Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 20Cb/223/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310224332
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2310224332.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu:

JASPLASTIK-SK spol. s r.o., so sídlom Sídl. SNP 997/18, Galanta, IČO: 36 242 578, zast.: TIMAR &
partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, konajúca Mgr. Evou Timár Myjavcovou, proti žalovaným:
1. I.. C. W., M.. XX.X.XXXX, Q. Š. XXX/XX, U., 2. T. P., M.. XX.X.XXXX, Q. R. XXXX/XX, L., obaja
zast.: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava,
konajúca JUDr. Petrom Erdösom, o zaplatenie 72.978,20 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 24.11.2010 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 72.978,20 eur a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade boli konateľmi spoločnosti L., P..D..G.., P. P. L. XXX (odo
dňa 8.8.2000 nepretržite až do jej zániku), ktorá bola dlžníkom žalobcu. Žalobca a obchodná spoločnosť
L., P..D..G.. uzavreli dňa 17.8.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej si obchodná spoločnosť L.,

P..D..G.. požičala od žalobcu úver vo výške 71.200,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom
vo výške 5% ročne najneskôr do 30.8.2011. Tento úver nebol splatený v žiadnom rozsahu. Vo veci
vyhláseného konkurzu vedeného na majetok úpadcu pod sp. zn. 31K/1/2010, ktorým bola obchodná
spoločnosť L., P..D..G.., bolo Okresným súdom Trnava dňa 10.8.2010 vydané uznesenie, ktorým súd
zrušil konkurz vedený na majetok úpadcu pre nedostatok majetku úpadcu. Dňa 27.9.2010 bolo v
Obchodnom vestníku č. OV 185B/2010 zverejnené oznámenie Okresného súdu Trnava, že uznesenie
o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2010. Žalobca poukázal

na ust. § 11 ods. 2, 4 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ust. § 135a ods.
1 Obchodného zákonníka a ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za účelom preukázania svojho
nároku na náhradu škody tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade porušili zákonom stanovenú povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Vychádzajúc z obsahu konkurzného spisu (sp. zn. 31K/1/2010) a
spisu správcu konkurznej podstaty, tvrdil, že podľa konečnej správy správcu zo dňa 5.5.2010 majetok
úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu (23.12.2009) tvorili výlučne pohľadávky (prijaté platby z faktúr) vo
výške 7.086,76 eur, nadmerný odpočet DPH vo výške 7.281,76 eur a peňažné prostriedky z predaja

inventárneho majetku, pomocného materiálu a strojov v hodnote cca 5.000, - eur, ktoré správca predal
za sumu 7.140,- eur; celkové príjmy konkurzu (hodnota majetku úpadcu) boli len vo výške 21.508,52 eur.
Výška neuspokojených záväzkov úpadcu titulom neuspokojených dodávateľov za obdobie od 1.1.2007
do 2/2010 predstavovala sumu 823.991,23 eur. S poukazom na súpis majetku vykonaný úpadcom kudňu 1.12.2009 tvrdil, že podľa účtovnej evidencie úpadcu by mal úpadca vlastniť aj hmotný majetok
v podobe skladových zásob vo výške 310.784,91 eur, čo však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko
správcom spísaný majetok v podobe starých strojov a železa na sklade mal hodnotu len cca 5.000,-

eur. Výška škody predstavuje podľa žalobcu výšku jeho pohľadávky, ktorá bola do konkurzného konania
prihlásená prihláškou zo dňa 14.1.2010, t. j. sumu 72.978,20 eur, ktorá vznikla v dôsledku porušenia
povinnosti úpadcu uhradiť riadne a včas úver spolu s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo
dňa 17.8.2009. Táto pohľadávka žalobcu bola uznaná správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu
jej vzniku, aj čo do výšky, avšak nebola ani čiastočne po zastavení konkurzného konania uspokojená

s poukazom na konečnú správu konkurznej podstaty zo dňa 5.5.2010. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť
medzi porušením zákonnej povinnosti a vznikom škody žalobca tvrdil, že žalovaní v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne porušili svoju povinnosť ako štatutárni zástupcovia úpadcu, ktorá im vyplýva z ust. § 135a
Obchodného zákonníka a z ust. § 11 ods. 4 ZKR, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu včas, t. j. v lehote do 30 dní od okamihu ako zistili, že úpadca je platobne neschopný alebo
predĺžený, čím spôsobili žalobcovi škodu, ktorá spočíva v neuspokojení jeho pohľadávky prihlásenej do

konkurzného konania. Tvrdil, že úpadca bol platobne neschopný už v roku 2007, pričom jeho platobná
neschopnosť kulminovala v roku 2008, kedy mal neuhradené záväzky voči dodávateľom vo výške
627.888,69 eur, ale aj ďalšie záväzky voči Tatra banke, a.s. titulom poskytnutých úverov. Úpadca sa
dostal do predĺženia približne tiež v roku 2008, avšak konkurz bol na úpadcu vyhlásený až 23.12.2009.
Na základe uvedeného mal za to, že ak by žalovaní v 1. a 2. rade splnili svoju povinnosť podať návrh

na vyhlásenie konkurzu včas, žalobcovi by škoda vôbec nebola vznikla. Žalobcom uplatnené právo
na náhradu škody je uplatnené v rámci špeciálnej jednoročnej premlčacej doby počítanej odo dňa
právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, t.j. odo dňa 3.9.2010.

3. Žalovaný v 2. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 94) namietal, že žalobca sa

síce voči žalovaným v 1. a 2. rade domáha náhrady škody pre porušenie povinnosti žalovaných podať
návrhnavyhláseniekonkurzuvčas,avšakpojem„včas“bližšienešpecifikoval.Uviedol,žedňa11.9.2009
bola Okresným súdom Trnava povolená reštrukturalizácia úpadcu, teda žalovaní mali túto povinnosť s
poukazom na ust. § 118 ods. 2 ZKR len do 11.9.2009. Žalobcovi vytýkal predovšetkým to, že v podanej
žalobe síce uvádza prehľad záväzkov úpadcu za roky 2007, 2008 a 2009 a následne aj hodnotu majetku

úpadcu, ktoré skutočnosti majú nasvedčovať tomu, že úpadca bol v týchto rokoch predĺžený, avšak toto
hodnotenie majetkových pomerov úpadcu vychádza jednak z knihy záväzkov úpadcu zostavenej ku dňu
28.2.2010 a jednak z konečnej správy správcu zo dňa 5.5.2010, ktoré oba dokumenty preukazujú stav
úpadcu v čase, kedy už žalovaní nemohli podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda nemohli porušiť
túto povinnosť. Poukázal, že v prehľade záväzkov úpadcu za jednotlivé roky, na ktoré sa žalobca v

žalobe odvoláva, sú zahrnuté všetky záväzky úpadcu, pričom pri posudzovaní, či dlžník je alebo nie je
v úpadku, je potrebné vychádzať iba z tých záväzkov, ktoré sú v čase posudzovania splatné. Uvedenej
nesprávnosti sa žalobca dopustil aj pri svojej pohľadávke voči úpadcovi, keď túto zaradil do prehľadu
záväzkov úpadcu za rok 2009, z ktorého posudzoval aj platobnú neschopnosť úpadcu napriek tomu, že
v danom roku nešlo o splatnú pohľadávku. Podľa jeho názoru je žalobca, pri vyvodzovaní zodpovednosti

žalovaných,povinnýuviesťpresnýčas,kedymaližalovanítútopovinnosťporušiťatiežpreukázaťrozsah
splatných záväzkov úpadcu a stav jeho majetku práve k tomuto času, čo žalobca nespravil.

4. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 104) uviedol, že žalovaní v 1. a
2. rade ako štatutárni zástupcovia spoločnosti MASTRA, s.r.o. konali po celý čas existencie spoločnosti

MASTRA, s.r.o. s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. V záujme zachovania
spoločnosti a splatenia jej záväzkov sa spoločnosť rozhodla riešiť svoju situáciu reštrukturalizáciou a
v súlade s tým konali aj žalovaní. Uznesením sp. zn. 25R/1/2009 zo dňa 18.8.2009 začal Okresný
súd Trnava reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti MASTRA, s.r.o., pričom dňa 11.9.2009 bola
povolená reštrukturalizácia. Na základe súdom schváleného reštrukturalizačného plánu vyplýva, že

dlhy, ktoré spoločnosť mala, mohli byť reálne splatené, avšak vzhľadom na svetovú hospodársku krízu
a nepriaznivú ekonomickú situáciu na Slovensku napokon nedošlo ku kontraktácii rozpracovaných
projektov. Uvedený reštrukturalizačný plán bol nielen v záujme spoločnosti, ale aj jej veriteľov, z čoho
je zrejmé, že žalovaní pri výkone svojej funkcie konali nielen s odbornou starostlivosťou, ale aj v dobrej
viere, že prijatými opatreniami a zvoleným postupom zabránia krachu spoločnosti a zabezpečia úhradu

všetkých jej záväzkov.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.11.2011 (č. l. 113) uviedol, že v konkurznom konaní získal legitímne
postavenie veriteľa tým, že svoju pohľadávku v konkurznom konaní riadne a včas prihlásil prihláškou,ktorá bola správcom preskúmaná a uznaná v celej jej prihlásenej výške a bola zapísaná do zoznamu
pohľadávok. K námietke žalovaného v 1. rade o jeho konaní s odbornou starostlivosťou uviedol, že
ide o vágny, neurčitý pojem bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty, pretože žalovaný v 1. rade musí nielen

tvrdiť, ale aj preukázať konkrétne činy (skutky) ako konal s odbornou starostlivosťou, kedy, za akým
účelom a na základe čoho. Pokus žalovaného o takéto tvrdenie v podobe, že na úpadcu bolo začaté
reštrukturalizačné konanie a reštrukturalizácia bola povolená, sú tvrdenia pre daný prípad právne
irelevantné. Poukázal, že v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie bol dlžník už dávno
v úpadku a jeho štatutárne orgány (žalovaní v 1. a 2. rade) boli povinné podať na dlžníka návrh

na vyhlásenie konkurzu už dávno predtým ako podali návrh na povolenie reštrukturalizácie. V čase
podaného návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžník už nevlastnil žiadny majetok, ktorý by mohol
využiť na svoju hospodársku činnosť alebo ktorým by mohol uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov
v reštrukturalizačnom konaní. Zdôraznil, že v tomto konaní sa neskúma vznik škody, ktorú žalovaní
žalobcovi spôsobili a ani jej výška (tá je daná zákonom), ale súd je oprávnený a povinný skúmať len to,
kedy mal byť v danom prípade zo strany žalovaných podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, t. j. kedy

došlo k porušeniu povinnosti žalovaných konať s odbornou starostlivosťou v tom, že boli povinní podať
návrhnavyhláseniekonkurzuatútopovinnosťsinesplnili.Malzato,žežalobcasitútopovinnosťtvrdenia
splnil a už v samotnej žalobe preukázal, že dlžník bol spôsobilý na vyhlásenie konkurzu najneskôr už
v roku 2008, kedy jeho záväzky evidované v účtovníctve prevyšovali hodnotu jeho majetku. Zdôraznil,
že povinnosťou žalovaných ako konateľov bolo riadne viesť účtovníctvo, a teda už z neho mali zistiť,

kedy sa spoločnosť dostala do úpadku.

6. V priebehu sporu žalobca upresnil žalobu o skutkové tvrdenia, pričom mal za to, že zo znaleckého
posudku predloženého žalobcom vyplýva, že spoločnosť bola v úpadku k 31.12.2006 a k 30.4.2009, a
teda je možné ustáliť okamih porušenia povinnosti, keď žalovaní mohli pri odbornej starostlivosti zistiť

úpadok spoločnosti, t. j. dňa 1.2.2007 a 1.6.2009. Nakoľko spoločnosť MASTRA, s.r.o. bola platobne
neschopná v rokoch 2006, 2008, 2009, došlo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade k opakovanému
porušeniu zákonnej povinnosti. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaných podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas a vznikom škody skutkovo odôvodnil tým, že v prípade, ak by bol podaný
návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas, ku škode by nebolo prišlo, pretože by nedošlo k poskytnutiu

úveru, neboli by uhrádzané plnenia za dodávku médií. Ak by bol návrh podaný k jednotlivým dátumom
tak ako sú uvedené v písomných podaniach, žalovaní by nikdy nepožiadali žalobcu o poskytnutie
pôžičky, keďže by nenastala situácia, že by došlo k prerušeniu katastrálneho konania pri predaji majetku
spoločnosti MASTRA, s.r.o. a v takom prípade by tento majetok predával správca konkurznej podstaty.
Uviedol, že úver poskytnutý bol, bol preukázaný účel úveru (aby spoločnosť MASTRA, s.r.o. mohla

vyplatiť svoj záväzok voči spoločnosti SYNECTA, a.s.) a bol zablokovaný prevod majetku z dôvodu, že
spoločnosť MASTRA, s.r.o. sa zbavuje majetku bez toho, aby uspokojovala svojich veriteľov. V prípade,
ak by žalobca vedel aký je hospodársky stav spoločnosti MASTRA, s.r.o., nikdy by nepristúpil ku kúpe
nehnuteľnosti a pôžičku by neposkytol. Nakoľko samotní žalovaní potvrdili, že prijali peniaze od žalobcu
s plným vedomím, že spoločnosť MASTRA, s.r.o. nemá žiadne peňažné prostriedky, z ktorých by mohla

uspokojiť spoločnosť SYNECTA, a.s., neobstojí potom tvrdenie, že ich prijatím konali v záujme žalobcu,
keďže zastavením katastrálneho konania by mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, resp. ak by konali v
záujme žalobcu, mohli peňažné prostriedky vrátiť titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Podľa žalobcu
konali žalovaní s plným vedomím platobnej neschopnosti spoločnosti a aj skutočnosti, že peňažné
prostriedky titulom pôžičky nemajú z čoho vrátiť.

7. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade sa k uvedenému vyjadril tak, že v celom konaní nebola
preukázaná skutočná výška škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť vzhľadom na porušenie právnej
povinnosti, nakoľko ust. § 11 ods. 4 ZKR len predpokladá a prezumuje výšku škody pozostávajúcu
z výšky pohľadávky, ktorá nebola uspokojená v konkurznom konaní. Zákon však umožňuje, resp.

stanovuje povinnosť žalobcovi v konaní preukazovať skutočnú výšku škody vzhľadom k tomu, že
nebol podaný včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu je postihovať
zodpovedné osoby vzhľadom k tomu, aby bolo preukázané, či včasným podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu, resp. jeho nepodaním, vznikla škoda, ale predovšetkým skúmať akým spôsobom, v akej
výške by pohľadávka žalobcu bola uspokojená alebo nebola by uspokojená v prípade včasného podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu. Namietal, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť takým
spôsobom,abymoholbyťpriznanýakýkoľveknároknanáhraduškody.Taktiežnamietaltvrdeniežalobcu
o porušení právnej povinnosti k 1.2.2007 a 1.2.2008, ktoré žalobca oprel o listinné dôkazy založené
do spisu a znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou Corpora, a.s., nakoľko úpadok spoločnostiMASTRA, s.r.o. nebol preukázaný, s výnimkou listu audítorky Ing. Mesárošovej, ktorá žalovaných ku
dňu 25.5.2009 upozornila na predĺženie a žalovaní od tohto dňa konali s odbornou starostlivosťou tak,
aby predišli akýmkoľvek ďalším škodám veriteľov, prípadne spoločnosti MASTRA, s.r.o., čím je daný

liberačný dôvod. Ani svedok Ing. Kardoš nevedel uviesť, či pri svojom znaleckom skúmaní skúmal
úpadok spoločnosti MASTRA, s.r.o. tak ako to je v zákone upravené a potvrdil, že nemal k dispozícii
zoznamsplatnýchanesplatnýchpohľadávok.SvedkyňaIng.Mesárošovátiežneuviedlažiadneokolnosti
ani skutočnosti, ktoré by mali akýkoľvek význam pre posúdenie zodpovednosti žalovaných, pričom
uviedla, že vykonávala svoju činnosť v súlade so zákonom a potvrdila upozornenie vedenia spoločnosti

zodňa25.5.2009.Skonštatoval,žežalovanív1.a2.radekonalisodbornoustarostlivosťou,čovyplynulo
z ich výpovedí, v ktorých uviedli okolnosti za akých došlo k vzniku pohľadávky na strane žalobcu.
Žalovaní nikdy nemali v úmysle akokoľvek poškodiť žalobcu, lebo v opačnom prípade by sa k vzniknutej
situácii vzhľadom na začaté reštrukturalizačné konanie nepostavili takým spôsobom ako to urobili, a
síce, že uzavreli zmluvu o úvere a mali v záujme, aby žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti, za ktorú zaplatil kúpnu cenu a zároveň nemali v záujme priviesť žalobcu do situácie, že

si bude musieť túto svoju pohľadávku uplatňovať v súdnom konaní ako bezdôvodné obohatenie, príp.
voči reštrukturalizačnému správcovi. Konanie s odbornou starostlivosťou preukázali žalovaní tým, že v
momente ako sa dozvedeli o predĺžení, nemali v záujme spoločnosť položiť, ale mali záujem spoločnosť
ozdraviť formálnou reštrukturalizáciou.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 72.978,20 eur z titulu
škody spôsobenej porušením zákonom stanovenej povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade podať návrh
na vyhlásenie konkurzu včas, rozsudkom č. k. 20Cb/223/2010-520 zo dňa 17.10.2014 zamietol z
dôvodu, že zo strany žalobcu nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a vzniknutou škodou. Zároveň rozhodol o

náhrade trov konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na základe odvolania žalobcu uznesením č. k.
21Cob/67/2015-576 zo dňa 29.2.2016 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

