Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201357
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8519201357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: L. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, t.č. bytom G. XX, XXX XX P., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou:
C.. L. U., Y. XX, XXX XX Z., proti žalovaným: 1) R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, 2) U.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Justína Lajčáková,
advokátka so sídlom Štúrova 131/16, 058 01 Poprad, o určenie vlastníctva k pozemkom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/29/2019-256 zo dňa 26.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná
zaplatiť žalobkyňa, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva
k k podielu 100/1200-in z celku na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územia
L.. V dôvodoch uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a
LV č. XXXX kat. územia L. v podiele 1/48-ina z celku. Žalovaná v 1. rade nadobudla na sporných
nehnuteľnostiachpodiel,atonazákladerozhodnutiaovydržaníVyXXXX/XX/Ja-X,ZXXX/XXXX-ROEP-
XX/XX. Následne nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. územia L. previedla darovacou zmluvou na

žalovaného v 2. rade. Podanou žalobou namieta vlastnícke právo žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko
žalovaná v 1. rade vydržala nehnuteľnosti po Z. U., ktorá nie je jej blízkou osobou. Taktiež žalovaná v 1.
rade nemohla užívať sporné nehnuteľnosti od roku 1958, nakoľko v tom čase ich užívalo JRD Poľana
Jarabina a nemohla byť žalovaná v 1. rade v presvedčení, že sporné nehnuteľnosti jej patria, pretože
na listoch vlastníctva ešte v roku 2010 bola evidovaná Z. U., ktorá bola v obci známou, čo muselo byť
komisii ROEP zrejmé. Z. M., rod. U. je totožná s Z. U. a táto je sestra matky žalobkyne. Žalobkyňa mala
nadobudnúť sporné nehnuteľnosti na základe prevodu a pokynu dedičov U. a T. M., synov Z. U., ktorý

v emailovej komunikácii bol predložený Notárskemu úradu JUDr. B. T. v Starej Ľubovni, pričom všetky
nehnuteľnostimaliprejsťnaL.P.,rod.B..Vsúvislostistoutoskutočnosťoužalobkyňapredložilanotársku
zápisnicu N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX zo dňa 03.05.2012. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že je právnou nástupkyňou po Z. U. a chce zosúladiť právny vzťah so vzťahom faktickým.Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa v žalobe
nepreukázala právny titul na vyporiadanie vlastníctva v jej prospech a ani nepreukázala právny vzťah
k Z. U.. V rokoch 1910 až 1950 v L. žilo 5 U. U.. Zo žalobkyňou predloženého dôkazu LV XX z roku

2004, v ktorom je vedená pod V. Z. U. s podielom 100/1200 vyplýva, že žalobkyňa sporné vlastníctvo
k pozemkom nikdy nenadobudla.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná v 1. rade nadobudla
podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 180/1995 Z.z., vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území L.,
okrem iných i k parcelám vedených na LV č. XX, a to parcely KN E XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX po Z. V. vedená pod bodom V č.d. XXXX/XX v podiele
75/1200, V. W. pod bodom V č.d. XXXX/XX v podiele 75/1200 a po Z. U. vedenej pod bodom V č.d.
XXXX/XX v podiele 100/1200 vydržaním, a to dňom 01.01.1991.
Na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.1.2015 žalovaná v 1. rade previedla svoj podiel na
nehnuteľnostiach vedený na LV č. XXXX na žalovaného v 2. rade.
Z notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 03.05.2012 bolo preukázané, že L. P., rod. B. - žalobkyňa

a U. M., rod. U. nadobudli vlastnícke právo k podielom na nehnuteľnostiach zapísaných v kat. území
B. na LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX a pozemkom v kat. území F. Z. vedeným na LV XXXX, LV XXXX
vydržaním, a to po U. U., Z. U., U. U. a X. U. každá v podiele 1 a ktoré nadobudli od matky U. B., rod.
U., ktorá ich užívala pred nimi ako vlastníctvo svoje, t.j. ako majetkoprávne vysporiadanie na základe
kúpnych zmlúv uzavretých s pôvodnými vlastníkmi.

