Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/94/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910205834
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7910205834.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. J. O., v právnej veci žalobcu: O., s.r.o., H.: XXXXXXXX, S. 9,

XXX XX O.- Q. časť W. mesto, zast.: Z. J., s.r.o., W. 6, XXX XX O. proti žalovanému: Q. I., M.R. B. XXX/
XXX, XXX XX I. zast.: V.. X.. V. B., D.., Y. č. XX, XXX XX S. o náhradu škody, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 68.263,93-Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým,
že navrhovateľ ako podnájomník a odporca ako nájomca uzatvorili dňa 30.11.2006 podnájomnú zmluvu,

predmetom ktorej bol podnájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Priemyselnom parku, katastrálne
územieQ.,D.XXXX,I..Odporcasavsúladesčlánkom5ods.5.2zmluvyzaviazalprotokolárneodovzdať
navrhovateľovi nehnuteľnosti v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie najneskôr do 31.03.2007.
Súčasť zmluvy predstavuje aj príloha č. 8, ktorá stanovuje zoznam súčasti, ktoré rovnako tvoria
predmet podnájmu ako je uvedený v článku 3 zmluvy. V bode 9 prílohy č. 8 je stanovené, že v
rohu SO30 blízko SO14 na južnej stene SO30 je zavedený bod napojenia elektrického prúdu pre O.
a ďalší bod napojenia elektrického prúdu pre O. v SO14 na východnej stene. Je možné dosiahnuť

maximálne výkon 1,36 MW t.j. 2 x 0,9 MW. Súčasťou bodu napojenia je aj transformátorová stanica
TS 2x1000 kWA nachádzajúca sa v priemyselnom parku, čo potvrdzuje aj znalecký posudok č. 8/2010
vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kuchárom PhD., znalcom v odbore: elektrotechnika, energetika zo
dňa 19.02.2010. Dňa 20.01.2010 zásahom tretej osoby do transformátora došlo k prerušeniu dodávok
elektrickej energie pre navrhovateľa. O tejto skutočnosti navrhovateľ informoval odporcu bez zbytočného
odkladu. Navrhovateľ z dôvodu zastavenia dodávok elektrickej energie bol nútený zaobstarať si nový
zdrojelektrickejenergie,abymoholvôbecpokračovaťvosvojejpodnikateľskejčinnosti.Navrhovateľdňa

05.02.2010 uzatvoril so spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. zmluvu o poskytnutí dvoch
generátorov prostredníctvom ktorých si navrhovateľ zabezpečil náhradný zdroj elektrickej energie. Po
zániku zmluvy uvedenej v predchádzajúcej vete navrhovateľ uzatvoril dňa 08.03.2010 zmluvu o nájme
dieselového agregátu o výkone 800 kWA so spoločnosťou D. A. SK, s.r.o.. Z dôvodu uzatvorenia zmlúv
uvedenýchvpredchádzajúcomodseku,nazákladektorýchsinavrhovateľzabezpečilnáhradnúdodávku
elektrickej energie, vznikli na strane navrhovateľa náklady za poskytnutie generátorov a agregátu.
Rozdiel medzi vynaloženými nákladmi a cenou, ktorú by navrhovateľ zaplatil za dodávku elektrickej

energie prostredníctvom zapojeného transformátora predstavuje sumu 68.263,93-Eur. Navrhovateľ
uviedol, že odporca nezabezpečením dodávky elektrickej energie prostredníctvom bodu napojenia pre
navrhovateľa porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a zodpovedá za vzniknutú škodu v
zmysle §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.2. K návrhu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že s návrhom nesúhlasí, mal za to, že bod napojenia
v zmysle vyššie uvedeného predstavuje iba zásuvku, resp. výstup z elektrickej rozvodnej skrine v
rohu haly SO30 blízko SO14 na južnej stene SO30 a v hale SO14 na východnej stene (tak, ako je

to popísané v prílohe podnájomnej zmluvy), ktorý je napojený na vývod transformátora, pričom takáto
interpretácia zodpovedá nielen úmyslu účastníkov konania pri uzatvorení podnájomnej zmluvy, ale
aj ďalšiemu správaniu sa účastníkov konania počas trvania podnájomnej zmluvy, resp. praxi, ktorú
medzi sebou účastníci konania v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy
zaviedli. K predloženému znaleckému posudku č. 8/2010 uviedol, že ho nepovažuje za hodnoverný

dôkaz, ktorý by jednoznačne a dôveryhodným spôsobom preukazoval tvrdenie navrhovateľa o tom,
že súčasťou predmetného bodu napojenia je aj transformátor a to z dôvodu, že bol vypracovaný na
základe objednávky navrhovateľa ako zadávateľa. Uviedol, že určenie, či transformátor je alebo nie je
súčasťou bodu napojenia, nie je závislé na technickom posúdení, ale závisí od zmluvných dojednaní,
vôle účastníkov konania pri uzatvorení podnájomnej zmluvy a ich správania sa v súvislosti plnením
povinností vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy. Odporca uviedol, že zabezpečil, aby navrhovateľ mal

k dispozícii nielen v dobe odovzdania predmetu podnájmu, ale i naďalej počas trvania podnájomného
vzťahu funkčné body napojenia na elektrickú energiu a tak nerušene užíval predmet podnájmu v
súlade s podnájomnou zmluvou. Z vyššie uvedeného plynie, že povinnosť zabezpečiť funkčné body
napojenia elektrického prúdu odporca splnil tak, ako mu to ukladá podnájomná zmluva. Tvrdenia o jasne
stanovených podmienkach, ktoré od začiatku obe zmluvné strany prijali sú podložené aj dostupnými

informáciami odporcu, že od začiatku podnájomného vzťahu až približne do konca roku 2009 mal
navrhovateľ zabezpečenú dodávku elektrickej energie, na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom
elektrickej energie spoločnosťou ENERGOSYSTÉM. Následne po nejaké obdobie podľa dostupných
informácií odporcu odoberal navrhovateľ elektrickú energiu bez uzatvorenia zmluvy s dodávateľom,
ktorý takýto stav od istého momentu odmietol tolerovať. Povinnosť navrhovateľa v súvislosti s odberom

elektrickej energie je možné tiež podložiť jeho vlastným správaním vo vzťahu k dodávkam. Navrhovateľ
si štandardne na základe predmetného ustanovenia podnájomnej zmluvy dohodol odber plynu priamo
s jeho dodávateľom a to spoločnosťou W. plynárenský priemysel, a.s. a súčasne vybudoval i regulačnú
stanicu, ktorá mení vysoký tlak plynu na nízky na vlastné náklady. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci :

3. Z výzvy na náhradu škody zo dňa 04.05.2010 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie
sumy 68.263,93-Eur titulom náhrady škody v lehote do 12.05.2010.
4. Zo zmluvy o podnájme súd zistil, že bola uzatvorená medzi Q. I. ako nájomcom a spoločnosťou O.,
s.r.o. ako podnájomníkom dňa 30.11.2006. Predmet podnájmu bol vymedzený v článku 3.1 zmluvy o
podnájme. V zmysle článku 4.6 zmluvy o podnájme podnájomník je ku dňu prevzatia priestorov a počas

trvania doby podnájmu povinný registrovať sa ako samostatný odberateľ všetkých potrebných energií
alebo služieb a to najmä vody, elektrickej energie, plynu, resp. ostatných služieb a je povinný uzatvoriť
s Mestom I. zmluvu o vývoze komunálneho odpadu. V zmysle článku 5.2 zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že nájomca sa zaväzuje protokolárne odovzdať podnájomníkovi priestory v stave spôsobilom
na dohodnuté užívanie a to najneskôr do 31.03.2007 s tým, že podlaha vo výrobnom priestore

SO14 bude odovzdaná podnájomníkovi za účelom inštalácie výrobných zariadení podnájomníka
najneskôr do 01.01.2007. Po riadnom odovzdaní priestorov v dohodnutých termínoch, podľa časového
harmonogramu spíšu zmluvné strany preberací protokol, ktorého podpísanie oprávnenými zástupcami
oboch zmluvných strán, je dokladom o riadnom odovzdaní a prevzatí priestorov, resp. ich jednotlivých
častí k užívaniu podnájomníkom. V prílohe č. 8 bod 9 je uvedené, že v rohu SO30 blízko SO14 na južnej

stene SO30 je zavedený bod napojenia elektrického prúdu pre O. a ďalší bod napojenia elektrického
prúdu pre O. v SO14 na východnej stene je možné dosiahnuť minimálne výkon 1,36 MW, t.j. 2x0,9 MW.
5. Z faktúr VSE vystavených odberateľovi Blika, s.r.o. súd zistil v akej výške bola vyúčtovaná dodávka
elektrickej energie cez náhradný zdroj.
6.ZfaktúrdodávateľaD.A.SK,s.r.o.vystavenejodberateľoviO.,s.r.o.súdzistilvýškusumyzaprenájom

