Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205606
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6117205606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: G.. Q. X., I..,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W.-H., P. XXXX/X, zast. JUDr. Beátou Kováčovou, advokátkou AK so sídlom
Drieňová 1087/37, Bratislava, proti žalovanej: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.-H., okres W. II, o
zaplatenie 1 132,97 Eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 05.11.2019, č.k. 17C/19/2017-570, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 132,97 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania
ročne
- zo sumy 59,63 Eur od 03. 06. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 26. 06. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 28. 07. 2015 do zaplatenia,

- zo sumy 59,63 Eur od 18. 08. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 24. 09. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 20. 10. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 04. 12. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 22. 12. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 22. 12. 2015 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 19. 01. 2016 do zaplatenia,

- zo sumy 59,63 Eur od 16. 02. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 16. 03. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 27. 04. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 24. 05. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 07. 06. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 07. 07. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 17. 08. 2016 do zaplatenia,

- zo sumy 59,63 Eur od 22. 09. 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 59,63 Eur od 16. 10. 2016 do zaplatenia
v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktoré je
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní mal za preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na

podanie predmetnej žaloby ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná žiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázala, že kúpnu zmluvu, ktorou žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti je
možné považovať za neplatne uzavretú a vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II.,
č.k. 12C/78/2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/334/2012 nie je
možné v tomto konaní sa zaoberať otázkou platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, vzhľadom na to, že
ide o prekážku rozhodnutej veci. V konaní nebolo sporné, že do roku 2005 žalovaná spoločne so

svojim manželom obývala predmetné nebytové priestory, ktoré žalovaná a jej bývalý manžel označili
ako byt, pričom tieto priestory v septembri v roku 2005 opustili a v nebytových priestoroch zanechali
hnuteľné veci, ktoré si neodniesli. Do podania žaloby o zaplatenie sumy 1 132,97 Eur žalovaná žiadnym
spôsobom nespochybňovala neoprávnenosť odnesenia vecí z predmetných nebytových priestorov do
skladovacieho kontajnera. Žalobca opakovane vyzýval žalovanú na odnesenie predmetných hnuteľných

vecí uskladnených v skladovacom kontajnery, pričom žalovaná odnos vecí potvrdila a aj napriek tomu
svoj sľub nedodržala. Žalobca upozornil žalovanú pred odnesením vecí z nebytových priestorov na ich
uskladnenie v skladovacom kontajnery. Súd má za to, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať
znášanie pasivity zo strany žalovanej spočívajúcej v jej nezáujme o svoj majetok. Žalobca v konaní
svojimi tvrdeniami, ktoré žalovaná nespochybnila a rozhodnutiami preukázal nevyhnutnosť odnesenia

vecí žalovanej a jej bývalého manžela z nebytových priestorov, a to z dôvodu ochrany svojho majetku
predznehodnotením.Žalovanáajejbývalýmanželžalobcovineoznámiliadresuichbydliskaaneprejavili
záujem o odnesenie a uskladnenie svojich vecí. Žalobca tak sám musel zasiahnuť proti neoprávnenému
zásahu do jeho vlastníckeho práva zo strany žalovanej a jej bývalého manžela a súd mal za to, že
žalobca postupoval v súlade s § 6 OZ a primeraným spôsobom zásah do svojho vlastníckeho práva

a jeho ochrany odvrátil. Žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1 132,97 Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovanej tým, že vzhľadom k jej tvrdeniam, že nemala k
dispozícii priestory na uskladnenie vecí, si nemusela na svoje náklady zabezpečiť skladovacie priestory,
resp. skladovací kontajner a jeho umiestnenie na pozemku. Žalobca bol nútený skladovací kontajner
zakúpiť, taktiež žalobca nemôže užívať a prenajímať dve parkovacie miesta iným osobám, ktoré zaberá

skladovací kontajner, a tak dochádza zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, a to užívaním
bez náhrady. Súd sa stotožnil aj s výpočtom výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaná
žiadnym hodnoverným spôsobom výšku nespochybnila. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 6, § 123,
§ 126 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 511 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy
SR a § 120 ods. 1, § 151 ods. 1, § 185 ods. 1, § 186 ods. 2 CSP; a nariadenie Vlády č. 87/1995 Zb.

