Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201554
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512201554.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky I. Y., rod. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX N.
W. Z. D.. J. O., V. XXX XX D. E. S., pr. zast. JUDr. Martinom Staroňom, advokátom AK so sídlom Hlavná
89, Prešov, proti odporcovi D.J.K., spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Južná Trieda 26, 040
01 Košice, IČO: 31 691 897, pr. zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK so sídlom Nám. sv.
Mikuláša 29, Stará Ľubovňa v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky a odporcu

proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C 22/2012-182 zo dňa 9.10.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie
navrhovateľky doručené tamojšiemu súdu dňa 20.3.2012, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom

na začatie konania. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania
nepriznáva.

Právne vec posúdil v zmysle ust. § 43 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a odôvodnil ho cit.: „Zo strany navrhovateľky ani jej právneho zástupcu nedošlo
k doplneniu podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania vo veci samej,

a jeho petit tak naďalej nie je jasný a určitý. Keďže navrhovateľka ani jej právny zástupca do dňa
vyhotovenia tohto uznesenia nedoplnili a nespresnili svoje podanie v zmysle uznesenia tunajšieho súdu
č.k. 6C/22/2012-176 zo dňa 26.5.2014, a toto podanie má stále nedostatky, pre ktoré súd nemôže ďalej
vo veci konať, súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie podanie -
návrh na začatie konania vo veci samej odmietol.“

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja účastníci konania.

Odporca namietal nesprávny výrok o trovách konania, keďže navrhovateľka zavinila, že sa konanie
muselo zastaviť. Mala byť preto zaviazaná na náhradu trov konania.

Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala nesprávny procesný postup prvostupňového súdu, keď

po dvoch rokoch a dvoch nariadených pojednávaniach bolo vydané uznesenie o odmietnutí podania.
Nemohla splniť výzvu súdu, nakoľko na pojednávaní uviedla, že E. N., S. N. a W. N. zomreli v
koncentračnom tábore a nemá ich úmrtné listy ani rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho. Dátum úmrtia
nie je podstatnou náležitosťou návrhu na začatie konania pri určení, že vec patrí do dedičstva a pre tento
nedostatok nemožno považovať petit za nejasný a nezrozumiteľný.

V zhode účastníci konania považovali podané odvolania druhého účastníka za nedôvodné.Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie

nie je správne.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a
pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom

rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd,
ktorý ho vydal.

Zprocesnéhohľadiskajesúdpovinnýsvojoučinnosťouzabezpečiťvýkonspravodlivostitak,abynedošlo

k jej odopretiu (§ 1, 3 O.s.p.).

V prvom rade sa je potrebné stotožniť s odvolacou námietkou navrhovateľky, že prvostupňový súd
postupoval prepäto formalisticky, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho
súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje, cit.:
„Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).“
„Občanské soudní řízení má sloužit k účinné ochraně práv účastníků, při respektování platné

právní úpravy vztahů plynoucích z hmotněprávní úpravy. Smyslem občanskoprávního řízení není
výklad předpisů ryze formalistickým způsobem, který ve svém důsledku vede k odepření existujícího
ohroženého práva. Přepjatým formalismem se ve své rozhodovací praxi již opakovaně zabýval Ústavní
soud, například v nálezu sp. zn. I. ÚS 3502/10 uvedl: Ústavní soud ve své konstantní judikatuře již
mnohokrát prokázal, že netoleruje orgánům veřejné moci a především obecným soudům formalistický

postup za použití v podstatě sofistikovaného odůvodňování zřejmé nespravedlnosti.“

Prvostupňový súd odmietol podanie navrhovateľky z dôvodu, že neodstránil vady podania, keďže
nedoplnila petit návrhu, ktorý musí byť jasný, určitý. Podľa názoru prvostupňového súdu nepostačovalo
uviesť, že do dedičstva po nebohom E. N. patrí nehnuteľnosť označená v petite návrhu v podiele 1/2,

po nebohom S. N. v podiele 1/4 a po nebohom W. N. v podiele 1/4, ale je potrebné uviesť dátum úmrtia
- E. N., S. N., W. N., predložiť ich úmrtné listy, resp. rozhodnutia súdu o ich vyhlásení za mŕtvych. Bolo
potrebné tiež doplniť a spresniť návrh a uviesť mená, priezviská, dátum narodenia, bydlisko právnych
nástupcovponebohomS.N.aW.N.ačinavrhujepripustiťichvstupdokonanianastrane navrhovateľov
alebo na strane odporcov a až po doplnení týchto skutočností súd môže vykonávať navrhované dôkazy

vo vzťahu ku Mag. Dr. G. I.. N..

Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu považuje navrhovateľkou označený petit za
vykonateľný. Je z neho zrejmé, že sa domáha určenia, že určitá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
zomrelých E. N., S. N., W. N.. Nehnuteľnosť je riadne označená katastrálnymi údajmi a je nezameniteľná

s inou. Boli teda splnené podmienky predpokladané ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 79
ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby
žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho
rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobevyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.7.2008, sp. zn. 3Cdo 219/2007).

Pokiaľ ide o druhý dôvod odmietnutia podania, odvolací súd poznamenáva, že určenie okruhu
účastníkov je vecou žalobcu. Nemožno nedostatok na strane či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie
(neúplný okruh účastníkov) považovať za dôvod, ktorý bráni prejednaniu návrhu na začatie konania s
následkom odmietnutia podania.

Za takejto situácie prvostupňový súd nesprávne postupoval, ak odmietol podanie navrhovateľa
(degenatio iustitiae). Z toho dôvodu odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.