Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/161/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201278
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1009201278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ANITRAM EXPOS
s.r.o., IČO: 31 402 089, Farebná 22, Bratislava, zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 52,
Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. 2059-752-4100/2003-N zo dňa 26.02.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2059-752-4100/2003-N zo dňa
26.02.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 305,06 € na účet jeho právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 24.03.2009, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.07.2009 (sp. zn. 5 Sž 15/2009-9), sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 2059-752-4100/2003-N zo dňa 26.02.2009, ktorým boli
podľa § 86 ods. 7 písm. b/ zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) zamietnuté námietky žalobcu proti
vylúčeniu z verejnej súťaže na predmet obstarávania „Bezpečnostné plastové plomby“ (ďalej len

súťaž), vyhlásenej obstarávateľom Železničná spoločnosť, a.s., zásobovací závod Vrútky (ďalej len
obstarávateľ).
Žalobca v žalobe uviedol, že o jeho vylúčení zo súťaže rozhodol obstarávateľ dňa 23.06.2003, pričom
svoje rozhodnutie odôvodnil v zásade nesplnením troch podmienok zo strany žalobcu, z ktorých prvou
bolo nepredloženie overenej fotokópie odborného vyjadrenia ZSSK, Divízia nákladnej prepravy, v
zmysle časti A.2 bodu 3.4.3 súťažných podkladov. Proti vylúčeniu z verejnej súťaže podal žalobca dňa
03.07.2003 námietky, o ktorých žalovaný rozhodol prvý krát rozhodnutím sp. zn. 2059-752-4100/2003

zo dňa 11.08.2003, pričom konštatoval, že vylúčenie bolo vo všetkých bodoch dôvodné.
Na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd SR v konaní
vedenom pod sp. zn. 4Sž 129/03 rozsudkom zo dňa 28.09.2004 napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 11.09.2003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR sa v odôvodnení
rozsudkuzaoberalpodľažalobcupredovšetkýmvyššieopísanýmdôvodomvylúčeniažalobcuzosúťaže,
spočívajúcim v nepredložení overenej fotokópie odborného vyjadrenia ZSSK, Divízia nákladnej prepravy
a zaujal k tomuto dôvodu stanovisko, ktoré bolo pre žalovaného v ďalšom konaní právne záväzné.

V novom konaní vydal žalovaný dňa 26.02.2009 opätovne rozhodnutie o zamietnutí námietok
žalobcu, pričom znovu nevyhovel námietke smerujúcej voči spomenutému dôvodu vylúčenia z verejnej
súťaže, keď konštatoval, že požiadavka predloženia odborného vyjadrenia ZSSK bola stanovená v
súlade so ZVO na preukázanie technickej spôsobilosti; tento doklad bol požadovaný od všetkýchuchádzačov, čím podľa žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania a
nediskriminácie uchádzačov; žalobca podľa žalovaného nespochybnil samotnú zákonnosť požiadavky
predložiť predmetný doklad, ale spochybnil len postup obstarávateľa pred vyhlásením verejnej súťaže;

podľa názoru žalovaného dodržiavajúc princíp legality nie je oprávnený rozhodovať o skutočnostiach
predchádzajúcich verejnej súťaži a nie je oprávnený vykonávať dohľad nad vydávaním takýchto
dokladov inštitúciami na to oprávnenými, keďže taká právomoc nevyplýva zo ZVO; nakoľko žalobca
predmetný doklad nepredložil, bol podľa žalovaného naplnený zákonný dôvod pre jeho vylúčenie zo
súťaže.

Z uvedenými závermi žalovaného sa žalobca nestotožnil a mal za to, že sú založené na nesprávnom
právnom posúdení veci a sú tiež v priamom rozpore s právne záväzným názorom Najvyššieho súdu
SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 4 Sž 129/03. Názor žalovaného opierajúci sa o princíp legality a
spočívajúci v tom, že žalovaný nie je oprávnený zasahovať do činnosti iného podnikateľského subjektu,
nie je v danom prípade podľa žalobcu namieste, nakoľko vydanie požadovaného dokladu sa netýkalo
iného podnikateľského subjektu, ale priamo obstarávateľa, ktorý si týmto spôsobom pred vyhlásením