10.Odvolacísúdvosvojomrozhodnutíuviedol,žezobsahuspisujejednoznačnepreukázané,žežaloba
je podaná voči konateľom spoločnosti MASTRA s.r.o. ako štatutárnym zástupcom úpadcu spoločnosti
MASTRA s.r.o., ktorej žalobca poskytol úver, ktorý mu táto spoločnosť neuhradila a na ktorú bol
vyhlásený konkurz, ktorý bol konkurzným súdom zrušený pre nedostatok majetku. Žalobca práve v tejto

súvislosti poukazoval na to, že žalovaní ako štatutárni zástupcovia - konatelia porušili svoje povinnosti,
ktoré im z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vyplývajú, keď nepodali riadne a včas návrh na
vyhlásenie konkurzu, za ktorej skutkovej a právnej situácie by žalobca nebol poskytol úpadcovi úver.
Z dokazovania bolo tiež preukázané, že žalobca si svoju pohľadávku v konkurznom konaní riadne a
včas prihlásil, táto bola správcom konkurznej podstaty uznaná, ale pre nedostatok majetku a následne

zrušením konkurzu nebola vôbec uspokojená.

11. Všeobecnými predpokladmi zodpovednosti konateľov je splnenie troch podmienok: 1. vznik škody,
pričom táto škoda musí aj reálne vzniknúť, nepostačí iba hrozba vzniku škody, 2. porušenie povinnosti
konateľov a 3. súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti

konateľa za škodu sa vyžaduje, aby boli splnené všetky tri podmienky. Nárok na náhradu škody si pritom
nemusí uplatňovať voči konateľovi len spoločnosť, ale i veriteľ spoločnosti, v prípade, ak na strane
spoločnosti vznikla škoda, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa a pohľadávka veriteľa
smeruje voči spoločnosti, ktorej je konateľ štatutárnym orgánom a pohľadávku nie je možné uhradiť z
majetku spoločnosti. Je na veriteľovi - žalobcovi, aby tieto skutočnosti v spore preukázal a oproti tomu

konateľ musí osvedčiť, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a v záujme spoločnosti.
Konateľ je nútený priebežne sledovať i finančnú situáciu spoločnosti, t. j. či spoločnosť nie je platobne
neschopná alebo predĺžená a podniknúť kroky na odvrátenie jej úpadku. Ak je úpadok spoločnosti
nezvratný, konateľ musí podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

12. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť ako dôsledok protiprávneho
konania žalovaných, dôsledkom ktorého bolo zmarenie možnosti uspokojenia žalobcovej pohľadávky,
ktorá nebola správcom konkurznej podstaty počas konkurzného konania popretá. Ide teda o záväzok,
ktorý vznikol zo zodpovednostného vzťahu žalovaných. Pri zohľadnení mechanizmu vzniku škody, sačas vzniku škody nemusí zhodovať s časom, kedy malo dochádzať k porušeniu právnej povinnosti
žalovanými a veriteľovi v danom prípade vzniká škoda momentom, kedy pokles hodnoty majetku
zhorší jeho postavenie veriteľa tak, že zanikne možnosť uspokojenia pohľadávky z majetku dlžníka.

Zodpovedné osoby za škodu tak zodpovedajú v rozsahu, ktorý je v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti. Výška škody vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 11 ods. 4 ZKR, podľa ktorej výškou škody
je suma pohľadávok, ktorá po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok
majetku zostala neuspokojená, ibaže sa preukáže iná výške škody. Dôkazné bremeno súvisiace s touto
vyvrátiteľnou právnou domnienkou o výške škody je na tom, kto by mal škodu nahradiť. Neuspokojená

zostala časť minimálne poskytnutého úveru, a to v rozsahu, v akom bola správcom konkurznej podstaty
spoločnosti MASTRA s.r.o. akceptovaná. Nie je spochybnené ani postavenie žalovaných ako konateľov,
ktorých povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu je jednoznačná a ak sa preukáže, že nebol zo
strany žalovaných dodržaný postup, ktorý im zákon ako štatutárnym orgánom ukladá a nebol v čase
existencie úpadku spoločnosti podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, je daná príčinná súvislosť, medzi
nekonaním konateľov a vzniknutou škodou, bez ohľadu na to, aké by následne správanie veriteľ v

prípade, ak by vedel o úpadku spoločnosti, zvolil.

13. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie, keďže záver o nedostatku príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a správaním sa konateľov je predčasný, vykonať dokazovanie a vyhodnotiť
konanie žalovaných vzhľadom na zistenie a posúdenie, či došlo k porušeniu povinnosti, ktorá im ako

štatutárnemu orgánu prislúcha, ustáliť, či v čase poskytnutia úveru bola spoločnosť MASTRA s.r.o.
(pozn. súdu: v úpadku) a na základe až takto získaných výsledkov z dokazovania o veci opäť rozhodnúť.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

15. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobca prostredníctvom zvoleného zástupcu vo vyjadrení zo dňa
2.11.2016 (č. l. 596) poukazoval, že zo strany žalovaných nebol nikdy podaný návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok spoločnosti MASTRA s.r.o., pričom zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
25R/1/2009 vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa 19.12.2009 reštrukturalizačný správca
z dôvodu neexistencie predpokladu úspechu reštrukturalizačného konania v zmysle odporúčania
veriteľského výboru zo dňa 18.12.2009, keď z návrhu a zo zápisnice z veriteľského výboru vyplýva,
že žalovaní ako konatelia dlžníka neboli schopní predložiť veriteľskému výboru reálnosť nimi tvrdených

zákaziek, dlžník už nevlastnil ani prevádzkové priestory a jeho tržby nepokrývali ani záväzky vzniknuté
počas reštrukturalizačného konania a už vôbec nie záväzky vzniknuté pred reštrukturalizačným
konaním. K okamihu úpadku spoločnosti MASTRA s.r.o. s poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 11 ods.
2 a 108 ods. 1 ZKR uviedol, že okamihom podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníkom,
sa zo zákona prezumuje úpadok, ktorý teda nastal dňom 10.8.2009, s povinnosťou podať návrh na

vyhlásenie konkurzu do 30 dní, t. j. dňom 11.9.2009 došlo k porušeniu tejto povinnosti poslednýkrát.
O dlhodobej ignorácii zákonnej povinnosti žalovaných sledovať úpadok spoločnosti MASTRA s.r.o. zo
strany žalovaných a podať návrh na vyhlásenie konkurzu, svedčí aj doposiaľ vykonané dokazovanie,
keď z účtovných závierok spoločnosti nachádzajúcich sa v súdnom spise je možné ustáliť základné
ekonomické ukazovatele, ktoré preukazujú úpadok spoločnosti. Z uvedených finančných ukazovateľov

je zrejmé, že spoločnosť bola platobne neschopná za roky 2006, 2007, 2008 a dokonca aj ku dňu
30.4.2009 kedy následne dňa 4.6.2009 poverila správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku,
pričom ku dňu 31.12.2006 a 30.4.2009 bola spoločnosť predĺžená, a teda hodnota jej celého majetku
bola nižšia ako výška jej splatných záväzkov. Stav predĺženia ku dňu 31.12.2006 a 30.4.2009 vyplýva
z účtovných podkladov spoločnosti, a to zo súvahy vypracovanej a auditovanej audítorom ku dňu

31.12.2006 a súvahy zostavenej reštrukturalizačným správcom ku dňu 30.4.2009. Zo znaleckého
posudkuč.71/2011vyplýva,žespoločnosťmalafinančnéproblémyužvroku2006,vroku2007vykázala
síce 2-násobné tržby, avšak záväzky spoločnosti sa zvýšili, v roku 2009 spoločnosť len dožívala, tzn.
že spoločnosť za roky 2005 až 2009 (30.4.2009) nebola schopná prijať žiadne ozdravné opatrenia.
Z výsluchu L. J., spoločníka a konateľa spoločnosti MASTRA s.r.o. (na pojednávaní 29.10.2012 vo

veci sp. zn. 20Cb/215/2010) vyplynulo, návrh na vyhlásenie konkurzu mal byť podaný už v roku 2006,
spoločnosť mala problémy už od roku 2004. Svoju činnosť v spoločnosti ukončil dňa 1.7.2006. Výročne
správy vypracovával I.. W. (tzn. mal a musel mať vedomosti o aktuálnom stave spoločnosti a jej
platobnej neschopnosti). Z výsluchu svedka I.. U. B. U.. na pojednávaní 14.11.2012 vyplynulo, že svedokpotvrdil obsah znaleckého posudku. V roku 2009 už spoločnosť nemala žiadnu perspektívu fungovania,
pôžička poskytnutá žalobcom už nemala byť z čoho splatená. Z výsluchu svedkyne I.. Ľ. L., audítorky
spoločnosti MASTRA s.r.o. (na pojednávaní dňa 14.11.2012 vo veci sp. zn. 20Cb/215/2010) vyplynulo,

