Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25Cb/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263543
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6119263543.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd, v Žiari nad Hronom sudcom, JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcu: M. Š.,
T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič,
advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 358 566,
proti žalovanému: RADA Montage s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom,
IČO: 46 388 664, právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská

Bystrica, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 3.113,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.113,- € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % zo sumy 3.113,- € od 28.01.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému

v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v upomínacom konaní návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom na Okresný súd
Banská Bystrica dňa 06.04.2019 sa domáhal vydania platobného rozkazu, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 3.113,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
2.231,- € od 07.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 882,- € od 11.05.2017 do zaplatenia,
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a náhradu trov konania,
titulom nezaplatených faktúr za vykonanie diela.

2. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní odôvodnil tým, že medzi žalovaným ako
objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom vznikol záväzkovo - právny vzťah na základe objednávky
č. 01-04/2017 zo dňa 02.01.2017, na základe ktorej si žalovaný u žalobcu objednal elektromontážne
práce na stavbe Fitesa Germany GmbH, Woltorferstrasse 124, 31224 Peine, DE, pričom sa strany
dohodli na odmene vo výške 14,- €/hodina. Termín začatia týchto prác bol stanovený od 03.01.2017 do
31.03.2017. Žalobca dohodnuté práce vykonal riadne a včas. Na základe odpracovaných hodín, ktoré

boli potvrdené vedúcim stavby, vystavil žalobca pre žalovaného faktúru č. 02/2017 za obdobie február
2017 vo výške 3.001,00 € a faktúru č. 03/2017 za obdobie marec 2017 vo výške 952,00 €. Žalovaný tieto
faktúry nevrátil ani nijako nespochybnil. Žalobca poukázal na to, že si uplatňuje v konaní len nárok zaodpracované hodiny, mimo nákladov na ubytovanie, z ktorého dôvodu si uplatňuje z faktúry č. 02/2017
miestosumy3.001,-€lensumu2.231,-€azfaktúryč.03/2017simiestosumy952,-€uplatňujelensumu
882,- €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania, žalobca

si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- €.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn.
28Up/446/2019 zo dňa 16.05.2019, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. V odpore

uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí v celom rozsahu a jeho nárok neuznáva. Uviedol, že tvrdenia
žalobcu obsiahnuté v žalobe nie sú podložené žiadnymi relevantnými dokladmi a listinami, ktoré by
potvrdzovali a zároveň aj skutočne preukázali nárok žalobcu na zaplatenie ním uvedených peňažných
pohľadávok voči žalovanému.

4.Vzhľadomktomu,žežalobcanavrholpokračovanievkonanípopodaníodporužalovaným,upomínací

súd postúpil vec Okresnému súdu v Žiari nad Hronom podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zák. č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov na prejednanie a rozhodnutie.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 05.08.2020, ktorým žalobe o zaplatenie sumy 3.113,-
€ spolu s príslušenstvom vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v rozsahu 100 %. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol obchodno - právny vzťah na základe objednávky podpísanej oboma zmluvnými stranami podľa
ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže predmetom dohody strán konania bol objem
prác v zahraničí na stavbe tretej osoby, súd dospel k záveru, že medzi stranami sa jedná o cezhraničný
výkon práce pre zahraničný subjekt na základe nepomenovanej zmluvy.

6. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením č.k.
41Cob/66/2020 - 198 zo dňa 17.02.2021 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku odvolací súd poukázal na dôvody
zrušenia rozsudku v tom, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným má súd posudzovať podľa ustanovení zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, vysporiada sa s právnym postavením osoby, ktorá je na listinných dokladoch predložených
žalobcom - dokladoch o vykonaní prác podpísaná ako vedúci (p. Adamczák), a následne vyhodnotí
dôvodnosť kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným.

7. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere odvolacím súdom, a to vypočutím právnych zástupcov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä objednávkou č. 01 - 03/2017, faktúrou č. 02/2017,
faktúrou č. 03/2017, objednávkou č. 11-11/2016 zo dňa 25.11.2016 (č.l. 132), faktúrou č. 8/2016
vyhotovenou dňa 08.12.2016 (č.l. 131), objednávkou č. 01-04/2017 (č.l. 138), faktúrou č. 01/2017 (z
č.l. 142, 150), obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom 19Cb/13/2019, najmä

rozsudkom zo dňa 23.06.2020 (z č.l. 113) a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41Cob/69/2020 - 156 (z č.l. 156) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9.Právnyzástupcažalobcuvosvojejvýpovedinapojednávanízotrvalnasvojichtvrdeniachodôvodnosti
uplatneného nároku na zaplatenie odmeny za vykonané elektromontážne práce na stavbe Fitesa

