Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Cb/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614211605
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7614211605.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou , v spore žalobcu: D&L investment

s.r.o., IČO: 50 558 501, Strážska cesta 21, Zvolen ( predtým W.. G. Š., L.. XX.XX.XXXX, P. X, E. ) právne
zastúpenýadvokátomJUDr.IvanomHegerom,NaTroskách3,BanskáBystricaprotižalovanému:IMBIZ
s.r.o., IČO: 36 176 516, Mlynská 39, Spišská Nová Ves , právne zastúpený advokátkou JUDr. Miroslavou
Slovinskou, Štefánikovo nám. 13, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 32.737,78 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%. O výške trov bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( pôvodne Ing. G. Š. ) si žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2011 uplatnil od žalovaného
nárok na zaplatenie sumy 51.868,36€ s prísl. titulom vyplatenia ceny diela. Konanie bolo vedené pod
sp. zn. 10Cb/66/2011 s tým, že rozsudkom zo dňa 24.04.2012 právoplatným dňa 19.06.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.130,58€
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 19.130,58€ od 27.05.2009 do zaplatenia. Zároveň konanie o
zaplatenie sumy 32.737,78€ bolo vylúčené na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 10Cb/44/2014.

2. Vo vylúčenom konaní rozhodol tunajší súd prvýkrát rozsudkom zo dňa 18.04.2017 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%. Vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na
základe uzavretej zmluvy o dielo a dodatku k zmluve výrobu, dodávku a montáž opláštenia na oceľovú
konštrukciu podľa projektovej dokumentácie, ktorú zhotoviteľ prevzal a nemal k nej žiadne výhrady.
Bola dohodnutá cena diela a zádržné v prípade vážnych vád diela a vykonania v rozpore s technickými
normami. Dielo bolo protokolárne odovzdané a v protokole boli uvedené vady diela. Vady diela žalovaný

preukázal aj vyjadrením spoločnosti DEKPROJEKT, vyjadrením architekta Ing. Hrivíka a znaleckým
posudkom č. 05/2010 Technickej univerzity v Košiciach - Stavebná fakulta. Súd tiež uzavrel, že nemal
preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že nenesie zodpovednosť za prípadné vady diela, lebo to bol
žalovaný, ktorý hrubo porušil zmluvu o dielo. Za preukázané považoval to, že dielo malo vážne vady,
akým je zatekanie strechy do interiéru objektu v dôsledku netesnosti spojov, vady boli zaznamenané
v zápise o prevzatí diela a reklamované v záručnej lehote, pričom pretekanie strechy je potrebné vždy
považovať za vadu vážnu, nakoľko obmedzuje riadne užívanie diela a spôsobuje škody v interiéry. Bolo

tiež preukázané, že zhotoviteľ odmietol reklamáciu zhotoveného diela a zaslal na odstránenie vád diela
žalovanému cenovú ponuku. Súd tiež uzavrel, že námietky proti pohľadávke žalovaný uplatnil ešte pred
postúpením pohľadávky, boli uplatnené riadne a včas, a teda mu zostali zachované i po postúpenípohľadávky a mohol ich použiť na započítanie voči pohľadávke žalobcu. Toto právo mal aj v prípade,
že pohľadávky by neboli ešte splatné.

3. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 29.03.2019 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že pre ďalšie konanie predbežne uvádza,
že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že pohľadávka, ktorú uplatnil žalovaný v rámci
kompenzačnej námietky, nie je premlčaná, pretože vychádza z rovnakej zmluvy ako nárok žalobcu

uplatnený žalobou (§ 388 Obchodného zákonníka), t. j. zo zmluvy o dielo uzavretej medzi právnym
predchodcomžalobcuažalovaným.Predloženýmifaktúramižalovanýlenpreukazujedôvodnosťavýšku
nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie vád diela a ktoré tvoria základ jeho kompenzačnej námietky.
Posúdenie dôvodnosti a výšky kompenzačnej námietky bude predmetom ďalšieho konania súdu prvej
inštancie.

