Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211248
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8112211248.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Detské centrum „PRE TEBA", n.o., so
sídlom Mičurinova 22, 080 01 Prešov, IČO: 36167746, právne zastúpený JUDr. Dušan Remeta, advokát,
Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42039720, proti žalovaným: 1/ Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01
Prešov, IČO: 00327646, právne zastúpený JUDr. Alojz Naništa, advokát, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,

IČO: 35519193, 2/ Zariadenie pre seniorov Harmónia, Prešov - Cemjata, Cemjata 4, 080 01 Prešov,
IČO: 00691976, právne zastúpený Mgr. Radovan Muzika, advokát, Štúrova 30, 066 01 Humenné, IČO:
42026920, o zaplatenie sumy 23.523,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/100/2012-260 zo dňa 4.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku pod bodom III. a v rozsahu zrušenia vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom 21Cb/100/2012-260 zo dňa 4.5.2017
v konaní o zaplatenie 23.523,95 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.925,33 eur a
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.925,33 eur od 16.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 3.925,33 eur s príslušenstvom v rozsahu 100 %.

III. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.556,13 eur, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 %

ročného úroku z omeškania zo sumy 1.556,13 eur od 16.3.2012 do zaplatenia zastavuje.

IV. Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.042,49 eur a 9% ročný úrok z omeškania
zo sumy 18.042,49 eur od 16.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V.Priznávažalobcovivočižalovanémuv2/radenároknanáhradutrovkonaniavovzťahukuplatnenému

nároku na zaplatenie sumy 19.598,62 eur s príslušenstvom v rozsahu 84 %.“

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ženazákladenájomnejzmluvyzodňa31.12.2003žalovaný
v 1/ rade v zastúpení Domovom dôchodcov Prešov - Cemjata ako prenajímateľ odovzdal do užívania
žalobcovi ako nájomcovi budovu súpisné č. XXXX postavenú na pozemku parcela č. XXXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 207 m2 zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. A.. Nájomný pomer vznikol od

1.1.2004 a bol uzavretý na dobu určitú 5 rokov do 31.12.2008. Podľa čl. 3 bol nájomca oprávnený
vykonať na objekte potrebné úpravy súvisiace s jeho sprevádzkovaním a s jeho užívaniaschopnosťou.Podľa čl. 4 bod 1 bolo dohodnuté nájomné vo výške 2 % z hodnoty prenajatého majetku, teda suma
33.833,- Sk ročne, ktorú sa nájomca zaviazal investovať do opráv a údržby prenajatého majetku. Listom
zo dňa 1.7.2005 správcovský subjekt udelil žalobcovi súhlas s rekonštrukciou podkrovných priestorov

a oznámil, že po ukončení nájmu mu budú investované prostriedky vrátené. Na podklade udeleného
súhlasu prenajímateľa a podľa projektovej dokumentácie z augusta 2005 vypracovanej L.. V.. M. C.
požiadal žalobca o vydanie stavebného povolenia a Mesto Prešov ako príslušný stavebný úrad vydal
žalobcovi ako stavebníkovi dňa 13.10.2005 stavebné povolenie pod č. A.-M. na realizáciu stavby -
Rekonštrukcia podkrovných priestorov. Na základe týchto skutočností vykonal žalobca do prenajatého

majetku vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade investíciu vo výške 590.428,- Sk, čo je 19.598,62 eur,
ktorými sa dosiahol stav trvalého zhodnotenia. Listom zo dňa 13.9.2007 žalovaný v 1/ rade udelil
žalobcovi súhlas na výmenu strešnej krytiny na objekte, ktorý mal v nájme a užívaní a na tomto podklade
dal žalobca zhotoviteľovi A. - A. Z., V..Z.., zrealizovať výmenu strešnej krytiny, za čo mu zhotoviteľ
faktúrou č. 280043 zo dňa 30.11.2007 vyúčtoval cenu diela a prác vo výške 168.935,- Sk. Žalobca žiada
protihodnotu zhodnotenia vo výške 70 % skutočných nákladov, a to sumu 118.254,50 Sk, čo je 3.925,33

eur.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca
doručenoužalobousúdudňa13.4.2012siibavočipôvodnežalovanémuv1/rade-MestuPrešovuplatnil
nároknazaplateniecelkovejsumy23.523,95eurspríslušenstvom,pričomtátosumapozostávalajednak

zo sumy 19.598,62 eur, to je refundácia nákladov, ktoré vynaložil žalobca na objekte, a ďalej žalovaná
sumapozostávalazosumy3.925,33eur,čopredstavujezhodnotenienehnuteľnosti,ktorúužívalžalobca
ako nájomca, ktoré súviselo s rekonštrukciou a výmenou strešnej krytiny na budove. Súd následne
vyhovel návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania, a to Zariadenie pre seniorov
Harmónia, nakoľko nemal dôvod mu nevyhovieť, keďže žalobca určuje okruh žalovaných a disponuje

