Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117203712
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117203712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: STELLIUM s.r.o., so
sídlom Bratislava - Ružinov, Miletičova 568/32, IČO: 45 707 189, zastúpený Mgr. Silviou Moravčíkovou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Mikulášska 29, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, IČO: 30 416 094,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Okresný úrad Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova 69, IČO:
00 151 866, o zaplatenie 41.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 15. októbra 2018 č. k. 14C/15/2017-209 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 2.317,52 eura s
príslušenstvom zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému ako aj intervenientovi priznal voči
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa

domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
ktorý mal spočívať v tom, že konateľ žalobcu podal dňa 29.04.2013 osobne na Okresnom úrade
v Nitre, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií prihlášku na skúšku, nakoľko jednou z
podmienok prevádzkovania taxi služby je odborná spôsobilosť. Napriek jasne vyplnenej adrese trvalého
pobytu Q., T. mu úrad poslal pozvánku do T.. V dôsledku nesprávne doručenej pozvánky na skúšku sa
konateľ žalobcu nemohol zúčastniť skúšky v júni, ale až v ďalšom termíne v septembri. Na skúške bol
upozornený, že odpovede na otázky, ktoré písal priamo na hárok so zadaniami je potrebné prepísať

na osobitný čistý hárok a v stave nadmernej psychickej záťaže preto zodpovedaním poslednej otázky
a dokončením testu konateľ v zostávajúcom časovom limite prepisoval odpovede na osobitný hárok,
pričom sa dopustil niekoľkých chýb. V dôsledku toho nezískal dostatočný počet bodov a skúšku nezložil.
Nesprávnym uvedením adresy konateľa na obálke pri zasielaní pozvánky na skúšku a nesprávnym
vyhodnotením jeho písomnej skúšky dopravný inšpektorát nesprávnym úradným postupom zasiahol do
práv, v dôsledku čoho začal žalobca prevádzkovať taxi službu až koncom marca 2014, namiesto júla
2013, čím mu vznikla škoda spočívajúca v úhrade 50 eur za kolok za podanie opätovnej prihlášky, ušlý

zisk za 8 mesiacov vo výške 40.950 eur, ktorý by s prihliadnutím na všetky okolností žalobca reálne
dosiahol. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1,
2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013, zák. č. 514/2003 Z. z. (ďalej lenZákon o zodpovednosti za škodu), § 27 ods. 1 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom
do 29.11.2013, ako aj § 6 ods. 6, § 7, § 9, § 37 ods. 2, § 42 citovaného zákona, § 4 ods. 6 vyhlášky č.
124/2012 Z. z., § 3 ods. 6 vyhlášky, § 8 ods. 8 vyhlášky. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná. Žalobca si uplatnil nárok v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Zodpovednosť podľa tohto
zákona je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok: 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný
postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Na vznik

takejto zodpovednosti je potrebné naplnenie všetkých troch predpokladov a práve na žalobcovi spočíva
dôkazné bremeno v preukázaní naplnenia uvedených predpokladov. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že konateľ žalobcu podal dňa 29.04.2013 Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie v Nitre prihlášku na skúšku na získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie taxi
služby. Obvodný úrad v Nitre zaslal konateľovi žalobcu pozvánku na skúšku, ktorá sa mala konať dňa
06.06.2013 na nesprávnu adresu. Konateľ žalobcu vykonal skúšku v ďalšom termíne dňa 10.09.2013,

kde z písomnej časti skúšky získal 55 bodov, z toho 38 bodov za písomný test, v ktorom prospel a 17
bodov za prípadové štúdie, v ktorých neprospel. Minimálny počet bodov, ktoré bolo za prípadové štúdie
získať bolo 17,5 bodu. Skúšobná komisia prijala záver, že žiadateľ nepreukázal odbornú spôsobilosť na
vykonávanie taxi služby a navrhla nevydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Tieto skutočnosti neboli
medzi stranami sporu sporné. Žalobca si uplatnil pred podaním nároku na súd na Ministerstve dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Príslušnýorgánneuspokojilnárokžalobcudo6mesiacovodpodaniažiadosti.Vovzťahukpodmienkena
vznikzodpovednostištátužalobcatvrdil,ženesprávnyúradnýpostupspočívalvnesprávnomdoručovaní
pozvánky na skúšku, ako aj v nesprávnom vyhotovení písomnej skúšky. Pod pojmom nesprávnym
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie

štátneho orgánu pri jeho činnosti. Pri doručovaní pozvánky na skúšku za účelom získania odbornej
spôsobilosti nie je stanovený presný postup doručovania, avšak ak orgán svojim pochybením nevytvoril
riadne prihlásenému uchádzačovi podmienky na účasť na skúške, ide o nesprávny úradný postup.
Na základe uvedeného mal súd nesprávny úradný postup v časti doručovania pozvánky na skúšku
za preukázaný, čo napokon pripustil aj žalovaný (vyjadrenie na č.l. 46 spisu). Súd však za nesprávny

úradný postup nepovažoval priebeh skúšky a vyhodnotenie písomnej skúšky skúšobnou komisiou.
Podľa názoru súdu, vpisovaniu správnych odpovedí na prípadové štúdie konateľom žalobcu priamo do
zadania, kde na ne nebol ani dostatočný priestor a nie do skúšobného formulára došlo chybou, prípadne
nepozornosťou konateľa žalobcu, ktorý si takmer v priebehu celej skúšky nevšimol, že k zadaniu mu
bol predložený aj skúšobný formulár a odpovede vpisoval do zadania. Následný časový, resp. iný stres

tak bol dôsledkom pochybenia konateľa žalobcu, preto na prípadné chyby pri prepisovaní by nemuseli
členovia komisie brať ohľad. Vo vzťahu k hodnoteniu (bodovaniu) otázok je však súd toho názoru, že
nie je oprávnený posudzovať správnosť hodnotenia skúšobnej komisie, pretože ide o posúdenie, ktoré
vyžaduje odbornosť v oblasti prevádzkovania vozidiel, pričom orgánom na posudzovanie správnosti
otázok je výlučne skúšobná komisia. V danom prípade nejde o úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003

Z. z., teda postup orgánu určený právnymi normami alebo povahou, funkciou alebo cieľom činnosti
orgánu, ale o odborné hodnotenie vedomostí a znalostí uchádzača v druhovo špecifikovanej oblasti,
ktorého správnosť nie je súd spôsobilý posúdiť. Druhým predpokladom na vznik zodpovednosti štátu
je vznik škody. Žalobca si uplatnil škodu za kolok v hodnote 50 eur za opakovanú prihlášku na skúšku
po jej neúspešnom absolvovaní, avšak súd konštatoval, že pri hodnotení a priebehu skúšky konanej

v septembri 2013 nešlo o nesprávny úradný postup, a preto nemohlo prísť ku vzniku škody. Ďalej si
žaloba uplatnil ušlý zisk vo výške 38.632,48 eura (pôvodne uplatnená suma 40.950 - späťvzatie v časti
nákladov 2.317,52 eura). Pri posudzovaní ušlého zisku poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/319/2008. Žalobca si uplatnil náhradu škody za obdobie od konca júla 2013 do 27.02.2014,
kedy bol predmet činnosti týkajúci sa prevádzkovania taxi služby zapísaný do obchodného registra.

