Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200269
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3020200269.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: H. U.,

bytom X. Q. XX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného: JUDr. R.I., advokátom so sídlom Y. XXXX/XX,
XXX XX U., proti žalovanej: Y., zastúpená E. N. Y. R., so sídlom I.. XX G.. X-XX, U., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.júna XXXX, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil Krajskému súdu v Trenčíne dňa 02.09.2020 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodnutia E. riaditeľa Y. poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júna XXXX, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Y. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. apríla XXXX vo veci zamietnutia
žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších zákonov (ďalej len zákona o sociálnom poistení).

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí. Žiadal
prehodnotiť žiadosť o invalidný dôchodok. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a postupom lekára na
posudkovej komisii v Trenčíne, ktorý nerešpektoval lekárske správy odborných lekárov. Z uvedeného

dôvodu žiadal o znovu prehodnotenie invalidného dôchodku, pričom doložil lekárske správy za
uvedeným účelom.

3. Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobežiadalžalobuakonedôvodnúzamietnuť,nakoľkonapadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom
a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
17.04.2020č.XXXXXXXXXX0,ktorým podľa§70a§71zákonaosociálnompoisteníbolazamietnutá
žalobcovi žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení uviedla, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne W. zo dňa XX.XX.XXXX žalobca nie je invalidný,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný uviedol, že v podanom odvolaní voči
rozhodnutiu zo dňa 17.04.2020 žalobca namietal totožné skutočnosti ako sú uvedené v správnej žalobe,

s ktorými sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

4. Ďalej žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. H. XXXX bol odborný posudok o invalidite posudkového lekárasociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v W. zo dňa 9. júna 2020, podľa ktorého žalobca nie
je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Námietku žalobcu, že posudkovým lekárom neboli rešpektované
pri posudzovaní zdravotného stavu odborné lekárske správy označil žalovaný za nedôvodnú, nakoľko
posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej sa dôkladne zaoberali zdravotnou dokumentáciou
žalobcu, na základe ktorej dospeli k zhodným záverom, že neboli zistené nové, posudkovo závažné
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca predložil nové, aktuálne lekárske nálezy, ktoré nemohli byť
predmetom posúdenia, má možnosť podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Záverom
poukázal na skutkové a právne dôvody uvedené vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.06.2020 č. XXX XXX
XXXX 0.

5. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12Sa/1/2020-59 zo dňa 17.12.2020 tak, že žalobu

zamietol, nakoľko mal za to, že rozhodnutie bolo vecne správne, zákonné, príslušné posudkové komisie
dostatočne posúdili zdravotný stav žalobcu, podané posudky vyhodnotil ako komplexné, po medicínskej
stránke riadne a logicky zdôvodnené. Súd mal za to, že posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobcom
udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Skutkové okolnosti týkajúce sa zdravotného
poškodenia boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú bez

nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch, pričom lekárske správy predložené žalobcom
neodôvodňovali záver o tom, že jeho zdravotný stav bol nesprávne posúdený zo strany žalovanej.
Zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne a správne na základe riadne zisteného stavu.

6. Vočirozsudkupodalvčasžalobcakasačnúsťažnosť,ktorúodôvodniltým,žepredrokom malzníženie

pracovnej schopnosti o 35% a od vtedy predkladá nové a nové lekárske správy, pričom jeho zdravotný
stav je stále ohodnotený len na 35% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal na to,
že s jeho zdravotným stavom ho nechce nikto zamestnať.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 7Sk/10/2021 zo dňa 09. februára 2022

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 17. decembra 2020, č.k. 12Sa/1/2020-61 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozsudku krajského
súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP,
nakoľko správny súd nedostatočne poučil žalobcu o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania. Ďalej
uviedol, že povinnosťou súdu bude sa riadne vysporiadať s námietkami žalobcu a rozhodnutie náležíte

odôvodniť.

8. Správny súd po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky nariadil vo
veci pojednávanie, pričom žalobcu poučil, že môže požiadať súd, aby sa rozhodlo bez nariadenia
pojednávania. Na pojednávaní dňa 31.03.2022 poučil súd žalobcu, že má možnosť požiadať O. právnej

pomoci o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, pokiaľ nemá prostriedky na to, aby si advokáta hradil
sám. Súčasne žalobcu poučil, že súd skúma stav veci ku dňu vydania rozhodnutia, pričom na neskoršie
zhoršenia zdravotného stavu nemôže prihliadnuť. Žalobcovi uložil povinnosť predložiť lekárske správy z
obdobia pred 22.06.2020, ktoré potvrdzujú, že trpí epilepsiou. Žalobca na pojednávaní predložil lekárske
správy a záznamy z obdobia od 28.08.2020 do roku 2022 (č.l.21-31, 33-34, 36-38, 40-49). Súčasne

predložil aj lekárske správy z obdobia pred 22.06.2020 (č.l.32, 35, 36, 39-40).