zariadení a príslušenstva vrátane doplnkových služieb za obdobie marec r. 2010 a apríl r. 2010.
7. Zo zmluvy o poskytovaní služieb č. 0092/4500/2010 zo dňa 05.02.2010 súd zistil, že bola uzatvorená
za účelom zabezpečenia dodávky elektrickej energie dvoma náhradnými zdrojmi generátormi 250 kWA
vrátane dopravy, pripojenia a obsluhy náhradného zdroja (článok 3 zmluvy).
8. Zo znaleckého posudku č. 8/2010, ktorý bol vypracovaný znalcom Ing. Ján Kuchár PhD. znalec v

odbore: elektrotechnika, energetika súd zistil, že bolo zodpovedané na otázku, čo je to bod pripojenia
na elektrickú energiu podľa prílohy č. 8 podnájomnej zmluvy a čo v sebe zahŕňa a odpoveď na otázku, či
zahŕňa v sebe pojem bod pripojenia aj trafostanicu. Z uvedeného vyplýva, že bod pripojenia elektrického
prúdu je miestom pripojenia na elektrický rozvod, v danom prípade na elektrický rozvod priemyselnéhoparku a je integrálnou súčasťou elektrického rozvodu priemyselného parku, čo v sebe zahŕňa všetky
jednotlivé galvanicky prepojené elektrické zariadenia, ktoré slúžia pre dodávku elektriny počínajúc
miestom pripojenia na verejnú rozvodnú sieť až po spomínaný bod pripojenia. Bod pripojenia zahŕňa v

sebe jednoznačne aj trafostanicu cez ktorú sa do toho bodu pripojenia dodáva elektrická energia.
9. Zo zmluvy o nájme zariadenia zo dňa 08.03.2010 súd zistil, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom
D. A. SK, s.r.o. a nájomcom O., s.r.o. za účelom poskytnutia do užívania hnuteľného zariadenia DA800
kWA a ďalších služieb v rozsahu podľa ponuky podľa prenajímateľa, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy.
10. Z písomného podania odporcu adresovaného V. parku I., s.r.o. zo dňa 29.03.2010 súd zistil, že

odo dňa 01.04.2010 mesto nebude poukazovať platby nájomného dohodnuté v článku 4 bodu 4.1, 4.2
nájomnej zmluvy z dôvodu, že obchodná spoločnosť Blika, s.r.o., ktorá užíva priestory ako podnájomník
si uplatnila nárok na zľavu z nájomného, z dôvodu, že predmet podnájmu môže reálne užívať iba v
obmedzenej miere a to dôsledkom zastavenia dodávok elektrickej energie do ním užívaných priestorov
v V. parku I..
11. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č. k. 2C/14/2010 a 2C/43/2010 súd zistil, že

navrhovateľ podal návrh na začatie konania o určenie, že podnájomná zmluva uzatvorená dňa
30.11.2006 trvá, že nájomná zmluva uzavretá dňa 20.08.2007 trvá a nájomná zmluva uzatvorená
22.09.2004 trvá. Zároveň podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením Okresného
súduTrebišovč.k.2C/14/2010-166zodňa29.01.2010súdvylúčilnasamostatnékonaniežalobužalobcu
protižalovanýmV.parkI.,s.r.o.aQ.I.ourčenietrvanianájomnej,resp.podnájomnejzmluvy.Uznesením

OkresnéhosúduTrebišovč.k.2C/14/2010-317zodňa16.02.2010súdnávrhnavrhovateľananariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/72/2010-388 zo dňa 31.03.2010 súd zmenil
uznesenie tak, že uložil žalovanému, teda V. park I., s.r.o. povinnosť zapojiť trafostanicu za účelom
odberu elektrickej energie, žalobcom strpieť užívanie trafostanice za účelom odberu elektrickej energie

a strpieť, aby sa žalobca prihlásil ako odberné miesto u dodávateľa elektrickej energie a zdržať sa
akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prerušeniu alebo zastaveniu dodávok elektrickej energie pre žalobcu
až do právoplatného skončenia konania vo veci 2C/43/2010.
12. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že nárok navrhovateľ odvodzuje od
podnájomnej zmluvy, ktorú mal navrhovateľ uzatvorenú s odporcom a na základe ktorej užíval

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v V. parku v I.. Dňa 20.01.2010 zásahom tretej osoby došlo k prerušeniu
dodávok elektrickej energie. Túto skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi. Odporca napriek tomu,
že mal vedomosť o tejto skutočnosti, nezabezpečil alebo nevykonal žiadne reálne úkony potrebné
na to, aby dodávka elektrickej energie bola obnovená prostredníctvom transformátora. Z uvedeného
dôvodu bol navrhovateľ nútený zabezpečiť si náhradný zdroj elektrickej energie a to prostredníctvom

dvoch generátorov a agregátu, pričom zmluvy, ktoré uzatvoril, boli súdu predložené. Výdavky, ktoré boli
vyčíslené predstavujú rozdiel medzi vynaloženými nákladmi a cenou, ktorú by navrhovateľ zaplatil za
dodávku elektrickej energie prostredníctvom transformátora. Táto suma predstavuje 68.263,93-Eur, čiže
viac náklady a túto sumu považujú za škodu, ktorá bola navrhovateľovi týmto spôsobená. Priemerná
denná spotreba elektrickej energie bola vyčíslená na základe faktúr, ktoré boli dovtedy za spotrebu

elektrickej energie uhrádzané.
13. Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že v zmysle podnájomnej zmluvy nebola riešená
dodávka elektrickej energie, nebolo to súčasťou podnájomnej zmluvy. Otázka transformátora a to, či je
alebo nie je súčasťou bodu napojenia nie je otázkou technickou, ale je otázkou právnou. V tomto smere
poukázal na písomné vyjadrenie podané k návrhu na začatie konania. Uviedol, že zmluva o podnájme

je dostatočne rozsiahla a v celej zmluve je otázka dodávka elektrickej energie riešená iba kratučkými
ustanoveniami a to konkrétne v článku 4.6 a v bode 9 prílohy č. 8 a pokiaľ by mala byť vyvodená
zodpovednosť odporcu za dodávku elektrickej energie, určite by to bolo špecifikované podrobne v danej
zmluve. Tým, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach bolo spoločnosti V. park s.r.o. uložené zapojiť
transformátor, bola otázka dodávky elektrickej energie vyriešená a tým vlastne nevznikajú ďalšie škody.

Poukázal na to, že k odstráneniu tohto stavu došlo bez zásahu odporcu a nezávisle od odporcu. Uviedol,
že odporca nie je vlastníkom ani nájomcom, ani iným užívateľom transformátora a z uvedeného dôvodu
nemá k dispozícii žiadne právne ani technické možnosti na obnovenie dodávky elektrickej energie
prostredníctvom transformátora.
14. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že dôvodom podania návrhu bolo, že

bod napojenia elektrickej energie sa stal nefunkčný, napriek tomu, že navrhovateľ mal uhradené
všetky záväzky voči dodávateľovi elektrickej energie a aj dodávateľ elektrickej energie bol pripravený
dodávať elektrickú energiu. Ustanovenie, z ktorého vychádzal sa nachádza v podnájomnej zmluve a
to, že odporca je povinný zabezpečiť navrhovateľovi funkčný bod napojenia, ktorý umožňuje odberelektrického prúdu. Teda bolo výlučne na odporcovi akým spôsobom zabezpečí funkčnosť bodu
napojenia, či prostredníctvom transformátora alebo iným spôsobom. Poukázal na to, že Q. I. mal
uzatvorenú nájomnú zmluvu s V. parkom I., s.r.o., na základe ktorej prenajímal nehnuteľnosti, čiže

celý areál. V areáli priemyselného parku sa nachádzajú dva transformátory, jeden, ktorý existoval
v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, ten nie je predmetom tohto konania a táto skutočnosť nebola
medzi účastníkmi sporná. Druhý transformátor, ktorý je predmetom tejto zmluvy bol nadobudnutý, resp.
uvedený do prevádzky z financií získaných prostredníctvom štrukturálnych fondov. Poukázal na to, že
vlastníkom stavieb postavených v súlade s projektovou dokumentáciou k výstave V. parku I. počas doby

nájmu, sa stáva nájomca, teda Q. I.. Z uvedeného dôvodu nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že odporca
nie je vlastníkom transformátora a teda na strane odporcu bolo dané právo na zapojenie transformátora
po zásahu tretej osoby z titulu jeho vlastníckeho práva. K otázke bodu napojenia právny zástupca
navrhovateľa poukázal na projekt V. parku I. a súhrnnú technickú správu, ktorá je súčasťou projektovej
dokumentácie z roku 2004 a uviedol, že je tam výslovne aj v jednej, aj druhej správe riešená otázka
bodu napojenia, čo to je.

15. Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že poukazuje na to, že bod napojenia bol funkčný
v čase uzatvorenia podnájomnej zmluvy, počas trvania podnájomnej zmluvy a aj v súčasnom období
je funkčný, pretože nezávisle na vôli odporcu došlo z funkčného bodu napojenia k prerušeniu dodávky
elektrickej energie. Po uložení povinnosti predbežným opatrením bola elektrická energia opäť cez daný
funkčný bod napojenia dodávaná navrhovateľovi.

