Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509212161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7509212161.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovaným: 1/
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Haniska, so sídlom Rímskokatolícky farský úrad č. 121, Haniska, IČO:
319 78 215, právne zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice,

2/ AGRODROON, s.r.o., so sídlom Hlavná 187, Valaliky, IČO: 36 592 358 a 3/ Obec Haniska, so sídlom
Haniska 248, IČO: 00324175, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu 16C/142/2009-602 zo dňa 2.12.2021 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil
(I.), žalovanému v 1. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením (II.) a rozhodol, že žalovaným v 2. a 3. rade
nepriznáva nárok na náhradu trov konania (III.).

2. Súd konanie zastavil podľa ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), keďže žalobca podaním z 26.10.2021 vzal žalobu bez uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť
a žiadal konanie zastaviť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho vznikol žalovaným
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade náhradu trov

konania nepožadoval a žalovanému v 3. rade žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd im nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol o trovách konania podľa
ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (II.) napadol
včas podaným odvolaním žalobca s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalovanému v 1.rade

náhradu trov konania neprizná, prípadne aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolateľ apeloval na súd (a z morálneho, hospodárneho a profesionálneho pohľadu aj na
žalovaného v 1. rade), aby zmenil napadnutý výrok II. uznesenia z dôvodu, že vzal žalobu späť po
predošlej konzultácii so žalovaným v 1. rade (a v reakcii na situáciu okolo predmetu sporu a snahu o
mimosúdne vyriešenie sporu s ďalším subjektom - majiteľom budov na sporných nehnuteľnostiach), v
rámci ktorej prejavil dobrú vôľu a prispel zásadnou mierou k ukončeniu dlhotrvajúceho sporu.4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s dôvodmi odvolania a stotožnil sa s
napadnutým uznesením súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch. Dôvodil, že v odvolaní
odvolateľom formálne citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol vo vzťahu

k procesnému rozhodnutiu súdu, ktorým súd konanie zastavil, podopretý konkrétnymi odvolacími
námietkamiavýhradami,ktorébypoukazovalinavadukonania,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP skonštatoval, že zastavenie
súdneho konania procesne zavinil žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku
potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca v odvolacej replike zotrval na dôvodoch odvolania a odvolacom návrhu.

6.Uznesenievovýrokuozastaveníkonania(I.)avovýrokuotrováchkonaniavovzťahumedzižalobcom
a žalovanými v 2. a 3. rade (III.), nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods. 3
CSP), a preto v týchto výrokoch nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je vecne správne, a preto odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade rozhodol v súlade so zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu,

ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods. 1 CSP, upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti
strany sporu za zavinenie, ktoré aj správne interpretoval a dospel k správnemu záveru v otázke
základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade. Podľa právnej úpravy v
Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesnej
zodpovednosti strany za zavinenie. Právna teória i súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie

za zastavenie konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska,
čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú
tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu
(teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri

tiež uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 563/01 alebo I.ÚS 469/04), a zároveň tiež komplexne a
extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať napríklad aj
žalovaného,ktorýsvojdlh(právnupovinnosť)splnípozačatísporu,atýmvyvoláužalobcunevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda
bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť

rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Prvkom zavinenia môže byť aj
náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto
sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci
nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 933 a 934).

9. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, ku ktorým dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému
v 1. rade, keď v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade správne považoval žalobcu za stranu,

ktorá späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania v prejednávanej veci. Skutočnosti a
dôvody, pre ktoré sa žalobca rozhodol vziať žalobu v celom rozsahu späť (uvedené až v odvolaní), podľa
posúdenia odvolacieho súdu nemožno pričítať na ťarchu žalovaného v 1. rade, ktorý v tomto konaní
iba bránil svoje práva a nevyvolal (nezavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobcom. Argumentácia
žalobcu snahou o mimosúdne vyriešenie sporu s majiteľom budov na sporných nehnuteľnostiach a

akousi zásluhou na právoplatnom ukončení tohto dlhoročného sporu, ktoré bolo podľa neho aj v záujme
žalovaného v 1. rade, sú okolnosti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade právne irelevantné. Nemožno
tiež konštatovať, že by potrebu zastavenia konania zavinil z akéhokoľvek dôvodu žalovaný v 1. rade,prihliadnuc na to, že žalovaný v 1. rade od samého začiatku v konaní tvrdil, že žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia vo
výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy
zastaveného konania v plnom rozsahu, ako aj zákonnosť a správnosť dôvodov napadnutého uznesenia,
na ktoré zároveň v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto uznesenie v napadnutom výroku
o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní žalobca nemal úspech, a preto odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému
v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.