Germany GmbH, Woltorferstrasse 124, 31224 Peine, DE v celkovej výške 3.113,- €. K uplatnenej
kompenzačnej námietke zo strany žalovaného uviedol, že žalovaný nepreukázal na základe akého titulu
si kompenzačnú námietku uplatňuje. Poukázal na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého znenia vyplýva, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V tomto prípade

dochádzalo k plneniu celého záväzku zo strany žalovaného, žalovaný v podstate uznal záväzok, ktorý
vyplýva zo zmluvného vzťahu so žalobcom. V rámci svojho prednesu právny zástupca žalobcu upravil
žalobný návrh týkajúci sa uplatnených úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Právny zástupca žalobcu k
uplatnenému úroku z omeškania uviedol, že úrok z omeškania uplatňuje od 28.01.2018 z celej žalovanejsumy z dôvodu, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 28.12.2017 (č.l. 20) bola žalovanému
na základe doručenky podacieho lístku preukázateľne zaslaná na poštu dňa 17.01.2018 a v rámci
nej bola žalobcovi poskytnutá lehota 10 dní na zaplatenie dlžnej sumy od jej doručenia. Následne

navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že od žalovaného sa domáha zaplatenia sumy 3.113,- € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.113,- € od 28.01.2018 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, čím mení žalobný petit len v časti
uplatneného úroku z omeškania. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením na pojednávaní za prítomnosti
oboch právnych zástupcov strán sporu.

10. Podľa záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bodu 37., okresný súd doručoval právnemu
zástupcovi žalovaného vyjadrenie žalobcu k odporu z č.l. 71, voči ktorému sa žalovaný nevyjadril.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný si uplatnil kompenzačnú
námietku, ktorej nárok založil tým, že v minulosti boli vystavené faktúry, a to na základe objednávky

11-11/2016 faktúra č. 8/2016, ktorou žalobca fakturoval okrem vykonaných prác aj položku za ubytovanie
v sume 665,- € a na základe objednávky 01-04/2017 faktúra č. 01/2017, ktorou fakturoval žalobca
žalovanému okrem montážnych prác vykonaných v Nemecku za obdobie január 2017 aj položku
ubytovanie vo výške 1.155,- €. Poukázal na všeobecné objednávacie podmienky žalovaného na článok
6. (č.l. 59), v ktorom je uvedené, že dojednaná cena za objednanú časť diela zahŕňa všetky náklady

zhotoviteľa spojené s jeho vykonávaním, najmä na materiál, pracovníkov, dopravu a ubytovanie, služby,
energie,výpomocnépráce,lešenieatakďalej.Toznamená,žepráce,ktorésifakturovalžalobcavtýchto
faktúrach boli súčasťou tej odmeny za vykonané práce, ktorá bola aj žalovaným riadne uhradená a teda
táto položka ubytovania nemala byť súčasťou faktúr (č. 8/2016 a č. 01/2017). Preto si žalovaný
na základe týchto faktúr uplatňuje v tomto konaní kompenzačnú námietku v celkovej sume 1.820,-

€. Pôvodne žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.07.2020 vzniesol voči uplatnenej pohľadávke
žalobcu kompenzačnú námietku, t.j. nárok na započítanie sumy v celkovej výške 2.230,- € z tých istých
dôvodov ako ich uvádzal na poslednom pojednávaní dňa 14.05.2021, teda, že žalobcovi v minulom
období vyplatil náhradu za ubytovanie a cestovné, ktoré mu uhradil nad rámec ich vzájomnej dohody a v
rozpore s článkom 6 všeobecných objednávacích podmienok. Na pojednávaní konanom dňa 14.05.2021

právnyzástupcažalovanéhouplatňujevznesenoukompenzačnounámietkouvočižalobcoviužlensumu
vo výške 1.820,- € a nie ako pôvodne uplatňoval sumu vo výške 2.230,- €. Suma 1.820,- € pozostáva z
fakturovanej sumy za ubytovanie vo výške 665,- € faktúrou č. 8/2016 zo dňa 18.12.2016, splatnou dňa
28.12.2016 (č.l. 131), vystavenou žalobcom na základe objednávky žalovaného č. 11 - 11/2016 zo dňa
25.11.2016 (č. l. 132) a z fakturovanej sumy za ubytovanie vo výške 1.155,- € vystavenou faktúrou č.

01/2017 zo dňa 13.02.2017, splatnou dňa 23.02.2017 (č.l. 142). Na pojednávaní právny
zástupca žalovaného pripustil, že faktúry zasielané žalobcom boli v tom čase podpisované pánom Z.
so súhlasom konateľa žalovaného a že tieto faktúry mohli byť uhrádzané po tom ako pán Z. odsúhlasil
súpisy hodín žalobcu, týkajúcich sa týchto faktúr. Záverom žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť
z dôvodu, že faktúry zo strany žalobcu neboli vystavené v súlade so všeobecnými objednávacími

podmienkami žalovaného, a teda nepredstavujú právny základ na to, aby mu boli uhradené.

12. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

13. Podľa § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník), na
započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je
pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na
započítanie.

14. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje postavenie podnikateľov,

obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.16. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

17. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť

aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

18. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

19. Podľa § 264 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu
sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ

nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

20.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22.Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

23. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40,- € jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

24. Po vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový a právny stav veci, ktorý je v podstate zhodný so
skutkovým opisom a právnym zdôvodnením predmetného prípadu zo strany žalobcu v jeho žalobe a v
neskorších jeho vyjadreniach. Súd na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Predmetom konania je úhrada sumy 3.113,- € s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúry

č. 02/2017 vo výške 2.231,- € a faktúry č. 03/2017 vo výške 882,- € žalovaným, ktorý si u žalobcu
na základe objednávky č. 01-04/2017 zo dňa 02.01.2017 objednal elektromontážne práce na stavbe v
Nemecku - Fitesa Germany GmbH, Woltorferstrasse 124, 31224 Peine, DE, s termínom začatia prác od
03.01.2017 do 31.03.2017. Odmena za vykonané práce bola dohodnutá vo výške 14,- €/hod. a termínplatby 35 dní. Žalobca súčasne v objednávke č. 01-04/2017 zo dňa 02.01.2017 prehlásil, že súhlasí
so všeobecnými objednávacími podmienkami s tým, že v prípade porušenia uvedených podmienok si
objednávateľ vyhradzuje právo znížiť adekvátne odmenu za vykonané práce. Nakoľko strany konania

v čase uzatvorenia záväzkového vzťahu boli podnikatelia a predmet zmluvy sa týkal ich podnikateľskej
činnosti, je nepochybné, že v predmetnom konaní právny vzťah medzi stranami konania je upravený
Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 1). Do konania bola doložená písomná objednávka žalovaného
č. 01-04/2017 zo dňa 02.01.2017, na základe ktorej si účastníci daného zmluvného vzťahu dostatočne
určili predmet svojich záväzkov, a to dodanie elektromontážnych prác na bližšie špecifikovanej stavbe

v Nemecku za dojednanú cenu 14,- €/hodina vykonanej práce, z čoho vyplýva, že sa jedná o platný
záväzkový vzťah, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti zmluvných strán. Základom pre vyplatenie
odmeny bol podľa bodu 13. všeobecných objednávacích podmienok doklad o výkone práce (č. l. 59). Z
predložených zoznamov vykonaných prác mal súd preukázané, že žalobca v období od 03.01.2017 do
31.03.2017 vykonal na stavbe v Nemecku práce v rozsahu 216,5 hod., za ktoré mu prináležala odmena
vo výške 3.031,- € (216,5 x 14,- €) a v období marec 2017 vykonal práce v objeme 63 hodín, za ktoré

obdobie mu prináležala odmena 882,- € (63 hodín x 14,- €). Žalobca si žalobou neuplatnil fakturovanú
sumu aj za ubytovanie z jednotlivých faktúr. Zoznamy vykonaných prác boli odsúhlasené vedúcim
pracovníkom nemeckej spoločnosti p. Z., ktorý predmetné zoznamy odpracovaných hodín žalobcovi aj
podpísal. Z výsluchu svedka V. Š. súd zistil, že na projekte v Peine v Nemecku pracovali viacerí, pričom
obvyklá zvyklosť bola taká, že predmetné zoznamy hodín boli odsúhlasené buď šéfom elektrikárov

alebo šéfom mechanikov, ktorí boli nemeckými občanmi a zamestnancami generálneho objednávateľa.
Až následne na podklade takýchto záznamov vykonaných prác, na ktoré dozeral pán Z. ako hlavný
elektrikár, zamestnanec nemeckej spoločnosti, pre ktorú práce žalovaný mal robiť prostredníctvom
žalobcu, následne došlo k fakturácii mzdy u jednotlivých pracovníkov v prospech žalovaného. Až po
odsúhlasení zoznamov odpracovaných hodín jednotlivých pracovníkov zo strany pán Z. boli výkazy

následne prekladané pánovi I., ktorý bol žalovaným poverený na vypracovanie zoznamov, keďže
zástupca žalovaného sa na stavbe v Nemecku v tom období nenachádzal. Zástupcom žalovaného bol
inštruovaný, aby predmetné zoznamy odsúhlasil vedúci na stavbe, a to pán Z., čo aj urobil, keďže
všetky zoznamy, z ktorých si žalobca uplatňuje mzdu v tomto konaní, sú ním podpísané. Uvedené
zoznamy mu následne po ukončení diela zaslal. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z pripojeného spisu