16. Zo stanoviska k vyjadreniu k žalobe zo dňa 01.12.2010 súd konštatuje, že právny zástupca
navrhovateľa sa vyjadroval k otázke pojmu bodu napojenia.
17. Z celkovej sprievodnej a súhrnnej technickej správe k projektu stavba V. park I. most východ,
západ súd zistil, že sú definované pojmy celkové urbanistické, architektonické a stavebno-technické
riešenie stavby ako SO05 trafostanica TR1, jedná sa o rekonštrukciu pôvodnej trafostanice umiestnenej

juhovýchodne v areáli murovaná konštrukcia, SO06 trafostanica TR2 jedná sa o novonavrhovanú
trafostanicu umiestnenú severozápadne za objektom SO20, trafostanica rešpektuje požiadavku na
elektrickú energiu. V bode 7 elektrická energia technickej správy je definovaný bod napojenia pre
jednotlivé objekty areálu ako rekonštruovaná trafostanica TR1 s dvoma transformátormi 630 kWA a
jednak plánovaná nová kiosková transformovňa TR2 1000 kWA.

18. V technickej správe pre prestavbu a dostavbu V. park I. je v bode 1.4.3. definovaný hlavný
rozvádzač RH1330, ako hlavný rozvádzač - skriňový umiestnený v hale pri stene. Bodom napojenia je
NN rozvádzač v novej trafostanici.
19. Z nájomnej zmluvy zo dňa 22.09.2004 súd zistil, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom O. D. G.,
s.r.o. ako prenajímateľom a Q. I. ako nájomcom. V článku 3 zmluvy bol špecifikovaný predmet prenájmu.

K zmluve o nájme bol uzatvorený dodatok č. 1 dňa 28.12.2007.
20. Z listín kalkulácia viac nákladov (neprístupnosť bodu napojenia) predložených navrhovateľom súd
zistil spôsob vyčíslenia viac nákladov za mesiac január, február, marec a apríl r. 2010.
21. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu zo dňa 17.12.2010 súd konštatuje, že právny
zástupca odporcu sa nestotožnil s kvalifikáciou termínu bod napojenia uvedeným právnym zástupcom

navrhovateľa. Poukázal na to, že pojem bod napojenia nie je, resp. neexistuje legálna definícia a je
potrebné ho vykladať v zmysle zmluvných dojednaní, resp. vôle účastníkov konania pri uzatváraní
podnájomnej zmluvy. Opäť poukázal na prílohu č. 8 bod 9 k zmluve o podnájme ako aj na to, že
nezávisle na vôli odporcu došlo z funkčného bodu napojenia k prerušeniu dodávky elektrickej energie a
znovupripojenia na dodávku elektrickej energie. Reagoval na vlastnícky vzťah k transformátoru, uviedol,

že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti a to transformátora.
Poukázal na to, že v dôsledku nedostatočných finančných prostriedkov došlo k niekoľkým zmenám v
projekte V. parku I.. Zmeny si vyžiadala aj výstavba predmetného nového transformátora. Odporca v
rámci výstavby investoval iba do vybudovania betónového podlažia, ktoré malo slúžiť pre umiestnenie
transformátoraanebolopovinnosťouodporcuzabezpečiťajsamotnýtransformátor.Transformátornebol

financovaný z prostriedkov NFP a nebol postavený v súlade s projektovou dokumentáciou.
22. Z výpovede štatutárneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ nikdy od mesta nežiadal
dodávku elektrickej energie. Požiadavka navrhovateľa smerovala k tomu, aby bol k dispozícii funkčný
bod napojenia, jeho špecifikácia je daná prílohou č. 8 podnájomnej zmluvy. Podpisom zmluvy sa
mesto zaviazalo plniť požiadavky a zabezpečiť ich počas celého trvania podnájomnej zmluvy. Celý

vzťah fungoval až do 20.01.2010, kedy došlo k znefunkčneniu bodu napojenia. Tento bod bol nefunkčný
a nebolo možné prostredníctvom neho odoberať elektrickú energiu. Ku dňu 20.01.2010 nedošlo k
prerušeniu dodávky elektrickej energie, tá bola stále dodávaná do transformátora a ďalej bol prísun
elektrickej energie do bodu napojenia, ale bol zastavený tento prísun vypnutým ističom, teda neboladodávka elektrickej energie ďalej do hál. Transformátor, na ktorý je priamo napojený navrhovateľ, bol
vybudovaný v roku 2007. Čo sa týka uzatvorenia zmluvy alebo prihlásenia ako samostatného odberateľa
elektrickej energie túto povinnosť si navrhovateľ splnil od samotného začiatku fungovania. Od roku 2007

bol registrovaný ako samostatný odberateľ a mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou A., s.r.o.. Tento
zmluvný vzťah trval až do 20.01.2010. V roku 2009 v decembri vyzval spoločnosť A., aby im zaslali návrh
zmluvy na rok 2010. Tento návrh im bol zaslaný, oni ho podpísali, teda akceptovali a podpísaný exemplár
zmluvy zaslali druhej zmluvnej strane. Takisto bola uhradená výška preddavku za mesiac január r. 2010
a navrhovateľ neobdržal podpísanú zmluvu od spoločnosti A. naspäť. Preddavok bol uhradený a bol

vrátený po odpojení bez akéhokoľvek odôvodnenia. Za obdobie od 21.01.2010 do 23.04.2010 bola
dodávka elektrickej energie riešená náhradnými zdrojmi tak, ako bolo uvedené v žalobnom návrhu a
výška nákladov vyčíslená rovnako v žalobnom návrhu.
23. Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že transformátor je nehnuteľnosť, na ktorú
musí byť nájomná zmluva písomná. Technická správa alebo dokumentácia nebola nikdy súčasťou
podnájomnej zmluvy. Projektová dokumentácia a

projektsameniliavkonečnomdôsledkutátotrafostanicanebolapostavenázprostriedkovnenávratného
finančného fondu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Túto skutočnosť navrhovateľ od
začiatku vedel. Aj z uvedeného dôvodu sa v zmluve o podnájme nehovorí o transformátore, o dodávke
elektrickej energie, ale hovorí sa iba o technickom bode, ktorý je umiestnený v hale. Trafostanica ako
objekt v čase uzatvorenia zmluvy ešte neexistovala, čiže nemohli dohodnúť bod napojenia na budove,

ktorá v tom čase ešte neexistuje a ani nebolo v pláne ju postaviť tak, aby bola vo vlastníctve mesta. Od
začiatku navrhovateľ uzatvoril zmluvu o dodávke elektrickej energie so subjektom, ktorý túto dodávku vie
zabezpečiť. Uvedené vyplýva aj z toho, že zmluva so spoločnosťou A. bola ukončená podľa informácii
odporcu k 31.12.2009.
24. Zo Zmluvy o spoločnom zabezpečení súčasti priestorov nachádzajúcich sa v areáli priemyselného

parku zo dňa 30.11.2006 súd zistil, že bola uzatvorená medzi Q. I. a O. D. G., s.r.o.. Predmetom bolo
dohoda strán spoločne zabezpečiť požiadavky podnájomníka vymedzené v zozname súčasti priestorov
zahrnutých v predmete podnájomnej zmluvy príloha č. 8 podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Q. I. a
spoločnosťou O., s.r.o. za účelom riadneho a včasného odovzdania priestorov podnájomníkovi v termíne
dohodnutom v podnájomnej zmluve (bod 1.6 zmluvy).

25. Súd konštatuje, že zo strany právneho zástupcu odporcu bolo doložené do súdneho spisu
pôdorys transformátora a fotografie predmetu podnájmu a hlavných elektrických rozvodných skríň na
preukázanie skutočnosti, že sporný bod napojenia sa nachádza v predmete podnájmu užívaného
navrhovateľom v zmysle zmluvy o podnájme, kde na pôdoryse je vyobrazený predmet podnájmu
a súčasne z fotografií trafostanice hlavnej rozvodnej skrine RH13,30 a RH14 vidno výstupy, body

napojenia na elektrický prúd v zmysle zmluvy o podnájme.
26. Z výpovede štatutárneho zástupcu odporcu súd zistil, že o predmete konania vie iba z
podania zamestnancov, bol oboznámený s obsahom zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi odporcom a
navrhovateľom ako aj dodatkom k týmto zmluvám. Odvolal sa na podanie, ústne a písomné, právneho
zástupcu navrhovateľa.