9. Na výzvu žalobca predložil dňa 12.04.2022 lekárske správy z roku 2015 až 2019 (č.l.50-52) súdneho
spisu. Na pojednávaní dňa 02.06.2022 žalobca predložil lekárske správy z roku 2022, pričom zotrval na
žalobe a v nej uvedených skutočnostiach.

10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.júna
XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Y. poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. apríla
XXXX vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení.

11. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal v roku 2017 žiadosť o priznania
invalidného dôchodku, ktorej nebolo vyhovené, pričom zamietnutá bola aj žaloba proti rozhodnutiu
žalovaného v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 15Sa/35/2017.12. Ďalej z obsahu administratívneho spisu plynie, že v nadväznosti na žiadosť žalobcu zo dňa
18.02.2020 o priznanie invalidného dôchodku bol dňa 18.02.2020 preskúmaný jeho zdravotný stav
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka W. za účelom posúdenia

invalidity žalobcu. Pri posúdení stavu žalobcu sa vychádzalo z Prepúšťacej správy z úrazovej chirurgie
23.07.-27.07.2019, Z neurologického vyšetrenia zo dňa 09.09.2019, z psychologického vyšetrenia,
zo dňa 09.09.2019, z psychiatrického vyšetrenia od 12.02.2019 do 21.01.2020. Ako ochorenie bolo
žalobcovi stanovený vertebrogénny syndróm cervikálny, cefalea aparoxyzmálna vasomotorická, bez
lézie NS. Stav po recidivujúcom stave alterovaného vedomia v.s. epi paroxyzmus GM v rámci

abstinenčného syndrómu pri chronickom abúze alkoholu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie (názov,
kapitola, položka) s mierou zníženia pracovnej schopnosti o 30% bolo určené podľa Kapitola V -
Duševné choroby a poruchy správania, Položka 7.- Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené
užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), písmeno a) -stredne ťažká forma ( do
dvoch rokov od vzniku). Za ostatné ochorenia bolo zvýšenie o 5%. V rámci posudku bolo konštatované,
že žalobca bol 3x hospitalizovaný na psychiatrii pre syndróm závislosti od alkoholu s abstinenčným

syndrómom a pre simplexnú osobnosť s pitiatickými rysmi. Po prechodnej abstinencii znova začal
piť, prekonal epileptický záchvat, skončil v 07/2019 na úrazovej chirurgii, kde bol zistený subdurálny
hematóm po úraze hlavy pri záchvate. Počas hospitalizácie odznievajúce príznaky abstinenčného
syndrómu. Po prepustení doporučená ústavná PAL, ktorú odmietol. V 09/2019 vyšetrený neurológom,
ktorý ho oboznámil s tým, že epileptické záchvaty sú následkom nadmerného pitia, preto po vzájomnej

dohode a po sľúbení, že prestane piť, bol nastavený na antiepileptickú liečbu, ktorú berie. Na kontrolnom
vyšetrení v tom čase nebol. Od 09/2019 nepije. Psychológ potvrdzuje poruchy psychicky a správania v
dôsledku alkoholizmu, ale aj zmiešanú poruchu osobnosti s konverznými rysmi, s emočnou instabilitou
a impulzivitou, pričom depresívnu poruchu hodnotil v remisii. Prítomné ľahké prejavy organického
poškodenia. Nakoľko išlo o následky alkoholizmu a o recidívu, za vtedajšej abstinencie, tento

stav hodnotil ako stredne ťažkú formu a ponechal naďalej 30%. V anamnéze chronická cefalea a
vertebrogénny syndróm, bez príznakov nervového a svalového dráždenia. Epilepsia je sekundárna pri
abúze alkoholu. Uvedené ochorenia sú ľahšieho stupňa, a preto navýšil mieru poklesu o 5%. Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35%. Na podklade uvedeného posudku
prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX tak,

že žalobcovu žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietol, nakoľko miera poklesu vykonávania
zárobkovej činnosti nebola viac ako 40%.