žalobou. Následne žalobca urobil ďalší procesný návrh, a to taký, že zobral žalobu v časti o zaplatenie
19.598,62 eur aj s príslušenstvom späť voči žalovanému v 1/ rade a súd v tejto časti konanie zastavil.
Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným. Následne žalobca upravil svoj žalobný návrh a sumu 19.598,62
eur aj s príslušenstvom už požadoval iba od žalovaného v 2/ rade. Čo sa týka sumy 3.925,33 eur žalobca
upravil žalobný návrh tak, že žiadal súd aby na zaplatenie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne.

K stanoveniu výšky zhodnotenia predmetu nájmu bol vyhotovený súkromný znalecký posudok č. 1/2017
znalca L.. O. B., ktorý ustálil, že výška nákladov vynaložených žalobcom ako nájomcom na rekonštrukciu
podkrovnýchpriestorovpoodpočítaníznehodnoteniazmien,kuktorémuvmedziobdobídošlovdôsledku
užívania veci nájomcom je 18.0742,49 eur, a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného
v 2/ rade na zaplatenie tejto sumy v súlade s ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd ho súčasne

zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške zákonného úroku z omeškania 9 % zo sumy
18.0742,49 eur od 16.3.2012 do zaplatenia. Čo sa týka prevyšujúcej časti do uplatnenej sumy 1.556,13
eur s príslušenstvom zobral žalobcu čiastočne späť a v tejto časti súd konanie zastavil.

4. Taktiež čo sa týka druhého nároku, a to sumy 3.925,33 eur s príslušenstvom, ide o nárok, ktorý si

žalobcauplatnilvsúvislostisvýmenoustrešnejkrytiny.Súdprvejinštancieobranužalovanýchpovažoval
za nedôvodnú, teda bola postavená na argumentácii, že si žalobca tento nárok mal uplatňovať už
bezprostredne po tom keď vynaložil náklady ma opravu strešnej krytiny. Na zaplatenie 3.925,33 eur súd
zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne, vzhľadom na tú špecifickú situáciu, že žalovaný v
1/ rade je vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaný v 2/ rade je jej prenajímateľom. Tieto nároky vyplývajú

z ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sú to nároky nájomcu voči prenajímateľovi a jednak z §
130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje nároky oprávneného držiteľa voči vlastníkovi veci
po skončení oprávnenej držby, a to sú tiež nároky na zhodnotenie veci. Taktiež súd priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z uplatnenej sumy 3.925,33 eur od 16.3.2012. Súd prvej
inštancie taktiež poukázal, že pokiaľ žalovaní v 1/a 2/ rade vzniesli námietku premlčania oboch nárok,

ktorú odôvodnili tým, že sa nejedná o režim občianskoprávny, ale režim obchodnoprávny, a že tieto
nároky sú už premlčané a či si ich mal žalobca titulom nájomnej zmluvy alebo titulom bezdôvodného
obohatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že tieto vzťahy sa riadia občianskoprávnymi predpismi, tieto
nároky nie sú premlčané vzhľadom na to, že žalobca ich mohol vyčísliť a domáhať sa ich až po skončení
nájmu.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a vo vzťahu k uplatnenému
nároku vo výške 3.925,33 eur priznal nárok žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti
žalovaným v 1/ a 2/ rade a k zvyšku nároku o zaplatenie 19.598,62 eur, kde už bol žalovaným lenžalovaný v 2/ rade a konanie v tejto časti vo výške 1.556,13 eur bolo zastavené z dôvodu späťvzatia
žalobcom a vo zvyšnej časti bol úspešný žalobca. Súd tak vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu,
pričom žalobca bol úspešný do sumy 18.042,49 eur, čo predstavuje úspech 92 %, jeho neúspech je 8