v znení neskorších predpisov.
3. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne návrh zamietnuť. Namietala nesprávne právne
posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 psím. h) CSP, ako aj to, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedla,

že nikdy nevyjadrila vôľu odniesť si veci z kontajnera, kým nebudú právoplatne skončené nadväzujúce
súdne spory so žalobcom, a to najmä konanie 14C/371/1997 ohľadom prevzatia kľúčov od kontajnera
a odnesenia veci z kontajnera, ktoré nie je právoplatne skončené. Rozsudok považuje za predčasný.
Žalobca ju neupozornil na to, že veci budú premiestnené do predmetného kontajnera v prípade, ak
si veci z obydlia na T. XX, žalovaná nevyzdvihne. Súd nevykonal vlastné dokazovanie, ale nekriticky

prevzal tvrdenia žalobcu. Súd nemôže odkazovať na rozhodnutie OS Bratislava II sp. zn. 12C/78/2010
v spojení s krajským súdom Bratislava sp. zn. 14Co/334/2012 - 731, nakoľko od vydania rozhodnutí
nastali také právne skutočnosti, ktoré jeho existenciu minimálne spochybňujú. Poukázala na judikatúra
NS SR sp. zn. 8Sžo/65/2013 zo dňa 11.12.2014. Existencia bytu bola uvedená aj v znaleckom posudku,
ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy na objekt na T. č. XX. O existencii bytu nepochyboval v rozhodnutí

7Co/114/1996 z 30.04.1996 ani KS BA . Príslušný súd v roku 2010 v konaní o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy (sp. zn. 12C/78/2010) nedisponoval dôkazmi, ktoré získali neskôr po roku 2010, a
preto ich súd v rozhodnutí nemohol ani zohľadniť. Navrhla opätovne posúdiť kúpnu zmluvu zo dňa
20.10.1994, ktorá je pre svoju neurčitosť potvrdenú už 22 rokov vedenými viac ako 10 spormi absolútneneplatná. Ďalej poukázala na to, že skladový kontajner je nástavba nákladného auta, preto ho bolo
možné umiestniť pozdĺžne na jedno parkovacie miesto a nie priečne na dve. Žalobca nedisponuje
oprávnením poskytovať služby stráženého parkoviska. Žalobca im bránil v užívaní bytu nekúrením a

oznámením o odpojení tepla v roku 2004 a po roku 2007 aj zamrežovaním vchodu do bytu v čase, kedy
robili revíziu elektriny o čom žalobca vedel. V byte mali obývačkovú stenu, postele, nábytok spálne,
chladničku, mrazničku, skrine a nie nepotrebné veci. Namietala, že vypratanie nábytku a zariadenia
bytu bez súdneho rozhodnutia a požadovanie platby za takto „odcudzené a zadržiavané veci“ je
majetkový prospech žalobcu získaný plnením bez právneho dôvodu. Odôvodnenie súdu v bode 65.

považuje žalovaná za účelové a akceptujúce len vyjadrenia žalobcu a vedome opomínajúce žalovanou
predložené dôkazy. Namietala, že okresný súd bol po doručení návrhu na vydanie platobného rozkazu
povinný skúmať miestnu príslušnosť a vec postúpiť miestne príslušnému súdu, ktorým je v tomto prípade
Okresný súd Bratislava II. Toto však nevykonal, a preto žalovaná jeho postup považuje za účelový.
Uviedla, že súd nerozhodol o spojení veci uznesením a ich ďalšom vedení ako jednej veci na OS
Bratislava II. pod č.k. 9C/14/2018 a následne predložil v zmysle § 39 ods. 2 CSP spis na NS SR na

rozhodnutie o prikázaní sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti.
4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Považoval ho za nedôvodné a v plnom rozsahu
sa stotožnil s výrokom rozsudku ako aj jeho odôvodnením. Rozsudok žiadal potvrdiť ako správny a
zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná vo svojej výpovedi, podanom odpore
na strane 4 i v mailovej komunikácii potvrdila jej vlastnícke právo k veciam uloženým v kontajnery

