Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010461
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620010461.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 15. marca 2022 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/61/2020-136
zo 17. mája 2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/61/2020-136 zo 17.5.2021 bol obžalovaný B.
F. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na
skutkovom základe, že:

dňa 4.10.2020 o 18.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon, evidenčné číslo KK 948

BV, červenej farby, po miestnej komunikácii v obci Liptovská Anna smerom na obec Bukovina, okres
Liptovský Mikuláš, kde bol pred areálom Poľnohospodárskeho družstva v obci Liptovská Anna hliadkou
polície predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný a zároveň vyzvaný k podrobeniu sa dychovej
skúške na zistenie požitia alkoholu analyzátorom dychu zn. AlcoQuant 6020 plus, číslo A410200, pričom
v čase o 18.45 hod. mu bola nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu, čo po prepočte predstavuje
1,48promilealkoholuvkrviaopakovanoudychovouskúškouvykonanouo19.06hod.mubolanameraná

hodnota 0,74 mg/l alkoholu v dychu, čo po prepočte predstavuje 1,54 promile alkoholu v krvi.

Za to mu súd podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil

a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Zároveň podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 7 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora v

neprospech obžalovaného.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.5.2021 vyplýva, že prokurátor po vyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie do výroku o treste pre
absenciu výroku o treste prepadnutia veci. Obžalovaný sa práva podať opravný prostriedok vzdal, a to
aj za osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v jeho prospech.Dňa 30.7.2021 prokurátor doručil okresnému súdu dôvody svojho odvolania (na č.l.
144-145 súdneho spisu). Nestotožnil sa s názorom súdu, že uloženie trestu prepadnutia veci - osobného
motorového vozidla zn. Seat Leon, ev. č. KK-948BV - by bolo neprimerane prísne a v rozpore so

zásadami pre ukladanie trestov ani s tým, že by tento trest postihoval aj rodinu obžalovaného, resp.
osoby, ktoré sú výživou a výchovou odkázané na osobu obžalovaného. Zastáva názor, že sú splnené
formálne aj materiálne podmienky na uloženie tohto trestu.
Bolo preukázané, že obžalovaný predmetné motorové vozidlo použil na spáchanie trestného činu a je
jeho výlučným vlastníkom. Jediný zákonný limit pre uloženie tohto trestu vyplýva z ust. § 60 ods. 6

písm. b) Tr. zák., že hodnota prepadnutej veci nemôže byť v zrejmom nepomere k miere závažnosti
prečinu. Poukázal najmä na zásadu generálnej prevencie trestov a ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že postih páchateľov predmetného trestného činu doteraz zvolenými sankciami
neprinieslo požadovaný efekt tým, že by sa premietlo do zníženia počtu prípadov.
Obvinený využil starostlivosť o dve maloleté deti len ako zámienku. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že obžalovaný reálne nemá deti vo svojej starostlivosti, pretože o tieto sa stará jeho

mama. Hľadisko zásahu tohto trestu voči iným členom domácnosti považuje za diskriminačné vo vzťahu
k bezdetným páchateľom. Z hľadiska generálnej prevencie ide o nešťastný odkaz potencionálnym
páchateľom v zmysle, ak vykonávaš starostlivosť o nezaopatrené deti, tak trest prepadnutia veci
nedostaneš.
U obžalovaného ide o špeciálnu recidívu, aj keď je realitou, že predchádzajúce odsúdenie je zahladené.

Práve u páchateľov, u ktorých sa opakujú jazdy pod vplyvom alkoholu, sa tento trest javí ako
najefektívnejší prostriedok na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Uloženie tohto trestu je potrebné pre
dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie, ktorá smeruje k zvýšeniu rešpektu každého vodiča k
pravidlám cestnej premávky, k bezpečnosti cestnej premávky, dosiahnutiu rešpektu každého účastníka
cestnej premávky, aby nebol ohrozovaný vodičom pod vplyvom návykovej látky.

