Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/308/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205205994
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8205205994.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu O. U. A. H. T.
O. U., Š. M., O. O. C. O. X, S. S., Y.: XX XXX XXX, zastúpeného IURIS SL s.r.o., so sídlom Balkánska 41/
A, 851 10 Bratislava - mestská časť Rusovce, IČO: 53 204 786, proti žalovaným 1. B. U., C.. XX.X.XXXX,
S. T. XXX, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom Krmanova 16, Košice, 2.
Y.. B. N., C.. X.XX.XXXX, S. H. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom

Floriánska 16, Košice, za účasti Okresnej prokuratúry v Bardejove, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žalobu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané

Na LV č. XXX I..Ú.. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24679 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2115 m2,

Na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9974 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5533 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2.

Určuje, že žalobca j e v ý l u č n ý m v l a s t n í k o mnehnuteľností, ktoré sú zapísané :

Na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10335 m2,- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9820 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2,

Na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629942 m2,

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Pôvodnežalovanýv1.radeB..W.V.,C..XX.X.XXXXmá nároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi
v pomere jeho úspechu v konaní, ktorý činí 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí a ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2005, pôvodne vedenou voči obom
žalovaným a zároveň voči ďalšiemu žalovanému B.. W. V. ( v žalobe označenom ako žalovaný v
1. rade) a upravenou podaním, doručeným súdu dňa 18.11.2008 domáha, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Š. - konkrétne parciel číslo:

XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2,
XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2,
XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24679 m2,
XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2115 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2,

XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10335 m2,

XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2,
XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9820 m2,
XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2,

XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2,

ako aj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. Š. a to parciel číslo:
XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2,

XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2,
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629942 m2,
XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9974 m2,
XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311 m2,
XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2,

XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2,
XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5533 m2,
XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2,
XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2,
XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2,

XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2.2. Žalobca zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil žalobca
tým, že vyššie určené parcely osvedčila notárka do vlastníctva spolu s inými parcelami právnym

predchodcom žalovaných a to každému po 1/3. Predmetom notárskeho osvedčenia boli aj parcely v
bonitnom zaradení nielen ako lesné pozemky, ale aj ako trvalé trávnaté porasty, orná pôda a iné.
Následne darovacou zmluvou zo dňa 20.5.2005, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľnosti povolený
dňa 25.7.2005 boli nehnuteľnosti prevedené žalovaným v 1. - 3. rade, každému v 1/3, ktorí ich
právnych predchodcov v konaní o vydanie notárskeho osvedčenia o vydržaní zastupovali. V notárskom

osvedčení všetci žalovaní uviedli, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu
sporu je neformálna kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 28.3.1950. Uvedené nehnuteľnosti ich
právni predchodcovia v dobrej viere užívali od 28.3.1950, že im vlastnícky patria. Toto užívanie trvalo
nepretržite až do dňa vydania notárskeho osvedčenia a aj ďalej. Ako dôkaz predložili vyjadrenie SPF
Bratislava, regionálny odbor S. ako aj potvrdenie obce Š., že pôvodní vlastníci v obci nežijú. Parcely,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX, boli pôvodne zapísané vo vl. č. XX k.ú. Š.. Tieto parcely boli pôvodne

vo vlastníctve L. R., neskôr na základe zápisu pod Ba ad. 1 čd XXX boli skonfiškované nariadením
104/1945 Zb. Následne ako vlastníctvo štátu boli pridelené do užívania príslušnej lesnej organizácie.
Parcely, ktoré sú zapísané na LV č. XXX boli pôvodne zapísané v PKV č. XX k.ú. Š. vo vlastníctve W.
R. a neskôr na základe zápisu v tejto PKV pod bodom 5 Čd 220/1947 boli skonfiškované v prospech
štátu, ktorý svoje vlastníctvo aj prevzal a príslušná lesná organizácia ho aj užívala a užíva. Skutočnosti

uvedené v notárskej zápisnici sú nepravdivé, vyvrátiteľné listinnými dôkazmi. Súhlas regionálneho
pracoviska Slovenského pozemkového fondu je predmetom skúmania Slovenského pozemkového
fondu a nenahrádza súhlas príslušnej organizácie lesného hospodárstva ako súčasného užívateľa.
Aktívna legitimácia je daná zákonom 326/2005 Z.z. a naliehavý právny záujem žalobkyne je daný tým,
že bez určenia súdom je vlastnícke právo žalobkyne neisté.

3. V konaní všetci traja pôvodní žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa nemá aktívnu
legitimáciu a neosvedčila, aby sporné nehnuteľnosti nadobudla konfiškáciou. Ku konfiškácii došlo v
rozpore s vtedajšou platnou právnou úpravou, ako aj k porušeniu pri doručovaní vo vzťahu k pôvodným
vlastníkom. K prevodu majetku na štát došlo na základe nezákonného a neprávoplatného rozhodnutia

správneho orgánu, vydaného postupom porušujúcim základné slobody a práva. Zápis do pozemkovej
knihy vo vložke č. XX X. XX nebol rozhodnutím o konfiškácii, ale iba deklaroval, že podmienky pre
konfiškáciu majetku určitej konkrétnej osoby sú plnené, teda že majetok tejto osoby bol dňom účinnosti
dekrétu dňa 26.11.1947 konfiškovaný. Správne rozhodnutie ( právoplatné a vykonateľné) bolo zásadnou
podmienkou konfiškácie, bez splnenia ktorej o konfiškáciu nešlo. Pokiaľ rozhodnutie o tom bolo

vydané, ale nenadobudlo právoplatnosť, nedochádzalo ku konfiškácii. Práve tento úradný akt vytváral
subjektívne predpoklady konfiškácie. Na konfiškačné konanie sa vzťahovali ustanovenia správneho
poriadku ( vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb), teda aj ustanovenia o doručovaní konfiškačných výmerov.
Konfiškačný správny akt, pokiaľ nebol vydaný na konkrétnu osobu, resp. bol vydaný a nebol doručený,
či neobsahoval poučenie o možnosti odvolania, treba považovať za taký, ako keby nebol nikdy vydaný.

Ďalej namietali skutočnosť, že žalobkyňa nijako neosvedčila svoje vlastnícke právo k predmetu sporu,
ktorého vlastníkmi sú žalovaní, na základe zmluvného prevodu od ich právnych predchodcov.

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. 3C 308/2005-528 zo dňa 10.12.2012 určil, že žalobca je výlučným

vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., a to:
- parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24679 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10335 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9820 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2,- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2115 m2,
na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., a to:
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9974 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2,
- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5533 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629942 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2,
- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2.
Súd zároveň určil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dňa
6.11.2014 na základe pokynu odvolacieho súdu bolo vydané opravné uznesenie č.k. 3C 308/2005 -

593, ktorým súd opravil záhlavie rozsudku aj neskôr vydaného dopĺňacieho rozsudku v časti označenia
žalobcu a osoby oprávnenej konať v mene žalobcu. Voči rozsudku, aj opravnému uzneseniu podali
žalovaní odvolanie. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 3C 308/2005 - 557 zo dňa 10.6.2013 súd žalobu voči
žalovanému v 1. rade zamietol. Tento dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2013.

5. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov konania, výpismi z listov vlastníctva
a pozemno-knižných zápisníc, notárskou zápisnicou JUDr. K. T. zo dňa 23.5.2005 N XXX/XXXX, NZ
XXXXX/XXXX, darovacou zmluvou zo dňa 6.7.2005 č.l. 20- 23, splnomocneniami, spisovým materiálom
JUDr. K. T. č.l. 119- 137, kúpnou zmluvou č.l. 210- 212, stanoviskom SPF č.l. 220 a č.l. 443, výpoveďou
svedka I., hlavnou knihou pozemkovou č.l. 289 - 292, lesným hospodárskym plánom č.l. 293- 314,

opisom porastov a plán hospodárskych opatrení č.l. 315- 319, konfiškačnou listinou č.l. 320-321,
zápisnicami zo dňa 22.11.1946 č.l. 322- 333, rozhodnutím Povereníctva SNR pre Pôdohospodárstvo a
pozemkovúreformuč.l.339, návrhomPovereníctvaz22.11.1947č.l.363,uznesenímOSS.z1.12.1947
č.l. 364, výpismi z majetkových podstát a listov vlastníctva č.l. 365- 384, zápisnicami č.l. 411- 419 a 421
- 432, rozhodnutím Správy štátnych lesov č.l. 420 - 431, písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov,

rozhodnutiami konfiškačnej komisie v Š. č.l. 465 - 466, potvrdeniami Obecného úradu v Š. č.l. 467 - 469,
zápisnicou č.l. 470 - 475, výpismi č.l. 476- 478, rozhodnutím PÚ v S. s prílohami č.l. 488 - 493, lesným
hospodárskym plánom Lesného závodu S. č. l. 639 - 683, výkazom prídelov č.l. 732 - 743, výkazom
plôch č.l. 744- 772, č.l. 1033- 1043, zoznamom nehnuteľností č.l. 1044- 1063, návrhom prídelového
plánu č.l. 1064- 1081, rozhodnutím pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.l. 792 - 797, č.l.

979- 980, výmermi č.l. 798- 835, 886-889, 905- 924, č.l. 1082- 1227, geometrickým plánom č.l. 988-
995, č.l. 1029- 1032, grafickou identifikáciou č.l. 1230 - 1244, zoznamom predpokladaných prídelcov
č.l. 1258 - 1265, ostatným spisovým materiálom.

6. V minulosti bol predmet sporu zapísaný v pozemno-knižnej zápisnici k.ú. Š. č. XX na vlastníka W. R.

a v zápisnici č. XX na vlastníka L. R.. V súčasnosti predmet sporu pozostáva z väčšej časti z lesných
pozemkov, ale aj z ornej pôdy ( parcela č. XXXX) trvalých trávnatých porastov (parcely XXXX, XXXX,
XXXX,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/4,XXXX/X,XXXX/X,XXXX)aostatnýchplôch(parcelyXXXXX.XXXX).
Jednotlivé organizácie, ktoré na území SR spravovali lesné pozemky v mene štátu, okrem iného aj
predmet sporu, majú v tomto storočí nasledujúcu históriu:

- 1923 - vznik Československých štátnych lesov a majetkov so sídlom v Prahe a s riaditeľstvami na
území Slovenska v Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku, Žarnovici, Solivare a so správou Oravského
komposesorátu v Oravskom Podzámku,
- 1. január 1935 bola vytvorená nová organizácia podniku Štátne lesy a majetky,
- 1938 - vznik Ústredného riaditeľstva Štátnych lesov a majetkov Slovenskej krajiny a odčlenenie

slovenskej časti Štátnych lesov a majetkov (s piatimi pôvodnými druhostupňovými organizačnými
jednotkami),
- 1942 - presun sídla Riaditeľstva Štátnych lesov a majetkov zo Žarnovice do Zvolena,- 1945 - vznik samostatného podniku Štátne lesy v Bratislave s piatimi riaditeľstvami (Banská
Bystrica, Liptovský Hrádok, Zvolen, Solivar, neskôr Košice, Oravský Podzámok) a dvoma exponovanými
inšpekciami (Piešťany a Revúca),

- 24. júl 1945 - definitívny zánik Oravského komposesorátu,
- 2. máj 1946 - ustanovenie Riaditeľstva Štátnych lesov v Oravskom Podzámku,
- 1948 - vznik podniku Štátne lesy a majetky a vytvorenie ústredného riaditeľstva v Prahe i v Bratislave:
zrušenie pôvodných riaditeľstiev a povýšenie najnižších organizačných jednotiek - správ na riaditeľstvá,
- 1949 - vytvorenie národného podniku Československé štátne lesy v Prahe, v Bratislave vzniklo jeho

oblastné riaditeľstvo,
- 1. január 1950 - vznik Krajských inšpektorátov štátnych lesov v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline,
Prešove a Košiciach,
- 1951 - zrušenie Československých štátnych lesov, n. p., a v nasledujúcom roku vytvorenie novej
organizačnej štruktúry pod Povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu v podobe Hlavná správa
lesov - krajské správy lesov - správy lesného hospodárstva, ako aj Hlavnej správy lesného priemyslu

s podriadenými ťažobnými podnikmi,
- 1956 - zrušenie Povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu a vznik Hlavnej správy lesného
hospodárstva v rámci nového Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
- 1. január 1956 - ustanovenie podnikov lesného hospodárstva - Krajské správy lesov v Bratislave,
Nitre, Žiline, Banskej Bystrici. Prešove a Košiciach so samostatne hospodáriacimi jednotkami - lesnými

závodmi štátnych lesov v Bratislave, pod ktoré patrili všetky podniky štátnych lesov na Slovensku,
- 1. júl 1960 - prechod podnikov štátnych lesov pod Správu lesného hospodárstva pri Ministerstve
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ČSSR v Prahe; - zrušenie krajských správ lesov a
ich nahradenie podnikovými riaditeľstvami v Pezinku, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Štátnymi lesmi
v Topoľčiankach a Riaditeľstvom TANAP-u v Tatranskej Lomnici,

