Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 17. júl 2022

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9Cb/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119325196
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2022:6119325196.12

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: IMB Capital Slovensko, spol. s.r.o., IČO: 50 298 071, so
sídlom Bratislava, Krasovského 14, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 10, proti žalovanému: GRAFOBAL, akciová spoločnosť, IČO: 31 411
592, so sídlom Mazúrova 2, právne zastúpený: AKAIS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, o
zaplatenie 4.544.420,77 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáha, aby súd uložil žalovanému
aStredoeurópskejvysokejškolevSkalici,n.o.povinnosťzaplatiťsumu4.544.420,77€spríslušenstvom,

a to z titulu nesplnenia poplatkových povinností vyplývajúcich z lízingových zmlúv. Okresný súd Banská
Bystrica vydal dňa 24.7.2019 platobný rozkaz č. k. 31Up/841/2019-348, proti ktorému podal žalovaný
odpor. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, n.o. dňa
15.8.2019. Dňa 5.9.2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie
podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

2. Dňa 25.3.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil
pohľadávku voči žalovanému ako sekundárnemu dlžníkovi, a to na základe domnelého ručiteľského
záväzku žalovaného vyplývajúceho z Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 18.12.2015. Žalobca sa na
základe existencie predmetnej ručiteľskej listiny dôvodne domnieval, že žalovaný ako ručiteľ svojím
majetkom zabezpečuje záväzok primárneho dlžníka (neziskovej organizácie Stredoeurópska vysoká

škola v Skalici n. o., IČO: 36 077 631). V priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že ručiteľská listina
nebola podpísaná štatutárnym orgánom žalovaného a žalobca bol tak uvedený do omylu v otázke
zabezpečenia záväzkov a bol poškodený konaním neznámej osoby, ktorá podpis na ručiteľskej listine
sfalšovala.

3. Podaním doručeným súdu dňa 5.4.2022 žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas. Zároveň si

však uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Doplnil, že nesúhlasí s postupom v zmysle
ustanovenia § 257 CSP.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené, v zmysle § 256 CSP je súd povinný
skúmať procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na oboch procesných stranách.

Vo všeobecnosti platí, že ak žalobca zoberie žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že
zavinil zastavenie konania (R 49/1993). Pokiaľ však žalobca žalobu musel zobrať späť pre správaniežalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca
navrhol postup súdu podľa ustanovenia § 257 CSP a o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že ju
súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná žiadnej zo strán sporu. Žalovaný na výzvu súdu

na vyjadrenie k uvedenému postupu vyjadril nesúhlas s možnosťou aplikácie citovaného ustanovenia,
nakoľko nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu.

6. V zmysle § 257 CSP súd môže náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy

v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu.Rozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257CSPsanesmiejaviťakoneprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že

toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri

uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 2M Cdo 17/2009 z 28.1.2010).

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po

nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Súd skúmal, či by v danom prípade prichádzala do úvahy
aplikácia ustanovenia § 257 CSP, nezistil však dôvody, ktoré by postup podľa citovaného ustanovenia
umožňovali. V danom prípade zobral žalobca žalobu späť z dôvodu, že si uplatnil pohľadávku voči
žalovanému ako sekundárnemu dlžníkovi na základe domnelého ručiteľského záväzku žalovaného,
pričom sa žalobca dôvodne domnieval, že žalovaný zabezpečuje záväzok primárneho dlžníka, t.j.

neziskovej organizácie Stredoeurópska vysoká škola v Skalici n. o., IČO: 36 077 631. V priebehu
súdneho konania vyšlo najavo, že ručiteľská listina nebola podpísaná štatutárnym orgánom žalovaného.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku správania sa
žalovaného, ale v dôsledku aktívneho použitia prostriedkov procesnej obrany, keď žalovaný poprel
skutkové tvrdenia žalobcu. Súd teda konštatuje, že žalobca zavinil zastavenie konania a žalovaný má

voči nemu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. K žalobcom navrhovanej aplikácii ustanovenia § 257 CSP súd uvádza, že na daný prípad nie je možné
použiť citované ustanovenie tak, ako navrhol žalobca, z ktorého dôvodu súd nerozhodol o nepriznaní
náhrady trov konania žalovanému, keďže nebolo preukázané, že sa jedná o výnimočnú situáciu a že v

danom prípade by bol prítomný dôvod hodný osobitného zreteľa v podobe neprimeranej tvrdosti. V danej
veci obe sporové strany aktívne uplatňovali a bránili svoje právo, využívali prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, pričom žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a na základe ním navrhnutých
dôkazov preukázal svoje tvrdenia, v dôsledku čoho prišlo ku späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu,
nakoľko na základe dovtedy vykonaných dôkazov by žalobca bol v konaní neúspešný. Súd má za to, že v

konaní nebol preukázaný žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa formou neprimeranej tvrdosti, nakoľko
žalobca si pri začatí konania musí byť vždy vedomý možného úspechu alebo neúspechu v konaní a v
prípade možného hroziaceho neúspechu v konaní nemôže očakávať, že pri zobratí žaloby späť nebude
musieť niesť následky v podobe náhrady trov konania vzniknutých protistrane. Súd dodáva, že hoci
žalobca svoj návrh odôvodnil aj svojou finančnou situáciou, v tomto smere nepredložil žiadny dôkaz

a svoju nepriaznivú finančnú situáciu nezdôvodnil. Na záver súd dodáva, že žalovaný sa od začiatku
súdnehokonaniabránilrovnakouprávnouargumentáciou,t.j.žeručiteľsképrehláseniejeneplatné,ktorá
skutočnosť bola neskôr potvrdená znaleckým posudkom (č.l. 486 a nasl.).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).