Posudzujúc zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba dôvodnou nebola,
aj keď ustálil, že Z. U. - M. bola sestrou matky žalobkyne. Žalobkyňa však nepreukázala svoje
vlastnícke právo k podielu na sporných nehnuteľnostiach. Pokiaľ mala za to, že vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam mala nadobudnúť na základe listu bratrancov - pokynu na prevod U. a T.
M., konštatoval, že tieto osoby nemohli previesť vlastníctvo k sporným podielom na nehnuteľnostiach

na žalobkyňu nakoľko z dôkazov nebolo preukázané, že by boli vlastníkmi podielu na sporných
nehnuteľnostiach, že by boli evidovaní v katastri nehnuteľností, resp. pozemkovej knihe, ako vlastníčka
bola v evidencii nehnuteľností ich matka. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na vyhlásenia obsiahnuté v
zápisnici o vydržaní O z XX.XX.XXXX, súd uviedol, že z nich vyplýva, že v zápisnici uvedené osoby
nemajú námietky k vydaniu osvedčenia vyhlásenia o tom, že žalobkyňa a U. M., rod. U. vydržali

vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. a katastrálnom území F.
Z., každá v podiele 1/2. Tento dôkaz nesvedčil o vlastníckom práve žalobkyne k podielom na sporných
nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom konania a preto tento návrh zamietol. Súd prvej inštancie
uviedol, že zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom členov komisie ROEP nakoľko týmto
dôkazom by nedošlo k preukázaniu aktívnej legitimácie žalobkyne, tento mal slúžiť k vyvráteniu zmeny

a podmienok vydržania žalovanou v 1. rade. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva v
prospech žalobkyne a nie určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi podielu na sporných nehnuteľnostiach.
Súd prvej inštancie preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobu v celom rozsahu
zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 123, §

124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 460 a na článok 20 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, argumentujúc existenciou odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a), e), g) a h) Civilného sporového poriadku. Poukázala na ustanovenie § 80
písm. c) O.s.p. upravujúce určovaciu žalobu. Podľa žalobkyne pre procesný inštitút určovacej žaloby
nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Túto žalobu môže podať každý, kto má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Nie je

nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené,
podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení proti označenému žalovanému.
čo v tomto prípade bolo splnené. Pokiaľ žalovaná v 1. rade nadobudla podiely po Z. U., tento právny
úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, pretože svojim účelom odporuje zákonu a prieči sa
dobrým mravom. Tvrdenie súdu o tom, že T. a U. M. nemohli previesť uvedené pozemky na žalobkyňu

keďže neboli majiteľmi nehnuteľností, je nesprávne. V čase prevodu bola ich matka už nebohá a obaja
synovia boli jej právoplatnými dedičmi oprávnenými nakladať s týmito pozemkami. Žalobkyňa uviedla,
že žalovaní si museli byť bez akýchkoľvek pochybností vedomí toho, že konajú bezprávne a že im
dané nehnuteľnosti nepatria. V žiadnom prípade nemohli byť presvedčení o tom, že sú oprávnenívydržať dané podiely. Dobre poznali príbuzenské vzťahy a napriek tomu zavádzali súd nepravdivými
tvrdeniami, že v obci žilo 5 Z. U.. Dobromyseľnosť žalovaných spochybňujú nepravdivé tvrdenia o
užívaní nehnuteľností v čase, keď ich v socialistickom zriadení užívalo JRD Poľana Jarabina. Ak bol

súd o dobromyseľnosti presvedčený, mohol túto pochybnosť vyvrátiť riadnym vypočutím členov komisie
ROEP, čo však pri opakovaných návrhoch žalobkyne vždy odmietal. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to,
že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a nie určenie, že žalovaní
nie sú vlastníkmi podielu na sporných nehnuteľnostiach, namietla, že predmet konania je vymedzený
petitom návrhu na začatie konania a z petitu žaloby vyplynulo, že navrhovala, aby boli po vykonanom

