Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/537/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204795
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8515204795.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO:
31335004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti povinným: 1. F. A., nar. X.X.XXXX, bytom P.. W. XX,
XXX XX Q., 2. Q. A., nar. X.XX.XXXX, bytom P.. W. XX, XXX XX Q., 3. L. J., nar. X.XX.XXXX, bytom
S.. X. XX, XXX XX Q., 4. L. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S.. X. XX, XXX XX Q., v konaní o vymoženie
2.895,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a námietky povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii.

II. Súd z a m i e t a námietky povinných v 3. a 4. rade proti exekúcii.

III. Oprávnenému súd náhradu trov konania o námietkach proti exekúcii voči povinným v 1., 2., 3. a 4.
rade n e p r i z n á v a.

IV. Súd z a m i e t a návrh povinných v 3. a 4. rade na odklad exekúcie.

V. Súd z a m i e t a návrh povinných v 3. a 4. rade a návrh povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie.

VI. Súd z a s t a v u j e exekúciu v časti týkajúcej sa povinných v 1. a 2. rade.

VII. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania voči povinným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a.

VIII. V časti, v ktorej súd exekúciu zastavil, súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi
Šutliakovi, Exekútorský úrad M. M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, 821 08 Bratislava, trovy

exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.10.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 5.10.2015,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 8.10.2015, vymoženie povinnosti (jej neuhradeného zostatku)
podľa exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/49/2012-63 zo dňa
19.6.2013, v príslušnej časti právoplatného dňom 10.4.2014 a vykonateľného dňom 22.5.2014, a to v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/104/2013-130 zo dňa 13.3.2014. Súd udelil
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 22.2.2017 pod číslom 5710043555.

2. Dňa 28.3.2017 boli tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora predložené podania povinných
označené ako „odvolanie“, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.3.2017.

3. Povinní v 1. a 2. rade vo svojom podaní uviedli, že za kardinálny problém považujú biankozmenku.
Pracovníčka Prvej stavebnej sporiteľne v Starej Ľubovni zavádzala, keď v čase podpisu Zmluvy o úvereso stavebným sporením garantovala povinným výhodnosť úveru len aby získala podpisy povinných.
Povinní v 1. a 2. rade dodnes nevedia čo je to biankozmenka, tušia že je to nezákonné obohacovanie
protistrany, ponižujúcim úkonom v ich neprospech, preto navrhujú vrátiť spisovú dokumentáciu a celkový

výpis platieb, resp. úhrad súdu na opätovné prehodnotenie a spravodlivé rozhodnutie podľa práv OFS.
Uvedené podanie súd, napriek jeho nesprávnemu označeniu, posúdil podľa jeho obsahu ako námietky
povinných v 1. a 2. rade proti exekúcii.

4. Svoje podanie označené ako „odvolanie“ povinní v 3. a 4. rade odôvodnili tým, že v čase podpisu

zmluvy v roku 2006 im pracovníčka Prvej stavebnej sporiteľne neodovzdala rovnopis podpísaných
dokumentov žiadateľom o úver so stavebným sporením. Pracovníčka Prvej stavebnej sporiteľne
povinnému v 3. a 4. rade nevysvetlila význam biankozmenky a tiež im nie je jasné z akého dôvodu
žiadateľka o úver so stavebným sporením potrebovala troch ručiteľov, ako prezentovala pracovníčka
pobočkyPrvejstavebnejsporiteľne.Vzhľadomnauvedenépovinnív3.a4.radenavrhliodkladexekúcie,
vrátenie spisovej dokumentácie súdu na spravodlivé prejednanie uvedených skutočností a odblokovanie

bankového účtu. Uvedené podanie súd, napriek jeho nesprávnemu označeniu, posúdil podľa jeho
obsahu jednak ako námietky povinných v 3. a 4. rade proti exekúcii a jednak zároveň ako návrh
uvedených povinných na odklad exekúcie.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podaniam povinných uviedol, že oprávnený s predmetnými