27. Z prednesu právneho zástupcu odporcu súd zistil, že trafostanica nikdy nebola súčasťou alebo
predmetom zmluvy o podnájme a poukázal na to, že trafostanica na základe zmluvy o leasingu je vo
vlastníctve leasingovej spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. a spoločnosť V. park I. ju má
iba v nájme. Pokiaľ v položkách rozpočtu agentúry SARIO sú uvedené položky ohľadne trafostanice,
jedná sa o položky prípravných prác potrebných na vybudovanie trafostanice, nie položky tovarov a

služieb, ktoré sú potrebné na vytvorenie trafostanice, t.j. kúpa zariadenia a kiosku. Súdu bol predložený
splátkový kalendár leasingovej spoločnosti a listiny zo súdneho spisu prebiehajúceho súdneho konania
2C/14/2010 ohľadne vlastníctva transformátora a ďalej bol predložený súdu rozpočet zo zmluvy s
agentúrou SARIO.
28. Z pripojeného súdneho spisu č.k. 2C/14/2010 tunajšieho súdu boli vyhotovené kópie zmluvy o

finančnom leasingu č. 0040040 zo dňa 20.04.2007 medzi spoločnosťou J. W. sporiteľne, a.s. a O. D.
G., s.r.o., predmetom bola trafostanica MRw-b, rok výroby 2007. Zároveň boli zabezpečené všeobecné
podmienky finančného leasingu ako aj súhlas s prenájmom predmetu leasingu tretej osobe.
29. Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozhodol rozsudkom 14C/94/2010-293 zo
dňa 10.05.2011. Rozsudok zo dňa 10.05.2011 č.k. 14C/94/2010-293 bol žalobcovi doručený dňa

10.06.2011 proti ktorému žalobca dňa 24.06.2011 doručil konajúcemu súdu odvolanie, a to proti
výroku o zamietnutí návrhu na náhradu škody a proti výroku o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť
trovy konania žalovanému v súlade s § 205 ods. 2 písm. c), t) a f) a § 221 písm. h) zák. č. 99/1963
Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a navrhol Krajskému súdu v Košiciachnapadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť v plnom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.
30.Odvolací súd Krajský súd vKošiciach rozhodol uznesením4Co/305/2011-345 zo dňa23.05.2013,

ktorým zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V rozhodnutí odvolací súd uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou prvoinštančného súdu
prostredníctvom znaleckého dokazovania ustáliť, či žalovaný v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy na
seba prevzal povinnosť napojiť žalobcu do elektrickej siete prostredníctvom plynulej a priepustnej
cesty elektrického prúdu a s uvedenými skutočnosťami sa vyporiadať vo vzťahu k uplatnenému

nároku na náhradu škody. Rozhodne aj z doterajšieho dokazovania vyplýva, že ide o posúdenie
odbornej otázky. Až po takto doplnenom dokazovaní a vyhodnotení jednotlivých dôkazov zvlášť ako
aj v ich vzájomných súvislostiach podľa zásad uvedených v ustanovení § 132 O.s.p. (§ 191 CSP)
opätovne rozhodne vo veci po všetkých stránkach preskúmateľným rozsudkom a zároveň rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania.
31. Konajúci súd opätovne vykonal dokazovanie k opodstatnenosti uplatňovaného nároku žalobcom

na náhradu škody a to v intenciách vyjadrených v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach
4Co/305/2011-3456 zo dňa 23.05.2013.
32. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, ich právnych zástupcov ako aj znaleckým
dokazovaním, kde bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2019 súdnym znalcom Ing. Jozefom
Holjenčíkom Phd., Bakarova 2/A, 036 01 Martin ako aj doplnením č. 1 k znaleckému úkonu č. 2/2019.

33. Prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom 14C/94/2010-293 zo dňa 10.05.2011, ktorý rozsudok
bol zrušený odvolacím súdom Krajským súdom v Košiciach uznesením 4Co/305/2011- 345 zo dňa
23.05.2013 v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
34. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
36. Prvoinštančný súd po zrušení rozsudku 14C/94/2010-293 zo dňa 10.05.2011 a to uznesením
Krajského súdu v Košiciach 4Co/305/2011-345 zo dňa 23.05.2013 rozhodol vo veci za účinnosti
zákona č. 160/2015 Z.z. CSP.

37. V zmysle vyššie uvedeného prvoinštančný súd vyzval strany konania, aby doručili konajúcemu
súdu svoje vyjadrenie v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach
4Co/305/2011-345 zo dňa 23.05.2013 a zároveň aby konajúcemu súdu uviedli, aký navrhujú ďalší
postup v konaní a aké ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania vo veci majú.
38. Dňa 02.01.2018 žalobca doručil konajúcemu súdu písomné podanie v ktorom uviedol, že

upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že žalobca už v priebehu prvostupňového konania v roku
2010 predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Kuchárom, odbor elektrotechnika,
energetika, zo dňa 19.02.2010 č. 8/2010 v zmysle ktorého, v závere znalec jednoznačne konštatoval,
že bod pripojenia musí byť integrálnou a funkčnou súčasťou elektrického rozvodu a bod napojenia
zahŕňa aj trafostanicu a rovnako poukázal aj na skutočnosť, že zo strany žalovaného nebol

predložený žiaden dôkaz, ktorý by závery znaleckého posudku predloženého žalobcom vyvracal.
Na základe uvedeného mal preto žalobca v súlade so závermi rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach za preukázané, že povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť pre žalobcu napojenie do
elektrickej siete prostredníctvom plynulej a priepustnej trasy.
39. Dňa 15.01.2018 zo strany žalovaného bolo konajúcemu súdu doručené podanie v ktorom

žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu bol od začiatku konania sporný výklad pojmu bod
napojenia na elektrickú energiu a skutočnosť, či je jeho súčasťou aj transformátorová stanica TS
2x 1000 kWa. Žalovaný ďalej uviedol, že so závermi rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sa
nestotožňuje a naďalej zotrváva na tom, že pojem bod napojenia na elektrickú energiu je potrebné
interpretovať v kontexte znenia podnájomnej zmluvy a podnájomného vzťahu medzi stranami sporu

na jej základe založeného. Pri tom je potrebné zohľadniť úmysel, resp. vôľu strán sporu pri
uzatváraní podnájomnej zmluvy a tiež ďalšie správanie sa strán sporu počas trvania podnájomnej
zmluvy, resp. praxe, ktorú medzi sebou strany sporu v súvislosti s plnením povinnosti vyplývajúcich
z podnájomnej zmluvy zaviedli ( konkrétne čl. 4 bod 4.6 podnájomnej zmluvy v spojení s bodom
5 a bodom 9 prílohy k podnájomnej zmluve), kde podľa bodu 9 prílohy č. 8 k zmluve o podnájme

uzavretej medzi žalobcom ako podnájomníkom a žalovaným ako nájomcom dňa 30.11.2006 v
znení neskorších dodatkov: „V rohu v SO30 blízko SO 14 na južnej strane SO 30 je zavedený bod
napojenia elektrického prúdu pre BLIKUaďalší bod napojenia elektrického prúdu pre BLIKU vSO14
na východnej stene. Je možné dosiahnuť minimálny výkon 1,36 MW, t.j. 2x 0,9 MW. “ Skutočnosť,že trafostanica TR2 bude súčasťou bodu napojenia a stane sa predmetom podnájmu z podnájomnej
zmluvy nevyplýva, ani to nezodpovedá úmyslu strán sporu pri uzatváraní podnájomnej zmluvy a
správaniu sa účastníkov konania počas trvania zmluvy. Keďže pojem bod napojenia nepredstavuje

termín, resp. pojem, ktorý je definovaný v niektorom s platných právnych predpisov, závisí iba na
účastníkoch jednotlivých právnych vzťahov na akom obsahu pojmu bod napojenia sa medzi sebou
dohodnú. Žalovaný ďalej uviedol, že ak bol bod napojenia definovaný v podnájomnej zmluve z
ktorej vyplýva i povinnosť žalovaného zabezpečiť tento bod napojenia pre žalobcu funkčný a teda,
ak bodom napojenia a jeho súčasťou má byť aj trafostanica TR2 ako stavba, nie je zrejmé, z akého

dôvodu by podnájomná zmluva nešpecifikovala ako predmet podnájmu i predmetnú trafostanicu
TR2, resp. z akého dôvodu by bod 9 prílohy č. 8 k podnájomnej zmluve určoval, že predmetné
body napojenia elektrického prúdu sú zavedené na južnej a východnej stene príslušných stavieb SO
30 a SO 14. Z ohľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru, že pre určenie bodu napojenia na
elektrickú energiu v zmysle bodu 9 prílohy č. 8 k podnájomnej zmluve nie je potrebné nariaďovať
znalecké dokazovanie nakoľko tieto skutočnosti vyplývajú z písomných dôkazov predložených

v konaní a výpovedí strán sporu. V prípade, že by tieto skutočnosti nemal súd za dostatočne
preukázané, žalovaný navrhol, aby súd v konaní vypočul svedkov X.. I. D., H.. Q. A. a H.. Y. B.,
ktorí sa môžu vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcich sa zabezpečenia dodávky elektrickej energie
do predmetného podnájmu užívaného žalobcom, úmyslu strán sporu pri uzatvorení podnájomnej
zmluvy a naplnení zmluvnej podmienky uvedenej v bode 9 prílohy č. 8 podnájomnej zmluvy a k

správaniu sa strán sporu počas trvania podnájomného vzťahu.
40. Na pojednávaní konanom dňa 20.03.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že k otázke potreby
vykonania znaleckého posudku má žalobca za to, že v rámci svojho podania zo dňa 21.12.2017
nevyjadril svoj nesúhlas s vykonaním znaleckého dokazovania ale iba konštatoval, že skutočnosti,
ktoré Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí považoval za potrebné objasniť, preukázal

znaleckým posudkom, ktorý si nechal žalobca vypracovať a predložil ho súdu na vykonanie dôkazu.
Preto mal žalobca za to, že skutočnosti, ktoré krajský súd požadoval preukázať, žalobca preukázal
a doložil do súdneho spisu a zároveň sa nebráni vykonaniu znaleckého dokazovania nariadeného zo
strany súdu. Ďalej len vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval, že zo strany žalovaného nebol
predložený žiadny znalecký posudok, ktorý by popieral závery znaleckého posudku predloženého