Prokurátor navrhol krajskému súdu podľa § 322 ods. 2 Tr. por. vrátiť vec prvostupňovému súdu na
doplnenie výroku o uložení prepadnutia veci - motorového vozidla.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby
odvolací súd doplnil výrok o uložení trestu prepadnutia veci motorového vozidla, nakoľko podľa

prokuratúry uložený trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti je nedostatočný a na jeho
nápravu je potrebný aj trest prepadnutia motorového vozidla, ktorým bol spáchaný tento trestný čin.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., bolo podané

oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1,
ods.2Tr.por.anedošlokvzdaniusaprávanapodanieodvolaniaalebokspäťvzatiupodanéhoodvolania
v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (tu
vo výroku o treste), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania prokurátora
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil
právo urobiť vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktoré súd v zmysle ustanovenia § 257 ods.

7 Tr. por. prijal. Zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na tento procesný postup sa odvolací súd otázkou viny nemohol zaoberať. Vzdaním sa práva
na kontradiktórne prejednanie výroku o vine pred okresným súdom sa obžalovaný vzdal aj svojho práva
na odvolanie. Oznámením rozsudku sa výrok o vine stal právoplatným.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a jeho výmere prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie pre
účelysvojhorozhodnutiaajehoodôvodnenia,rešpektujúczásadystanovenézákonomtakprevykonanie
dôkazov, ako aj ich vyhodnotenie (§ 2 ods. 10, 12 Tr. por.). Pre komplexnosť vykonaného dokazovaniaodvolací súd doplnil na verejnom zasadnutí dokazovanie podľa § 268 ods. 2 Tr. por., v spojení s § 295
ods. 2 Tr. por. a so súhlasom prokurátorky oboznámil odborné vyjadrenie o hodnote motorového vozidla
(ktoré prokurátor v podanej obžalobe navrhol prečítať) a súčasne v odvolaní prokurátor poukázal, že

ide o jediný zákonný limit pre ukladanie trestu prepadnutia motorového vozidla, ktorý podľa neho v
napadnutom rozsudku absentuje.

Prokurátor v odvolaní, ktorým namietal neuloženie trestu prepadnutia motorového vozidla v súvislosti so
spáchanou trestnou činnosťou, trval na tom, že sú splnené všetky formálne aj materiálne podmienky na

jeho uloženie a poukázal na účel tohto trestu v rovine jeho generálnej prevencie a voči obžalovanému
pri recidíve jeho konania.

Primárne je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa s návrhom prokurátora vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia na str. 7, podrobne špecifikoval dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že uloženie aj
tohto druhu trestu by bolo v súvislostiach osobitých okolností prípadu neprimerane prísne.

V podstate uviedol, že podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (uložený v hornej
polovici upravenej trestnej sadzby) so skúšobnou dobou 2 roky, spolu s trestom zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 5 rokov a 7 mesiacov pri prevahe poľahčujúcich okolností (§ 38
ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák - priznanie a úprimné oľutovanie), postoj obžalovaného k spáchanej
trestnej činnosti, zohľadňujúc i jeho doterajšiu trestnú minulosť, mieru ovplyvnenia návykovou látkou

(nameraná hodnota 1,48 promile alkoholu v krvi), dobu, ktorá uplynula od predchádzajúceho odsúdenia,
ako aj skutočnosti, že obžalovaný si bude musieť vykonať celý trest zákazu činnosti, sú trestami, ktoré
sú primerané, spravodlivé a dostatočne splnia svoj účel, t.j. obžalovanému zabránia
v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Na naplnenie účelu trestu - v rovine jeho generálnej a
individuálnej prevencie nie je žiaduce uložiť aj trest prepadnutia motorového vozidla.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie

noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda

páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34
ods.1Tr.zák.tvoríjednotu,lebosamusívzájomnedoplňovať.Záversúduomožnostinápravypáchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a

posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vediek nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno teda konštatovať, že páchateľa
môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v
treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,

ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Na

tieto prvostupňový súd citlivo prihliadol a odvolací súd sa s takýmto prístupom stotožnil a nemal potrebu
sprísňovať uložený trest aj prepadnutím motorového vozidla.

