Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4Csp/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201700
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5820201700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNámestovo,sudkyňouMgr.VandouMikulášovou,vsporežalobcu:Ľ.Č.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX G. - W., proti žalovanému: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpený obchodnou spoločnosťou VIVID
LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude

rozhodnuté samostatným uznesením vydaním súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 21.08.2020 domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy č. zmluvy 619939918 zo dňa 20.04.2017 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
Predmetnou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu finančné
zadosťučinenie vo výške 100,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 20.04.2017 úverovú zmluvu č. 619939918
právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o spotrebiteľskú

zmluvu.Žalovanýsiujehozamestnávateľauplatňujezrážkyzomzdy.Zmluvupovažujezaproblematickú
a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do
krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem
iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami
zákona (sankčné poplatky, zmluvná pokuta, nesprávna RPMN, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.).
Súčasťou typovej zmluvy, z ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo

mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť,
vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne
diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Jeho zamestnávateľom je O. Ú. XXXX I.. Žiadosť
žalovaného jeho zamestnávateľovi o vykonanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 29.09.2017
a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo
mzdy.

3. Od októbra 2017 do júla 2020 mu zamestnávateľ strhol celkom 4.763,85 eur.

4. Ďalej uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej
únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskehozákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu, alebo Súdneho
dvoraEurópskejúnie.Súčasťoužalobyjepretoajnávrhnaprerušeniekonaniapodľačl.125ods.1písm.
a/ Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. čí. 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU“) a čI. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii.

5. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka - Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o

zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, ked' sa platiteľovi dohoda
predložila.

(3) Ustanovenie odsekov l a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako

so mzdou.

6. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa,

ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho
majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na
postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne
plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.

7. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR.
Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska
informovanosti či vyjednávacej pozície.

8. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie

nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Systém ochrany zavedený smernicou
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň, informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. Júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz,

C-240/98 až C-244/98, Zb. s. l-1491, bod 25),(rozsudok C-24/98 zo dňa 87.6.2000 Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol)

9. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že
účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli

pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý
charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby
advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa
proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné
pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takýchto sporoch sami, existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených
podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa
vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu (C-429/05 Godard, bod
61).

10. Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného
rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú
nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.

11. Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava
členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 a prepracovaní všeobecného zákonao ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Reak Decreto Legislativo 1/2007
por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defebsa de kis Costumidores y
Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. Novembra 2007, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej

medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah
tejto podmienky. (rozsudok C618/10, Banco Espanol).

12. Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je
povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní

každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom
Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo
iným ústavným postupom (rozsudok C-106/77, Simmenhal).

13. Podľa čI. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých 1, podmienok.

14. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so" spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

15. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi

čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

16. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi
čl. 249 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení
EHS), smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý
sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

17. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984 Doroty Harz proti Deutsche
Tradax GmbH bod 26, avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok
stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia,
všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány
členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho

práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu
(v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo
svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189.

18. Podľa rozsudku Súdneho dvora (OS) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1193 Teodoro Waner Miret

proti Fondo de Garantia Salarial body 20, 21, po tretie, je potrebné pripomenúť, že keď sa vykladá a
aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom
rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v
prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacional de Alimentación (1990) ECR I-4135, bod 8, pri
použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny

súd je povolaný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby
dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade
so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, ako v prejednávanej
veci, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice.

19. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial
SAprotiRocióMurcianoQuinterocieľČlánku6Smernice(93/13/ES),ktorýodčlenskýchštátovvyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.20. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 25, systém ochrany zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z

myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávatelbm bez toho, aby mohol vplývať
na ich obsah (rozsudok z 27.júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C240/98 až C244/98,
Zb. s. l4941, bod 25),

21. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elsia Maria Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 26 tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

22. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 27 na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť
súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie
výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol
viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku7, pretože takéto

preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. Novembra 2002, Cofidis, C479/00, Zb. s.
l10875, bod 32).

23. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

24. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erszébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 toto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú

sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať zmluvu č. 8500006186 ex offo túto otázku hneď
potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane,
ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

25. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré
je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú
právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturvom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52)

(uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčovská).

26. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale
na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli

predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa
vyhrocujeadostávadokolíziesverejnýmporiadkom,akdôjdekzrážkamzomzdynasumyvyplývajúcez
neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod

50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej
metódy poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo
mzdy. Podľa § 12 Zákona z 08. Marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa(Zákon na ochranu spotrebiteľa) (Spol. zák. č. 140/1979) naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008
Spol. zák.

27. Zákaz podstúpenia mzdy: § 12
(1) Pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani
na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky.

28. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho

zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne
zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou
osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou
a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.

29. Tvrdí, že v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy

spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s
právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy
so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva
o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal
C-106/77).

30. Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá bez presného vyhlásenia
veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve môjho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok
zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase
uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné.

Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach
zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe
jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez
predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

31. Poukázal na Infriqement Európskej komisie proti Slovenskei republike č. 2012/4165, kde EK
poukazuje na, citujem: „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho
vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v
značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov

v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane
spotrebiteľa bez riadenej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a
dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky
voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené.

Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto
na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto
praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú
im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity.
Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo

strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej
článok 6 ods.1) stráca praktickú účinnosť (effet utile). Zistenie Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco
Espaňol de Crédito, že skutočnosť, že obchodník môže využiť iné druhy konaní namiesto bežného
občianskoprávneho konania, aby spotrebiteľov zbavil ochrany, ktorú im má poskytnúť smernica 93/13,
je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, sa musí uplatňovať najmä v prípadoch, v ktorých obchodníci

môžu vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez akejkoľvek ex offo justičnej kontroly“.

32. Uviedol, že žalovaný už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj
vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných
ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda

o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento
problémovýzabezpečovacíinštitút.KrajskýsúdvBratislavesp.zn.3CoPr/16/2014-nevyváženýzáujem
v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle k uzavretiu dohody o
zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby úspechom dovodzovať prijať návrh na uzavretie ďalšejzmluvy, tj. dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľke je potrebné
poskytnúť ochranu aj s ohľadom na existenciu nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy na základe dohody, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok

bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
totiž umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, to ex offo súdnu kontrolu. Rozpor s právom EÚ
osvedčuje pripomienkami Európskej komisie, v prípade C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ, podľa
ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu
neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhol vydať neodkladné

opatrenie , ktorým by súd dočasne zakázal výkon zrážok.

33. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Csp/65/2020 zo dňa 21.09.2020, súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 619939918 zo dňa 20.04.2017 až do
právoplatného rozhodnutie vo veci samej. Súčasne uložil zamestnávateľovi žalobcu k povinnosti zdržať

sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 20.04.2014 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

34. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu žalovaný odvolanie.

35. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/10/2021 zo dňa 15.04.2021 bolo uznesenie
okresného súdu zmenené tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom
rozsahu zamietnutý.

36. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a žalovaný.

37. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol, že vykoná pojednávanie v ich
neprítomnosti.

38. Súd sa na pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom, s potvrdením o zrážkach so

žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, s uznesením Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 4Csp/65/2020 zo dňa 21.09.2020, s odvolaním proti uzneseniu, s vyjadrením
žalobcu, s replikou žalovaného, s výpisom z Obchodného registra, s lustráciou v registri obyvateľov, s
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/10/2021 zo dňa 15.04.2021 a s vyjadrením žalobcu.

39. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil povinnou karanténou a požiadal o vykonanie
pojednávania v neprítomnosti. Na svoju obhajobu uviedol, že on ako dlžník (spotrebiteľ) a žalovaný
ako veriteľ uzatvorili dňa 20.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 619939918, na základe
ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, termín splatnosti splátok 15. deň v
mesiaci, mesačná splátka 136,11 eur, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 21,30%, celková čiastka,

ktorú má zaplatiť žalobca 8.166,60 eur, RPMN 22,78 %, dátum splatnosti prvej splátky 15.06.2017 a
dátum splatnosti poslednej splátky 15.05.2022. Do dňa podania vyjadrenia uhradil žalovanému celkom
6.802,20 eur.

40. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v ten istý deň ako spotrebiteľská zmluva dňa

20.04.2017.Tátodohodaozrážkachzomzdynebolaindividuálnedojednaná,žalovanýmudalnapodpis
zmluvu o úvere a ďalšie dokumenty kde bola aj táto dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný mu nič
nevysvetlil, k čomu slúži táto dohoda len povedal, že to je podmienka keď chce dostať úver, lebo pri
nepodpísaní tejto dohody o zrážkach zo mzdy by mu nebol poskytnutý úver. Nemohol ovplyvniť túto
dohodu o zrážkach zo mzdy musel ju podpísať.

41. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa.

42. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v
euronekonfortnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje
o umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto
skutočnosť súd musí brať zreteľ.43. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa je zabezpečenie pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy neprípustné. Z ust. zákona k spotrebiteľských

úveroch a ust. Občianskeho zákonníka vyplýva, že zabezpečenie plnenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy a to formou dohody o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
o čom existuje aj mnoho súdnych rozhodnutí. Aj keď je uvedené, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola
spísaná na osobitnej listine, dlžník nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy,
lebo by nedostal úver. Preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 52 Občianskeho

zákonníka dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou platí vyvrátiteľná zákonná domnienka podľa § 53 ods.
3 OZ, že nie je individuálne dojednaná, teda že ju spotrebiteľovi - dlžníkovi predložila nebanková
spoločnosť žalovaný na podpis a spotrebiteľ ako dlžník žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah. Ak by
nebanková spoločnosť tvrdila opak, je na nebankovej spoločnosti niesť dôkazne bremeno.

44. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/934/2015 žalovaný je účastník sporu.

S poukazom na citovaný rozsudok možno konštatovať, že veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej zmluvy,
nakoľko v tomto okamihu nie je jasný rozsah záväzku dlžníka.

45. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia kde súdy rozhodli, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 17Co/351/2017 zo dňa 15.03.2018, sp. zn. 17Co/402/18 zo dňa
11.10.2017. Krajský súd Žilina sp. zn. 5Co/113/2017 zo dňa 30.05.2017, Okresný súd Trenčín sp. zn.
24C/74/2016 zo dňa 28.09.2016.

46. Má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, uzatvorený spotrebiteľský úver je bezúročný

a bez poplatkov. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 22,78%,
pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 23,53%, z čoho vyplynulo, že v zmluve je
nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Zmluva ani neobsahuje všetky predpoklady, použité pre výpočet RPMN. Aj táto skutočnosť
spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úver bol žalobcovi poskytnutý pri ročnej

úrokovej sadzbe 21,30%. Takto dojednaná výška úrokov bola v nepomere v porovnaní s priemernými
úrokovými mierami z úverov poskytnutých v obchodných bankách, kde podľa priemerných úrokových
mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD,
priemerná úroková miera z úverov od 1-5rokov v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola 6,84% ročne.
V danom prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy, bol vo výške 21,30% ročne, pričom

tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných
bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie o takto vysokom zmluvnom
úroku považuje pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Preto žalovanému nepatrí úrok z úveru.

47. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ ohľadne absencii všetkých predpokladov použitých na

výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,
pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším
indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky
predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady,

ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie
je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov z tohto dôvodu ( porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co
124/2016 z 03.11.2016, sp. zn. 1CoCsp/7/2020 zo dňa 25.06.2020. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN a podľa transponovanej

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.:
„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpoklady
použité na výpočet tejto miery“.

