Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200428
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8019200428.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. U.. F. L., bytom F. O. XXX/X, D., 2. Q. L.,
bytom F. O. XXX/X, D., 3. P.. D. L., bytom F. O. XXX/X, D., proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US6/SSVODPPKPCI/SOC/2019/3132 zo 04.04.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Sa/16/2019-74 zo 17.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Sa/16/2019-74 zo 17.12.2019 krajský súd

žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPCI/
SOC/2019/3132 zo 04.04.2019 (preskúmavané rozhodnutie) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Prešov č. PO3/APPNŤZP/SOC/2018/83638-2 z 01.10.2018
(prvostupňovérozhodnutie),akoneprípustnúodmietol.Preskúmavanýmrozhodnutímžalovanýzamietol
odvolanie žiadateľa F. L., nar. XX.XX.XXXX a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým žiadateľovi
nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla.

2. V odôvodení uznesenia krajský súd uviedol, že predmetom administratívneho konania pred orgánmi
verejnej správy oboch stupňov bol nárok zomrelého F. L. na peňažný príspevok na kompenzáciu
jeho ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa konalo o jeho právach a právom chránených záujmoch
vzhľadom na istú telesnú, zdravotnú danosť. Z ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že tieto

nároky jednak nemožno postúpiť (na iné osoby), že nárok (už priznaný) na tento peňažný príspevok
zaniká smrťou, a že v prípade priznania peňažného príspevku na kompenzáciu pred smrťou osoby, ktorá
naň mala nárok, sa nevyplácajú ani sumy, ktoré boli splatné, ale nevyplatili sa do dňa smrti tejto osoby.
Evidentne tak v prípade nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 nie je možné,
aby sa iná osoba domáhala správnou žalobou ochrany práv a právom chránených záujmov osoby, ktorá
zomrela.

3. Z uvedených skutočností potom vyplýva, že žalobcovia, hoci ide o dedičov po zomrelom F. L., nie
sú osobami oprávnenými podať správnu žalobu v tejto veci. S istým zjednodušením vyjadrené sa ňou
v podstate domáhali zrušenia napadnutých rozhodnutí a následného pozitívneho rozhodnutia orgánov
verejnej správy o existencii konkrétneho nároku osoby (ktorá už nežije) v čase kedy ešte žila.

4. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že aj v prípade, ak osoba mala konkrétny nárok priznaný,
tento nárok zanikol smrťou oprávnenej osoby. Teda nebolo možné preniesť ani nárok, ani právo uplatniťprocesný nástroj na domáhanie sa takéhoto nároku na iné osoby. V tejto veci však bolo orgánmi verejnej
správy dokonca rozhodnuté, že nárok ani nevznikol. Preto ak pri priznanom nároku a neskoršej smrti
oprávnenejosobynedochádzakprechodujehoniekdajšiehonárokuaanižiadnehoprocesnéhonástroja

na jeho uplatňovanie na iné osoby, o to viac to platí, ak k priznaniu nároku ani nedošlo. V takom prípade
nemožno preniesť procesné právo uplatniť procesný nástroj na iné osoby (hoci predtým bol uplatniteľný
osobou, ktorej nárok sa skúmal), lebo by sa ním domáhali nároku, ktorý už nepatrí nikomu.

5. Krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcov, že vec sa má spravovať normami občianskeho práva

hmotného. Dotknutý nárok zomrelého F. L. nijako nevyplýval z noriem občianskeho práva, ale išlo o
inštitút práva sociálneho zabezpečenia, ktoré je súčasťou verejného práva, a tak rozdiely v konkrétnych
princípoch súvisiacich s prechodom práv medzi nositeľmi práv sú prítomné, a tento je jeden z nich.
Explicitne zákon č. 447/2008 Z. z. stanovuje, že niektoré nároky sú nepostupiteľné, teda (odlišne
od noriem občianskeho práva hmotného) vylučuje sukcesiu konkrétne do niektorých práv kedysi
oprávnených osôb. Na tom už nič nemení skutočnosť, že k úmrtiu oprávnenej osoby došlo počas

plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, ktorú mala k dispozícii osoba domáhajúca sa nároku podľa
osobitného zákona.

6. Proti uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia (ďalej aj „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté. Za nesprávne
považujú sťažovatelia právne posúdenie krajského súdu v tom zmysle, že žalobcovia (hoci ide o dedičov
po neb. F. L.) nie sú osobami oprávnenými podať správnu žalobu v tejto veci. Sťažovatelia súhlasia s
názorom žalovaného a krajského súdu v tom, že nároky F. L. st. nemožno postúpiť, resp. už priznaný

nárokzanikásmrťou,aževprípadepriznaniapeňažnéhopríspevkunakompenzáciupredsmrťouosoby,
ktorá naň mala nárok, sa nevypláca (rovnako tak ani splatné sumy nevyplatené do dňa smrti osoby).
Majú za to, že zmyslom zákona č. 447/2008 Z. z. je, aby sa príspevky vyplatili iba zdravotne ťažko
postihnutej osobe a právo na príspevky sa nededí ani na príspevky nemajú nárok právni nástupcovia.
Žalobcovia nemajú záujem o príspevky na kompenzáciu ŤZP F. L. st. a sú si vedomí, že aj v prípade

zmeny rozhodnutí by im príspevky neboli vyplatené. To však podľa ich právneho názoru nič nemení
na univerzálnej sukcesii do procesného práva podať správnu žalobu v sociálnych veciach, ktoré právo
vzniklo F. L. st..