4. Odvolací súd tiež uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný vady diela notifikoval ( reklamoval )
u zhotoviteľa riadne a včas a opakovane žiadal ich odstránenie. Pokiaľ žalobca namietal, že vady
nevznikli jeho činnosťou, v konaní toto svoje tvrdenie nepreukázal a nepredložil a ani nenavrhol vykonať
dokazovanie na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd
zastáva názor, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dielo malo vážne vady

akým je zatekanie strechy do interiéru objektu v dôsledku netesnosti spojov a zatekanie do objektu je
vždy vážnou vadou, pretože obmedzuje riadne užívanie diela a spôsobuje škody v interiéri tak, ako to
správne uviedol súd prvej inštancie. Rozporne však podľa názoru odvolacieho súdu vyznieva tvrdenie
žalobcu, že nejde o vážne vady diela ak argumentuje tým, že "len v prípade nepriaznivého počasia je
dielo nespôsobilé na riadne užívanie". V súvislosti s týmto tvrdením žalobcu odvolací súd udáva, že

nie je mu zrejmé, kedy inokedy by sa tak vážna vada diela (zatekanie strechy) mala prejaviť, ak nie v
prípade nepriaznivého počasia.

5. V ďalšom konaní uložil odvolací súd tunajšiemu súdu vysporiadať sa s námietkami súvisiacimi so
včasnosťou započítacej námietky žalovaného podľa § 529 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 363 Obchodného zákonníka s tým, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že boli splnené
podmienky pre započítanie nároku žalovaného s nárokom žalobcu, potom bude úlohou súdu prvej
inštancie posúdiť dôvodnosť a výšku nároku žalovaného uplatneného kompenzačnou námietku.

6. Po vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie došlo k zmene zákonného sudcu v prejednávanej

veci z dôvodu odchodu pôvodnej sudkyne do dôchodku.

7. Strany boli vyzvané, či po zrušení veci s poukazom na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu
majú nejaké návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o predloženie
všetkých faktúr týkajúcich sa opravy strechy a podložiť ich najmä objednávkami, súpismi vykonaných

prác, zmluvou o dielo, stavebným denníkom, potvrdeniami o úhrade faktúr tak, aby bolo zrejmé, čo sa
malo realizovať ( či oprava strechy alebo iné práce ) a presne za aké náklady sa jednotlivé práce mali
realizovať a akým technickým spôsobom mala byť žalovaným tvrdená vada odstránená. Ďalej žiadal
žalobca predložiť kolaudačné rozhodnutie a vypočutie znalca k už predloženému znaleckému posudku
ako aj vypočutie svedkov. Znalec Ing. Tomáš Varga PhD. mal byť vypočutý k posúdeniu príčiny údajných

vád a svedkovia Ing. P. Š., W.. G. Š. S. C.. Š. D. mali byť vypočutí k preukázaniu zásahov tretích osôb
do diela a realizácii diela nad rámec dokumentácie na žiadosť žalovaného.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu a k úlohe
tunajšieho súdu zaoberať sa námietkami súvisiacimi so včasnosťou započítacej námietky a uviedol,

že má za to, že kompenzačná námietka bola uplatnená včas. V tejto súvislosti žalovaný v prvom rade
poukazuje na skutočnosť, že kompenzačnú námietku uplatnil skôr ako došlo k prvému postúpeniu
pohľadávky, teda kompenzačný prejav uplatnil už vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi ( veriteľovi ).
Kompenzačnú námietku žalovaný uplatnil v súdnom konaní, a to ako procesnú obranu proti žalobe vo
výške, ktorá neprevyšovala žalovanú pohľadávku. Poukázal, že dlžníkovi aj po zmene veriteľa zostávajú

zachované všetky námietky, ktoré by mohol v súvislosti s uplatňovaním, resp. vymáhaním pohľadávky
uplatniť v dobe jej postúpenia. Nakoľko žalovaný kompenzačnú námietku uplatnil v rámci súdneho
konania, má za to, že právnym nástupcom žalobcu musel resp. objektívne mal byť známy uskutočnenýkompenzačný prejav najneskôr pri vstupe do konania. V tejto súvislosti žalovaný dodáva, že považuje
za nesporné, že jeho pohľadávka je spôsobilá na započítanie.

9. K pojmu "bez zbytočného odkladu" použitého v ustanovení § 529 OZ žalovaný uviedol, že ide o pojem
vágny a je potrebné ho vykladať s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V každom konkrétnom
prípade je potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti,
príp. aké skutočnosti mu v tom zabránili ( Nález ÚS ČR z 15. 8.2005, sp. zn. IV. ÚS 314/05 ). Žalovaný
má za to, že boli splnené všetky zákonné

podmienky na riadne uplatnenie kompenzačnej námietky, nakoľko šlo o pohľadávku spôsobilú na
započítanie, dlžník mal túto pohľadávku v dobe, keď sa postúpenie voči nemu stalo účinným a novému
veriteľovi preukázateľne muselo resp. malo byť uplatnenie kompenzačnej námietky známe najneskôr
dňom vstupu do súdneho konania, v ktorom bola kompenzačná námietka uplatnená ako prostriedok
procesnej obrany.