žalobcom, preto má žalobca za to, že už ním predložený znalecký posudok do spisu, dáva
odpovede na otázky, ktoré vzniesol Krajský súd ako odvolací súd.
41. Na pojednávaní konanom dňa 20.03.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že v zmysle
prednesu právneho zástupcu žalobcu nie je možné vyhnúť sa nariadeniu znaleckého dokazovania a
teda, aby bolo učinené uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, aby sa nevychádzalo iba z nejakého

znaleckého posudku, ktorý pred viac ako 8 rokmi poskytol žalobca, ktorý žalovaný spochybňuje,
tak žalovaný navrhol vypracovanie znaleckého posudku v danej veci.
42. Uznesením 14C/94/2010-480 zo dňa 11.12.2018 konajúci súd ustanovil k posúdeniu skutočnosti,
na ktoré sú potrebné odborné znalosti, súdneho znalca Ing. Jozef Holjenčík Phd. znalec v odbore
energetika a elektrotechnika, Bagarová 2/A, Martin a uložil mu zamerať znalecké dokazovanie na

zodpovedanie otázok, ktoré boli predložené zo strany žalobcu a žalovaného (č.l. 484-481).
43. Ustanovený súdny znalec Ing. Jozef Holjenčík Phd. vypracoval znalecký posudok č. 2/2019,
ktorý doručil konajúcemu súdu dňa 18.03.2019.
44. Zo znaleckého posudku č. 2/2019, ktorý vypracoval znalec Ing. Ján Holjenčík Phd. znalec v
odbore energetika a elektrotechnika, súd zistil, že bolo zodpovedané v časti III. - záver znaleckého

posudku ( strana 15 až18 znaleckého posudku) na otázky strán sporu, a to: Otázka č. 1 - Čo je
bodom napojenia v zmysle prílohy č. 8, bod. 9 k Podnájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 30.11.2006 a z čoho pozostáva? Otázka č. 2 - Je možné, aby samotná el. zásuvka,
resp. samotný výstup z rozvodovej skrine dosahoval akýkoľvek elektrický výkon?
Otázka č. 3 -Aké sú základné funkcie bodu napojenia na elektrický prúd?

Otázka č. 4 - Predstavuje v zmysle Podnájomnej zmluvy zo dňa 30.11.2006 uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným trafostanica TR2 a TR1 súčasť bodu napojenia na elektrický prúd? Otázka
č. 5 -Je možné z definície bodu napojenia podľa bodu 9, Prílohy č. 8 k Zmluve o podnájme
uzatvorenej medzi žalobcom ako podnájomníkom a žalovaným ako nájomcom, dňa 30.11.2006 v
znení neskorších dodatkov ( ďalej len „Podnájomná zmluva“), podľa ktorej: „V rohu SO30 blízko

SO14 na južnej stene SO30 je zavedený bod napojenia elektrického prúdu pre BLIKU, a ďalší
bod napojenia elektrického prúdu pre BLIKU v SO14 na východnej stene. Je možné dosiahnuť
minimálny výkon 1,36 MW, t.j. 2x 0,9 MW“, vyvodiť záver, že jeho súčasťou je aj Transformátorová
stanica TS 2x 1000 kVA ( ďalej len „Trafostanica TR 2“), ktorá je pevne napojená so zemou anenachádza sa na stene ani jednej haly, resp. predmete podnájmu? Otázka č. 6 -Je súčasťou
bežnej praxe v oblasti energetiky, že súčasťou bodu napojenia je aj trafostanica, ktorá nie je
predmetom vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľností do ktorej je dodávaná elektrická energia?

Otázka č. 7 -Obsahuje definícia pojmu bod napojenia podľa bodu 9, Prílohy č. 8 k Podnájomnej
zmluve zároveň aj záväzok dodávať elektrickú energiu prostredníctvom bodu napojenia? Otázka č.
8 - Je možné pod definíciou pojmu bod napojenia na elektrickú energiu subsumovať celé elektrické
vedenie vysokého napätia po transformovanú stanicu a ďalej tiež elektrické vedenie nízkeho napätia
do transformátorovej stanice až po konkrétne odberné miesto?

Otázka č. 9 - Čo zahŕňa v oblasti energetiky povinnosť prenajímateľa poskytnúť nájomcovi bod
napojenia na elektrickú energiu; je súčasťou tejto povinnosti, aj povinnosť zabezpečiť napojenie
transformátorovej stanice na elektrické rozvody vysokého napätia? Otázka č. 10 -Boli body napojenia
podľa bodu 9, Prílohy č. 8 Podnájomnej zmluvy funkčné i v období od 21.01.2010 do 23.04.2010,
kedy bola Žalobcovi dodávaná elektrická energia do predmetného podnájmu prostredníctvom
dieselagregátov? Otázka č. 11 - Je prípustné v rámci praxe v oblasti energetiky dohodnúť, že bodom

napojenia na elektrickú energiu sú výstupy z elektrickej rozvodovej skrine, obdobné ako sú výstupy
z elektrickej rozvodovej skrine RH 13-30 alebo RH 14?. Na uvedené otázky znalec odpovedal
nasledovne: Odpoveď na otázku č. 1- Určenie bodu napojenia v podnájomnej zmluve nie je možné
považovať za určenie bodu napojenia tak, ako to predpisuje platná legislatíva t.j. zákon č. 565/2004
Z.z., vyhláška č. 335/2007 Z.z.. Odpoveď na otázku č. 2 -

Zásuvka ani výstup z rozvodovej skrine nedosahuje elektrický výkon. Odpoveď na otázku č. 3 -
Bod napojenia je miesto odberu elektriny vybavené určeným meradlom. V odbernom mieste sa
pripája odberateľ do distribučnej sústavy a elektrina v tomto mieste mení vlastníka. Pred odberným
miestom bola elektrina vo vlastníctve dodávateľa elektriny, v tomto prípade to bola spoločnosť
EnergoSystém s.r.o. a v odbernom mieste zmenila majiteľa a prechádza do vlastníctva odberateľa

t.j. spoločnosti BLIKA s.r.o.. Odpoveď na otázku č. 4 -
Určenie bodu napojenia v podnájomnej zmluve nie je možné považovať za určenie bodu napojenia
tak, ako to predpisuje platná legislatíva t.j. zákon 656/2004 Z.z., vyhláška č. 335/2007 Z.z.. Odpoveď
na otázku č. 5 -
Nie, nakoľko v bode 9 prílohy č. 8 určený bod napojenia nie je možné považovať za určenie

bodu napojenia v súlade s platnou legislatívou. Odpoveď na otázku č. 6 - Bod napojenia je jedno
konkrétne miesto, jeden bod v ktorom je inštalované určené meradlo pre meranie spotreby elektriny
- elektrometer. V tomto prípade bol v projektovej dokumentácií pre odberné zariadenia, ktoré sú v
podnájme spoločnosti O. s.r.o., určený bod napojenia v rozvádzačoch umiestnených v trafostaniciach
T1 a T2. To isté platí aj pre trafostanicu, ktorá má tiež určený bod napojenia do nadradenej

sústavy. Samotná trafostanica nemôže byť bodom napojenia. Body napojenia sú v nej umiestnené.
Odpoveď na otázku č. 7 -Nie. Dodávať elektrinu do bodu napojenia pre spoločnosť BLIKA s.r.o.
sa zmluvne zaviazal dodávateľ elektriny spoločnosti A. s.r.o. zmluvou o združenej dodávke. Bod
napojenia však nie je totožný s tým čo je uvedené v bode 9, Prílohy č. 8 k Podnájomnej zmluve.
Odpoveď na otázku č.8 -