námietkami nesúhlasí, považuje ich za neopodstatnené a trvá na ich zamietnutí a na pokračovaní
exekúcie. Argumentáciu povinných založenú na nepochopení inštitútu biankozmenky však oprávnený
považuje za bezpredmetnú, nakoľko s povinnými v 1. a 2. rade bola síce podpísaná dohoda o vydaní
a vyplnení biankozmenky, avšak táto nikdy nebola oprávneným uplatnená. Argumentáciu povinných
oprávnený považuje za neopodstatnenú, keďže vykonateľným exekučným titulom na peňažné plnenie

bol rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/49/2012 z 19.6.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/104/2013 z 13.3.2014. Oprávnený trvá na výkone exekúcie a
na pokračovaní exekúcie.

6. Dňa 3.12.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného označené ako „podnet na

čiastočné zastavenie exekúcie“, ktorý oprávnený podal v časti vedenej voči povinným v 1. rade a v
2. rade, a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok uvedených povinných. Následne podaniami
z 13.11.2019, doručenými súdu 14.11.2019, z rovnakých dôvodov navrhol zastaviť exekúciu v časti
týkajúcej sa povinnej v 1. rade a v časti týkajúcej sa povinného v 2. rade aj súdny exekútor.

7.Dňa3.11.2020bolosúdudoručenépodaniepovinnýchv3.a4.rade,ktorýmspoukazomnauznesenie
Okresného súdu Prešov, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej v 1. rade, žiadali „zrušiť
exekúciu“. Uvedené podanie súd posúdil podľa jeho obsahu ako návrh povinných v 3. a 4. rade na
zastavenie exekúcie voči nim vedenej. Podaním doručeným súdu 7.4.2021 samotný povinný v 3. rade
opätovne žiadal „zrušiť exekúciu“, poukazujúc jednak na vyššie uvedené podanie z novembra 2020, ako

aj uvádzajúc, že neverí, že úver nebol od roku 2006 uhradený. Uvedené podanie súd podľa jeho obsahu
posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),

ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

K námietkam povinných proti exekúcii:

11. Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekútor poverený vykonaním
exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o
predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.12.Podľa§50ods.1EP(vzneníúčinnomdo31.3.2017),povinnýmôževzniesťuexekútorapovereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,

ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

13. Podľa § 50 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.

14. Podľa § 50 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), rozhodnutie o námietkach sa doručí
oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému
vykonaním exekúcie.

15. Podľa § 50 ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.

16. Súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci vydal dňa 7.3.2017

upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinným v 1. a 2. rade 14.3.2017, povinným
v 3. a 4. rade 13.3.2017 (ako vyplýva z dokladov v spise súdneho exekútora). Proti upovedomeniu o
začatí exekúcie povinní podali včas námietky proti exekúcii vyššie uvedenými podaniami doručenými
súdnemu exekútorovi 22.3.2017.

17. Povinní v 1. a 2. rade, ako to vyplýva z vyššie citovaného obsahu ich podania zo dňa 18.3.2017,
doručeného súdnemu exekútorovi 22.3.2017 a ním predloženého súdu 28.3.2017, jednak ani len
neuviedli, nielen že nepreukázali, žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo
skutočnosti, v dôsledku ktorých by v tejto veci boli iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

Namietanie toho, že pracovníčka oprávneného „garantovala výhodnosť úveru“, považovanie za problém
biankozmenky a uvádzanie, že povinní nevedia čo to je, že tušia, že je to nezákonné obohacovanie
protistrany v ich neprospech, nie sú dôvodmi v zmysle § 50 ods. 1 EP, ktoré by mali za následok to,
že by po vzniku exekučného titulu (t.j. právoplatnosti a vykonateľnosti v bode 1. tohto odôvodnenia
uvádzaných súdnych rozhodnutí) k zániku vymáhaného nároku, resp. bráneniu jeho vymáhateľnosti, ani