10. Vo vzťahu k špecifickej úprave § 363 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že podľa tohto
ustanovenia v prípade, keď došlo k postupnému prevodu pohľadávky na niekoľko osôb, môže dlžník za
takej situácie použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v dobe prevodu voči prvému veriteľovi a
pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. V súvislosti s uvedeným žalovaný uvádza, že konanie
pôvodného žalobcu spočívajúce vo viacnásobnom postúpení pohľadávky sa mu javí ako účelové,

vykazujúce znaky zneužitia práva, pričom podľa jeho názoru takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu súdu. Žalovaný má však za to, že aj s prihliadnutím na § 363 Obchodného zákonníka je
vznesenie kompenzačnej námietky uskutočnené riadne a včas.

11. K dôvodnosti a výške nároku uplatneného kompenzačnou námietkou žalovaný uviedol, že faktúry

a výpisy z účtu o úhrade faktúr, ktorými boli fakturované práce týkajúce sa opravy strechy, dostatočne
preukazujú dôvodnosť a výšku nároku žalovaného uplatneného kompenzačnou námietkou.

12. K žiadosti žalobcu o predloženie listinných dôkazov vzťahujúcich sa k oprave strechy žalovaný
opätovne predložil listinné dôkazy, ktoré už boli predložené v priebehu konania s poukazom, že žiadnou

písomnou zmluvou o dielo na odstránenie vád strechy nedisponuje, pretože táto dohoda vrátane
objednávky bola uzatvorená ústne. Zároveň uviedol, že nedisponuje ani stavebným denníkom, nakoľko
podľa zákona pri odstraňovaní vád nie je potrebné viesť stavebný denník a tiež nie je potrebné mať
stavebné povolenie. Na doplnenie predložil Rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby zo
dňa 13.08.2009 a poukázal, že skutočnosť, že bolo vydané povolenie užívania predmetnej stavby

neznamená, že dielo - strecha, nevykazovala vady. Je celkom zrejmé, že vady existovali , čo vyplýva z
preberacieho protokolu v zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným, kde boli tieto vady vytýkané.

13. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich postojoch. Žalobca trval na tom, že kompenzačná
námietka zo strany žalovaného bola podaná oneskorene s poukazom, že žalovaný do roku 2014 chcel

odstrániť vady, od roku 2014 chcel zľavu z kúpnej ceny a od roku 2016 prišiel opätovne s kompenzačnou
námietkou na náhradu nákladov. To, že žalovaný pristúpil sám k odstráneniu vád ďalšou treťou osobou
a žiada náhradu týchto nákladov, sa dozvedel až v priebehu konania v roku 2016, nakoľko dovtedy stále
trval na tom, že žalobca resp. jeho právny predchodca mal tieto vady odstrániť. Žalobca má za to, že
zákon vyžaduje pre včasnosť uplatnenia námietky jej bezodkladné uplatnenie t.j. do 8 dní, čo sa zo

strany žalovaného nestalo, preto trvá na tom, že táto kompenzačná námietka nebola uplatnená včas.

14. Pokiaľ ide o faktúry predložené žalovaným, trval na tom, že zo samotných faktúr bez akýchkoľvek
ďalších dokladov nie je možné definovať, čoho sa týkajú a či súvisia s namietanými vadami. Tiež
poukázal na to, že na niektorých faktúrach nesedí počet hodín s počtom dní a tiež sú uvádzané položky,

ktoré nesúvisia s predmetom diela.

15. Žalovaný trval na tom, že boli splnené všetky podmienky na vznesenie uplatnenia kompenzačnej
námietky. Poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorý ustálil právny názor, že jeho pohľadávka je
nepremlčaná a taktiež nie je sporné to, že zo strany žalovaného došlo riadne a včas k výzve na

odstránenie vád. Mal za to, že žalobca nepreukázal to, že tieto vady odstránil, pričom uvedené vady
sa doposiaľ prejavujú pri daždivom počasí. Keďže ide o veľkú plochu strechy prejavujú sa na rôznych
miestach a to, že sa stále prejavujú problémy so strechou, poukazuje na to, že dielo bolo urobené
vadne. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonal dielo s vadami,pričom poukázal, že strecha je taký predmet diela, ktoré si k riadnemu uskutočneniu vyžaduje splnenie
technických noriem, preto zhotoviteľ je zodpovedný za to, aby dielo vykonal odborne a pokiaľ boli v
projekte nejaké nedostatky, bolo povinnosťou zhotoviteľa upozorniť na ne, pričom takéto upozornenie

