Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010140
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8318010140.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
29.06.2022, v trestnej veci obžalovaného D. G., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Tr. zákona a iné o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné
zo dňa 02.02.2022, sp. zn. 2T/27/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný
D. G., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom L.
č. XX, okr. T.,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 19.12.2017 v čase okolo 15.00 hod., v rodinnom dome č. XX v obci L., okres T., počas hádky s
manželkou G. G., ktorá sa týkala jej údajnej nevery, najprv na ňu naliehal, aby sa priznala k nevere a
neskôr pri hádke povedal, že ju zabije, doláme a ostane na vozíku, z čoho poškodená dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie nemala, po čom vzal do ruky šálku, ktorú hodil v hneve o zem, po čom zobral
do ruky druhú šálku, ktorou poškodenú jedenkrát udrel do zadnej časti hlavy, následkom čoho začala
krvácať a následne na krátku chvíľu stratila vedomie, čím jej spôsobil zranenia a to tržnozhmoždenú ranu
záhlavia, pohmoždenie záhlavia stredne ťažkého stupňa a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré zranenia

si vyžiadali dobu práceneschopnosti a liečenia v trvaní 21 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 (dva) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť poškodenej E. D. pobočka T., so sídlom U. E. č. XX,
XXX XX T., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 124,30 eur a poškodenej Z., a. s., so sídlom R. č. XX/A,
821 08 Bratislava, IČO: 36284831 škodu vo výške 401,74 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 02.02.2022, sp. zn. 2T/27/2018 bol obžalovaný D. G.

uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 19.12.2017 v čase okolo 15.00 hod., v rodinnom dome č. XX v obci L., okres T., počas hádky
s manželkou G. G., ktorá sa týkala jej nevery, vzal do ruky šálku, ktorú hodil v hneve o zem, a po

chvíli počas trvajúcej hádky týkajúcej sa údajnej citovej nevery poškodenej, zobral do ruky druhú šálku,
ktorou poškodenú jedenkrát udrel do zadnej časti hlavy, následkom čoho začala krvácať, a následne na
krátku chvíľu stratila vedomie, čím jej spôsobil zranenia: tržnozhmoždenú ranu záhlavia, pohmoždenie
záhlavia stredne ťažkého stupňa a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu
práceneschopnosti a liečenia v trvaní 21 dní.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri
prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), n) Tr. zákona oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Tr. zákona, v spojení s § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody na 12 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou
formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti E. D., pobočka T.
škodu vo výške 124,30 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Z., a.s.
škodu vo výške 401,74 eur.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.02.2022 podal
odvolanie prokurátor a to proti výroku o vine, ako aj o treste a podaním doručeným súdu prvého stupňa
dňa 16.02.2022 aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu, rovnako proti výroku o vine a treste.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.05.2022.
Namietal, že obžalovaný sa k skutku v prípravnom konaní najprv a potom aj na hlavnom pojednávaní
najprv priznal, keď uviedol, že jeho spáchanie nepopiera, vie, čo je predmetom obžaloby, vyhrážal sa a
vetu nedokončil a následne povedal, že sa k skutku nepriznáva. Manželke sa nevyhrážal, no udrel ju.
Obžalovaný sa snažil v závere pri svojej poslednej výpovedi na hlavnom pojednávaní výpoveď korigovať

vo svoj prospech. Tak isto postupovala vo výpovediach aj poškodená G. G., jeho manželka, ktorá
obžalovaného v prípravnom konaní usvedčovala zo spáchania skutku. V danom prípade je namieste
kvalifikácia skutku v zmysle § 189 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona. Na hlavnom pojednávaní
už ale poškodená svoju výpoveď korigovala v prospech obžalovaného a to tak, že uviedla, že jej manžel
D. G. sa jej len pýtal, či bola citovo neverná, že vie, že mu je verná, pri ktorej debate bol nahnevaný,