nejde o skutočnosti, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná z iných dôvodov. V konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, pritom oprávnený neuplatňoval svoje nároky na podklade biankozmenky; navyše
z rozsudku súdu prvého stupňa výslovne vyplýva, že sa náležite vysporiadal s neprijateľnými zmluvnými
podmienkamiaodpočítalodpôvodnepožadovanejsumyvšetkystýmspojenéavyúčtovanépoplatkyav
príslušnejčastižalobu(návrhnazačatiekonania)rozsudkomzamietol(viďpodrobnýpopisvodôvodnení

rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C49/2012-63 od jeho str. 14). To isté platí aj o povinnými v 1. a 2. rade
v námietkach finančnej neschopnosti splácania úveru, že úver bol niekoľko rokov splácaný, že zmluva
sa skladala z úveru a stavebného sporenia, na ktoré sa splácali splátky. Všetky tieto skutočnosti boli
predmetom dokazovania a posúdenia v základnom súdnom konaní, čomu zodpovedajú jednak výroky
rozsudkov, ako aj obsah ich odôvodnenia. Skutočnosti uvádzané teda povinnými v 1. a 2. rade v rámci

podaných námietok proti exekúcii tak nemajú žiadnu relevanciu a preto súd námietky povinných v 1.
a 2. rade proti exekúcii zamietol. Navyše nedostatok majetku niektorého z povinných ani na úhradu
trov exekúcie (ak taká skutočnosť v konaní sa náležite preukáže) je dôvodom na iný príslušný postup
v exekúcii, ale nie ja vyhovenie námietkam proti exekúcii, osobitne tak ako v tomto prípade, kedy sa
len poukazuje na finančnú neschopnosť, avšak táto v čase podania námietok nebola nijako objektívne

preukázaná.

18. Povinní v 3. a 4. rade, ako to vyplýva z vyššie citovaného obsahu ich podania zo dňa 13.3.2017,
doručeného súdnemu exekútorovi 22.3.2017 a ním predloženého súdu 28.3.2017, jednak ani len
neuviedli, nielen že nepreukázali, žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by po vzniku exekučného titulu

nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo
skutočnosti, v dôsledku ktorých by v tejto veci boli iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.
Namietanie toho, že pracovníčka oprávneného údajne neodovzdala podpísané dokumenty žiadateľom
o úver (ktorými pritom neboli povinní v 3. a 4. rade ale povinní v 1. a 2. rade, ktorí niečo také ani lennáznakom sami neuviedli) sú v konaní exekučnom v zásade, ak by aj boli pravdivé, irelevantné, pretože
súdne rozhodnutia predložené tu ako exekučné titulu jednoznačne preukazujú náležité vysporiadanie sa
v rámci dokazovania so všetkými rozhodnými skutočnosťami pre určenie výšky dlhu, jeho príslušenstva

a spôsobu úhrady, teda povinnosti, ktorú mali podľa exekučného titulu - v bode 1. tohto odôvodnenia
uvedených právoplatných a vykonateľných rozsudkov všetci povinní spoločne a nerozdielne splniť.
Ďalej tvrdenia povinných, že nebolo vysvetlené čo je biankozmenka a čo obnáša k navýšeniu úveru
v neprospech spotrebiteľa sú taktiež v konaní o námietkach povinných v 3. a 4. rade proti exekúcii
irelevantné, pretože už z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva jednak, že v konaní, v ktorom

bol vydaný exekučný titul sa oprávnený nedomáhal nárokov prostredníctvom využitia biankozmenky,
ako aj to, že súd podrobne všetky neprijateľné podmienky a poplatky pôvodne oprávneným s nimi
účtované (vrátane poplatku za vydanie biankozmenky) preskúmal a príslušné do vydania rozsudku takto
neoprávnene prijaté platby odpočítal od celkovej žalovanej sumy (viď podrobný popis v odôvodnení
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C49/2012-63 od jeho str. 14). K dôvodom námietok, že povinným v
3. a 4. rade nie je jasné z akého dôvodu mala povinná v 1. rade troch ručiteľov a že to považujú

