Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/111/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120204825
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5120204825.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcov: 1/ J. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. XXX, XXX XX O., zastúpeného obchodnou spoločnosťou A|K|K|L advokáti s. r. o., so
sídlom Grösslingová 50, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 666 622, 2/ Y. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX Z., 3/ Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX,

XXX XX O., 4/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., žalovaní 2/ až 4/ zastúpení
žalobcom 1/, proti žalovaným: 2/ Y. X., nezistený vlastník, 3/ Z. W., nezistený vlastník, 4/ N. U., nezistený
vlastník, 5/ T. P., nezistený vlastník,
6/ H. P., nezistený vlastník, 7/ Y. P., nezistený vlastník, 8/ L. P., nezistený vlastník, všetci žalovaní 2/ až
8/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335
345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaniach žalobcu 1/ a žalobcov 2/ až

4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/30/2020-114 zo dňa 30. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/30/2020-114 zo dňa 30. júna 2021
zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalobcov 2/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/30/2020-114 zo dňa 30.

júna 2021 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov
1/ až 4/ o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
pre k. ú. O., obec O., okres Z., ako parcela KN-C č. 3898 - orná pôda o výmere 1055 m2 (výrok I.). O
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 2/ až 8/ tento nárok nepriznal (výrok II.).
2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca 1/ (pôvodne podal žalobu len žalobca 1/)

proti pôvodne označeným žalovaným 1/ až 8/ ako neznámym vlastníkom (zastúpených Slovenským
pozemkovým fondom) domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku vyššie
uvedenému pozemku tak, že by bol tento pozemok prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a bola by
mu zároveň uložená povinnosť uhradiť žalovaným primeranú finančnú náhradu na základe znaleckého
posudku č. 31/2020 v hodnote príslušných podielov jednotlivých spoluvlastníkov dotknutého pozemku.
3. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že pôvodne označený žalovaný 1/ P. X., nar.

XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. V žalobe bol tak označený za stranu sporu niekto, kto ňou
spôsobilosť byť nemá. Vyzval tak žalobcu 1/, aby upravil a doplnil označenie žalovaného 1/. Následne
uznesením č. k. 17C/30/2020-43 zo dňa 02.09.2020 podanie žalobcu 1/ voči žalovanému 1/ odmietol.
4. Potom ako žalobca 1/ navrhol pristúpenie žalobcov 2/ až 4/ (dedičov P. X.) ako ďalších subjektov
na strane žalobcu do konania, so súhlasom žalobcov 2/ až 4/ súd prvej inštancie uznesením č. k.
17C/30/2020-64 zo dňa 22.10.2020 pripustil ich vstup do konania na strane žalobcu. Žalobca 1/ súčasne

navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ až 4/ a žalovaných 2/ až 8/k predmetnému pozemku, prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ a uložil mu povinnosť zaplatiť
náhradu za spoluvlastnícky podiel iba žalovaným 2/ až 8/.
5. Zástupca žalovaných 2/ až 8/ súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva v prospech žalobcu

1/ za primeranú náhradu, a to vo výške peňažnej čiastky 4,396 eur za m2, za ktorú obec O. predáva
ornú pôdu v podobnej výmere a v blízkosti uvedenej nehnuteľnosti s prihliadnutím na to, že v súčasnosti
rozpracovaný návrh konceptu územného plánu nezahŕňa predmetný pozemok do územia určeného na
výstavbu IBV a ani výhľadovo z dôvodu požiadaviek na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
6. Žalobca 1/ mal, čo sa týka účasti žalobcov 2/ až 4/, s ohľadom na skutočnosť, že sú dedičmi zosnulého

P. X., za to, že je dôvodné rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj bez toho,
aby tomuto rozhodnutiu muselo predchádzať rozhodnutie v dodatočnom dedičskom konaní.
7. Pokiaľ ide o odplatu žalovaným 2/ až 8/, strany sporu dospeli k dohode ohľadom výšky tejto finančnej
sumy, ktorú bol žalobca 1/ ochotný uhradiť v takej výške ako to žalovaní 2/ až 8/ požadovali.
8. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. O. súd prvej inštancie zistil, že ako podieloví
spoluvlastnícipredmetnéhopozemkusúvkatastrinehnuteľnostízapísaní:žalobca1/vpodieleoveľkosti

