Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. september 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919202046
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7919202046.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: J. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. G. I. XXXX/X, U., zast. JUDr. Viktória Hajduová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 3197/32,
Trebišov, proti žalovanej: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. I. XXXX/X, U., zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Eva Hencovská, so sídlom Bajzova 2, Košice, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje nehnuteľnosť zapísanú Katastrálnym odborom Okresného
úradu U., pre k.ú. U., obec U. okr. U. a to na LV č. XXXX, byt č. XX nachádzajúci sa na X.poschodí, vo
vchode č. X bytového domu na ul. T.G. I., súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. registra
„C“ č. XXXX, ako zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pivnica č. XX, spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti XXX/XXXXX-in, spoluvlastnícky podiel
na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a to vo veľkosti
XXX/XXXXXX-in.

II. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje hnuteľné veci :
- práčku ARDO z roku 2017,
- chladničku Indesit z roku 2004,
- elektrickú rúru Mora z roku 2017,
- varnú dosku Mora z roku 2017,

- umývačku riadu Gorenje z roku 2017,
- digestor Gorenje z roku 2017,
- televízor LG z roku 2005,
- navigáciu z roku 2012,
- počítač z roku 2010,
- monitor z roku 2012,
- počítačový stolík z roku 2012,

- konferenčný stolík z roku 2007,
- obyvačkovú zostavu z roku 2009,
- luster v spálni z roku 2009,
- mikrovlnku z roku 2016,
- rýchlovarnú kanvicu z roku 2015,
- pohovku (gauč) z roku 2014,

- manželskú posteľ z roku 2010,
- koberce z roku 2013,
- kuchynský servis,
- posteľné prádlo, uteráky, posteľný prehoz,
- kuchynský robot Orava KR 400 z roku 2009,
- žehličku,
- masážny pristroj Relax Tone z roku 2010.III. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje hnuteľné veci :
- sušičku AEG z roku 2015,
- tlačiareň z roku 2017.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej z titulu konečného vyporiadania BSM sumu vo výške 8.939,36
Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Strany sporu sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania vo výške 199,20 Eur
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.5.2019 domáhal vyporiadania jeho a žalovanej
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré zaniklo ich rozvodom, o ktorom bolo

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu U. zo dňa 27.8.2018, sp. zn.: 11Pc/40/2018, právoplatným
21.9.2018. Žalobu podal z dôvodu, že sa na vyporiadaní BSM so žalovanou nedokázal po rozvode
dohodnúť.ŽalovanásvyporiadanímBSMsúhlasila,rozchádzalasavšaksožalobcomnázorovovotázke
niektorých vecí patriacich do BSM ako aj hodnoty niektorých vecí, preto tieto skutočnosti boli predmetom
dokazovania.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 11Pc/40/2018 a zistil tento skutkový stav:

3. Za nesporné súd považuje to, že strany sporu boli manželia, ktorých manželstvo bolo rozvedené

rozsudkomOkresnéhosúduTrebišovzodňa27.8.2018,sp.zn.:11Pc/40/2018,právoplatným21.9.2018.
Ku dňu podania žaloby, t.j. 6.5.2019 nebolo ich BSM vyporiadané.

4. Z tvrdení strán v ich písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaniach je nesporné, že do BSM patrí:
práčka ARDO, chladnička Indesit, elektrická rúra Mora, várna doska Mora, umývačka riadu Gorenje,

digestor Gorenje, televízor LG, navigácia, počítač, monitor, počítačový stolík, konferenčný stolík,
obývačková zostava, luster v spálni, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, pohovka (gauč), manželská
posteľ, koberce, kuchynský servis, posteľné prádlo, uteráky, posteľný prehoz, kuchynský robot Orava
KR 400, žehlička, masážny pristroj Relax Tone, sušička AEG, tlačiareň, vstavané skrine, kuchynská
linka, ponorný mixér.