- 1967 - vznik Odborového riaditeľstva štátnych lesov v Bratislave, pod ktoré patrili všetky podniky
štátnych lesov na Slovensku,
- 1969 - premenovanie Odborového riaditeľstva štátnych lesov na Generálne riaditeľstvo štátnych lesov
v Bratislave,
- 1970 - zrušenie Generálneho riaditeľstva štátnych lesov a začlenenie podnikových riaditeľstiev pod

priame riadenie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR,
- 1. apríl 1974 - vznik novej organizačnej štruktúry v podobe piatich podnikov: Štátne lesy v Bratislave,
Štátne lesy v Banskej Bystrici, Štátne lesy v Žiline, Štátne lesy v Košiciach a Štátne lesy v Topoľčiankach,
- 1976 - zmena v názve štyroch podnikov na Západoslovenské štátne lesy Bratislava, Severoslovenské
štátne lesy Žilina, Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica a Východoslovenské štátne lesy Košice,

- 1989 - zriadenie štátnych podnikov Západoslovenské štátne lesy Bratislava, Severoslovenské štátne
lesy Žilina, Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica, Východoslovenské štátne lesy Košice, Štátne
lesy Topoľčianky, Strojárne štátnych lesov Slovenská Lupča,
- 1990 - vyčlenenie samostatných organizácií Lesostav Žilina, Lesostav Liptovský Hrádok, Lesostav
Humenné, Lesostav Prešov, Lesostav Nitra, Lesostav Zvolen, Lesostav Revúca, Semenoles Liptovský

Hrádok, Lesy Malacky, Lesy Smolenice, Lesy Beňuš a Zamagurské lesy Podolínec z podnikov štátnych
lesov,
- 1. október 1994 - začlenenie malých samostatných organizácií do štátnych podnikov Západoslovenské
lesyBratislava,StredoslovenskélesyBanskáBystrica,SeveroslovenskélesyŽilinaaVýchodoslovenské
lesy Košice,

- 1996 - zrušenie štyroch veľkých štátnych lesných podnikov a ustanovenie štátnych lesných podnikov
podľa krajového územného členenia - Lesy Bratislava, Lesy Trenčín, Severoslovenské lesy Žilina,
Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, Lesy Košice, Lesy Prešov,
- 1. júl 1999 - vznik jedného štátneho lesného podniku s celoštátnou pôsobnosťou a názvom Lesy
Slovenskej republiky, š. p.. Banská Bystrica.

7. Predmet sporu - pozemky pôvodne v pozemno-knižnej zápisnici č. XX X. XX, k.ú. Š., nadobudli
pôvodní vlastníci W. ( vložka č. XX) a L. ( vložka č. XX) R. v roku 1937 kúpnou zmluvou. Predmet sporu
v súčasnosti zodpovedá parcelám, zapísaným na LV č. XXX X. XXX k.ú. Š.. Rozhodnutím povereníctva
SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 23.8.1945 v zmysle § 4 nariadenia SNR č.

4/1975 Zb. bola Správa štátnych lesov v H. poverená dočasnou vnútenou správou na lesných majetkoch
bývalých majiteľov W. R. I..Ú.. Š., L. R. k.ú. Š., N. M. k.ú. Š., V.. V. R. v k.ú. A., Č., S. C. A., I., L.,
B. E. v k.ú. J.a. O správe a dozore nad týmito lesnými majetkami platia všetky zákonné ustanovenia
ČSR, býv. SR a menovite prevádzajúce nariadenie SNR č. 58 zo dňa 9.4.1945. Lesné majetky malibyť prevzaté do 8 dní zápisnične od ONV v S.. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie, zriadenej podľa
§ 1 nariadenia 104/1945 Zb. SNR v znení čl. I. nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR v sídle Okresného
národného výboru v Bardejove na svojom zasadnutí dňa 28.8.1946 rozhodla o tom, že W. R., L. R.,

N. M. U.. R., U. R., D. R. X. K. R., všetkých toho času na neznámom mieste, treba považovať podľa
§ 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR za osoby národnosti nemeckej a na základe
tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Zb.
SNR patriaci vlastníckym právom W. R., L. R., N. M. U.. R., U. R., D. R. X. K. R. za skonfiškovaný
ku dňu 1.3.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území

Slovenska sa tento majetok nachádza. Podľa § 1 ods. 10 citovaného nariadenia proti tomuto rozhodnutiu
sa sťažnosť na Najvyšší správny súd nepripúšťa. Zo zápisnice povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy, sekcia B v Bratislave zo dňa 22.11.1946 vyplýva, že boli prevzaté lesné majetky
po bývalom vlastníkovi L. R. v Š., národnosti nemeckej. Predmetom rokovania bolo prevzatie lesného
majetku do držby a úžitku československého štátu ( Ústredného riaditeľstva štátnych lesov). Predmetný
majetok bol rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady skonfiškovaný podľa nariadenia č.

104/1945 Zb. SNR. Jedná sa o lesné pozemky v katastrálnom území Š.. Daným dňom bol prevzatý
a pridelený podľa § 11 nariadenia číslo 104/1945 Zb. SNR spolu s okrajovými enklávami. Ďalej sa
preberal lesný priemysel, ako aj príslušné dopravné zariadenie so zemným a vrchným telesom lesnej
železnice, vozovým parkom, lokomotívami, dresinami a pod. Taktiež sa prevzal majetok so všetkými
právami a povinnosťami, ktoré k lesnému majetku patria. Prevzatie bolo prevedené tak, že lesný

radca Y.. X. O. ( za Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, sekcia A), tajomník X. R.
(za Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, sekcia B), predseda miestneho národného
výboru W. B., predseda miestnej roľníckej komisie W. B. a lesný radca Y.. X. W. (za vnútornú správu
konfiškovaného majetku), ktorí zápisnicu podpísali, obišli hranice preberaného majetku a oboznámili
sa s nimi. Jednotlivé hnuteľné predmety fakticky prebrali a takto previedli aj skutočné prevzatie držby

hnuteľného a nehnuteľného majetku. Jeho rozsah bol špecifikovaný ako: Lesné nehnuteľnosti v
celkovej výmere 2354415 ha podľa zoznamu č. 1 Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere 13064
ha podľa zoznamu č. 2 Lesné pozemky, priemyselné, dopravné zariadenia, budovy a iné objekty,
uvedené v zozname č. 3 a 4 Mŕtvy inventár podľa zoznamu č. 6 Živý inventár podľa zoznamu č. 6
Zásoby ako drevo, krmivo, semená, sadivo podľa zoznamu č. 7 Obchodné knihy, hospodárske lesné

plány, denníky, kancelárske zariadenia a pod. podľa zoznamu č. 8 Árenda - nájomný pomer Poistky
podľa zoznamu č. 9 Zamestnanci. Dňom 22.11.1946 zároveň skončila vnútorná (dočasná ) správa.
Konečná hodnota nehnuteľného a hnuteľného majetku bude ustálená po preskúmaní predložených
bilancií. Dňom 1.3.1945 preberá Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov všetky dane, priame i nepriame,
dávky, poplatky a ostatné verejnoprávne bremená. Zástupca miestneho národného výboru vzal na

vedomie, že podľa § 13 ods. 7 nar. č. 104/1945 Zb. SNR je miestny národný výbor povinný oznámiť
príslušnému daňovému úradu a katastrálnemu meračskému úradu skonfiškovanie majetku a jeho
právoplatné pridelenie. Zo zápisnice povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia
B v Bratislave zo dňa 22.11.1946 vyplýva, že boli prevzaté lesné majetky po bývalom vlastníkovi W.
R. v Š., národnosti nemeckej. Predmetom rokovania bolo prevzatie lesného majetku do držby a úžitku

československého štátu ( Ústredného riaditeľstva štátnych lesov). Predmetný majetok bol rozhodnutím
Predsedníctva Slovenskej národnej rady skonfiškovaný podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR. Jedná
sa o lesné pozemky v katastrálnom území Š.. Daným dňom bol prevzatý a pridelený podľa § 11
nariadenia číslo 104/1945 Zb. SNR spolu s okrajovými enklávami. Ďalej sa preberal lesný priemysel, ako
aj príslušné dopravné zariadenie zo zemným a vrchným telesom lesnej železnice, vozovým parkom,

lokomotívami, dresinami a pod. Taktiež sa prevzal majetok so všetkými právami a povinnosťami, ktoré
k lesnému majetku patria. Prevzatie bolo prevedené tak, že lesný radca Y.. X. O. ( za Povereníctvo
pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, sekcia A), tajomník X. R. (za Povereníctvo pôdohospodárskej
a pozemkovej reformy, sekcia B), predseda miestneho národného výboru W. B., predseda miestnej
roľníckej komisie W. B. a lesný radca Y.. X. W. (za vnútornú správu konfiškovaného majetku), ktorí

zápisnicu podpísali, obišli hranice preberaného majetku a oboznámili sa s nimi. Jednotlivé hnuteľné
predmety fakticky prebrali a takto previedli aj skutočné prevzatie držby hnuteľného a nehnuteľného
majetku. Jeho rozsah bol špecifikovaný ako:
1 Lesné nehnuteľnosti v celkovej výmere 2337186 ha podľa zoznamu č. 1
2 Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere 35703 ha podľa zoznamu č. 2

3 Lesné pozemky, priemyselné, dopravné zariadenia, budovy a iné objekty, uvedené v zozname č. 3 a 4
4 Mŕtvy inventár podľa zoznamu č. 6
5 Živý inventár podľa zoznamu č. 6
6 Zásoby ako drevo, krmivo, semená, sadivo podľa zoznamu č. 77 Obchodné knihy, hospodárske lesné plány, denníky, kancelárske zariadenia a pod. podľa zoznamu č. 8
8 Árenda - nájomný pomer
9 Poistky podľa zoznamu č. 9