a prisľúbila ich odnesenie. Do dnešného dňa tak neurobila a veci ponecháva u žalobcu. Žalovaná
opätovne uvádza vlastné vykonštruované tvrdenia, ktoré už boli viackrát súdmi ako aj orgánmi vyvrátené
a odmietnuté. Žalovaná uvádza tvrdenia, ktoré nesúvisia s petitom žaloby a daným žalovaným obdobím
od 01.05.2015 do 30.10.2016. Žalobca sa naďalej pridržiava písomného vyjadrenia k odporu žalovanej
zo dňa 04.09.2017 v spojitosti s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 28.11.2017. Žalovaná klame,

že medzi sporovými stranami prebieha spor ohľadom nájomného vzťahu k objektu. Žalovaná v odvolaní
neuviedla žiadne nové skutočnosti ani dôkazy. Namietal listiny, ktoré žalovaná označuje v odvolaní ako
dôkazy, tieto nie sú dôkazmi k prejednávanej veci, žalobca sa k nim už viackrát vyjadril a zotrváva na
doterajších vyjadreniach. Poukázal na to, že priestor, do ktorého sa žalovaní protiprávne nasťahovali
nie je bytom. Aktívna legitimácia žalobcu je nesporná. Žalovaní sa tri roky po odpredaji budovy

začali domáhať zrušenia kúpnej zmluvy a odpredať predmetný priestor žalovanému 1/. Žaloba bola
zamietnutá už druhým právoplatným rozhodnutím súdov v roku 2014. Žiadosť o mimoriadny opravný
prostriedok prokuratúra odmietla. V septembri 2005 žalovaní priestor opustili bez udania dôvodu a novej
adresy, priestor uzamkli a zneprístupnili majiteľovi technologické zariadenia budovy. Priestor zanechali
v zdevastovanom stave. Osobné veci si komplet odniesli, v priestore zanechali niekoľko kusov starého

nábytku, starý nábytok socialistického zväzu mládeže a staré nepotrebné veci. Do roku 2007 priestor
využívali neplnoletí synovia na pravidelné alkoholické žúrky so spolužiakmi. Žalovaní priestor naďalej
zapratávali, bránili majiteľovi v užívaní jeho majetku a v prevedení nutných úprav a údržby až do
novembra 2014. Od roku 2007 žalovaní neplatili žiadne úhrady za užívanie priestoru a rovnako nič
neplatiaanizaskladovanievecívkontajnery odroku2014aždosúčasnosti. Uviedol,žežalobcauniesol

dôkazné bremeno v predmetnej veci a jeho aktívna legitimácia je nesporná. Žalobca je právoplatným
majiteľom budovy T. XX v W. a jeho aktívna legitimácia bola potvrdená súdnymi rozhodnutiami. Priestor
užívaný žalovanými im nikdy nebol riadne relevantnými orgánmi ako byt pridelený. Žalovaní nikdy nemali
uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu na byt. Vždy odmietli aj akékoľvek mimosúdne vyrovnania. Nikdy
neplatili žiadne, alebo predpísané úhrady v správnej výške, o priestor sa nestarali, obsadili prevádzkové

priestory kotolne a budovy, majiteľovi zabraňovali vo vykonávaní opráv a revízií. Okresný súd už vyniesol
rozsudokvkonaní14C/371/1997,kdeuložilžalovanýmpovinnosťprevziaťkľúčeodkontajneraaodniesť
si veci. Napriek písomnému aj verbálnemu uisťovaniu, doteraz tak neurobili. Na pojednávaní konanom
dňa 15.11.2016 žalovaní a aj právny zástupca žalovaných vyhlásili, že majú záujem o veci v kontajnery.
Žalovanými nevzniklo právo ponechať si svoje veci v priestoroch žalobcu. Žalovaní mali dostatočný