5. Spomedzi hnuteľných vecí do BSM v zmysle § 143 OZ nepatria vŕtačky a kulmofén, na koľko z povahy
veci vyplýva, že slúžia osobným potrebám toho ktorého z bývalých manželov. Konkrétne vŕtačky patria
žalobcovi a kulmofén patrí žalovanej.

6. Strany sa dohodli na tom, že všetky hnuteľné vecí s výnimkou sušičky AEG a tlačiarne budú prikázané
do výlučného vlastníctva žalobcu s výplatnou povinnosťou žalobcu voči žalovanej vo výške 1.000 Eur.
Strany sa taktiež dohodli na tom, že nehnuteľnosť - byt s prináležiacimi spoluvlastníckymi podielmi na
spoločných častiach bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu.

7. Medzi stranami sporu bolo sporné:

- hodnota bytu a s ňou spojená výška výplatnej povinnosti žalobcu voči žalovanej,
- výplatná povinnosť žalovanej voči žalobcovi z finančných prostriedkov získaných predajom rodinného
domu za 38.000 Eur,

- vnos peňazí žalovanej vo výške 50.573,30 Sk (1.678,73 Eur), ktoré mala dostať od jej matky,
- polovica zo žalobcom vykonaných úhrad za užívanie bytu ním vyčíslené na sumu 2.283,64 Eur.

8. Podľa § 136 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže

vzniknúť len medzi manželmi.9. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

11. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

12. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150.

13. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

14. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Ako už bolo skôr uvedené, prvou spornou otázkou bola hodnota nehnuteľnosti - bytu
(špecifikovaného v I. výroku rozsudku), nakoľko podľa žalobcu mala nehnuteľnosť nižšiu hodnotu
(konkrétne hodnotu 30.000 Eur s poukazom na vyjadrenie realitnej kancelárie) a podľa žalovanej bola
jej hodnota diametrálne vyššia (v rozsahu 48.000 až 50.000 Eur podľa potvrdenia realitnej kancelárie).
Strany sporu sa nedohodli na hodnote predmetnej nehnuteľnosti a navrhli, aby súd ustanovil znalca

za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Súd ustanovil znalca V.. B. B., ktorý vo
svojom posudku zo dňa 12.2.2021, č. 21/2021 stanovil všeobecnú hodnotu bytu vo výške 44.200 Eur.
Strany sporu nemali výhrady voči znaleckému posudku, akceptovali hodnotu určenú znalcom. Danú
nehnuteľnosť súd prikázal žalobcovi lebo sa so žalovanou na tom v priebehu konania dohodli ako aj
s prihliadnutím na to, že danú nehnuteľnosť v súčasnosti užíva žalobca s jeho novou partnerkou a jej

rodinou. Výplatná povinnosť žalobcu voči žalovanej bola určená vo výške 22.100 Eur, teda polovica
všeobecnej hodnoty bytu určenej znalcom.

18. Ďalšou spornou bola finančná čiastka vo výške 38.000 Eur z predaja rodinného domu strán sporu,
ktorá bola predaná počas trvania manželstva, ktorú zároveň nadobudli strany sporu počas trvania

manželstva.Žalobcatvrdil,žedanáčiastkamápatriťdoBSM,taktiež,žeztejtočiastkyžalovanávyplatila
žalobcovi 4.000 Eur, čo vyplýva aj z listinného dôkazu a to prehlásenia žalobcu, že od žalovanej prevzal
čiastku 4.000 Eur. Podľa žalovanej daná čiastka nepatrí do BSM, lebo daná čiastka bola rozdelená
ešte pred zánikom BSM. Súhlasí však s tým, aby bola daná čiastka v rozsahu v akom si ju rozdelili
zohľadnená pri výplate vyrovnávacieho podielu.

