Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/139/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230365
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4112230365.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkýň: 1. M. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., O. XXXX/X, 2. D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. E. XXX, obe zastúpené
JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, so sídlom Nitra, Sv. Beňadika 30/B, proti žalovaným: 1. Nitra
Invest, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 36 561 690, zastúpená Advokátskou kanceláriou AK
Šranko, s. r. o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 50 485 601, 2. Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula
Nitra, so sídlom Nitra, Hradné námestie 7, IČO: 35 592 016, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Petruška & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, 3. Foxconn Slovakia, spol. s r.

o., so sídlom Nitra, Dolné Hony 29, IČO: 35 683 724, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mikulášová
& Partners s. r. o., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Ventúrska 18, IČO: 47 256 222, 4. MH Invest, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/A, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Jesenského 2, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobkýň
v 1. a 2. rade a žalovaných v 1., 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. mája 2020
č. k. 9C/133/2012-665 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (III.) týkajúcom sa

určenia vlastníckeho práva k parcele registra "C", zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. č.
1055/424 - ostatná plocha o výmere 437 m2 a vo výroku o náhrade trov konania žalobkýň v 1. a 2. rade
(VI.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnom napadnutom vyhovujúcom výroku (III.), vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v
1. rade (I.) a vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade (V.) rozsudok súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovaným v 1. rade a 2. rade zastavil
(výroky I., II.). Určil, že neb. F. A., r. č. XXXXXX/XXX, zomrelý XX. XX. XXXX, bol ku dňu svojej smrti
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F., nadobudnutých podľa prídelovej listiny býv.
ONV v Nitre B.č. 94/1958, zo dňa 14. 05. 1958, na prídelovej listine označenej ako parc. č. 1055/10 roľa
o výmere 0,5000 ha, v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. "C" pre kat. úz. F., parc. č.
1055/424 o výmere 437 m2, ostatná plocha, ako aj nehnuteľností identifikovaných geometrickým plánom

spoločnosti GEOTOP NITRA, s. r. o. č. 12/2018 zo dňa 12. 03. 2018, autorizačne overeného dňa 12. 03.
2018 Ing. Jurajom Ďurišom, PhD., úradne overeného Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom,
Ing. Janou Dermekovou, pod číslom 645/2018 dňa 26. 03. 2018, ako parc. reg. "C":
- parc. č. 1055/518 o výmere 1 114 m2, ostatná plocha,- parc. č. 1055/519 o výmere 85 m2, zastavaná plocha,
- parc. č. 1055/520 o výmere 244 m2, zastavaná plocha,
- parc. č. 1055/521 o výmere 354 m2, ostatná plocha,

- parc. č. 1055/522 o výmere 2 388 m2, zastavaná plocha, ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku (III.). Ďalším výrokom súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (IV). Žalovanému v
2. rade priznal nárok na náhradu trov voči žalobkyniam v 1. a 2. rade v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (V).
Žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov voči žalovaným v 1. rade, 3. rade a 4.

rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 84,88% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (VI.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 126 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 3, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1,
§ 8 ods. 1, § 9 zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, § 6 ods. 6, § 15 ods. 1 zák. č.
282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim,
§ 28 zákona č. 329/1920 Sb., § 137 písm. c/, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP.

1.2. Uviedol, že žalobkyne v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 09. 2012 domáhali
určenia, že: a/ do dedičstva po neb. F. A., zomr. XX. XX. XXXX, patrí aj nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v kat. úz. F., nadobudnutá podľa prídelovej listiny býv. ONV v Nitre B.č. 94/1958 zo dňa 14. 05.
1958, na prídelovej listine označená ako parc. č. 1055/10, k. ú. F. roľa o výmere 0,50000 ha, z majetku

bývalého vlastníka Nitrianska sídelná kapitula, b/ zmluva o kúpe nehnuteľností, uzatvorená medzi
žalovaným v 1. rade (Nitra Invest, s. r. o.) a žalovaným v 3. rade (Foxconn Slovakia, spol. s. r. o.) z
26. 01. 2005, vklad povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra dňa 07. 04. 2005 č. V 2033/2005, je
neplatná, c/ zmluva o kúpe nehnuteľností, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade (Nitra Invest, s. r.
o.) a žalovaným v 2. rade (Rímskokatolícka cirkev), vklad povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra

pod č. V 7292/2006, je neplatná. V žalobe uviedli, že podľa prídelovej listiny ich právny predchodca
F. A. sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, pričom pôvodným vlastníkom bola Nitrianska sídelná
kapitula, a to podľa zák. č. 142/1947 Zb. s použitím zák. č. 46/1948 Zb. Vlastníctvo mu nebolo za
života odňaté a prídel nebolo možné prejednať v dedičskom konaní. Podľa identifikácie parciel z 15.
03. 2007 bola nehnuteľnosť sčasti na LV č. XXXX (parc. č. 1055/1, vlastník žalovaný v 1. rade) a

LV č. XXXX (parc. č. 1055/62, vlastník žalovaný v 3. rade), k. ú. F.. Žalovaný v 1. rade predložil
žalobkyniam dohodu o vyporiadaní vlastníckych nárokov a finančnom vysporiadaní č. 40c, v ktorej bolo
uvedené, že žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam,
k. ú. F., zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. 1054/4, 1053/1, 1053/3, 1055/1, 1055/32, 1055/40,
1094/2, 1094/3. Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 22D 1557/2005, bolo konanie o dodatočnom

prejednaní dedičstva po poručiteľovi F. A. zastavené, pretože parc. č. 1055/10 roľa o výmere 5 000
m2, k. ú. F. bola už zapísaná na LV č. XXXX a poručiteľ nebol jej vlastníkom. Porovnaním uznesenia a
identifikácie zistili, že v r. 2006 boli pridelené nehnuteľnosti súčasťou parciel vo vlastníctve žalovaného
v 1. rade, ale v r. 2007 už boli aj súčasťou parc. č. 1055/1 na LV č. XXXX a XXXX/XX na LV č. XXXX. Z
porovnania listov vlastníctva č. XXXX do roku 2011 je zrejmé, že na parc. č. 1055/62 došlo k zmenám,

keď žalovaný v 3. rade kúpil novovzniknuté parcely podľa V 1395/09, V 3557/09. Z dôvodu manipulácie
s nehnuteľnosťami navrhli žalobkyne pribrať znalca na zodpovedanie otázky postupnosti listín viažucich
sa k nehnuteľnosti. Zmluvu, ktorou získal žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti od žalovaného v 2. rade,
považovali za neplatnú. Naliehavý právny záujem odvodzovali žalobkyne od právneho nástupníctva
po neb. F. A., zomr. XX. XX. XXXX, pričom žalobkyňa v 1. rade je jeho dcérou a žalobkyňa v 2. rade

vnučkou. Poukázali na zaužívanú súdnu prax (napr. rozs. NS SR 1Cdo91/2006, 4Cdo123/2003) vo
vzťahu k petitom žaloby, ako aj jej dôvodnosti. Pretože nehnuteľnosti boli podľa zák. č. 142/1947 Zb.
predmetom prídelového konania, je zrejmé, že vlastníctvo pozemno-knižného vlastníka - žalovaného
v 2. rade zaniklo, v prospech prídelcov, ktorých vlastníctvo zostalo zachované. Okrem toho uviedli,
že ak sa aj nedomáhali vydania veci v rámci reštitučného zákonodarstva, môžu sa úspešne domáhať

ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to aj formou určenia vlastníckeho práva.
Vo vzťahu ku kúpnej zmluve medzi žalovanými v 1. a 2. rade (V 2033/2005) poukázali na to, že kúpa
od nevlastníka je absolútne neplatným právnym úkonom, táto nastáva priamo zo zákona a hľadí sa
naň, akoby nebol urobený. Takýmito vadami trpeli obe kúpne zmluvy, tak medzi žalovanými v 1. a 2.
rade, ako aj 1. a 3. rade. Výzva žalovaného v 1. rade na uzatvorenie dohody č. 40c preukazuje podľa

žalobkýň, že si musel byť vedomý uvádzanej vady zmluvy. Z označenia dohody ako 40c je zrejmé, že
sa pokúšal uzatvoriť viac obdobných dohôd. Z dôvodov právnej istoty považovali za potrebné určiť aj
neplatnosť predmetných zmlúv, pretože nepovažujú bez takého výroku rozsudok vykonateľný, ktorý by
len podľa geometrického plánu zmenil tvar a vytvoril by parcelu ako predmet dedičstva po nebohomporučiteľovi. Tento výrok by umožnil vyznačiť v katastri nehnuteľnosti pôvodný stav vedený na LV č.
XXXX na žalovaného v 2. rade. Podaním zo dňa 09. 10. 2014 navrhol právny zástupca žalobkýň zmenu
petitu žaloby v tom znení, že identifikoval pridelenú nehnuteľnosť geometrickým plánom ENVI-GEOS,

s. r. o. č. 19/2014. S poukazom na to, že v súčasnosti evidované parcely patrili tak žalovanému v 1. a 3.
rade, ako aj Mestu Nitra, navrhol pripustiť do konania na strane žalovaných Mesto Nitra ako žalovaného
v 4. rade. Uznesením súdu zo dňa 06. 03. 2015 č. k. 9C/133/2012-135 súd prvej inštancie pripustil
zmenu žaloby v navrhnutom znení zo strany žalobkýň a uznesením č. k. 9C/133/2012-136 pripustil, aby
do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 4. rade Mesto Nitra. Návrhom zo dňa 16.

02. 2018, doplneným dňa 23. 04. 2018, požiadal právny zástupca žalobkýň o zmenu petitu žaloby, ako
aj zámenu na strane žalovaného, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k prevodu parc. č. 1055/424
zo žalovaného v 4. rade na MH Invest, s. r. o. a zároveň sa táto spoločnosť stala vlastníkom parc. č.
1055/418 a 1055/419 titulom vyvlastnenia. Uznesením súdu zo dňa 11. 06. 2019 č. k. 9C/133/2012-327
bola pripustená zmena žaloby, ktorou boli identifikované jednotlivé pozemky podľa dvoch geometrických
plánov, a to podľa GP č. 68/2016 spoločnosti Geocentrum s. r. o. a č. 12/2018 spoločnosti GEOTOP

Nitra, s. r. o.; okrem toho bolo rozhodnuté o zmene žalovaného v 4. rade, a to z pôvodného Mesto Nitra,
na MH Invest, s. r. o. Na pojednávaní konanom dňa 10. 12. 2019 právny zástupca žalobkýň vzal žalobu
voči žalovanému v 2. rade späť a navrhol konanie voči nemu zastaviť. Právny zástupca žalovaného
v 1. rade so späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade súhlasil. Právny zástupca žalovaného v 2.
rade so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Právny zástupca žalovaného v 3. rade so späťvzatím žaloby

voči žalovanému v 2. rade súhlasil. Právny zástupca žalovaného v 4. rade sa k späťvzatiu žaloby voči
žalovanému v 2. rade nevyjadril. Uznesením zo dňa 27. 01. 2020 č. k. 9C/133/212-508, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10. 02. 2020, súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby.

1.3. Predmetom konania je určenie, že vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v žalobnom návrhu, a

to tak podľa príslušných listov vlastníctva, ako aj geometrického plánu spoločnosti GEOTOP NITRA, s.
r. o. č. 12/2018 zo dňa 12. 03. 2018, ktorý inak tvorí súčasť rozsudku, bol ku dňu svojej smrti neb. F. A.,
zomr.XX.XX.XXXX.Vzhľadomnato,žežalobkynepopodanížalobynavýzvusúduvzmysleuznesenia
súdu zo dňa 11. 10. 2012 č. k. 9C/133/2012-50 nereagovali, bolo ich podanie ohľadne petitu č. 2 a 3
(určenie neplatnosti zmlúv) odmietnuté uznesením zo dňa 14. 12. 2012 č. k. 9C/133/2012-53. Žalobkyne

v priebehu konania vzali žalobu späť tak voči žalovanému v 2. rade, ktorý s tým ale nesúhlasil, ako aj
voči žalovanému v 1. rade, pretože v priebehu konania prestal byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré podľa
žaloby mali patriť prídelcovi. Žalovaný v 1. rade tiež so späťvzatím nesúhlasil. Napriek tomu, súd dospel
k záveru, že ani u jedného z nich nejde o vážne dôvody, prečo by tomuto návrhu nemal vyhovieť. Z
uvedeného dôvodu konanie voči žalovanému v 1. rade, ako aj v 2. rade zastavil a rozhodol o zastavení

konania až v rozsudku.

1.4. Súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žalobkyne ako právne nástupkyne po neb. F.
A., zomr. XX. XX. XXXX, bytom Z. - F. mali na žalobe naliehavý právny záujem s výnimkou dvoch
nehnuteľností, a to parc. reg. "C" č. 1055/418 a 1055/419. Naliehavý právny záujem vyplýva z toho,

že ako vlastníci pozemku, pôvodne evidovaného ako parc. č. 1055/10b, boli tak v čase podania
žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu iné osoby ako žalobkyne. Predmetné rozhodnutie súdu je
podkladom pre dedičské rozhodnutie, ktoré bolo práve ohľadne týchto nehnuteľností uznesením súdu
č. k. 22D/1557/2005-9 zastavené, pretože na túto parcelu existoval LV č. XXXX (parc. č. 1055/1) a LV
č. XXXX (parc. č. 1055/62). Zároveň tejto určovacej žalobe nebráni ani to, že žalobkyne si neuplatnili

vydanie veci v rámci reštitučného zákonodarstva, pretože podľa súdnej praxe (napr. nález sp. zn. II. ÚS
249/2011) v čase podania žaloby, reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik
vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im umožnili jeho obnovenie. Ak ale došlo k zabratiu
majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k majetku a môže sa
domáhať svojho nároku na súde žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva.