dokazovaní vrátené podiely Z. U. na pôvodné listy vlastníctva čo bez pochyby vyžaduje preskúmanie
vlastníckehoprávažalovanýchažiadalapreto,abysúdurčil,žejepodielovouspoluvlastníčkousporných
nehnuteľností a že žalovaní sú povinní vysporiadať vlastníctvo k sporným podielom na nehnuteľnostiach
na jej meno a sú povinní žalobkyni zaplatiť poplatok za zápis do katastra a nahradiť trovy konania.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie majú za

správny a spravodlivý a navrhli, aby odvolací súd rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil. Pokiaľ
žalobkyňavodvolaníuvádza,žepreprocesnýinštitúturčovacejžalobyniejerozhodujúcahmotnoprávna
legitimácia účastníkov, túto argumentáciu nemožno označiť inak ako za úplne absurdnú. Preukázanie
aktívnej vecnej legitimácie, teda toho, že práve žalobkyňa a nie iná osoba je vlastníčkou v žalobe
špecifikovaných nehnuteľností, je základnou podmienkou pre to, aby súd vôbec mohol autoritatívnym

rozhodnutím určiť, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností pokiaľ žalobkyňa argumentuje,
že právny úkon vydržania, na základe ktorého žalovaná v 1. rade nadobudla podiely po Z. U. má byť
neplatný. Toto tvrdenie nemôže byť pravdivé a to ani z toho dôvodu, že vydržanie nie je právny úkon,
ale predstavuje právnu skutočnosť, s ktorou zákon (§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka) spája právny
následok nadobudnutia vlastníckeho práva. Keďže vydržanie nepredstavuje právny úkon, nemožno v

tejto súvislosti aplikovať § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k notárskej zápisnici o vyhlásení
vydržania (listina N XXX/XXXX) žalovaní poukázali na to, že v danom prípade sa jedná o pozemky v
katastrálnom území B. a F. Z.. V nijakom prípade sa táto listina netýka katastrálneho územia L. a je
nesporné, že nie je možné subsumovať okolnosti z predmetnej listiny na pozemky v katastrálnom území
L.. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na úkony T. a U. M., poukázali na to, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam

sa v intenciách § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobúda zmluvou o prevode nehnuteľností, ktorá
musí mať písomnú formu, žalobkyňa v konaní, ani len netvrdila, aby došlo medzi ňou a týmito osobami
k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy o prevode nehnuteľností. T. a U. M. neboli ako vlastníci v evidencii
nehnuteľností vedení, nemohla sa žalobkyňa preto domnievať, že by mala byť vlastníčkou predmetných
nehnuteľností. Žalovaní poukázali na to, že žalobkyňa sa bezprecedentne domáha vlastníctva výlučne

vo svoj prospech. Podľa žalovaných je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol správne, žalobkyňa ani v
odvolacom konaní neuviedla žiadne nové prípustné relevantné skutočnosti, s ktorými by sa už súd prvej
inštancie riadne nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Navrhli
preto, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený a aby bolo žalovaným voči
žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k jej odvolaniu uviedla, že vyjadrenie je v celom
rozsahu zavádzajúce, nepravdivé, plné nezmyslov, ktoré nemajú žiadnu opodstatnenosť. Pokiaľ
žalovaní tvrdia, že spornú nehnuteľnosť vydržali keďže ju dobromyseľne užívali, pre nadobudnutie
ich vlastníckeho práva neboli splnené všetky zákonné podmienky, nepreukázali titul pre nadobudnutie

vlastníckeho práva. Rozhodnutie o schválení ROEP takým rozhodnutím nie je keďže nie je originálnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva ako sa žalovaní mylne domnievajú. Žalovaní nepreukázali
žiaden titul k nadobudnutiu vlastníctva a k ich zápisu ako vlastníkov spornej nehnuteľnosti došlo
v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, v dôsledku
chyby a špekulácií, ktoré boli podrobne opísané v žalobe; žalovaní v reakcii uviedli, že zotrvávajú na

všetkých svojich vyjadreniach, písomných ako aj ústnych. Poukázali na to, že právny inštitút vydržania je
osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege. Na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
vydržaním je spôsobilé právoplatné súdne rozhodnutia, rozhodnutie správneho orgánu v konaní o
obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, podľa § 11 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z.z. aj osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch

a notárskej činnosti. Je zrejmé, že žalovaná nadobudla vlastníctvo pozemkov na základe rozhodnutia
správneho orgánu, vtedy Správy katastra, v súčasnosti Okresného úradu odboru katastrálneho v
Starej Ľubovni, ktorý nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním vyznačí na základe príslušnej
listiny, ktorou je súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie správneho orgánu alebo notárska zápisnica(osvedčenie notára). K zápisu vlastníctva žalovanej došlo na základe individuálneho právneho aktu -
rozhodnutia správneho orgánu, nie na základe schváleného ROEP. ROEP sa schvaľuje ako celok, t.j.
číslovanie pozemkov, súčasná skutočná výmera pozemkov, druh pozemkov a nakoniec vlastníci a titul

nadobudnutia vlastníctva.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie

predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez
nariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario),vychádzajúcztoho,ženariadeniepojednávania
vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.06.2022 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobkyne dôvodným nebolo.

6. Odvolacia argumentácia žalobkyne, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení
súdu prvej inštancie, bola formálne založená na existencii odvolacích dôvodov zodpovedajúcich

ustanoveniu § 365 ods. 1 písm. a), e), g) a h) Civilného sporového poriadku, obsahovo na tvrdení o
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pokiaľ nevykonal dôkazy, ktoré v priebehu konania navrhovala
na spochybňovaní názoru súdu, že nebola relevantnou jej požiadavka na zaoberanie sa tým, na základe
akých skutočností sú žalovaní zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností a nesprávností právneho
posúdenia úkonu, na základe ktorého by spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností mala byť ona.

Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených podstatných tvrdení, prihliadajúc na to, že v
odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

7. Po oboznámení sa s obsahom listín zo spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným
skutkovým stavom a jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku
ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal síce stručné, ale jasné, zrozumiteľné
a dostatočne konkrétne vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol a dospel tak k správnemu,

presvedčivému právnemu záveru.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a preto k
odvolacím dôvodom žalobkyne len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

8. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný závisí od
toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho

nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti
preukáže.

9. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
petite žaloby. Žaloba bola žalobou určovacou, predpokladom úspešnosti ktorej z procesného hľadiska

je vecná legitimácia účastníkov konania a naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca
môže v danom právnom vzťahu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí

naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod na
zamietnutie žaloby bez potreby zaoberať sa meritom veci (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 12.12.2013, sp.zn. IV. ÚS 745/2013). Platí pritom, že otázku, či naliehavý právny záujemjestvuje súd skúma ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Existenciu naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe musí preukázať žalobca.
Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi pozemkov, nemôže byť spôsobilý

zmeniť(zlepšiť)právnepostaveniežalobcu,ktorýsvojevlastníckeprávonepreukazujenanehoznejúcim
nadobúdacím titulom. Takýmto negatívnym určením sa právne postavenie žalobcu v porovnaní s
existujúcim stavom nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje neistota v danom vlastníckom vzťahu, ale
pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konanie o vlastníctve nehnuteľností. V takej veci preto nie je daný
naliehavý právny záujem (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.12.2008, sp.zn.

2MCdo/20/2007).

10. Z obsahu žalobného návrhu a tvrdení žalobkyne realizovaných v priebehu konania vyplýva
argumentácia o pochybnom nadobudnutí sporných nehnuteľností žalovanými, má to byť naopak ona,
ktorej svedčí vlastnícke právo na základe skutočností, na ktoré poukazoval.

11. Vychádzajúc z názoru najvyšších súdnych autorít uvedených v bode 9. tohto rozsudku bolo na
žalobkyni, ak mala byť v spore úspešnou, preukázať naliehavosť právneho záujmu na určení svojho
vlastníckeho práva k sporným pozemkom, požiadavke naliehavého právneho záujmu nezodpovedala
jej koncentrácia na tvrdenia a argumenty o tom, že nie sú to žalovaní, ktorí by skutočnými vlastníkmi
mali byť.