žiadal o vysvetlenie, hodil šálku o zem a následne zobral druhú šálku, ktorou ju udrel. Uviedla, že pritomsa jej nevyhrážal, skôr sa vyjadroval, že on sám si siahne na život, z jeho konania nemala strach, nebála
sa ho, mala skôr strach zo situácie, ktorá nastala. V žiadnom prípade nepociťuje strach, ani obavu o
svoj život, manželovi odpustila. Výpoveď poškodenej je potrebné hodnotiť ako snahu pomôcť svojmu

manželovi. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie G.. N. E.
vyplýva, že poškodená utrpela v dôsledku fyzického napadnutia zo strany jej manžela tržnohmoždenú
ranu záhlavia a otras mozgu. Počas útoku na osobu poškodenej došlo k poraneniu životne dôležitého
orgánu a to mozgu. Len zhodou náhod nedošlo k vážnejšiemu poraneniu mozgu poškodenej, ako napr.
krvácanie do tkaniva mozgu a jeho okolia. Zranenia poškodenej nevytvorili predpoklad pre vznik trvalých

následkov. Doba liečenia a práceneschopnosti bola v trvaní 21 dní, bola adekvátna a počas tejto doby
bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života. Zo záverov znaleckého posudku znalca G..
K. D., z odvetvia psychiatrie vyplýva, že osobnosť obžalovaného je so zvýraznenými črtami emočnej
a efektívnej mobility a prejavom zvýšenej až hranične chorobnej žiarlivosti. Vzhľadom na uvedené
považuje rozsudok okresného súdu za nezákonný a preto ho navrhla zrušiť a vrátiť Okresnému súdu
Humenné na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajcu dňa 04.04.2022. Namietal, že čo sa týka výroku o vine, došlo k porušeniu ustanovenia § 278
ods. 1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu. Konajúci súd zmenil skutkovú vetu čo do priebehu deja a následkov. Je toho názoru, že v konaní
nebola zachovaná totožnosť skutku a nebola naplnená ani čiastočná zhoda v podstatných okolnostiach,

teda v skutkových okolnostiach charakterizujúcich konania a následok z hľadiska právnej kvalifikácie.
Podáva odvolanie aj čo do výroku o treste, ktorý nepovažuje za spravodlivý a primeraný. Konajúci súd
síce posúdil kladne jeho osobou vzhľadom na skutočnosť, že posledné 4 roky od spáchania skutku
sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, navyše v súčasnosti vedie riadny život aj so svojou
manželkou, prispieva na chod domácnosti vďaka svojej práci v Nórsku a sám vyhľadal psychologickú

pomoc. Aj napriek uvedenému prvostupňový súd konštatoval, že v danej veci je nevyhnutné uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Do pozornosti dáva, že od spáchania skutku uplynuli viac ako
4 roky, preto nesúhlasí, že v danom prípade sa jedná o včasné uloženie trestu naplňujúce generálnu
prevenciu. Daný trest nie je spravodlivý, pretože nebola dodržaná zásada personality. Konajúci súd mu
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, čoho dôsledkom môže byť strata zamestnania, nakoľko

dlhodobo pracuje v Nórsku a získanými financiami sa snažil zabezpečiť svoju početnú rodinu. Podľa
jeho názoru mal v prípade uloženia trestu aplikovať súd aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k) a
n) Tr. zákona, teda, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov, pretože ihneď po incidente zavolal
záchrannú službu a poskytol poškodenej pomoc, pričom rovnako v priebehu celého trestného konania
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Berúc do úvahy, že v danom prípade

bybolaprevahapoľahčujúcichokolností,došlobyajkzníženiuhornejhranicestanovenejtrestnejsadzby
o jednu tretinu. Trestnoprávna sankcia uložená súdom je až akýmsi posledným prostriedkom nápravy
páchateľa. Vo všetkých prípadoch, ak to okolnosti trestného činu a osoba páchateľa dovoľujú, mali by
sa v prvom ukladať alternatívne tresty. Je toho názoru, že uložený trest je neprimerane prísny, preto
navrhol, aby v prípade uznania viny mu bol uložený peňažný trest. Má za to, že napadnutý rozsudok