za ponižujúce s manipuláciou účelovo poškodiť spotrebiteľa v prospech žalobcu možno uviesť len
toľko, že v prvom rade povinná A. (podľa obsahu exekučného titulu) bola dlžníčkou spolu s povinným
v 2. rade (ten bol spoludlžník, nie ručiteľ); po ďalšie spôsob a podmienky zabezpečenia pohľadávky
určuje veriteľ a uzavretím príslušnej zmluvy a prevzatím ručiteľského záväzku s nimi povinní súhlasili.
Požadovať zabezpečenie pohľadávky ručením nie je žiadna manipulácia ale zákonom predpokladaný

spôsob zabezpečenia pohľadávok veriteľa. Zo všetkého uvedeného vyplýva, že ani zo strany povinných
v 3. a 4. rade neboli uvedené a už vôbec preukázané žiadne skutočnosti podľa § 50 ods. 1 EP, teda
v dôsledku ktorých by bolo možné prijať záver, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo skutočnosti, v dôsledku
ktorých by v tejto veci boli iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Preto súd zamietol aj

námietky povinných v 3. a 4. rade proti exekúcii.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

21. O náhrade trov konania o námietkach proti exekúcii tak podaných povinnými v 1. a 2. rade, ako
aj povinnými v 3. a 4. rade, súd rozhodol postupom podľa citovaného ustanovenia § 257 CSP tak, že
oprávnenému náhradu týchto trov nepriznal voči nikomu z povinných. Oprávnený síce bol v konaniach

o námietkach úspešný, avšak v týchto konaniach mu objektívne trovy nevznikli, pričom rozhodnutie o
priznaní náhrady trov pri striktnom postupe podľa § 255 ods. 1 CSP za takého stavu by bolo len formálne
a navyše následne vyžadujúce ďalšie, za tohto stavu nedôvodné rozhodovanie o (neexistujúcej) výške
takých trov, čo považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

K návrhu povinných v 3. a 4. rade na odklad exekúcie:

22. Podľa § 56 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), na návrh povinného môže súd (§ 45)
povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladnáexekúciamohlamaťprenehoaleboprepríslušníkovjehorodinyzvlášťnepriaznivénásledky

a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na
návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

23. Povinní v 3. a 4. rade zároveň, ako to vyplýva z vyššie citovaného obsahu ich podania zo dňa
13.3.2017, doručeného súdnemu exekútorovi 22.3.2017 a ním predloženého súdu 28.3.2017, výslovne

navrhli odklad exekúcie.

24. Procesným predpokladom odkladu exekúcie je návrh povinného - fyzickej osoby, v ktorom musí
uviesť a s ktorým súčasne musí aj preukázať okolnosti, kvôli ktorým sa bez svojej viny ocitol prechodne
v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny

(§ 115, § 116 OZ) obzvlášť nepriaznivé dôsledky. Súčasne oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie
vážne poškodený (odklad exekúcie nesmie spôsobiť oprávnenému škodu, ktorú možno kvalifikovať ako
vážnu). Tu súd poukazuje na to, že všetky uvedené podmienky pre povolenie odkladu exekúcie musiabyť splnené súčasne. Pokiaľ by absentovala čo len jedna z nich, povolenie odkladu exekúcie by nebolo
v súlade so zákonom.

25. Skutočnosti uvádzané povinnými v 3. a 4. rade v podaní predloženom súdu súdnym exekútorom
28.3.2017 nijako nepreukazujú naplnenie podmienok podľa § 56 ods. 1 EP na povolenie odkladu
exekúcie. Uvedení povinní ho len navrhli, avšak nepreukázali, ani nijako neuvádzali žiadne konkrétne
skutočnosti, pod vplyvom ktorých možno odklad exekúcie povoliť. Preto podaný návrh súd týmto
uznesením zamietol. V tejto súvislosti s ich požiadavkou na odklad exekúcie spojené požadovanie