10 Zamestnanci

8. Dňom 22.11.1946 zároveň skončila vnútorná (dočasná ) správa týchto nehnuteľností. Konečná
hodnota nehnuteľného a hnuteľného majetku bude ustálená po preskúmaní predložených bilancií.
Dňom 1.3.1945 preberá Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov všetky dane, priame i nepriame, dávky,

poplatky a ostatné verejnoprávne bremená. Zástupca miestneho národného výboru vzal na vedomie,
že podľa § 13 ods. 7 nar. č. 104/1945 Zb. SNR je miestny národný výbor povinný oznámiť príslušnému
daňovému úradu a katastrálnemu meračskému úradu skonfiškovanie majetku a jeho právoplatné
pridelenie. Na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. bol prevedený zápis v PKV č. XX X. XX k.ú.
Š., pričom bolo uvedené - došlo dňa 26.11.1947 č.d. 2204, poznamenáva sa - Konfiškácia podľa nar.
č. 104/1945 Z. SNR v znení nar. č. 64/1946 u SNR pre účely pozemkovej reformy. Dispozície s týmto

majetkom sú vyhradené výlučne povereníctvu pôdohospodárskej a pozemkovej reformy - Slovenskému
pozemkovému fondu. Uvedené povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu fungovalo ako vládny orgán v období rokov 1945 - 1951 a bolo zriadené nar. č.
104/1945 Zb. pre účely pozemkovej reformy v súvislosti s konfiškáciou majetku a následne v roku
1951 bolo nahradené Povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu. V katastri nehnuteľností sú ako

podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX, k.ú. Š., vedení žalovaní
v 2. rade ako podielový spoluvlastník v podiele 1/3 a žalovaný v 3. rade ako podielový spoluvlastník v
2/3. Na predmetných listoch vlastníctva sú zapísaní žalovaní v 2. a 3. rade ako podieloví spoluvlastníci
na viacerých parciel, než ktorých sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, na týchto listoch
vlastníctva sú však uvedené všetky parcely, ktoré sú predmetom tohto konania a žiadna z žalobkyňou

požadovaných nehnuteľností nie je zapísaná na inom liste vlastníctva. Dňa 3.9.1945 bola v Š. spísaná
zápisnica, predmetom ktorej bolo prevzatie bývalého lesa L. R. správou štátnych lesov v H. pod dočasnú
vnútenú správu na základe nariadenia Povereníctva SNR pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu
A. I. zo dňa 23.8.1945, č. 5392/V 573/45. Prítomní boli Y.. X. W., za správu štátnych lesov v H.,
Y. Č. za ONV v S., ktorí zápisnicu podpísali. Spomenutý lesný komplex bol prebratý pod dočasnú

správu a prevzatie uvedeného majetku bolo prevedené na tvári miesta dňa 3.9.1945 s všeobecným
popisom - menovaný lesný komplex patriaci L. R. leží v katastrálnom území obce Š.a a predmetný
majetok tvorí jeden väčší komplex s vklineným komplexom lesa N. M. hraničiaci na juhu, juhozápade
a západe so štátnymi lesmi správy lúk a na severe s lesom W. R. X. N. M. o veľkosti 234,44 ha.
Súčasťou bola zápisnica o odovzdaní opusteného pôdohospodárskeho majetku do dočasnej správy

podľa pripojenej zápisnice o jeho zaistení. Dňa 3.9.1945 bola v Š. spísaná zápisnica, predmetom ktorej
bolo prevzatie bývalého lesa L. R. správou štátnych lesov v H. pod dočasnú vnútenú správu na základe
nariadenia Povereníctva SNR pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu v I. zo dňa 23.8.1945, č.
5392/VI 573/45. Prítomní boli Y.. X. W., za správu štátnych lesov v H., Y. Č. za ONV v S., ktorí zápisnicu
podpísali. Spomenutý lesný komplex bol prebratý pod dočasnú správu a prevzatie uvedeného majetku

bolo prevedené na tvári miesta dňa 3.9.1945 s všeobecným popisom - menovaný lesný komplex
patriaci W. R. leží v katastrálnom území obce Š. a predmetný majetok tvorí jeden väčší komplex s
vklineným komplexom lesa N. M. a gazdovský les zo Š.. Vklinenie sa tiahne smerom na sever, juh na
najužšom mieste je asi 150 m široký. Obidva komplexy sú rovnakého charakteru, čo sa týka terénu.
Obkľúčené sú obidva lesy lesom L. R. X. N. M. na juhu, lesom gazdov zo Š. na severe. Západný

komplex juhozápadnou stranou dolieha na k.ú. I. a susedí s lesom I., patriacim k správe štátnych lesov
T.. Správa štátnych lesov v H. adresovala dňa 5.10.1945 Povereníctvu SNR pre pôdohospodársku a
pozemkovúreformuodpoveďkč.5392/VI-573/945z23.8.1945avprílohepredložilazápisnicuozaistení
a o odovzdaní do dočasnej nútenej správy lesný majetok W. R., L. R. X. N. M. v katastrálnom území
Š. k schváleniu. Na Okresný súd v Bardejove došiel dňa 26.11.1947 návrh Sekcie B Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na poznačenie konfiškácie v k.ú. Š. podľa nariadenia č.
104/1945 Zb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR vo vložke ( zápisnici) č. XX, XX, XX, XX, XX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX na nehnuteľnosti písané na W. R., L. R., N. M.C.,
U.. R., U. R., D. R., K. R., B. R., U.. N., ktoré boli skonfiškované rozhodnutím Konfiškačnej komisie
v S.e dňa 28.8.1946 a 2.8.1946. Vyznačiť sa mala - konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR

v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto
majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému
pozemkovému fondu, pod číslom denníku XXXX. Uznesením č.d. XXXX/XX súd povolil v pozemkovej
knihe kat. územie Š., okrem iného, vo vložke č. XX na nehnuteľnosti knihované pod B1 W. R. a vovložkečísloXXnehnuteľností,knihovanénaL.R.zápis:Poznamenanása-konfiškáciapodľanariadenia
č. 104/1945 Zb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým,
že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy - Slovenskému pozemkovému fondu. V pozemno-knižnej vložke č. 50 k.ú. Š., vlastníka W. R.,
bolo dňa 26.11.1947 pod číslom č.d. XXXX poznamenaná - konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Zb.
SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto
majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému
pozemkovému fondu. V pozemno-knižnej vložke č. 51 k.ú. Š., vlastníka L. R., bolo dňa 26.11.1947 pod

číslom č.d. XXXX poznamenané - konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR v znení nariadenia
č. 64/1946 Zb. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené
výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému fondu.
Dňa 23.5.2005 bolo v notárskej kancelárii JUDr. K. T. spísané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa
zákona č. 323/1992 Zb. vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, za prítomnosti
žalovaných v 1. a 3. rade, ktorí splnomocnení W. V., C.. XX.X.XXXX ( otcom žalovaného v 1. rade), B. U.,

C.. XX.X.XXXX ( otcom žalovaného v 2. rade) a X. N., C.. XX.XX.XXXX ( otcom žalovaného v 3. rade)
vyhlásili, že otcovia žalovaných v 1. - 3. rade sú každý v 1/3 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v
katastrálnom území Š., zapísaných na LV č. XXX a to parcely č. XXXX podielu po nebohom U. R. pod B1
vcelosti,naLVč.XXXatoparcielč. XXX,XXX,XXXX,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX,XXXX,XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pod B1 po nebohom Jozefovi R., na LV č. XXX a to parciel
č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a to podielu pod B1 po nebohom L. R., na LV č. XXX a to
parcely č. XXXX a to podielu pod B1 po nebohej B.U. R., na LV č. XXX a to parciel XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, a to podielov pod B/1 v 1/2 po nebohom W. R. a pod B/2 v 1/2 po nebohom L. R., spolu v celosti.
Svoje spoluvlastnícke právo odvodzovali titulom neformálnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.3.1950.
Hore uvedené nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia od 28.3.1950 v dobrej viere, že im vlastnícky
patria a takéto vlastnícke právo nadobudli vydržaním dňa 28.3.1960. Následne darovacou zmluvou zo
dňa 6.7.2005 darcovia A. X. U. W. V., C.. XX.X.XXXX, A. X. U. B. U., C.. XX.X.XXXX X. A. X. U. X. N.,

C.. XX.XX.XXXX, previedli podiely, každý v 1/3, na vyššie uvedených nehnuteľnostiach na žalovaných
v 1., 2. a 3. rade ako obdarovaných a to spôsobom, že darca v 1. rade previedol svoj 1/3 podiel na
pôvodne žalovaného v 1. rade, darca v 2. rade previedol svoj 1/3 podiel na pôvodne žalovaného v
2. rade a darca v 3. rade previedol svoj 1/3 podiel na pôvodne žalovaného v 3. rade. Darca v 1.
rade tak učinil prostredníctvom udeleného splnomocnenia pre žalovaného v 1. rade, darcovia v 2. a 3.

rade tak učinili prostredníctvom udeleného splnomocnenia pre žalovaného v 3. rade. Kúpnou zmluvou
zo dňa 2.9.2008 previedol pôvodne žalovaný v 1. rade svoj podiel na predmete sporu vo výške 1/3 na
všetkých nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol od svojho právneho predchodcu na základe osvedčenia
zo dňa 23.5.2005, na pôvodne žalovaného v 3. rade. Predmet sporu užíva od roku 1945 štát, pričom
obhospodarovanie predmetu sporu O. U. bolo v konaní preukázané jednak pozemkovou knihou z roku

1946, ako aj lesným pozemkovým a hospodárskym plánom za roky 1958 - 1967, ako aj hospodárskym
plánom zo roky 2001 - 2010. V priebehu konania žalovaní, aj ich právni predchodcovia, v prospech
ktorých boli predmetné nehnuteľnosti osvedčené ako podielové spoluvlastníctvo, odmietli vypovedať s
ohľadom na prebiehajúce trestné konanie, súvisiace a týkajúce sa postupu žalovaných pri osvedčovaní
vlastníckeho práva k predmetu sporu pred notárkou JUDr. K. T.. Nijako nepreukázali, aby predmet sporu

akýmkoľvek spôsobom v akomkoľvek rozsahu niekedy oni, alebo ich predchodcovia užívali.
9. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
10. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

11.Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

12. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.13. Podľa § 132 OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,

a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

14.Podľa§134OZoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržitevdržbepodobutroch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len

vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby
podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
15. Podľa § 56 ods. 1 písm. g/, ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. účinného k 23.5.2005 na žiadosť
účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými
by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. O

osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o
notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa § 46 až 55. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu
vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia § 74 až 79.
16. Podľa § 57 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. účinného k 23.5.2005 notár vykonaním úkonu
neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.

17. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. účinného k 23.5.2005 v notárskej zápisnici o osvedčení
vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, 6) najmä
o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého

je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy,
ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

18. Podľa § 101 zák. č. 141/1950 Zb. účinného k 28.3.1960 socialistické vlastníctvo má buď formu
štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva družstevného.

19. Podľa § 102 zák. č. 141/1950 Zb. účinného k 28.3.1960 národný majetok je výhradne v štátnom
socialistickom vlastníctve.
20. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. účinného k 28.3.1960 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke
právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
21. Podľa § 104 zák. č. 141/1950 Zb. účinného k 28.3.1960 s vecami, ktoré sú v socialistickom

vlastníctve, možno nakladať, najmä možno také veci scudzovať len v rámci obvyklého hospodárenia,
inak len vtedy, ak sú pre to dané podmienky určené v osobitných predpisoch.
22. Podľa § 105 zák. č. 141/1950 Zb. účinného k 28.3.1960 v osobnom vlastníctve sú najmä predmety
domácej a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). Osobný
majetok je nedotknuteľný.

23. Podľa § 106 zák. č. 141/1950 Zb. účinného k 28.3.1960 súkromné vlastníctvo sa spravuje
ustanoveniami danými pre vlastnícke právo, pokiaľ z nich nevyplýva, že platia len o vlastníctve
socialistickom alebo osobnom.
24. Podľa § 110 zák. č. 141/1950 Z.z. účinného k 28.3.1960 vlastnícke pomery k pôde, založené na
zásade "pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú". spravujú sa občianskym zákonníkom, pokiaľ osobitné

predpisy neustanovujú inak.

