Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203347
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120203347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: L.. H. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, so sídlom
Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 239 265, proti žalovanému: L.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Milan Hnát, advokát, so sídlom Tkáčska 2,
080 01 Prešov, IČO: 32 648 545, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/19/2020-139 zo dňa 22.09.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
I.Súd vyporiadava bezpodielovéspoluvlastníctvostránkonaniaL..H.R.,rod.O.,nar.XX.XX.XXXX
a L.. L. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že byt č. X o celkovej podlahovej výmere XX m2, nachádzajúci sa
na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na pozemku parcely reg. Y. č. XXXX/XX v A.,
ul. Z. č.XX, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. A., obec A., okres A. pod N v podiele X/X, t. j. v celosti
a s ním spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu súp. č.

XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. A., obec A., okres A. pod N vo veľkosti XX/XXXX k celku a
spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku parcela č. Y. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXXX m2, zapísaný na LV XXXX, pre k. ú. A., obec A., okres A., pod N vo veľkosti XX/XXXX k
celku, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške 59,000,- € v lehote do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadnej zo strán konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 2,
§ 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou
domáhala voči žalovanému zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Svoj návrh
odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.01.2017, č. k. 29C/131/2016-32, bolo

manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.03.2017. Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu o celkovej podlahovej
výmere XX m2 na ulici Z. v A., a s tým spojeného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu ako aj pozemku. Odhadovaná hodnota bytu, ktorý užíva žalovaný, je 110.000,- €.Žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného na vyporiadanie BSM mimosúdnou dohodou. Dôsledkom
neochoty žalovaného bola zaslaná posledná výzva na mimosúdne rokovanie, ktorú si žalovaný prevzal
dňa 23.01.2020. Na predmetnú výzvu bola žalobkyni doručená odpoveď, v ktorej žalovaný nesúhlasil s

cenou bytu a alternatívne navrhol: a) vyplatenie žalobkyne sumou 40.000,- €; b) aby sa nehnuteľnosť
previedla na dcéry, s čím však ona nesúhlasí. Žalobkyňa navrhla žalovanému viacero alternatív ako
vyporiadať BSM, no žalovaný nepristúpil ani na jednu z možností. Žalobkyňa navrhovala, aby byt
pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že žalovaný by bol povinný zaplatiť žalobkyni
vyrovnací podiel vo výške 1 hodnoty bytu teda sumu vo výške 50.000,- €, alternatívne aby byt pripadol

do jej výlučného vlastníctva, a to za účelom jeho následného predaja s tým, že výťažok z predaja by sa
po odpočítaní nákladov rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného v pomere 1.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol vyporiadanie tým spôsobom, že predmetný byt bude
prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a súčasne bude povinný uhradiť žalobkyni vyrovnací podiel vo
výške 45.000,- € do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Predmetný byt nadobudol do užívania na
základe rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov z 27.05.1991, pričom táto skutočnosť by mala

byť zohľadnená pri vyporiadavaní BSM. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa opomenula, že na rekonštrukciu
bytu bol sporovým stranám poskytnutý zvýhodnený úver vo výške 150.000,- € zo strany Priemyselnej
banky, a.s., avšak po tom, čo táto banka bola prevzatá Slovenskou sporiteľňou, a.s., boli zmenené
podmienky úveru a zostatok úveru vo výške 100.000,- € bol uhradený bezhotovostnou platbou zo strany
otca žalovaného začiatkom roku 2000, pričom poskytnuté finančné prostriedky predstavovali dar otca

pre jeho syna. Žalobkyňa vo svojom návrhu vôbec nespomenula, že z ich manželstva pochádzajú dve,
dnes už dospelé dcéry, staršia V. pracuje a žije v N., ktorú však musí žalovaný pravidelne finančne
podporovať,amladšiaO.študujenauniverzitevN..Žalobkyňaopustilaspoločnúdomácnosť vdecembri
2015, a odvtedy žalovaný sám kryje všetky náklady spojené s užívaním bytu, ako aj náklady v súvislosti
so štúdiom a živobytím mladšej dcéry, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, pričom ako rodič jej

prispieva sumou 400,- € mesačne.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že z Rozhodnutia o schválení dohody o
výmene bytov zo dňa 27.05.1991 vyplýva, že žalovaný vymenil X-izbový byt za X-izbový byt, ktorý
užíval jeho otec. V liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, k. ú. A. je uvedené, že žalobkyňa a

žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X sa na X. poschodí vo vchode XX bytového
domu so súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX/XX. Titulom nadobudnutia bola Zmluva o
prevode vlastníctva bytu zapísaná pod vložkou č. V-XXXX/XX. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.
29C/131/2016-32, zo dňa 18.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2017, bolo manželstvo
žalobkyne a žalovaného rozvedené. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom

z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, L.. O. B., súd zistil, že všeobecná
hodnota predmetného X-izbového bytu činí 118.000,- €. Zo Žiadosti o predčasné splatenie úveru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2000 vyplýva, že žalobkyňa požiadala o predčasné splatenie zostatku
istiny úveru zo dňa 05.03.1998 vzhľadom k tomu, že banka pripravila dodatok, v ktorom sa mení forma
splácania úveru na anuitné splátky, s ktorými nesúhlasí. Zo žiadosti žalobkyne adresovanej Slovenskej

sporiteľni, a.s. zo dňa 23.06.2000 vyplýva, že žalobkyňa požiadala o umožnenie predčasného splatenia
zostatku istiny úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého Priemyselnou bankou a.s. dňa 05.03.1998 v sume
192.000,- Sk. Žalobkyňa žiadala o predčasné splatenie istiny do konca júna 2000.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nezistil dôvody pre odklon od rovnosti podielov. V danom

prípade strany konania nadobudli X-izbový byt do osobného vlastníctva až od roku 1996 a teda
skutočnosť, že päť rokov predtým došlo k výmene bytov, t. j. užívacích práv k bytom, nie je podľa
názoru súdu dôvodom na určenie rozdielnych pomerov na základe zásluh žalovaného. V priebehu
konania taktiež neboli zistené negatívne skutočnosti na strane žalobkyne týkajúce sa starostlivosti
o rodinu a spoločnú domácnosť počas trvania manželstva. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o jeho

výlučnom vklade v podobe finančných prostriedkov, ktoré mal poskytnúť otec žalovaného, v prvom
rade uviedol, že odovzdanie týchto prostriedkov nebolo preukázané inými relevantnými dôkazmi (napr.
výpisom z účtu, príkazom na prevod a i.). Ak by aj súd vychádzal z toho, že došlo k poskytnutiu
peňazí zo strany rodičov žalovaného, je potrebné poukázať na to, že podľa prvotných tvrdení sa malo
jednať o dar obom manželom za účelom splatenia pôžičky, ktorú si vzali pre potreby rekonštrukcie

spoločného bytu. Následne otec žalovaného ako svedok uviedol, že poskytnuté peniaze vo výške
100.000,- Sk mali predstavovať pôžičku obom manželom, ktorá sa mala po začatí manželskej krízy
(rok 2015) zmeniť na dar iba žalovanému. V tejto súvislosti prvoinštančný súd uviedol, že pôžička je
dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane vystupuje veriteľ a na druhej strane dlžník, a teda nie jemožné následne jednostranne zmeniť právny dôvod, na základe ktorého došlo k odovzdaniu financií,
bez súhlasu všetkých účastníkov zmluvy. Pochybnosti o tom, že vôbec došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov vo forme pôžičky potvrdzuje aj fakt, že doteraz nebolo ani len tvrdené aká suma bola na

splatenie predmetnej pôžičky poukázaná počas obdobia od roku 2000 do roku 2015, a tiež skutočnosť,
že poskytnutie tejto pôžičky nepotvrdila v priebehu konania ani manželka svedka, t.j. matka žalovaného,
ktorá mala byť jedným z veriteľov. Naopak, vzhľadom na výšku mesačnej mzdy žalobkyne sa logicky
javí za pravdepodobnejšie to, že k splateniu úveru došlo z odstupného, ktoré bolo žalobkyni vyplatené
pri ukončení jej pracovného pomeru v marci 2000 a to na základe jej žiadosti z 23.06.2000. Na základe

vyššie uvedeného má súd za to, že nebolo dôveryhodne preukázaný vklad finančných prostriedkov
žalovaného na spoločný majetok.

6. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni za účelom vyporiadania polovice hodnoty
bytu, t. j. sumu vo výške 59.000,- € a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu
žalobkyne. Súd mal za to, že uvedená lehota je postačujúca pre žalobcu na zabezpečenie finančných

prostriedkov. V danom prípade túto sumu nemožno ponížiť o náklady na užívanie predmetného bytu,
nakoľko sa jednalo o výlučnú spotrebu žalovaného, teda o výdavky na služby, ktoré užíval iba žalovaný.
Na rozhodnutie o vyporiadaní majetkových práv bývalých manželov nemá vplyv ani to, koľko ten - ktorý
rozvedený rodič a akým spôsobom prispieva na výživu plnoletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné
sa samostatne živiť a pripravuje sa na budúci výkon povolania. O trovách konania rozhodol súd prvej

inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

7. Proti rozsudku a to konkrétne výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalovaný.
Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v predmetnej veci vôbec nevzal do úvahy predložené
a vykonané dôkazy, ako aj jeho tvrdenia uvedené v písomných podaniach resp. vyplývajúce z výsluchu

strán sporu resp. svedkov v predmetnom konaní.
Žalobkyňa pri podávaní návrhu na vyporiadanie BSM opomenula podstatnú vec, že na rekonštrukciu
bytu im bol poskytnutý zvýhodnený úver vo výške 150.000,- Sk, zo strany Priemyselnej banky, a.s.,
avšak potom čo bola táto banka prevzatá Slovenskou sporiteľňou, a.s. boli zmenené podmienky úveru a
zostatok úveru vo výške 100.000,- Sk bol uhradený bezhotovostnou splátkou zo strany jeho otca, pričom

tvrdenia žalobkyne ohľadne splatenia predmetnej pôžičky z jej strany sa na pojednávaní konanom dňa
16.10.2020 preukázali ako nepravdivé avšak s touto skutočnosťou sa súd vôbec nevyporiadal.
Žalobkyňa v návrhu nespomenula, že z ich manželstva pochádzajú dve, dnes už dospelé dcéry, pričom
žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v decembri 2015, keď mladšia dcéra bola študentkou 4. ročníka
strednej školy, odvtedy žalovaný sám kryje všetky náklady spojené s užívaním bytu, ako aj náklady v

súvislosti so štúdiom a živobytím mladšej dcéry, ktorá žije s ním v spoločnej domácnosti, pričom ako
rodič prispieva na jej štúdium a živobytie sumou cca 400 eur mesačne. Podľa názoru žalovaného tieto
skutočnosti súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil pri rozhodovaní o výške vyrovnávacieho podielu,
ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni, pričom vychádzajúc z jeho predchádzajúcich podaní by v danej veci
akceptoval na vyrovnávací podiel žalobkyni sumu v maximálnej výške 50.000,- eur.

Na základe uvedených skutočností, mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
nedostatočne vyhodnotil predložené a vykonané dôkazy a na základe predložených dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď nezohľadnil disparitu týkajúcu sa nadobudnutia majetku patriaceho do BSM.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel vo výške 50.000,- eur v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku.