Okresného súdu Humenné trpí vadami, preto ho navrhol zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby.
Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že po vyhodnotení vykonaných
dôkazovjednotlivo,akoajvovzájomnejsúvislosti,pozváženívšetkýchokolnostívdanejtrestnejveci,nie
je možné sa stotožniť s opisom priebehu skutkového deja uvedeného v obžalobe okresnej prokuratúry.
Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na výpovede obžalovaného a poškodenej, ktoré

korešpondujú so závermi znaleckého posudku znalca G. E., upravil spôsob konania obžalovaného,
ktorým došlo k útoku voči poškodenej tak, že vypustil tvrdenia obžalovaného a zároveň doplnil skutok
presnými označeniami poranení poškodenej. Všetky vykonané dôkazy nepochybne preukazujú, že
obžalovaný udrel poškodenú keramickou šálkou do zadnej časti hlavy, následkom čoho stratila vedomie
a spôsobil jej uvedené poranenia s dobou liečenia a PN v trvaní 21 dní. Súd sa nestotožnil so záverom

znalca G.. E., keď hovoril o poranení životne dôležitého orgánu a šťastnej náhode, že nedošlo k
závažnejšímporaneniampoškodenej.Vykonanýmdokazovanímnemalsúdbezrozumnýchpochybností
za preukázané, že obžalovaný mieril na hlavu poškodenej. Na základe vykonaného dokazovania súd
nemal za preukázané, že obžalovaný vydieral poškodenú, teda násilím alebo hrozbou násilia ju nútil,
aby niečo konala, opomenula alebo trpela. Údajné priznanie sa k nevere nie je podľa názoru súdu možné

subsumovať pod pojmové znaky konanie, opomenutie alebo strpenie, ako to predpokladá pri danom
trestnom čine Tr. zákon. Rovnako nebolo preukázané, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal smrťou,
ťažkou ujmu na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a o uvedenom nesvedčí žiaden z vykonaných dôkazov.
Aj keby súd pripustil, že k takému konaniu, teda vyhrážaniu zo strany obžalovaného došlo, na základeopakovaných výpovedi poškodenej, ktorá po celý čas uvádzala, že bola pokojná a z obžalovaného
strach nemala, by súd musel konštatovať, že jeho konanie nedosiahlo takú mieru intenzity, ktorá by bola
spôsobilá vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.

Po preskúmaní odvolaní obžalovaného a prokurátora, týmito odvolaniami napadnutého rozsudku, ako
aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd v prvom poukazuje na vykonanie dôkazov vo vzťahu ku
skutku, ktorej bol súdom prvého stupňa posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli

vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie
skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za
správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie
súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu
odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom

a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého
stupňa sa s týmito dôkazmi v celom rozsahu vysporiadal a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky
procesných strán. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria
ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno
vyvodiť záver, že obžalovaný D. G. spáchal skutok tak, ako bol ustálený odvolacím súdom. Úplnosť

vykonaného dokazovania vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré
spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie
záveru o tom, či k spáchaniu skutku došlo a ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomu, či došlo k spáchaniu skutku a či ho obžalovaný spáchal, zároveň
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
predovšetkýmnazákladevýpovedesvedkynepoškodenejG.G.,ktorápopísala,akomalodôjsťkskutku,
keď prišla domov z obchodu, došlo k vzájomnej hádke, kde manžel, obžalovaný D. G., na ňu naliehal,
aby sa priznala k nevere, pričom neskôr jej povedal, že ju zabije, doláme a ostane na vozíku, z čoho však
poškodená obavu o svoj život a zdravie nemala a následne hodil jednu šálku v hneve o zem a druhou ju

udrel do zadnej časti hlavy, následkom čoho jej spôsobil zranenia s dobou PN a liečenia v trvaní 21 dní.