12. Jediným dôkazným prostriedkom, ktorý mal súd prvej inštancie presvedčiť o vlastníctve žalobkyne
k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu ako žiadala žalobkyňa opraveným petitom, je notárska zápisnica
N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX napísaná na notárskom úrade JUDr. B. T. 03.05.2012 o osvedčení
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § 63 zákona č. 323/92 Zb. v

znení novely zák. 397/2000 Z.z. o tom, že žalobkyňa a U. M., rod. U. vydržali vlastnícke právo k
podielom u nehnuteľností zapísaných na tam uvedených listoch vlastníctva v katastrálnom území B.
a v katastrálnom území F. Z.; z notárskej zápisnice vyplýva, že k vydaniu osvedčenia boli notárovi
predložené čestné vyhlásenia, ako aj vyhlásenia T. M., nar. XX.XX.XXXX a U. M., nar. XX.XX.XXXX
ako právnych nástupcov po nebohom U. M. a nebohej Z. M., rod. U.. Z tvrdení žalobkyne, ktoré sú

obsahom jej listu zo 06.02.2020 (č.l. 110 spisu) vyplýva, že Z. M., rod. U. bola sestrou matky žalobkyne
a právnym dôvodom svedčiacim pre vlastnícke právo žalobkyne k pozemkom uvedeným v žalobnom
návrhu nemá byť dedičstvo, ale prevod pozemkov na základe pokynov listu dedičov U. a T. M., ktorý
mal byť doručený JUDr. T..

13. K podstate súdnej ochrany poskytovanej za účelom spravodlivého súdneho konania patrí dôkazné
bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
boli preukázané jeho tvrdenia. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci
nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na podporu svojho

tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru
môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdyvzhľadomnato,žesiosporemôžeurobiťsvojobrazibavrozsahu,vakommuhovykresliastrany

sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho
dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

14. Ak žalobkyňa za podstatný dôkazný prostriedok mala obsah notárskej zápisnice N XXX/XXXX,
Nz XXXXX/XXXX z 03.05.2012 a z nej vyplývajúci odkaz na vyhlásenia T. M. a U. M. - údajný pokyn

na prevod pozemkov, je potrebné v prvom rade uviesť to, že predmetom konania bolo vlastníctvo k
pozemkom v katastrálnom území L., nie k tým, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici - v k.ú. B. a k.ú.
F. Z., ale aj to, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná „pokyn“ ako možný nadobúdací titul
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Jetakmožnéuzavrieť,žežalobkyňa,ktorúzaťažovalonielenbremenotvrdenia,aleajbremenodôkazné,

nepreukázala to, že by to mala byť ona, ktorá by mala byť vlastníčkou nehnuteľností, ktoré označila v
žalobnom návrhu.
Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je dôsledkom procesnej
ne/aktivity žalobkyne, ktorá v konaní neuniesla bremeno dôkazu vlastných tvrdení.15. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala nevykonanie dôkazov, ktoré mala za dôležité pre výsledok
sporu, je potrebné uviesť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je aj vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia skutkových
okolností súdenej veci, ktoré sú pre právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi sporné (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.10.2010, sp.zn. II. ÚS 379/09), jeho súčasťou nie
je povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania, pretože princíp voľného

hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci
umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré k takémuto rozhodnutiu vedú (I. ÚS 64/97, uznesenie
zo dňa 08.10.1997).

16. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva objasnenie toho, prečo súd prvej inštancie nevykonal dôkazy
navrhnuté žalobkyňou. Súdu prvej inštancie nie je možné vytknúť dôvod, pre ktorý navrhnuté dôkazy ako

nesúvisiace s predmetom konania nevykonal, tento postup zodpovedá princípu procesnej ekonómie ako
jedného z podstatných princípov ovplyvňujúcich konanie, ktoré má byť spravodlivé pre obe strany sporu.
Racionalite rozhodovania súdu nemôže zodpovedať postup smerujúci k vykonávaniu dokazovania o
tom, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností.

17. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobkyňa bola v odvolaní neúspešnou, úspešnými boli žalovaní, ktorí uplatnili nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto priznal žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov bude kvantifikovaná súdom prvej
inštancie osobitným ustanovením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.