Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. jún 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010235
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1621010235.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného Z. H. a spol.,

pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. júna
2022 v Malackách takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:

Z. H., narodený XX. B. XXXX v C., trvale bydliskom ul. N. č. XXX/XX, XXX XX C., t. č. vo výkone trestu
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

Z. Q., narodený XX. U. XXXX v C., trvale bydliskom ul. E. č. XXXX/X, XXX XX C.,

sa uznávajú vinnými, že

obvinení Z. H. a Z. Q. v presne nezistenom čase od 18.00 h dňa 07.10.2018 do 10.00 h dňa 08.10.2018
vysadením uzamknutej kovovej brány vo výške 185 cm a prestrihnutím pletivového plota vo výške

200 cm vnikli na oplotený pozemok v k. ú. K., parcela registra C, č. XXXX/X, odkiaľ z unimobunky
poškodenému Z. N. odcudzili 1 ks elektrický bojler zn. Draždice v hodnote 349,- € a 1 ks elektrocentrálu
zn. Gude GSE 3300 v hodnote 300,- € a O. A. drobné náradie v celkovej hodnote 100,- € a 1 ks Gola
sadu v hodnote 30,- € a na vedľajšom pozemku parcela registra C, č. XXXX/XX, k. ú. K., neznámym
spôsobom vnikli do pravej zadnej novostavby rodinného domu poškodeného Z. N., odkiaľ mu odcudzili
1 ks vstavanú rúru zn. Elektrolux v hodnote 742,96 €, 1 ks umývačku riadu zn. Gorenje v hodnote 382,80
€, 1 ks robotický vysávač zn. Roomba 981 v hodnote 699,30 €, 1 ks robotický vysávač zn. Braava 390t v
hodnote 230,90 €, 1 ks combo zn. Bose L1 - compact v hodnote 800,- €, 1 ks akustickú gitaru zn. Yamaha

v hodnote 700,- €, 1 ks vysávač zn. Rowenta RO6477EA v hodnote 203,- €, 1 ks pílu zn. Oleomac GS
350 v hodnote 80,- € s reťazou v hodnote 23,10 €, 1 ks kotúčovú pílu „185" v hodnote 66,50 €, 1 ks
vŕtacie kladivo zn. Bosch v hodnote 162,86 €, 1 ks uhlovú brúsku zn. Makita v hodnote 79,- €, 1 ks
akumulátorový skrutkovač GSR v hodnote 194,18 €, 1 ks televízor zn. Samsung typu UE65MU6172XXH
v hodnote 630,- €, 1 ks notebook zn. Lenovo Yoga 12 v hodnote 450,- €, 1 ks laserový merač zn. Bosch
v hodnote 99,- €, 4 sady po 2 ks kľučiek spolu v hodnote 100,- € a 3 fľaše alkoholu spolu v hodnote 50,-€
a R. C. z tejto novostavby odcudzili 1 ks laser sadu na meranie zn. Bosh v hodnota 500,- €, 1 ks laserový

merač zn. Bosh v hodnote 80,- €, 1 ks príklepová vŕtačka, nezistenej značky, oranžovej farby, v hodnote
50,- €, 1 ks elektrická vŕtačka zn. Bosh, zelenej farby, v hodnote 80,- € s vyrezavákmi a vrtákmi, 1 ks
elektrický merač v hodnote 30,- € a z neuzamknutej novostavby rodinného domu nachádzajúceho sa na
ľavej prednej strane tohto pozemku O. A. odcudzil 1 ks akumulátorovú vŕtačku 18 V, zn. Makita, modrej
farby, v hodnote 110,- €, 1 ks diamantovú rezačku na dlažby zn. Sigma v hodnote 400,- €, 1 ks vŕtačku
230 V, zn. Bosh, v hodnote 70,- € a iné drobné náradie, čím poškodenému Ing. Z. N., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom C. - M., D. XXXX/X spôsobili škodu krádežou vo výške 6.342,60 €, poškodenému O. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX spôsobili škodu krádežou vo výške 710,- € a R. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. - M., K. nábrežie XXXX/XXA spôsobili škodu krádežou vo výške 740,- €, teda týmtoskutkom spôsobili celkovú škodu výške 7.792,60 €, pričom obv. Z. Q. bol rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 3T/32/2016 zo dňa 10.05.2016 právoplatný dňa 13.10.2016, odsúdený za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

teda

obžalovaný Z. H.

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil ním
väčšiu škodu,

obžalovaný Z. Q.

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a spôsobil ním
väčšiu škodu a zároveň taký čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený,

čím spáchali

obžalovaný Z. H.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný Z. Q.