Uvedená výpoveď je v podstate v zhode s výpoveďou obžalovaného D. G., ktorý však poprel, aby
k uvedeným vyhrážkam z jeho strany malo dôjsť, avšak vzhľadom na okolnosti skutku, súd nemal
pochybnosť o priebehu skutkového deja a uveril tvrdeniu poškodenej, ktorá vypovedala pod prísahou a

v podstate zhodne a konzistentne v priebehu celého konania. V danom prípade je nesporné, že uvedené
slová zo strany obžalovaného odzneli a zároveň, že poškodená pri vskutku utrpela v skutkovej vete
uvedené zranenia, ktoré si vyžiadali PN a liečenie v trvaní 21 dní, avšak bolo potrebné skúmať, či
obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 Tr. zákona a pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 155 ods. 1,

2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, tak ako ho zo skutku vinila
obžaloba, resp. naplnil skutkovú podstatu trestného činu vydierania, ako sa toho domáhal prokurátor
v rámci odvolania vo vzťahu k prvému odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa a v ďalšom
konaní. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že skutok tak ako je uvedený v obžalobe, ako aj
jeho právna kvalifikácia vychádzali z výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania zo dňa

19.12.2017, bolo potrebné skúmať, či táto výpoveď poškodenej je použiteľná v trestnom konaní, nakoľko
vzhľadom na to, že ide o manželku obžalovaného, táto mala právo odoprieť výpoveď vo vzťahu k
obžalovanému, avšak na to, aby toto právo mohla realizovať, uvedená výpoveď by musela byť učinená
až po vznesení obvinenia. V danom prípade z obsahu spisu a z uvedenej zápisnice je zrejmé, že
poškodená vypovedala dňa 19.12.2017 od 19.50 hod. do 20.30 hod., pričom obvinený vypovedal až

nasledujúceho dňa, 20.12.2017. Zo zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého zo dňa 19.12.2017
vyplýva, že s výsluchom zadržaného podozrivého D. G. bolo začaté dňa 19.12.2017 o 21.30 hod., čiže
až po ukončení výpovede svedkyne poškodenej G., z čoho je zrejmé, že v čase o 21.30 hod. kedy jeho
výsluch začínal, bol ešte v procesnom postavení zadržaného podozrivého. Uvedené zároveň vyplýva
aj zo zápisnice o zadržaní o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, z ktorého je zrejmé, že

príslušník OO PZ Humenné prevzal zadržaného podozrivého dňa 19.12.2017 22.30 hod., teda ešte
aj o 22.30 hod. dňa 19.12.2017 bol D. G. v procesnom postavení podozrivého, z čoho je zrejmé, že
obvinenie v danej veci mu vznesené nebolo. Z uvedeného je zrejmé, že konajúce súdy na uvedenú
zápisnicu svedkyne poškodenej G. prihliadať nemohli z dôvodu jej neprocesnosti. V ďalšom konanísíce poškodená sa odvoláva na uvedenú výpoveď zo dňa 19.12.2017, keď pri výsluchu dňa 20.12.2017
uviedla, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 19.12.2017, avšak nič bližšie nekonkretizovala, okrem toho,
že jej manžel D. G. je agresívny a podala v minulosti aj návrh na rozvod manželstva. V ďalšej výpovedi

dňa 10.01.2018 využila svoje právo a vypovedať odmietla. Vo výpovediach na hlavnom pojednávaní
síce potvrdila, že obžalovaný jej mal povedať, že ju zabije, doláme tak, že bude na vozíku, avšak zo
žiadnej jej svedeckej výpovede nevyplýva, aby týmito slovami obžalovaný mal podmieňovať priznanie
poškodenej k údajnej nevere. V danom prípade bolo potrebné skúmať, či obžalovaný takýmto konaním
nenaplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, avšak vzhľadom

na skutočnosť, že poškodená uviedla, že z konania obžalovaného strach nemala, na takéto jeho konanie
bola zvyknutá, preto ani nečakala, že by sa niečo mohlo stať, podľa názoru odvolacieho súdu, nebola
naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona a to
pojmový znak vzbudenia dôvodnej obavy u poškodenej.
V ďalšom súd skúmal, či obžalovaný svojim konaním naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona,

pričom mal za to, že súd prvého stupňa správne obžalovaného neuznal za vinného z tohto trestného
činu,nakoľkozvýsledkovvykonanéhodokazovanianevyplynuližiadneskutočnosti,ktorébypoukazovali
na to, že obžalovanému v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví poškodenej zabránili také okolnosti, ktoré
by boli nezávisle od jeho vôle, čo sa napokon neodrazilo ani v skutkových zisteniach súdu prvého
stupňa, pričom ani odvolateľ, ktorý obžalobu podával a ktorý nesie pred súdom dôkazné bremeno,