neexistuje. Aj v znaleckom posudku poukázal znalec na chybný postup zhotoviteľa. Tvrdenie žalobcu o
tom, že ním predložené faktúry nepreukazujú opravu strechy považoval za účelové, pretože 13 resp. 14
zo 16 predložených faktúr sa výslovne týkajú opravy strechy. Zároveň poukázal na to, že už v roku 2009
komunikoval s konateľom žalobcu, ktorým bol Ing. Š. a hneď ako sa dozvedel o postúpení pohľadávky
naďalej s týmto Ing. Š. konal, pričom na výzvu žalovaného na odstránenie vád reagovala spoločnosť

SKK Group listom zo dňa 10.09.2010, hoci vtedy už mali byť pohľadávky postúpené. Riadne a bez
zbytočného odkladu zhotoviteľa upozornil na vady, dal mu aj čas na odstránenie týchto vád, pričom
počas plynutia tejto lehoty došlo k postúpeniu pohľadávky. V čase medzi postúpením pohľadávky a jej
oznámení o postúpení ako aj možnosťou započítania dával žalovaný prednosť odstráneniu vád, pričom
o tejto možnosti neustále so žalobcom komunikoval a keďže ide o totožnú osobou medzi konateľom a
pôvodnom spoločnosťou a následným majiteľom postúpenej pohľadávky Ing. Š., musel žalobca o tejto

možnosti a komunikácii vedieť. Až keď žalobca nechcel vadu odstrániť, zmenil žalobný nárok tak, že si
voči nemu uplatnil pohľadávku na započítanie.

16. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

17. Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj
svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia

neboli ešte splatné.

18. Podľa § 363 Obchodného zákonníka, ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb,
môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a
pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

19. K posúdeniu včasnosti započítacej námietky vychádzal súd z obsahu listinných dôkazov
predložených pred prvým rozhodnutím vo veci.

20. Žalovaný listom zo dňa 06.09.2010 ( č.l. 71 spisu ) označeným ako " Výzva na odstránenie vád diela

" vyzýval zhotoviteľa na odstránenie vád diela uvedených v Protokole o odovzdaní a prevzatí zo dňa
31.08.2009, a to konkrétne pretekanie strechy na viacerých miestach, pričom v prípade nepriaznivého
počasia dochádza k zatekaniu do stavby a následne k obmedzovaniu riadneho užívania celej stavby, čím
vzniká objednávateľovi ďalšia škoda. Žalovaný v liste poukázal na ustanovenia čl. VI bod 2 a čl. VII bod
1 zmluvy o dielo ako aj na znalecký posudok č. 05/2010 zo dňa 20.08.2010 a vyzval zhotoviteľa, aby v

lehote 3 dní kontaktoval objednávateľa za účelom dohodnutia časového horizontu započatia odstránenia
vytknutých vád, v opačnom prípade si zabezpečí opravu vád diela na náklady zhotoviteľa s tým, že
zadržaná časť platby bude započítaná. Taktiež si bude uplatňovať aj zmluvnú pokutu. Z uvedeného
listu mal súd nepochybne preukázané, že už tu si žalovaný uplatňuje započítanie svojej pohľadávky
na odstránenie vád diela pre prípad, že zhotoviteľ nepristúpi k odstráneniu vád. List bol adresovaný

zhotoviteľovi, spoločnosti SKK GROUP IZOPAN s.r.o., ktorej bol v tom čase jediným konateľom W.. G.
Š., čo je nepochybne zrejmé z výpisu z obchodného registra danej spoločnosti. Ing. G. Š. ako konateľ
spoločnosti SKK GROUP IZOPAN s.r.o. odpovedal na tento list žalovaného listom zo dňa 10.09.2010
( č.l. 69 spisu ) s tým, že za vady nenesie zodpovednosť. K postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti SKK
GROUP IZOPAN s.r.o. na nového veriteľa Ing. G. Š. došlo zmluvou zo dňa 31.08.2010. Zmluvou zo dňa

30.09.2016 postúpil Ing. G. Š. pohľadávku na K. B.. Následne Dominika Lišková postúpila pohľadávku
na súčasného žalobcu na základe zmluvy o postúpení zo dňa 21.11.2016.