Bod napojenia je jedno konkrétne miesto, jeden bod v ktorom je inštalované určené meradlo pre
meranie spotreby elektriny - elektrometer. Elektrické vedenia nízkeho napätia od odberného miesta
po jednotlivé spotrebiče odberateľa BLIKA s.r.o. nie sú súčasťou bodu napojenia. Rovnako tak nie
je súčasťou bodu napojenia ani vedenie vysokého napätia. Odpoveď na otázku č. 9 -Bod napojenia
je miesto odberu elektriny vybavené určeným meradlom. V odbernom mieste sa pripája odberateľ

do distribučnej sústavy a elektrina v tomto mieste mení vlastníka. Povinnosti vlastníka sa s spravidla
upravujú písomnou zmluvou v ktorej sa uvedú všetky povinnosti prenajímateľa. „Poskytnutie“ bodu
napojenia v praxi znamená, že odberateľ sa môže v tomto mieste pripojiť do distribučnej sústavy a
po splnení zákonom stanovených podmienok z ktorých jednou je aj uzatvorenie zmluvy o dodávke
elektriny, alebo združenej dodávke elektriny s dodávateľom elektriny, môže elektrinu odoberať zo

sústavy. Je samozrejmosťou, že celá sústava pred odberným miestom musí byť funkčná, inak
by nemalo zmysel pripájať sa do nefunkčného bodu napojenia a uzatvárať zmluvu o združenej
dodávke. Odpoveď na otázku č. 10 - Body napojenia uvedené v podnájomnej zmluve v bode č. 9
Prílohy č. 8 nie sú totožné so skutočnými bodmi napojenia. Podľa predložených dokladov Žalobcovi
nebolo možné dodávať elektrinu z bodu napojenia umiestnenom v trafostanici TR2, nakoľko dodávateľ

elektriny spoločnosť A. s.r.o., nemohla na tomto zariadení podnikať ( vykonávať distribúciu elektriny
a dodávať elektrinu odberateľovi). Trafostanica T2 nebola jeho majetkom, ani ju nemal v prenájme.
Vlastníkom bola spoločnosť Priemyselný park I. s.r.o.. Body napojenia boli funkčné ale pre dodávkuelektriny odberateľovi neboli splnené legislatívne podmienky. Odpoveď na otázku č. 11 - Áno, tak
sa v praxi určujú body napojenia.
45. Dňa 02.04.2019 bolo zo strany právneho zástupcu žalovaného konajúcemu súdu doručené

vyjadrenie k znaleckému posudku č. 2/2019 vypracovanému súdnym znalcom Ing. Jozefom
Holjenčíkom Phd. v ktorom žalovaný uviedol, že znalec v znaleckom posudku dospel k určeniu,
že určenie bodu napojenia v podnájomnej zmluve je možné považovať za určenie bodu napojenia
tak, ako ho definuje platná legislatíva, pričom podľa znalca trafostanica TS 2x 1000 kWa nie je
súčasťou bodu napojenia podľa Prílohy č. 8 k podnájomnej zmluve a samotná trafostanica nemôže

byť bodom napojenia. Ďalej podľa žalovaného znalec konštatoval, že dodávať elektrinu do bodu
napojenia pre žalobcu sa zmluvne zaviazal dodávateľ elektriny spoločnosť A. s.r.o., zmluvou o
združenej dodávke a nie žalovaný. V závere znalec uviedol, že je prípustné, aby bodom napojenia
na elektrickú energiu boli výstupy z elektrickej rozvodnej skrine, obdobne ako sú výstupy z elektrickej
rozvodnej skrine RH13-30 a RH 14, kde žalovaný sa stotožňuje so závermi znalca nakoľko potvrdil
skutočnosti, ktorými žalovaný argumentuje od začiatku v tomto konaní. Ďalej žalovaný uviedol, že

zotrváva na tom, že pojem napojenia na elektrickú energiu je potrebné interpretovať v kontexte znenia
podnájomnej zmluvy a podnájomného vzťahu medzi stranami sporu a na jej základe založeného.
Skutočnosť, že trafostanica TR 2 bude súčasťou bodu napojenia a stanica predmetom podnájmu z
podnájomnej zmluvy nevyplýva anito nezodpovedá úmyslu stránsporu pri uzatváraní podnájomnej
zmluvy a správaniu sa účastníkov konania počas trvania podnájomnej zmluvy. Keďže bod napojenia

nepredstavuje termín, resp. pojem, ktorý je definovaný v niektorom z platných právnych predpisov,
závisí teda na účastníkoch jednotlivých právnych vzťahov, na akom obsahu pojmu bod napojenia
sa medzi sebou dohodnú. Vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok a na všetky skutočnosti
uvádzané v priebehu konania, žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
46. Na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 sa k znaleckému posudku č. 2/2019 vypracovaného

súdnym znalcom Ing. Jozefom Holjenčíkom Phd. vyjadril aj právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol,
že obidve strany konania v podstate položili znalcovi tú istú otázku, len inak formulovanú a to je,
že či tak, ako je bod napojenia formulovaný v prílohe č. 8 bod 9, že čo to vlastne je tento bod
a žalovaný túto otázku doplnil o to, že či je jeho súčasťou aj trafostanica. Žalobca konštatoval, že
znalec v podstate nedal priamu odpoveď na túto priamu otázku, ale sa obmedzil na konštatovanie,

že bod napojenia, tak ako je formulovaný v podnájomnej zmluve, nie je formulovaný v súlade
s legislatívou, čiže na priamu otázku, že či tá trafostanica je súčasťou bodu napojenia znalec
nedal, avšak v ostatných jeho vyjadreniach na iné otázky je podľa názoru žalobcu možné dospieť
k záveru, že znalec vo viacerých miestach znaleckého posudku konštatuje, že bod napojenia
je konkrétny bod, kde vlastne dochádza k zmene vlastníctva k elektrickej energií a tento bod je

vybavený elektromerom. V rámci samotného posudku znalec uvádza, že tento bod sa nachádza
v trafostanici a to je ten bod, že celá trafostanica nie je týmto bodom, ale ten bod napojenia
sa nachádza v trafostanici, pretože tam je elektromer a tam dochádza vlastne k zmene vysokého
napätia na nízke napätie, a je tam vlastne inštalovaný elektromer. S tvrdením žalobcu o tom,
že celá trafostanica je bodom napojenia sa síce znalec nestotožnil, ale v každom prípade bod

napojenia identifikoval, že sa nachádza v trafostanici. Na základe uvedeného preto právny zástupca
žalobcu navrhol, aby znalec vypracoval dodatok k znaleckému posudku, a to na základe otázok,
ktoré by žalobca špecifikoval bližšie a ktoré by boli spôsobilé odstrániť pochybnosti o interpretácií
terajšieho znaleckého posudku.
47. Uznesením 14C/94/2010-527 zo dňa 05.06.2019 konajúci súd uložil znalcovi Ing. Jozefovi

Holjenčíkovi Phd., znalcovi v odbore energetika a elektrotechnika, aby doplnil znalecké dokazovanie
a zodpovedal na otázku, či sú bodom napojenia budov, ktoré predstavujú predmet podnájmu v
zmysle podnájomnej zmluvy výstupy z elektrickej rozvodnej skrine RH 13-30 a RH 14.
48.Dňa09.08.2019bolo zo strany súdneho znalca Ing.Jozefa HoljenčíkaPhd.doručené konajúcemu
súdu doplnenie č. 1 k znaleckému úkonu č. 2/2019, v ktorom znalec v závere tohto znaleckého

posudku na položenú otázku, či sú bodom napojenia budov, ktoré predstavujú predmet podnájmu v
zmysle podnájomnej zmluvy výstupy z elektrickej rozvodnej skrine RH 13-30, RH 14 odpovedal, že
bodom napojenia budov, ktoré predstavujú predmet nájmu sú rozvodné skrine RH 13-30 a RH 14.
49. Dňa 10.09.2019 zo strany žalovaného bolo konajúcemu súdu doručené vyjadrenie k doplneniu
č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2019 v ktorom žalovaný uviedol, že znalec v doplnení č. 1 k

znaleckému posudku č. 2/2019 zo dňa 07.08.2019 konštatoval, že bodom napojenia budov, ktoré
predstavujú predmet nájmu sú rozvodné skrine RH13-30 a RH14. Žalobca sa v predmetom konaní
domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku údajného nezabezpečenia funkčnosti
bodu napojenia elektrickej energie zo strany žalovaného a medzi stranami sporu bol od začiatkukonania sporný výklad pojmu bod napojenia na elektrickú energiu a skutočnosť, či je jeho súčasťou
aj transformátorová stanica TS 2 x 1000 kWa, kde podľa bodu 9 prílohy č. 8 k zmluve o podnájme
uzatvorenej medzi žalobcom ako podnájomníkom a žalovaným ako nájomcom dňa 30.11.2006 v

znení neskorších dodatkov: „ V rohu SO30 blízko SO14 na južnej stene SO30 je zavedený bod
napojenia elektrického prúdu pre O. a ďalší bod napojenia elektrického prúdu pre BLIKU v SO
14 na východnej stene. Je možné dosiahnuť minimálny výkon 1,36 MW t.j. 2x 0,9 MW.“ Žalovaný sa
preto stotožňuje so závermi znalca, nakoľko potvrdil skutočnosti ktorými žalovaný argumentuje
od začiatku v tomto konaní. Podľa žalovaného z uvedeného vyššie vyplýva, že bod napojenia

elektrickej energie bol nie len v dobe prerušenia dodávok elektrickej energie funkčný, ale aj počas
trvania podnájomného vzťahu. Ak by bol bod napojenia nefunkčný tak, ako to tvrdí žalobca, nebolo
by možné aby bola žalobcovi dodávaná elektrická energia ani prostredníctvom generátorov, resp.
dieselagregátu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný dospel k záveru, že neporušil žiadnu
zo svojich zákonných a zmluvných povinnosti v dôsledku porušenia ktorých by zodpovedal za
škodu žalobcovi a preto navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