48. Podľa článku 5 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatív súvislosti s postupmi stanovených v článku 7 ods. 2 článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že
hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na
primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom

na druhej strane, pokiaľ, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

49. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém
ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto
požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti
stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

50. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do
kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o

ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

51.Bezpríslušnéhomatematickéhovýpočtu,nazákladektoréhoveriteľdospelkurčitejvýškeRPMN,nie
je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný

vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

52. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. b/ spája následok v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal

s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), pričom bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopností splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch
na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Hoci v zmluve sa uvádzajú ,,Údaje Klienta o
zamestnaní a finančnej situácii,“ uvedené nie je postačujúce, pretože žalovaný v rozpore s ustanoveným
§ 11 ods. 2 ZoSÚ najmä nepreukázal (ani netvrdil), že by veriteľ zisťoval ďalšiu úverovú zaťaženosť
žalovaného prostredníctvom príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Zároveň zo zmluvy vyplýva,

že veriteľ si za účelom posudzovania bonity od neho vyžiadal občiansky preukaz, zdravotný preukaz,
ktorý takýmto dokladom nie je.

53.Spotrebiteľjepovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosťúplné,presnéapravdivéúdaje,avšaktáto
povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné

informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,
prípadne nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s

odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku
uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. ,,s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.
Pri získavaní relevantných informácii pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácii dodaných

spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ
získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.54. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalobcu splácať úver
bez riadnych údajov o jeho príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch), čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené

v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v
zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať
od neho jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu
v Trnave č.k. 11Co/2/2019-106 zo dňa 27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016.

55. Má za to, že žalovaný overoval len priemerný čistý mesačný príjem, priemerne mesačné výdavky,
dopytované výdavky 0,- eur voľné zdroje spotrebiteľov (príjmy - výdavky): Žalovaný nedostatočne overil
bonitu klienta, nakoľko neoveril mesačné výdaje či vôbec mu bude vychádzať uhrádzať splátky na tento
nový poskytnutý úver. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľa osobný / domáci rozpočet, a to
stranu príjmov a stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne

príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu cestu do práce benzín, domácnosť, stravu doma aj v
zamestnaní + výdaje na maloleté dieťa). Žalovaný vôbec neskúmal tieto výdaje inak by zistil, že mu
suma 275,16 eur nepostačuje ani na základe potreby výdavkov. Inak by Žalovanému spotrebiteľský úver
neposkytol.

56. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo dňa 23.09.2020 pre
účely posúdenia splnenia povinností uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je
smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odvolací súd konštatuje že
žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne

ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie nie je možné
hodnotiť inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je uzatvorená zmluva neplatná
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inšpekcie ďalej uviedol, že v danom prípade
ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. nespôsobí dostatočne odrádzajúco a preto je dôvodné
aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 generálneho zákona - Občianskeho zákonníka o odmietnutí ochrany

pri tak závažnom porušení povinností veriteľa na finančnom trhu. Jednak tiež nepreukázal splnenie
si povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca už
v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovanej splácať
úver s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti len odkázal na žiadosť o poskytnutie spotrebného
úveru, report Sociálnej poisťovne a report spoločného registra bankových informácii. Žalobca pri opísaní

rozhodujúcich skutočnosti len odkázal na predloženie listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne
rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy. Vzhľadom na to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazne
bremeno uzavrel, že u žalobcu išlo o hrubé porušenie povinností odborne skúmať bonitu klienta.
Žalobca sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral len zistenie pomerov žalovanej jej schopnosť
splácať úver komplexne neskúmal, že by mal snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú

zadlženosťžalovanej,atedajejschopnosťplatiťposkytnutýúver.Žalobcapriuzatváraníúverovejzmluvy
nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a zvyklosťou
pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie nie je možné hodnotiť inak ako konanie priečiace sa dobrým
mravom v dôsledku čoho je uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia § 39 OZ. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že v danom prípade ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. nepôsobí dostatočné

odrádzajúco a preto je dôvodne aplikovať ustanovenie § 3 ods.1 generálneho zákona. OZ o odmietnutý
ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Z týchto dôvodov žalobu
zamietol.

57. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co3/2011 zo dňa 28.09.2011 - odvolací

súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom a to, žalovaný bral úver ako dôchodca, pretože mu starobný
dôchodok ako jediný príjem nepostačoval na úhradu nedoplatkov za byt. Žalovanému príjmy nestačili
a potvrdzuje to aj ďalší úver, ktorý si zobral od ďalšej nebankovky. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil
takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overení si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy

je neplatný právny úkon ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť
alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie
plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v
nápadnom nepomere (§ 879 ABzGB ods. 2 č. 4).58. Zákon jasne hovorí, že Veriteľ pri každom novom poskytnutí úveru musí riadne overiť bonitu klienta,
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

pričom za hrubé porušenie povinností sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver, veriteľom bez
relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a bez dokladov za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
11Co/2/2019. Podľa jeho názoru zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje

obligatórnou náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a to: ,,podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu,
na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny: „ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru“.

59. Poukázal na rozhodnutie Krajský súd Prešov sp. zn. 1CoCsp/7/2020 zo dňa 25.06.2020 žalovaný
je v tomto spore žalobca - predmetnú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú.
V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 22,78%, pričom podľa prepočtu súdu mala byť

správne uvedená sadzba 23,53%, z čoho vyplynulo, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v
neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje
ani všetky predpoklady, použité pre výpočet RPMN. Aj táto skutočnosť spôsobila, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Úver bol žalovanému poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 21,32%.
Súd však mal za to, že takto dojednaná výška úrokov bola v nepomere v porovnaní s priemernými

úrokovými mierami z úverov poskytnutých v obchodných bankách, kde podľa priemerných úrokových
mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD,
priemerná úroková miera z úverov od 1-5rokov v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola 6,84% ročne.
V danom prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy, bol vo výške 21,32% ročne, pričom
tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytnutých v obchodných bankách

pri obchodných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie o takto vysokom zmluvnom úroku
súd považoval pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné. Preto žalobcovi nepatrí úrok z úveru. Žalobca
si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 74,49 eur v zmysle čl. IX Zmluvy. Súd však mal za to, že tak, ako je
vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda neplatne dojednanou
s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tak ako bola dojednaná v zmluve, ju súd považoval

za neprimeranú sankciu. Zmluvnú pokutu súd zamietol.

60. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to:

61. V článku IX. upozornenie na následky nesplácania - 1. Ak sa dlžník dostane do omeškania so

splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem
omeškaných pravidelných splátok Zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od
prvého dňa omeškania.

62. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/7/2020 - odvolací súd konštatuje

„Pokiaľ ide žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 74,49 eur, ani odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie tento nárok nepovažoval za dôvodný. V danom prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere
(článok IX. bod 1.) bolo uvedené, že ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných
splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných
splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Z

citovaného textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalobcom vopred preformulované zmluvné dojednanie, teda
zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie.
Takto dojednaná zmluvná pokuta navyše nezohľadňuje dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je dlžník
v omeškaní. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty 12% p.a. z dlžnej sumy, táto je neprimeraná,
najmä za predpokladu, že zákon ako sankciu za omeškanie dlžníka v čase uzavretia zmluvy stanovoval

úrok z omeškania 5% ročne. V danom prípade je možné považovať zmluvnú pokutu za neprimerane
vysokú a v rozpore so zákonom, s poukazom na ust. § 3a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré
ustanovuje, že zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred vznikomomeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Na účely nariadenia sa posudzuje súčet všetkých sankcií, (12%
a 5%) prekračuje trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia (15%), preto je uvedená zmluvná

podmienka v rozpore so zákonom (§ f3 a § 39 Občianskeho zákonníka). Poukázal ma rozhodnutie
Krajského súdu Nitra sp.zn.12Co/17/2019 zo dňa 26.05.2020 žalovaný je účastník sporu. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym posúdením neprijateľnosti zmluvnej podmienke týkajúcej sa dojednania
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

63. 2.Neprijatelná zmluvná podmienka v článku XIII. Ostatné ustanovenia - bod 5.Veriteľ doručuje
písomnosti na adresu Dlžníka uvedenú v tejto zmluve alebo inú adresu, ktorú Dlžník písomne oznámi
Veriteľovi najneskôr pred dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu. Písomnosti a oznámenia
zasielané Dlžníkovi sa považujú za doručené okamihom kedy Dlžník príslušnú písomnosť obdrží, inak
okamihom, kedy Dlžník príslušné zásielku odmietne prevziať alebo zásielka zaslaná na poslednú známu

adresu dlžníka vráti Veriteľovi ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa Dlžník o zaslaní príslušného
oznámenia nedozvedel.