Skutočnosť,žereštitučnézákony,ajkeďmajúvovzťahukObčianskemuzákonníkupovahulexspecialis,
nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno na daný
prípad uplatniť, domáhať sa po uplynutí reštitučných lehôt ochrany vlastníckeho práva podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka žalobou o určenie vlastníctva, prípadne žalobou o vydanie veci.

1.5. Čo sa týka námietok žalovaných vo vzťahu k parc. č. 1055/418 a 1055/419, ktoré nadobudol
žalovaný v 4. rade v priebehu konania rozhodnutím o vyvlastnení, súd prvej inštancie konštatoval, že v
tejto časti nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Je pravdou, že dokedy rozhodnutie
o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť, na strane žalobkýň existoval naliehavý právny záujem naurčení, že vlastníkom týchto nehnuteľnosti by mal byť ku dňu svojej smrti neb. F. A.. Podaná žaloba bola
dovtedy vhodným (účinný a správne zvolený) procesným nástrojom ochrany práva žalobkýň, mohlo sa
ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Zmena ale nastala práve v dôsledku vyvlastnenia týchto

nehnuteľností v prospech žalovaného v 4. rade. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané (išlo
o nesporné tvrdenie strán sporu), že žalovaný v 4. rade zložil náhradu za vyvlastnené pozemky do
súdnej úschovy v celkovej výške 7 318,08 eura; išlo o konanie, vedené na súde pod sp. zn. 7U/1/2017.
Žalobkyne mali o tejto skutočnosti vedomosť, boli riadnymi účastníčkami vyvlastňovacieho konania (č.
OU-NR-OVBP2-2017/026359-016). Súd dospel k záveru, že prípadné vyhovenie žalobnému návrhu v

tejto časti parciel č. 1055/418 a 1055/419 nespĺňa preventívny charakter určovacej žaloby, pretože v
tomto prípade je zrejmé, že podľa zák. č. 282/2015 Z. z. došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva k týmto
pozemkom,ktoréinakpodľaLVč.XXXXvlastnilžalovanýv1.rade,atovprospechžalovanéhov4.rade.
Právetátoskutočnosťspôsobila,žežalobkynenemajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčení,ževlastníkom
nehnuteľností bol prídelca. Priamo zo zák. č. 282/2015 Z. z. vyplýva, že náhradu za vyvlastnenie, ktorú
nebolo možné vyplatiť z dôvodu tohto súdneho konania, zložil žalovaný v 4. rade ako vyvlastniteľ do

úschovy na súde, kde sú uložené. Napriek tomu, že súd prvej inštancie žalobkyne považoval za právne
nástupkyne po nebohom F. A. aj pri parc. č. 1055/418 a 1055/419, ale pre uvedené dôvody - vyvlastnenie
pozemkov v prospech žalovaného v 4. rade podľa zák. č. 282/2015 Z. z., nebolo možné rozhodnúť o ich
návrhutak,akohouplatnili.Ajvprípade,akbyboližalobkyneevidovanéakovlastníčkyprídelu,prišlibyo
vlastníckeprávo,atobuďtak,žebyuzatvorilisvyvlastniteľomdohodu,alebobyinakdošlokvyvlastneniu

nehnuteľnosti podľa zákona. Vzhľadom na to, naliehavý právny záujem by na ich strane existoval len
v prípade, ak by žiadali určiť, že do dedičstva po neb. F. A. patrí náhrada za vyvlastnené pozemky v
sume 7 318,08 eura. Žalobkyne svoj žalobný návrh v tejto časti nezmenili a ani nenavrhli súdu rozhodnúť
prípadne eventuálnym alebo alternatívnym petitom. Pretože v tomto konkrétnom prípade prejednanie
dotknutých nehnuteľností - parc. č. 1055/418 a 1055/419 už nie je možné, v rámci dedičského konania

by bolo prípustné prejednať poskytnutú náhradu vo výške 7 318,08 eura ako pohľadávku poručiteľa.
Pohľadávka poručiteľa je jeho majetkom, zaraďuje za medzi aktíva dedičstva. Práve týmto spôsobom
určenia (čo ale žalobkyne neuplatnili po tom, čo došlo k vyvlastneniu pozemkov) notárovi ako súdnemu
komisárovi bude prislúchať rozhodnúť o dedení pohľadávky. V opačnom prípade by mohla nastať
spornosť uplatneného nároku, keďže zo zák. č. 282/2015 Z. z. priamo vyplýva, že právoplatnosťou

rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

1.6. Žalobkyne si uplatňujú vlastnícke právo odvodené z prídelovej listiny B. č. 94/1998 zo dňa 14.
05. 1958. Táto listina je vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky podstatné náležitosti (napr.

NS SR, sp. zn. 4Cdo/123/2003). V tomto prípade ide o listinu, ktorú vydal oprávnený subjekt a má aj
zákonné náležitosti. Čo sa týka spornosti ohľadne priezviska prídelcu, toto je uvedené ako "Krabín" F.,
s doplnením písmena "a", F. č.d. XXX. Takto bola listina predložená aj priamo zo Štátneho archívu v
Nitre. Skutočnosť, že ide o F. A. mal súd preukázanú z konečného prídelového plánu z 16. 03. 1953,
v ktorom je pod por. č. 94 uvedený ako prídelca F. A., F. č. d. XXX. Touto listinou, ako aj ďalšou,

označenou ako zápisnica z 29. 07. 1959, kde je rovnako uvedený prídelca A. F., č. d. XXX, mal súd
prídelcu dostatočne identifikovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaných vo vzťahu k samotnému prídelu
- pozemku, v tomto prípade súd poukázal na tú skutočnosť, že už v čase vypracovania konečného
prídelového plánu v roku 1953, F. A. mal tento prídel, a to konkrétne parc. č. 1055/10b roľa o výmere
0,5000 a, k dispozícii a podľa neho bola pripravená i prídelová listina v roku 1958, v ktorej je uvedená

ale parc. č. 1055/10 (bez písmena b). Ďalšou listinou, v ktorej sa objavilo tak meno prídelcu, ako aj
parc. č. 1055/10b, je práve zápisnica z 29. 07. 1959, podľa ktorej mal byť tento pozemok po odišlom
prídelcovi F. A., č. d. XXX, odovzdaný Štátnemu majetku n. p. Nitra-Chrenová. V spojitosti s týmito
listinami, ktoré sa týkali predmetného prídelu, súd dospel k záveru, že neb. F. A., bola pridelená ako
prídel parc. č. 1055/10b. Tomuto záveru podporne svedčí aj údaj z konečného prídelového plánu z r.

1953, podľa ktorého pozemok označený ako parc. č. 1055/10 roľa, výmera 0,50000 a, nadobudol V.
H., Z.-V. 9. V konaní strany sporu samé uviedli, že z pôvodnej pkn. parc. č. 1055/1 bola odčlenená
parc. č. 1055/10 o výmere 25 000 m2, ktorá bola rozdelená na 5 pozemkov s rovnakou výmerou a
označená aj písmenami a) až d). Námietky žalovaných, že prídel nie je dostatočne určitý pre rozdiel v
označení medzi 1055/10 a 1055/10b, súd neuznal, a s to s poukazom na uvedené skutočnosti. Okrem

toho, súd uviedol, že ak aj zápisnica z 29. 07. 1959 je bez právneho významu ohľadne odovzdania
prídelu, súd sa s ňou oboznámil a aj podľa jej obsahu identifikoval predmet prídelu ako parc. č. 1055/10b,
a to aj z dôvodu, že priamo v tejto zápisnici je aj odkaz na B. č. 94 KPP, čo korešponduje práve s
poradovým číslom v konečnom prídelovom pláne, kde je uvedený práve F. A.. Súd nie je oprávnenýskúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba jeho nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne
nepríslušný orgán, čo však nie je tento prípad. Prídelové listiny vydané ONV majú rovnaké právne účinky
ako prídelové listiny, ktoré vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to podľa

zák. č. 142/1947 Zb. a č. 46/1948 Zb. Na základe toho, že súd mal preukázané pridelenie parc. č.
1055/10b, roľa o výmere 0,5000 a, k. ú. F., prídelcovi F. A., posúdil si podľa predložených geometrických
plánov jeho polohu, a to tak, ako bola určená jednotlivými geodetmi a overená Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor. Na geometrickom pláne č. 68/2016, ktorý bol vyhotovený za účelom samostatného
vyvlastňovacieho konania z dôvodu súdneho sporu, bola uvedená poznámka, že parc. č. 1055/418,419

a 424 zodpovedajú parc. č. 1055/281-283 v geometrickom pláne č. 19/2014, ktorý predložili do konania
žalobkyne. Na základe toho, že v spore predložené geometrické plány boli podrobené prieskumu v rámci
ich overenia bez výhrad, čomu svedčí ich úradné overenie, je pôvodná parc. č. 1055/10b identifikovaná
v teréne, t. j. je vymedzená jej presná poloha, ako aj výmera, ktorá aj v súčasnosti predstavuje 5000 m2
(225+153+437+1114+85+244+354+2388), pričom s poukazom na to, že pri parc. č. 1055/418
a 1055/419 žalobkyne nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobnom návrhu, priznaná výmera

pôvodnej parc. č. 1055/10b sa znižuje o 378 m2 (225+153).

1.7. Po zápise do pkn. vl. č. 103, k. ú. F. o tom, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa
pozemkovej reformy v zmysle zák. č. 142/1947 Zb., nebolo možné po 01. 01. 1951 (kedy zanikol
účinok intabulácie ako konštitutívnych následkov zápisov do pozemkovej knihy pre vklad vlastníctva)

považovať v pozemkovej knihe (pkn. vl.) evidovaného vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže
už bol možný aj prevod a prechod vlastníctva mimo tohto zápisu, čo zodpovedá aj tomuto prípadu.
Žalovaný v 2. rade sa nemohol domnievať, že mu vlastnícke právo zostalo zachované, pretože
bolo všeobecne známou skutočnosťou, že po roku 1945 a spoločenských zmenách po roku 1948
žalovaný v 2. rade bol postupne vylúčený z držby a užívania poľnohospodárskej pôdy a táto bola

postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. aj vlastnícky zaberaná štátom, ktorý ju následne prideľoval
do vlastníctva jednotlivých fyzických osôb. Všetky nehnuteľnosti pod por. č. 15 poznámok, zapísané
v časti (na strane) A pkn. vl. č. 103, k. ú. F., boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so
znením zamýšľaného prevzatia za použitia zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný
majetok pozemkov (zákon náhradový). Podľa § 9 cit. zákona poznámka premýšľaného prevzatia pôsobí

ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, ak nezahŕňa všetky nehnuteľnosti vo vložke
zapísané a spolu ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky
nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke, má za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa
odpisujú z vložky, a teda na pozemno-knižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaným
nehnuteľnostiam. Ak sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú

vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Zb. pozemkový majetok získaný pre účely prídelov je
určený spolu s ostatným zabraným majetkom, pokiaľ nebol alebo nebude podržaný
štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona) a ani doposiaľ nebol pridelený, pre
prídel subjektom v citovanom ustanovení špecifikovaným. Z toho je zrejmé, že majetok zabraný podľa
zákona č. 142/1947 Zb. mohol byť buď prevzatý (podržaný štátom) pre účely všeobecné alebo určený

preprídely.Nehnuteľnostizapísanévpozemno-knižnejvložkeč.103bolipredmetomprídelu(ajpôvodná
parc. č. 1055/1) a parc. č. 1055/10b (v príd. listine ako 1055/10) bola pridelená F. A.. Nehnuteľnosť bola
predmetom prídelu, preto nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát, keďže na návrh
pozemkového úradu bolo vlastnícke právo k pozemkovým úradom prevedené priamo na nadobúdateľa.
Z ustanovenia § 28 zákona č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele

do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na
nadobúdateľa pozemkovým úradom. Zákon č. 142/1947 Sb. v ustanovení § 17 odkazoval na
procesný postup konania podľa zákona č. 215/1919 Sb. Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia
k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Inak povedané, ak bola
prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr,

ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo
priamo na prídelcu (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/43/2012, 7Co/35/2016).
Vzhľadom na uvedené, sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že v konaní nebolo preukázané,
že by nehnuteľnosti boli predmetom akéhokoľvek revízneho rozhodnutia. Žalovaný v 2. rade, resp. jeho
predchodca si vysporiadal vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam podľa pkn. vl. č. 103, k. ú.

F., záznamom v roku 1996, keď došlo k zápisu nehnuteľností na list vlastníctva. Dôvodom mala byť
skutočnosť, že vlastníctvo v tomto prípade neprešlo na štát a zostalo zachované cirkvi. Prídelca F.
A. podľa zápisnice o prídele a odovzdaní pôdneho majetku zo dňa 29. 07. 1959 nestratil vlastnícke
právo, pretože táto zápisnica nemala za následok stratu vlastníctva prídelu; bola spísaná bez právnehovýznamu, lebo odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na
pridelených pozemkoch. Samotnú zápisnicu on sám ani nepodpísal, ako odstupujúci je uvedené "A.".