% a po odpočítaní úspechu od neúspechu tak súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2/ rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 84,- eur.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v 1/ rade. Uviedol, a to v rozsahu
proti výroku I. a II. rozsudku, že podľa jeho názoru je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie

nepreskúmateľné, pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé ako sa súd
vyporiadal s námietkou žalovaného v 1/ rade v tom smere, že ak žalobca financoval rekonštrukciu z
dotáciíposkytnutýchzverejnýchzdrojovnavopredurčenýúčel,čímmáprávoakoneziskováorganizácia
požadovať vrátenie dotácií, ktoré už boli realizované na účel, pre ktorý boli poskytnuté. Taktiež uviedol,
že nie je zrejmé na základe čoho a akého listinného dôkazu dospel súd k skutkovému zisteniu, že dňa
31.12.2003 žalovaný v 1/ rade v zastúpení Domova dôchodcov Prešov - Cemjata, ako prenajímateľ

odovzdal do užívania žalobcovi nehnuteľnosť, pretože zo samotnej zmluvy o nájme nevyplýva, aby
Domov dôchodcov Prešov - Cemjata konal ako zástupca žalovaného v 1/ rade. Domova dôchodcov
Prešov - Cemjata bol samostatný právny subjekt a bol zriadený ako rozpočtová organizácia s účinnosťou
od 1.7.2002. ďalej uviedol, že tým, že žalobca realizoval výmenu strešnej krytiny za podmienok
stanovenýchvlastníkomnehnuteľnostíprišlokvzájomnejdohodeoneuplatňovanísinákladovspojených

s výmenou strešnej krytiny. Nie je preto správny záver súdu prvej inštancie, že išlo o jednostranné
vyhlásenia a nie je ani zrejme na základe akého listinného dôkazu súd dospel k takémuto záveru. Taktiež
poukázal, že realizáciou výmeny strešnej krytiny a tým aj zhodnotením nehnuteľnosti žalovaného v 1/
rade bolo možne právo vykonať od 1.12.2007. Ak žalobca podal žalobu až dňa 13.4.2012, podal po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a tak námietku vznesenú žalovaným v 1/ rade považuje

za dôvodnú. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalobu
zamieta a priznal žalovanému v 1/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj odvolanie žalovaný v 2/ rade, a to voči výrokom I., II., IV.
a V. rozsudku. Uviedol, že podľa jeho názoru s poukazom na ustanovenia zákona č. 138/37 o majetku

obci žalovaný v 2/ rade nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Poukázal na ustanovenie § 6 ods. 3
zákona č. 138/37 o majetku obci a § 6 ods. 4 zákona č. 138/37 o majetku obci. Má za to, že žalovaný ako
správca nie je oprávnený konať vo vlastnom mene a pasívnu legitimáciu v tomto konaní má žalovaný
v 1/ rade ako vlastník predmetných nehnuteľností, v mene ktorého koná správca. Žalovaný v 2/ rade,
ktorý je správcom majetku obce nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, keďže je len oprávnený

konať len v mene obce. Žiadal preto, aby žaloba voči žalovanému v 2/ rade bola zamietnutá.

8. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolania žalovaných v 1/ a 2/ rade sú
nedôvodné. Uviedol, že ako sa konajúci súd vysporiadal s otázkou dotácií, a to priamo v bode 31
rozsudku, taktiež uviedol, že žalobca dňa 31.12.2003 uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov so

žalovaným v 2/ rade, ktorý mu odovzdal do užívania stavbu súp. č. XXXX na pozemku parcela CKN
č. XXXXX na verejnoprospešné účely - vytvorenie koedukovaného zariadenia rodinného typu - detský
domov rodinného typu. V tejto súvislosti listom žalovaného v 1/ rade zo dňa 13.9.2007 bol udelený
súhlas na výmenu strešnej krytiny s výhradou neuplatňovania vynaložených nákladov, avšak žalobca
sa nemohol opäť vzdať svojho práva keďže sa nejednalo o jeho právny úkon. Uviedol, že žalobca

si od žalovaného nežiada náhradu nákladov vynaložených investícií, ale náhradu zhodnotenia, ktoré
žalovaný na budove získali. Uviedol, že prenajatý objekt slúžil na určený účel - bol využívaný ako detský
domov. Oprava strechy predstavovala nevyhnutný základ potrebný na odstránenie havarijného stavu,
a to pretekanie do interiéru. Z nájomnej zmluvy ako aj zo zákona vyplýva na jednej strane povinnosť
nájomcu zabrániť škodám a predísť ich zväčšovaniu a na druhej strane povinnosť prenajímateľa a

vlastníka udržiavať predmet prenájmu v stave spôsobilom na dohodnuté alebo určené užívanie. Má za
to, že námietku premlčania ak konajúci súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a s tým sa žalobca stotožnil,
pričom uviedol, že na existenciu kontinuity nájomných vzťahov bez vydania prenajatej nehnuteľnosti,
keď jej nároky mohol prvý krát žalobca uplatňovať až po skončení nájmu a odovzdaní nehnuteľností
(15.9.2011), neuplatnený nárok na zhodnotenie premlčaný. Čo sa týka odvolania žalovaného v 2/ rade,