časový priestor na odnesenie vecí z objektu.
5. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní. Má za to, že
veci boli do kontajnera vypratané protiprávne. Na strane žalobcu neboli splnené zákonné podmienky
svojpomoci podľa § 6 Občianskeho zákonníka. Od roku 1997 vyhrali dve predbežné opatrenia, ktoré
ukladali žalobcovi povinnosť nainštalovať merače a zabezpečiť služby spojené s užívaním bytu. Žiaľ

súdy vo veci rozhodli až v roku 2016, keď už bol byt prestavaný na toalety. Žalobca namontoval vo
februári 2007 na vstupné dvere ich obydlia mrežu a vyzval ich, aby si vypratali nábytok a zariadenie bytu,
čím zabránil plnohodnotne žalovaným v byte bývať. Poukázala na spor vedený pod č.k. 7C/1/2012 na
Okresnom súde Bratislava II. ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/280/2013-558zo dňa 10.07.2013; rozsudok Okresného súdu Bratislava II. 7C/1/2012 z 18.10.2017 a rozsudok
6Co/139/2019 zo dňa 11.12.2019. Na záver uviedla, že nikdy nevyjadrila vôľu odniesť si veci z
kontajnera, kým nebudú právoplatne skončené nadväzujúce súdne spory so žalobcom, ktoré sa

predmetného kontajnera týkajú - konanie 14C/371/1997.
6. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach. Má za to, že vyjadrenie žalovanej nesúvisí
s predmetom sporu, ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná zavádza súd
tvrdením o neexistencii rozsudku o vyprataní. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom 14C/371/1997-964
zo dňa 23.02.2018 určil žalovaným povinnosť prevziať od žalobcu kľúče od kontajnera a odniesť si z

kontajnera veci. Voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II. 7C/1/2012 a Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 6Co/139/2019 podali žalovaní aj žalobca dovolanie. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu
Bratislava 6Co/134/2017, právoplatné 29.01. 2020, kde v odôvodnení rozsudku súd taktiež poukázal
na závery rozsudku č.k. 14Co/334/2012-731 zo dňa 17.12.2013. Žalovaná, ani jej manžel si veci z
kontajnera už 5,5 roka neodniesli a ponechávajú ich v kontajnery, za skladovanie žiadnu čiastku neplatia,
poštu s výzvami na odnesenie veci ani faktúry nepreberajú. Žalovaná bola rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II. sp. zn. 9C/14/2018 zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcovi 954,08 Eur spolu s
úrokomzomeškaniatitulombezdôvodnéhoobohatenia.Rozsudoknadobudolprávoplatnosť19.03.2020
a vykonateľnosť 23.03.2020.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil ako vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne. Okresný súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie, na jeho základe vyvodil správne
skutkové zistenia a následne správne právne aplikoval relevantné právne normy. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného

sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, ktorú by súd náležitým spôsobom v celom súhrne nebol posúdil a vyhodnotil.
Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé. Žalovaná v odvolaní neuvádza relevantné

skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa
preto obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s uvedením ďalších
dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej.
10. Odvolací súd na úvod zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Vzhľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníka konania, len
ten, ktorý je pre rozhodnutie vo veci relevantný. Preto nie je rozhodujúce, že v rozhodnutí súd nedal
odpovede na všetky otázky, prípadne, že nevyhovel subjektívnemu názoru na vec, či pocitu strán
sporu. Okresný súd dostatočne vyjadril, z akých skutkových okolností vychádzal, podľa akých právnych
predpisov tieto skutočnosti hodnotil a k akým záverom dospel. K rozsiahlym námietkam žalovanej, súd

zhodne s argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej konštatuje, že žalovaná
v predmetnom konaní opakovane znáša námietky a dôkazy, ktoré boli vykonané a právne vyhodnotené
už v predchádzajúcich súdnych konaniach, tak ako na to správne poukázal aj okresný súd vo svojom
rozhodnutí a uvedené dôkazy sú právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci.
12. Žalovaná namietala v odvolaní predčasnosť, súdneho rozhodnutia. S uvedenou námietkou sa