176/1055, P. X., nar. X.X.XXXX v podiele o veľkosti 124/1055 (zomrel X.X.XXXX), žalovaný 2/ v podiele o
veľkosti 124/1055, žalovaný 3/ v podiele o veľkosti 195/1055, žalovaný 4/ v podiele o veľkosti 186/1055,
žalovaný 5/ v podiele o veľkosti 24/1055, žalovaný 6/ v podiele o veľkosti 24/1055, žalovaný 7/ v podiele
o veľkosti 24/1055 a žalovaný 8/ v podiele o veľkosti 178/1055; k vlastníkom P. X. a žalovaní 2/ až 8/ je
zapísaná správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva - Slovenský pozemkový fond.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa [§460 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)]. Nadobudnutie dedičstva poručiteľovým dedičom však
nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu
ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, predpokladá mimo iné, že dedičstvo po každom poručiteľovi
musí byť prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí

byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený).
Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa, ale v zmysle zákona sa
vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Potom až na základe
rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Podľa uznesenia
súdu potvrdenie dedičstva alebo vyporiadanie dedičov sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu

smrti poručiteľa. V čase od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov
právoplatným uznesením súdu, tu nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí
(najmä, kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými
poručiteľovými dedičmi).
10. Riadne označenie všetkých strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou

podmienkou podanej žaloby. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci
z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že
je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca
tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže;
skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho

výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna)
predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v
sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie
konania.

11. Rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 142 OZ sa
zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto
sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia
byť stranou sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva všetci doterajší aktuálny
spoluvlastníci. Je tomu tak preto, že strany tohto sporu majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. V

prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa jedná o také konanie, kedy ide o také
spoločnéprávaapovinnosti,žesarozsudokmusívzťahovaťnavšetkýchspoluvlastníkovakoúčastníkov
hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých
spoluvlastníkov. Napokon ani naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva by nemohlo byť bez účasti všetkých spoluvlastníkov založené, keď posúdenie hľadiska

účelnostivyužitiavecibyneboloprineúčastivšetkýchspoluvlastníkovrealizovateľné.Aksatedakonania
nezúčastnia všetci podieloví spoluvlastníci, je táto skutočnosť ďalším dôvodom k zamietnutiu žaloby.
12. V kontexte posudzovanej veci bol súd prvej inštancie s ohľadom na to, že doposiaľ ešte nedošlo v
konaní o dedičstve k vyporiadaniu ohľadom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu ( doposiaľ nebolpodaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva), toho názoru, že niet podkladu pre konštatovanie,
že v žalobnom návrhu označení žalobcovia 2/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Je tomu tak preto, že kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom,

že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva po poručiteľovi P. X., zostáva otvorená otázka, či v žalobe
označení žalobcovia 2/ až 4/ sa vôbec stanú podielovými spoluvlastníkmi. V konaní o dedičstve môže
totiž dôjsť napr. k takému vyporiadaniu, že uvedený podiel spornej nehnuteľnosti môže pripadnúť
do výlučného vlastníctva iného z dedičov, prípadne bude dedičstvo odmietnuté. Vyporiadanie medzi
dedičmi má spätnú pôsobnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Avšak kým nie je

isté, že v dôsledku dedenia vzniklo podielové spoluvlastníctvo, súd návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva považuje za predčasný a nemôže tomuto návrhu vyhovieť.
13. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že nie sú dané žalobcami 1/ až 4/
uvedenédôvodynazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,keďotázkuvecnejlegitimácie
posudzujesúdnazákladevykonanéhodokazovaniaaprávnehoposúdeniakonkrétnejveci.Vsporových
konaniach, ktoré možno začať iba na základe žaloby je žalovaným a žalobcom ten, koho žalobca v