súťaže vytvoril podmienky, ktoré mu umožňovali svojvoľne selektovať okruh záujemcov, čo je v priamom
rozpore s princípmi nediskriminácie, ako aj s účelom verejnej súťaže ako takej. Odborné vyjadrenie
samotného obstarávateľa ako podmienka súťaži zároveň podľa žalobcu nespĺňa požiadavky podľa §
25 ods. 3 ZVO, spočívajúce v preukázaní technickej spôsobilosti, keďže sám obstarávateľ nie je zo
zákona osoba oprávnená posudzovať technickú spôsobilosť. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom

vydania predmetného stanoviska ZSSK bolo skúšobné overovanie predmetu obstarávania v dĺžke
4 mesiacov do 04.04.2003, ktoré žalobca vykonal prostredníctvom spoločnosti Slovnaft, a.s., ktorá
listom zo dňa 28.03.2003 adresovaným obstarávateľovi odporučila zavedenie plomb žalobcu do riadnej
prevádzky. Toto stanovisko spoločnosť Slovnaft, a.s. potvrdila aj priamo žalobcovi listom z 29.05.2003, v
ktorom pozitívne vyhodnotila používanie plomb žalobcu a odporučila ich do riadnej prevádzky. Žalobca

poukázal na to, že v súvislosti s vyhodnotením používania predmetných plomb predložil obstarávateľovi
aj kladné stanovisko Colného riaditeľstva SR zo dňa 04.06.2003. Žalobca tvrdil, že uvedeným konaním
zabezpečil všetky potrebné podklady pre obstarávateľa, ktorému vznikla povinnosť vydať vlastné
odborné stanovisko. Uviedol, že obstarávateľ listom zo dňa 18.03.2003 adresovaným žalobcovi prijal
formálny záväzok vyhodnotiť skúšobnú prevádzku do jedného týždňa po jej ukončení a správu o

vyhodnotení bezodkladne žalobcovi zaslať, napriek pozitívnemu stanovisku skúšobného overovateľa
- spoločnosti Slovnaft, a.s. zo dňa 28.03.2003 však obstarávateľ požadované vyjadrenie v stanovenej
lehote nevydal, čím podľa žalobcu sledoval cieľ zmariť úspešnú účasť žalobcu vo verejnom obstarávaní.

Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou žalovaného bolo skúmať predovšetkým to, či súťažné podklady

porušil žalobca alebo obstarávateľ, pričom v prípade porušenia povinnosti na strane obstarávateľa
nemožno takúto skutočnosť považovať za dôvod pre vylúčenie žalobcu (uchádzača). Žalobca tvrdil,
že nesprávnym právnym posúdením jeho námietok dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým a
právnym zisteniam, vybočil z medzí stanovených jednotlivými ustanoveniami ZVO, predovšetkým
neaplikovaním § 1 ods. 2 ZVO, nesprávnou aplikáciou § 86 ods. 1 ZVO, nesprávnym vyhodnotením

povinností obstarávateľa a záväznosti súťažných podkladov podľa § 9 a § 29 ZVO. Mal za to, že zo
súťaže bol neoprávnene vylúčený a že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť výkonu dozoru
nad transparentnosťou verejného obstarávania, dodržiavaním pravidiel nediskriminácie a rovnakého
zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že Najvyšší súd SR sa vo vyššie uvedenom
rozsudku nezaoberal rozsahom preskúmavacej právomoci žalovaného v konaní o námietkach v
nadväznosti na princíp legality upravených v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, teda nezaoberal sa skutočnosťou,
či žalovaný má alebo nemá právomoc zasahovať resp. vykonávať dohľad nad procesom vydávania
dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti súťaži na to oprávnenými inštitúciami. Žalovaný

uviedol, že žalobca v námietkach nespochybnil koncepciu uvedenej podmienky účasti v súťaži ako
rozpornú so zákonom a nekonkretizoval, s ktorým ustanovením ZVO je táto podmienka účasti v rozpore.
Námietky žalobcu sa preto netýkali procesu verejného obstarávania, nad ktorým žalovaný v konaní o
námietkach vykonáva dohľad. Žalovaný mal zato, že ako štátny orgán môže pri dodržaní zásady legality
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom okruh

právomocí, ktorými žalovaný disponuje, je taxatívne vymedzený v § 83 ZVO. Podľa § 83 ods. 2 ZVO
vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním a rozhoduje v konaní o námietkach účastníkov verejného
obstarávania podaných proti postupu obstarávateľa. Verejné obstarávanie je z pohľadu chronológie
vymedzené počiatočným štádiom a to oznámením o vyhlásení metódy verejného obstarávania azáverečným štádiom v podobe uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho sa právomoc žalovaného vykonávať
dohľad nad verejným obstarávaním vzťahuje len na konanie obstarávateľa v rámci takto procesne
vymedzenej chronológie verejného obstarávania. Ak by teda žalovaný v rámci výkonu dohľadu resp.