odvolací súd nestotožňuje a nepovažuje ju za dôvodnú. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca je vlastníkom parcely CKN č. XXXXX/XXX, kat. úz. H., na ktorú parcelu žalobca umiestnil
skladovací kontajner, kde bol nútený umiestniť veci, ktoré patrili žalovanej a jej bývalému manželovi(manželstvo rozvedené v roku 2010). Žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie predmetnej
žaloby, námietka žalovanej v tomto smere nie je dôvodná.
13. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má spočívať v úhradách

za užívanie skladovacích priestorov žalovanou bez náhrady, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo
na strane žalovanej tým, že si nezabezpečila na vlastné náklady skladovacie priestory na uskladnenie
hnuteľných vecí, ktoré žalovaná spolu s jej bývalým manželom ponechali od roku 2005 v objekte
vlastnícky patriacom žalobcovi (nebytových priestoroch nachádzajúcich sa v W. na T. ulici č. XX).
Žalobca zakúpil predmetný skladovací kontajner, kde hnuteľné veci patriace žalovanej a jej bývalému

manželovi umiestnil, pričom kontajner umiestnil na dve parkovacie miesta vlastnícky patriace žalobcovi,
ktoré nemôže užívať a prenajímať iným osobám. Správne preto okresný súd dospel k záveru, že na
strane žalovanej takto dochádza k bezdôvodnému obohateniu, a to užívaním bez náhrady. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s výpočtom výšky bezdôvodného obohatenia, tak ako na to poukázal
v bode 67. odôvodnenia okresný súd. Pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia žalobca použil
cenu prenájmu jedného parkovacieho miesta obcou v mestskej časti W.-H. a obstarávacie náklady na

kontajner so započítaním jeho amortizácie. VZN v mestskej časti W. - H. č. XX/XXXX stanovuje výšku
sadzby dane za jedno parkovacie miesto v sume 642,40 Eur ročne, teda za dve zapratané parkovacie
miesta to predstavuje sumu 1 284,80 Eur, čomu zodpovedá žalobcom vypočítaná suma 107,07 Eur
mesačne. Obstarávacia cena kontajnera predstavovala podľa faktúry, ktorú predložil žalobca fa č.
12002442 zo dňa 10.11.2014 spolu s dopravou 2 310,- Eur bez DPH, pri amortizácii kontajnera v

odpisovej skupine č. 3 to predstavuje sumu 24,06 Eur mesačne. Výsledná suma určená súčtom sumy
107,07 Eur a 24,06 Eur za mesiac, spolu 131,13 Eur mesačne, voči žalovanej si žalobca uplatnil polovicu
sumy, čo predstavuje sumu 59,63 Eur, čo je menej oproti matematickému výpočtu v sume 65,57 Eur
mesačne. Uvedený spôsob výpočtu nároku žalobcu odvolací súd zhodne s okresným súdom považuje
za primeraný a námietky žalovanej ohľadom nedisponovania oprávnenia poskytovať služby stráženého

parkoviska žalobcom, v tomto smere považuje za irelevantné. Žalovaná ďalej namietala, že skladovací
kontajner bolo možné umiestniť pozdĺžne na jedno parkovacie miesto a nie priečne na dve, uvedené
tvrdenie však žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala.
14. Pokaľ žalovaná opätovne žiadala posúdiť kúpnu zmluvu zo dňa 20.10.1994 s tým, že zmluva
je absolútne neplatná pre svoju neurčitosť, tu odvolací súd zhodne s okresným súdom poukazuje

na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II - rozsudok č.k. 12C/78/2010-683 zo dňa 29.03.2012,
ktorým rozsudkom bola zamietnutá žaloba žalovanej a jej bývalého manžela (obidvaja v postavení
žalobcov), ktorou sa domáhali určenia neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy, pričom predmetný rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 14Co/334/2012-731 zo dňa 17.12.2013.
Žalovaná teda žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní pred okresným súdom nepreukázala, tak

ako na to správne poukázal okresný súd, že by existovalo právoplatné rozhodnutie, ktoré by deklarovalo
neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Platnosť kúpnej zmluvy bola posudzovaná vyššie uvedenými
súdnymi rozhodnutiami, a jej opätovné posudzovanie by predstavovalo prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata), tak ako na to správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod č. 65
odôvodnenia rozhodnutia).