25. Podľa § 135a O.z. v znení zákona č. 131/1983 Zb. (účinný od 1. apríla 1983) vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan , ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a
ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak,

nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

26.Podľa§134ods.1,ods.3 O.z.vznenízákonač.509/1991Zb.(účinnýod1.januára1992)oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

27. Podľa § 862 ods. 6 O.z. zákona č. 509/1991 Zb. a k ide o vydržanie vlastníckeho práva k
pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právona uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý
jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

28. Podľa § 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre
účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a)
osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu
na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej
republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických

osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo
mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ
tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú
pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa
zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto
ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov. Konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom

majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1. Konfiškácii podliehajú aj vlastnícke
podiely pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb
uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938. Konfiškácii
podlieha aj ten pôdohospodársky majetok, ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v
čase od 29. septembra 1938 a patrí osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu,

vyjmúc, že by podrobenie takéhoto majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania
podľa tohto odseku smernicami, ktoré uverejní v Úradnom vestníku. Nekonfiškuje sa podľa ods. 1
pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na
protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec. Pre

posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný
v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri
1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. Za zradcov a nepriateľov
slovenského a českého národa a Československej republiky treba pokladať osoby, ktoré sa považujú
za osoby štátne nespoľahlivé podľa § 4 nariadenia č. 50/1945 Sb. SNR. O tom, ktoré osoby treba

považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov
slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a
právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa
ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a,
rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia). Stálymi členmi

Komisie sú: predseda, ktorého menuje Sbor povereníkov na návrh povereníka pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu
a dvaja zástupcovia Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími členmi Komisie v jednotlivých okresoch
sú: všetci členovia rady príslušného okresného národného výboru (správnej komisie), po jednom
zástupcovi Jednotného sväzu slovenských roľníkov, Sväzu slovenských partizánov, Sväzu vojakov

Slovenského národného povstania, Sväzu protifašistických väzňov, Sväzu zahraničných vojakov a
okresnej roľníckej komisie. Zástupcu organizácií, uvedených v predošlej vete, vysiela príslušná okresná
odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného výboru, v
obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda zvoláva Komisiu podľa potreby.
Komisia je uznášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov a rozhoduje väčšinou hlasov

prítomných.Predsedanehlasuje,lenprirovnostihlasovrozhoduje.AkotejistejosoberozhodneKomisia
v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou Sbor povereníkov.
Komisii pri výkone pôsobnosti podľa tohto nariadenia majú byť nápomocné všetky orgány štátnej
verejnej správy a ľudové súdy. Rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok
za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť

na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. Sbor povereníkov nariadením určí, že sa pôdohospodársky
majetok osôb spadajúcich pod ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vyníma čiastočne, najviac však do 50 ha z
konfiškácie. Rozhodnutia Komisie, vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a napadnuté
do 30. júna 1947, ako aj rozhodnutia Komisie nenapadnuté do 30. júna 1947, podľa ktorých osoby
nemožno považovať za osoby uvedené v ods. 1 až 3, avšak napadnuté okresným národným výborom

(okresnou správnou komisiou) po vyjadrení alebo na návrh miestneho národného výboru (miestnej
správnej komisie) do 31. januára 1948, môže preskúmať Sbor povereníkov do 30. septembra 1948.
Miestny národný výbor (miestna správna komisia) môže sa odvolať do 8 dní proti uzneseniu okresného
národného výboru (okresnej správnej komisie) na Sbor povereníkov. Rozhodnutia Komisie, vynesenépo dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, možno napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do
30 dní po ich vynesení. Sbor povereníkov v lehote 60 dní rozhodnutie Komisie potvrdí, zmení alebo
zruší, pričom na návrh povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže povoliť odklad až do

konečného rozhodnutia; odvolania proti rozhodnutiu Komisie podľa ods. 3a majú vždy odkladný účinok
až do konečného rozhodnutia.

29. Podľa § 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. pôdohospodárskym majetkom podľa tohto nariadenia
treba rozumieť súbor poľnohospodárskych nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy a zariadenia

slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, ktoré
sú vo vlastníctve osôb uvedených v § 1 ods. 1, ak nie sú právne a hospodársky samostatné, ako aj
hnuteľné príslušenstvo (vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu slúžiaci živý a mŕtvy inventár a
poľnohospodárske zásoby, z prevádzky pôdohospodárstva pochádzajúce peniaze, pohľadávky a cenné
papiere), ďalej vinohrady, záhrady, rybníky, stavebné parcely, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho
celku, také obytné domy a iné budovy, ktoré podľa svojej povahy môžu byť používané k účelom

poľnohospodárskym alebo sú vhodné na ubytovanie presídlencov pri vnútornej kolonizácii a všetky
vecné užívacie práva bez ohľadu na to, či sú samostatné alebo či sú príslušenstvom vlastníctva
konfiškovaného majetku alebo jeho časti.

30. Podľa § 11 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Súvislé lesné plochy vo výmere nad 100 ha, ako aj

lesné plochy bez ohľadu na výmeru, ktoré so štátnymi lesmi susedia, alebo ktoré s týmito možno spojiť
v súvislý celok, pridelia sa štátu.

31. Podľa § 17 ods. 1,2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v prídelovej cene, určenej podľa §§ 15 a 16,
zahrnuté sú všetky výdavky a poplatky, spojené so skonfiškovaním (§ 1), pridelením (§§ 6 až 11) a s

pozemno-knižným prevedením skonfiškovaného majetku. Pozemno-knižné prevedenie prídelu obstará
Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.
32. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. pri Povereníctve Slovenskej národnej
rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (v ďalšom
texte "Fond"). Do Fondu plynú príjmy pozemkovej reformy podľa tohto nariadenia. Finančné prostriedky

Fondu použijú sa na hradenie dlhov a záväzkov, viaznucich na skonfiškovaných majetkoch, pokiaľ tieto
budú uznané a prevzaté, a na hradenie ostatných výdavkov, spojených s výkonom pozemkovej reformy
podľa tohto nariadenia. Fond vedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu.

33. Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu (§ 137 písm. c/ C.s.p) na
žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva
je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať

skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok, aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne jej vyhovieť.

34. Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu a žiada zosúladiť právny
stav so skutkovým stavom, keďže podľa jej tvrdenia je ona výlučnou vlastníčkou predmetu sporu,

pričom v katastri nehnuteľností sú ako podieloví spoluvlastníci predmetu sporu zapísaní obaja žalovaní.
Zosúladenie právneho stavu so skutkovým stavom predstavuje podmienku naliehavého právneho
záujmu.

35. Po vykonanom dokazovaní je podľa názoru súdu nepochybné, že predmet sporu bol vládnym
nariadením SNR č. 104/1945 Zb., v danom čase zapísaný v PKV č. XX X. XX k.ú. Š., skonfiškovaný ex
lege a to ku dňu účinnosti nariadenia (§ 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Zb.). Na účinnú konfiškáciu v
prospech štátu nebolo potrebné žiadne ďalšie osobitné rozhodnutie na konkrétne nehnuteľnosti, ako
to uvádzali žalovaní. Následné rozhodnutia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,

resp. konfiškačnej komisie už mali iba charakter spísania konkrétneho skonfiškovaného majetku
( nehnuteľností, budov, strojov, inventáru, zásob a podobne), jeho reálneho prevzatia konkrétnym
orgánom, špecifikovania, jeho evidencie, resp. pridelenia do držby a úžitku, to znamená evidenčný
charakter takého majetku, ktorý na základe spomenutého nariadenia už vlastnícky patril štátu ku dňu1.3.1945. Účinnosťoutohtoprávnehopredpisuzaniklokpredmetusporu vlastníckeprávo W.R. X.L.R.
aúdajvkatastrinehnuteľností,svedčiaciimakovlastníkombol od účinnostitohtovšeobecnezáväzného
právneho predpisu neúčinný, pretože nezodpovedal právnemu a teda skutočnému stavu. Obaja

teda stratili vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohli vykonávať žiadne oprávnenie
vlastníka a predmetné nehnuteľnosti nemohli na základe ich dispozície prejsť na inú osobu a ani
nemohli byť predmetom dedičstva po nich. Ich právny nástupcovia sa teda z tohto dôvodu nemohli
stať vlastníkmi predmetu konfiškácie. Následne po konfiškácii boli dané predmetné lesné pozemky
na správu Správe štátnych lesov, pretože povereníctva zriadené v danom období boli len orgány

dohliadajúce na výkon pozemkovej reformy. Povereníctvo pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu
bolo totiž v roku 1951 nahradené povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu, ktoré v odbore lesného
hospodárstva plnilo dovtedajšiu úlohu povereníctva pôdohospodárstva a správu na predmete sporu teda
vykonávala Správa štátnych lesov. Predmet konfiškácie spĺňal podmienku výmery nad 100 ha v zmysle
§ 11 citovaného nariadenia a pripadol tak štátu. Účinnosť takejto konfiškácie nastala v zmysle § 1
citovaného nariadenia rozhodnutím predsedníctva SNR a proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať

sťažnosť na Najvyšší správny súd. W. X. L. R. spĺňali podmienky osôb podľa § 4 nariadenia č. 50/1945
Zb. SNR. O tejto skutočnosti svedčí aj prehľad o prevzatých lesných pozemkoch z ktorého vyplýva,
že v roku 1975 prevzala SŠL v H. do vnútornej správy konfiškáty W. X. L. R. X. N. M. v Š., ležiace
v katastrálnom území Š. X. I. o výmere 523 ha. Rovnako bolo predložené konfiškačné rozhodnutie
príslušnej konfiškačnej komisie a zápisnice, z ktorých vyplýva, že predmet sporu bol zabratý v súlade s

účelom a ustanoveným postupom konfiškačného nariadenia. O tom, že daný zákonný postup podľa
vtedy platných právnych predpisov nie je absolútne žiadna pochybnosť, svedčí o tom jednak rozhodnutie
Konfiškačnej komisie zo dňa 28.8.1946, zápisnice zo dňa 22.11.1946 o prevzatí predmetu sporu do
držby a úžitku československého štátu , ako aj skutočnosť, že Okresnému súdu Bardejov bol dňa
26.11.1947 doručený návrh na vyznačenie tejto konfiškácie a ešte toho istého dňa bola konfiškácia

pod číslom č.d. XXXX vyznačená v PK vložkách č. XX X. XX. Súd v rovnaký deň totiž uznesením
č.d. XXXX/XX tento zápis v pozemkovej knihe povolil. O tom následne svedčia aj zápisy z pozemno-
knižných zápisniciach v k.ú. Š. vo vložkách XX X. XX. Nepochybne dané skutočnosti o prechode
vlastníckeho práva na štát na základe nariadenia 104/1945 Zb. SNR svedčí aj to, že predmet sporu
bol daný do dočasnej správy, na základe potvrdenia o dočasnej správe nad týmito nehnuteľnosťami

a to poverenie povereníctva SNR pre Pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 23.8.1945,
zápisnicami o odovzdaní opusteného majetku do dočasnej správy, zápisnicami o prevzatí bývalých lesov
W. X. L. R., ktoré sa v spise nachádzajú na č.l. 411- 432. Ak žalovaní odvodzujú svoje vlastnícke právo
od svojich právnych predchodcov, ktorí mali najskôr obaja v 1/3 ( ako aj v 1/3 pôvodne žalovaný v 1.
rade B.. W. V., ktorý následne previedol svoj podiel na žalovaného v 1. rade) nadobudnúť vlastníctvo

kúpnou zmluvou zo dňa 28.3.1950 od W. X. L. R., tak takýto prevod vlastníckeho práva k predmetu
sporu nebol možný, pretože predávajúci nemohli disponovať s predmetom sporu. Na základe týchto
skutočností, nemohli právny predchodcovia žalovaných ( spolu s právnym predchodcom B.. V.) platne
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu na základe vydržania, ako to vyplýva z osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice JUDr. K. T. v T. dňa 23.5.2005 C. XXX/XXXX, C.

XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, pretože nimi uvádzaná kúpna zmluva zo dňa 28.3.1950 nemohla byť
platná a z tohto dôvodu nemohla založiť dobromyseľnosť v užívaní predmetu sporu ako predpoklad
vydržania vlastníckeho práva, pretože predávajúci neboli v čase údajného uzavretia neformálnej kúpnej
zmluvy vlastníkmi predmetu zmluvy. Právne predpisy o konfiškácii predmetu sporu boli v danom čase
platnéaúčinné aichneznalosťprávnychpredchodcovžalovanýchnijakoneospravedlňovala anemohla

založiť ich dobromyseľnosť ako vlastníkov. Ak neboli na začiatku dobromyseľní, resp. ak vydržacia
doba nezačala, nemohla ani plynúť a ani uplynúť. Vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu právnych
predchodcov žalovaných teda z tohto dôvodu neexistuje a notárska zápisnica osvedčuje neexistujúce
skutočnosti. Ak vyjdú najavo skutočnosti, ktoré spochybňujú takéto osvedčenie o vydržaní, súd nie
ej takouto listinou nijako viazaný a ako predbežnú otázku je oprávnený posúdiť jej platnosť. V rámci

predbežnej otázky s ohľadom na skutočnosti, ktoré v tomto konaní vyšli najavo súd konštatuje, na
základe danej listiny právni predchodcovia žalovaných ( vrátane W. V., C.. XX.X.XXXX) nenadobudli
vlastníctvo k predmetu sporu, a preto ho následne nemohli platne previesť na žalovaných ( vrátane
pôvodne žalovaného Mgr. W. V.).
36. Ak žalobcovia tvrdia, že predmet sporu im vlastnícky patrí a že ho na základe neformálnej kúpnej

zmluvy medzi ich právnymi predchodcami a L. X. W. R. z roku 1950 vydržali, súd uvádza, že vydržanie
je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ( § 129 a § 134 Občianskeho
zákonníka), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania ( predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva ), držbamusí byť oprávnená t. j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva , musí ísť o vôľu
nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi patrí
vec ( alebo právo ) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom

stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca ( u
nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná ). Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj
právnická osoba. Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej
zápisnice. Podľa § 63 tohto zákona osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka o
splnení podmienok podľa osobitného predpisu ( § 134 Občianskeho zákonníka ), najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
vyhlásenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo, alebo ich
právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, vyhlásenie o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva
výhrady. Takéto osvedčenie vydané notárom, za predpokladu, že obsahuje všetky uvedené náležitosti,

má povahu verejnej listiny, so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami ( § 134 O.s.p., § 34
zákona č. 162/1995 Z. z. ). Notár pritom nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade
so zákonom, čo ale neznamená, že to tak nemá byť. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. o
úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do
1.12.2000 ( týmto dňom nadobudol účinnosť zákon č. 393/2000 Z. z. , ktorý vypustil zo zákona § 2 až 9 )

na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností
zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Žalovaní ( vrátane pôvodného
žalovaného B.. V.) síce tvrdili, že ich právny predchodcovia nadobudli vlastníctvo k predmetu sporu
na základe ústnej kúpnej zmluvy zo dňa 28.3.1950 s predchádzajúcimi vlastníkmi. V tomto období na
území Slovenska do 31.12.1950 platilo obyčajové právo, v zmysle ktorého vlastníctvo k nehnuteľnosti

bolo možné nadobudnúť len vpisom do pozemkovej knihy. Z tejto zásady existovali výnimky, keď možno
nadobudnúť vlastníctvo aj bez pozemno-knižného vpisu. Jednou takou výnimkou bolo ak nehnuteľnosť
niekto 32 rokov ako svoju pokojne mal v držbe, a to aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá
mala v tom čase nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto
iný. Podľa právneho stavu, platného do 31.12.1950 však právny predchodcovia žalovaných vtedy

nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu, pretože dovtedy ho vyžadovanú dobu 32 rokov
neužívali. Rovnako vpisom do pozemkovej knihy takéto vlastnícke právo nezískali, pretože zápis kúpnej
zmluvy, na ktorú sa odvolávajú, nebol takto realizovaný.

37. Ani v konaní pred notárkou, ani v konaní pred súdom neboli objasnené skutočnosti, aké náležitosti

mala predmetná kúpna zmluva, čo bolo je predmetom, za akú cenu právny predchodcovia žalovaných
nadobudli predmet kúpy, akým spôsobom a kedy uhradili kúpnu cenu, akú sumu zaplatili W. R. a
akú L. R. (keďže lesy mali rozdielnu výmeru), odkiaľ mali prostriedky na takúto kúpu, prečo sa
nedomáhali zápisu svojho vlastníckeho práva do príslušnej evidencie, a ani prečo sa od roku 1992
až do roku 2005 nepokúsili žiadnym spôsobom domôcť svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu,

nepožiadali o navrátenie podľa reštitučných právnych predpisov, alebo iným postupom. Všetky tieto
skutočnosti sú podľa názoru súdu tak jednoznačné v neprospech právnych predchodcov žalovaných,
že nepreukazujú nielen vydržanie predmetu sporu, ale vyvolávajú oprávnené pochybnosti o tom, že
právny predchodcovia 28.3.1950 žiadnu kúpnu zmluvu s W. X. L. R. neuzavreli a tieto skutočnosti
boli účelovo tvrdené v konaní pred notárkou. Na strane predchodcov žalovaných zároveň absentuje

akákoľvek dobromyseľnosť, vyžadovaná na začiatku, ale aj počas plynutia celej vydržacej doby.
Ako bolo uvedené, v konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná, či už listinnými dôkazmi, alebo
relevantnou svedeckou výpoveďou, existencia kúpnej zmluvy z roku 1950. V tomto smere súd neuveril
tvrdeniam žalovaných, že ich právni predchodcovia nadobudli predmet sporu v tak rozsiahlej výmere
od predchádzajúcich vlastníkov len na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, bez ďalšieho, ako

už je vyššie uvedené, pričom právni predchodcovia žalovaných mali v čase údajného uzavretia tejto
kúpnej zmluvy vek, veľmi blízky plnoletosti. Žalovaní na potvrdenia tejto skutočnosti nenavrhli žiadneho
svedka, pričom je nepochybné, že v prípade, ak by k takejto udalosti došlo, neboli by si to právny
predchodcovia žalovaných nechali pre seba, ale oboznámili by s tým minimálne svojich rodičov, priateľov
a blízkych a takýto prevod ( vzhľadom na skutočne výnimočne vysoký počet hektárov pôdy) by v

dotknutej obci Š. rezonoval aj po rokoch, doteraz, bezpochyby by o takejto skutočnosti vedeli minimálne
rovesníci právnych predchodcov žalovaných. Pred notárkou však nebol zo strany žalovaných ani ich
právnych predchodcov predvolaní nikto a nebola predložená žiadna listina zo strany fyzickej osoby,
ktorá by niečo také dosvedčovala. V čase vydania notárskeho osvedčenia navyše boli predmetnéparcely na základe konfiškácie vo vlastníctve štátu a skutočnosť, že boli zapísané stále na L. X. W. R.,
nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva k predmetu sporu zo strany žalobkyne. V tomto prípade
neznalosť neospravedlňuje. Navyše, v konaní bolo presvedčivo preukázané, že predmet sporu právny

predchodcovia žalovaných a ani žalovaní nikdy neužívali a teda nemohli byť dobromyseľní, že im to
vlastnícky patrí v čase vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetu sporu. Prílohou tohto
osvedčenia vo forme notárskej zápisnice bolo splnomocnenie právnych predchodcov žalovaných pre
žalovaných v 1. a 3. rade, vyjadrenia O. M.N. R. z 10.5.2005, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho
práva v nehnuteľnostiach v k.ú. Š. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX pre B. U., C.. XX.X.XXXX,

X. N.I., C.. XX.XX.XXXX X. W. V., C.. XX.X.XXXX a potvrdenia Obce Š., bez uvedenia dátumu, pre
právnych predchodcov žalovaných v 1. - 3. rade, že pôvodní vlastníci W. R., L. R. X. B. R.Á., v obci
Š. ani v okolí obce Š. nežijú a pravdepodobne ani ich priamy právny nástupcovia. Podľa zisťovania u
najstarších občanov v v obci je pravdou, že sa vysťahovali mimo územia Slovenska tesne pred začatím
2 svetovej vojny možno aj počas vojny, pravdepodobne sú na neznámom mieste. Doposiaľ sa žiadny
ich dedič ani iná osoba k uvedeným nehnuteľnostiam neprihlásili. Rovnako bolo pre účely konania pred

notárkou doložené vyhlásenie Slovenského pozemkového fondu.
38. Súd v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. účinného k 23.5.2005 uvádza, že SPF nemohlo dať takéto
vyhlásenie, pretože nebolo vôbec oprávneným orgánom vyjadrovať sa k vydržaniu lesných pozemkov.
SPF spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, nie lesné pozemky. SPF totiž
nespravujepozemky,ktorésúsúčasťoulesnéhopôdnehofondu(§17zákonač.229/1991Zb.).Takýmto

orgánom je v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. T. O. U., štátny podnik. Nebolo v konaní preukázané, aby
sa tento orgán vyjadroval ku konaniu pred JUDr. T., výsledkom ktorého bola dňa 23.5.2005 notárska
zápisnica C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX. Preto bolo takéto vyjadrenie pre účely tohto konania pred
notárkou relevantné a nemalo byť vôbec čo akceptované na účely vydania takéhoto osvedčenia. V
tomto kontexte zároveň nebolo preukázané, aby boli splnené všetky podmienky Notárskeho poriadku,

platného k 23.5.2005, keďže nebolo doložené vyjadrenie právnickej osoby, ktorá bola príslušná na
správu predmetu sporu, resp. mala právo nakladať s predmetom sporu k 23.5.2005. Podľa názoru
súdu takéto osvedčenie nemalo byť vydané a napriek tomu, že bolo, nespôsobuje žiadne v ňom uvedené
účinky, týkajúce sa predmetu sporu. Ďalším listinným dôkazom, na základe ktorého došlo k vydržaniu,
bolo potvrdenie Obecného úradu, bez dátumu, ktoré podpísal starosta obce Š.. Z toho vyjadrenia

nevyplýva, že pôvodní vlastníci nežijú a že nemali právnych nástupcov. Vyplýva z toho len neznalosť o
tom, či žijú a či majú nejakých dedičov. To, že sa W. X. L. R., prípadne ich právny nástupcovia, v okolí
obce Š. nezdržujú, bez ďalšieho neznamená, že pôvodní vlastníci nežijú a že nemajú žiadnych dedičov.
V predmetnom potvrdení Obecného úradu Š. navyše absentujú konkrétne nehnuteľnosti, ktoré mali
právny predchodcovia žalovaných užívať a ku ktorým malo byť uvedené potvrdenie vydané, je preto

nepochopiteľné, ako vôbec na základe takéhoto neúplného a vágneho potvrdenia mohlo vôbec dôjsť
k osvedčeniu o vydržaní dňa 23.5.2005. V zmysle § 63 písm. a/ zákona č. 323/1992 Zb. účinnému
k 23.5.2005 malo byť súčasťou notárskej zápisnice aj vyhlásenie obecného úradu, v obvode ktorého
sa predmet sporu nachádza ( Obec Š.), že nemá ku vzniku uvedeného vlastníckeho práva výhrady.
Takéto vyhlásenie však musí v zmysle všeobecných náležitostí právneho úkonu byť zrozumiteľné

a určité a musí obsahovať špecifikáciu nehnuteľností tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Toto
predmetné vyhlásenie však neobsahuje určenie žiadnej nehnuteľnosti, keďže chýbajú všetky náležitosti
špecifikácie nehnuteľností podľa katastrálneho zákona. Z takéhoto potvrdenia teda nie je zrejmé, k
akým nehnuteľnostiam nemala Obec Š. výhrady a aké nehnuteľnosti právny predchodcovia žalovaných
vôbec užívali ako vlastné. To že takéto vyhlásenie akceptovala notárka pre vydanie osvedčenia o

vydržaní nie je pre súd nijako záväzné a nemohol znamenať platný prechod vlastníckeho práva na
právnych predchodcov žalovaných. Ďalej z tohto vyhlásenia vyplýva, že bratia R. opustili územie obce
pred začatím 2. svetovej vojny, možno aj počas vojny. Keďže 2. svetová vojna trvala do roku 1945, je bez
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že dňa 28.3.1950 bratia R. nemohli uzavrieť kúpnu zmluvu s žalovanými,
keďže im ako osobám nemeckej národnosti nebol povolený vstup na územie bývalej ČSR. Práve toto

potvrdenie Obce Š., ktoré bolo predložené za účelom preukázania vlastníckeho práva, priamo a veľmi
jasne odporuje tvrdeniam právnych predchodcov žalovaných a akceptovanie takéhoto potvrdenia pre
účely osvedčenia je nepochopiteľné. Vyhlásenie pre notárkou, prehlásenie Obecného úradu v Š. a
potvrdenie O., regionálneho odboru S., pre účely osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k
predmetu sporu, boli preto irelevantné. Je zároveň nepochybné, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho

práva možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti ( § 3 ods. 2 ) na jeho návrh , ku ktorému sa pripoja
písomné doklady o skutočnostiach uvedených v § 4 ods. 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené
v § 5 ( a/ čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu
získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce , že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti ,ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b/
vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia ). Pravdivosť obsahu dokladov
pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje ( § 6 ods.