13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, kde žiadal o prehodnotenie invalidného
dôchodku.

14. Po odvolaní žalobcu bol vyhotovený nový posudok o jeho zdravotnom stave, kde posudkový
lekár prvostupňového správneho orgánu vychádzal z prepúšťacej správy detského odd. Nemocnica U.
XX.XX.XXXX, z prepúšťacia správa ARO NsP U. Q. U. 01.11.2002, z prepúšťacej správa psychiatria
FN W. 14.01.-19.01.2015, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 23.10.2015, psychologických vyšetrení

zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, z nerologického vyšetrenia XX/XXXX, ortopedických vyšetrení
zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, chirurgických vyšetrení z XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, z RHB vyšetrenia XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX, z interných
vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, z urologické
vyšetrenie XX.XX.XXXX, z RTG vyšetrenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, z EEG vyšetrenia

zo dňa XX.XX.XXXX, z vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V rámci lekárskych správ
posudkovýlekáruviedol,žeprepúšťaciasprávazhospitalizácieKlinikaúrazovejchirurgieFNW.XX.XX.-
XX.XX.XXXX - bola zhodnotená pri posúdení dňa XX.XX.XXXX. Prepúšťacia správa psychiatria PN T.
M. XX.XX.-XX.XX.XXXX - bola zhodnotená pri posúdení dňa XX.XX.XXXX. Psychiatrické vyšetrenia
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX /29 listov/, psychologické vyšetrenia XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX ,

neurologické vyšetrenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX /18 listov/, ORL vyšetrenia od XX/XXXX do
XX.XX.XXXX, urologické vyšetrenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX - boli už zhodnotené pri posúdení
dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V záveroch posudku zotrval na svojich pôvodných zisteniach, tak ako
v posudku z XX.XX.XXXX.

15. Žalovaný v rámci odvolacieho konania opätovne preskúmal zdravotný stav žalobcu, o čom vyhotovil
posudokzodňaXX.XX.XXXX.Priposudzovanízdravotnéhostavuvychádzalznasledovnýchlekárskych
správ: psychiatrického vyšetrenia, celkove desaťkrát od XX. júna XXXX do XX. decembra XXXX (MUDr.
S.), kontrolné vyšetrenia zo dňa XX. februára XXXX, XX. júla XXXX, XX. septembra XXXX, XX.novembra XXXX a XX. januára XXXX, psychologické vyšetrenie zo dňa 8. augusta XXXX (PhDr. R.),
neurologické vyšetrenia z rokov XXXX, XXXX, XXXX, elektroencefalografia zo dňa 7. augusta XXXX,
magnetická rezonancia mozgu z roku 2015, kontrolné vyšetrenie zo dňa 18. augusta 2017 (MUDr.

X.), kontrolné vyšetrenie zo dňa 9. septembra 2018 (MUDr. N.), kontrolné vyšetrenie z februára 2020
(MUDr. N.), interné vyšetrenie zo dňa 14. augusta a kontrolné vyšetrenie zo dňa 7. marca 2018 (MUDr.
U.), chirurgické vyšetrenie zo dňa 17. apríla 2018 a kontrolné vyšetrenie zo dňa 16. augusta 2018
(MUDr. H.), kontrolné vyšetrenie zo dňa 8. novembra 2018 (MUDr. W.), lekárska správa z hospitalizácie
do 27. júla 2019 vo Fakultnej nemocnici W., ortopedické vyšetrenia zo dňa 20. februára 2018 a 28.

novembra 2018 (MUDr. K.), rehabilitačné vyšetrenia zo dňa 9. októbra 2018 a 8. novembra 2018
(MUDr. W.), a reumatologické vyšetrenie zo dňa 11. augusta 2017 (MUDr. N.). Posudkový lekár dospel
k záveru, že žalobca trpí Zmiešanou poruchou osobnosti spôsobená alkoholom v stredne ťažkej forme,
ide o simplexná osobnosť - ľahký organický psychosyndróm s pitiatickými rysmi. Je u žalobcu prítomní
syndróm závislosti od alkoholu od 15 rokov s opakovanou hospitalizáciou na psychiatrii, PAL odmietol,
od XX/XXXX abstinuje. Žalobca trpí sekundárna epilepsiou, od XX/XXXX bez záchvatov T. C chrbtice

- CC a CB syndróm, T. Th chrbtice Nikotinizmus 25 cigariet denne 20 rokov, má ľahkú obezitu 173cm
a 96kg. V anamnéze prítomná pansinusitída podľa RTG, hepatopatia, v detstve hepatitída, opakované
synkopy, alterácie vedomia v ebrietach, angiopatia hypertonica I. stupňa, adenotómia 1983.

16. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa prílohy č. 4 zákona č.

461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním
psychoaktívnych kýtij (alkoholizmus, toxikománia), písm. a) - stredne ťažká forma (do dvoch rokov od
vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia
20% - 35%). Za iné ochorenia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o
5 % na celkových 35%. V rámci posudku lekár uviedol, že medicínsky sa jedná o syndróm závislosti

na alkohole od veku 15 rokov s prvým psychiatrickým vyšetrením v roku 2001, stav si vyžiadal 3x
hospitalizáciu, v roku 2015 išlo o kolaps po užití alkoholu, prechodne abstinoval, protialkoholickú liečbu
po úraze v júli 2017 odmietol, údajne od septembra 2019 abstinuje. Stav si v minulosti vyžiadal
opakované synkopy a alterácie vedomia, na EEG sa epileptická aktivita nezobrazila, veľké záchvaty
typu GM žalobca nemá, podľa dokumentácie ani malé záchvaty od 09/2019. V užívaní liečby sú rezervy,

údajne nepochopil dávkovanie. Po psychickej stránke sa jedná o abnormálne štrukturovanú osobnosť
s neurotickou symptomatológiou, psychológ potvrdil ľahké organické zmeny do úrovne mentálneho
podpriemeru s IQ 75. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie v položke V, 7a v oblasti hornej hranice
zákonom stanoveného rozpätia.
Má tiež ďalšie ochorenia - bolestivý viacetážový syndróm chrbtice, ktorý nie je sprevádzaný motorickým

deficitomnakončatinách,súlenoslabenéreflexyachilovejšl'achy,chôdzajebezobmedzenia.Takémuto
stavu zodpovedá posúdenie v položke XV, E, 3b na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia.
Opakované drobné úrazy a zlomeniny nezanechali následky, ostatné ochorenia sú prekonané alebo
posudkovo nevýznamné. Je preto odôvodnené len čiastočné zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho
postihnutia o 5% na celkových 35%. Takúto mieru poklesu dosiahol pri svojej žiadosti o invalidný

dôchodok už v roku 2017. Skutkový stav bol objektívne zistený, k žiadosti doložil aj staršie vyšetrenia,
ktoré boli zhodnotené pri posúdení dňa 25.05.2017, preto znovu neuvedené. Subjektívne ťažkosti sú
dokázanými diagnózami vysvetlené. Celkove nemáme dôvod na zmenu posudku zo dňa 18.02.2020 a
02.06.2020.

17. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.júna 2020 odvolanie žalobcu zamietol
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. apríla XXXX potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil v súlade so zisteniami uvedenými v posudku (ods. 15-16 rozsudku), pričom
dospel k rovnakému záveru ako orgán prvého stupňa, že invalidita nevznikla, nakoľko miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania
spôsobené užívaním psychoaktívnych kýtij (alkoholizmus, toxikománia), písm. a) - stredne ťažká forma
(do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
30% (z rozpätia 20% - 35%). Za iné ochorenia bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zvýšená o 5 % na celkových 35%. Prítomnú epilepsiu vyhodnotil ako sekundárnu majúcu

pôvod v závislosti od alkoholu, a ktorá sa v rozhodnom čase (od 09/2009 do rozhodnutia) neprejavovala
aktívnymi záchvatmi.18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“)) preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods.

2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou,
bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1
SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc

vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval
neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) v súlade s právnym názorom vyjadreným Najvyšším správnym súdom
v zrušujúcom rozhodnutí, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu
veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP), pričom po prejednaní veci dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší

napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok.

23. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

24. Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné

postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.

25. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a. lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b. komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.26. Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v
prílohe č. 4.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách
sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť sa nesčítavajú.

29. Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

31. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

32. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na
pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd

k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť
aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich
rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov,
ktoré mali správne orgány k dispozícii vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k
ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne

správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných
a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, resp. v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny
súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou

konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom.