neuviedol žiadne takéto rozhodné skutočnosti, ktoré by zabránili obžalovanému v dokonaní žalovaného
trestného činu. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom konajúceho súdu prvého stupňa, že zo
spôsobu vykonaného útoku nemožno vyvodiť úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na
zdraví. Obžalovanému nič nebránilo útok smerovať konkrétne na životne dôležitý orgán, pretože útočil
na poškodenú zozadu a náhle, poškodená útok nečakala a nemohla sa brániť, pričom z jej výpovede

vyplýva, že sa reflexívne úderu uhla a k zasiahnutiu jej hlavy mohlo dôjsť práve v dôsledku tohoto
pohybu, s tým, že poškodená sa útoku nebránila a v útoku obžalovanému nebránila žiadna iná osoba,
obžalovaný mal voľný prístup poškodenej a nenastali žiadne okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť konanie
obžalovaného a mohli mať vplyv na spôsobenie následku vykonaným útokom. Je možné konštatovať,
že uvedené výsledky dokazovania nepreukázali výlučne možnosť spôsobenia ťažšieho následku, preto

konanie obžalovaného nebolo možné posúdiť ako pokus zločinu ublíženia na zdraví a s následkom
ťažkej ujmy podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 2 Tr. zákona. Ani samotná skutočnosť, že obžalovaný pri
útoku zasiahol hlavu poškodenej kávovou šálkou, nemôže odôvodňovať úmysel obžalovaného spôsobiť
poškodenej ťažkú ujmu na zdraví.
Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu

obžalovaného D. G. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, ako ho ustálil odvolací súd a usvedčujú
z jeho spáchania obžalovaného.

Správne prvostupňový súd konanie obžalovaného D. G. posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa §

156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný
tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe, tak po
objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu uvedeného prečinu.
Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného v rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a
priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval 2 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36

písm. j) Tr. zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm.
n) Tr. zákona, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že
nepostupoval prvostupňový súd správne, ak obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. n) Tr. zákona, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, aby obžalovaný napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom, avšak ani vypustením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. n) Tr. zákona nedošlo k zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v neprospech
obžalovaného. Na základe uvedeného, vzhľadom na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého
vyplýva, že síce tento bol 1-krát súdne trestaný, avšak ide o rozhodnutie Obvodného súdu Bratislava
III. zo dňa 06.09.1991, sp. zn. 4T/59/1991, teda pred viac ako 30-timi rokmi, pričom na neho sa

hľadí, ako keby nebol odsúdený, pre fikciu zahladenia odsúdenia, vzhľadom na skutočnosť, že z
Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že v tejto obžalovaný nemá žiaden
záznam, mal krajský súd za to, že trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne so
zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženiaje pre obžalovaného neprimerane prísny. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil aj výrok o treste
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a obžalovanému uložil za použitia poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň
rovnako ako súd prvého stupňa obžalovanému uložil ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou
formou, ktorého potreba uloženia vyplýva zo záveru znaleckého posudku znalca G.. K. D.. Rovnako
vzhľadom na skutočnosť, že poškodený Z., a.s. a E. D., pobočka T. si nároky na náhradu škody uplatnili v
zmysle § 46 ods. 3 Tr. poriadku riadne a včas, krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa, obžalovaného

zaviazal na náhradu tejto škody uvedeným poškodeným.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na to, že nebola zachovaná totožnosť
skutku, krajský súd udáva, že podľa jeho názoru totožnosť skutku tak ako je uvedená v skutkovej vete
rozsudku odvolacieho súdu, bola vo vzťahu k podanej obžalobe zachovaná.
To to boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, pričom vzhľadom na skutočnosť, že na základe odvolania obžalovaného došlo k zmene

vo vzťahu k výroku o treste obžalovaného a na základe odvolania prokurátora došlo k úprave skutkovej
vety, ani jedno odvolanie nezamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.