žalobe ako stranu sporu označuje. Predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom
a je potrebné vyriešiť všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania. Preukázanie spoluvlastníckeho
práva je totiž podmienkou vecnej legitimácie (tak aktívnej ako i pasívnej), ktorú v konaní preukazuje
žalobca. V tomto prípade povaha veci nepripúšťala (jeden zo spoluvlastníkov zomrel pred začatím
konania) splnenie ani podmienky pre prerušenie tohto konania do skončenia dodatočného dedičského

konania, ako to navrhoval žalobca 1/, keďže sa do rozhodnutia súdu prvej inštancie takéto dedičské
konanie ani nezačalo. Pred právoplatným ukončením dedičského konania súd nemôže rozhodnúť
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože ak je známy okruh dedičov, nie je
známe, kto spoluvlastnícky podiel nadobudne, či ho nadobudne celý, či na strane potencionálneho
dediča neprichádza do úvahy dedičská nespôsobilosť, či nedošlo k vydedeniu, či existujú závetní

dedičia alebo či nenastali iné právne skutočnosti majúce vplyv na dedenie po poručiteľovi P. X.. Bez
toho, aby spoluvlastnícke právo nebolo predmetom konania o dedičstve, by navrhovaným zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva došlo k obchádzaniu zákonného postupu pri nadobúdaní
dedičstva v rámci dedičského práva.
14. Na základe spomenutých skutkových zistení a úvah súd prvej inštancie pre nedostatok vecnej

legitimácie žalobcov 2/ až 4/ k predmetu sporu žalobu v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti
nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke.
15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na to, že žalovaným 2/
až 8/, ktorí mali vo veci plný úspech, síce vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ až
4/, avšak vznik trov konania na ich strane z obsahu spisového materiálu nevyplýval. Bolo tak v súlade

s ust. čl. 17 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zakotvujúceho procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania žalovaným
2/ až 8/ proti žalobcom 1/ až 4/ nepriznal.
16. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca 1/ prostredníctvom zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol

v zmysle žaloby.
17. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Žalobca 1/
sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý bol nosným dôvodom pre zamietnutie
žaloby. K tomu žalobca 1/ uviedol, že argumentácia o predčasnosti podanej žaloby by bola nepochybne
pravdivá, pokiaľ by po P. X. doposiaľ žiadne dedičské konanie neprebehlo - to však nie je tento

prípad. Po P. X. dedičské konanie prebehlo a v tomto dedičskom konaní bol ustálený okruh dedičov.
Tento okruh dedičov je finálny a nemenný. Odmietnutie dedičstva žiadnym z dedičov vzhľadom na
uplynutie príslušnej lehoty už nie je možné. Takisto nie je možné odôvodniť zamietnutie žaloby tým,
že teoreticky prichádza do úvahy možnosť, že dotknutý spoluvlastnícky podiel nadobudne iba jeden z
dedičov - v takom prípade by stále bolo zachovaná podmienka, že stranou sporu sú všetci spoluvlastníci

nehnuteľnosti; skutočnosť, že niektorí z nich by prípadne boli v súdnom konaní „navyše“ nie je
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Je nepochybné, že žalobcovia 2/ až 4/ sú spoluvlastníkmi dotknutej
nehnuteľnosti, keďže sú jedinými dedičmi P. X.. Teda boli splnené všetky procesné podmienky pre
rozhodnutie, stranou sporu na strane žalobcov alebo žalovaných boli všetci spoluvlastníci dotknutej
nehnuteľnosti. Pre posúdenie toho, či konkrétna osoba má alebo nemá byť stranou sporu nie je dôležitá

veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, ale stačí, aby
bola spoluvlastníkom nehnuteľnosti v akomkoľvek podiele - toto je naplnené, keďže je nepochybné, že
všetky osoby, ktoré sú stranou sporu sú v nejakom podiele spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Pre
rozhodnutie vo veci nie je veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcov 2/ až 4/ na nehnuteľnosti dôležitá,keďže títo navrhujú, aby súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu za vyporiadanie spoluvlastníctva
neprizná. Veľkosť ich podielu by mohla byť dôležitá pre ustálenie výšky náhrady, na ktorú majú nárok,
keďže ale žiadajú, aby súd rozhodol tak, že žiadny z nich nárok na náhradu nemá, nie je pre rozhodnutie

veci potrebné túto ani zisťovať.
18. Žalobca 1/ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností veci, keďže navrhol, aby súd prvej inštancie pripojil k spisu aj dedičský spis
po H. X., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. č. XXX, čo však súd prvej inštancie neurobil.
19. Súčasne bol žalobca 1/ toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 totiž podal návrh na prerušenie
konania, ktorý súd prvej inštancie zamietol, avšak nie spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej
inštancie tak porušil ust. § 162 ods. 3 CSP.
20. Napokon žalobca poukázal (ako na novoty v odvolacom konaní, ktoré bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie) na to, že po vyhlásení napadnutého rozsudku bolo začaté

