokojenie pohľadávky. Navrhuje odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie

v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 124 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Odvolací súd podľa obsahu
odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti výroku, ktorým bola žaloba voči
žalovaného v rade 2/ zamietnutá a proti závislému výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť

žalovanej v rade 2/ trovy konania v plnom rozsahu. V zostávajúcej časti preto rozsudkom súdu prvej
inštancie ponechal nedotknutý.

7. Súd prvej inštancie správne posúdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď neboli
splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB. Nesplnenie

predpokladov na postúpenie pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia náležite odôvodnil v bodoch
41. až 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku a odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP na toto
odôvodnenie poukazuje a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

8. Žalobca ako hlavnú odvolaciu námietku uviedol, že účastníci úverovej zmluvy si v zmysle § 89

ods. 1 ZoB v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok (18.14) upravili vzájomné vzťahy
odchýlne od ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, keď klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. K tejto skutočnosti sa súd prvej inštancie náležite
vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to v bodoch 49. až 52. Vyslovil, že táto zmluvná
podmienka je neprijateľná, a teda neplatná vzhľadom na to, že nebola individuálne dojednaná, keďže

bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré mal veriteľ vopred pripravené a
žalovaný ako spotrebiteľ ich obsah nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň deklaroval, že
takto dojednaná zmluvná podmienka vo všeobecných obchodných podmienkach spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď uvedenou
zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB (v čase účinnosti VOP

do 31.12.2008 ods. 7) a súčasne v tom, že spotrebiteľ, teda žalovaný už vopred pri samotnom uzavretí
zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akejkoľvek pohľadávky bankou, zatiaľ čo
spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku
voči banke na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie zásadne s jej predchádzajúcimpísomným súhlasom. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje
už i na svoje predchádzajúce rozhodnutia sp. zn. 7Co/199/2016 zo dňa 29.6.2016, 7Co/270/2016 zo
dňa 26.10.2016, v ktorých zaujal rovnaký právny názor.

9. K odvolacej námietke, že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 ZoB, okrem odôvodenia rozhodnutia súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR pod Rc 60/2018, v ktorom konštatoval: „V prípade, ak by neboli splnené

podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt,
jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je
postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny
úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.“ Podotkol, že „Aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona
o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo,
nemožnolennazákladetohtozaradeniabezďalšiehousudzovať,žezákonodarcapriúpravepostúpenia

pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového
tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne
uviedol [napr. porovnaj novelu zákona o bankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č. 299/2016 Z.z.) -
sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie
podľa osobitného predpisu]. Podmienky platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti

prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, ale práve naopak sa prekrývajú.“

10. V rozhodnutí Najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo/234/2018 zo dňa je konštatované, že: „Je absolútne
nemysliteľné a nelogické a v konečnom dôsledku aj priečiace sa ZoB, ak by banky postupovali „živé
úvery“ na akýkoľvek iný subjekt, ktorý nespadá v zmysle ZoB pod dohľad Národnej banky slovenskej.“

11. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.3.2018 bol prijatý záver, že „Ak
zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu)
so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje
prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej

veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých
môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia
ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

12. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý
nebol osobitne napadnutý odvolaním.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 aplikujúc ustanovenie §

255 ods. 1 CSP, keď žalovaná v rade 2/ v odvolacom konaní mala plný úspech, preto jej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením súdom prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262
ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)