Ako už bolo ale uvedené, práve predmetná zápisnica preukázala, že prídelca nehnuteľnosť mal vo svojej
držbe, a nikdy neprišiel ani o vlastníctvo k nej. Vzdanie sa prídelu na ONV preto nemohlo vyvolať žiadne
právne účinky.

1.8. Ohľadne tvrdeného vydržania vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade súd podotkol, že o

dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí, a ide pritom o
omyl ospravedlniteľný. Vzhľadom na uznávanú zásadu "ignoratia iuris non excusat" (neznalosť zákona
(práva) neospravedlňuje), právny omyl držiteľa vychádzajúci z jednoznačne
formulovaného ustanovenia právneho predpisu nie je ospravedlniteľný, nie je možné uvažovať o tom, že
žalovaný v 2. rade ako právny predchodca žalovaného v 1. rade pri svojom nesprávnom výklade zákona
č. 142/1947 Zb. mohol zostať v presvedčení, že mu vlastnícke právo nebolo odňaté a od toho odvíjať

dobromyseľnosťprivstupedodržby.Súdneakceptovalvyjadreniežalovanéhov1.a4.rade,žeprídelová
listina nebola žalovanému v 2. rade (cirkvi) doručená, a preto nemohol o nej vedieť. Súd z hľadiska
právneho posúdenia dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade zotrval na právnom názore, že záznamom
Z 4597/96 v katastri nehnuteľností nemohol obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže toto
mu zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Zb., tak ani prípadný právny omyl vychádzajúci

z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nemohol založiť jeho dobromyseľnosť
o počiatku oprávnenosti držby nehnuteľností. Ohľadne argumentácie žalovaných, že vlastníctvo k
nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v 1. rade titulom vydržania k 06. 06. 2005, pri započítaní vydržacej
doby jeho právneho predchodcu od 06. 06. 1995, súd uviedol, že časový úsek od momentu zápisu
vlastníckeho práva záznamom v prospech žalovaného v 2. rade nemožno pre jeho nedobromyseľnosť

započítať do vydržacej doby žalovaného v 1. rade, ktorý nesplnil jednu zo základných zákonných
podmienok vydržania - 10-ročnú vydržaciu dobu. Ohľadom žalovaného v 1. rade posudzoval súd otázku
dobrej viery pri nadobúdaní nehnuteľností a viazaný ustálenou judikatúrou prijal záver, že žalovaný v
1. rade nadobudol nehnuteľnosti od Rímskokatolíckej cirkvi Sídelnej kapituly v Nitre kúpnou zmluvou
z 26. 01. 2005, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 11. 09. 2012, t. j. pred uplynutím zákonnej 10-

ročnej vydržacej doby žalovaného v 1. rade, ktorý si nemohol započítať vydržaciu dobu svojho právneho
predchodcu. Rovnaký právny názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
6Cdo/71/2011. Taktiež o vydržaní vlastníckeho práva nemožno hovoriť ani v prípade žalovaného v 3.
rade, ktorý postupne kúpnymi zmluvami nadobudol jednotlivé nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade v
rokoch 2006, 2009. Pretože žaloba bola podaná dňa 11. 09. 2012, nebola, tak ako v prípade žalovaného

v 1. rade, splnená podmienka vydržania - uplynutie vydržacej doby. S poukazom na uvedené, súd žalobe
v časti určenia, že neb. F. A. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v
k. ú. F. ako parc. č. 1055/424, 1055/518, 519, 520, 521 a 522, vyhovel. Vo zvyšnej časti, čo sa týka
nehnuteľností evidovaných ako parc. č. 1055/418 a 419 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
v čase rozhodovania súdu, žalobu zamietol. Súčasťou rozsudku je aj geometrický plán spoločnosti

GEOTOP NITRA, s. r. o. č. 12/2018, ktorým sú identifikované jednotlivé parcely tak, ako to zodpovedá
polohe a výmere prídelu a zároveň korešpondujú s aktuálnym stavom v katastri nehnuteľností.

1.9. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania voči žalovaným v 1. a 2. rade prišlo v
dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (§ 256 ods. 1 CSP). Súd postupoval
podľa zásady, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je
žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o
prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k

späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal,
a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, súd dospel k záveru,
že zastavenie konania v prípade žalovaného v 2. rade zavinili žalobkyne, pretože zo strany žalovaného
v 2. rade nedošlo počas konania k žiadnemu plneniu. Práve žalovaný v 2. rade namietal nedostatok jeho
vecnej pasívnej legitimácie v tomto spore. On nebol ani v čase podania žaloby, ani počas celého konania

vlastníkom žiadnej z dotknutých parciel. Keďže z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania
zavinili žalobkyne, súd priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam
v rozsahu 100%.1.10. Vprípadežalovanéhov1.rade,žalobkynevzaližalobuvcelomrozsahuspäťvočinemuzdôvodu,
že počas konania prestal byť vlastníkom nehnuteľností. Je preukázané vykonaným dokazovaním, že
žalovaný v 1. rade bol počas konania, teda aj v čase podania žaloby, vlastníkom nehnuteľností, ktoré

následne postupne previedol na ďalšieho žalovaného, resp. boli vyvlastnené v prospech žalovaného v 4.
rade. Z uvedeného dôvodu nemožno pričítať procesné zavinenie žalobkyniam. Z procesného hľadiska
preto platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný v 1. rade, preto je povinný nahradiť žalobkyniam trovy
konania spoločne s ostatnými žalovanými.

1.11. Predmetom sporu bol pôvodne vymedzený prídel evidovaný ako parc. č. 1055/10b vo výmere
5000 m2 (50 a alebo 0,5000 ha). Ako vyplynulo z dokazovania a je preukázané tak geometrickým
plánom, ktorý je súčasťou rozsudku, ako aj listami vlastníctva č. XXXX a XXXX, s nehnuteľnosťou bolo
v priebehu obdobia od jej pridelenia až ku dňu rozhodovania súdom manipulované, bola prevádzaná aj
po častiach, preto žalobný návrh musel byť špecifikovaný s odkazom na príslušné listy vlastníctva, ako
aj geometrický plán. Podľa názoru súdu predmetom sporu bola ale jedna nehnuteľnosť, preto musel súd

pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť pomer úspechu a neúspechu strán sporu podľa výmery
nehnuteľnosti. Na základe toho dospel k záveru, že žalobkyne boli úspešné vo výmere 4622 m2, čo
predstavuje 92,44% a žalovaní v 1., 3. a 4. rade vo výmere 378 m2 z celkovej výmery 5000 m2, teda
ich úspech predstavuje 7,56%. Celkový procesný úspech žalobkýň predstavuje 84,88% (92,44 - 7,56).
Vzhľadom na to, súd priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade, 3.

rade a 4. rade v rozsahu 84,88%. Zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov
konania, ide však o postup výnimočný, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Ustanovenie
§ 257 CSP svojim charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu
spravodlivosti pre strany sporu. Súd v nadväznosti na to uviedol, že nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania tak

žalobkyniam, ako aj žalovanému v 2. rade (v časti zastavenia konania) nepriznať.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 4. rade, a to v rozsahu
výroku III. vo vzťahu k pac. č. 1055/424 ostatná plocha o výmere 437 m2, zapísanej na LV č. XXXX
pre katastrálne územie F. a vo výroku VI. o nároku žalobkýň na náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej

inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, resp. konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom v časti vyhovel (viackrát

zmenenej) žalobe žalobkýň, ktorou sa tieto domáhali požadovaného určenia vo vzťahu ku skupine
samostatných nehnuteľností rôznych vlastníkov. S výnimkou skutočnosti, že v minulosti mali tieto
nehnuteľnosti jedného pôvodného vlastníka, čo vychádzalo z historického vlastníctva Rímskokatolíckej
cirkvi, Sídelnej kapituly Nitra (žalovaného č. 2) však tieto nehnuteľnosti rôznych vlastníkov - ktoré
žalobkyne procesne spojili do jednej žaloby - dnes (a už viac než desať rokov!) nijak spolu nesúvisia

a sú navzájom nezávislé. Vlastníkom parcely 424 je on ako žalovaný č. 4, túto nadobudol na základe
kúpnej zmluvy č. 30200/204- B/2015/Mlynárce/007/3047, uzavretej s Mestom Nitra ako predávajúcim
dňa 18. 05. 2016. Parcela 424 bola prevádzaná ešte ako súčasť pare. č. 1055/316 o výmere 42463 m2,
ostatná plocha a k jej vyčleneniu ako právne samostatnej parcely došlo až neskôr, po jej nadobudnutí
od Mesta Nitra. Žalovaný č. 3 nikdy nebol vlastníkom parcely 424. Nehnuteľnosti Foxconn nijak s

parcelou 424 nesúvisia, a žiadnym spôsobom sa ho netýkajú, nikdy nebol ich vlastníkom. Spor o
nehnuteľnosti Foxconn sa týka výlučne žalovaného č. 3, ktorý ich nadobudol od žalovaného č. 1
ako predajcu na základe troch kúpnych zmlúv z rokov 2006 až 2009. Tieto skutočnosti sú pre toto
konanie relevantné, a to z dvoch dôvodov. Z materiálneho hľadiska vedú k tomu, že od momentu, keď
prestali právne tvoriť jedinú nehnuteľnosť, majú parcela 424 a nehnuteľnosti iný právny osud, a pre

posúdenie žaloby sú tak vo vzťahu k nim rozhodné iné právne skutočnosti. Z procesného hľadiska sú
uvedené skutkové okolnosti rozhodné pre to, že na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo
v zmysle § 76 CSP, a nie o nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP), čo má zásadné právne dôsledky,
napr. vo vzťahu k trovám konania. Súd prvej inštancie mal žalobný nárok zamietnuť i v časti týkajúcej
sa parcely 424, keďže ani vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti neexistuje naliehavý právny záujem na

podanej určovacej žalobe a žalobkyne ho ani žiadnym spôsobom nepreukázali. Žalobkyne žiadnym
spôsobom nevysvetlili, prečo práve podaná žaloba mala byť procesne vhodným nástrojom, ktorý vo
vzťahu k parcele 424 rieši spor medzi žalobkyňami a ním ako žalovaným č. 4. V danom prípade sa
jednalo o procesné povinnosti žalobkýň a ich nedodržanie musí viesť k zamietnutiu žaloby. V konanípred súdom prvej inštancie uviedol a dôkazne podložil skutočnosti, ktoré nastali medzi úmrtím poručiteľa
v roku 1993 a súčasnosťou a ktoré vylučujú existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej
žalobe vo vzťahu k parcele 424 ku dňu vydania rozsudku: a/ vydržanie parcely 424 jeho právnym

predchodcom (žalovaným č. 1) v roku 2005; a nezávisle od toho b/ dobromyseľné nadobudnutie
vlastníckeho práva k parcele 424 kúpnou zmluvou od Mesta Nitra v roku 2016. Po žiadosti žalovaného
v 2. rade o zápis vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, orgán štátu - príslušná správa katastra
- následne sama vykonala zápis parcely. č. 1055/1 (súčasťou, ktorej bola i dnešná parcela 424) do
listu vlastníctva žalovaného č. 2. Štát prostredníctvom svojho orgánu predmetným záznamom v katastri

nehnuteľností sám deklaroval, že vlastnícke právo žalovaného v 2. rade ku dňu jeho zápisu trvalo
a vykonanie záznamu (už skôr) existujúceho vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade nevylučovala
žiadna okolnosť. Štát tak urobil napriek údajne „jednoznačne formulovaným ustanoveniam“ zákona č.
142/1947 Zb., z ktorých má byť zrejmé, že vlastníctvo bolo žalovanému č. 2 (Rímskokatolíckej cirkvi,
Sídelná kapitula Nitra) štátom odňaté. Súd prvej inštancie opomína, že - i keby štát podľa zákona
č. 142/1947 Zb. platne zabral nehnuteľnosť patriacu žalovanému č. 2 a následne ju aj platne pridelil

poručiteľovi - táto nehnuteľnosť by bola v čase od jej zabratia štátom (v roku 1948) až do jej pridelenia
poručiteľovi na základe prídelovej listiny (v roku 1958) vo vlastníctve štátu. To, že táto nehnuteľnosť
bola neskôr, v roku 1958, pridelená prídelcovi, nemá žiaden vplyv na vlastníctvo nehnuteľnosti v období
1948 až 1958. Súd prvej inštancie ďalej úplne ignoroval, že žalovaný č. 2 nevedel, a ani z pozemkovo-
knižnej evidencie vedieť nemohol, že nehnuteľnosť (vrátane dnešnej parcely 424) mala byť v roku 1958