rozhodovania o námietkach meritórne posudzoval konanie obstarávateľa, ktoré nie je súčasťou procesu
verejného obstarávania, konal by v rozpore so zásadou legality podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V
nadväznosti na tvrdenie žalobcu o tom, že obstarávateľ maril skúšobnú prevádzku bezpečnostných
plomb, odmietol spolupracovať a nevydal žalobcovi doklad, ku ktorému sa zaviazal, žalovaný uviedol,
že tieto skutočnosti súvisiace s procesom zavádzania plomb do skúšobnej prevádzky sú z pohľadu

posúdenia súladu postupu obstarávateľa so ZVO irelevantné. Podľa jeho názoru proces skúšobného
overovania plomb nie je upravený ZVO a teda nie je súčasťou procesu verejného obstarávania,
v dôsledku čoho žalovaný nie je pri dodržaní zásady legality oprávnený meritórne rozhodnúť o
skutočnostiach, ktoré sa týkajú skúšobného overovania. V súvislosti s požiadavkou obstarávateľa
predložiť odborné vyjadrenie ZSSK, Divízia nákladnej prepravy, pre používania plomb vo vnútroštátnej a
medzinárodnej preprave, je žalovaný oprávnený posúdiť len to, či predmetná požiadavka obstarávateľa

bola stanovená v súlade so ZVO, pričom v tejto otázke dospel k záveru, že predmetná požiadavka bola
stanovená v súlade so ZVO.
Žalovaný ďalej uviedol, že doklady preukazujúce technickú spôsobilosť na dodanie predmetu
obstarávania je obstarávateľ povinný určiť tak, aby súviseli s predmetom obstarávania a ich koncepcia,
obsah a rozsah boli v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania (§ 1 ods. 2 ZVO).

Doklady preukazujúce technickú spôsobilosť sú v § 25 ods. 3 ZVO upravené len demonštratívne a preto
obstarávateľ si v procese verejného obstarávania môže určiť aj iné doklady preukazujúce technickú
spôsobilosť na dodanie predmetu obstarávania, ktoré však musia rovnako súvisieť s predmetom
obstarávania. Vzhľadom na to, že obstarávateľ je zodpovedným subjektom za neporušenosť zásielky
v železničnej preprave, považoval žalovaný jeho požiadavku spočívajúcu v odbornom vyjadrení

ZSSK, Divízia nákladnej prepravy, o úspešnom absolvovaní štvormesačného skúšobného overovania
uchádzačom ponúkanej plomby za opodstatnenú. Nakoľko podmienka účasti spočívajúca v predložení
overenej kópie odborného vyjadrenia ZSSK, Divízia nákladnej prepravy, pre používanie plomb vo
vnútroštátnej a medzinárodnej preprave súvisí s predmetom obstarávania a jej koncepcia, obsah a
rozsahnekolidujesprincípmiverejnéhoobstarávania,bolatátopožiadavkastanovenápodľažalovaného

v súlade so ZVO, čo možno vyvodiť s faktu, že tento doklad bol vyžadovaný v rovnakom rozsahu od
všetkých potencionálnych uchádzačov. Porušenie princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie
uchádzačov a záujemcov by podľa mienky žalovaného naopak nastalo, keby obstarávateľ akceptoval
ponuku, ktorá uvedený doklad preukazujúci predmetnú podmienku účasti neobsahovala, nakoľko by tým
boli znevýhodnení uchádzači, ktorý rešpektovali obstarávateľom stanovené podmienky účasti. Podľa

žalovaného pokiaľ sa žalobca domnieval, že bol postupom obstarávateľa pri vydávaní predmetného
odborného stanoviska dotknutý na svojich právach, mal možnosť využiť právne inštitúty (žalobu spolu
s predbežným opatrením) umožňujúce domáhať sa vydania predmetného dokladu. Skutočnosť, či
obstarávateľ v rámci procesu vydávania predmetného stanoviska pochybil resp. porušil svoje povinnosti,
však žalovaný nemohol vzhľadom na nedostatok vecnej právomoci v konaní o námietkach posudzovať.

Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že listom zo dňa 23.06.2003
obstarávateľvylúčilžalobcuakouchádzačazosúťaže,okreminéhoajzdôvodovnepredloženiaoverenej
fotokópie odborného vyjadrenia ZSSK, Divízia nákladnej prepravy, pre používanie bezpečnostných

plomb vo vnútroštátnej a medzinárodnej preprave v zmysle Predpisu o medzinárodnej preprave tovaru
PIM 165 a Predpisu KN 1 Podmienky na prepravu zásielok (podmienka skúšobného overovania v
dĺžke 4 mesiacov). Proti vylúčeniu zo súťaže podal žalobca námietky, ktoré žalovaný rozhodnutím č.
2059-752-4100/2003 zo dňa 11.08.2003 zamietol. Toto rozhodnutie bolo na základe žaloby podanej
na Najvyššom súde SR rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2004 (sp. zn. 4 Sž 129/03)

zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd SR
okrem iného konštatoval, že považuje za nenáležitý údaj žalovaného, že nemá právomoc zasahovať
do kompetencií iných podnikateľských subjektov - ZSSK, Divízia nákladnej prepravy, keď v tejto divízii
ide len o organizačnú zložku obstarávateľa bez právnej subjektivity. Najmä keď od aktivity tejto zložky,teda od samého obstarávateľa, pred vyhlásením súťaže záležalo, koho relevantne pustí do súťaže,
kto pri dokladovaní podmienok bude môcť predložiť v súťaži ním vystavené doklady. Najvyšší súd
SR uviedol, že žalovaný mal tomu venovať náležitú pozornosť a priradiť náležitý význam a to najmä

preto, že v obstarávateľovi nejde o autorizovanú osobu, od ktorej by bolo vydanie (pod ťarchou
zodpovednosti)uvedenéhodokladuvymožiteľné.CeztotopostavenieZSSK,Divízienákladnejprepravy,
ktorýjesúčasťouobstarávateľa,malpodľaNajvyššiehosúduSRúradposudzovať,čiurčeniepodmienky
predloženia vlastného vyjadrenia pred oficiálnym vyhlásením súťaže nie je efektívnym prostriedkom
diskriminácie uchádzačov aj možných, s negatívnym dopadom na účel súťaže. Konštatoval, že za

diskriminačné podmienky súťaže možno považovať principiálne aj tie, ktoré obstarávateľ pripravil pred
oficiálnym vyhlásením súťaže, ak v základe ovplyvnil súťaž.
V ďalšom konaní žalovaný rozhodnutím č. 2059-752-4100/2003-N zo dňa 26.02.2009 námietky žalobcu
podľa § 86 ods. 7 písm. b/ ZVO zamietol z dôvodov uvedených vo vyššie opísanom vyjadrení k žalobe.

Podľa § 1 ods. 2 ZVO pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp priehľadnosti, rovnakého

zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, hospodárskej súťaže pri dodržiavaní zásad
hospodárnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov.

Cieľom právnej úpravy verejného obstarávania je predovšetkým zabezpečiť voľnú súťaž dodávateľov
o zákazky financované z verejných rozpočtov založenú na princípoch efektívnej konkurencie a

samozrejme záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Na dosiahnutie týchto cieľov slúži
ajprávnaúpravazákladnýchzásadverejnéhoobstarávania,ktorýchzákladomjenajmänediskriminačné
a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto
zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení zákona, kde sú rozpracované podrobnejšie. To
sa týka hlavne úpravy základných povinností verejného obstarávateľa.

Zásada nediskriminácie alebo rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi stojí na tom, že
obstarávateľ postupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, pričom nemôže
žiadneho z nich priamo alebo nepriamo zvýhodňovať oproti iným uchádzačom v rovnakom postavení.
Zásada transparentnosti procesu verejného obstarávania vyjadruje požiadavku, aby tento proces
prebiehal priehľadným a predvídateľným spôsobom, v plnom súlade s jednotlivými ustanoveniami

ZVO. Predvídateľnosť tohto procesu a najmä postupu obstarávateľa v ňom korešponduje s ústavným
princípom právnej istoty (čl. 1 Ústavy SR), vytvára predpoklady pre efektívnu konkurenciu medzi
uchádzačmi, ktorá by mala viesť k účelnému vynakladaniu verejných prostriedkov a tým aj k udržaniu
hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania.