vrátenia spisu súdu na spravodlivé prejednanie skutočností v danom ich podaní uvádzaných a na
odblokovanie ich účtu v banke nemá žiadnu relevanciu, pretože o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam súdov, ktoré v tejto veci predstavujú exekučný titul boli riadne v daných rozsudkoch
poučení - exekučná vec sa nepredkladá orgánu, ktorý vydal exekučný titul na prejednanie v exekučnom
konaní povinným namietaných skutočností; odblokovanie účtu môže vykonať exekútor ak nastanú
podmienky na taký postup, pre ktoré nebude potrebné viesť exekúciu prikázaním pohľadávky v banke;

všetky skutočnosti uvádzané v príslušnom podaní povinných mohol a posúdil a vysporiadal sa s nimi súd
v exekučnom konaní (ako je uvedené v bode 18. tohto odôvodnenia) v rámci rozhodnutia o námietkach
proti exekúcii, ako aj v tomto bode v rámci rozhodnutia o návrhu na odklad exekúcie.

K zastaveniu exekúcie v časti týkajúcej sa povinných v 1. a 2. rade:

26. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 5OdK/597/2018 zo dňa 12.10.2018 vyhlásil konkurz
na majetok povinnej v 1. rade. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 202/2018 dňa
18.10.2018. Uvedeným uznesením bolo Okresným súdom Prešov zároveň rozhodnuté, že oddlžuje
dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v

rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Oznámením
zverejneným v Obchodnom vestníku 56/2021 dňa 23.3.2021 oznámil správca konkurznej podstaty
v zmysle § 167 v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoKR“), že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu. Zverejnením uvedeného oznámenia bol konkurz zrušený. Okresný súd Prešov uznesením

5OdK/617/2018 zo dňa 24.10.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinného v 2. rade. Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku 211/2018 dňa 2.11.2018. Uvedeným uznesením bolo Okresným
súdom Prešov zároveň rozhodnuté, že oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov,
ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

27. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

28. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani

viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

29. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný

oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

30. Pohľadávka priznaná exekučnými titulmi, ktoré sú podkladom predmetnej exekúcie, vznikla v
čase pred kalendárnym mesiacom, v ktorom boli vyhlásené konkurzy na majetok povinnej v 1. rade
a povinného v 2. rade; v dôsledku vyhlásenia konkurzov ju bolo možné uspokojiť v prípade jej

uspokojovania z majetku povinných v 1. a 2. rade už iba vo vyhlásených konkurzoch voči povinným
v 1. a 2. rade; pohľadávka nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté. Pri oddlžovaní
fyzických osôb k zastaveniu exekučného konania nedochádza ex lege, ale je potrebné vydať uznesenie
o zastavení exekúcie, a to v danom prípade aj napriek skutočnosti, že zverejnením oznámenia v
Obchodnom vestníku 56/2021 dňa 18.3.2021 bol konkurz zrušený na majetok povinnej v 1. rade, pretože

účinky oddlženia zostávajú zachované. Súd preto podľa na § 57 ods. 2 EP v spojení s § 167f ods. 2
zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení exekúcie voči povinným v 1. a 2. rade, teda
voči F. A. a Q. A..31. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Rozhodovanie o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania, pri zastavení konania, sa spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak

súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti
neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a
zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné

ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný
charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

34. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania v príslušnej časti zavinili v zásade
povinní v 1. a 2. rade, pretože svoj dlh voči oprávnenému neuhradili riadne, a to či už pred začatím
exekučného konania alebo v priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči ním nárok na náhradu trov
konania. Dôvodom zastavenia exekúcie v časti týkajúcej sa povinných v 1. a 2. rade je však skutočnosť
spočívajúcavovyhláseníkonkurzunaichmajetok,čočojedôvodomhodnýmosobitnéhozreteľapodľa§

257 CSP na nepriznanie trov exekučného konania oprávnenému voči nim. Súd preto nepriznal náhradu
trov konania oprávnenému.

35. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor

platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

36. Podľa § 200 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor

majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.

37. Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

38. V danom prípade, v súvislosti so zastavením exekúcie v časti týkajúcej sa povinných v 1. a 2.
rade, súd v časti, v ktorej bola exekúcia zastavená, o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu
exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor vo svojich podaniach z 13.11.2019 výslovne uviedol v súvislosti
s ním podanými návrhmi na zastavenie exekúcie voči povinným v 1.a 2. rade z dôvodu vyhlásenia

konkurzov na ich majetok, že tieto trovy priznať nežiada.

K návrhu povinných v 3. a 4. rade a k návrhu povinného v 3. rade na zastavenie exekúcie:

39. Dňa 3.11.2020 bolo súdu doručené podanie povinných v 3. a 4. rade, ktorým s poukazom na

uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej v 1. rade, žiadali
„zrušiť exekúciu“. Uvedené podanie súd posúdil podľa jeho obsahu ako návrh povinných v 3. a 4. rade na
zastavenie exekúcie voči nim vedenej. Podaním doručeným súdu 7.4.2021 samotný povinný v 3. rade
opätovne žiadal „zrušiť exekúciu“, poukazujúc jednak na vyššie uvedené podanie z novembra 2020, ako
aj uvádzajúc, že neverí, že úver nebol od roku 2006 uhradený. Uvedené podanie súd podľa jeho obsahu

posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.

40. Podľa § 57 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu súd zastaví, ak
a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky

podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l/ je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m/rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

41. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to

vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

42. Podľa § 57 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov
zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie
oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

43. Súdu nie je v tejto veci preukázané, ani samotným súdom zistené, že by bol daný niektorý z dôvodov
upravených v § 57 ods. 1 EP, v dôsledku ktorého by bolo možné zastaviť exekúciu voči povinným v 3. a
4. rade, resp. niektorému z nich, a to osobitne ani podľa písm. m/ § 57 ods. 1 EP, a to vzhľadom na vyššie
v súvislosti s námietkami proti exekúcii uvedené podrobné dôvody, na ktoré tu súd v plnom rozsahu

odkazuje. Zároveň, vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej v 1. rade, ako aj na majetok povinného
v 2. rade nezakladá dôvod na zastavenie celej exekúcie, teda aj voči povinným v 3. a 4. rade, ale iba
na zastavenie exekúcie voči povinnému, na ktorého majetok bol konkurz vyhlásený - k uvedenému
týmto uznesením došlo, keďže súd exekúciu v časti týkajúcej sa povinných v 1. a 2. rade zastavil.
Vyhlásenia konkurzov na ich majetok sa nijako nedotýkajú majetku povinných v 3. a 4. rade a zároveň

nemajú za následok ani zánik ich ručiteľského záväzku a teda ani zánik splniť súdom uloženú povinnosť.
Skutočnosť, že povinný v 3. rade neverí, že úver nebol doposiaľ splatený, je absolútne bezpredmetná
- pokiaľ došlo k úplnému uhradeniu povinnosti uloženej rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/49/2012-63
zo dňa 19.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/104/2013-130 zo dňa
13.3.2014, nie je povinný v 3. rade odkázaný veriť či neveriť v splatenie, ale treba aby o tom predložil

exekútorovi všetky doklady (teda doklady o platbách z jeho strany, zo strany povinnej v 4. rade, ako aj
o platbách zo strany povinných v 1. a 2. rade) a pokiaľ takto bude preukázané, že vymáhaná istina a
jej príslušenstvo, vrátane trov exekúcie, sú v plnom rozsahu uhradené, tak súdny exekútor súdu vráti
poverenie na vykonanie exekúcie, čím bude táto ukončená.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zamietol jednak návrh povinných v 3. a 4. rade na
zastavenie exekúcie (zo dňa 2.11.2020, doručený súdu 3.11.2020), ako aj návrh povinného v 3. rade na
zastavenie exekúcie (zo dňa 3.4.2021, doručený súdu 7.4.2021).

Poučenie:

Proti výrokom v bodoch I., II., IV., VI. a VIII. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.Proti výrokom v bodoch III., V. a VII. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v
lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to na Okresnom súde Stará Ľubovňa. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).