že audítor sa fyzickej inventúry zásob nikdy nezúčastňoval, pridržala sa stavu k 31.12.2008, ktorý
zhodnotila v liste vedeniu spoločnosti, podľa ktorého záväzky spoločnosti prevyšovali celkové aktíva.
Z listu audítora vedeniu spoločnosti vypracovaný ku dňu 8.3.2008 vyplýva, že záväzky spoločnosti
za rok 2007 prevyšujú celkové aktíva spoločnosti. Z obsahu výročnej správy spoločnosti za rok 2006
vyplýva, že spoločnosť je ku dňu 31.12.2006 platobne neschopná. Z listu audítorky ku dňu 25.5.2009

vyplýva, že celkové záväzky prevyšujú vlastné imanie, a teda spoločnosť je platobne neschopná a
jej celková likvidita je veľmi nepriaznivá. Zo správy nezávislého audítora zo dňa 3.9.2007 vyplýva, že
ku dňu 31.12.2006 celkové záväzky spoločnosti prevyšujú aktíva, čo navodzuje pochybnosti o tom,
či spoločnosť bude schopná zabezpečiť nepretržité trvanie účtovnej jednotky. Z listu L. J. zo dňa
18.1.2010 vyplýva, že platobná neschopnosť spoločnosti vzrástla, čo bolo jeho príčinou odchodu zo
spoločnosti. Zo zoznamu záväzkov (podpísaného žalovaným v 1. rade nachádzajúceho sa v spise sp.

zn. 25R/1/2009) je zrejmé, že spoločnosť spĺňala podmienku platobnej neschopnosti za roky 2007, 2008
aj 2009. S poukazom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia mal byť návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka podaný ešte v roku 2006, 2007, 2008 aj po 30.4.2009, a poslednýkrát došlo k porušeniu
povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu 30 dní po podaní návrhu na povolenie
reštrukturalizácie (kedy sa úpadok prezumuje zo zákona), a teda dňom 11.9.2009. Pokiaľ ide o to, či

spoločnosť MASTRA s.r.o. bola v úpadku v čase vzniku pohľadávky žalobcu, uviedol, že je nesporné, že
pohľadávka žalobcu vznikla v sume 71.200,- eur na základe zmluvy o pôžičke (úvere) zo dňa 17.8.2009
(ako skutočná škoda) a v sume 1.306,96 eur ako úrok z pôžičky (ušlý zisk), a refakturovaných nákladov
na spotrebu plynu v sume 471,24 eur (skutočná škoda), pričom splatnou sa stala v celom rozsahu dňom
vyhlásenia konkurzu, teda dňom 31.12.2009. Je nesporné, že pohľadávka žalobcu bola konkurzným

správcom zistená a nebola v konkurznom konaní uspokojená v žiadnom rozsahu. Je nesporné a
vyplýva to z výsluchu žalovaného zo dňa 3.10.2014, že v čase poskytnutia pôžičky zo strany žalobcu
(17.8.2009), už spoločnosť MASTRA s.r.o. nemala žiadne peňažné prostriedky na vyplatenie záväzkov.
Je preto možné uzavrieť, že žalovaní porušili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keď
tento nepodali vôbec, v čase posledného porušenia tejto povinnosti (dňom 11.9.2009) bola spoločnosť

MASTRA s.r.o. v úpadku (a to nielen pre platobnú neschopnosť, ale aj pre predĺženie), a ktorý úpadok
je zrejmý najneskôr dňom 10.8.2009 (dňom podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie), a tento
úpadok bol daný pred vznikom pohľadávky žalobcu (zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 17.8.2009).

16. Na pojednávaní dňa 22.11.2016 právna zástupkyňa žalobcu odkázala na vyjadrenie zo dňa

2.11.2016 a ďalej dôvodila, že príčinná súvislosť je daná, ak došlo k úpadku a pohľadávka veriteľa
vznikla v čase úpadku spoločnosti. Nie je sporné uzatvorenie zmluvy o úvere, prevzatie peňažných
prostriedkov žalovanými, keď strany sporu ako štatutári boli v priebehu konania k tejto otázke vypočutí.
Poukazovala, že ide o objektívnu zodpovednosť a jediným liberačným dôvodom je tzv. formálna alebo
neformálna reštrukturalizácia. V oboch prípadoch musí ísť o úspešnú reštrukturalizáciu pre uplatnenie

liberačného dôvodu, čo vyplýva z ust. § 108 ZKR. Samotné podanie návrhu na reštrukturalizáciu
nezbavuje konateľov povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Formálna reštrukturalizácia, návrh
ktorej bol podaný 10.8.2009, byť nikdy úspešná nemohla, pretože spoločnosť už nevlastnila žiaden
nehnuteľný majetok. Z vyhlásenia žalovaného v 2. rade na pojednávaní vyplynulo, že nemala žiadne
likvidné finančné prostriedky s tým, že záväzky spoločnosti MASTRA k tomuto dátumu boli vo výške

1.45 mil. eur (s poukazom na správu reštrukturalizačného správcu a návrh na vyhlásenie konkurzu).
Žalovaní sa v podanom odpore voči platobnému rozkazu bránili tzv. neformálnou reštrukturalizáciou,
ktorá mala prebehnúť v r. 2007, avšak tak ako vyplýva z účtovných závierok podpísaných žalovanými
ako konateľmi a auditovaným audítorom spoločnosti MASTRA, že od úpadku v r. 2006, kedy záväzky
spoločnosti MASTRA boli vo výške 31,959 mil. Sk sa tieto každý rok zvyšovali, a k 30.4.2009 už boli

vo výške 1,466 mil. eur. Je teda zrejmé, že spoločnosť nielenže nesplácala staré splatné záväzky, ale
nesplácala ani záväzky nové, ktoré jej vznikali v príslušnom kalendárnom roku. Z toho dôvodu ani táto
procesná obrana žalovaných nemôže obstáť.

17. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade k argumentácii žalobcu na pojednávaní dňa 22.11.2016

uviedol, že žalobca nepreukázal pravdivosť skutkových tvrdení, kedy došlo k porušeniu právnej
povinnosti, resp. že zo strany žalovaných nebol dodržaný postup, ktorý im ukladá ZKR. Konkrétne
skutkové tvrdenia, ktoré opiera žalobca aj dôkazmi, a teda aj z ktorých vyvodzuje kedy mala
vzniknúť povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nemajú právnu relevanciu v zmysle zákonao účtovníctve a taktiež v zmysle ust. § 3 ods. 1, 2 ZKR. Žalobca preukazuje opodstatnenosť týchto
listinných dôkazov a ich relevanciu znaleckým posudkom spoločnosti CORPORA, a. s., avšak zo
znaleckého posudku č. 1/2014 jednoznačne vyplýva, že listiny, a to konkrétne výkazníctvo spoločnosti

MASTRA, z ktorých odvodzuje žalobca preukázanie porušenia povinnosti ku konkrétnym dátumom,
nemôže zodpovedať skutočnému stavu účtovníctva, predovšetkým vzhľadom k posudzovaniu splatných
a nesplatných pohľadávok, čo možno posúdiť len z účtovníctva spoločnosti, a nie z listín ako účtovných
závierok, ktoré zákon rozoznáva ako formu výkazníctva spoločnosti, kde nie sú zohľadnené tieto
záväzky. Aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2 ZKR na to, aby mohol byť naplnený obsah sa vyžaduje

posudzovanie splatných a nesplatných pohľadávok. Podľa znaleckého posudku č. 1/2014 spoločnosť
MASTRA s.r.o. v r. 2006, 2007, 2008 nebola v úpadku v zmysle ust. § 3 ods. 1, 2 ZKR, teda žalobca
nepreukázal kedy bola spoločnosť MASTRA s.r.o. v úpadku, s výnimkou keď sa žalovaní dozvedeli o
úpadku z listu audítorky Ing. Mesárošovej. Tvrdil, že momentom kedy sa žalovaní dozvedeli od Ing.
Mesárošovej o úpadku spoločnosti, podnikli všetky nevyhnutné právne úkony, aby konali v súlade so
ZKR a neporušili svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 4 ZKR, oslovili reštrukturalizačného správcu, aby