štátom pridelená poručiteľovi. Žalovaný v 2. rade sa o tejto skutočnosti - ani pri zachovaní obvyklej
miery opatrnosti - nemal ako dozvedieť, keďže štát po roku 1951 opustil tzv. intabulačný princíp a
o pridelení nehnuteľnosti prídelcom neinformoval ani v pozemno-knižnej vložke, ani žiadnym iným
spôsobom. Žalovaný v 2. rade tak samozrejme bol dobromyseľný, keď mu štát - ktorý mu predmetnú
nehnuteľnosť zabral, a o prípadnom vlastníctve ktorého žalovaný v 2. rade jedine mohol vedieť - túto

nehnuteľnosť neskôr deklaratórnym záznamom o trvajúcom vlastníckom práve fakticky vydal. V danom
prípade nejde o žiadny neospravedlniteľný omyl z dôvodu „ignoratia iuris non excusat" (neznalosť práva
neospravedlňuje). Nedobromyseľnosť žalovaného v 2. rade v rozhodnej dobe nie je možné vyvodzovať
z ex post výkladu právnych predpisov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/120/2019 zo dňa 27. 08. 2019. Parcela 424 bola vydržaná

jeho právnym predchodcom dňa 06. 06. 2005, t. j. približne sedem rokov pred podaním žaloby. Tiež
uviedol, že nadobúdal predmetnú nehnuteľnosť od seriózneho subjektu, Mesta Nitra, ktoré bolo -
rovnako ako ostatní právni predchodcovia - riadne ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný na príslušnom
liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Poručiteľ, ani žalobkyne ako jeho právne nástupkyne sa o
parcelu 424, resp. nehnuteľnosť, ktorej bola táto parcela v minulosti súčasťou, žiadnym spôsobom

roky nezaujímali. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo nijak preukázané, že by poručiteľ po
29. 07. 1959 do svojej smrti v roku 1993 mal nehnuteľnosť parc. č. 1055/10b (resp. parc. č. 1055/10),
k. ú. F., pridelenú, že by sa o ňu akokoľvek zaujímal, resp. mal aspoň vôľu túto nehnuteľnosť držať
pre seba ako vlastník, či akýmkoľvek iným spôsobom realizoval svoje údajné vlastnícke právo k nej.
Žalobkyne podali žalobu až v roku 2012, hoci prídelovú listinu mali preukázateľne k dispozícii už

skôr. Navyše, domnelé vlastnícke právo poručiteľa k parcele 424 si žalobkyne uplatnili až neskôr, v
priebehu konania. Takéto konanie žalobkýň nemožno hodnotiť inak ako nedbanlivosť pri ochrane svojich
domnelých práv. Ďalej žalovaný v 4. rade poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 151/2016 a na jeho záver
týkajúci sa právnej ochrany nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Ak by teda aj jeho právny predchodca Mesto Nitra, nebolo skutočným

vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, ktorej súčasťou bola dnešná parcela 424, v každom prípade sa
stal vlastníkom parcely 424 ako dobromyseľný nadobúdateľ na základe kúpnej zmluvy z roku 2016.
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu,
keď pri jeho vyhodnotení nezohľadnil skutočnosť, že predmetné originárne nadobudnutie vlastníctva
k parcele 424 nastalo neskôr ako právny titul (prídelová listina), na ktorom žalobkyne založili svoj

nárok, a zároveň až po smrti poručiteľa. Okolnosti vedúce k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho
práva po smrti poručiteľa vylučujú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom
určení. Tento princíp akceptuje vo svojom rozsudku i samotný súd prvej inštancie, keďže vo vzťahu k
iným nehnuteľnostiam - parc. č. 1055/418 a parc. č. 1055/419 - ktorých vlastnícke právo nadobudol
originárnym spôsobom (vyvlastnením) po smrti poručiteľa, žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu zamietol. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal
a nevysporiadal s uplatnenou námietkou dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele
424 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Mestom Nitra. Uplatnená námietka je však zásadná z pohľadu
rozhodnutia súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na podanej určovacej žalobe.Absencia akejkoľvek zmienky zo strany súdu k dobromyseľnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k
parcele 424, ktoré nastalo po smrti poručiteľa, činí odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k otázke existencie
naliehavého právneho záujmu neúplné, nedostatočné, a vo výsledku aj nesprávne. Z tohto dôvodu

nepredstavuje rozsudok riadne odôvodnené súdne rozhodnutie. Záver súdu o tom, že vlastnícke právo
žalovaného v 2. rade k nehnuteľnosti (ktorej súčasťou bola i parcela 424) zaniklo v dôsledku revízie
v zmysle zák. č. 142/1947 Zb. a žalovaný v 2. rade si tak po páde totalitného komunistického režimu
nemohol„obnoviť"totosvojevlastníckeprávozáznamomZ4597/96vkatastrinehnuteľností,predstavuje
nesprávne právne posúdenie veci. Československý štát totiž nesplnil zákonom vyžadované právne

a legislatívne kroky k tomu, aby mohli byt' nehnuteľnosti zapísané v pkn. vložke č. 103 pre k. ú. F.
prideľované prídelcom. Z tohto dôvodu tak žalovaný v 2. rade vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
nikdy nestratil a poručiteľ ako prídelca ho nikdy nenadobudol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 84/2010. Poznámka č. 7 v pkn. vložke preukazuje, že došlo k
vylúčeniu zabraných objektov zo záboru podľa záborového zákona (prvá pozemková reforma). Parcela
č. 1055/1 tak „prestala“ byť zabratou, resp. bola zo záboru vylúčená pre účely rozhodovania v zmysle

v tom čase platnej právnej úpravy. Na to, aby nehnuteľnosť vylúčená zo záboru mohla byť pridelená
prídelcom podľa zákona č. 142/1947 Zb. (druhá pozemková reforma), musela prejsť revíziou podľa § 4
zákona č. 142/1947 Zb.. To znamená, že rozhodnutie o vylúčení zo záboru muselo byť najskôr zrušené
- ako to predpokladá § 4 ods. 3 zákona č. 142/1947 Zb. - podľa § 4 ods. 1, resp. 2 tohto zákona.
Len týmto spôsobom sa nehnuteľnosti vylúčené zo záboru mohli znovu stať zabraté a byť predmetom

rozhodovania podľa zákona č. 142/1997 Zb. (teda prideľované prídelcom). To, že v pkn. vložke je
zapísanátiežpoznámkač.15ozamýšľanomprevzatí,jeirelevantné,pokiaľniejepreukázanáexistencia
revízneho rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 142/1947 Zb. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola
preukázaná existencia revízneho rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb.. Žiadny zo zápisov
obsiahnutých v pozemno-knižnej vložke č. 103 pre kat. úz. F. nemal za následok stratu vlastníckeho

práva pôvodného vlastníka - žalovaného v 2. rade, ani prechod jeho vlastníctva na štát, a ani to, že
by sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené stali opäť zabranými. Nehnuteľnosti uvedené v prídelovej
listine neboli poručiteľovi ako právnemu predchodcovi žalobkýň pridelené v súlade s vtedajšou právnou
úpravou. A ani nebolo preukázané, či Okresný národný výbor v Nitre prídelovú listinu doručoval, kedy
sa tak stalo, a teda, či vôbec uvedené rozhodnutie i nadobudlo právoplatnosť. Vo vzťahu k priznanému

nároku žalobkýň na náhradu trov konania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
úspech strán v spore, čo má dopad na nesprávne priznanú náhradu trov konania. Súd predmet sporu
nesprávne právne kvalifikoval ako jednu nehnuteľnosť (evidovanú ako parc. č. 1055/10b, o výmere
5000 m2). Skutočnosť, že žalobkyne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu - z dôvodu, že historicky
predstavovali jedinú nehnuteľnosť - procesne spojili do jedného súdneho konania, je v tomto prípade

nerozhodná. Súd prvej inštancie mal vo svojom rozsudku dôsledne rozlišovať jednotlivé nehnuteľnosti
ako právne samostatné veci k okamihu vyhlásenia rozsudku. Správne tak mal rozlišovať nehnuteľnosti
Foxconn, ktoré sa týkajú žalovaného č. 3 a ostatné nehnuteľnosti (parc. č. 1055/418, parc. č. 1055/419
a parcela 424), ktoré sa týkajú jeho a podľa toho posudzovať úspech v spore. Tieto skutočnosti mali
byť potom procesne reflektované v tom, že procesné spoločenstvo na strane žalovaných predstavuje

samostatné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, a nie nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP). Pomerom
výmer nehnuteľností v jeho vlastníctve, vo vzťahu ku ktorým bol on a žalobkyne úspešné, mal potom
súd prvej inštancie podľa tohto pomeru rozdeliť náhradu trov konania. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil rozsudok v rozsahu výroku III a výroku VI. tak, že žalobu
žalobkýň vo vzťahu k parcele 424 zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam

v rozsahu 100% alebo alternatívne, aby v súlade s § 389 CSP v spojení § 391 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu výroku III a výroku VI. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku III. a v súvisiacom výroku VI. o trovách
konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný v 3. rade, namietajúc, že súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré sa týkajú Prídelovej listiny č. 94/1958 zo dňa 14. 05. 1958 vydanej Okresným národným
výborom v Nitre, z ktorej žalobkyne odvodzujú vlastnícke právo svojho právneho predchodcu. Prídelová
listina znie na meno A. F., F., č. d. XXX, ktorému bola pridelená v katastrálnom území F. parcela

číslo 1055/10, roľa o výmere 0,5000 ha za prídelovú cenu Kčs 1.000,-, z ktorej nedoplatok činil Kčs
440,-. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v rozpore s obsahom Prídelovej listiny č. 94/1958
uvádza, že právnemu predchodcovi žalobkýň bola pridelená parcela číslo 1055/10b. Súd prvej inštancie
akceptovaltvrdenieprávnehozástupcužalobkýňoúdajnejchybevoznačeníparcely.Stakýmtozáveromsa nie je možné stotožniť. Pokiaľ by Prídelová listina mala predstavovať vlastnícky titul, súd nemôže
po 62 rokoch od vydania Prídelovej listiny vykladať rozhodnutie správneho orgánu v rozpore s jeho
obsahom v takej podstatnej náležitosti, akou je identifikácia pridelenej parcely. Tiež namietal, že polohu

pozemku podľa Prídelovej listiny č. 94/1958 nie je možne určiť, pretože nikdy nebol odčlenený od
iných pozemkov a nebol vyznačený v grafickom prídelovom pláne. Súd na tieto relevantné námietky
neprihliadol. Geometrický plán vyhotovený GEOTOP NITRA s. r. o. č. 12/2018 zo dňa 12. 03. 2018
nemôže byť relevantným podkladom na určenie polohy pozemku podľa Prídelovej listiny č. 84/1958 zo
dňa14.05.1958,ktoráznienaparceluč.1055/10,atakniejehodnovernýmdôkazomopolohesporného

pozemku. Súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnemu záveru vo veci právnych účinkov zápisnice,
ktorou bol sporný pozemok odovzdaný novému nadobúdateľovi dňa 29. 07. 1959, keď nezohľadnil
faktické a právne následky tohto úkonu, a to stratu držby sporného pozemku, nakoľko od 29. 07. 1959 na
ňom hospodáril Štátny majetok, n. p. Nitra-Chrenová, ako i súčasný zánik vlastníckeho práva právneho
predchodcu žalobkýň k spornému pozemku v zmysle § 132 zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník.
Tiež uviedol, že v prípade, ak by právny predchodca žalobkýň postupoval v súlade s vtedy platným

zákonom, jeho vlastnícke právo by bolo zapísané v pozemkovej knihe alebo v listine uloženej na súde,
čo sa však nestalo. Preto nie je možné vyčítať nedostatok dobromyseľnosti neskorším nadobúdateľom
sporného pozemku, ktorí sa nemali ako dozvedieť o existencii Prídelovej listiny. Právny predchodca
žalobkýň neurobil žiaden právny úkon smerujúci k obnove vlastníckeho práva k spornému pozemku
ku dňu svojej smrti 07. 06. 1993. V prípade, ak by mal právny predchodca žalobkýň záujem o obnovu

svojho vlastníckeho práva, mohol si uplatniť nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie.
Absencia akéhokoľvek právneho úkonu na obnovu vlastníctva zo strany právneho predchodcu žalobkýň
svedčí o tom, že on sám sa nepovažoval za vlastníka sporného pozemku ku dňu svojej smrti. Súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkýň na určení

vlastníckeho práva. V danom prípade rozsudok o určení vlastníckeho práva právneho predchodcu
žalobkýň nie je pre žalobkyne užitočný, neprispeje k usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami,
naopak, je základom pre ďalšie reťazenie súdnych sporov. Žalobkyne sa nemôžu domáhať vydania
veci reivindikačnou žalobou, nakoľko pozemok parc. č. 1055/10 roľa podľa Prídelovej listiny č. 84/1958
reálne neexistuje. Žalobkyne podali žalobu na určenie vlastníckeho práva po 54 rokoch od vydania