7. Sťažovatelia poukázali na ust. § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, podľa ktorého je predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu škody zrušenie
alebo zmena nezákonného rozhodnutia. Sťažovatelia majú za to, že F. L. nezákonnými rozhodnutiami
správnych orgánov vznikla škoda, na ktorej náhradu mu za života vzniklo právo, ktoré v zmysle
Občianskeho zákonníka prechádza na dedičov. Bez toho, aby došlo k zrušeniu nezákonných rozhodnutí
správnych orgánov, nie je možné podniknúť kroky k náhrade škody. S touto argumentáciou sa podľa

sťažovateľov krajský súd nevysporiadal. Ak by sa akokoľvek nezákonné rozhodnutie nedalo podrobiť
prieskumu po smrti (pôvodne) oprávnenej osoby, išlo by o absurdný výklad právnych predpisov. V
takomto prípade by len náhoda - smrť osoby, znamenala, že nezákonné rozhodnutie nie je možné zrušiť
pre nezákonnosť.

8. Podľa sťažovateľov je možné zrušiť nezákonné rozhodnutie a v nových rozhodnutiach skonštatovať
nárok F. L. st. na príspevky, avšak tie sa nevyplatia pre vyššie uvedené prekážky podľa zákona
č. 447/2008 Z. z., pričom už samotná konštatácia nezákonnosti rozhodnutí bude pre pozostalých
satisfakciou. Právni nástupcovia by tiež mohli zvážiť prípadne ďalšie právne kroky, napr. uplatnenie
práva na náhradu škody, ktorá by sa stala predmetom dedičského konania o novoobjavenom majetku.

Rovnako sťažovatelia videli pochybenie krajského súdu v tom, že žalobu žalobcov doručil žalovanému
na vyjadrenie a repliku poslal na vyjadrenie žalobcom, teda začal vo veci konanie napriek tomu, že
následne rozhodol o odmietnutí žaloby.

9. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením uznesenia krajského súdu.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej
len „SSP“)) napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a
dospelkzáveru,žekasačnásťažnosťžalobcubolapodanánedôvodne,apretojepotrebnéjuzamietnuť.11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.)

nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu nemožno postúpiť.

13. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká
dňom smrti fyzickej osoby, ktorej sa poskytoval.

14. Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ak sa peňažný príspevok na kompenzáciu priznal pred

smrťou fyzickej osoby, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa jej smrti, sa nevyplatia. To neplatí na
peňažný príspevok na osobnú asistenciu za hodiny osobnej asistencie vykonané a nevyúčtované do
dňa smrti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý sa vyplatí osobnému asistentovi.

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná.

16. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

17. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol

priznaný nárok na kompenzáciou zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla
F. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených
zákone č. 447/2008 Z. z. je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v
oblastiach ustanovených týmto zákonom. Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je zrejmé,

že nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká smrťou fyzickej osoby. Neprechádza teda na
dedičov,pretožeprechodtakéhotonárokunadedičabybolvrozporesuvedenýmcieľomprávnejúpravy.

18. Kasačný súd považuje za správny názor krajského súdu, že vzhľadom na zánik nároku na príspevok
(v prípade jeho priznania) nemohlo prejsť na žalobcov ani procesné právo podať žalobu o preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu, ktorým uvedený príspevok nebol priznaný. Vzhľadom na to, že žiadateľ
o dávku zomrel, by nebolo možné po zrušení predmetného rozhodnutia vykonať nové správne konanie
ani posúdenie zdravotného stavu žiadateľa, ktoré je predpokladom pre vydanie správneho rozhodnutia
vo veciach príspevkov na kompenzáciu.

19. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie musí byť preskúmané, pre ich možný bližšie neurčený
nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Pri posúdení aktívnej legitimácie správny súd
vychádza z ust. § 2 ods. 2 SSP, teda či práva žalobcov boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
správneho orgánu. Žalobcom by nárok na požadovaný príspevok nemohol byť priznaný ani v novom
administratívnom konaní, pretože vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. prípadný nárok

na príspevok zanikol. V tomto smere teda do ich práva vydaným preskúmavaným rozhodnutím nemohlo
dôjsť. Nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. je možné sa domáhať v rámci civilného konania. Nemôže byť predmetom konania v správnom
súdnictve. Správny súd nemôže v tomto konaní posudzovať existenciu alebo neexistenciu nároku na
náhradu bližšie nešpecifikovanej škody, ktorej by sa žalobcovia teoreticky mohli domáhať podľa zákona

č. 514/2003 Z. z.. Preto podľa názoru kasačného súdu nemožno na takomto abstraktnom nároku založiť
ani ich aktívnu legitimáciu.

20. Vzhľadom na to dospel kasačný súd k rovnakému názoru ako krajský súd, že v prípade žalobcov
nejde o osoby v zmysle ust. § 2 ods. 2 SSP, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli porušené

alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, a preto nie sú oprávnení podať žalobu o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného.21. Čo sa týka procesného postupu krajského súdu, ktorý žalobcovia namietali, kasačný súd poukazuje
na to, že v zmysle ust. § 98 SSP je možné odmietnuť žalobu aj po tom, ako súd vykoná určité procesné
úkony na zistenie, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať. Nie je vylúčené, aby sa skutočnosť,

že žalobu podal účastník, ktorého práva v danej veci neboli dotknuté, objasnila až v priebehu súdneho
konania. Preto ani túto námietku kasačný súd nepovažoval za relevantnú.

22. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa
§ 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

23.Otrováchkasačnéhokonaniarozhodolkasačnýsúdpodľa§167ods.1a§168vspojenís§467ods.
1 SSP tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobcovia v tomto konaní neboli
úspešní a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

24. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.