posúdil možnosť spoločnosť MASTRA s.r.o. reštrukturalizovať, nakoľko v ich záujme bolo jednoznačne
spoločnosť zachrániť a ozdraviť, čo vyplývalo aj z ich v tom čase kontrahovaných zákazok a tak isto
aj z dôvodu, že mali zámer uspokojiť v čo najvyššej miere svojich veriteľov, čo v danom čase žalobca
nebol. Nie je medzi stranami sporné, že žalobca ku dňu 30.4.2009 nebol veriteľom spoločnosti MASTRA.
Reštrukturalizačný správca posúdil možnosť reštrukturalizácie, keď zodpovednosť za vypracovanie

takéhoto posudku nesie správca. Následne na základe posudku bol podaný návrh na povolenie
reštrukturalizácie, o tejto bol oprávnený rozhodnúť len príslušný súd, ktorý skúmal, či spoločnosť spĺňa
zákonné podmienky na povolenie reštrukturalizácie a či plán, výška uspokojenia veriteľov je reálna a
postačujúca. Nešlo teda o rozhodnutie žalovaných, ale o rozhodnutie správcu. Poukazoval aj na svoje
doterajšie vyjadrenie a komentár doc. JUDr. Pospíšila k ust. § 11 ods. 4 ZKR. Tvrdil, že je potrebné

posudzovať konanie žalovaných ako konanie s odbornou starostlivosťou, čo napĺňa liberačný dôvod.
Mal za to, že nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu
z dôvodu, že od momentu, keď sa dozvedeli od audítorky spoločnosti o úpadku, podnikli nevyhnutné
právne kroky k tomu, aby konali s odbornou starostlivosťou a neporušili svoju povinnosť vyplývajúcu z
§ 11 ods. 4 ZKR.

18. K tejto obrane žalovaných v 1. a 2. rade žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.12.2016 (č. l. 756) o i.
uviedol, že úpadok spoločnosti MASTRA s.r.o. za roky 2006, 2007 a 2008 je zrejmý aj z audítorských
správ a výsluchu audítora, ktorý účtovníctvo spoločnosti preskúmal, a výlučne zo samotného účtovníctva
vykonal výkazníctvo a úpadok spoločnosti za tieto roky zistil. V audítorských správach audítor

konštatuje, že výkazy (súvaha a výkaz ziskov a strát) sú v súlade so zákonom o účtovníctve a
preukazujú verný a pravdivý obraz o hospodárení spoločnosti MASTRA s.r.o., keď za zostavenie
týchto dokumentov sú zodpovední práve žalovaní. Zároveň poukazoval, že samotné podanie návrhu
a povolenie reštrukturalizácie nezbavilo žalovaných povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a
liberačným dôvodom by bola iba úspešná reštrukturalizácia. Úspech reštrukturalizácie bol vylúčený, keď

z podaného návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyplynulo, že spoločnosť nemá žiadne nehnuteľnosti,
a teda si predala vlastné výrobné priestory. Spoločnosť nedokázala počas reštrukturalizácie ani uhradiť
nájom za priestory, v ktorých sídlila. Takýto výsledný stav, kedy spoločnosť zostala bez majetku,
bez peňazí, nezaplatila ani za nájom prenajatých priestorov, nehradila mzdy a odvody, nie je možné
považovať za úspešnú reštrukturalizáciu a za konanie žalovaných s odbornou starostlivosťou. Žalovaní

dlhodobo vedeli o úpadku spoločnosti, a napriek tomu v čase, keď spoločnosť MASTRA s.r.o. už bola
v reštrukturalizačnom procese po vypracovaní reštrukturalizačného posudku si vzala úver od žalobcu.
S týmto úverovým zaťažením nepočítal a nepracoval ani reštrukturalizačný správca, čo preukazuje
neodbornosť pri vedení spoločnosti žalovanými.

19. Žalovaní v 1. a 2. rade k tejto argumentácii vo vyjadrení zo dňa 10.4.2017 (č. l. 767) o i. uviedli, že zo
správ audítora Ing. Ľ. L. zo dňa 3.9.2007 a 8.3.2008 nemožno vyvodiť porušenie povinnosti žalovaných
a ustálenie úpadku v zmysle § 3 ZKR. Podľa ich názoru úpadok spoločnosti MASTRA nebol preukázaný
s výnimkou listu audítorky Mesárošovej, ktorá žalovaných ku dňu 25.5.2009 upozornila na predĺženie
a žalovaní od tohto dňa konali s odbornou starostlivosťou tak, aby predišli akýmkoľvek ďalším škodám

veriteľov. Poukázali na výsluch znalca I.. B. na pojednávaní dňa 14.11.2012, ktorý nevedel zodpovedať,
či pri svojom znaleckom skúmaní skúmal úpadok spoločnosti MASTRA tak ako to je zákonne upravené,
v zmysle § 3 ZKR, a uviedol, že nemal pri svojom znaleckom skúmaní k dispozícii zoznam splatných a
nesplatných pohľadávok, a teda nie je možné posúdiť v zmysle ZKR kedy bola spoločnosť MASTRA vúpadku. Svedkyňa L. potvrdila upozornenie vedenia spoločnosti zo dňa 25.5.2009. Svedok J. neuviedol
akékoľvek významné skutočnosti pre posúdenie zodpovednosti žalovaných, avšak potvrdil tvrdenia
žalovaných, že v rámci svojho podnikania existovala u nich sínusoida z hľadiska príjmov a výdavkov.

Konanie žalovaných s odbornou starostlivosťou je preukázané aj z ich výsluchov, keď uviedli okolnosti
za akých došlo k vzniku pohľadávky na strane žalobcu. Zo zmeneného ust. § 11 ods. 4 ZKR od 1.1.2013,
ktorý zodpovednosť konateľov zmenil v princípoch, a to tým spôsobom, že konatelia už nezodpovedajú
takýmto spôsobom za škodu svojim veriteľom, "pričom od 1.1.2013 môžu byť zaviazaní len v prospech
všeobecnej podstaty zaplatiť sumu vo výške svojho základného imania". Z tohto dôvodu aj zákonodarca

mal vôľu zmeniť dané ustanovenie aj s poukazom na jeho aplikačné problémy v praxi.

20. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 10.10.2017 vzhľadom na to, čo medzi stranami
sporu bolo ustálene ako nesporné a na to, že sporným zostalo tvrdenie strán o tom, či žalovaní ako
konatelia spoločnosti MASTRA boli povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu a kedy, uviedla, že
žalovaná strana ešte 3.10.2014 v konaní pred súdom vyhlásila, že nespochybňuje závery audítorky ako

súčasť audítorskej správy a list vedeniu spoločnosti MASTRA, datovanej 25.5.2009, že z nej vyplýva
úpadok spol. MASTRA. Táto správa bola vypracovaná k overeniu riadnej individuálnej účtovnej závierky
zostavenejk31.12.2008.Účtovnázávierkabolapodpísanážalovanýmiakokonateľmi24.3.2009,pričom
ako konatelia boli povinní sústavne sledovať, či sú dané dôvody k úpadku, a to vzhľadom na prevenčnú
povinnosť podľa § 4 ZKR. Súčasne uznali, že z účtovnej závierky zostavenej k 30.4.2009 vyplynul

úpadok spoločnosti MASTRA. Je teda zrejmé, že uplynutím, a to najskôr dňom 31.1.2009, teda 30
dní potom ako bol ukončený hospodársky rok 2008, resp. 30 dní po podpísaní účtovnej závierky
za hospodársky rok 2008, táto bola podpísaná 24.3.2009, teda 30 dní po tomto období, najneskôr
však 30 dní po 30.4.2009 boli povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý však nepodali. Z
výsluchu žalovaného v 1. rade dňa 3.10.2014 vyplynulo, že k termínu podpísania úverovej zmluvy

17.8.2009 spoločnosť už nemala žiadne peniaze na to, aby tento úver mohla vrátiť a súčasne porušenie
povinnosti je zrejmé z § 108 ZKR, podľa ktorého podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie
nezbavuje dlžníka povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Argument teda, že samotné podanie
návrhu na povolenie reštrukturalizácie bolo konaním s odbornou starostlivosťou, neobstojí, keď to
vylučuje jednak zákon a súčasne skutočnosť, že reštrukturalizácia úspešná nebola a došlo ku konverzií

konaní, teda zmeny reštrukturalizačného na konkurzné konanie. Výsledok uspokojenia pre veriteľov
bol vo výške 0,- eur. Dodala, že za nesporné považuje aj tvrdenie o tom, či záväzky spoločnosti
boli 30 dní po lehote splatnosti, nakoľko žalovaní vlastným podpisom potvrdili správnosť zoznamu
záväzkov zostavenému k 30.4.2009, ktorý bol predložený konkurznému súdu a z ktorého vyplýva, že
v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie spoločnosť už mala záväzky všetky viac ako