Prídelovej listiny a po 19 rokoch od smrti ich právneho predchodcu, keď v katastrálnom území F.
bol zriadený priemyselný park. Z uvedeného vyplýva jednoznačný zištný záujem žalobkýň, ktoré chcú
získať neoprávnený majetkový prospech na jeho úkor ako dobromyseľného nadobúdateľa pozemkov.
Motivácia žalobkýň je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Vo svetle
uvedených skutočností je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v rozpore so základným princípom

spravodlivosti, kedy súd nekriticky preberá argumentáciu jednej sporovej strany bez toho, aby prihliadol
na objektívne skutkové a právne argumenty účastníkov konania na strane žalovaných. Tiež uviedol,
že v danom prípade súd vyslovením názoru o nedostatku dobromyseľnosti v podstate spochybňuje
rozhodnutie orgánu štátnej správy. Pokiaľ okresný úrad vykonal zápis pozemkov v katastrálnom území
F. na list vlastníctva žalovaného v 2. rade, súd tento zápis nemôže spochybňovať a vyvodzovať z neho

nesprávne závery o nedobromyseľnosti žalovaného v 2. rade. Od zápisu pozemkov na list vlastníctva
žalovaného v 2. rade v roku 1996 do podania žaloby v roku 2012 uplynulo viac ako 16 rokov. Z
uvedeného vyplýva, že v prípade žalovaného v 3. rade, ktorý pozemky nadobudol v roku 2006 a neskôr,
uplynula zákonná doba 10 rokov na ich vydržanie, do ktorej sa započítava aj doba, po ktorú mali
vec v oprávnenej držbe právni predchodcovia, t.j. žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Tým, že

pred podaním žaloby uplynula vydržacia doba, po ktorú mali pozemky v oprávnenej držbe žalovaní a
vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia pozemkov bez ohľadu na predchádzajúce vlastníctvo,
žalobkyne nemôžu voči nemu uplatňovať akékoľvek vlastnícke právo opierajúce sa o Prídelovú listinu
z roku 1958. Tiež uviedol, že pred uzavretím kúpnych zmlúv na základe vykonaného právneho auditu
overil vlastnícke právo predávajúceho k pozemkom v katastri nehnuteľností a rovnako overil vlastnícke

právo predchádzajúceho vlastníka, žalovaného v 2. rade. Vlastnícke právo k pozemkom tak nadobudol
v dobre viere, a preto mu musí byť poskytnutá ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol
byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho práva štátu. Poukázal na to,
že Ústavný súd Slovenskej republiky z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany stavia na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým

nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Má za to, že žalobkyne treba považovať za nedbalé
vlastníčky, ktoré nemôžu požívať ochranu na úkor dobromyseľných nadobúdateľov sporného pozemku.
Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku
III zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne mu prizná nárok na náhradu trov konania.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku V. o nároku žalovaného v 2. rade na náhradu
trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyne v 1. a 2. rade. Poukázali

na ustanovenie § 257 CSP s tým, že pôvodne podali voči žalovanému v 2. rade žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá sa stala bezpredmetnou v dôsledku novej právnej úpravy (§ 137 CSP).
Tiež poukázali na to, že právny zástupca žalovaného v 2. rade nedal súhlas so späťvzatím žaloby voči
jeho klientovi. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný v
1. rade, a to vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie konanie voči nemu
zastavil, ako i vo vyhovujúcom výroku III. napadnutého rozhodnutia a v súvisiacom výroku VI. o náhrade
trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu
výroku I. zrušil a vo vzťahu k výroku III. a VI. zmenil tak, že návrh žalobcov v 1. a 2. rade zamietne

a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100%, resp. aby odvolací súd predmetný rozsudok v
napadnutom rozsahu, t. j. vo vzťahu k výrokom I., III. a VI. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutím bez dostatočného odôvodnenia mu tiež súd nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedol, že má vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby voči svojej osobe nesúhlasí a
pre ktoré má záujem byť naďalej účastníkom vedeného konania. V čase podania žaloby bol vlastníkom
územia v kat. úz. F., ktoré zodpovedá parc. č. 1055/418 o výmere 225 m2 (v čase podania žaloby

išlo o súčasť parcely č. 1055/81) a parc. č. 1055/419 o výmere 153 m2 (v čase podania žaloby išlo
o súčasť parcely č. 1055/213) v k. ú. F.. Vlastnícke právo k uvedenému územiu stratil na základe
rozhodnutia o vyvlastnení Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 04. 09.
2017 pod č. OU-NR-OVBP2-2017/026359-016 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím Ministerstva
dopravy a výstavby SR č. 27594/2017/SV/72439 zo dňa 30. 10. 2017. V zmysle uvedených rozhodnutí

vyvlastniteľ - žalovaný v 4. rade MH Invest, s. r. o. zložil v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra
pod č. 7U/1/2017 do úschovy súdu náhradu za vyvlastnenie v sume 7 318,08 eura. Vzhľadom ku
skutočnosti, že náhrada z úschovy bude vydaná subjektu, ktorý bude ohľadne vlastníctva predmetných
parciel v tomto konaní úspešný, má záujem zostať účastníkom konania, aby bol informovaný o výsledku
tohto konania a aby bolo právoplatné rozhodnutie v tomto konaní pre neho záväzné a uplatniteľné pre

konanie 7U/1/2017. Bude tak môcť požiadať o vydanie peňažnej čiastky z úschovy súdu až po tom, ako
bude mať dôkaz o právoplatnom rozhodnutí konajúceho súdu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva
k parcele č. 1055/418 a 1055/419 (za vyvlastnenie ktorých bola náhrada do úschovy zložená), teda až
po právoplatnosti výroku č. IV. rozsudku (ktorý nie je týmto odvolaním napádaný), ktorým bola žaloba
vo zvyšnej časti zamietnutá. Má teda záujem na výsledku tohto konania, nakoľko od tohto výsledku

závisí, či mu bude vyplatená náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti z úschovy súdu, alebo nie. Okrem
uvedeného má záujem na výsledku konania i z dôvodu, že je v časti nehnuteľností, ktorých vlastníctvo
je momentálne evidované na Foxconn Slovakia spol. s. r. o., právnym predchodcom tejto spoločnosti a v
prípade právoplatného určenia nehnuteľností do dedičstva môže čeliť uplatňovaniu nárokov žalovaného
v 3. rade titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie nebral tieto skutkové okolnosti prípadu pri zastavení

konania voči nemu na zreteľ, na základe čoho má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak by nadriadený súd považoval tieto skutočnosti z akéhokoľvek dôvodu
za novoty v odvolacom konaní, poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 366 písm. c) CSP ich možno
použiť, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, čo sa vzťahuje aj na tento prípad. Ďalej uviedol, že je zarážajúce, že údaj z

prídelového plánu z roku 1953, podľa ktorého pozemok označený ako parc. č. 1055/10 roľa, výmera
0,5000 ha, nadobudol V. H., Z.-V. 9, prezentuje konajúci súd ako argument v prospech skutočnosti, že
práve F. A. mal nadobudnúť prídelovú parcelu, ktorá bola rovnako označená ako parcela č. 1055/10
roľa o výmere 0,5000 ha. Práve naopak, uvedenú skutočnosť považuje za dôkaz, že parcela č. 1055/10,
ako je uvedená v prídelovej listine, bola pridelená inej osobe ako F. A.. Keďže jediným podkladom pre

existenciu vlastníckeho práva môže byť len prídelová listina, treba sa držať parcely v nej uvedenej, a táto
parcela je označená ako 1055/10, nie 1055/10b, ktorú žalujú žalobkyne. Z dostupných podkladov nie
je možné zo strany súdu vyvodiť záver, ktorá z parciel bola prídelovou listinou vydanou vtedajším ONV
„myslená“akoprídelováparcela.Žalobkynemôžuvychádzaťpriurčovaníprídelulenzoznačeniaparcelyna prídelovej listine, pričom sami počas konania uvádzajú, že nimi zakreslená parcela zodpovedá
parc. č. 1055/10b a nie je teda totožná ani s parcelou 1055/10 o výmere 25000 m2, ani s parcelou
1055/10 o výmere 5000 m2, ktorá však bola pridelená V. H.. V tejto súvislosti sa konajúci súd nijako

nevysporiadal ani so stanoviskom GEO IGS s. r. o., ktoré vo vzťahu k nemožnosti preukázať polohu
prídelovej parcely doložil do konania žalovaný v 3. rade. Tiež namietal, rovnako ako v priebehu konania,
že v konaní nebolo preukázané, kedy (a či vôbec) bola prídelová listina doručená, a kedy tak rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Súd prvej inštancie nereaguje ani na judikatúru podporujúcu jeho právne
argumenty. Súd prvej inštancie síce považoval vydanú prídelovú listinu za perfektný správny akt, avšak

nijako nereagoval na jej právoplatnosť a vykonateľnosť, teda atribúty, ktoré by jednoznačne perfektnému
právnemu aktu mali svedčiť a mali by byť preukázané zo strany žalobkýň, ktoré o prídelovú listinu
opierajú žalovaný nárok. Uviedol, že počas celého konania namietal, že štát nebol oprávnený prídel
F. A. vôbec prideliť. V pozemno-knižnej vložke č. 103 pre kat. úz. F. sa pod č. zápisu 7 nachádza
poznámka o výmaze poznámky o zábore a zamýšľanom prevzatí, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
z tam uvedeným, vrátane parc. č. 1055/1, z ktorej vznikli parcely, ktorých určenia do dedičstva sa

žalobkyne domáhajú. Tieto nehnuteľnosti tak „prestali“ byť zabratými, resp. boli zo záboru vylúčené pre
účely rozhodovania v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy. Len zrušením rozhodnutí postupom
podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 142/1947 Sb. sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené) stávajú
opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa uvedeného zákona, teda mohli slúžiť
ako prídel. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak a žiadny zo zápisov obsiahnutých v pozemno-

knižnej vložke č. 103 pre kat. úz. F. nemá za následok prechod vlastníctva na štát a ani to, že by
sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené stali opäť zabranými, nebola naplnená podmienka podľa § 4
zákonač.142/1947Sb.anehnuteľnostinemohlibyťpredmetomrozhodovaniapodľazákonač.142/1947
Sb., teda nemohli byť prideľované. Nebolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom
revízneho rozhodnutia podľa § 4 zákona č. 142/1947 Sb. Na to, aby mohol štát prideľovať prídely

(teda priamo rozhodovať o „zmene vlastníctva“ z pôvodného vlastníka - cirkvi na nových vlastníkov -
prídelcov), muselo existovať revízne rozhodnutie, ktorým sa majetok zo záboru prepustený stal opäť
zabratým a až následkom toho tento majetok „mohol byť buď prevzatý (podržaný štátom) pre účely
všeobecné alebo určený pre prídely“. Existencia revízneho rozhodnutia by nezakladala vlastnícke
právo štátu, ale by zakladala jeho oprávnenie prideľovať tento majetok prídelcom. Výklad dobových

právnych predpisov nie je možné aplikovať len na postup vzťahujúci sa k rozdeleniu prídelov prídelovými
listinami (a ich posudzovaniu ako vkladuschopných listín), ale i na postup, akým sa štát dostal k „právu“
nehnuteľnosti prideľovať, ktorý však v danom prípade pri absencii preukázania existencie revízneho
rozhodnutia dodržaný nebol. Nie je mysliteľné, aby súd poukazoval v odôvodnení rozhodnutia len na
tie rozhodnutia, ktoré svedčia v prospech výrokov rozsudku bez toho, aby zároveň zaujal stanovisko k

opačnýmprávnymnázoromlenpreto,ženeexistujejednotnéstanoviskonariešenieprávnychproblémov
a otázok, ktoré boli predmetom tohto sporu. Odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé a v rozpore s
§ 220 ods. 2 CSP, je neurčité, nezrozumiteľné a spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Odôvodnenie napádaného rozhodnutia tiež nepoukazuje na žiadne konkrétne informácie, ktoré by
cirkev mala mať vo vzťahu ku konkrétnej prídelovej parcele, ktorej určenia do dedičstva sa žalobkyne

domáhajú. Táto konkrétna prídelová listina nebola zaznačená v PK vložke č. 103 pre k. ú. F., ani
nebolo preukázané, že sa o nej cirkev iným spôsobom dozvedela. V súvislosti s právnym názorom
cirkvi o neexistencii revízneho rozhodnutia tak cirkev nemohla byť v omyle ohľadne svojho vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam. Svoje vlastníctvo si cirkev dala zapísať do katastra nehnuteľností a
od roku 1996 jej svedčal zápis v katastri, pričom žaloba v tejto veci bola podaná až v roku 2012, teda

po uplynutí 10 rokov. Nebolo nijakým spôsobom preukázané, že cirkev v období od roku 1996 do roku
2012, kedy bola podaná žaloba v tomto konaní, bola vo svojom vlastníckom práve rušená, ani neboli
zo strany žalobkýň prezentované iné dôkazy, ktoré by spred roku 1996 preukazovali vedomosť cirkvi o
konkrétnej prídelovej listine, o ktorú opierajú svoju žalobu. Z jeho strany boli splnené všetky potrebné
podmienky pre vydržanie - dobromyseľnosť, oprávnenosť i doba držby. Tiež uviedol, že žalobkyne sa

domáhajú určenia do dedičstva po viac ako 50 rokoch od času, kedy mal byť domnelému prídelcovi
pridelený pozemok. Určovacia žaloba tak v tomto prípade nevedie k nastoleniu právnej istoty na strane
žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Prípadný úspech žalobkýň v tomto
konaní im nemôže priniesť odstránenie spornosti ich vlastníckeho práva. Po prípadnom nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia sa môžu žalovaní domáhať voči žalobkyniam určenia vlastníckeho práva

s poukazom na skutočnosti, ktoré nastali po smrti domnelého prídelcu, a teda napádaný rozsudok
sám osebe bez zhodnotenia okolností, ktoré nastali po smrti poručiteľa, nebude priamo podkladom pre
dedičské konanie. Okrem vyššie uvádzaných argumentov teda v predmetnej veci prichádzajú do stretu
dva ústavné princípy, ktorým je potrebné venovať pozornosť, a to požiadavka právnej istoty a ochranypráv nadobudnutých v dobrej viere a zásada, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv,
ako má sám. Má za to, že všetky okolnosti prejednávaného prípadu svedčia o dobromyseľnosti tak
cirkvi pri zápise vlastníctva do katastra, ako i ich spoločnosti pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností,

resp. v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom spochybňovala
dobrú vieru tak žalovaného v 1. rade, ako i predtým žalovaného v 2. rade v procese nadobúdania
nehnuteľností, resp. v procese evidencie vlastníckeho práva k nim. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov
konania uviedol, že má za to, že je potrebné rozdeliť predmet sporu podľa metrov štvorcových, ktoré
vlastnia jednotliví žalovaní, a výlučne vo vzťahu k žalovaným jednotlivo je potrebné posudzovať mieru

úspechu a neúspechu vo veci. Uviedol, že svojím konaním nedal príčinu na späťvzatie žaloby; súčasný
právny stav ohľadne vlastníctva k parc. č. 1055/418 a 1055/419 nastal bez jeho vôle, a to vyvlastnením.
Nie žalobkyne majú nárok na náhradu trov konania, ale práve on má nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyniam, keďže tieto voči nemu vzali žalobu späť a on tento stav nezapríčinil. Výrok VI. rozsudku
ohľadne trov považuje za nesprávny a absolútne nedostatočne odôvodnený.