V prvom rade obdobie po úspešnom vykonaní skúšky v decembri 2013 absolútne nemožno zahrnúť
do obdobia nároku na ušlý zisk, pretože v tomto prípade konanie, resp. postup intervenienta vôbec
neovplyvňoval chod vecí. Z dôvodu, že súd považoval za nesprávny úradný postup len doručovanie
pozvánky na nesprávnu adresu, do úvahy by prichádzal ušlý zisk od konania skúšky 06.06.2013 do
konania nasledujúcej skúšky 10.09.2013. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať, že v rozhodnom

čase(06.06.2013)bolivšetkyostatnépodmienkynaprevádzkovanietaxislužbysplnené.Zpredložených
dôkazov však vyplýva opak, napr. prenájom vozidiel, ktoré sú podmienkou na vydanie koncesie bol
realizovaný až 04.02.2014 (nájomná zmluva č. l. 126 spisu). Ďalej podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno v preukázaní výšky ušlého zisku, keď mal za to, že vyčíslená výška ušlého zisku je v rozpore súčtovnými dokladmi a na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik
ušlého zisku ani jeho výšku. Ďalšou povinnosťou bolo preukázať bezprostrednú existenciu príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Súd nemal za preukázané, že

nesprávne doručenie pozvánky na skúšku odbornej spôsobilosti bolo jedinou bezprostrednou príčinou
toho, že došlo k oddialeniu dosahovania zisku z prevádzkovania taxi služby. Na prevádzkovanie tejto
činnosti sa vyžaduje splnenie viacerých podmienok (§ 27 Zákona o cestnej doprave), pričom súd nemal
za preukázané, že tieto boli dané v čase konania skúšky dňa 06.06.2013. Keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v preukázaní splnenia podmienok na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal plnú náhradu trov konania. O náhrade trov konania
v zastavujúcej časti rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď bolo toho názoru, že zastavenie konania
procesnej zavinil žalobca a žalovaný má tak nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, a preto mu
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V rovnakom rozsahu má nárok na náhradu trov konania
aj intervenient na strane žalovaného.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Odvolanie podal z dôvodov, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie podľa jeho

názoru nesprávne právne vec posúdil, keď za nesprávny úradný postup nepovažoval popri uznanom
doručovaní, aj postup intervenienta počas priebehu písomnej skúšky vykonávanej konateľom a pri jej
vyhodnocovaní. Ustálená judikatúra považuje za nesprávny úradný postup akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním, dôjde s
ním k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva

z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pravidlá na vykonávanie skúšok konaných v roku 2013
upravoval Skúšobný poriadok, z ktorého zo žiadneho bodu, ani zo Zákona o cestnej doprave či jeho
vykonávacej vyhlášky nevyplýva povinnosť skúšaného uvádzať odpovede na otázky len na špeciálny
formulár. Žiadny z týchto predpisov nezakazuje vpisovať odpovede priamo do hárku s otázkami. Preto
je toho názoru, že člen skúšobnej komisie konal nad rámec svojich právomocí, nad rámec prijatých

pravidiel. Neodôvodneným prepisom odpovedí sa konateľ dostal oproti ostatným skúšaným do časovej
nevýhody a je samozrejmé, že pri ich prepisovaní sa musel dopustiť aj chýb z nepozornosti. Súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že odpoveď na otázku č. 3 bola nejednoznačná.
Tiež nemôže súhlasiť s argumentom súdu, že nie je oprávnený posudzovať správnosť hodnotenia
skúšobnej komisie. Súd prvej inštancie nepotreboval žiadne odborné znalosti ani na hodnotenie

postupu skúšobnej komisie a spôsobuje rozhodnutia pri ostatných namietaných prideľovaných bodov
za odpovede. S ohľadom na tieto skutočnosti možno konanie úradu právom klasifikovať ako nesprávny
úradný postup. Pri posudzovaní druhého predpokladu na vznik zodpovednosti štátu dospel súd k
nesprávnemu záveru, že nepreukázal vznik ušlého zisku, ani jeho výšku. Súd opomenul skutočnosť,
že účtovná uzávierka je účtovným dokladom za obdobie celého roka 2014, zatiaľ čo nárok na náhradu