8. Proti rozsudku a to čo do výroku III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalobkyňa.
Uviedla, že sa nestotožňuje s rozhodnutím o nepriznaní trov konania z dôvodu, že sa strany sporu zhodli

na predmete vysporiadania BSM a na jeho hodnotách, nakoľko uviedla, že o týchto skutočnostiach sa
strany mohli dohodnúť aj mimosúdne, čím konaním žalovaného došlo k zaťaženiu žalobkyne aj súdu.
Dôsledkom neochoty žalovaného uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM vznikli žalobkyni náklady spojené
s týmto konaním. Predmetná výška hodnoty masy BSM bola aj samotným súdom určená na sumu
uvedenú v znaleckom posudku. Žalobkyňa požadovala v žalobe vyrovnávací podiel vo výške 55.000,-

eur a v konaní jej bol priznaný vyrovnávací podiel vo výške 59.000 eur teda vyšší ako v žalobe. Žalovaný
zároveň v konaní žiadal prihliadnuť na údajnú pôžičku zo strany jeho otca v roku 2000 na sumu 100.000,-
Sk, čo však v konaní nebolo preukázané. Žalovaný teda navrhoval vo vyjadrení k žalobe na výplatu
exmanželke 45.000,- €, čo je iba 76 % zo sumy, na ktorú ho zaviazal súd rozsudkom. Žalobkyňa žiadalana výplatu 55.000,- €, pričom jej súd priznal 59.000,- € čo je 107 %. Rozdiel medzi úspechom žalobkyne
a neúspechom žalovaného predstavuje 31 %. Žalobkyňa v konaní tvrdila hodnotu bytu 110.000,- €.
Hodnota bytu bola v súdnom konaní bola určená na sumu 118.000,- . Žalovaným účelovo namietaná

pôžička alebo dar neboli zahrnuté do masy BSM. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva,
že žalovaným navrhovaná suma bola neodôvodnená, čím vznikli náklady, ktoré neboli nevyhnutné,
dôsledkom čoho je možné takéto konanie považovať za účelové a súčasne ho charakterizovať ako
obštrukcie v konaní.
O náhrade trov konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a nie podľa

ust. § 255 ods. 2 CSP, nakoľko napadnutým rozsudkom súd rozhodol vo výroku o trovách konania v
neprospech žalobkyne a to aj napriek jej úspechu v konaní. Je absolútne irelevantná skutočnosť, že
ktorákoľvek zo strán sporu mohla podať návrh na začatie konania. Je podstatné to, ktorá zo strán mala
úspech v konaní, ktorej strane sa dostalo v konaní to čo žiadala, či jej požiadavky alebo návrhy boli
odôvodnené.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania zrušil a vec

vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila. Uviedla, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k výroku č. II.
rozsudku. Je názoru, že súd vykonal riadne dokazovanie v rozsahu návrhu strán sporu a na základe toho

dospelksprávnymskutkovýmzisteniam.Niejepretodôvodnévykonávaťakékoľvekďalšiedokazovanie,
ani toto akokoľvek dopĺňať. Konajúci súd postupoval riadne, zákonne a v súlade s judikatúrou súdov
vyššej inštancie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutom
rozsahu potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) v zmysle ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania,
osobou oprávnenou (ust. § 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.06.2022 a dospel
k záveru, že odvolania žalovaného a žalobkyne nie sú dôvodné.

11. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Podľa ust. § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i BSM.

13. Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z

manželov súd.

14. Odvolací súd uvádza, že ust. § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je treba
vychádzať pri vyporiadaní BSM. Svojou formuláciou a demonštratívnym výpočtom hľadísk, ku ktorým
sa má pri vyporiadaní prihliadať, umožňuje súdu podľa okolností konkrétneho prípadu zohľadniť rôzne

skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania BSM. Ak v konaní o vyporiadanie BSM výjdu
najavo rôzne skutočnosti odôvodňujúce prikázanie veci každému z bývalých manželov, je vecou úvahy
súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z bývalých manželov konkrétnu vec z BSM prikáže. Táto úvaha súdu
ale musí byť riadne odôvodnená, vychádzať z právne významných skutočností, ktoré vyšli najavo v
konaní a nesmie byť zjavne neprimeraná. Vzhľadom na charakter hypotézy tejto právnej normy, pod

záväznosťouzásadvyporiadaniatrebarozumieťpovinnosťsúduvodôvodnenírozhodnutiauviesť,prečo
niektoré zo skutočností uvedených v predmetnom ustanovení nevzal do úvahy. Zákon, pravda, dáva
súdu možnosť aplikovať značnú mieru úvah, ktoré zo skutočností a do akej miery zoberie do úvahy, súd
ale musí riadne odôvodniť spôsob svojho rozhodnutia v tomto smere.15. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu boli manželia. Manželstvo uzavreli
dňa XX.XX.XXXX a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.