ktorý namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie uviedol, že aj toto odvolanie nie je dôvodné, pretože
s poukazom na ust. § 149 CSP, § 153 ods. 1 CSP, § 154 CSP a § 366 CSP, uviedol, že počas celého
prvoinštančného konania žalovaný v 2/ rade nesporil a nespochybňoval vecnú legitimáciu. Žalovaný v
2/ rade prvý krát až v podanom odvolaní uvádza novoty okolnosti týkajúce jeho pasívnej legitimácie spoukazom na ust. § 6 zákona o majetku obci. Má za to, že v zmysle § 366 CSP nemôžu na nich v
odvolacom konaní prihliadnuť. Ak by sa odvolací súd námietkami zaoberal, žalobca uviedol, že otázkou
pásivnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie už zaoberal na podnet žalovaného v 1/ rade (pôvodne

jediného žalovaného), ktorý túto vo vzťahu k sebe namietal už na prvom pojednávaní konanom dňa
8.11.2012. Teda aj samotný žalovaný v 1/ rade ako vlastník prenajatej nehnuteľnosti vo vzťahu ku
žalovaným nárokom nepovažoval seba za nositeľa hmotnoprávnej povinnosti a túto namietal ešte v
podanom odvolaní. Zotrval na skutočnosti, že listom zo dňa 1.7.2005 udelil žalovaný v 2/ rade žalobcovi
súhlas s rekonštrukciou podkrovných priestorov a práve on sa zaviazal, že po ukončeniu nájmu budú

investovanéprostriedkyvrátenéžalobcovi.Nájomnéplatenépodľazmlúvprijímalaspotrebúvalžalovaný
v 2/ rade pre svoje potreby a účely. Následne zrekonštruovaná budova v podchode žalobcu ostala v
správe a užívaní žalovaného v 2/ rade, ktorý z nej prijímal aj doposiaľ prijíma a požíva hospodársky
úžitok. Má za to, že nárok na úhradu nákladov spojený so zmenou prenajatej veci, ktorý sa prenajímateľ
zaviazal na ich vrátenie podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka si môže nájomca uplatňovať len voči
prenajímateľovi, teda voči subjektu, s ktorým uzavrel nájomnú zmluvu a tým bol len žalovaný v 2/ rade.

Má za to, že pasívne legitimovaným v tomto prípade je žalovaný v 2/ rade, ktorý bol prenajímateľom,
udelil súhlas so zmenou veci, zaviazal sa k úhrade nákladov a požíval benefity a príjmy vyplývajúce z
nájomného pomeru. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

9. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalovaný v 2/ rade, ktorý zotrval na svojich prednesom,

následne sa taktiež vyjadril žalobca, ktorý taktiež zotrval na svojich prednesoch. Okrem iného však
žalobca uviedol vo svojom poslednom vyjadrení, že ak by odvolací súd predsa len dospel ku záveru
o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2/ rade, navrhol žalobca s opatrnosti aby súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 257 CSP, a to vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
aj ich postavenia a pomery žalobcu, ktorý je neziskovou organizáciou žalovaných.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34
CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je potrebné zrušiť, pretože odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade je dôvodné.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v

konaní pred odvolacím súdom a podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Pre rozhodovanie v odvolacom konaní platí, že ak je rozhodnutie napadnuté odvolaním vecne

správne, odvolací súd ho potvrdí, ak nie je vecne správne, rozhodne o jeho zmene. Zrušenie
prvoinštančného rozhodnutia je preto výnimočným rozhodnutím odvolacieho súdu, ku ktorému môže
dôjsť výlučne vtedy, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním nie je vecne správne (nie je možné ho
potvrdiť), ale zároveň ho nemožno ani zmeniť pri neexistencii závažných vád, ktoré zároveň odôvodňujú
oprávnenie odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie. Zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie sú vymenované taxatívne. Znamená to, že odvolací súd môže a zároveň musí zrušiť
napadnuté rozhodnutie, ak je preukázaný niektorý z dôvodov samostatne alebo ich kombinácia a na
druhej strane nemôže zrušiť rozhodnutie zo žiadneho iného dôvodu. Pri zistení naplnenia niektorého z
dôvodov nemá odvolací súd možnosť úvahy o inom spôsobe rozhodnutia.