dodatočné dedičské po P. X., predmetom ktorého bude vyporiadanie dotknutého spoluvlastníckeho
podielu. V rámci tohto konania sa ustáli, že dedičmi P. X. budú žalobcovia 2/ až 4/, z ktorého dôvodu nič
nebráni tomu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle žaloby.
21. Proti rozsudku podali spoločným podaním odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu (žalobcu 1/)
aj žalobcovia 2/ až 4/, ktoré bolo obsahovo takmer totožné s odvolaním žalobcu 1/ (s výnimkou odvolacej

námietky žalobcu 1/ ohľadom procesného postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na
prerušenie konania). Rovnako, ako žalobca 1/, navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a rozhodol v zmysle žaloby.
22. Žalovaní 2/ až 8/ prostredníctvom svojho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedli len toľko, že s
právnym názorom súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňujú, a preto posúdenie odvolania

žalobcov 1/ až 4/ a v ňom uvádzaných dôvodov ponechávajú na posúdenie odvolaciemu súdu.
23. Žalobcovia odvolaciu repliku nepodali.
24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu 1/ bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcom 1/, v neprospech ktorého rozhodol súd prvej inštancie
tak, že jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť

takýmtoopravnýmprostriedkom(§355ods.1CSP),preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, konštatujúc dôvodnosť
odvolania žalobcu 1/, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.

1 CSP). Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov 2/ až 4/, odvolací súd ich odvolanie ako oneskorene podané
podľa ust. § 386 písm. a) CSP odmietol.
25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ až 4/ sa proti žalovaným 2/ až 8/ v spore domáhali
rozhodnutia súdu, ktorým by bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. O., obec O., okres Z., evidovanému v katastri nehnuteľností na

LV č. XXXX ako parcela KN-C č. 3898 - orná pôda o výmere 1055 m2. Z výpisu z označeného LV
č. XXXX zo dňa 30.06.2021 (na č. l. 106 spisu) vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci predmetného
pozemku sú v katastri nehnuteľností v časti B LV evidovaní: pod B1 P. X., nar. XX.XX.XXXX v podiele
o veľkosti 124/1055, pod B2 žalovaná 2/ v podiele o veľkosti 124/1055, pod B3 žalovaná 3/ v podiele
o veľkosti 195/1055, pod B4 žalovaný 4/ v podiele o veľkosti 186/1055, pod B5 žalovaná 5/ v podiele

o veľkosti 24/1055, pod B6 žalovaná 6/ v podiele o veľkosti 24/1055, pod B7 žalovaný 7/ v podiele o
veľkosti 24/1055, pod B8 žalovaná 8/ v podiele o veľkosti 178/1055 a pod B9 žalobca v podiele o veľkosti
176/1055. P. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX.
26. Odvolací súd prihliadal aj na skutočnosť (vyplývajúcu zo žalobcom 1/ produkovaných listinných
dôkazov pripojených k odvolaniu), že ihneď po verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku dňa

30.06.2021 (18 minút po skončení pojednávania súdu prvej inštancie, na ktorom bol verejne vyhlásený
napadnutý rozsudok) došlo zo strany žalobcov 1/ až 4/ na Okresnom súde Žilina k podaniu návrhu na
začatie dodatočného konania o dedičstve po poručiteľovi P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
pričom konaniu, ktoré sa tak na podklade tohto návrhu začalo [§ 23 ods. 1 v spojení s § 211 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CSP“)] bola pridelená spis.

zn. 30D/528/2021. Predmetom návrhu na dodatočné konanie o dedičstve (novoobjaveným majetkom)
bol práve spoluvlastnícky podiel poručiteľa na pozemku, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v súdenej sporovej veci. Z dôvodu, že k skutočnostiam vyplývajúcim
zo žalobcom 1/ produkovaných listinných dôkazov pripojených k podanému dovolaniu došlo až porozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd k uvedeným listinám ako prostriedkom procesného útoku
a procesnej obrany prihliadal v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP prihliadal, keďže ich žalobca 1/ zjavne
nemohol uplatniť bez svojej viny pred súdom prvej inštancie (logicky z dôvodu, že v čase vyhlásenia

napadnutého rozsudku, skutočnosti vyplývajúce z predložených listín ešte nenastali). V odvolacom
konaní zároveň nevyšlo najavo, že by sa konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
30D/528/2021 už právoplatne skončilo.
27. Z obsahu spisu (zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 30.06.2021, čomu korešponduje
aj zvukový záznam z tohto procesného úkonu súdu podľa ust. § 98 ods. 1 CSP) súčasne vyplýva,