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to u obžalovaného Z. H. súd podľa § 44 Trestného zákona

upúšťa

od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4
mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
peňažný trest vo výške 300,- eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, za súčasne
uloženéhoochrannéhoprotialkoholickéhoaprotitoxikomanickéholiečeniaambulantnouformou,uložený
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 15. novembra 2021, sp. zn. 2T/11/2020, v

spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 04. mája 2022, sp. zn. 1To/13/2022, právoplatným
dňa 04. mája 2022, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Za to obžalovanému Z. Q. súd

ukladá

podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona
v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4

(štyri) mesiace.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky
a 4 (štyri) mesiace.Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
v skúšobnej dobe nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava IV z 03. júla 2020, sp. zn. 6T/25/2020,
právoplatnom dňa 08. augusta 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkusúdobomobžalovanýmukladápovinnosťspoločneanerozdielne
nahradiť poškodeným:
-Z.N.,nar.XX.Z.XXXXvC.,trvalebydliskomul.D.č.XXXX/X,XXXXXC.,škoduvovýške6.342,60eur,
- O. A., nar. XX. M. XXXX v E., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX F., škodu vo výške 7XX,- eur,
- R. C., nar. XX. Z. XXXX v C., trvale bydliskom K. nábrežie č. XXXX/XXA, XXX 10 C. - M., škodu vo
výške 740,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených Z.E., O. A. a R. C. so zvyškom ich nárokov
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 24. mája 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu

z 24. mája 2021, č. 1Pv/346/18/1106-39, na Z. H. a Z. Q., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
u obžalovaného Z. H. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona u obžalovaného Z. Q., na
tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobili
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného
vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd postupoval primerane podľa §
333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či každý

z obžalovaných:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo každý z obžalovaných odpovedal:
áno,
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo každý
z obžalovaných odpovedal: áno,
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo každý z obžalovaných odpovedal: áno,
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na
čo každý z obžalovaných odpovedal: áno,

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo každý z obžalovaných odpovedal: áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaných o uznaní

viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného Z. H. za
vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a obžalovaného Z. Q. za vinného zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestov a náhrady škody, a to oboznámením listinných dôkazov,

predovšetkým pokladničných blokov a faktúr k odcudzeným veciam Z.E.. l. 107 - 112, odbornéhovyjadrenia k odcudzeným veciam č. l. 113 - 140, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I z 09.
októbra 2020, sp. zn. 4T/38/2019 č. l. 295 - 296, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 11. februára
2021, sp. zn. 3T/54/20 č. l. 286 - 287, uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2021, sp. zn.

4To/25/2021č.l.289-292,rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIz23.augusta2021,sp.zn.9T/60/2018
č. l. 293, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 15. novembra 2021, sp. zn. 2T/11/2020 č. l. 356 -
361, uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo 04. mája 2022, sp. zn. 1To/13/2022, trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava IV z 03. júla 2020, sp, zn. 6T/25/2020 č. l. 284 - 285, aktualizovaného odpisu
registratrestovnaobochobžalovanýchacentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkovnaoboch

obžalovaných z 20. júna 2022.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obom obžalovaným súd vychádzal z § 42 ods. 1 Trestného zákona, ktoré stanovuje
súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch, podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (teda podľa zásad pre ukladanie
úhrnného trestu), resp. z § 44 Trestného zákona, ktoré ustanovuje súdu možnosť upustiť od uloženia

súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného
zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu

(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t. j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment
spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti

trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Ohľadom obžalovaného Z. H. súd primárne vychádzal z toho, že skutok v prejednávanom prípade bol
spáchaný v súbehu so skutkami, za ktoré bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
I z 09. októbra 2020, sp. zn. 4T/38/2019 [prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.

1 písm. a) Trestného zákona spáchaný 18. januára 2019], ďalej rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV z 11. februára 2021, sp. zn. 3T/54/2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 10. júna
2021, sp. zn. 4To/25/2021 [prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spáchaný 21. septembra 2020], tiež rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 23. augusta 2021, sp.
zn. 9T/60/2018 [prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaný od 05. júna 2018 do

06. júna 2018], a naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 15. novembra 2021, sp. zn.
2T/11/2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 04. mája 2022, sp. zn. 1To/13/2022
[prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 spáchaný od apríla 2018 do 11. mája 2018],
a preto je nutné za ne uložiť obžalovanému jeden jednotný súhrnný trest.

Najprísnejším trestným činom zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov, v zmysle § 42 ods. 1
Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, je prečin neoprávneného vyrobenia a
používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1
Trestného zákona, pre spáchanie ktorého bol Z. H. odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
z15.novembra2021,sp.zn.2T/11/2020,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislavezo04.mája

2022, sp. zn. 1To/13/2022, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (ktorý trest odňatia slobody
obžalovaný aktuálne aj vykonáva), peňažný trest vo výške 300,- eur, náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace, za súčasne uloženého ochranného protialkoholického a protitoxikomanického
liečenia ambulantnou formou, a preto by súd v prípade ukladania súhrnného trestu vychádzal pri
ukladaní trestu práve z trestnej sadzby tohto prečinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom

pri tomto prečine je v rozpätí od 1 roka do 5 rokov.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému Z. H. napokon vychádzal z § 44 Trestného zákona, ktoré
ustanovuje súdu možnosť upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona alebo od
uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu obžalovaného Z. H.,
ktorý prejavil úprimnú ľútosť, jeho postoj k spáchanému trestnému činu, ktorý svedčí o istej miere
sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, súd

dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti postačí, aj vo vzťahu k skutku
uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku, trest uložený odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV z 15. novembra 2021, sp. zn. 2T/11/2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo 04. mája 2022, sp. zn. 1To/13/2022, pričom uvedené tresty možno považovať za primerané
vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.