30 dní po lehote splatnosti vo výške viac ako 1,495 mil. eur, avšak už nevlastnila žiadny majetok, a
preto bolo vylúčené, že by reštrukturalizácia mohla byť úspešná. Porušenie povinnosti je objektívne
a nemožno ho validovať subjektívnym názorom žalovaných o tom, že reštrukturalizačné konanie by
bolo úspešné, nakoľko z objektívnych dôvodov toto bolo zastavené, a teda reštrukturalizácia úspešná
nebola. Zodpovednosť žalovaných spočíva práve v tom, že sú povinní s odbornou starostlivosťou

smerujúcou k veriteľom, za tým účelom, aby ich pohľadávky boli uspokojené v najvyššej možnej miere,
rozhodnúť o tom, či podajú návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu.
Tvrdila, že návrh na povolenie reštrukturalizácie v tomto konkrétnom prípade nebol konaním s odbornou
starostlivosťou vzhľadom na priebeh reštrukturalizácie, jej výsledky, čo v konečnom dôsledku vyplýva
z § 108 ZKR. Poukazovala, že zo správy reštrukturalizačného správcu vyplýva, že nebol predpoklad

úspešnej reštrukturalizácie, a preto na základe podnetu veriteľského výboru podal návrh na vyhlásenie
konkurzu. Neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že povolením reštrukturalizácie súdom ich tento zbavil
zodpovednosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože z § 113 ZKR v rozhodnom čase vyplýva,
že súd povolí reštrukturalizáciu len na základe splnenia formálnych podmienok, ktorým je podanie
návrhu a predloženie reštrukturalizačného posudku. Súd v čase povolenia reštrukturalizácie neskúma,

či reštrukturalizácia bude úspešná alebo úspešná nebude.

21. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 10.10.2017 k prednesu právnej zástupkyne
žalobcu uviedol, že žalovaní uznávajú a nespochybňujú skutočnosť, že na základe listu audítorky
zo dňa 25.5.2009 sa dozvedeli o predlžení spoločnosti MASTRA s.r.o. a od tohto momentu, ako aj

dovtedy, konali s odbornou starostlivosťou, tak ako to predpokladá ZKR v tom čase platný a účinný.
Nesúhlasil s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaní mali vedomosť o predĺžení spoločnosti
MASTRA s.r.o. k 31.1.2009, ani k aprílu 2009, túto skutočnosť nikdy nepotvrdili, a nie je možné ju ani
zo žiadnych listinných dôkazov preukázať, ktoré tvrdenia považuje za účelové. Mal za to, že je potrebnéskúmať prípadný rozhodujúci deň, kedy malo dôjsť k prípadnému porušeniu právnej povinnosti na strane
žalovanýchatentomomentjerozhodujúciajvovzťahukvznikupohľadávkynastranežalobcuapríčinnej
súvislosti medzi takýmto porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Opätovne zdôraznil, že žalobca

uvádza rôzne dátumy v r. 2009, pričom majú tieto dátumy význam práve k posúdeniu vzniku pohľadávky
a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Z vyjadrení žalovaných ako
aj z listinných dôkazov je zrejmé akým spôsobom a na základe akých skutočností vznikla pohľadávka
na strane žalobcu voči spoločnosti MASTRA s.r.o., a teda je zrejmé, že v prípade ak by aj došlo k
povinnosti na strane žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu v dňoch uvádzaných právnou

zástupkyňou žalobcu, táto pohľadávka by v tomto prípade nevznikla, a teda ani by nebolo potrebné
túto pohľadávku uspokojovať. Táto pohľadávka ako vyplynulo z vykonaného dokazovania vznikla
výlučne za účelom uspokojenia veriteľov, o ktorých mal žalobca vedomosť, pričom priamy súvis táto
pohľadávka mala s predajom nehnuteľností spoločnosti MASTRA s.r.o. a opätovne v priamej súvislosti s
reštrukturalizáciou spoločnosti MASTRA, v danom prípade neformálnou. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že reštrukturalizácia bola odsúdená na neúspech, nakoľko o povolení a splnení zákonných podmienok

povolenia reštrukturalizácie rozhoduje výlučne súd. Súd povolil v danom prípade reštrukturalizáciu a
vychádzal z posudku nevyhnutného k posúdeniu povolenia reštrukturalizácie. Žalovaní nemôžu niesť
zodpovednosť za posudok a ani za rozhodnutie súdu, ktorý povolil reštrukturalizáciu. Žalovaní konali s
odbornou starostlivosťou od momentu, kedy sa dozvedeli o predĺžení spol. MASTRA, a teda k dátumu
25.5.2009. Žalobca teda nepreukázal porušenie právnej povinnosti na strane žalovaných a príčinnú

súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Nie je pravda, že by súd
neskúmal,čireštrukturalizáciabudemožná,resp.vakejmierebudúuspokojeníveritelia,apredovšetkým
v akej výške a na základe akých okolností a z akých zdrojov budú títo veritelia uspokojení. Ak by to
bolo výlučne len na dlžníkovi, že sa rozhodne vstúpiť do reštrukturalizácie, tak v takom prípade by o
tom nemusel rozhodovať súd, sám by sa rozhodol bez akejkoľvek možnosti kontroly, príp. posudzovania

splneniazákonnýchpodmienok.Opätovnezdôraznil,žeprávnazástupkyňažalobcuvovzťahukonanias
odbornou starostlivosťou a povolením reštrukturalizácie uvádza len svoje domnienky, pričom sa doteraz
nevenovala a žiadnym spôsobnom nepreukázala, tak ako to vyžaduje § 11 ods. 4 ZKR platného a
účinného v danom čase, preukázať a uniesť dôkazné bremeno, akým spôsobom a predovšetkým v akej
výške by pohľadávka žalobcu bola uspokojená alebo nebola uspokojená v prípade včasného podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto žalobca nepreukázal.

22. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči odkázal na ústne prednesy, najmä z pojednávania zo dňa
10.10.2017 a vo vzťahu k zhodnoteniu vykonaných dôkazov a k právnej a skutkovej stránke poukazoval
na písomné vyjadrenie zo dňa 7.12.2016, kde zhrnul všetky hmotnoprávne skutočnosti, na ktorých je

žaloba postavená a vyjadril sa k jednotlivým dôkazom a dôkaznej stránke veci.

23. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči odkázal na doterajšie ústne prednesy, aj písomné
vyjadrenie zo dňa 10.4.2017 a poukázal, že žalobca nepreukázal naplnenie tzv. triády zodpovednosti,
resp. jednotlivých náležitostí pre zodpovednosť za škodu s poukazom na § 11 ods. 4 ZKR a § 373 a nasl.

Obchodného zákonníka, pretože už len preukázanie samotnej výšky škody zo strany žalobcu nebolo
dostatočne preukázané. Nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných a najmä
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania
je nesporná skutková okolnosť akým spôsobom, resp. na základe akých okolností, vznikla pohľadávka
žalobcu, ktorá pohľadávka vznikla až po 30.4.2009, jej vzniku predchádzala kúpa nehnuteľnosti zo

strany žalobcu a následné uspokojenie veriteľov, ktorí v tom čase bránili, aby po zaplatení kúpnej ceny
zo strany žalobcu došlo aj ku vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. O všetkých týchto
okolnostiach bol žalobca informovaný a žalobca za týmto účelom poskytol úver spoločnosti MASTRA
s.r.o. pre účely uspokojenia týchto veriteľov. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaní v čase
podpisu zmluvy o úvere mali nepoctivé úmysly, zavádzali žalobcu ohľadne svojej ekonomickej situácie

v spoločnosti MASTRA a týmto spôsobom uviedli do omylu žalobcu pre účely poskytnutia predmetného
úveru. Ak by žalovaní nemali poctivé úmysly vo vzťahu k žalobcovi, mohli kúpnu cenu odkázať žalobcovi
na súdne konanie bez toho, aby bolo prevedené vlastnícke právo v prospech žalobcu. Takto neurobili,
práve naopak vyvinuli všetku snahu, aby aj po zaplatení kúpnej ceny sa žalobca stal vlastníkom
kupovanej nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, a toto tvrdenie taktiež nebolo v konaní

preukázané, že reštrukturalizácia spoločnosti bola odsúdená na neúspech, pretože o reštrukturalizácii
rozhodol súd ako jediný oprávnený orgán na základe reštrukturalizačného posudku. Je zrejmé, že
žalovaní chceli k spoločnosti MASTRA s.r.o. pristúpiť zodpovedne, s odbornou starostlivosťou. S
poukazom na čo najväčšie uspokojenie svojich veriteľov, pristúpili k formálnej reštrukturalizácii, keďje nesporné, že účelom reštrukturalizácie spoločnosti je vyššie percentuálne uspokojenie veriteľov
ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Už len z jediného logického záveru, že spoločnosť ďalej vytvára
hodnoty, svoje zdroje na účely uspokojenia svojich veriteľov narozdiel od konkurzného konania.