Podľa názoru súdu s poukazom na § 143 OZ aj predmetná čiastka z predaja rodinného domu patrí
do BSM. Je nesporné, že danú čiastku nadobudli strany sporu z predaja rodinného domu ešte počas
manželstva. Z tvrdení strán vyplýva, že sa dohadovali ešte počas manželstva o vyporiadaní danej
čiastky, avšak predstava o jej vyporiadaní bola zrejme u každej zo strán iná. Z tvrdení strán ako aj zvykonaného dokazovania vyplýva, že ponechanie si čiastky 35.000 Eur žalovanou bolo podmienené
tým, že žalobca si nechá byt. Keďže žalovaná počas konania namietala hodnotu bytu a čiastku zápočtu,
možno hodnotiť takúto dohodu ako rozporuplnú a neúplnú. Z uvedeného dôvodu a s cieľom natrvalo

upraviť vzájomné pomery a vzťahy strán sporu súd považuje za potrebné vyporiadať aj túto spornú
položku, pričom ju vyporiadáva tak, že stanovuje žalovanej výplatnú povinnosť vo výške 15.000 Eur voči
žalobcovi (kúpna cena 38.000 Eur x 1 - 4.000 Eur, ktorú žalovaná už zaplatila žalobcovi). Voči takému
vyporiadaniu nemali strany sporu žiadne zásadné výhrady.

19. Vo vzťahu k vnosu finančných prostriedkov zo strany žalovanej vo výške 50.573,30 Sk (1.678,73
Eur) súd uvádza, že dané prostriedky patria do BSM. Ide o prostriedky, ktoré dostala žalovaná ako
dar od svojej matky, čo vyplýva zo žalovanej predložených listinných dôkazov (Potvrdenie o prevode
práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 10.1.2008; Oznámenie o vyplatení finančných
prostriedkov zo dňa 22.7.2008), kde je jasne uvedené, že tieto peniaze boli na žiadosť matky žalovanej
H. R. poukázané v prospech žalovanej. Na podporu toho priložila žalovaná aj vyhlásenie jej matky, ktorá

potvrdila, že peniaze boli venované žalovanej. Suma, ktorú venovala matka žalovanej použila žalovaná
na získanie stavebného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. ako to vyplýva zo Zmluvy o stavebnom
úvere.Týmstranysporusplnilipodmienkunasporeniaurčenejstanovenejsumyprezískaniestavebného
úveru, pričom daný úver bol čerpaný na kúpu rodinného domu spomínaného vyššie. Z uvedeného jasne
vyplýva, že išlo o vnos finančných prostriedkov zo strany žalovanej do BSM a je potrebné ich zohľadniť

pri vyporiadaní a to tak, že žalovaná má právo na vyplatenie polovičky týchto finančných prostriedkov
v sume 839,36 Eur (1.678,73 x 1 ).

20. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzanú polovicu zo ním vykonaných úhrad za užívanie bytu, ktoré vyčíslil
na sumu 2.283,64 Eur, tak k tomu súd uvádza, že daná čiastka nepatrí do BSM. Súd sa v danom plne

stotožňuje s argumentáciou žalovanej, na ktorú zároveň poukazuje. Žalobca si uplatnil daný nárok s
odstupom takmer dvoch rokov od podania žaloby na súd, pričom ho nijak neobjektizoval. Uplatnenie
daného nároku takmer po dvoch rokoch od podania žaloby sa javí súdu obštrukčné, špekulatívne v
rozpore s koncentráciou civilného procesu, ktoré zároveň spôsobuje zbytočné prieťahy. Uplatňovanie
nárokov na vyporiadanie s odstupom takého dlhého času od podania žaloby možno zároveň hodnotiť

ako konanie v rozpore s čl. 5 CSP, pričom také konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu, lebo ide podľa
súdu o šikanózny výkon práva. Hlavné pri danej položke je však to, že nemôže žalobca požadovať časť
vykonaných úhrad za energie, ktoré spotrebúval výlučne on, ba dokonca tretie osoby.

