Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201700
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820201700.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcu: Ing. G. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX G. - W., proti žalovanému: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpený obchodnou spoločnosťou VIVID
LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o určenie neplatnosti

dohodyozrážkachzomzdyaochranuprávspotrebiteľa,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Námestovo, č. k. 4Csp/65/2020-297 zo dňa 24. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 619939918 zo dňa 20.04.2017 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 497 ObZ, § 52 a nasl. OZ, § 9 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 41,
§ 551 ods. 1 OZ, § 137 písm. c/ CSP a mal za to, že žalobca má na podanie takejto žaloby naliehavý
právny záujem. Mal preukázané, že žalobca na strane dlžníka a žalovaný na strane veriteľa uzavreli

dňa 20.04.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 619939918, na ktorú dopadá režim spotrebiteľských
zmlúv a na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi (spotrebiteľovi) bezhotovostný
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, ktorú sumu sa žalobca zaviazal žalovanému
vrátiť spolu s dojednaným úrokom vo výške ročnej úrokovej sadzby 21,30%, a to v 60-tich splátkach
vo výške 136,11 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.06.2017, každej ďalšej splátky 15. dňa v
mesiaci a s termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dňa 15.05.2022. Celkovo sa tak

žalobcavzmluvezaviazalzaplatiťžalovanémusumu8.166,60eur(celkováčiastkanazaplatenie:136,11
eur x 60 splátok = 8.166,60 eur). Ďalej bola v zmluve uvedená doba jej trvania: na dobu určitú do
15.05.2022, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN): 22,78%, priemerná RPMN: 15,12%, odplata
podľa Občianskeho zákonníka: 21,30% a úroková sadzba pre prípad omeškania spotrebiteľa: 5% ročne.
Súčasne v rovnaký deň uzavreli aj spornú dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Medzi stranami bola dohodnutá výška mesačnej zrážky na sumu 136,11 eur vždy

v riadnom výplatnom termíne dlžníka. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že žalobcovi boli
na podklade žiadosti žalovaného zo dňa 29.07.2017 a predloženej spornej dohody o zrážkach zo mzdy
v období mesiacov október 2017 až jún 2021 vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 6.802,20 eur,
ktorá suma zodpovedá dojednaným splátkam v zmysle spotrebiteľského úveru. Čo sa týka dohody o
zrážkach zo mzdy, túto považoval za platnú, neobsahujúcu žiadne neprijateľné podmienky, pričom mal
za to, že jej náležitosti sú v súlade s ust. Občianskeho zákonníka ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa.

Preskúmanímzmluvyzároveňnezistil,žebypredloženázmluvaospotrebiteľskomúvereuzavretámedzi
stranami neobsahovala ktorúkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods.2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/ Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy,
resp. nesprávne uvedenú RPMN a súčasne v neprospech spotrebiteľa. Úhrady žalobcu v celkovej sume
6.802,20 eur zodpovedajú dojednaným splátkam v uzavretej úverovej zmluve, ak by aj dochádzalo

naďalej k zrážkam zo mzdy žalobcu mesačne v dohodnutej sume 136,11 eur, nedošlo by k ujme v
majetkovej sfére žalobcu, keďže by došlo len k plneniu peňažných záväzkov žalobcu z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. O trovách konania rozhodol s poukazom na pomer úspechu strán v
konaní.

2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnutým
rozsudkom bolo porušene právo na spravodlivý súdny proces, uvedené rozhodnutie je arbitrárne
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vo veci nebol úplne zistený skutkový stav
veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Súd dospel k
nesprávnym záverom ohľadom dohody. V žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy, ktorá bola zaslaná
jeho zamestnávateľovi sa nikde neuvádza, koľko ešte chýba zaplatiť, a preto má obavy že mu bude

strhnuté viac. Žalovaný si u jeho zamestnávateľa uplatnil jednorazovú splátku vo výške 1.300,- eur
a on ostal bez príjmu. Veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej zmluvy, nakoľko v tomto okamihu nie je
jasný rozsah záväzku dlžníka v okamihu, kedy túto dohodu bude predkladať platiteľovi mzdy dlžníka.
Dohoda mu bola predložená na podpis spolu v jednej kope s úverovou zmluvou. Keby vedel, že dohoda

je dobrovoľná, tak ju určite nepodpíše. Bola súčasťou zmluvy. Poukázal na § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Dohoda bola tiež spotrebiteľskou zmluvou, o ktorej platí vyvrátiteľná zákonná
podmienka, že nie je individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 OZ). Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce
zo spotrebiteľských zmlúv alebo uzatvorené spolu pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v

rozpore so zákonom. V ďalšom namietal, že sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal ohľadom
spotrebiteľského úveru a v tej súvislosti s náležitosťami, ktoré zmluva obsahovala. Namietal výšku
RPMN, že zmluva neobsahovala všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN ako aj úrokovú sadzbu.
V odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie, resp. aby vo veci sám rozhodol.

3) Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu uviedol, že toto považuje za nedôvodné
a vyslovene účelové, v ktorom žalobca prezentuje všeobecné a nekonkrétne argumenty. Napadnuté
rozhodnutie považoval za vecne správne, s náležitým odôvodnením, ktoré vychádzalo zo správneho
skutkového a právneho základu. Z odvolania nevyplýva, na základe akých odvolacích dôvodov žalobca

napáda rozsudok, a preto mal za to, že je možné aplikovať ust. § 386 písm. d) CSP a odvolanie
odmietnuť. Inak navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4) Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa s ním nestotožňuje a zotrval na svojom odvolaní. Vo
vyjadrení zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu, pričom poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, že

pri poskytnutí úveru žalobcovi konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z).
Žalovaný nedostatočne overil bonitu, nakoľko neoveril jeho mesačné výdaje a či vôbec bude zvládať
uhrádzať splátky na novo poskytnutý úver. Zároveň namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok v
čl. XIII. Ostatné ustanovenia - bod 5 o doručovaní písomností, v príde ktorého NBS fikciu doručenia
klientovi vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval

aj vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP.

5) Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojom predošlom vyjadrení.

6) Žalobca doručil ďalšie vyjadrenie, v ktorom opakuje svoju predošlú argumentáciu a namieta absenciu

obsahových náležitostí v zmluve.

7) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutieodôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
považuje za vecne správne, pričom sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje.

9) Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval na podklade žaloby
žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zároveň žiadal,
aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie
100 eur. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď prejudiciálne skúmal,

či zmluva o úvere, (ktorej plnenie bolo zabezpečené dohodou) obsahovala všetky povinné zmluvné
náležitosti, ktorých absencia (pri RPMN aj jej uvedenie vo výške, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú
výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov) spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť uveru,
resp.čineobsahovalataké,ktorébybolivrozporesozákonom(napr.výškaúroku)adospelksprávnemu
záveru, že nie je dôvod na to, aby súd predmetnú zmluvu o úvere považoval za bezúročnú, resp.
bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal skúmanie bonity pri

uzatváraní zmluvy, ktorá skutočnosť by v prípade hrubého porušenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods.
1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy)
sama o sebe znamenala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je potrebné podotknúť, že ani túto
námietku nemožno považovať za dôvodnú. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v konaní dostatočne
preukázal, že vyššie uvedenú povinnosť si splnil. Žalovaný ešte v konaní pred súdom prvej inštancie

predložil Potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca datované ku dňu podpisu
zmluvy, resp. dohody (č.l. 61), výpis z lustrácie žalobcu v registri - CRIF - nebankových subjektov, výpis
z Registra úverov (č.l. 176), výpis z bankového účtu žalobcu za mesiac 03/2017 (č.l. 190) ako aj Žiadosť
o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 20.04.2017, z ktorej vyplýva priemerný mesačný príjem
žalobcu, jeho minimálne výdavky, spoločné príjmy, spoločné výdavky a voľné zdroje (č.l. 189).

10) Čo sa týka samotného posúdenia dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd sa stotožnil aj s
názorom súdu prvej inštancie, že táto neobsahuje neprijateľné podmienky spôsobujúce jej neplatnosť.
Žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutia súdov v iných obdobných veciach, ktoré ale nie každé
skutkovo súvisí s prejednávanou vecou. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.04.2017

sa nachádzala na samostatnom tlačive a teda nebola súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spĺňa
preto požiadavku podľa § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom
ku dňu uzavretia dohody), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ

bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z čl. I. dohody vyplýva, že jej
uzavretie bolo dobrovoľné, pričom žalovaný v čl. III. poučil žalobcu o dôsledkoch uzavretia dohody. Z čl.
III. zároveň vyplýva aj poučenie žalobcu, že má zákonnú možnosť ju odmietnuť tým, že ju nepodpíše.
Čo sa týka výšky zabezpečovanej pohľadávky, táto je špecifikovaná v čl. II. sumou 8.166,60 eur,
ktorá korešponduje s výškou celkovej čiastky, ktorú má žalobcu zaplatiť a ktorá vyplýva zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

11) V súhrne vyššie uvedených skutočností a za stavu, kedy v konaní nebolo preukázané, že by
dochádzalo k uspokojovaniu nárokov žalovaného zo zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy vo väčšom
rozsahu ako bolo zmluvne dohodnuté, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).