50. K doplneniu č. 1 Znaleckému posudku č. 2/2019 sa žalobca vyjadril na pojednávaní dňa
17.09.2019 kde uviedol, že napriek doplneniu znaleckého posudku v zmysle otázky, ktorú žalobca
vyniesol, resp. adresoval znalcovi má žalobca za to, že otázka podstatná pre toto konanie nie je
vyriešená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti. Žalobca má za to, že znalec si odporuje v
rámci svojich odpovedína jednotlivéotázky,ktoré boli položené už pred doplnením tohto znaleckého

posudku. V tejto súvislosti poukázal na pôvodný znalecký posudok č. 2/2019, a to na odpovede
znalca v súvislosti s otázkou č. 3, 6 a 8 kde znalec stanovil, že bod napojenia je miesto odberu
vytvorené určitým meradlom spotreby elektrického prúdu a uvádza, že bod napojenia je umiestnený
v trafostanici. Na druhej strane v rámci doplnenia znaleckého posudku uvádza, že je to vlastne
bod, že bodom napojenia sú vývody alebo výstupy z elektrickej skrine RH 13-30 a RH 14 avšak bez

pochyby, že vtýchto rozvodnýchskriniach sa však žiadne meradlá elektrického prúdu nenachádzajú
a je tu aj daný rozpor a jasné, že tieto rozvodné skrine RH 13-30 a RH 14 sa nenachádzajú ani
v trafostanici. Z uvedeného má preto žalobca za to, že znalec si odporuje v rámci vlastných
odpovedí, v rámci vlastných zistení a je to rozpor, ktorý žalobca považuje za podstatný pre toto
konanie aby bolo jasne a bez pochyby určené, že kde vlastne sa ten bod napojenia nachádza, a

čo to vlastne predstavuje. Preto má žalovaný za to, že táto otázka stále nie je zodpovedaná.
51. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:
52. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
53. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že

škodu nezavinil.
54. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
55. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

56. Žalobca si žalobou uplatňoval nárok na náhradu škody, kde predpokladom vzniku každej
občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a aj príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou. V odseku 1 ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je
vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická ako aj právnická osoba zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto

porušil určitú povinnosť ( pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním ( porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 § 420 Občianskeho

zákonníka treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je
aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa uvedeného odseku predpokladá.
57. V tomto konaní žalobca poukazoval na to, že žalovaný nezabezpečením dodávky elektrickej
energie prostredníctvom bodu napojenia pre žalobcu porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu
mu zo zmluvy, ale zároveň žalovaný poukazoval na to, že žalobca mal k dispozícií nie len v

dobe odovzdania predmetu podnájmu ale i naďalej počas trvania podnájomného vzťahu funkčné
body napojenia na elektrickú energiu, a tak nerušene mohol užívať predmet podnájmu v súlade
s podnájomnom zmluvou, teda žalovaný uvádzal v priebehu konania, že neporušil žiadnu svoju
povinnosť.58. Medzi stranami konania v priebehu konania nebolo sporné, že zmluvný vzťah bol založený
zmluvou o podnájme zo dňa 30.11.2006 a súčasťou zmluvy bola okrem iného aj príloha č. 8 -
Zoznam súčasti priestorov zahrnutých v predmete podnájomnej zmluvy. Medzi stranami konania

však zostala sporná otázka bodu napojenia nakoľko síce bola definovaná v prílohe č. 8 bod 9
ako : „V rohu SO30 blízko SO14 na južnej stene SO30 je zavedený bod napojenia elektrického
prúdu pre O. a ďalší bod napojenia elektrického prúdu pre BLIKU v SO 14 na východnej stene.
Je možné dosiahnuť minimálny výkon 1,36 MW t.j. 2x 0,9 MW.“, no každá zo strán si definíciu
daného pojmu vykladá inak. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že súčasťou bodu napojenia je aj

transformátorová stanica TS 2x 1000kWA, ktorá sa nachádza v priemyselnom parku v k.ú. Q. , čo
preukazoval aj znaleckýmposudkom č.8/2010, ktorý bol vypracovaný znalcomIng.JánomKuchárom
Phd. znalcom v odbore elektrotechnika, energetika, ktorý si dal vypracovať na vlastnú žiadosť.
Žalovaný ale uvádzal, že bod napojenia predstavuje výstup k elektrickej rozvodnej skrine v rohu
haly SO13-30 blízko SO14 na južnej stene SO30 a v hale SO14 na východnej stene. Z uvedeného
dôvodu bolo preto úlohou súdu posúdiť výklad tej ktorej strany z dôvodu, že nezabezpečením

funkčnosti daného bodu došlo k porušeniu povinnosti žalovaného a to v intenciách rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach 4Co/305/2011-345 zo dňa 23.05.2013.
59. Príloha č. 8 bodu 9 k podnájomnej zmluve hovorí, že v rohu SO30 blízko SO14 na južnej stene
SO30 je zavedený bod napojenia elektrického prúdu pre O. a ďalší bod napojenia elektrického
prúdu pre BLIKU v SO 14 na východnej stene. Je možné dosiahnuť minimálny výkon 1,36 MW,

t.j. 2x 0,9 MW.
60. Žalobca v priebehu konania poukazoval na súhrnnú technickú správu časť B bod 2.1, kde
je definovaný objekt SO 05 trafostanica TR1 ako rekonštrukcia pôvodnej trafostanice umiestnenej
juhovýchodne v areály, murovaná konštrukcia; objekt SO06 trafostanica TR.2 ako novo navrhovaná
trafostanica umiestnená severozápadne za objektom SO20, trafostanica rešpektuje požiadavku na

elektrickú energiu. Zároveň žalobca poukazoval aj na definíciu bodu napojenia v technickej správe,
kde v časti definície hlavného rozvádzača RH13-30 je uvedené, že hlavný rozvádzač je skriňový,
umiestnený v hale pri stene a bodom napojenia je NN rozvádzač v novej trafostanici, prípojka je
riešená paralelnými káblami uloženými v podlahe v hĺbke 100 cm.
61. Z vyššie uvedeným vyjadrením žalobcu sa nemožno stotožniť vzhľadom na gramatický

výklad v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Ak má byť trafostanica TR2 tou, z ktorej je
dodávaná elektrická energia pre žalobcu, čo nie je medzi stranami konania sporné, tak sa musí
nachádzať na južnej stene objektu a nie severozápadne za objektom SO20. Z uvedeného je zrejmé,
že nemožno vychádzať z technickej správy, nakoľko tá nekorešponduje so stavom skutkovým,
čo bolo spôsobené zrejmé tým, že technická správa bola prílohou nájomnej zmluvy zo dňa

22.09.2004 medzi žalovaným a spoločnosťou V. park I. s.r.o. a od tohto obdobia došlo k realizácií
nových stavieb postavených počas trvania nájomnej zmluvy.
62. V zmysle Prílohy č. 8 bod 9 bol bod napojenia definovaný v zmluve o podnájme spôsobom ako
bol definovaný a preto musel v čase uzatvárania predmetnej zmluvy aj reálne existovať. Z výpovedí
strán konania v priebehu konania súd zistil, že nová trafostanica bola postavená po podpise

nájomnej zmluvy, bola uvedená do prevádzky s financií získaných prostredníctvom štrukturálnych
fondov získaných mestom I. z fondu SARIO. V nájomnej zmluve zo dňa 22.09.2004 bola predmetom
nájmu stavba so súp. č. 3013 postavená na pozemku parc. č. 624- budova- trafostanica a
medzi stranami konania nebolo sporné, že tá nie je tou trafostanicou z ktorej je dodávaná
elektrická energia pre žalobcu. Ak teda bodom napojenia, resp. teda jeho súčasťou má byť podľa

žalobcu trafostanica ako stavba a žiadne ustanovenie zmluvy o podnájme nedefinuje takúto stavbu
ako predmet podnájmu a keďže bola postavená po podpise zmluvy, mal by byť právny vzťah k
nehnuteľnosti riešený dodatkom k zmluve za predpokladu, žeby bol predmetom podnájmu. Súd
v priebehu konania nemal preukázané, že k uzatvoreniu dodatku k zmluve o podnájme v tomto
smere došlo.

63. V priebehu konania mal konajúci súd z listinných dôkazov preukázané, že vlastníkom samotnej
hnuteľnej veci - trafostanice ako elektrického stroja je spoločnosť J. W. sporiteľne a.s., čo vyplynulo
zo zmluvy o finančnom leasingu č. 0040040 zo dňa 20.04.2007 uzatvorenej medzi uvedenou
spoločnosťou a spoločnosťou O. D. G. s.r.o.. So súhlasom vlastníka nájomca V. park s.r.o. prenajal
trafostanicu spoločnosti A. s.r.o., čo vyplynulo z písomného súhlasu zo dňa 21.05.2007.