V súvislosti s obžalovaným Z. Q. súd primárne vychádzal z toho, že obžalovaný bol trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava IV z 03. júla 2020, sp. zn. 6T/25/2020, uznaný za vinného zo spáchania
prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)

Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkonu ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, pričom skutok v danej trestnej
vecibolspáchaný27.augusta2018.Skutok,zospáchaniaktoréhobolobžalovanýZ.Q.uznanývinnýmv
prejednávanej trestnej veci, bol spáchaný od 07. októbra 2018 do 08. októbra 2018, pričom bolo zistené,
že skutok v prejednávanej trestnej veci bol spáchaný vo viacčinnom súbehu so skutkom z trestného

rozkazu Okresného súdu Bratislava IV z 03. júla 2020, sp. zn. 6T/25/2020, a preto je nutné za ne uložiť
obžalovanému jeden jednotný súhrnný trest.

Najprísnejším trestným činom zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov, v zmysle § 42 ods. 1
Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, je prečin neoprávneného zásahu do práva k

domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom
výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto prečine je v rozpätí od 1 roka do 5 rokov

U obžalovaného Z. Q. súd zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestných
činov [§ 36 písm. l) Trestného zákona] a 2 priťažujúce okolnosti - recidívu [§ 37 písm. m) Trestného

zákona; odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 13. januára 2016, sp. zn. 4T/151/2011,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 02. júna 2016, sp. zn. 4To/47/2016] a spáchanie
viacerých trestných činov podľa § 37 písm. h) Trestného zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol

na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažujú priťažujúce okolnosti voči
poľahčujúcom okolnostiam v pomere 2:1, preto došlo k úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného
činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je trestná sadzba u obžalovanéhovo výmere 2 roky a 4 mesiace až 5 roky [5 rokov - 1 rok = 4 roky (48 mesiacov); 48 mesiacov : 3 =
16 mesiacov; teda 16 mesiacov je jedna tretina zo 4 rokov, o ktoré sa zvyšuje dolná hranica trestnej
sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona; 1 rok (12 mesiacov) + 16 mesiacov = 2 roky

a 4 mesiace (28 mesiacov)].

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného Z. Q., jeho postoja k spáchanej
trestnej činnosti, v rámci ktorého na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku oľutoval, čo svedčí o istej miere sebareflexii a uvedomení si

následkov jeho počínania, súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným,
nepodmienečným trestnom odňatia slobody v sadzbe uvedenej vyššie, by bolo neprimerane prísne.
Zároveň platí, že do úvahy zjavne neprichádzalo ani uloženie alternatívneho trestu vzhľadom na
rešpektovanie druhej vety § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom (trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03. júla 2020,
sp. zn. 6T/25/2020), teda v danom prípade súhrnný trest čo do druhu trestu nesmie byť miernejší ako

trest odňatia slobody. Súd preto nepovažuje za neprimerané poskytnúť obžalovanému šancu preukázať
v skúšobnej dobe 2 roky a 4 mesiace, že je ochotný a schopný sa riadne začleniť do spoločnosti a
viesť na slobode riadny život. Nad obžalovaným bude počas tohto 28-mesačného obdobia neustále
visieť hrozba premeny podmienečného trestu na 28-mesačný nepodmienečný v prípade akéhokoľvek
protiprávneho konania. Zároveň je dodržaná aj zásada, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako

trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 druhá veta Trestného zákona). Súd uzatvára, že výkon
uloženého 28-mesačného trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, preto výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 28 mesiacov s tým, že nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe bude dohliadať probačný úradník. V rámci probačného dohľadu

uloženého obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom

rozkazeOkresnéhosúduBratislavaIVz03.júla2020,sp.zn.6T/25/2020,právoplatnomdňa08.augusta
2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd obom obžalovaným Z. H. a Z. Q. uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť poškodeným Z. N. škodu vo výške 6.342,60 eur, O. A. škodu vo výške 710,-
eur a R. C. škodu vo výške 740,- eur, pretože nároky na náhradu škody boli zo strany všetkých troch
poškodených riadne a včas uplatnené, a napokon obaja obžalovaní sa k spáchaniu skutku (vrátane
znaku týkajúceho sa výšky škody) priznali, a nijako inak a ani nikým iným nebolo spôsobenie škody
vrátane jej výšky namietané. Nakoľko si všetci poškodení uplatnili nároky na náhradu škody vo väčšej

miere, než boli najmä na základe odborných vyjadrení priznané, preto súd poškodených so zvyškom ich
nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné

uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.