Žalobca nepreukázal akým spôsobom, resp. v akej výške by na rozdiel bola uspokojená žalovaná
istina v prípade, ak by bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu ku dňu uvádzaného žalobcom a
akým pomerom, resp. z akých dôvodov týmto údajným zanedbaním povinností na strane žalovaných
nebola žalovaná istina uspokojená v neskoršom čase. V čase vzniku pohľadávky žalobcu spoločnosť
MASTRA s.r.o. nevlastnila žiadny nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok bol riadne ohodnotený aj v

konkurznom konaní, ktorý k žalovanej istine je nepatrnej hodnoty a žalobca nepreukázal, že žalovaní
by akokoľvek neoprávnene nakladali, resp. disponovali s hnuteľným majetkom spoločnosti MASTRA
s.r.o. odo dňa vzniku pohľadávky až ku dňu vyhlásenia konkurzu. Žalovaní preto aj napriek zákonnej
objektívnej zodpovednosti v zmysle § 11 ods. 4 ZKR preukázali a uniesli dôkazné bremeno pre naplnenie
liberačných dôvodov z dôvodu, že konali s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí
v tomto spore poukázal, že je na žalobcovi, aby všetky rozhodné skutočnosti zakladajúce nárok na

náhradu škody v súdnom konaní preukázal a žalovaní sú povinní osvedčiť, že konali s odbornou
starostlivosťou v dobrej viere a v záujme spoločnosti. Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, naopak
žalovaní vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázali konanie s odbornou starostlivosťou v dobrej
viere a v záujme spoločnosti.

24. Súd právne posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:

25. Podľa ust. § 11 ods. 1 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v rozhodnej
dobe (ďalej len „ZKR“) návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd").
Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to

ustanovuje tento zákon.

26. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,
od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,

likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

27. Podľa ust. § 11 ods. 4 ZKR ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka
poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im
v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa

nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil
z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa,
že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo
zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná
výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia

konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

28. Podľa ust. § 118 ods. 1 ZKR povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.
Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v
Obchodnom vestníku.

29. Podľa ust. § 118 ods. 2 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa
na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na
súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 a 3 ZKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený.
Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa
tým, že je v úpadku. Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný
plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní
platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť
účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku.31. Podľa ust. § 7 ZKR konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie
konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých
dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

32. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne
porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Právo na náhradu škody je samostatným
právom založeným na samostatnom skutkovom a právnom základe, čo je dané tým, že nevyplýva
priamo z práva - nároku na uspokojenie pohľadávky v konkurznom konaní, resp. po jeho skončení,

má osobitne upravené lehoty na jeho uplatnenie, zodpovednosť za škodu spočíva na samostatných
skutočnostiach, ktorých existenciu je treba preukazovať v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, je
teda založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch jej vzniku. Zodpovednosť za škodu postihuje
len osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Právo na náhradu
škody má len veriteľ, na ktorom je dôkazné bremeno o tom, že vznikla škoda. Veriteľ musí preukázať,
že pohľadávku si riadne a včas prihlásil a pohľadávka bola zistená. Výšku škody ZKR predpokladá a

určuje ju vo výške neuspokojených pohľadávok, ktoré v danej veci zostali po zastavení konkurzného
konania pre nedostatok majetku. Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí existovať vzťah príčiny
a následku. O vzťah príčinnej súvislosti v prípade zodpovednosti osôb uvedených v ust. § 11 ods. 2
ZKR za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka tým, že v mene dlžníka nepodali včas návrh na vyhlásenie
konkurzu, ide, ak škoda vznikla následkom porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,

teda, ak je preukázané, že nebyť takého porušenia povinnosti, ku škode by nedošlo. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať
nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti podať návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a vzniknutou škodou potom nie je daná tam, kde do

deja vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik škody vyvolaný
bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka. Dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti, vzniku škody
a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus) je
na poškodenom, teda žalobcovi. Naopak škodca (žalovaní) sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť

preukázaním liberačných dôvodov.

33. Podľa ust. § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca

k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

34. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

35. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

36. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce
skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne
vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo
vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie

rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).

37. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151
ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a
rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.

38. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež
vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového

stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou
povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistenínavrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a
vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu
na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení

reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky
navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V
takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

39. Na základe uvedeného bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku porušenia (resp.
nesplnením) povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade podať v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR návrh na
vyhlásenie konkurzu (na majetok spoločnosti) a nedobytnosťou žalobcovej pohľadávky zo zmluvy o
úvere existuje priamy kauzálny vzťah. Mal teda preukázať: 1. vznik škody (táto škoda musí aj reálne
vzniknúť, nepostačí iba hrozba vzniku škody), 2. porušenie povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade ako

konateľov a 3. súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Preukázaním liberačných
dôvodov sa žalovaní môžu zodpovednosti za škodu zbaviť, teda musia preukázať, že konali s odbornou
starostlivosťou, v dobrej viere a v záujme spoločnosti.

40. Je nesporné, že obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. vznikla 8.9.1992, kedy bola zapísaná do

ObchodnéhoregistraOkresnéhosúduNitra.Žalovanív1.a2.radebolikonateľmiobchodnejspoločnosti
od 8.8.2000 nepretržite až do jej zániku. Obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. uzatvorila so žalobcom
dňa 17.8.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej si obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o. požičala
od žalobcu úver vo výške 71.200,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 5% ročne
najneskôr do 30.8.2011. Tento úver nebol splatený v žiadnom rozsahu. Uznesením Okresného súdu

Trnava sp. zn. 25R/1/2009 zo dňa 18.8.2009 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti
MASTRA, s.r.o., pričom dňa 11.9.2009 bola povolená reštrukturalizácia. Reštrukturalizačné konanie voči
dlžníkovi MASTRA, s.r.o. bolo uznesením zo dňa 23.12.2009 zastavené, zároveň bolo začaté konkurzné
konanie voči dlžníkovi MASTRA, s.r.o., vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MASTRA, s.r.o. a
ustanovený správca konkurznej podstaty Ing. Katarína Čentéšová. Žalobca prihláškou zo dňa 14.1.2010

prihlásil svoju pohľadávku v sume 72.978,20 eur do konkurzu. Táto pohľadávka žalobcu bola uznaná
správcom konkurznej podstaty čo do dôvodu jej vzniku, aj čo do výšky, avšak nebola ani čiastočne po
zastavení konkurzného konania uspokojená s poukazom na konečnú správu konkurznej podstaty zo
dňa 5.5.2010. Vo veci vyhláseného konkurzu vedeného na majetok úpadcu pod sp. zn. 31K/1/2010,
ktorým bola obchodná spoločnosť MASTRA, s.r.o., bolo Okresným súdom Trnava dňa 10.8.2010 vydané

uznesenie, ktorým súd zrušil konkurz vedený na majetok úpadcu pre nedostatok majetku úpadcu.
Dňa 27.9.2010 bolo v Obchodnom vestníku č. OV 185B/2010 zverejnené oznámenie Okresného
súdu Trnava, že uznesenie o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku nadobudlo právoplatnosť dňa
3.9.2010. Medzi stranami nebol sporný ani vznik pohľadávky, že žalobca od spoločnosti MASTRA, s.r.o.
kúpil nehnuteľnosť, pričom v štádiu konania o zápise vlastníckeho práva bolo zistené, že na príslušnom

LVsanachádzaplomba,atozdôvoduzáväzkovspoločnostiMASTRA,s.r.o.vočispoločnostiSYNECTA,
a.s., pričom žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sa dohodli na takom postupe, že žalobca zaplatí, resp.
poskytne spoločnosti MASTRA, s.r.o. peniaze na zaplatenie jej záväzku, čím sa odstráni prekážka
konania o zápise vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Následne bola podpísaná riadna zmluva.

41. Žalobca porušenie právnej povinnosti videl v nečinnosti žalovaných, ktorí ako konatelia spoločnosti
nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu včas (avšak bez konkretizácie kedy malo dôjsť k porušeniu
právnej povinnosti a kedy v súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaných došlo k vzniku škody, t.
j. príčinnej súvislosti), teda neuniesol dôkazné bremeno o okamihu úpadku spoločnosti k inému dátumu
ako ku dňu 25.5.2009, kedy žalovaní uznali, že na základe listu audítorky zo dňa 25.5.2009 sa dozvedeli

o predlžení spoločnosti MASTRA s.r.o., v dôsledku čoho sa súd potom zaoberal existenciou liberačného
dôvodu.

