Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Matušovic
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/89/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010570
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6419010570.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti
obžalovanémuC.P.preprečinusmrteniapodľa§149odsek1,odsek4Trestnéhozákonačíslo300/2005
Z. z. v znení zákona číslo 161/2018 Z. z. (ďalej len „Trestného zákona"), na hlavnom pojednávaní
konanom v Žiari nad Hronom dňa 04.04.2022, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný :
C. P., L. XX.XX.XXXX E. Ž.W. L. Y., P. J. I. B. XX, XXX XX I. B., M. Ž. L. Y.,
j e v i n n ý , ž e
dňa 25.08.2018 v čase o 23.20 h viedol osobné motorové vozidlo značky Alfa Romeo 147 s evidenčným
číslom X. XXX Q. za stavu 1,39 až 1,52 g/kg alkoholu v krvi v obci Janova Lehota tým spôsobom, že
pri dome číslo 225 pravou bočnou stranou vozidla narazil do zadnej časti tam odstaveného nákladného
motorového vozidla značky Iveco Daily s evidenčným číslom X. XXX V., pričom spolujazdec C. E.,
L. XX.XX.XXXX utrpel zranenia - subdurálne krvácanie, opuch mozgu, zlomeninu spodiny lebečnej,
lebkovej klenby, vnútromozgové krvácanie do hemisféry, následkom ktorých sa dostal do bdelej kómy a
dňa 22.11.2018 v čase o 22.10 h počas hospitalizácie v nemocnici v Banskej Štiavnici zomrel, pričom zo
znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že smrť nastala
v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode,
t e d a
- ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,
ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,
č í m s p á c h a l
- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona,
a o d s u d z u j e s a
podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno l/ Trestného zákona, § 39 odsek 4 Trestného zákona per analogiam, na trest odňatia slobody
v trvaní 3 /tri/ roky.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu probačného
dohľadu v trvaní 5 /päť/ rokov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v
príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej J. D., L. XX.XX.XXXX E. J. Š., P. J. T. XXX, XXX XX T.,
M. Ž.W. L. Y..
Podľa § 51 odsek 4 písmeno h/ Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 /šesť/ rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu poškodenej J. D., L. XX.XX.XXXX E. J. Š., P. J. T. XXX, XXX XX T., M. Ž. L. Y. vo výške 958,41 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd poškodenú J. D., L. XX.XX.XXXX E. J. Š., P. J. T. XXX,
XXX XX T., M. Ž. L. Y. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného C. P. bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 25.10.2019 pre prečin
usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení podľa § 257 odsek 1, odsek 2 a odsek
4 Trestného poriadku obžalovaný v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/,
f/, g/ a h/ Trestného poriadku a vo vzťahu k žalovanému skutku zisťoval, či obžalovaný:
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal „áno“,
d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal „áno“,
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal „áno“,
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal „áno“,
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, na
čo obžalovaný odpovedal „áno“.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na
základe jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno c/, d), f/, g/ a h/ Trestného
poriadku, po predchádzajúcom zistení stanoviska prokurátora a poškodenej vyhlásenie obžalovaného s
poukazomna§257odsek7Trestnéhoporiadkuprijalazároveňpodľa§257odsek8Trestnéhoporiadku
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody.
Súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek
4 Trestného zákona, keď obžalovaný ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom
spôsobilosťvykonávaťtakúčinnosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátky,inémuznedbanlivostismrť.
Súd vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných
dôkazov. Z ich obsahu mal za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, avšak
vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z lustrácie STA a databázy súdovvyplynulo, že v súčasnosti sa proti obžalovanému nevedie iné trestné konanie. V registri priestupkov
má obžalovaný evidovaný jeden záznam a z karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný bol jedenkrát
priestupkovo stíhaný v rokoch 2006 a jedenkrát mu bol uložený trest zákazu činnosti v roku 2011.
Odvtedy nemá vo vyššie spomenutých registroch žiadne negatívne záznamy. Obžalovaný je prihlásený
na trvalý pobyt na adrese v obci I. B., avšak v súčasnosti býva v obci T. so svojou družkou a dvomi deťmi.
Z miesta trvalého bydliska má pozitívne hodnotenie a taktiež zo zamestnania mu nie je nič vytýkané.
Obžalovaný taktiež do spisu doložil aj potvrdenie od triednej učiteľky syna K., kde je uvedené, že syn K.
je bezproblémový žiak, ktorý k práci pristupuje zodpovedne a komunikácia s rodičmi je na veľmi dobrej
úrovni.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38 Trestného
zákona vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin
úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona). V rámci svojej záverečnej reči sa dokonca z
vlastnej iniciatívy osobne ospravedlnil poškodenej J. D.. Nepriťažovalo mu nič. Základná trestná sadzba
uvedená v § 149 odsek 4 Trestného zákona predstavuje výmeru od 4 do 10 rokov. S prihliadnutím
na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život ako i život po spáchaní trestného činu až ku dňu
konania hlavného pojednávania, prevahu poľahčujúcich okolností i vyhlásenie obžalovaného o vine
podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie
§ 39 odsek 4 Trestného zákona s použitím prípustnej analógie v prospech páchateľa (s poukazom
na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016), ktoré
umožňuje uložiť páchateľovi trestného činu trest odňatia slobody znížený o jedno tretinu pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. A teda po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov vo
svojom súhrnne súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom spojeným
s odňatím slobody, pričom za primeraný výchovný trest súd považoval trest odňatia slobody pod
dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby v trvaní 3 /troch/ rokov s podmienečným odkladom a
ustanovením skúšobnej doby s probačným dohľadom v trvaní 5 /päť/ rokov s povinnosťou spočívajúcou
v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej J. D. a s povinnosťou spočívajúcu v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa presvedčenia súdu je namieste, aby súd po prijatí
vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu
trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Súd pritom ešte dodáva, že
obžalovaný v úvode hlavného pojednávania vyjadril záujem konať o dohode o vine a treste, ktorý však
zo strany dozorujúceho prokurátora nebol akceptovaný. Naproti tomu, keďže obžalovaný sa dopustil
nedbanlivostnej trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti, a to v
hornej polovici zákonnej sadzby v trvaní 6 /šesť/ rokov. Takto uložený trest podľa presvedčenia súdu
zodpovedá zásadám individuálnej aj generálnej prevencie. Súd tak prihliadol aj na funkciu trestu, ktorou
je výlučný postih páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby.
K uplatnenému nároku na náhradu škody poškodená J. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nárok na
náhradu škody si uplatňuje tak ako to uviedla vo svojom liste /č. l. 35 spisu/ v prípravnom konaní titulom
bolestného, nákladov spojených s liečbou, dopravou a citovou ujmou v celkovej výške 15.000,- eur.
Avšak zo spisu vyplynulo, že poškodená riadne vyčíslila iba náklady spojené s pohrebom a s cestovnými
výdavkami /č. l. 36/ a teda súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku priznal poškodenej náhradu
škody vo výške 958,41 eur a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody súd s poukazom na
§ 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodenú J. D. na civilný proces, keďže pre rozhodnutie
súdu o povinnosti na náhradu škody by v uvedenom rozsahu muselo byť vykonané ďalšie dokazovanie,
ktoré by podľa presvedčenia súdu presiahlo potreby trestného stíhania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 89/2019.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.