64. V zmysle vyjadrení žalobcu a žalovaného k znaleckému posudku č. 2/2019 zo dňa 18.03.2019
konajúci súd uložil súdnemu znalcovi Ing. Jozefovi Holjenčíkovi Phd. vypracovať doplnenie a
zodpovedať na otázku, či bodom napojenie budov, ktoré predstavujú predmet podnájmu v zmysle
podnájomnej zmluvy sú výstupy z elektrickej rozvodnej skrine RH 13-30 a RH 14.65. Súdny znalec Ing. Jozef Holjenčík Phd. vypracoval doplnenie č. 1 k znaleckému úkonu č. 2/2019
doručené konajúcemu súdu dňa 09.08.2019, v ktorom jednoznačne na položenú otázku odpovedal,
že bodom napojenia budov, ktoré predstavujú predmet nájmu sú rozvodné skrine RH 13-30, RH 14.

66. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody, ktorá
mu mala vzniknúť v dôsledku údajného nezabezpečenia funkčnosti bodu napojenia elektrickej
energie zo strany žalovaného pre žalobcu. Od začiatku konania bol medzi stranami sporu
sporný výklad pojmu bod napojenia na elektrickú energiu a skutočnosť, či je jeho súčasťou aj
transformátorová stanica TS 2x 1000 kWa. Súdny znalec Ing. Jozef Holjenčík v znaleckom posudku

dospel k záveru, že určenie bodu napojenia v podnájomnej zmluve nie je možné považovať za
určenie bodu napojenia tak, ako ho definuje platná legislatíva, pričom podľa znalca trafostanica
TS 2x 1000 kWa nie je súčasťou bodu napojenia podľa prílohy č. 8 k podnájomnej zmluve a
samotná trafostanica nemôže by bodom napojenia. Znalec ďalej konštatoval, že dodávať elektrinu
do bodu napojenia podľa žalobcu sa zmluvne zaviazal dodávateľ elektriny spoločnosť A. zmluvou
o združenej dodávke a nie žalovaný. Žalovaný v priebehu celého konania interpretoval, že pojem

napojenia na elektrickú energiu je potrebné interpretovať v kontexte znenia podnájomnej zmluvy
a podnájomného vzťahu medzi stranami sporu. Pri tom je potrebné zohľadniť úmysel, resp.
vôľu strán sporu pri uzatváraní podnájomnej zmluvy a tiež správanie sa strán počas trvania
podnájomnej zmluvy, resp. vychádzať z praxe, ktorú medzi sebou strany sporu v súvislosti s plnením
povinnosti vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy zaviedli. Skutočnosť, ktorú tvrdil v konaní žalobca,

že trafostanica TR.2 bude súčasťou bodu napojenia stane sa predmetom podnájmu z podnájomnej
zmluvy nevyplýva a ani to nezodpovedá úmyslu strán sporu pri uzatváraní podnájomnej zmluvy
a správaniu sa strán konania počas trvania podnájomnej zmluvy. Keďže pojem bod napojenia
nepredstavuje termín, resp. pojem, ktorý je definovaný v niektorom z platných právnych predpisov. Z
vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že v dobe podpísania podnájomnej zmluvy, t.j. 30.11.2006

ešte trafostanica TR.2 neexistovala. Tiež nie je súdu jasné, prečo by strany sporu túto skutočnosť
neriešili prostredníctvom dodatku k podnájomnej zmluve. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil,
že body napojenia predstavujú výstupy z elektrickej rozvodnej skrine v halách, ktoré užíval žalobca
tak, ako sú popísané v prílohe č. 8 bod 9 podnájomnej zmluvy, ktorý je napojený na vývod z
trafostanice TR.2. Uvedené tvrdenie žalovaný preukázal v konaní predložením pôdorysu trafostanice

TR.2 a fotografií časti predmetu podnájmu a hlavných elektrických rozvodných skríň RH 13-30 a RH
14, na ktorých je vidieť výstupy, resp. body napojenia na elektrický prúd.
67. Súdny znalec Ing. Jozef Holjenčík Phd. v doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2019 zo
dňa 07.08.2019 konštatoval, že: „Bodom napojenia budov, ktoré predstavujú predmet nájmu sú
rozvodné skrine RH13-30, RH14.“ Súdny znalec Ing. Jozef Holjenčík Phd. vypracovaným znaleckým

posudkom č. 2/2019 a doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2019 zo dňa 07.08.2019 vyvrátil
tvrdenia žalobcu o tom, že bodom napojenia podľa bodu 9 prílohy č. 8 k podnájomnej zmluve
je trafostanica TR.2. Skutočnosť, že trafostanica TR.2 bude súčasťou bodu napojenia a stane sa
predmetom podnájmu z podnájomnej zmluvy nevyplýva a ani to nezodpovedá úmyslu strán sporu
pri uzatváraní podnájomnej zmluvy a správaniu sa účastníkov konania počas trvania podnájomnej

zmluvy. Žalovaný konajúcemu súdu v priebehu konania preukázal, že tak, ako je to uvedené v
bode 9 v prílohe č. 8 k podnájomnej zmluve, zabezpečil, aby mal žalobca k dispozícií funkčné body
napojenia na elektrickú energiu v zmysle prílohy č. 8 k podnájomnej zmluve a to už v okamžiku
odovzdania predmetu podnájmu žalobcovi, ako aj počas trvania podnájomnej zmluvy v zmysle
možnosti žalobcu pripojiť sa na elektrický prúd. Predmetné body napojenia, ktoré špecifikoval

súdny znalec neboli žalovaným nikdy poškodené, resp. znefunkčnené v zmysle nemožnosti
pripojiť sa na elektrický prúd. Funkčnosť bodov napojenia na elektrickú energiu v období od
21.01.2010 do23.04.2010(kedy bola žalobcovi dodávaná elektrická energia do predmetupodnájmu
prostredníctvom dieselagregátov pričom za toto obdobie si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody v tomto konaní) vyplýva zo skutočnosti podľa ktorej žalobca, potom čo došlo 20.01.2010

v dôsledku zásahu tretej osoby do trafostanice TR.2 k prerušeniu dodávok elektrickej energie,
tak sám žalobca umiestnil pod prístrešok označený ako SO26 za účelom náhradnej dodávky
elektrickej energie generátory, resp. dieselagregát. Predmetné náhradné zdroje boli žalobcom
napojené priamo na elektrickú rozvodnú skriňu RH 13-30 a to prostredníctvom bodu napojenia
na elektrickú energiu, resp. prostredníctvom výstupov z predmetnej elektrickej rozvodnej skrine.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca iba zmenil zdroj prívodu nízkonapäťového prúdu do predmetu
podnájmu užívaného žalobcom, pričom žalobca pred prerušením dodávky elektrickej energie i
v priebehu zabezpečenia náhradného dodávania elektrickej energie prostredníctvom generátorov
využíval rovnaký funkčný bod napojenia na elektrickú energiu.68. Z vykonaného dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach a to vypracovaním
znaleckého posudku č. 2/2019 a doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2019 zo dňa 07.08.2019
konajúcemu súdu vyplynulo, že bod napojenia elektrickej energie bol nie len v dobe prerušenia

dodávok elektrickej energie funkčný, ale aj počas trvania podnájomného vzťahu. Ak by aj bol bod
napojenia nefunkčný, tak ako to tvrdil v priebehu konania žalobca, nebolo by možné, aby bola
žalobcovi dodávaná elektrická energia ani prostredníctvom generátora, resp. dieselagregátu.
69. Nakoľko v toto konaní bolo preukázane, že žalovaný neporušil žiadnu zo svojich povinnosti
vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy a nedopustil sa žiadneho protiprávneho úkonu, v dôsledku

ktorého by vznikla žalobcovi škoda, za ktorú by zodpovedal žalovaný, tzn. nedošlo k naplneniu
objektívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. Občianskeho zákonníka,
je vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi mohla vzniknúť v dôsledku
prerušenia dodávky elektrickej energie, resp. zásahom tretej osoby do trafostanice TR.2 a to v
období od 21.01.2010 do 23.04.2010.
70. Konajúci súd mal v konaní jednoznačne preukázané, a to vypracovaným znaleckým posudkom

a doplnkom k znaleckému posudku, že prípadná škoda nevznikla žalobcovi v dôsledku porušenia
zmluvných povinností žalovaného vyplývajúcich z podnájomnej zmluvy a nesúvisí so zmluvným
vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej z vykonaného dokazovania konajúcemu súdu
vyplynulo, že je nepochybné, že súčasťou zmluvných povinností žalovaného v zmysle podnájomnej
zmluvy nebola povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie Žalobcovi, ani zabezpečiť

Trafostanicu TR.2, ktorá nikdy nebola predmetom podnájmu. Žalobca v konaní nepreukázal
existenciu objektívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ale nedošlo ani k naplneniu
subjektívneho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu spočívajúcu v zavinení, keďže žalovaný
vznik škody na strane žalobcu nezavinil, čo mal konajúci súd v konaní preukázané vykonanými
dôkazmi.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené preto konajúci súd žalobu zamietol.
72. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
74.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdurozhodnutím,

ktorým sa konanie končí.
75.Podľa§262ods. 2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

77. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. CSP a keďže bol v
konaní úspešný žalovaný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,

2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.