64. Bod 6. Dôsledky neúspešného doručenia zásielky Dlžníkovi z dôvodu neoznámenia zmeny adresy
pre doručovanie znáša Dlžník.

65. V bode 7 a v bode 8 o doručovaní.

66. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tým že

účastníčka konania sa v zmluvách o spotrebiteľskom úvere dopustila použitia neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon číslo 40/1964 zb. v znení neskorších
predpisoch a to konkrétne časti zmluvnej podmienky v zmysle ktorej: Oznámenie zasielané Klientovi do
vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou
na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prírode, že sa Klient o

zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Fikcia doručovania. Národná banka slovenská vyhlásila za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

67. Neprijateľná zmluvná podmienka:

68. Vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP - de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazne
bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom
poplatkov alebo informáciami.

69. Vyjadril sa, že v rámci svojej obhajoby dostatočne preukázal, že poskytnutý spotrebiteľský úver je

bezúročný a bez poplatkov, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s dobrými mravmi a
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

70. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich písomných podaniach a k námietke žalobcu,
že dohoda o vykonaní zrážok a zmluva boli podpísané v ten istý deň uviedol, že v čl. 3 bod 7 je nad

podpisovým miestom uvedené, že v prípade nesúhlasu s dohodou má spotrebiteľ právo nepodpísať
predmetnú dohodu. Ďalšia námietka žalobcu vo vzťahu k výške RPMN je nedôvodná, nakoľko výška
RPMN je adekvátna a vyjadrenie žalobcu s poukazom na internetovú kalkulačku nepovažuje za
relevantný dôkaz, nakoľko vzorec na výpočet RPMN je priamo uvedený v zákone. Bonita žalobcu
bola zisťovaná s odbornou starostlivosťou a zmluvnú pokutu taktiež považuje za súladnú so zákonom,

nakoľko sa vždy pri určovaní zmluvnej pokuty vychádza z nariadenia vlády SR č. 87/1985. Na podporu
svojich tvrdení predložil aj judikatúru slovenských súdov.

71. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.72. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

73. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva inej podnikateľskej činnosti.

74. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

75. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

76. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

77. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

78. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

79. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

80. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

81. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

82. Podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a),

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa.83. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť

záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

84. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný, alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

85. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

86. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

87. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

88. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

89. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

90. Súd v prvom rade skúmal, či je naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby, ktorou žalobca
žiada, aby súd vyslovil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Súd je toho názoru, že v prejednávanej
veci žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti, keď naliehavý právny záujem je

daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza,
pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať
vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky. Naviac určenie neplatnosti tejto dohody
sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, prípadne neprijateľnosti takejto dohody, na ktorom určení vyplýva
naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca teda ako spotrebiteľ v tomto konaní má zákonné

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.91. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca na strane dlžníka a žalovaný na
strane veriteľa uzavreli dňa 20.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 619939918. Medzi stranami
bolo nesporné že na danú zmluvu dopadá režim spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. OZ,

ako aj podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a napokon podľa iných právnych prepisov
na ochranu spotrebiteľa (napr. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Touto zmluvou
sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi (spotrebiteľovi) bezhotovostný

bezúčelový spotrebiteľský úver, poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur, ktoré sa žalobca
ako dlžník zaviazal žalovanému ako veriteľovi vrátiť spolu s dojednaným úrokom vo výške ročnej
úrokovej sadzby 21,30%, a to v 60-tich splátkach vo výške 136,11 eur so splatnosťou prvej splátky dňa
15.06.2017, každej ďalšej splátky 15. dňa v mesiaci a s termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru dňa 15.05.2022 (členenými na splátku istiny a splátku úroku podľa splátkového kalendára
uvedeného v ust. čl. XIV zmluvy). Celkovo sa tak žalobca v zmluve zaviazal zaplatiť žalovanému sumu