15. Argument žalovanej, že žalobca vypratal priestory bez právoplatného rozhodnutia súdu nie je
dôvodný.Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žezpredmetnýchpriestorovsažalovanáodsťahovala
už v roku 2005 bez uvedenia adresy a v priestoroch zanechala hnuteľné veci bez právneho dôvodu.
V danom prípade predmetom konania je žalované obdobie od 01.04.2015 do 31.10.2016, z čoho
vyplýva, že žalovaná ešte aj po 10 rokoch po tom, ako sa z predmetných priestorov odsťahovala, má

v kontajneroch a na pozemku vlastnícky patriacom žalobcovi uskladnené svoje hnuteľné veci, ktoré
nemá kde umiestniť, pričom sa jedná o staré a zničené veci. Správne okresný súd poukázal na to,
že žalobca preukázal nevyhnutnosť odnesenia veci žalovanej a jej bývalého manžela z nebytových
priestorov, nakoľko žalovaná a jej manžel zostali nečinní, neprejavili záujem o odnesenie a uskladnenie
svojich vecí napriek tomu, že žalobca ich opakovane vyzýval a upozornil na umiestnenie vecí v

skladovacom kontajnery. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s úsudkom odvolacieho súdu, že
žalobca postupoval v súlade s § 6 OZ a primeraným spôsobom zásah do svojho vlastníckeho práva
a jeho ochrany odvrátil. Žalobca si podľa názoru odvolacieho súdu počínal obozretne, prevenčne, a k
vyprataniupristupovalzodpovedne,keď žalovanejvopredoznámil,žeplánujepremiestniť hnuteľnéveci
vlastnícky patriace žalovanej a jej bývalému manželovi do kontajnera, pričom jej poskytol dostatočne

dlhú lehotu na odnesenie týchto vecí. Pri premiestnení vecí žalobca tieto veci zdokumentoval, o čom
predložil fotografie. Tvrdenie žalovanej o tom, že žalovaná má záujem o uvedené veci vyznievajú
rozporne s jej správaním, keď do súčasnosti si predmetné veci vôbec neodniesla a napriek opakovaným
výzvam žalobcu na odnesenie vecí žalovaná nevidí dôvod kým súd právoplatne nerozhodne oprevzatí kľúčov od kontajnera a odnesení si vecí z kontajnera, ktorú námietku odvolací súd považuje
za irelevantnú a účelovú.
16. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovanej, že Okresný súd v Banskej Bystrici

bol po doručení návrhu na vydanie platobného rozsahu skúmať miestnu príslušnosť a po zistení miestnej
nepríslušnosti vec postúpiť miestne príslušnej súdu, a to Okresnému súdu Bratislava II. Odvolací súd
preskúmaním veci nezistil vytýkané pochybenie, keď v zmysle § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť
iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Zo spisu
odvolacísúdzistil,žežalovanánámietkumiestnejnepríslušnostinevznieslapriprvomprocesnomúkone,

ktorý jej patril - v podanom odpore proti platobnému rozkazu, a preto Okresný súd v Banskej Bystrici
správne postupoval, keď vec prejednal a vo veci rozhodol. Okresný súd v Banskej Bystrici teda nebol
po doručení návrhu na vydanie platobného rozkazu povinný skúmať miestnu príslušnosť a vec postúpiť
miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Bratislava II., tak ako to nesprávne namieta žalovaná.
Pokiaľ sa týka námietky ohľadom spojenia veci, ako aj prikázania veci z dôvodu vhodnosti v zmysle §
39 ods. 2 CSP, tu odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu

v bodoch 70., 71., 72. a v plnom rozsahu sa s jeho odôvodnením stotožňuje a námietku žalovanej v
tomto smere považuje za nedôvodnú.
17. Okresný súd dospel k správnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a
preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací
súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.