6. K odvolaniu žalobkýň v 1. a 2. rade sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, udávajúc, že z konania
žalobkýň jednoznačne vyplýva, že procesne zavinili zastavenie konania vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade, a preto má žalovaný v 2. rade voči žalobkyniam nárok na priznanie trov konania. Tiež má za to, že
žalobkyne dôvody podľa § 257 CSP nepreukázali. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne v 1.
rade a žalobkyne v 2. rade zo dňa 26. 05. 2020 zamietol a napádaný rozsudok v časti výroku V. potvrdil.

7. K odvolaniam žalovaných v 1. rade, v 3. rade a v 4. rade sa vyjadrili žalobkyne v 1. a 2. rade,
udávajúc, že sa odvolávajú na ich stanovisko - Zhrnutie doposiaľ vykonaného dokazovania z 07. 01.
2020. K vadám namietaným ohľadom kvality predloženej prídelovej listiny poukázali na judikatúru platnú
a publikovanú v čase podania žaloby a v priebehu konania o nej a uviedli, že nie je možné vytýkané

vady prídelovej listiny vydanej poručiteľovi F. A. považovať za vady, ktoré by mohli mať za následok
jeho neplatnosť, resp. nulitu. Prídelová listina tiež bola vydaná príslušným orgánom a z konečného
prídelového plánu je zrejmý prídelca A. F. a predmetom prídelu mala byť parcela 1055/10 (opakovacie
znamienko k údaju pod por, č. 92b). Zo zápisnice zo dňa 29. 07. 1959 je zrejmé, že A. F. bola o. i.
pridelená parcela č. 1055/10 b a túto aj užíval. Tiež uviedli, že uznesenie NS SR 6 Cdo 84/2010 nie je

možné v danej veci aplikovať. Porovnávať vady prídelovej listiny F. A. a listiny z konania 6 Cdo 84/2010
nie je možné, nakoľko žalobca nebol na prídelovej listine uvedený ako prídelca, ale ako prídelca bol
uvedený subjekt, ktorý ako možný prídelca nebol uvedený v zákone. NS SR mal pochybnosti, či vôbec
bola prídelová listina doručovaná aj JRD, označenému ako užívateľ, a nie, či bola doručovaná prídelcovi.
O tom, či bola prídelová listina doručená F. A. nie sú pochybnosti, ak by nebola, nebolo by potrebné

mu vlastníctvo odnímať, tak ako je to uvedené v zápisnici z 29. 07. 1959. Ako vyplýva z dokazovania
v iných obdobných veciach , napr. vec vedená na OS Nitra sp. zn. 18C 115/2010, dňa 21. 06. 1948
bolo vydané uznesenie Revíznej komisie pri Ministerstve zemědělství v Prahe, na základe ktorého
Ministerstvo zemědělství ČSR pod číslom 53.150/48- IX/R-12 vydalo rozhodnutie, na základe ktorého
bolo rozhodnuté, že všetky nehnuteľnosti Nitrianskej sídelnej kapituly nachádzajúce sa v k. ú. F. boli

zabrané a vyvlastnené v prospech štátu, pričom majetok bol určený pre prídelové pokračovanie. Tým
považujúnámietkuabsencieopätovnéhozáboruprepustenýchnehnuteľnostizairelevantnú.Kprechodu
vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na pk. vložke 103 k. ú. F. na štát uviedli, že ho opakovane riešil
KS v Nitre napr. v rozhodnutiach: 8Co 201/2009, 7Co 35/2016, 8Co 124/2016 a v prípade rozsudku 8Co
124/2016 (OS Nitra 12C 271/2009) dovolanie podané proti tomuto rozsudku NS SR uznesením 6Cdo

64/2018 z 31. 03. 2020 odmietol. V ďalšej časti vyjadrenia citovali z uvedeného rozhodnutia NS SR, ako
i z iných rozhodnutí odvolacieho súdu. Navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok OS
Nitra ohľadom výrokov I. - V. potvrdil a vo výroku ohľadom trov konania mu vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie a žalovaných zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkýň uviedol, že ním vytýkaná
ničotnosť správneho aktu vyplýva zo skutočnosti, že nie je možné overiť skutočnosť, či prídelová listina
ako správny akt nadobudla právoplatnosť alebo nie a prídelovou listinou sa prideľuje parcela 1055/10
o výmere 5000 m2, pričom geometrickým plánom žalobkyne označujú ako predmet tohto sporu parcelu
1055/10b, ktorá predmetom prídelu nebola. Z tohto pohľadu nemožno poukazovať na konečný prídelový

plán ani na zápisnicu o odovzdaní majetku zo dňa 29. 07. 1959, nakoľko podkladom pre určenie
vlastníckeho práva môže byť len prídelová listina. Nie je možné odvolávať sa na listiny z iných súdnych
spisov (napr. 18C 115/2010 Okresného súdu Nitra), pokiaľ neboli ako dôkaz vykonané v priebehu tohto
konania.9. K vyjadreniu žalobkýň v 1. a 2. rade sa vyjadril aj žalovaný v 4. rade a uviedol, že vo vzťahu k súdnym
rozhodnutiam, na ktoré žalobkyne odkazujú, nebol ich účastníkom a tieto ani neboli publikované, tieto

pochopiteľne nie sú pre neho záväzné a ich závery nie je možné bez ďalšieho vzťahovať na skutkové
okolnosti tohto súdneho konania. Vyjadrenie žalobkýň (založené na reprodukcii textu vybraných
súdnych rozhodnutí) do veľkej miery vôbec nereaguje na jeho konkrétnu argumentáciu v odvolaní,
resp. nereaguje na všetky odvolacie dôvody ním uvádzané. Žalobkyne ignorujú, že dokazovanie v
iných konaniach je pre toto súdne konanie irelevantné. Existencia takéhoto rozhodnutia Ministerstva

zemědělství ČSR (individuálneho správneho aktu) nebola v tomto súdnom konaní preukázaná, a ani
rozsudok súdu prvého stupňa - ktorý žalobkyne nenapadli ani v časti, v ktorej ich žalobe nebolo
vyhovené - toto rozhodnutie Ministerstva zemědělství ČSR nezmieňuje. Ak žalobkyne mali vedomosť
o takomto rozhodnutí Ministerstva zemědělství ČSR, bolo ich procesnou povinnosťou v tomto súdnom
konaní označiť predmetný dôkaz a navrhnúť jeho vykonanie. Žalobkyne si svoje procesné povinnosti
nesplnili, a toto ich pochybenie nie je možné teraz zhojiť odkazom na to, že v inom konaní mohol byť

predmetný dôkaz prípadne vykonaný. Tiež uviedol, že to, že v inom súdnom konaní (vedenom na NS
SR pod sp. zn. 6Cdo/84/2010) nebola splnená druhá podmienka prídelu týkajúca sa subjektu (osoby
prídelcu), ktorá však v tomto súdnom konaní splnená je, je úplne nerozhodné vo vzťahu k právnej
vete uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR ohľadom podmienky podľa § 4 týkajúcej sa predmetu
prídelu (majetku), t. j. požiadavky, aby v zmysle predmetného zákona majetok spadal pod možný prídel.

Právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 84/2010 zo dňa 30. 11. 2011 sú tak
pre toto súdne konanie relevantné, a podporujú záver o tom, že žalovaný v 2. rade vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, nikdy v prospech československého
štátu nestratil. Svojou argumentáciou sa žalobkyne snažia spochybniť dobromyseľnosť žalovaného v
2. rade vo vzťahu k existencii jeho vlastníckeho práva v čase, keď mu orgán štátu (Správa katastra

Nitra) v katastrálnom konaní deklaratórne potvrdil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Táto
argumentácia žalobkýň pritom ignoruje, že žalovaný v 2. rade nevedel a ani z pozemkovo-knižnej, resp.
žiadnej inej evidencie vedieť nemohol, že predmetné nehnuteľnosti boli v roku 1958 štátom pridelené
poručiteľovi na základe Prídelovej listiny. V konaní pred súdom prvej inštancie nebol predložený žiaden
dôkaz o tom, že by sa žalovaný v 2. rade o Prídelovej listine dozvedel v čase pred začatím, alebo počas

plynutia vydržacej doby. Žalovaný v 2. rade tak mohol maximálne vedieť o prípadnom vlastníckom práve
štátu. Ak mu teda ten istý štát - ktorý mu predmetné nehnuteľnosti zabral, a o prípadnom vlastníctve
ktorého žalovaný v 2. rade jedine mohol vedieť - prostredníctvom svojho príslušného štátneho orgánu
(Správy katastra) deklaratórnym záznamom o trvajúcom vlastníckom práve deklaroval, že žalovaný v
2. rade je vlastníkom predmetných nehnuteľností, je zrejmé, že žalovaný v 2. rade (Rímskokatolícka

cirkev, Sídelná kapitula Nitra) bol v danej dobe dobromyseľný ohľadom existencie svojho vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam. Navyše, po uplatnení svojho vlastníckeho práva na príslušnej správe
katastra to bol práve žalovaný v 2. rade (Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula Nitra), resp. neskôr
jeho právni nástupcovia, a nie poručiteľ, ktorí mali predmetné nehnuteľnosti vo svojej držbe, tieto fakticky
ovládali a starali sa o ne ako o svoje vlastníctvo. Vo svojom odvolaní vysvetlil, že v konkrétnom prípade,

ktorý je predmetom tohto súdneho konania, v dobrej viere nadobudol vlastnícke právo k parcele 424 na
základe Kúpnej zmluvy z mája 2016. V podrobnostiach plne odkázal na túto jeho argumentáciu. Pokiaľ
sa žalobkyne snažia tvrdiť, že majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe z dôvodu, že v prípade
úspechu v tomto súdnom konaní na základe vyhovujúceho rozsudku môžu dosiahnuť zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, toto ich tvrdenie nie je pravdivé. Ani vyhovujúci rozsudok

žiadnym spôsobom nepredstavuje definitívne vyriešenie sporných právnych otázok medzi stranami a
nepredchádza ďalším súdnym sporom.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným

vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku (III.) týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k parcele registra "C",
zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. č. 1055/424 - ostatná plocha o výmere 437 m2 a
vo výroku o náhrade trov konania žalobkýň v 1. a 2. rade (VI.) je potrebné v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie a vo zvyšnom napadnutom vyhovujúcom výroku (III.), vo výroku o zastavení konania
voči žalovanému v 1. rade (I.) a vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade (V.) je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.11.1. Dňa 11. 09. 2012 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobkýň v 1. a 2. rade,
ktorou sa domáhali určenia, že do dedičstva po neb. F. A., zom. XX. XX. XXXX patrí nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v k. ú. F., nadobudnutá podľa prídelovej listiny býv. ONV v Nitre B. č. 94/1958 zo

dňa 14. mája 1958, na prídelovej listine označená ako parc. č. 1055/10, k. ú F., roľa o výmere 0,5000
ha, z majetku bývalého vlastníka Nitrianska sídelná kapitula. Tiež sa domáhali určenia, že zmluva
o kúpe nehnuteľností uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade (Nitra Invest s. r. o. ) a žalovaným v
3. rade ( Foxconn Slovakia spol. s r. o. ) z 26. 01. 2005, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol
povolený rozhodnutím Správy katastra Nitra zo dňa 07. 04. 2005 pod V 2033/2005, je neplatná, ako i sa

domáhali určenia, že zmluva o kúpe nehnuteľností uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade (Rímskokatolícka cirkev), vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím
Správy katastra pod V 7292/2006, je neplatná. V žalobe uviedli, že ich právny predchodca F. A.,
prídelovou listinou bývalého ONV v Nitre č. 94/1958 zo dňa 14. 05. 1958 sa stal vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti označenej ako parc. č. 1055/10 pre k. ú. F., roľa o výmere 0,5000 ha, t. j. 5000 m2.
Pôvodným vlastníkom nehnuteľností bola Nitrianska sídelná kapitula. Vlastníctvo mu za života nebolo

odňaté. Podľa identifikácie parciel vykonanej Správou katastra dňa 15. 03. 2007 sa mala predmetná
nehnuteľnosť nachádzať sčasti na LV č. XXXX, na parc. č. 1055/1 a LV č. XXXX, parc. č. 1055/62,
k. ú. F.. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je na LV vedený žalovaný v 1. rade a
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX je na LV vedený žalovaný v 3. rade. Žalovaný v 1.
rade predložil žalobkyniam Dohodu o vysporiadaní vlastníckych nárokov a o finančnom vysporiadaní č.