34. Správny súd konštatuje, že žalobca je presvedčený o svojom zhoršujúcom sa zdravotnom stave,
pričom tento podľa jeho názoru nebol zohľadnený v rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu. Správny súd konštatuje, že pre posúdenie veci je rozhodujúci zdravotný stav

žalobcu v čase vydania prvostupňového, resp. napadnutého rozhodnutia, a preto hoc by žalobca bol
napr. od januára 2021 plne invalidný, nemôže uvedená zmena zdravotného stavu viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia. Zdravotný stav žalobcu v čase vydania rozhodnutia sa následne porovnáva
s lekárskymi správami obsiahnutými v administratívnom spise, prípadne aj lekárskymi správami, ktoré
žalovanýaprvostupňovýorgánnemalikdispozícii,avšakbolivnichpopísanéochorenia,resp.zdravotný

stav žalobcu, ktorý existoval v čase vydaní rozhodnutí. Správne orgány (žalovaný a prvostupňový
orgán) musia vychádzať z aktuálneho stavu v čase vydania rozhodnutí, a preto tento je aj predmetom
súdneho prieskumu po podaní správnej žaloby. Správny súd po preskúmaní lekárskych správ, ktoré
boli predmetom, či už administratívneho spisu, prípadne súdneho spisu a svedčili zdravotnému stavu
žalobcu pred vydaním napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že rozhodnutia ( a posudky) tak

prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného sa riadne zhodnotili vtedajší zdravotný stav
žalobcu a dospeli k správnym skutkovým záverom. Správny súd uvádza, že aby sa v rozhodovacom
procese eliminoval subjektívny prvok posudzujúceho lekára, ale aj prehliadnutie prípadnej progresie
ochorení žiadateľa počas konania o jeho žiadosti, je v prípade odvolania podaného proti zamietajúcemuprvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní obligatórne vypracúvaný s istým
časovým odstupom ďalší odborný posudok o invalidite, kde je možné zohľadniť aj novšie lekárske
správy, najmä také, ktoré boli vyhotovené v období po vydaní prvostupňového rozhodnutia Sociálnej

poisťovne do dňa realizácie opätovného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok,
prípadne tie, ktoré neboli predmetom posudzovania pred prvostupňovým orgánom. Z odborného
posudku o invalidite zo dňa 02.06.2020 ale aj 09.06.2020 vyplýva, že žalobca po podaní odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne predložil novšie lekárske správy (resp. poukázal
na predošlé lekárske správy), vypovedajúce o ďalšom možnom vývoji jeho zdravotného stavu, ktoré

posudkový lekári sociálneho poistenia zohľadnili vo svojom posudku a reagovali na ne.

35. Žalovaný podľa názoru správneho súdu správne posúdil na základe zisteného skutkového stavu v
časevydaniarozhodnutiazdravotnýstavžalobcuazarozhodujúcezdravotnépostihnutieurčil ochorenie
podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly V - duševné choroby a poruchy
správania spôsobené užívaním psychoaktívnych kýtij (alkoholizmus, toxikománia), písm. a) - stredne

ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 30% (z rozpätia 20% - 35%). Za iné ochorenia bola miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5 % na celkových 35%. Správny súd v tejto časti poukazuje
na závery posudkov a rozhodnutia, ktoré boli uvedené v ods. 12, 14 až 16 tohto rozhodnutia. Správny
súd zvažoval, či bola správne vyhodnotená epilepsia (ako sekundárna v dôsledku užívania alkoholu),

ktorou žalobca preukázateľne trpí už dlhší čas. Správny súd má za to, že v danom čase uvedené
ochorenie na podklade zisteného zdravotného stavu žalobcu (predložených lekárskych správ) žalovaný
aj prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotili, vrátane konštatovania o sekundárnej epilepsii, ktorá
plynula z predchádzajúceho užívania alkoholu (napr. lekárska správa zo dňa 09.09.2019 viď č.l. 9
súdnehospisu,správazfebruára2022č.l.12súdnehospisu),kdejezrejmézlepšeniezdravotnéhostavu

žalobcupotom,akovysadilalkohol.Zobsahutýchtolekárskychspráv,akoajinýchzrovnakéhoobdobia,
resp. aj z predchádzajúcich rokov plynie, že za pôvod zdravotných problémov žalobcu lekári označujú
požívanie alkoholu, preto posúdenie epilepsie ako sekundárnej v krátkom čase po upustení užívania
alkoholu (podľa obsahu lekárskych správ od 09/2019) s prítomnosťou abstinenčných príznakov svedčí
správnosti skutkových zistení posudkových lekárov správnych orgánov. Správny súd tiež konštatuje,