1 ), čo však neznamená , že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok.
Súd teda skúma, či na strane žalovaných boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia
vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe. S
existenciu týchto predpokladov sa bolo treba zaoberať tak pred notárskou zápisnicou osvedčeného
vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti vzhľadom na charakter nehnuteľnosti a skutočnosti v nej uvedené,

týkajúce sa predchádzajúcich vlastníkov, ako aj po vydaní osvedčenia. Podstatou činnosti notára pri
vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred
ním odohráva. Pred vydaním osvedčenia notár nezasahuje do deja, účastníkov nepoučuje na to, či
obsah nastavajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani
nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie neprieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka
o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním tvrdených skutočnostiach by ho malo viesť k

tomu, aby ním realizované vyhlásenie zodpovedalo právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v
tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol vykonaný, akým spôsobom a kedy
sa tak stalo. Pravdivosť toho, čo sa osvedčuje platí dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Vzhľadom
na povahu osvedčenia vydávaného notárom a zo samotnej podstaty činnosti notára, spočívajúcej v
osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť osvedčenia vydaného

notárom neprichádza do úvahy. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by
umožňovalo osobe, tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenie, ktoré
by umožňovalo dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom
práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Uvedené

však neznamená, žeby nebolo možné zaoberať sa správnosťou a úplnosťou notárskych zápisníc ako
prejudiciálnou otázkou. Súd v tejto veci konštatuje, že v mnohých prípadoch známych zo súdnej praxe
v minulosti, bolo zistené, že inštitút vydržania prostredníctvom osvedčenia bol zneužitý. Dôvodne preto
nasledovala novela Notárskeho poriadku vykonaná zákonom č. 397/2000 Z.z. účinná od 1.12.2000 v §
63, čím sa spresnili podmienky, za ktorých notár mohol formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o

vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo o vydržaní zodpovedajúceho vecného bremena.
39. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý platil na našom území od 1.1.1951 do 1.4.1964 však
neumožňoval vydržanie nehnuteľnosti v socialistickom vlastníctve. Čo bolo predmetom socialistického
vlastníctva upravovali ustanovenia § 100 zák. č 141/1950 Zb.. v zmysle § 105 uvedeného zákona,
účinného k 28.3.1960 boli predmetom osobného vlastníctva najmä predmety domácej a osobnej

spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). S vecami, ktoré boli
v socialistickom vlastníctve, bolo možné nakladať, najmä možno také veci scudzovať len v rámci
obvyklého hospodárenia, inak len vtedy, ak sú pre to dané podmienky určené v osobitných predpisoch.
Osobný majetok bol nedotknuteľný. Socialistické vlastníctvo malo buď formu štátneho vlastníctva
alebo formu vlastníctva družstevného. Spoločenské, socialistické vlastníctvo bol nedotknuteľný zdroj

bohatstva a sily republiky a blahobytu pracujúceho ľudu. Ustanovenie § 110 zák. č. 141/1950 Zb.
upravovalo, že vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade "pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú",
spravujúsaobčianskymzákonníkom,pokiaľosobitnépredpisyneustanovujúinak.Vydržanímvzmysle§
115 zák. č. 141/1950 Zb. bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré
sú v socialistickom vlastníctve. V zmysle Ústavy zák. č. 150/1948 Zb. došlo v roku 1948 k zoštátneniu

pozemkov nad výmeru 50ha (ako výrobného prostriedku), pod čo by spadal aj predmet sporu, ktorú
následne štát mohol prideľovať do správy ďalších subjektov, v tomto prípade bola správa v neskoršom
období zverená Č.K. Š. T.. V tomto prípade sa vlastníkom pozemku zo zákona stal štát. Vydržanie
predmetu sporu právnymi predchodcami žalovaných za obdobie od 1.4.1964 do 31.3.1983 nebolo
možné, pretože občiansky zákonník 40/1964 Zb. v pôvodnom znení platnom v danom období vydržanie

neupravoval. Po vydaní zákona č. 131/1982 Zb. ( účinného od 1.4.1983), ktorým bol novelizovaný
zákon č. 40/1964 Zb. bolo vydržanie v prospech fyzických osôb možné, avšak vylučovalo sa vo vzťahu
k veciam v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov, k veciam z majetku v socialistickom vlastníctve
alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Na základe uvedeného platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou vydržala fyzická osoba vlastnícke

právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemku ( § 135a v znení platnom do vydania zákona č. 509/1991 Zb). Súčasná právna
úpravaobčianskehozákonníkaúčinnáod1.1.1992 zrušilatietonedôstojnéobmedzeniapoužitiaúčinkov
vydržania na vznik vlastníckeho práva a do vydržacej doby bolo možné započítať držbu uskutočnenúpred 1.1.1992 a to aj vtedy, ak sa jednalo o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred
týmto dňom. Je nepochybné, že lesná pôda bola k 28.3.1960 predmetom socialistického vlastníctva,
pretože sa nejednalo o predmet osobného vlastníctva v zmysle § 105 zák. č. 141/1950 Zb. účinného

k 28.3.1960. Predmet sporu teda právni predchodcovia žalovaných nemohli k tomuto dátumu vydržať.
Podľa názoru je vôbec zbytočné zaoberať sa otázkou držby takéhoto majetku fyzickými osobami v
danom čase, pretože takúto lesnú pôda, dokonca v takejto výmere nemohla mať v držbe žiadna fyzická
osoba vzhľadom na právne predpisy, platné v danom čase. V čase od 1.4.1964 do 31.3.1983 nebolo
možné vôbec nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo. Čo sa týka obdobia od 1.4.1983 do 31.12.1991,

predmet sporu nemohol byť predmetom vlastníckeho práva fyzických osôb a ak aj teoreticky došlo
k vydržaniu v tomto období, mohlo vzniknúť iba právo osobného užívania fyzickej osoby k lesnej
pôde. Podľa súčasnej právnej úpravy síce vydržať predmet sporu možné je, žalovaní však v konaní
nepreukázali žiaden z atribútov vydržania. V konaní nepredložili nič, na základe čoho by boli ich právny
predchodcovia a následne oni dobromyseľní, že sú vlastníkmi predmetu sporu. Nepreukázali teda
žiadny relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k predmetu

sporu. Ich tvrdenie o uzavretí neformálnej kúpnej zmluvy v roku 1950 sa nepotvrdilo a v tomto konaní
na rozdiel od konania o vydržaní vlastníckeho práva pred notárom, bolo ich povinnosťou potvrdiť takýto
titul, ako základ pre dobromyseľnosť, s poukazom na už niekoľkokrát tvrdené skutočnosti o nadobudnutí
vlastníctva štátu k predmetu sporu na základe vyššie uvedeného vládneho nariadenia z roku 1945.
Rovnako nepreukázali, aby kedykoľvek za obdobie od 28.3.1950 do súčasnosti užívali predmet sporu

ako vlastný, v dôsledku čoho nikdy pre nich nezačala a preto ani nemohla uplynúť vydržacia doba k
predmetu sporu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých nepochybne vyplýva, že právni
predchodcovia žalovaných nesplnili zákonom vyžadované podmienky vydržania a teda nemohli dňa
28.3.1960, alebo kedykoľvek pred vyhlásením tohto rozsudku, nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu
sporu. Tvrdenie, že právny predchodcovia žalovaných užívali nehnuteľnosti v období od 28.3.1950 -

28.3.1960 boli v konaní spoľahlivo vyvrátené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka I., ako
aj prílohy ako pozemková kniha, lesný hospodársky plán za roky 1958 - 1967 a iné. To je nepochybné
aj zo zápisníc, ktoré boli realizované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie o skonfiškovaní
lesného majetku W. X. L. R., s ktorých vyplýva, že predmetný majetok zabral pre svoje účely štát,
spísal jeho rozsah a určil spôsob nakladania s ním. Žalobcovia na preukázanie tvrdenia o užívaní

predmetu sporu nimi, resp. ich právnymi predchodcami nepredložili jediný relevantný dôkaz. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na to, že z rozhodnutia, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod. č. 86/2001 vyplýva, že pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže
sa súd aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa
uvádza: V zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. sú údaje katastra ( medzi ktoré patria

aj údaje o právach k Nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností ( §
7 písm. c/ zákona ) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie
vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto preukázanú, pokiaľ v konaní
nevyjde najavo opak ( § 133 O. s. p. ). V čase vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam o forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 23.5.2005 bol

teda právny stav iný, než z akého vychádzala notárka. Právni predchodcovia žalovaných nepreukázali
existenciu právne relevantnej verejnej listiny, ktorou by mali nadobudnúť vlastnícke právo. V danom
čase dňa 28.3.1950 nebolo možné získať vlastnícke právo k predmetu sporu ústnou kúpnou zmluvou.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodcovia žalovaných a následne ani
žalovaní nikdy predmet sporu neužívali, naopak, užíval ich žalobca, resp. právny predchodca žalobcu.

Takto výmerou mimoriadne rozsiahle nehnuteľnosti do roku 1989 fyzické osoby nemohli užívať a
žalovaní nijako nepreukázali svoje tvrdenia v notárskom osvedčení, že predmet sporu vôbec nejako
užívali. Dobromyseľnosť v tomto prípade nezohráva žiadnu úlohu, pretože žalovaní a ich právni
predchodcovia predmet sporu nikdy neužívali, nemožno teda ani len uvažovať o tom, či sa mohli stať
vlastníkmi na základe dlhodobej dobromyseľnosti o tom, že užívajú svoje vlastníctvo.

40. Žalobca O. U. je právnym nástupcom Č. Š. na ktorého bolo vlastnícke právo W. X. L. R. prevedené
všeobecne záväzným právnym predpisom a jeho vlastnícke právo k predmetu sporu nebolo v konaní
relevantne spochybnené. Trvá nepretržite od nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia, ktorým boli
nehnuteľnosti W. X. L. R. skonfiškované. Tie teda nemohli ostať vo vlastníctve bratov R., tí ich následne
nemohli previesť a ani sa nestali predmetom dedičstva po nich. Ich ponechanie ako vlastníkov v

príslušnej evidencii nehnuteľností po roku 1949 nemá žiadne právne účinky a samo o sebe nemôže byť
právnym dôvodom pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, ktorého
následkom by bola zmena vlastníka odvodzovaná od W. X. L. R. alebo s nimi priamo súvisiaca, okremkonfiškácie. Všetko ostatné je neplatné a nemôže mať za následok platný vznik vlastníctva a oprávnenie
s predmetom vlastníctva nakladať tak, ako to môže realizovať vlastník.
41. Súd teda žalobe v časti ohľadne nároku na lesné pozemky zapísané na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š.,

okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2, parc. č.
XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky
o výmere 4050 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2, parc. č. XXXX,
druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o
výmere 10335 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2, parc. č. XXXX,

druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o
výmere 9820 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2, parc. č. XXXX, druh
pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere
4965 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2 a n a LV č. XXX k. ú. Š., obec
Š., okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2, parc.
č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné

pozemky o výmere 629942 m2, vyhovel, pretože bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke
právo k predmetu konania na základe nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR postupom v zmysle predmetného
nariadenia na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie, odvtedy predmet sporu užíval, naopak právni
predchodcovia žalovaných nemohli nadobudnúť platne vlastnícke právo k predmetu sporu, a následne
ho ani nemohli previesť na žalovaných.

42. Darovacia zmluva medzi žalovanými a a ich právnymi predchodcami ohľadne predmetu sporu zo
dňa 6.7.2005 ( č.l. 205- 207) a následná kúpna zmluva medzi žalovanými v 1. a 3. rade zo dňa 2.9.2008
( č.l. 210 -211) sú neplatné, pretože najskôr darcovia dňa 6.7.2005 a neskôr žalovaný v 1. rade dňa
2.9.2008 prevádzali predmet vlastníckeho práva, ktorý im vlastnícky nepatril, ale bol vo vlastníctve O.
U.. Ako darcovia, tak aj predávajúci, neboli spôsobilí prevádzať predmet sporu.