že na pojednávaní dňa 30.06.2021, po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie podľa ust. § 181 ods.
2 CSP, žalobca 1/ prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že súd je povinný vykonať primerané
opatrenia na to, aby mohol v konaní pokračovať, pričom tak považoval za vhodné, aby súd prvej
inštancie umožnil začatie dodatočného konania o dedičstve a vytvoril tak pre žalobcov priestor, aby
takéto konanie začali. S uvedením, že pre vylúčenie všetkých pochybností, podal na pojednávaní
písomné podanie obsahujúce návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve. K tomuto uviedol,

že podanie je adresované súdu, ak by tu bol dôvod na vylúčenie veci. Zo strany súdu prvej inštancie
k prijatiu podania na pojednávaní nedošlo. Reagujúc na túto skutočnosť, žalobca 1/ navrhol, aby súd
prvej inštancie konanie prerušil. Ostatné strany sporu na pojednávaní vyjadrili súhlas s prerušením
konania. Súd prvej inštancie pred vyhlásením napadnutého rozsudku rozhodol na pojednávaní o návrhu
žalobcu 1/ na odročenie pojednávania vyhláseným uznesením, ktorým tento návrh zamietol (viď str. 3

a 4 zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.06.2021).
28. Odvolaciu námietku žalobcu 1/, týkajúcu sa nesprávnosti právneho názoru súdu prvej inštancie
spočívajúceho v tom, že nie je možné súdom zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k veci, ak
v čase rozhodovania súdu pôvodný spoluvlastník nežije a súčasne ešte nedošlo k prejednaniu jeho
spoluvlastníckeho podielu v dedičskom konaní (resp. v dodatočnom konaní o dedičstve) a rozhodnutiu o

tomto dedičstve, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným právnym
názorom súdu prvej inštancie, ktorý korešponduje s doterajšou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít. Podľa tejto ak zomrie v priebehu konania o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva niektorý z podielových spoluvlastníkov, nech vystupoval ako žalobca alebo žalovaný,
nepripúšťa spravidla povaha veci (§ 63 ods. 1 CSP), aby sa pokračovalo v tomto konaní skôr, než bude

z rozhodnutia o dedičstve zrejmé, kto z dedičov prevezme spoluvlastnícky podiel poručiteľa a môže
ako jeho právny nástupca v konaní pokračovať Pre rozhodnutie o spôsobe zrušenia a vysporiadania
podielového spoluvlastníctva majú totiž spravidla určujúci význam zistenia o tom, aké sú pomery
jednotlivýchpodielovýchspoluvlastníkov,ichdoterajšieajbudúcevzťahykveciajkostatnýmpodielovým
spoluvlastníkom, najmä ak bude potrebné pre prípad vysporiadania prikázaním veci niektorému zo

spoluvlastníkov posúdiť, u koho z nich bude vec účelnejšie využitá. Zisťovanie týchto skutočností u
dedičov, ktorí spoluvlastnícky podiel neprevezmú, by bolo neúčelné a nehospodárne (čl. 12 CSP). Súd
nemôže riešiť ani ako prejudiciálnu otázku, kto podiel zomrelého spoluvlastníka prevezme, pretože
by tým neprípustne zasahoval do výlučnej právomoci dedičského súdu (rozsudok Najvyššieho súdu
ČSR spis. zn. 3Cz 15/1981 zo dňa 27.02.1981, publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní

súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR IV. 1970-1983, str. 721; obdobne
tiež rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 1Cz 139/1976 zo dňa 26.01.1977, publikovaný v Zbierke
stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR č. 9-10, ročník 1978, pod č. 31; k tomu tiež
uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 2/06-11 zo dňa 11.01.2006).
29. Na aplikovateľnosti vyššie spomenutých záverov judikatúry najvyšších súdnych autorít na