40C, v ktorej dohode žalovaný v 1. rade uviedol, že od žalovaného v 2. rade nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. F. zapísaným na LV č. XXXX parc. č. 1054/4, č. 1053/1, č.
1053/3, č. 1055/1, č. 1055/32, č. 1055/40, č. 1094/2, č. 1094/3. Uznesením Okresného súdu Nitra sp.
zn. 22D/1557/2005 bolo konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi F. A. zastavené,
pretože parc. č. 1055/10 roľa o výmere 5000 m2, k. ú. F. bola už zapísaná na LV č. XXXX a poručiteľ

nebol jej vlastníkom. Porovnaním obsahu tohto uznesenia a identifikácie parciel z 15. 03. 2007 je zrejmé,
že pridelené nehnuteľnosti ešte v roku 2006 boli súčasťou parciel vo vlastníctve žalovaného v 1. rade,
ale 15. 03. 2007 boli už súčasťou aj parc. č. 1055/1 na LV č. 7838, aj parc. č. 1055/62 zapísanej na LV
č. XXXX. Z porovnania listov vlastníctva č. XXXX do roku 2011 je zrejmé, že na parc. č. 1055/62 došlo
k zmenám, keď žalovaný v 3. rade kúpil novovzniknuté parcely podľa V1395/09, V 3557/09. Z dôvodu

manipulácie s nehnuteľnosťami navrhli žalobkyne pribrať znalca na zodpovedanie otázky postupnosti
listín viažucich sa k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení
vlastníckeho práva, uviedli, že treba vychádzať zo skutočnosti, že majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako
aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

11.2. UznesenímOkresnéhosúduNitrazodňa14.decembra2012č.k.9C/133/2013-53,právoplatným
dňa 11. februára 2013, súd prvej inštancie podanie žalobkýň zo dňa 11. 09. 2012 ohľadne petitu č. 2 a
petitu č. 3 (požadovanej neplatností zmlúv o kúpe nehnuteľností) odmietol.

11.3. Žalobkyne v priebehu konania menili petit žaloby, o návrhoch na zmenu petitu žaloby rozhodoval
súd prvej inštancie tak, že zmenu žaloby pripustil, naposledy uznesením zo dňa 27. 01. 2020 č. k.
9C/133/2012-508,bolapripustenázmenažaloby,ktorouboliidentifikovanéjednotlivépozemkyzapísané
na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. ako i identifikované GP č. 12/2018 spoločnosti GEOTOP Nitra
s. r. o. Uznesením zo dňa 11. 06. 2019 č. k. 9C/133/2012-327 bolo rozhodnuté o zmene žalovaného v 4.

rade tak, že namiesto dovtedajšieho žalovaného v 4. rade Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra (ktorého
vstup do konania na strane žalovaného pripustil súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06. 03. 2015 č.
k. 9C/133/2012-136) vstúpil do konania ako žalovaný v 4. rade MH Invest s. r. o., so sídlom Mlynské
Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530.

11.4. Žalobkyne v priebehu konania disponovali žalobou v smere jej späťvzatia, a to voči žalovanému
v 2. rade na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 10. 12. 2019 a voči žalovanému v
1. rade písomným podaním zo dňa 07. 01. 2020, doručeným súdu prvej inštancie dňa 10. 01. 2020.

12. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 odsek 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.14. S účinnosťou od 01. 07. 2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) a v súlade s § 473 CSP došlo k zrušeniu dovtedy platného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdnehoporiadku.Nováprávnaúpravadôslednedodržiavaprincípokamžitejaplikovateľnostiprocesno-
právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na
konania začaté predo dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ust. § 470 ods. 2
stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní

sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,

ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

18. Prejednávajúc podané odvolania strán sporu v rámci odvolacieho konania, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie žalovaného v 4. rade v rozsahu vyhovujúceho výroku napadnutého rozhodnutia
vo vzťahu k parc. č. 1055/424 ostatná plocha o výmere 437 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. F.

je dôvodné, keď žalovaný v 4. rade podľa názoru odvolacieho súdu správne vytkol súdu prvej inštancie,
že i keď sa žalobkyne domáhali požadovaného určenia vlastníckeho práva ku skupine samostatných
nehnuteľností rôznych vlastníkov (s výnimkou skutočnosti, že v minulosti mali tieto nehnuteľnosti
jedného vlastníka) súd prvej inštancie ich posúdil spoločne, bez ohľadu na rozdielne skutkové okolnosti,
ako i právny osud prejednávaných nehnuteľností tvoriacich vyhovujúci výrok rozhodnutia súdu. Takýto

postup súdu prvej inštancie, keď z jeho rozhodnutia vo vzťahu k parc. č. 1055/424 absentuje, aký
skutkový stav ohľadne tejto nehnuteľnosti súd zistil, v nadväznosti na následné prijaté právne závery nie
je možné považovať za správny, teda nemožno prisvedčiť takému postupu súdu prvej inštancie, keď je
zrejmé, že skutkové okolnosti ohľadne parc. č. 1055/424 sú odlišné od skutkového stavu nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, keď všetky tieto nehnuteľnosti právne posúdil ako jediný celok,

bez ohľadu na ich odlišný skutkový základ, ktorý navyše vo vzťahu k parc. č. 1055/424 z napadnutého
rozhodnutia ani nevyplýva. V kontexte uvedeného je potom dôvodné konštatovať, že vo vzťahu k
parc. č. 1055/424 nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie riadne odôvodnené, keď tak ako už odvolací
súd uviedol vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aký skutkový stav vo vzťahu k tejto
nehnuteľnosti súd prvej inštancie zistil a v nadväznosti na tento, aké prijal konkrétne právne závery.

Vzhľadom na konštatované, potom postup odvolacieho súdu vo vzťahu k parc. č. 1055/424 viedol k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v rozsahu zrušenia k vráteniu veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

19. Vo vzťahu k zvyšnému vyhovujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia (III.), k výroku o zastavení

konania voči žalovanému v 1. rade (I.), ako i vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade
(V.) považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.20. Pokiaľ súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil, z dôvodu, že žalobkyne vzali
žalobu voči žalovanému v 1. rade v priebehu konania späť, takýto procesný postup súdu prvej inštancie
bol vecne správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

21. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu
nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.
Žalobca týmto spôsobom disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou.
Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní

tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Výnimku
z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni
kvalifikovaný nesúhlas žalovaného alebo absencia súhlasu žalovaného. Žalovaný tak môže negovať
účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Či na strane
žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby, posúdi súd ad hoc vždy podľa
individuálnych okolností prípadu. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať

nevyhnutne právny základ, môže ísť aj o dôvody etické, morálne, ekonomické a pod., pokiaľ z ich povahy
vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že odôvodňujú pokračovanie v
spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní
tvrdiť a preukázať žalovaný. Ak napriek výzve súdu nie je daný nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov, alebo ak sa na takéto podanie žalovaného neprihliada, súd uznesením

konanie zastaví. V prípade nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov, na ktorý
sa v zmysle § 146 ods. 1 CSP prihliada, rozhodne súd uznesením o nepripustení späťvzatia žaloby.

22. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ žalovaný v 1. rade svoj nesúhlas so späťvzatím
žaloby voči nemu odôvodnil tým, že vec je pred skončením dokazovania, u žalovaného v 1. rade sa

nejedná o vážne dôvody, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť. Žalovaný v 1. rade skutočne ako
dôvod jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobkyňami voči nemu uviedol na pojednávaní konanom
pred súdom prvej inštancie dňa 10. 03. 2020 len to, že vec je pred záverom dokazovania, pričom
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že takýmto vyjadrením žalovaný v 1. rade
neprezentoval žiadne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

vážne, keď v zásade žiadne konkrétne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby ani neuviedol. Pokiaľ
tak žalovaný v 1. rade urobil až v rámci podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu vo výroku
o zastavení konania (I.), keď poukázal na konkrétne dôvody, pre ktoré má záujem zostať stranou sporu,
pričom súčasne vytkol súdu prvej inštancie, že tieto skutkové okolnosti nebral do úvahy, takáto odvolacia
argumentácia žalovaného v 1. rade nemá svoje opodstatnenie, keď súd prvej inštancie z dôvodu

neuvedenia vážnych dôvodov žalovaným v 1. rade pre jeho nesúhlas so zastavením konania, konanie
správne zastavil a pre absenciu týchto vážnych dôvodov zo strany žalovaného v 1. rade ani nemal
aké skutkové okolnosti (ktoré ním neboli prezentované) v súvislosti s rozhodovaním o späťvzatí žaloby
zohľadniť. Súčasne má odvolací súd za to, že žalobcom prezentované odvolacie dôvody obsahujúce
dôvody jeho nesúhlasu so zastavením konania sú novotami v odvolacom konaní, na ktoré odvolací

súd v zmysle ustanovenia § 366 CSP neprihliada, pretože nenapĺňajú predpoklady prípustnosti novôt
v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 CSP. I keď je potrebné uviesť, že späťvzatie žaloby
ako také nie je prostriedkom procesného útoku žalobcu v konaní v zmysle ustanovenia § 149 CSP,
podľa názoru odvolacieho súdu námietky k tomuto dispozičnému úkonu žalobcu smerujúce k prezentácii
dôvodov nesúhlasu s ním možno považovať za prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý však v

danom prípade nebol uplatnený riadne pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní naň odvolací
súd neprihliada. Pokiaľ žalovaný uviedol, že má ním byť preukázané, že došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda, že je naplnený zákonný predpoklad prípustnosti
novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 písm. c/ CSP, s takýmto názorom žalovaného
v 1. rade sa odvolací súd nestotožňuje, keď žiadnu existenciu vád konania v súvislosti s rozhodovaním

súdu prvej inštancie o zastavení konania nemal za preukázanú a postup súdu prvej inštancie v súvislosti
s rozhodovaním o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade bol správny.

23. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd poukazuje na to, že na
odvolacom súde opakovane prebehlo odvolacie konanie v skutkovo a právne obdobných právnych

veciach, ktorých predmetom bolo určenie že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností, a
to nehnuteľností pôvodne zapísaných v PKN vložke č. 103 pre katastrálne územie F., pričom na
takto prijatých záveroch odvolacieho súdu v konaniach pod sp. zn. 8Co/124/2016 (dovolanie proti
tomuto rozhodnutiu odmietnuté NS SR uznesením zo dňa 31. 03. 2020 sp. zn. 6Cdo/64/2018), sp. zn.7Co/35/2016 (dovolanie proti tomuto rozhodnutiu odmietnuté NS SR uznesením zo dňa 26. 11. 2020
sp. zn. 2Cdo/53/2019), sp. zn. 25Co/43/2012, zaoberajúcich sa totožnými spornými právnymi otázkami
ako v tomto konaní, nemá ani aktuálne odvolací súd dôvod nič meniť.

24. K namietanej odvolacej argumentácii o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení vo vzťahu k nehnuteľnostiam identifikovaným geometrickým plánom spoločnosti GEOTOP
Nitra s. r. o. č. 12/2018 (ktoré sú súčasťou vyhovujúceho výroku rozhodnutia súdu, ktorý odvolací
súd ako vecne správny potvrdil) odvolací súd udáva, že sa stotožňuje s prijatými právnymi závermi

súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď na
podkladevyhovujúcehorozhodnutiasúdubudemôcťprebehnúťdedičskékonaniesnáslednýmzápisom
vlastníctva v katastri nehnuteľností. Argumentácia žalovaného v 3. rade, v kontexte so súdnou praxou
konštantne akceptovaných žalôb, ktorými sa dedič domáha, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom
nehnuteľností (resp. že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi), že rozsudok o určení
vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkýň je základom pre reťazenie súdnych sporov, nemá

žiadne opodstatnenie. Rovnako treba prisvedčiť konštatovaniu súdu prvej inštancie, vychádzajúcemu z
konštantnej rozhodovacej činnosti súdov, že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku povahu lex specialis, nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex
specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.

25. Vo vzťahu k prídelovej listine je potrebné konštatovať to, čo opakovane ustálila rozhodovacia
prax súdov, a síce, že prídelová listina je vo všeobecnosti vkladu schopnou listinou spôsobilou pre
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak bola vydaná oprávneným subjektom a ak
obsahuje všetky podstatné náležitosti. Súd pritom nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho

aktu, iba jeho nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne nepríslušný orgán. Platne vydaná
prídelová listina obsahujúca všetky náležitosti je aj v súčasnosti dokladom o vlastníctve prídelcu k
prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ,
že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia

vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele (R 44/2005). Správny akt vydaný v minulosti nie je možné
preskúmavať z hľadiska jeho platnosti alebo neplatnosti, jeho vecnej správnosti, ale je možné posúdiť
iba jeho prípadnú nulitu/ničotnosť.