ušlého zisku si uplatnil len za obdobie apríl až november 2014. Tiež nezohľadnil, že spoločnosť
vykonáva v súvislosti s výpisom z obchodného registra aj iné činnosti, ako prevádzkovanie taxi
služby. Výšku ušlého zisku preukázal príjmovými pokladničnými dokladmi, pokladničnými mesačnými
uzávierkami a faktúrami. Súd prvej inštancie dospel tiež k nesprávnemu záveru i pri posudzovaní tretej
podmienky na vznik zodpovednosti štátu za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodou. Zmluvu o prenájme vozidiel uzatváral so spoločnosťou ANOTHER
HOUSE s.r.o. až pred podaním žiadosti o udelenie koncesie jej skoršiemu uzavretiu za predpokladu,
že by získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti v riadnom čase, t. j. po riadnom absolvovaní júnových
skúšok, nič nebránilo.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu a jeho odôvodnením. Poukázal na to, že žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody označil za nesprávny úradný postup nesprávne doručenie pozvánky na skúšku a
nesprávne vyhodnotenie písomnej skúšky a nie aj samotný priebeh skúšky. Vzhľadom na to mohol súd v

rámci súdneho konania, za nesprávny úradný postup považovať len nesprávne doručenie pozvánky na
skúšku a nesprávne vyhodnotenie písomnej skúšky. To znamená, že súd v danom prípade postupoval
správne, keď z možnosti súdneho prieskumu v podobe nesprávneho úradného postupu vylúčil samotný
priebeh skúšky. Stotožnil sa i s názorom súdu, že on nie je orgánom, ktorý je oprávnený posudzovaťsprávnosť hodnotenia skúšobnej komisie a rovnako nie je oprávnený hodnotiť ani nesprávnosť odpovedí
žalobcu na otázky v rámci písomnej skúšky. Vo vzťahu k druhej námietke žalobcu ohľadom nesprávneho
vyhodnotenia dôkazov pri preukazovaní výšky škody a ušlého zisku nemôže súhlasiť s jeho tvrdením.

Za neúspech v písomnej časti skúšky nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu, nakoľko úspech, resp.
neúspech pri vykonaní skúšky závisí od schopností a znalostí osoby, ktorá skúšku vykonáva. Žalobca
opieral výpočet ušlého zisku o obdobie po vykonaní koncesie na prevádzkovanie taxi služby, t. j. o iné
časovéobdobie,považujetakýtospôsobvýpočtuzaneobjektívnyapodklady,zktorýchsavychádzalopri
výpočte ušlého zisku za nepoužiteľné pre tento prípad. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp.zn.25Cdo/269/2006.Čosatýkapríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikom
škody konštatoval, že v danom prípade došlo k chybe pri doručovaní pozvánky na skúšku pre konateľa
žalobcu, táto však nebola priamou a bezprostrednou príčinou ušlého zisku žalobcu. Jedinou priamou a
bezprostrednou príčinou bolo neúspešné vykonanie skúšky. Nesprávne doručovanie len predchádzalo
podaniu ďalšej prihlášky na skúšku, pri ktorej však bol konateľ žalobcu neúspešný.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalobcomvodvolanínamietanýchskutočnostíjevyčerpávajúce,správneskutkovoaprávnezdôvodnené
a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatí právne
závery primerane vysvetlil, z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na tú časť rozhodnutia kladie
citované ustanovenie § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,
pre ktoré žalobe nevyhovel.

6. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenie sa
s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, krajský súd podľa § 387
ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z
titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005 pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je

potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS/78/05, III. ÚS/264/08, IV. ÚS/372/08) a tým je postačujúce
len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.
V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len a prevzatie odôvodnenia nižšie súdu.

7. Žalobca vo svojom odvolaní namietal opätovne tie isté dôvody, ako namietal pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí náležite vyporiadal, a preto odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie bez toho, aby bolo potrebné na zdôraznenie jeho
správnosti uvádzať nové dôvody.

8. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil i v časti náhrady trov konania.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP a v odvolaní úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady prvoinštančného aj odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).