Po preskúmaní vyššie uvedených skutkových zistení a právnych záverov žalovaného krajský súd
konštatuje, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.09.2004, ktorým bolo zrušené predchádzajúce
rozhodnutie žalovaného o zamietnutí námietok žalobcu proti vylúčeniu zo súťaže, uložil žalovanému,
aby vyhodnotil, či určenie podmienky predloženia vyjadrenia organizačnej zložky obstarávateľa pred
oficiálnym vyhlásením súťaže nie je efektívnym prostriedkom diskriminácie uchádzačov z negatívnym

dopadom na účel súťaže, pričom konštatoval, že za diskriminačné podmienky súťaže možno považovať
principiálne aj tie, ktoré obstarávateľ pripravil pred oficiálnym vyhlásením súťaže, ak vo svojej podstate
ovplyvňujú súťaž. Na základ tohto právneho názoru Najvyššieho súdu SR mal teda žalovaný posúdiť
možnosť diskriminácie žalobcu v súťaži požiadavkou na predloženie vyjadrenia organizačnej zložky
obstarávateľa a zaoberať sa v tomto smere námietkami žalobcu. Žalovaný tak podľa názoru súdu

neurobil napriek nezmeneným námietkam žalobcu, pričom zastal názor, že Najvyšší súd SR sa
v predmetnom rozsudku nezaoberal rozsahom preskúmavacej právomoc žalovaného v konaní o
námietkach a nevyjadril sa k otázke, či žalovaný v konaní o námietkach má alebo nemá právomoc
zasahovať, resp. vykonávať dohľad nad procesom vydávania dokladov preukazujúcich splnenie
podmienok účasti na to oprávnenými inštitúciami. Tento záver žalovaného je podľa názoru tunajšieho

súdu neopodstatnený a nesprávny. Najvyšší súd SR v spomenutom rozsudku totiž výslovne uviedol,
že za diskriminačné možno považovať aj také podmienky súťaže, ktoré obstarávateľ pripravil pred
oficiálnym vyhlásením súťaže, ak v základe ovplyvňujú súťaž. Názor žalovaného, že jeho právomoc
vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním a rozhodovať v konaní o námietkach sa vzťahuje na
konanie obstarávateľa až od štádia oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania do okamihu

uzavretia zmluvy na predmet verejného obstarávania, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a vo svojich dôsledkoch znamená nerešpektovanie vyššie opísaného právneho názoru Najvyššieho
súdu SR.Tunajší súd zastáva v zhode s Najvyšším súdom SR názor, že v rámci dohľadu nad zachovávaním
princípov verejného obstarávania stanovených v § 1 ods. 2 ZVO je žalovaný povinný zaoberať sa
aj postupom, ktorý predchádzal vyhláseniu súťaže, pokiaľ tento postup je spôsobilý porušiť princípy

rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie účastníkov neskôr vyhlásenej súťaže. V tomto zmysle nie
je podstatná skutočnosť, že k oficiálnemu vyhláseniu súťaže v danom prípade došlo z časového hľadiska
až po ukončení procesu spracovávania podkladov do súťaže. Pokiaľ od samého obstarávateľa resp.
jeho organizačnej zložky závisí, kto bude môcť v následne vyhlásenej súťaži predložiť ním vystavené
doklady na splnenie podmienok pre účasť súťaži, potom je zrejmé, že takýto postup obstarávateľa môže

súťaž negatívne ovplyvniť. Súd je toho názoru, že v prípade akceptácie záverov žalovaného ohľadom
jeho právomocí by bolo možné obísť princípy verejného obstarávania diskriminačným postupom
obstarávateľa pred vyhlásením súťaže, čo je z hľadiska účelu ZVO neprijateľné.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného vychádza v naznačenom smere z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil
vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou z vecného hľadiska posúdiť
všetky námietky žalobcu týkajúce sa porušenia princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie
v predmetnej súťaži a náležite sa s nimi vysporiadať nielen z toho hľadiska, či sporná požiadavka
obstarávateľa bola z formálneho hľadiska v súlade so ZVO, ale či obstarávateľ svojim postupom pre

vyhlásením súťaže žalobcovi prakticky neznemožnil splnenie tejto požiadavky a tým aj jeho efektívnu
účasť v súťaži.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal
žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66 € a na

vyúčtovaných nákladoch právneho zastúpenia advokátom za 4 úkony právnej služby podľa § 11 ods.
1, 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, z toho 2 x 55,49 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie
žaloby (2009), 2 x 57 € - písomné podanie vo veci, účasť na pojednávaní (2011), paušálna náhrada 2x
7,21 €, 2x 7,41 €, 20% DPH v sume 50,84 €. Celková priznaná náhrada predstavuje sumu 305,06 €,

ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.