42. Žalovaní tvrdili, že od momentu kedy sa na základe listu audítorky zo dňa 25.5.2009 dozvedeli o
predlžení spoločnosti MASTRA s.r.o., konali s odbornou starostlivosťou, oslovili reštrukturalizačného

správcu, aby posúdil možnosť spoločnosť MASTRA s.r.o. reštrukturalizovať, nakoľko v ich záujme
bolo jednoznačne spoločnosť zachrániť a ozdraviť, čo vyplývalo aj z ich v tom čase kontrahovaných
zákazok, a tak isto aj z dôvodu, že mali zámer uspokojiť v čo najvyššej miere svojich veriteľov, čo
v danom čase žalobca nebol (medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ku dňu 30.4.2009 nebolveriteľom spoločnosti MASTRA s.r.o.). Reštrukturalizačný správca posúdil možnosť reštrukturalizácie,
keď zodpovednosť za vypracovanie takéhoto posudku nesie správca. Následne na základe posudku
bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, o tejto bol oprávnený rozhodnúť len príslušný súd,

ktorý skúmal, či spoločnosť spĺňa zákonné podmienky na povolenie reštrukturalizácie a či plán, výška
uspokojenia veriteľov je reálna a postačujúca. Nešlo teda o rozhodnutie žalovaných, ale o rozhodnutie
správcu. Súd v danom prípade povolil reštrukturalizáciu, vychádzal pritom z posudku nevyhnutného k
posúdeniu povolenia reštrukturalizácie, a preto žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za posudok, ani
za rozhodnutie súdu, ktorý povolil reštrukturalizáciu. Uvedené konanie žalovaných je preto potrebné

posudzovaťakokonaniesodbornoustarostlivosťou,čonapĺňaliberačnýdôvod,keďnedošlokporušeniu
povinnosti zo strany žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že od momentu,
keď sa dozvedeli od audítorky spoločnosti o úpadku, podnikli nevyhnutné právne kroky k tomu, aby
konali s odbornou starostlivosťou a neporušili svoju povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 4 ZKR. V tej
súvislosti poukazovali aj na to, že medzi stranami nebolo sporné za akých okolností vznikla pohľadávka
žalobcu voči spoločnosti MASTRA s.r.o., jej vzniku predchádzala kúpa nehnuteľnosti zo strany žalobcu

a následné uspokojenie veriteľov, ktorí v tom čase bránili, aby po zaplatení kúpnej ceny zo strany
žalobcu došlo aj ku vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. O všetkých týchto okolnostiach
bol žalobca informovaný a žalobca za týmto účelom poskytol úver spoločnosti MASTRA s.r.o. pre účely
uspokojenia týchto veriteľov. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že v čase podpisu zmluvy o úvere mali
nepoctivéúmysly,zavádzaližalobcuohľadnesvojejekonomickejsituácievspoločnostiMASTRAatýmto

spôsobom uviedli do omylu žalobcu pre účely poskytnutia predmetného úveru. Ak by žalovaní nemali
poctivé úmysly vo vzťahu k žalobcovi, mohli kúpnu cenu odkázať žalobcovi na súdne konanie bez toho,
aby bolo prevedené vlastnícke právo v prospech žalobcu. Takto neurobili, práve naopak vyvinuli všetku
snahu, aby aj po zaplatení kúpnej ceny sa žalobca stal vlastníkom kupovanej nehnuteľnosti. Nesúhlasili
ani s tvrdením žalobcu, že reštrukturalizácia spoločnosti bola odsúdená na neúspech, nakoľko o

reštrukturalizácii rozhodol súd ako jediný oprávnený orgán na základe reštrukturalizačného posudku.
Je teda zrejmé, že žalovaní chceli k spoločnosti MASTRA s.r.o. pristúpiť zodpovedne, s odbornou
starostlivosťou a s poukazom na čo najväčšie uspokojenie svojich veriteľov, pristúpili k formálnej
reštrukturalizácii, keď je nesporné, že účelom reštrukturalizácie spoločnosti je vyššie percentuálne
uspokojenie veriteľov ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Už len z jediného logického záveru, že

spoločnosť ďalej vytvára hodnoty, svoje zdroje na účely uspokojenia svojich veriteľov narozdiel od
konkurzného konania.

43. Žalobca namietal existenciu liberačného dôvodu na strane žalovaných s tým, že samotné podanie
návrhu na povolenie reštrukturalizácie ako konanie s odbornou starostlivosťou, neobstojí, keď to

vylučuje jednak zákon a súčasne skutočnosť, že reštrukturalizácia úspešná nebola a došlo ku konverzií
konaní, teda zmeny reštrukturalizačného na konkurzné konanie. Výsledok uspokojenia pre veriteľov
bol vo výške 0,- eur. Zodpovednosť žalovaných spočíva práve v tom, že sú povinní s odbornou
starostlivosťou smerujúcou k veriteľom, za tým účelom, aby ich pohľadávky boli uspokojené v najvyššej
možnej miere, rozhodnúť o tom, či podajú návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na

vyhlásenie konkurzu. Návrh na povolenie reštrukturalizácie v tomto konkrétnom prípade nebol konaním
sodbornoustarostlivosťouvzhľadomnapriebehreštrukturalizácie,jejvýsledky,čovkonečnomdôsledku
vyplýva z § 108 ZKR. Zo správy reštrukturalizačného správcu vyplýva, že nebol predpoklad úspešnej
reštrukturalizácie, a preto na základe podnetu veriteľského výboru podal správca návrh na vyhlásenie
konkurzu. Neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že povolením reštrukturalizácie súdom, ich tento zbavil

zodpovednosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože z § 113 ZKR v rozhodnom čase vyplýva,
že súd povolí reštrukturalizáciu len na základe splnenia formálnych podmienok, ktorým je podanie
návrhu a predloženie reštrukturalizačného posudku. Súd v čase povolenia reštrukturalizácie neskúma,
či reštrukturalizácia bude úspešná alebo úspešná nebude. Z návrhu na povolenie reštrukturalizácie
vyplynulo, že spoločnosť nemala žiadne nehnuteľnosti, nedokázala počas reštrukturalizácie ani uhradiť

nájom za priestory, v ktorých sídlila. Takýto výsledný stav, kedy spoločnosť zostala bez majetku,
bez peňazí, nezaplatila ani za nájom prenajatých priestorov, nehradila mzdy a odvody, nie je možné
považovať za úspešnú reštrukturalizáciu a za konanie žalovaných s odbornou starostlivosťou.

44. Zákon za liberačný dôvod označuje konanie s odbornou starostlivosťou, za ktoré podľa názoru súdu

možno považovať také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, a to
neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že sa úpadok
týmto spôsobom podarí vyriešiť. Musia byť pritom zohľadnené všetky dostupné informácie a príslušné
rozhodnutia, a postupy musia zodpovedať funkcii a postaveniu konajúcej osoby. Zároveň je potrebnézohľadniť i to, že v dôsledku povolenia reštrukturalizácie sa vytvára prekážka, aby mohlo prebiehať
konkurzné konanie ohľadom dlžníka, ktoré je svojou podstatou nezlučiteľné s reštrukturalizáciou.
Prípadný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý by bol doručený súdu počas reštrukturalizácie, súd

uznesením odmietne (§ 118 ods. 2 ZKR).

45. Súd mal za preukázaný liberačný dôvod na strane žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí
po tom čo sa na základe listu audítorky zo dňa 25.5.2009 dozvedeli o predlžení spoločnosti, oslovili
reštrukturalizačného správcu, aby posúdil možnosť spoločnosť MASTRA s.r.o. reštrukturalizovať,

následne na základe posudku bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, pričom súd v
danom prípade reštrukturalizáciu povolil, keď vychádzal z posudku nevyhnutného k posúdeniu
povolenia reštrukturalizácie. Konanie žalovaných je preto potrebné posudzovať ako konanie s odbornou
starostlivosťou. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že títo vzhľadom na nesporné okolnosti
vzniku pohľadávky žalobcu, vyvinuli všetku snahu, aby aj po zaplatení kúpnej ceny sa žalobca stal
vlastníkom kupovanej nehnuteľnosti, ako aj s názorom, že účelom reštrukturalizácie spoločnosti je

vyššie percentuálne uspokojenie veriteľov ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Pokiaľ sa štatutárny
orgán aktívne snaží vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, úspešnosť takéhoto riešenia
možno dôvodne predpokladať a postupuje pri tom podľa pravidiel "best practice", takéto konanie možno
považovať za konanie s odbornou starostlivosťou.

46. Súd sa nestotožňuje s vysloveným názorom žalobcu, že podanie návrhu na povolenie
reštrukturalizácie ako konanie s odbornou starostlivosťou, neobstojí, pretože reštrukturalizácia napokon
úspešná nebola a došlo ku konverzií konaní, teda zmeny reštrukturalizačného na konkurzné konanie.
Konanie s odbornou starostlivosťou musí byť vždy informovaným konaním, t.j. aby zodpovedná
osoba vždy konala až po zohľadnení všetkých dostupných relevantných informácií. Žalovaní oslovili

reštrukturalizačného správcu, aby posúdil možnosť spoločnosť MASTRA s.r.o. reštrukturalizovať,
následne bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie a súd v danom prípade reštrukturalizáciu i
povolil.

47. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd žalobu zamietol.

48. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, keďže boli v spore v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania
nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.