V okolnostiach prejednávanej veci dospel odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu k záveru,
že uloženie aj trestu prepadnutia veci - motorového vozidla obžalovanému by bolo neprimerane prísne.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti tým, že
mu uložil trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a tomu určil
primeranú skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Pri výmere trestu zákazu činnosti súd obligatórne ukladal trest
zákazu činnosti vodiča podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., reflektujúc na zákonnú skutočnosť, že obžalovaný
bol v minulosti za takú istú trestnú činnosť odsúdený, pričom ani zahladenie odsúdenia nemá vplyv

na ukladanie trestu podľa citovaného zákonného ustanovenia. Inými slovami, týmto ustanovením bola
vlastne zohľadnená recidíva jeho opakovanej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil ako vodič, a premietla
sa do prísneho trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel bez možnosti
podmienečného upustenia zvyšku tohto druhu trestu.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne prihliadol na rodinné pomery obžalovaného
(ale až sekundárne), keď konštatoval, že v prípade uloženia aj trestu prepadnutia motorového
vozidla by išlo o neprimeraný zásah trestu vo vzťahu k osobám, ktoré sú odkázané na jeho výživu
a starostlivosť. V súhrne vyššie uvedených skutočností nie je možné paušalizovať túto okolnosť
ako diskriminačnú vo vzťahu k potenciálne bezdetným páchateľom. Nebola totiž jedinou určujúcou

okolnosťou, pre ktorú okresný súd neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci. Je však potrebné
a vhodné poukázať aj na hodnotu motorového vozidla (stanovenú odborným vyjadrením na sumu 8
670,- eur), ktorá tiež zadáva nepomer k okolnostiam stíhaného skutku popri už uloženom treste, a
preto bolo nevyhnutné túto okolnosť poznamenať. Nevyhnutnosťou súčasnej doby je potreba vziať do
úvahy dlhodobo pretrvávajúce nepriaznivé spoločenské pomery poznačené najmä pandémiou Covid-19

a rapídnym zhoršením sa ekonomickej situácie rodín, obmedzené pracovné príležitosti a cez prizmu
týchto objektívnych spoločensko-ekonomických negatívnych zmien nazerať na ukladanie
trestov, ktoré majú zásadný dopad na majetok nielen páchateľa, ale aj jeho rodiny. V týchto nových
spoločensko-ekonomických pomeroch bude účinok akéhokoľvek trestu výrazne vyšší oproti dobe, ktorá
jej predchádzala.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o trestoch, ktoré si
odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom
rozhodnutí poukazuje. Na tomto mieste krajský súd opätovne pripomína, že v dvojinštančnom súdnom
konanírozhodnutiasúduprvéhostupňaanadriadenéhosúdutvoriajednotuavprípade,aksinadriadený

súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou
zamerať sa na riešenie odvolacích námietok prokurátora.

Odvolací súd po preskúmaní veci a zohľadnení všetkých namietaných dôvodov v podanom odvolaní
dospel k záveru, že takto uložený trest je zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektuje zásady pre

ukladanie trestu a samotný účel trestu. Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu nebude viesť
k disproporciám medzi jednotlivými druhmi prevencií, zabezpečí ich jednotu, čo sa v konečnom dôsledku
prejaví na výchovnom pôsobení trestu na obžalovaného.Záverom odvolací súd dáva do pozornosti obžalovaného, že v prípade recidívy súdenej trestnej činnosti
bude postih páchateľa oveľa razantnejší a nie je vylúčené aj uloženie trestu prepadnutia motorového
vozidla. Je na obžalovanom, ktorý v rámci svojej obhajoby apeloval na súd aj tým, že na kúpu

motorového vozidlo si pracujúci človek s priemerným príjmom dokáže našetriť len raz za život, aby využil
šancu, ktorú mu súdy poskytli, a správal sa v súlade so zákonmi tohto štátu, nepáchal trestnú činnosť
a priestupky a zodpovedne sa staral o svoju rodinu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a v tomto

smere nezistil žiadne pochybenia. Nakoľko nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.
por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por., odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.