posudzovanú sporovú vec nemení nič ani žalobcom 1/ zdôrazňovaná skutočnosť, že v danom prípade
už prebehlo „základné“ konanie o dedičstve a v prípade spoluvlastníckeho podielu P. X. ide len o
majetok, ktorý bol neprejednaný v „základnom“ dedičskom konaní, a teda okruh dedičov zo „základného“
dedičského konania (ktorými boli okrem už nebohej manželky P. X. H. len žalobcovia 2/ až 4/) sa už
nemôže meniť, keďže títo dedičia už dedičstvo nemôžu odmietnuť (§ 464 a § 466 OZ). Vychádzajúc

z tejto skutočnosti ďalej žalobca 1/ považoval za nepodstatné, či a v akom podiele by žalobcovia 2/
a 4/ nadobudli predmetný pozemok, keďže je zrejmé, že všetci, prípadne len niektorí z nich by mohli
nadobudnúť spoluvlastnícky podiel P. X. k predmetnému pozemku, čím je zaručené, že stranou v spore
súvšetci(potencionálni)spoluvlastnícipredmetnéhopozemku(§78CSP)akeďžeanijedenzožalobcov
2/ až 4/ v rámci navrhovaného vyporiadania nežiadajú od žalobcu 1/ zaplatenie primeranej náhrady

za spoluvlastnícky podiel patriaci P. X.. Možno dať žalobcovi 1/ za pravdu, že okruh dedičov, pokiaľ
ide o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi už nie je možné v dodatočnom konaní o
dedičstve meniť a teda účastníkmi dodatočného konania o dedičstve (§ 211 CMP) budú dedičia, s
ktorými bolo konané v „základnom“ dedičskom konaní (s výnimkou prípadu, keď bolo pôvodné dedičskékonanie zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o
pohreb) [rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/108/2008 zo dňa 29.09.2009]. Napriek tomu
ak nie je novoobjavený majetok prejednaný v dodatočnom konaní o dedičstve, nie je zrejmé, kto z

dedičov tento majetok nadobudne s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa, a teda nie je možné urobiť záver
o vecne legitimovanom dedičovi / dedičoch v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. K ostatnej časti uvedenej argumentácie žalobcu 1/ treba zdôrazniť, že v spore o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je procesný súd viazaný žalobným návrhom,
keďže určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2

CSP v spojení s § 142 OZ). Súd prvej inštancie tak nie je viazaný spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva navrhovaným žalobcami 1/ až 4/, keďže tento pre procesný súd kogentne vyplýva z ust.
§ 142 OZ. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné akceptovať argumentáciu žalobcu 1/.
30. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca 1/ po tom, ako súd prvej inštancie vykonal úkony podľa ust.
§ 181 ods. 2 CSP, mienil podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi P. X., ktorý
súd prvej inštancie odmietol na pojednávaní prijať a následne tak strany sporu (na návrh žalobcu 1/ s

následným súhlasom ostatných strán) zhodne navrhli prerušenie konania. Z vyjadrenia žalobcu 1/ ako
zástupcu žalobcov 2/ až 4/ je zrejmé, že sa k žalobcovia 2/ až 4/ k návrhu žalobcu 1/ na prerušenie
konania pripojili z dôvodu, aby bolo možné vykonať dodatočné konanie o dedičstve po P. X..
31. Podľa ust. § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

32. Z dikcie ust. § 163 ods. 1 CSP je zrejmé, že pokiaľ je naplnená hypotéza tohto ustanovenia
(podmienka zhodného návrhu strán sporu), súd konanie prerušiť musí. Ide teda o osobitný obligatórny
prípad prerušenia konania. Je zrejmé, že návrhom na prerušenie konania žalobcovia reagovali na
predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
(§ 181 ods. 2 CSP) a sledovali ním zjavne vytvorenie možnosti pre následné prerušenie konania podľa

ust. § 164 CSP do právoplatného rozhodnutia súdu v dodatočnom konaní o dedičstve po poručiteľovi
P. X., v ktorom by došlo k prejednaniu jeho spoluvlastníckeho podielu k vyporiadavanému pozemku
(k tomu viď vyjadrenie žalobcu 1/ na pojednávaní k dôvodu prerušenia konania). Súd prvej inštancie
následne bez toho, aby vôbec rozhodol o tomto návrhu na prerušenie konania, rozhodol vo veci samej
napadnutým rozsudkom (ani len týmto rozsudkom o návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie

nerozhodol). Tento procesný postup súdu prvej inštancie treba považovať za nesprávny.
33. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby bola v
danom prípade skutočnosť, že do momentu vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo k rozhodnutiu
o dedičskom práve k majetku tvoriacemu predmet sporu, a to konkrétne k spoluvlastníckemu podielu
poručiteľa P. X.. Iné dôvody pre zamietnutie žaloby súd prvej inštancie neuviedol.

34. Opísaný procesný postup súdu prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za konformný s právom
strán sporu na spravodlivý súdny proces garantovaným ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ust. čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je zjavné, že všetky strany sporu v konaní
prezentovali svoj záujem na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetnému
pozemku. Súd prvej inštancie tak svojim procesným postupom a napadnutým rozhodnutím vytvoril stav,

nútiaci strany podať za účelom zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva opätovne novú
žalobu, čo zjavne nie je ani v súlade s princípom procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP.
35. V nadväznosti na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a keďže nedostatok v procesnom postupe súdu prvej inštancie
nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (z dôvodu, že ako sám súd prvej inštancie

uviedol v napadnutom rozsudku - odsek č. 16 odôvodnenia, žalobu v celom rozsahu zamietol a v
tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke),
neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v
celom rozsahu zrušiť (teda aj vo vzťahu k žalobcom 2/ až 4/, keďže tvoria so žalobcom 1/ nerozlučné
spoločenstvo podľa ust. § 77 CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 CSP).
36. Len na margo k žalobcom 1/ produkovanému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nepripojil
v konaní ním označený spis. Okresného súdu Žilina z dedičského konania po poručiteľke H. X. (spis.
z. 21D/246/2003), odvolací súd poukazuje na to, že k pripojeniu tohto spisu do konania došlo dňa
02.12.2020.

37. Čo sa týka odvolania žalobcov 2/ a 4/, ktoré urobili spoločným podaním zo dňa 11.08.2021
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žalobcu 1/, doručeným súdu prvej inštancie dňa
16.08.2021, odvolací súd dospel k záveru, že toto podanie žalobcov 2/ až 4/ nebolo urobené v lehote
podľa ust. § 362 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalovaným 2/až 4/ doručený prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu - žalobcu 1/, ktorý tento prevzal dňa
26.07.2021 (viď doručenka na č. l. 123 spisu), pričom od tohto dňa začala plynúť žalobcom 2/ až 4/
15-dňová lehota na podanie odvolania. Splnomocnený zástupca žalobcov 2/ až 4/ odovzdal odvolanie

žalobcov 2/ až 4/ poštovému podniku ako orgánu, ktorý ho mal povinnosť doručiť ho súdu [podľa § 107
ods. 1 písm. a) CSP], dňa 12.08.2021 (viď obálka listovej zásielky na č. l. 143, v ktorej bolo odvolanie
žalobcov 2/ až 4/ doručené súdu prvej inštancie). Posledný deň odvolacej lehoty podľa ust.
§ 362 ods. 1 v spojení s ust. 121 ods. 2 CSP v danom prípade pripadol na deň 10.08.2021 (utorok), takže
ani so zohľadnením ust. § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň

lehoty podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, nebolo možné konštatovať včasnosť
podaného odvolania žalobcov 2/ až 4/. Preto odvolací súd odvolanie žalobcov 2/ až 4/ ako oneskorené
podľa ust. § 386 písm. a) CSP odmietol.
38. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), zistí stav dodatočného konania o dedičstve po poručiteľovi P. X., vedeného na Okresnom súde
Žilina pod spis. zn. 30D/528/2021, pričom v prípade neprávoplatného skončenia tohto konania bude na

mieste postupovať podľa ust.
§ 164 CSP (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 2/06-11 zo dňa 11.01.2006). Následne vykoná v
spore dokazovanie v rozsahu podľa ust. § 185 CSP a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z
dôkazov, resp. z nesporných skutkových tvrdení strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP), spor opätovne právne
posúdi a nanovo rozhodne. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).
39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).