29C/131/2016-32 zo dňa 18.01.2017, právoplatné a vykonateľné dňa 10.03.2017. Z manželstva strán
sporu pochádzajú dve deti. Rozsah masy BSM ako aj zostatkovú hodnotu nehnuteľností súd považoval
zanespornúatovovýške118.000eur,nakoľkožalobkyňaažalovanýuvedenúhodnotuspoločnéhobytu
na základe znaleckého posudku nespochybnili. Súd preto vychádzal pri vyporiadaní z uvedenej sumy.

16. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom poskytnutého úveru vo výške 100.000 Sk, ktorý bol
uhradený bezhotovostnou splátkou zo strany jeho otca, odvolací súd uvádza, že z prvotných tvrdení
žalovaného sa malo jednať o dar obom manželom za účelom splatenia pôžičky, ktorú si vzali pre potreby
rekonštrukcie spoločného bytu. Následne svedok (otec žalovaného) uviedol, že poskytnuté peniaze
mali predstavovať pôžičku obom manželom, ktorá sa mala po začatí manželskej krízy zmeniť na dar
pre žalovaného. Odvolací súd súhlasí s názorom, že nie je možné jednostranne meniť právny dôvod

na základe ktorého došlo k odovzdaniu financií, bez súhlasu všetkých účastníkov zmluvy. Z výpovedi
strán sporu vyplýva, že bývalí manželia boli na tom finančne veľmi dobre a nebolo potrebné brať
akékoľvek ďalšie úvery o čom svedčí aj tá skutočnosť, že po skončení pracovného pomeru žalobkyne,
došlo k splateniu pôžičky pre potreby rekonštrukcie bytu. Suma úveru bola splatená z odstupného
žalobkyne vyplateného pri ukončení jej pracovného pomeru v marci 2000, čo vyplýva z jej žiadosti zo

dňa 23.06.2000. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že nebol preukázaný žalovaným tvrdený vklad 100.000 Sk na spoločný majetok.
.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva, z akých dôvodov považoval podiely
oboch strán sporu za rovnaké, nezistiac pritom dôvody pre použitie disparity, a to s poukazom na

výsluchy svedkov vypočutých v konaní. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§191ods.1 CSP)
poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho
postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré
tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby
sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá

vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a
jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno
pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne
odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/1/2010).

18.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žesúd
prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré BSM strán sporu vyporiadal tak, ako
to uviedol vo výroku svojho rozsudku. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, respektíve
dostatočne neodôvodnené. Tvrdenia žalovaného o prípadnej disparite podielov bývalých manželov v
súvislosti s vyporiadaním BSM boli len vo fáze tvrdení, a žiadnym spôsobom žalovaným preukázané

neboli. Dôvody, ktoré žalovaný uvádzal ako dôvody na disparitu podielov strán sporu nemôžu obstáť.

19. Odvolací súd ešte dodáva, že nebolo možné sa v odvolaní zaoberať iba výrokom II., ktorým bolo
žalovanému uložené zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 59.000.- Eur, nakoľko tento výrok
je závislý od výroku I., teda komu je prikázaná vec patriaca do BSM, preto bol rozsudok súdu prvej

inštancie odvolacím súdom prejednaný ako celok.

20.Rozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedáajsúvisiacivýrokotrováchkonania,ktorý
odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, postupom podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, ako celok potvrdil. Odvolací súd sa totiž nestotožnil s odvolacími námietka

žalobkyne čo do výroku o trovách konania. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v znení
navrhovanom ani žalobkyňou ani žalovaným, preto nie je možné strany sporu považovať za plne
úspešné.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).