43. Odvolací súd v uznesení č.k. 13Co 4/2015 - 943 vyslovil právny názor, že žalobca nemôže byť v
konaní úspešný, ak sa domáha určenia vlastníckeho práva k iným, než lesným pozemkom - v tomto
prípade ohľadne nároku na pozemky, zapísané ako orná pôda, trvalé trávnaté porasty a ostatné
plochy a zároveň uložil súdu ( bez špecifikácie konkrétneho právneho názoru) venovať sa predloženým

prídelovým listinám, ktoré sú hodnoverným podkladom pre existenciu vlastníckeho práva na strane
prídelcov a to bez ohľadu, či došlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností. Súd teda v časti nároku
žalobcu, ktorá sa netýkala lesných pozemkov, žalobu zamietol. Žalobca síce požiadal o zmenu
poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok zo dňa 24.2.2016 ohľadne pozemkov vedených
na LV XXX, k.ú. Š. a to KN "E" XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/XX), XXXX

( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/XX a CKN XXX/X),, XXXX ( časť ktorej zodpovedá
lesnému pozemku CKN XXX/X a CKN XXX/X), XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN
XXX/X), ako aj vedených na LV XXX, k.ú. Š. a to KN "E" XXXX/X ( časť ktorej zodpovedá lesnému
pozemkuCKNXXX/X),XXXX/X(časťktorejzodpovedálesnémupozemkuCKNXXX/XaXXX/X),XXXX/
X (ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX/X ( ktorý zodpovedá lesnému pozemku

CKN XXX/X), XXXX/X ( ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX ( časť ktorej zodpovedá
lesnému pozemku CKN XXX/X),, XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX
( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X) a XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému
pozemku CKN XXX/X a CKN XXX/XX), a zároveň zabezpečil vypracovanie súvisiacich geometrických
plánov č. XX/XXXX, XX/XXXX a XX/XXX ( č.l. 987 - 995) , ale v konaní nenavrhol zodpovedajúcu zmenu

žaloby v tomto ohľade. Predmetom konania tak ostal pôvodný nárok na určenie vlastníckeho práva
zapísaných pozemkov registra E, vrátane iných, než lesných pozemkov. Súd je v tomto sporovom
konaní dispozíciou žalobcu a do návrhu nemôže ex offo zasahovať bez toho, aby žalobca svoj nárok
zodpovedajúcim spôsobom upravil ( v tomto prípade navrhol zmenu žaloby tak, aby rozhodnutie
súdu zodpovedalo jeho návrhu a nároku). Súd sám bez návrhu nemôže definovať nehnuteľnosť inou

výmerou, druhom, registrom a ostatnými údajmi, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností ak nie sú
predmetom návrhu, alebo úpravy žaloby a to ani v takom prípade, ak vyplývajú z listín alebo iných
príloh tvoriacich obsah spisu. Opak by podľa názoru súdu znamenalo porušenie zásady dispozičnosti
a nestrannosti. Žalobca súdu v tomto ohľade iba predložil listiny ( č.l. 720 - 726, 781 - 788) v rámci
odvolacieho konania, ale nezareagoval na to zemnou žaloby. S ohľadom na to, že každý štátny orgán

koná v mene štátu iba v rámci svojej pôsobnosti a kompetencie súd zamietol žalobu ohľadne nároku v
časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú.
Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2,
parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2, parc. č. XXXX, druh pozemkutrvalé trávne porasty o výmere 24679 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere
2115 m2, na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé
trávne porasty o výmere 9974 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311

m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2, parc. č. XXXX/X, druh
pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty
o výmere 5533 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2, parc. č.
XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o
výmere 500 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2. Na rozdiel od žalobcu

je súd toho názoru, že súd nemôže určiť vlastnícke právo v sporovom konaní nad rámec žaloby, ktorú
uplatňuje kompetentný orgán v mene štátu. Teda ak sa požaduje nárok na viacero druhov pozemkov
a žalobu podal v mene štátu iba jeden štátny orgán ( alebo právnická osoba), oprávnená zastupovať
a konať v mene štátu, súd nemôže sám od seba rozhodnúť o nároku štátu aj na iné druhy pozemkov,
ktoré je oprávnený uplatňovať v mene štátu iný orgán ( iná právnická osoba), pretože by došlo ku
kompetenčnému konfliktu a potom by dochádzalo v súdnej praxi k situáciám, kedy by si jednotlivé orgány

štátu uplatňovali rôzne nároky, ktoré im kompetenčne nepatria len preto, lebo konajú v mene štátu.
Takisto ak žalobu podá jeden štátny orgán ( právnická osoba), ktorý koná za štát a v jeho mene, súd v
rozsudku nemôže ako účastníka uviesť štát zastúpený iným orgán ( alebo inou oprávnenou osobou) len
preto, lebo nárok v mene štátu je dôvodný, ale za štát má konať iný subjekt, než ktorý nárok uplatňuje.
pochybenie by nastalo napríklad už len v tom, že na podanej žalobe je podpísaný iný poverený alebo

zodpovedný pracovník za subjekt konajúci v mene štátu, než ktorý je štatutárnym orgánom subjektu,
ktorý by bol v konečnom rozhodnutí uvedený a ktorý o žalobe ani nemusel vedieť a súhlasiť s ňou.
Súd v tomto prípade nemá poučovaciu povinnosť, keďže žalobca je zastúpený advokátom.

44. Žalobca síce tvrdí, že kto je oprávnený konať v mene štátu je povinný určiť súd a na podporu svojho

tvrdenia uvádza konanie 8Cdo 151/2014, súd však k tomuto uvádza, že dané konania na najvyššom
súde SR riešilo úplne inú procesnú otázku. V danom konaní o náhradu škody spôsobenom nesprávnym
úradným postupom, vystupoval štát na strane žalovaného a žalobca označil ako žalovaných rôzne
štátne inštitúcie, ktoré mali vystupovať samostatne, resp. v mene štátu. Najvyšší súd SR uviedol, :
Ak označil žalobca organizačnú zložku štátu ( štátny orgán ), ktorá nebola príslušná za štát konať,

nešlo o vadu podania ani o nedostatok podmienky konania . Súd je povinný z úradnej povinnosti
zistiť správnu organizačnú zložku a konať s ňou bez toho, aby vydal uznesenie o pribratí do konania.
Ak súd naďalej konal s nesprávnou organizačnou zložkou štátu, ide o vadu konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C. H. BECK č. 2724/2004 ). Otázka, ktorý orgán
štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou

pasívnej legitimácie žalovaného, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov
procesných podmienok konania ( R 48/1965 ). Žalobca za subjekt , ktorý zodpovedá za vzniknutú mu
škodu bezpochyby označil štát t. j. Slovenskú republiku a súčasne označil viacero orgánov ( žalovaných
1/, 2/ a 3/ ) , ktoré majú za tento subjekt t. j. štát konať . Keďže žalobca vzal späť žalobu vyslovene voči
žalovaným označeným ako 1/ a 3/ t. j. voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

SR a Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a nie aj voči žalovanému 2/ t. j.
Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky , nemožno z toho
vyvodiť záver, že zobral žalobu v celom rozsahu t. j. voči žalovanému štátu - Slovenskej republike -
ako jedinému zodpovednému subjektu späť. Podľa názoru dovolacieho súdu prvostupňový súd správne
procesný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby voči žalovaným 1/ a 3/ vyhodnotil za „spresnenie označenia

štátneho orgánu, ktorý je v danej veci príslušným orgánom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.“
Z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že toto nemá žiadny súvis s postupom žalobcu v tomto
konaní, s označením jeho účastníkov ani s procesným postupom súdu. To, že za žalobcu podala
žalobu v časti neoprávnená osoba nie je chybou označenia žalobcu ( odstrániteľného procesného
nedostatku), ale otázkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a dôvod na zamietnutie žaloby. Nič

Slovenskej republike nebránilo podať žalobu ohľadne iných než lesných pozemkov prostredníctvom
iného oprávneného orgánu, alebo aj v tomto konaní vystupovať ako žalobca v 1. a 2. rade, v oboch
prípadoch zastúpení oprávnenými osobami v mene štátu konať a takisto žalobný petit mal byť daným
skutočnostiam procesne prispôsobený. V dôsledku toho, že žaloba nebola podaná v mene štátu
kompetentným orgánom čo sa týka iných než lesných pozemkov a táto osoba nevystupovala v mene

štátu v tomto konaní, súd nemôže len tak, bez úpravy okruhu účastníkov, priznať vo výroku rozsudku
vlastnícke právo k iným než lesným pozemkom, pretože by rozhodol v rozpore s okruhom účastníkov
a priznal právo niekomu., kto v konaní nevystupuje, resp. koho v konaní nezastupuje na to určený
oprávnený subjekt. Táto otázka je vecou žalobcu, nie súdu. Zamietavé rozhodnutie súdu všaknepredstavuje prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) pretože toto rozhodnutie je iba rozhodnutím z
procesných dôvodov.
45. Námietky žalovaných týkajúcich sa prídelových listín iných osôb v časti, ktorá sa týka nároku na

lesné pozemky ( a ktorému súd vyhovel), čo by znamenalo prechod vlastníckeho práva na iné subjekty
než štát, nie sú dôvodné. Súdu boli predložené prídelové listiny vrátane iných písomností č.l. 1028-
1265, pričom niektoré už predtým predložili do konania samotní žalovaní. Z týchto písomností súvisí
s vyhovujúcim predmetom sporu iba prídelová listina č.l. 1110- 1111 - Výmer vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 24.4.1948 číslo 2750/1948, ktorým boli pridelené W. S.

s manželkou do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území Š. o celkovej výmere
0,5774 ha ktoré sú v prídelovom pláne označené ako vl. č. 51 časť parcely XXXX/X, XXXX/X, grafické
označenie roľa o výmere 0,5774 ha. Ostatné prídelové listiny sa netýkali lesných pozemkov, ale lúk,
rolí, záhrad a iných než lesných pozemkov. Preto pre účely tohto konania nie sú právne relevantné
a vyhovujúcej časti žaloby sa netýkajú. Súd k tejto listine uvádza, že nebola predložená žiadna iná
písomnosť,ktorábyumožňovalaidentifikáciutakejtonehnuteľnosti(napr. grafickýprídelovýplán),jedná

sa o spoločnú výmeru pre viaceré nehnuteľnosti (časť parcely XXXX/X, XXXX/X, ) a z tohto dôvodu je
identifikácia takejto nehnuteľnosti nemožná, čo spôsobuje to, že nie ej možné určiť vlastnícke právo k
naj. Ak nie je možné určenie vlastníckeho práva k takejto parcele, tak nie je možné spochybňovať to,
že vlastníctvo ostalo dovtedajšiemu vlastníkovi, ktorého právnym nástupcom je žalobca. O nulitných
právnych účinkoch takejto listiny svedčí aj skutočnosť, že údaje o zmene vlastníctva vyplývajúce z

danej listiny, neboli zaznamenané. Samozrejme, samo o sebe to nie je prekážka vzniku a nadobudnutiu
vlastníckeho práva pre prídelcov, pokiaľ sa však pripoja aj iné skutočnosti, ako neurčitosť a nemožnosť
identifikácie predmetu výmeru, je súd toho právneho názoru, že to spôsobuje nulitu právneho aktu
(daného výmeru), ako verejnej listiny a na základe toho nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na
W. S. s manželkou v roku 1978. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa §

11 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 spolu s vyhláškou č. 1/1948 Sb. možno prideliť lesným družstvám,
lesným spoločenstvám, obciam a jednotlivcom len tie lesné plochy do 100 ha, ktoré nemožno spojiť
v súvislý celok so štátnou lesnou plochou. Lesy s výmerou nad 100 ha sú zásadne pridelené štátu.
Žiadosti W. R. X. L. R. zo dňa 29.3.1948 boli rozhodnutím č.l. 979-980 zamietnuté z dôvodu, že žiadali
o vydanie lesných pozemkov, ktoré bezprostredne susedili so štátnymi lesmi. Je preto nepochybné, že

lesné pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania nebolo možné prideliť prídelcom, čo bolo zjavné v
roku 1948 a preto neboli zrealizované ani prídelové listiny a ostali vo vlastníctve štátu. Na základe
rozhodnutia Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 31.1.1949 číslo 2180/1949-V/B/4 ( č.l.792
- 795) bol vypracovaný pokyn Ústredného riaditeľstva štátnych lesov zo dňa 31.12.1948 číslo VIII/
L/6 - 22054/1948 ohľadne skonfiškovaných lesov na Čsl. štát s tým, že riaditeľstvá ako podriadené

zložky samé vyhotovia koncept návrhu prídelového plánu, ktorý preskúma prídelová komisia a ak ho
uzná za správny, podpíše ho a vráti ho príslušnému riaditeľstvu štátnych lesov, ktoré samo vyhotoví
a predloží ho pracovnej skupine pre pozemkovú reformu, ktorá všetko predloží súdu pre schválenie.
Ak pracovná skupina koncept návrhu prídelového plánu neuzná za správny, vráti ho príslušnému
riaditeľstvu štátnych lesov s pokynmi, ako ho doplniť alebo prepracovať. Pre každý konfiškát v každom

katastrálnom území treba vyhotoviť osobitný návrh prídelového plánu. po zadovážení potrebných dát
prikročí riaditeľstvo k vyhotoveniu jednotlivých konceptov pre návrhy prídelových plánov, čo sa následne
predloží príslušnej pracovnej skupine a tá návrh prídelového plánu preskúma a ak ho uzná za
správny, podpíše ho a vráti riaditeľstvu, ktoré pridelenie k sekcii pre usporiadanie pozemkovej držby
štátnych lesov predloží pracovnej skupine pre pozemkovú reformu na ďalšie pokračovanie. O schválení

prídelových plánov a o vyhotovenie prídelových listín sa postará Pracovná skupina pre pozemkovú
reformu. Termín vyhotovenia návrhov prídelových plánov sa určil najneskôr do 30.4.1949 pre konfiškáty
nad 10 prípadov a v prípadoch konfiškátov od 1 - 10 sa určil termín do 28.2.1949. Maximálna predĺžená
lehota mohla byť do 30.6.1949. V konaní však nebola predložená jediná relevantná listina, týkajúca
sa skonfiškovaných lesných pozemkov v rámci predmetu sporu. Na základe rozhodnutia povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo B-41.214/47- III zo dňa 3.10.1947 (č.l.9796-797) tento
orgán zamýšľa prideliť lesnému spoločenstvu v Š. lesný majetok o výmere 50 ha za splnenia okrem
iných aj podmienok - dňom odovzdania do držby prechádzajú na prídelcu všetky práva a povinnosti,
ako aj nebezpečenstvo spojené s držbou, platenie daní a verejných dávok, - prídelová cena určená
dodatočne v prídelovej listine bude zaplatená z vlastných prostriedkov prídelcu a ten zaplatí prvú

splátku do 30 dní od obdŕžania rozhodnutia, - pridelený les bude rozparcelovaný a rozdelený medzi
jednotlivých podielnikov, - pridelené nehnuteľnosti na vyzvanie príslušného úradu sú povinný odovzdať
do štátnej lesnej správy podľa zákona XIX/1898, - nakoľko lesný majetok má výmeru väčšiu ako 100 ha
a uchádza sa oň viac záujemcov, pridelí sa uchádzačom (obciam) do spoločného vlastníctva v celku aprídelcibudúspolumajiteľmipomernejčastibezskutočnéhovydelenia vprírode, -podrobnépodmienky
budú uvedené v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy
sekcia B. V konaní však neboli predložené relevantné prídelové listiny, ktoré by preukazovali pridelenia

predmetu sporu ( ani lesných pozemkov) v roku 1949. Výkaz plôch č.l. 808- 822 ku geometrickému
plánu číslo X/XXXX, rovnako ako výkaz prídelov č. X/XXXX žiaden lesný pozemok neobsahuje.
Takisto prídelové listiny pre p. V. X. N. sa netýkajú lesných pozemkov W. X. L. R. a teda sú pre účely
tohto konania irelevantné. Relevantný výmer o vlastníctve pôdy č.l. 905- 906, vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktorými bolo pridelené 50 ha lesných nehnuteľností bývalého

vlastníka W. R. a T. spoločenstvu W. B. a spol v Š. mal byť bližšie určený prídelovou listinou ( v ktorej
malo byť zároveň bližšie vyznačenie pozemkov pre jednotlivých prídelcov v prírode, prídelová cena a
výmera) ktorú mal dodatočne vydať daný orgán, čo sa však nestalo, resp. nebolo preukázané, aby
takáto prídelová listina existovala. Ostatné výmery č.l. 907 - 908 a č.l. 910 - 913 sa netýkali lesných
pozemkov

46. Argument o tom, že podobný postup bývalých československých orgánov v prípade N. M. a
nehnuteľností pôvodne zapísaných vo vložke XX k.ú. Š., pri ktorých bola rovnako uvedená poznámka
pod č.d. 2204/47, boli následne bez vydania rozhodnutia súdu o reštitúcii majetku na základe
rozhodnutia M.É. Ú. A. S. rozhodnutím č. 540/1992 zo dňa 1.9.1933 vydané rodinným príslušníkom
N. M.Š. podľa § 9 zákona č. 229/1991 a ktoré preto T. O. ako správca, ktorý lesy užíval vrátil v

zmysle dohody ich pôvodným vlastníkom s touto vecou nijako nesúvisí. Rovnako s týmto konaním
nijako nesúvisí postup jedného z žalovaných, ktorý od dedičov po N. M. kúpil iné lesné pozemky.
K námietkam žalovaných, vzťahujúcich sa na nimi tvrdený postup príslušných správnych orgánov na
základe nariadenia č. 104 /1945 Zb. a tvrdenia, že nebol dodržaný zákonný postup a predmet sporu
preto nemohol byť platne skonfiškovaný, súd opäť konštatuje už vyššie tvrdenú skutočnosť, že v tomto

prípadedošloknadobudnutiuvlastníckehopráva kpredmetusporuexlegeakplatnejkonfiškáciinebolo
potrebné vydávať žiadne rozhodnutie ( rozsudok NSSR 2 Cdo 111/2008). Pre vydanie správnych aktov
sa predpokladá tzv. prezumpcia správnosti. V konaní nebolo preukázané, aby rozhodnutie konfiškačnej
komisie z 26.11.1947 bolo zrušené, alebo zmenené a preto naň musel súd z úradnej povinnosti
prihliadnuť. Originál takéhoto rozhodnutia nebolo potrebné pre účely tohto konania predkladať, pretože

tvorí len jeden z podkladov pre závery súdu o tom, že predmet sporu bol skonfiškovaný, rovnako ako
iné lesné pozemky, v danom období, na štát. O tom, že k vydaniu takéhoto rozhodnutia skutočne došlo
svedčia následné zápisy o konfiškácii, ďalej skutočnosť že príslušné orgány štátu až doteraz užívajú
predmet sporu. Námietka žalovaných, že v spore nie je žalobca aktívne legitimovaný a že do konania
ohlásili vstup ako B., tak T. O. U., štátny podnik, súd uvádza, že žalobcom je Slovenská republika.

Za ňu je T. O. U., štátny podnik oprávnený konať. Tento štátny podnik nie je samostatným vlastníkom
predmetu sporu, ani účastníkom konania. Vlastníctvo patrí štátu. Za štát totiž nekoná iba štátny orgán,
ale aj právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Takouto právnickou osobou T. O.
U., štátny podnik bezpochyby sú a osobitným predpisom oprávňujúcim takúto právnickú osobu konať
v mene štátu je napríklad zákon č. 326/2005 Z.z. Je nepochybné, že v mene štátu v začiatočnej fáze

tohto konania vystupoval štátny orgán a to Ministerstvo financií SR. To však bolo v dôsledku toho, že
do účinnosti novely O.s.p. do 30.6.2007 mohol v mene štátu v súdnom konaní vystupovať iba štátny
orgán. T. O. U., štátny podnik bezpochyby štátnym orgánom nie sú a takéto zastupovanie by teda bolo v
rozpore so zákonom, čo nakoniec konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 4Cdo 158/2003.
Od 1.7.2007 však T. O. U., Š. M. zastupovať štát podľa § 21 O.s.p. môžu a v tomto konaní došlo k jeho

splnomocneniu na zastupovanie štátu až po 1.7.2007. Nikde v celom Občianskom súdnom poriadku sa
nenachádza ustanovenie, ktoré by zakazovalo za štát vystupovať na základe splnomocnenia, alebo v
zmysle osobitného zákona v jednej časti konania štátnym orgánom a v inej časti konania právnickou
osobou, oprávnenou podľa osobitného predpisu. Nemôžu zastupovať štát súbežne, ale jednotlivo áno.
To, že v mene republiky vystupoval v istom štádiu konania štátny orgán a v inom štádiu konania k

tomu oprávnená právnická osoba je v súlade so zákonom. Ako fyzická osoba, ktorá môže meniť počas
súdneho konania splnomocneného zástupcu, tak môže činiť aj štát, pretože účastníci sú v súdnom
konaní rovní a majú rovnaké práva. Opačný výklad by bol ústavne nekonformný. Bolo úlohou súdu
určiť, či B., alebo neskôr T. O. U., štátny podnik sú oprávnení v mene štátu konať v tomto konaní a súd
nezistil, aby tomu tak nebolo. Tento argument žalovaných neobstojí, rovnako ako rozsudok NSSR 4Cdo

158/2003 zo dňa 27.1.2004, ktorý reagoval na diametrálne odlišnú právnu úpravu § 21 O.s.p., aká je
teraz ( a to od 17.2.2007). Navyše samotné B. oznámením zo dňa 24.5.2011 (č.l. 221) uviedlo, že v
konaní štát nebudú ďalej zastupovať. Komplexne bola táto otázka vyriešená v konaní pred odvolacím
súdom na základe odvolania voči prvému rozsudku Okresného súdu Bardejov, kedy súd na základeuznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co 100/2013 - 591 zo dňa 30.9.2014, ktorým bola vec
vrátená súdu prvého stupňa, opravil záhlavie rozsudku zo dňa 10.12.2012 č.k. 3C 308/2005 - 528 ako
aj záhlavie dopĺňacieho rozsudku č.k. 3C 308/2005 - 557 zo dňa 10.6.2013 tak, že správne označenie

žalobcu znie - Slovenská republika v zastúpení T. O. U., Š. M., C. O. X, S. S., Y.L.: XXXXXXXX. Voči
tomuto uzneseniu podali žalovaní odvolanie, na základe čoho odvolací súd v uznesení č.k. 13Co
2/2015 - 943 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Ak by mal odvolací súd zato, že žaloba bola
podaná neoprávneným subjektom, súd by zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu by zamietol.
Navyše by nepotvrdil uznesenie súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa opravený tak, aby

bolo nepochybné, že žalobcom je Slovenská republika, v mene ktorej koná zákonom špecifikovaný
a poverený orgán.

47. Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, keďže sa nejednalo o konkrétne návrhy o aký
dôkazný prostriedok sa má jednať a aký dôkaz z neho vyplýva. Súd nemá vyšetrovaciu povinnosť a už aj
nad rámec hospodárnosti zrealizoval dopyt po veľkom množstve štátnych inštitúcií v snahe zabezpečiť

všetky relevantné listiny. Súd má za to, že ide o úplné listiny a ďalšie „pátranie“ po iných archívoch a
podobných inštitúciách bez toho, aby bolo zrejmé čo konkrétne sa žiada, nie je úlohou súdu. Účastníci
majú povinnosť uviesť konkrétny dôkazný prostriedok a aký dôkaz z neho vyplýva.

48. O trovách konania žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2

C.s.p., keďže všetky strany konania mali úspech iba čiastočný. Naopak, plný úspech v tomto konaní mal
pôvodnežalovanýv1.radeB..W.V.,ktorémusúd podľa§255ods.1C.s.p.(nemožnorozhodovaťpodľa
neúčinného právneho predpisu - O.s.p., aj keď rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči B.. V. nadobudlo
právoplatnosť ešte za účinnosti O.s.p.) priznal podľa tohto pomeru súd nárok na náhradu trov konania.
Súd o tomto nároku ešte nerozhodol a učinil tak rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.