21. Z uvedeného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaný uplatnil voči zhotoviteľovi ako prvému
veriteľovi svoju pohľadávku na započítanie listom 06.09.2010. Za zhotoviteľa ako prvého veriteľa konal

Ing. G. Š., T. bol po postúpení pohľadávky osobou totožnou s osobou nového veriteľa, preto je z
uvedeného zrejmé, že veriteľ bol od začiatku oboznámený s tým, že pokiaľ nepristúpi k odstráneniu
vád , tak žalovaný si zabezpečí opravu na náklady žalobcu a túto pohľadávku si započíta. Zhotoviteľ
reklamáciu odmietol a voči žalovanému si uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela žalobou podanou nasúd dňa 27.07.2011. V súdnom konaní si žalovaný v rámci procesnej obrany uplatnil kompenzačnú
námietku voči žalobcovi. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pohľadávku na započítanie si
žalovaný uplatnil včas a bez zbytočného odkladu a uplatnil si pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči

prvému veriteľovi. Keďže zhotoviteľ ako prvý veriteľ odmietal vady diela opraviť bezplatne, žalovaný
v zmysle zmluvy o dielo zadržal časť ceny diela do odstránenia vád a náklady na opravy započítal so
zadržanou cenou.

22. Keďže súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre započítanie nároku žalovaného

s nárokom žalobcu, posudzoval súd následne dôvodnosť a výšku nároku žalovaného uplatneného
kompenzačnou námietkou.

23. K dôvodnosti a výške nároku žalovaného vykonal súd dokazovanie obsahom listín predložených
žalovaným. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania predložené žalobcom, a to výsluch svedkov
W.. P. Š., W.. G. Š. S. C.. Š. D. ako aj výsluch znalca Ing. Tomáša Vargu, tieto dôkazy súd nevykonal,

nakoľko mali byť vypočutí k skutočnostiam, ktoré už boli skutkovo a právne ustálené v doterajšom konaní
a netýkali sa dokazovania skutočností, ktoré uložil skúmať odvolací súd po vrátení veci tunajšiemu súdu.

24. Z faktúr predložených žalovaným súd zistil, že boli vystavené dodávateľom E. Č.R. a ku každej
faktúre je priložený aj doklad o jej úhrade. Jednalo sa o faktúru č. 2011/03 na sumu 1.169,80€ splatnú

11.03.2011 za vykonané práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2011/04 na sumu 3.168,55€ splatnú
25.03.2011 za opravu strechy, spojov, izolácia, materiál. Faktúru č. 2011/05 na sumu 1.246,30€ splatnú
13.04.2011 za práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2011/06 na sumu 1.900,-€ splatnú 29.04.2011
za opravu zatečenej plávajúcej podlahy. Faktúru č. 2011/07 na sumu 3.710,-€ splatnú 05.05.2011 za
opravu strechy. Faktúru č. 2011/08 na sumu 1.049,60€ splatnú 21.05.2011 za opravu strechy. Faktúru č.

2011/09 na sumu 1.890,-€ splatnú 25.06.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/10 na sumu 1.375,50€
splatnú 07.07.2011 za opravu strechy. Faktúru č. 2011/13 na sumu 2.075,16€ splatnú 03.08.2011 za
opravu strechy. Faktúru č. 2011/15 na sumu 1.470,10€ splatnú 01.11.2011 za opravu strechy. Faktúru
č. 2011/16 na sumu 3.191,50€ splatnú 01.12.2011 za práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2012/02 na
sumu 2.605,50€ splatnú 23.03.2012 za opravu strechy. Faktúru č. 2012/03 na sumu 1.442,30€ splatnú

23.03.2012 za práce oprava po zatečení. Faktúru č. 2012/05 na sumu 4.878,-€ splatnú 10.04.2012 za
opravu strechy. Faktúru č. 2012/11 na sumu 3.759,-€ splatnú 01.05.2012 za opravu strechy. Faktúru
č. 2012/14 na sumu 1.862,-€ splatnú 22.05.2012 za opravu strechy. Spolu tak žalovaný uhradil za
vystavené faktúry sumu 36.793,31€.

25. Mesto Spišská Nová Ves ako stavebný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 13.08.2009 vydal
rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby s názvom " MADARAS Spišská Nová Ves" a zároveň
povolil užívanie tejto stavby.

26. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá

výsledku určenému v zmluve.

27. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v
čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na
objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za

akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

28. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase
uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

29. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

30. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí; b) bez zbytočného

odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa
odseku 1; c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu
diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.31. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho

povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

32. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním
náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád;

b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné; c) požadovať primeranú zľavu
z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

33. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1
kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez
zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu

predávajúceho.Aksavšakukáže,ževadytovarusúneopraviteľnéalebožesichopravoubybolispojené
neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho
požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci
neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady
neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

34. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť
časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

35. V doterajšom konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ odovzdal dielo

s vážnou vadou, ktorou bolo zatekanie strechy do interiéru objektu v dôsledku netesnosti spojov. Tiež
bolo preukázané, že žalovaný vady diela riadne a včas notifikoval ( reklamoval ), opakovane žiadal o
ich odstránenie avšak žalobca odmietal vady odstrániť.

36. V prípade, že zhotoviteľ diela vady napriek žiadosti neodstráni, môže objednávateľ od zmluvy

odstúpiť alebo žiadať primeranú zľavu z ceny s tým, že do doby odstránenia vád nie je objednávateľ
povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli
odstránené. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020 sp. zn. 3Obdo/3/2020 ak
zhotoviteľ neodstráni riadne a včas uplatnené vady diela ani v dodatočnej primeranej lehote, prípadne
oznámi, že vady diela v určenej lehote neodstráni, má objednávateľ právo na zľavu z ceny diela, aj keď

si následne nechal vady odstrániť treťou osobou. To to právo má objednávateľ aj v situácii, ak možnosť
odstránenia vád neodstránených zhotoviteľom v dodatočnej primeranej lehote prostredníctvom tretej
osoby určenej objednávateľom nebola dohodnutá v zmluve o dielo, a aj v situácii, keď objednávateľ
zhotoviteľa neupovedomil pred odstránením vád, že si tieto nechá odstrániť prostredníctvom tretej
osoby. Objednávateľ má v prípade, ak zhotoviteľ nevyhovie dôvodne a včas uplatnenej jeho žiadosti na

bezplatné odstránenie vád diela opravou , právo na zľavu z ceny diela v rozsahu rozdielu medzi zmluvne
dohodnutou cenou diela a cenou, ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom s vadami v čase, kedy malo byť
dielo dodané. Ak náklady objednávateľa účelne a predvídateľne vynaložené na odstránenie vád treťou
osobou určenou objednávateľom prevyšujú zľavu z ceny diela, sú tieto náklady v rozsahu prevyšujúcom
zľavu z ceny diela ujmou objednávateľa, ktorú je možné reparovať prostredníctvom náhrady škody.

37. Keďže v konaní bolo preukázané, že zhotoviteľ odovzdal dielo s vážnou vadou spočívajúcou
v zatekaní strechy a zhotoviteľ napriek žiadosti objednávateľa túto vadu neodstránil, je zrejmé, že
zatekanie strechy musel žalobca opraviť, na čo vynaložil náklady v celkovej výške 36.793,31€. Z faktúr
predložených žalobcom mal súd preukázané, že sa týkali opravy vád diela - strechy a výpismi z účtu

mal súd preukázané, že žalovaný reálne zaplatil fakturované sumy. V zmluve o dielo si strany dohodli
možnosť zadržať a nezaplatiť cenu za dielo až do dňa odstránenia vád. Žalovaný si kompenzačnou
námietkou uplatnil sumu za náklady súvisiace s opravou strechy a zatekaním, pričom aj keď z
predložených faktúr vyplýva, že náklady prevyšovali žalovanú pohľadávku, žalovaný si kompenzačnú
námietku uplatnil len do výšky žalovanej pohľadávky. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že

žalovaný preukázal dôvodnosť aj výšku svojho nároku uplatneného kompenzačnou námietkou , preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

42. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval súd v zmysle zásady úspechu. Keďže toto
konanie bolo vylúčené na samostatné konanie, z hľadiska nároku na náhradu trov konania posudzoval
súd celý predmet konania, teda zaplatenie sumy 51.868,36€. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom zo dňa
24.04.2012 sp. zn. 10Cb/66/2011 súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy 19.130,58€, táto suma
predstavuje 37% úspechu žalobcu. Zamietnutie žaloby čo do zaplatenia sumy 32.737,78€ predstavuje

63% úspechu žalovaného. Žalovaný tak mal v konaní úspech vo väčšom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého procesného úspechu 26% ( 63% - 37% = 26% ).
O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.