21. V závere súd dodáva, že v danom prípade nie je možné uplatniť zásadu disparity podielov, ktorú

žiadaaplikovaťžalobca.Jednouzozákladnýchzásad,ktorýmisariadivyporiadanieBSMvnašejprávnej
úprave je zásada parity resp. rovnosti podielov manželov. Rozhodovacia prax súdov však pripúšťa
vo výnimočných prípadoch aj uplatnenie zásady disparity podielov, teda zohľadnenie toho, že v akom
rozsahu prispeli manželia k nadobudnutiu spoločného majetku, ktorý spadá do BSM. Musí isť zároveň
o výnimočnú situáciu a zjavný nepomer v prispievaní medzi manželmi. V danom prípade žalobca tvrdí,

že podstatne väčšou mierou prispieval do spoločnej domácnosti, pričom žalovaná naopak neprispievala
nič, len míňala. Súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom.
Na druhej strane žalovaná preukázala súdu, že v období od 12/2005 do 3/2006 pracovala doma aj v
zahraničí (napr. potvrdenie Strednej odbornej školy zo dňa 28.4.2021, Pracovné potvrdenie v nemeckom
jazyku)ateda,ževrámcisvojichmožnostípristarostlivostiodetiadomácnosťajzarábalapeniaze,ktoré

patrili do BSM. Žalobca teda nebol jediný, ktorý počas trvania manželstva zarábal a vytváral spoločný
majetok. Z uvedených dôvodov nemožno v danom prípade aplikovať zásadu disparity podielov.

22. K výplatnej povinnosti žalobcu voči žalovanej súd uvádza, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej
polovicu podielu z hodnoty bytu 22.100 Eur, dohodnutú sumu za hnuteľné vecí vo výške 1.000 Eur,

polovicu z vnosu žalovanej do BSM vo výške 839,36 Eur, čo spolu predstavuje sumu 23.939,36 Eur, od
ktoréhojepotrebnéodpočítaťvýplatnúpovinnosťžalovanejvočižalobcovivovýške15.000Eur(polovica
z kúpnej ceny rodinného domu vo výške 38.000 x 1 - 4.000 Eur, ktoré žalovaná už vyplatila žalobcovi
po predaji). Výplatná povinnosť žalobcu voči žalovanej tak predstavuje rozdiel medzi 23.939,36 Eur a
15.000 Eur, teda sumu 8.939,36 Eur.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.24. O trovách konania rozhodol súd tak, že stranám voči sebe navzájom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko v danom prípade nie je možné hovoriť o úspechu jednej alebo druhej strany sporu.
Úspech jednej či druhej strany v danom prípade s ohľadom na povahu sporu nie je možné ani určiť.

25.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít.

26. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

29. Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

30. Podľa uznesenia NS SR zo dňa 31.7.2018, sp.zn.: 4Obo/3/2018 (R 75/2018), štátu patrí náhrada
trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148
OSP, podľa ktorého mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu a to aj napriek tomu, že nová procesná
úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods.

2 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane priznať aj za
právnej úpravy Civilného sporového poriadku.

31. Pokiaľ ide o trovy štátu, tak súd s poukazom na vyššie citované rozhodnutie NS SR a citované
ustanovenia právnych predpisov zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy

konania, ktoré vznikli ustanovením znalca za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavaného
bytu, na ktorej sa strany sporu v konaní nedokázali dohodnúť. Strany sporu mali obe záujem na určení
hodnoty spornej nehnuteľnosti - bytu, určenie hodnoty bytu bolo v záujme oboch strán pri vyporiadaní
ich BSM. Z uvedeného dôvodu sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy, ktoré štátu vznikli
ustanovením a vyplatením znalca. Pre úplnosť súd dodáva, že skutočnosť, že žalovaná bola oslobodená

od platenia súdnych poplatkov neznamená automaticky, že žalovaná je oslobodená aj od povinnosti
nahradiť trovy konania a to aj s poukazom na to, že žalovaná v prípade právoplatnosti tohto rozhodnutia
nadobudne aj majetok a finančné prostriedky, ktoré jej umožnia nahradiť štátu jej podiel na trovách
konania.

32. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovalajej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.