8.166,60 eur (celková čiastka na zaplatenie: 136,11 eur x 60 splátok = 8.166,60 eur). Ďalej bola v zmluve
uvedená doba jej trvania: na dobu určitú do 15.05.2022, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN):
22,78%, priemerná RPMN: 15,12%, odplata podľa Občianskeho zákonníka: 21,30% a úroková sadzba
pre prípad omeškania spotrebiteľa: 5% ročne. Súčasne rovnakého dňa uzavreli žalovaný ako veriteľ a
žalobca ako dlžník aj spornú dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov na zabezpečenie uspokojenia

Pohľadávky veriteľa (na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 8.166,60 eur
predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom
vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými
s uvedenými nárokmi, napr. zmluvná pokuta). Medzi stranami bola dohodnutá výška mesačnej zrážky
na sumu 136,11 eur vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu

vyplýva, že žalobcovi boli na podklade žiadosti žalovaného zo dňa 29.07.2017 (žalobca predložil žiadosť
žalovaného datovanú dňom 29.09.2017, z ktorej vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu
o zrážky zo mzdy v sume 272,22 eur, ktorá predstavuje omeškanú splátku za mesiac september 2017
a riadnu splátku za mesiac október 2017 a následne počnúc mesiacom november 2017 v sume 136,11
eur mesačne) a predloženej spornej dohody o zrážkach zo mzdy v období mesiacov október 2017 až

jún 2021 vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 6.802,20 eur (z toho v mesiaci október 2017 v
sume 272,22 eur a vo zvyšných mesiacoch v sume 136,11 eur mesačne). Táto suma však zodpovedá
dojednaným splátkam v zmysle spotrebiteľského úveru.

92. Pokiaľ ide o spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú namietal žalobca, táto je platná a neobsahuje

žiadne neprijateľné podmienky. Jej náležitosti sú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako
aj zákona o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu dohody nepochybne vyplýva že žalobca bol informovaný o
obsahu dohody, má záujem uzavrieť dohodu a konštatuje, že sa bude z jeho mzdy strhávať len tá časť,
ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. Žalobca tým, že neplnil svoje povinnosti vyplývajúce
z uzavretej zmluvy, dostal sa do omeškania s už splatnými záväzkami a z tohto dôvodu využil žalovaný

inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, pričom výška dohodnutej zrážky je v súlade s požadovaným plnením
(zameškané splátky).

93. Preskúmaním spotrebiteľskej zmluvy nemal súd za preukázané, že by predložená zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami neobsahovala ktorúkoľvek z náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/ Zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, resp. nesprávne uvedenú RPMN a súčasne v neprospech
spotrebiteľa,alebobyvzmluveuvedenáRPMNspotrebiteľskéhoúveruprekračovalanajvyššiuprípustnú
výšku odplaty stanovenej podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1 a 1a nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, na

podklade čoho by mohol dospieť k záveru, že by mal byť považovaný predmetný spotrebiteľský úver za
poskytnutý bez úrokov a poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku
dňu uzavretia predmetnej zmluvy]. Ak súd započíta všetky úhrady žalobcu v danom prípade v celkovej
sume 6.802,20 eur, tieto zodpovedajú dojednaným splátkam v uzavretej úverovej zmluve ak by aj teda
dochádzalo naďalej k zrážkam zo mzdy žalobcu mesačne v dohodnutej sume 136,11 eur, nedošlo by k

ujmevmajetkovejsférežalobcu,keďžebydošlolenkplneniupeňažnýchzáväzkovžalobcuzpredmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

94. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd žalobu zamietol.95. O trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní, a keďže v konaní bol úspešný
žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.