že z obsahu predložených lekárskych správ nebol preukázaný generalizovaný epileptický záchvat a
neboli preukázané ani také zmeny na mozgu, ktoré by oprávňovali správne orgány prijať záver o tom,
že žalobca trpí inými ako sekundárnymi epileptickými záchvatmi z dôvodu požívania alkoholu. Preto
závery správnych orgánov o tom, že ide o sekundárne epileptické záchvaty v danom čase boli správne.
Žalobca poukázal na lekársku správu z roku 2015 (č.l.50 súdneho spisu), ktorá podľa jeho názoru

preukazovala epileptické záchvaty. Správny súd konštatuje, že táto správa bola predmetom posúdenia
správnymi orgánmi, pričom táto správa vo svojom závere uvádza, že išlo o EPI GM paroxyzmus, ktorý
všaknebolriadnediagnostikovaný,aleposúdenýakoalternatívnykabstinenčnýmpríznakompokolapse
v dôsledku užitia alkoholu. Rovnako lekárska správa z februára 2020 (č.l.51 súdneho spisu) popisuje
stav ako sekundárnu epilepsiu pri abuse alkoholu v anamnéze. Na základe uvedeného má správny

súd za to, že správne orgány správne vyhodnotili vtedajší zdravotný stav žalobcu, a teda že hoci
žalobca trpí viacerými ochoreniami (v čase vydania rozhodnutia), žiadne nedosiahlo takú intenzitu, že
by znižovalo schopnosť žalobcu vykonávať prácu tak, aby mu mohol byť priznaný invalidný dôchodok.
Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobcu o invalidný
dôchodok zohľadnil všetky relevantné, v danom čase dostupné dôkazy, vypovedajúce o jeho vtedajšom

zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil medicínskymi závermi posudkového lekára
sociálneho poistenia a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, myšlienkovým
postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikoval príslušné právne normy.

36. Správny súd konštatuje, že žalobca má dokázateľné zdravotné problémy, ktoré sú z rôzneho spektra

zdravotných problémov a preukázateľne mu znižujú kvalitu života, ako aj schopnosť vykonávať prácu,
tak ako bolo uvedené v lekárskych správach (práca vo výškach, pri stroji č.l.52 súdneho spisu). Je
dôležité si uvedomiť, že už pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35% je veľmi výrazný
a v reálnom živote môže brániť žalobcovi sa zamestnať vzhľadom k jeho osobným možnostiam,
dosiahnutému vzdelaniu a odporúčaniu lekárov. Uvedené však samo o sebe nemôže byť dôvodom na

zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. na priznanie invalidného dôchodku, ak nie sú splnené zákonné
podmienky v dôsledku zdravotného stavu žalobcu, a teda poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť viac ako 40%. Správny súd má za to s poukazom na lekárske správy doposiaľ vypovedajúce
o zdravotnom stave žalobcu po 22.06.2020 (ktoré tento predkladal v konaní pred správnym súdom), žeje dôvodné očakávať u žalobcu častejšie návštevy lekárov špecialistov, ktoré Sociálna poisťovňa bude
vyhodnocovať pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu ako žiadateľa o invalidný dôchodok.

37. Čo sa týka už nových dôkazov, napr. lekárskej správy, ktoré žalobca predložil aj v konaní pred
správnym súdom, resp. informácií o ďalších plánovaných vyšetreniach (zhoršujúcom sa zdravotnom
stave pri úplnej abstinencii), na tieto správny súd neprihliadal a meritórne sa nimi nezaoberal vzhľadom
na to, že v súdnom konaní predložené lekárske správy vznikli (boli vyhotovené) až po právoplatnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a svedčili novému zdravotnému stavu žalobcu po vydaní

napadnutéhorozhodnutia,pričompripreskúmavanízákonnostinapadnutéhorozhodnutiaje presprávny
súd rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte
však správny súd pripomína názor žalovaného, prezentovaný vo vyjadrení, že prípadné zhoršenie
zdravotného stavu môže žalobca riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok a podporiť
ju novými dôkazmi (lekárskymi správami), objektívne zachytávajúcimi vývoj jeho zdravotného stavu,
pričom preukázané zhoršenie zdravotného stavu môže viesť k priznaniu invalidity u žalobcu, pričom

invaliditamohlavzniknúťužajnapr.vroku2021,čovšaknemôžebyťdôvodomnazrušenienapadnutého
rozhodnutia.

38. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žaloba je nedôvodná a preto ju podľa § 190
SSP zamietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo
vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca
odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému

správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.