13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánom, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.15. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Stotožňuje sa
preto s odvolaním žalovaného v 1/ rade, ktorý uviedol vo svojom odvolaní, že z odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou žalovaného v 1/
rade v tom smere, ak žalobca financoval rekonštrukciu z dotácií poskytnutých z verejných zdrojov na
vopred určený účel, či má právo ako nezisková organizácia požadovať vrátenie dotácií, ktoré už boli
realizované na účel, pre ktorý boli poskytnuté. Ďalej uviedol, že dňa 31.12.2003 bola uzatvorená zmluva
o nájme nebytových priestorov - Domova dôchodcov Prešov - Cemjata v zmysle § 750 OZ a § 3 zákona

č. 116/1990 Zb. Zmluvnými stranami boli Domov dôchodcov Prešov - Cemjata ako prenajímateľ a O.. C.
A.,rodenáC.,DetskécentrumPrešov,Štefánikova21,IČO:36077046,neziskováorganizácia„Preteba“
ako nájomca. Nie je tak zrejmé, na základe čoho a akého listinného dôkazu súd dospel ku skutkovému
zisteniu, že dňa 31.12.2003 žalovaný v 1/ rade v zastúpení Domovom dôchodcov Prešov - Cemjata ako
prenajímateľ odovzdal do užívania žalobcovi nehnuteľnosť. Je zrejmé, že Domov dôchodcov Prešov -
Cemjata nekonal ako zástupca žalovaného v 1/ rade, pretože tento Domov dôchodcov Prešov - Cemjata

bol samostatný právny subjekt a bol zriadený ako rozpočtová organizácia s účinnosťou od 1.7.2002.

16. Taktiež, ak súd konštatoval, že žalovaný v 1/ rade podaním zo dňa 13.9.2007 ako vlastník
nehnuteľnosti, súhlasil s výmenou strešnej krytiny s podmienkou, že nájomca bude hradiť zo svojich
nákladov túto výmenu a nebude si v budúcnosti uplatňovať od Mesta Prešov vynaložené náklady na

výmenu strešnej krytiny, došlo k vzájomnej dohode o neuplatňovaní si nákladov spojených s výmenou
strešnej krytiny. Pokiaľ sa tak žalovaný v 1/ rade vyjadroval k výmene strešnej krytiny, konal ako vlastník
nehnuteľnosti. Prenajímateľom bol však Domov dôchodcov Prešov - Cemjata.

17. Aj v tomto smere môže byť odvolanie žalovaného v 1/ rade dôvodné, pretože ak by Mesto Prešov

daložalobcovisúhlasbezvšetkýchpodmienok,žalobcabymuselžalovanémuv1/radepredložiťprojekt,
rozpočtové náklady, výber dodávateľov výmeny strešnej krytiny a splniť celý rad ďalších podmienok.
Je zrejmé, že žalobca zrealizoval výmenu strešnej krytiny za podmienok stanovených vo vyjadrení
žalovaného zo dňa 13.9.2007, čo vyplýva z faktúry č. 280043 zo dňa 30.11.2007.

18. Taktiež odvolací súd poukazuje, že ak žalobca zhodnotil nehnuteľnosť žalovaného výmenou strešnej
krytiny, súd prvej inštancie mal dôsledne skúmať, či toto zhodnotenie si uplatnil žalobca vo všeobecnej
3-ročnej lehote počítanej odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát. Taktiež treba brať zreteľ na
skutočnosť,žežalobcasisvojenárokyvočižalovanémuuplatnilažpodaním došlýmsúdudňa27.1.2017
(č.l. 72), kedy doručil súdu návrh na vstup strany sporu (žalovaného v 2/ rade) do konania súd prvej

inštancie však týmto skutočnostiam nevenoval dostatočnú pozornosť .

19. Odvolací súd má taktiež za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval otázke pasívnej
legitimácie žalovaného v 2/ rade. Súd sa nevysporiadal s otázkou za situácie, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, je žalovaný v 1/ rade Mesto Prešov

a žalovaný v 2/ rade je iba správcom tohto majetku. Nedostatočne tak skúmal, či pasívnu legitimáciu v
konaní má mesto Prešov, a to v danom prípade žalovaný v 1/ rade a neskúmal, či správca tohto majetku,
t.j. žalovaný v 2/ rade za situácie, že tento majetok bol mu zverený do správy, mohol konať vo vlastnom
mene. Nezaoberal sa tak dôsledne otázkou, či žalovaný v 2/ rade, ktorý je správcom majetku obce, je
alebo nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní a toto ani vo svojom rozhodnutí nevysvetlil.

20. Z tohto pohľadu sa potom javí rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľným.

21.Knepreskúmateľnostirozsudkuodvolacísúduvádza,štruktúraodôvodneniarozhodnutiajevpriamej
spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220
ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo
pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a
zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa

zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia
sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmynakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému
rozhodnutiu.

22. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutia a ak vec vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom konaní o veci.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).