26. V kontexte vyššie uvedeného je potom záver súdu prvej inštancie, že mal preukázané pridelenie

parc. č. 1055/10b roľa o výmere 0,5000a, k. ú. F. prídelcovi F. A. (právnemu predchodcovi žalobkýň)
správny. Z obsahu spisu, v komplexe posudzovania podkladov smerujúcich k vydaniu prídelovej listiny
(Konečného prídelového plánu z 16. 03. 1953), ako i z listiny vydanej po jej vydaní (Zápisnica z 29.
07. 1959) je zrejmé, že prídelcom nehnuteľnosti bol právny predchodca žalobkýň F. A. a nehnuteľnosť,
ktorá mu mala byť pridelená je parc. č. 1055/10b roľa o výmere 0,5000, a tak, ako to správne uviedol

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Súd prvej
inštancie správne poukázal na konečný prídelový plán a na to, že pod por. č. 94 je uvedený prídelca
F. A., v prospech ktorého bola vydaná prídelová listina b. č. 94/1958, pričom rovnaké závery platia
i pre identifikáciu pridelenej nehnuteľnosti, keď totožne v komplexe podkladov, ktoré viedli k prídelu
nehnuteľnosti,jezrejmé,žetoutobolanehnuteľnosťparc.č.1055/10b,atoinapriektomu,ževprídelovej

listine je uvedená ako parc. č. 1055/10. V prídelovej listine označenie prídelcu a parcelné číslo pridelenej
nehnuteľnosti je potrebné považovať za odstrániteľnú chybu - chybu v písaní, ktorá nespôsobuje
neurčitosť tejto listiny a tento správny akt treba považovať za bezchybný, tak po formálnej, ako i
obsahovej stránke spĺňajúci všetky obsahové náležitosti, z ktorého musí súd vychádzať (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Cdo/47/2011). Perfektnosť a platnosť prídelovej listiny pritom nie je podmienená ani jej

doručenímvlastníkovi,ktorémubolanehnuteľnosťvyvlastnená.Vovzťahuknamietanejpolohepozemku
podľa Prídelovej listiny č. 94/1958 odvolací súd poukazuje na bod 66. odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

27. Rovnako súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že prídelca F. A. podľa Zápisnice o prídele

a odovzdaní pôd. majetku zo dňa 29. 07. 1959 nestratil vlastnícke právo, pretože táto zápisnica nemala
za následok stratu vlastníctva prídelcu, keď súčasne správne konštatoval, že odnímať pridelený majetok
mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu (nie ONV) v prípade, žeprídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch, ako i správne
poukázal na to, že samotný prídelca ani zápisnicu nepodpísal, keď táto obsahuje podpis „A.“.

28. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil, že všetky nehnuteľnosti pod por. č. 15 poznámok, zapísané
v časti (na strane) A pkn. vložky č. 103 k. ú. F. boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa
zákona č. 142/1947 Sb. a pozemno-knižnému vlastníkovi Nitrianskej sídelnej kapitule bolo vlastnícke
právo odňaté a prešlo na štát. Všetky nehnuteľnosti tak boli predmetom revízie prvej pozemkovej
reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia zákona č. 329/1920 Sb. (zákon náhradový),

pričom, ak sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú vyvlastnené.
Poznámka zamýšľaného prevzatia, pokiaľ sa týkala všetkého majetku, všetkých nehnuteľností v pkn.
vložke zapísaných v zmysle § 9 zákona č. 329/1920 Sb. je potom poznámkou vyvlastnenia, a pokiaľ
zabratý majetok nebol štátom podržaný pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona),
bol v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy získaný pre účely
prídelcov. Teda majetok zabraný podľa zákona o revízii prvej pozemkovej reformy bol štátom prevzatý

(podržaný pre účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely). Nehnuteľnosti zapísané v PKN
vložke č. 103 boli predmetom prídelu a parc. č. 1055/10b (v prídelovej listine uvedená ako 1055/10)
bola pridelená F. A.. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nebolo potrebné prevádzať vlastnícke právo
na štát, keďže na návrh pozemkového úradu bolo vlastnícke právo k pozemkových úradom prevedené
priamo na nadobúdateľa. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na ustanovenie § 28 zákona č.

329/1920 Sb., z ktorého vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele do vlastníctva
osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na nadobúdateľa
pozemkovým úradom. Teda, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t. j.
prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na
štát a vlastnícke právo sa prevádzalo priamo na prídelcu.

29. K stanovisku NS SR v uznesení zo dňa 30. 11. 2011 sp. zn. 6Cdo/84/2010, na ktoré odkazovali
žalovaní, odvolací súd udáva, že podstatou tohto rozhodnutia nebolo posudzovanie právnych dôsledkov
poznámky zamýšľaného prevzatia nehnuteľnosti, ale posúdenie zápisov v pozemno-knižnej vložke
nasledujúcich po zápise tejto poznámky. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že k uvedenému rozhodnutiu

sa vyjadril i NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/64/2018 tak, že týmto rozhodnutím bol zrušený
rozsudok odvolacieho súdu pre procesnú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
pričom NS SR tu pre ďalšie konanie len formou poznámky bez toho, aby akokoľvek prejudikoval
rozhodnutie odvolacieho súdu v ďalšom konaní, dal do pozornosti predpoklady, ktoré musia byť podľa §
4 a § 8 ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. splnené pre pridelenie pozemkového majetku. Rovnakou optikou

je potom potrebné nahliadať i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/293/2018-498, ktorým
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnené a predčasné, keď
súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu otázkou, aký má právny význam zápis poznámky,
že nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa zákona č. 142/1947 Sb. a poznámky, že Povereníctvo
pôdohospodárstva zamýšľa prevziať tieto nehnuteľnosti a sú predmetom revízie podľa zákona č.

142/1947 Sb., nedostatočne zaoberal. Na doplnenie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
následne rozhodol opätovne (OS Nitra v konaní pod sp. zn. 18C/115/2010), pričom k poznámke záboru,
ako i k legislatívnemu postupu podľa zákona č. 142/1947 Sb. prijal závery totožné s rozhodovacou
činnosťou odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre, tak ako na túto poukázal odvolací súd v bode 23.
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

30. Zaoberajúc sa právnym posúdením vydržania vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade, pri
započítaní vydržacej doby jeho právneho predchodcu žalovaného v 2. rade, dospel odvolací súd k
zhodného záveru so súdom prvej inštancie, že k nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním žalovaným
v 1. rade nedošlo.

31. O dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí a ide pritom
o omyl ospravedlniteľný. Odvolací súd z hľadiska právneho posúdenia dobromyseľnosti žalovaného v
2. rade poukazuje na správne prijaté závery súdu prvej inštancie, že záznamom Z 4597/96 v katastri
nehnuteľností nemohol žalovaný v 2. rade obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže

toto mu zaniklo v zmysle zákona č. 142/1947 Sb. Vykonanie zápisu záznamom má v katastri iba
evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnostiam,
keď úkon správy katastra nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik týchto práv. Potom časový úsek od
momentu zápisu vlastníckeho práva záznamom v prospech žalovaného v 2. rade nemožno pre jehonedobromyseľnosť započítať do vydržacej doby žalovaného v 1. rade, ktorý nesplnil zákonnú podmienku
vydržania - 10-ročnú vydržaciu dobu, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

32. Tiež je dôvodné konštatovať i to, že nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že
žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere. Spôsob, akým došlo k zápisu vlastníctva
žalovaného v 2. rade do katastra nehnuteľností (formou záznamu majúceho len deklaratórnu povahu)
a hlavne existencia zápisu v pozemno-knižnej vložke č. 103 pod r. č. 15 (z ktorého bolo zrejmé, že
nehnuteľnosti Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zamýšľa prevziať

a že tieto sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb.) a že tam zapísané nehnuteľnosti sú
určené pre účely prídelov novým nadobúdateľom, ktoré skutočnosti bolo možné zistiť, mohlo vyvolať u
žalovaného v 1. rade dôvodné pochybnosti o tom, či žalovanému v 2. rade vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam naozaj svedčí (NS SR sp. zn.6Cdo/64/2018, sp. zn. 2Cdo/53/2019). O dobrú vieru ide
totiž vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho
s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria

primerane obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako
nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.
Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že o vydržaní vlastníckeho práva nemožno hovoriť ani v
prípade žalovaného v 3. rade, ktorý postupne kúpnymi zmluvami nadobudol prejednávané nehnuteľnosti
od žalovaného v 1. rade v rokoch 2006, 2009, pretože s ohľadom na dátum podania žaloby dňa 11. 09.

2012 nebola splnená podmienka vydržania - uplynutie vydržacej doby.

33. V súvislosti s riešením kolízie ochrany práva pôvodného vlastníka a dobrej viery nového
nadobúdateľa, na kolíziu ktorých princípov poukázali i žalovaní, je potrebné uviesť, že rozhodovacia
prax NS SR uzatvorila, že ochranu skutočného vlastníka, zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť

viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne,
pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa
práva nadobudol, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na
individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. NS SR vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 6Cdo/64/2018 ustálil, že dokonca ani rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, na ktoré žalovaní

poukazovali, v podstate nerieši inak nastolenú právnu otázku, keď ústavný súd v tejto veci len na
základe individuálnych okolností konkrétneho prípadu zvýraznil v prospech „bona fides“ právny názor,
že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Aj pre tento prípad platí, že
otázka, či sa súdy v individuálnych okolnostiach daného prípadu neodklonili od všeobecných právnych
východísk pri interpretovaní sporu „nemo plus iuris“ vs. „bona fides“, súvisí s ich skutkovými zisteniami,

a teda zodpovedanie tejto otázky je vždy v každom konkrétnom prípade jedinečné. S ohľadom i na
vyššie prijaté právne závery je potrebné uviesť, že je dôvodné zotrvať na dôslednom uplatňovaní
zásady „memo plus iuris ad alium tranfere potest quam ibse habet“, keď okolnosti prejednávanej
veci neposkytujú žiadny podklad pre prijatie opačného záveru. Na doplnenie odvolací súd udáva,
že Najvyššieho súdu SR, vo Veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia dňa 27. apríla 2021 sp. zn.

1VObdo/2/2020 prijal nasledovné právne závery: Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie
je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet),
nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne

neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera
nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho
práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava
de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa

neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov
katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

34. Napokon, k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že s
takouto argumentáciou odvolateľom sa nestotožňuje (s výnimkou parc. č. 1055/424), keď odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku má podľa odvolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitostiv zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom
uviedol dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli.

35. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom
výroku (s výnimkou parcely č. 1055/424) a vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade
ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Potvrdzujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie dopadá i na rozhodnutie súdu prvej inštancie

o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade, ktorý výrok rozhodnutia napadli podaním odvolania
žalobkyne v 1. a 2. rade. Prejednávajúc toto podané odvolanie žalobkýň, dospel odvolací súd k
záveru, že je nedôvodné a nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého výroku rozhodnutia v prospech
odvolateliek. Súd prvej inštancie celkom správne ustálil, že žalobkyne z procesného hľadiska zavinili
zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade, ktorý bol účastníkom tohto konania, napriek tomu, že
už v čase podania žaloby mu vlastnícke právo k žiadnej z prejednávaných nehnuteľností nesvedčalo,

ako i dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňami nebolo žiadne správanie sa žalovaného v 2. rade, ktoré
by bolo v súlade so žalobkyňami požadovaným nárokom. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil, že
niet žiadneho opodstatneného dôvodu k aplikácii ustanovenia § 257 CSP, ktorého aplikáciu žalobkyne
v podanom odvolaní ani bližšie neodôvodnili, pričom touto skutočnosťou nemôže byť fakt, že žalovaný
v 2. rade so späťvzatím žaloby nesúhlasil, tak ako na uvedené žalobkyne poukázali. Podľa názoru

odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2.
rade vecne správne, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

37. Súčasťou zrušujúceho výroku odvolacieho súdu je i výrok o náhrade trov konania žalobkýň v 1.
a 2. rade (VI.), ktorý jej jednak výrokom súvisiacim s rozhodnutím vo veci samej vo vzťahu k parc. č.

1055/424 (v ktorom rozsahu súd prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu
zrušeniavrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie),akoizdôvodu,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
o nároku žalobkýň na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade je vecne nesprávne, keď
súdprvejinštancienesprávnevyhodnotilprocesnéspoločenstvonastranežalovanýchakospoločenstvo
nerozlučné, napriek tomu, že sa jedná o spoločenstvo samostatné, keď každá zo strán sporu na strane

žalovaných koná sama za seba, čo má právne dôsledky i vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o každom
nároku a povinnosti strany samostatne, vrátane rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, tak
ako správne uviedol v podanom odvolaní žalovaný v 4. rade. Vzhľadom na takto vecne nesprávny výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku žalobkýň v 1. a 2. rade na náhradu trov konania, pristúpil
odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP k jeho zrušeniu a vráteniu veci súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).