OkresnéhosúduvŽiarinadHronomč.k.19Cb/13/2019týkajúcehosaobdobnéhožalobnéhonárokuvoči
žalovanému iným pracovníkom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca riadne neodovzdal dielo žalovanému,
keďže pán Z. nebol zamestnancom žalovaného, ale bol zamestnancom generálneho objednávateľa
alebo dodávateľa stavby a žalobcovi neboli odsúhlasené všetky hodiny z nemeckej strany, mal žalovaný
o tom predložiť hodnoverný doklad, čo však neurobil. Súd mal preukázané zo zhodných tvrdení strán,

že nemecká spoločnosť zaplatila za odpracované hodiny žalovanému a preto žalovanému neprislúcha
spochybňovať rozsah odpracovaných hodín žalobcom na stavbe. Súd k výhradám žalovaného v tom
smere, že uvedené zoznamy prác nie sú hodnoverným dokladom uvádza, že v bode 13. všeobecných
objednávacích podmienok je uvedené, že zmluvné strany sa zaviazali viesť samostatný denník (doklad
o výkone práce), v ktorom budú uvádzané skutočne vykonané práce (hodiny), a ďalej evidencia

pracovníkov prítomných na pracovisku. Uvedený zoznam prác, ako aj odpracovaných hodín žalobca
v konaní predložil a tento bol odsúhlasený aj vypočutými svedkami N. I. Z. W. C. v konaní vedenom
pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom č.k. 19Cb/13/2019. Keďže žalovaný v konaní nepredložil
žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalobca vykonal práce v menšom rozsahu za žalované obdobie,
resp. ich nevykonal vôbec, súd vychádzal preto z daného zoznamu prác predloženým žalobcom. Z

predloženého zoznamu vykonaných prác mal súd preukázané, že tieto boli odsúhlasené jeho vedúcim
pánom Z.Á.. Na základe takéhoto zoznamu boli následne vyplácané aj mzdy pre ostatných pracovníkov,
ktorínadanejstavbepracovali.Súdmázato,žepredloženýzoznamprácjevierohodný,bolodsúhlasený
zodpovedným pracovníkom z nemeckej strany, tak ako to bolo medzi stranami dojednané a obvyklé.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca nemá nárok na výplatu hodín, ktoré sú uvedené v zozname,

keďže v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalobca z akéhokoľvek dôvodu neodpracoval
hodiny uvedené v zozname prác. Na základe uvedeného teda vznikol medzi stranami sporu ako dvomi
podnikateľskými subjektmi zmluvný vzťah, ktorý sa spravoval režimom Obchodného zákonníka a ktorý
je potrebné podriadiť pod ustanovenia zmluvy o dielo. V čase uzavretia zmluvy bol žalobca fyzickou
osobou - podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, a to do ukončenia podnikateľskej

činnosti ku dňu 22.02.2018 a žalovaným je obchodná spoločnosť podnikajúca v oblasti obsahu uzavretej
zmluvy. Predmetom samotnej zmluvy bol záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo predstavujúce
elektromontážne práce na stavbe za vopred dohodnutú cenu.25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne
dôvodná, a preto jej vyhovel.

26. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto mu patrí aj právo na úroky
z omeškania, ktoré žalobcovi priznal z dlžnej istiny podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka
a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 9 % ročne od 28.01.2018 do zaplatenia,
t.j. od nasledujúceho dňa po poskytnutí dodatočnej lehoty na plnenie vo výzve zo dňa 28.12.2017,
ktorú žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu preukázateľne prevzal dňa 17.01.2018, kedy zaslal

právnemu zástupcovi žalobcu písomnú odpoveď na výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Súd vo výroku
I. rozsudku zároveň priznal aj nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávkypodľa §369cods.1Obchodnéhozákonníkavovýške40,-€,ktorýbolpreukázateľne
vynaložený na účely začatia konania ešte pred podaním žaloby, a to výzvou na zaplatenie dlžnej sumy
zodňa28.12.2017adresovanoužalovanémuprostredníctvomprávnehozástupcužalobcu(č.l.20),ktoré
prevzatie potvrdil právny zástupca žalovaného listom zo dňa 17.01.2018 (č.l. 60).

27. Súd nezohľadnil pri priznaní nároku žalobcovi vznesenú kompenzačnú námietku vo výške 1.820,- €,
nakoľko žalovaný tým, že uhradil faktúry č. 8/2016 zo dňa 18.12.2016 a č. 01/2017 zo dňa 13.02.2017
uznal uplatnený kompenzačný nárok v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný faktúry uplatnené v rámci kompenzačnej námietky uhradil v

plnej výške, žalovaný nesprávne použil ohľadom uplatnenej sumy v celkovej výške 1.820,- € procesnú
obranuvoformekompenzačnejnámietky,pretožežalovanémužiadnapohľadávkavovzťahukžalobcovi
nevznikla, keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by šlo o pohľadávku existujúcu (§ 358 a nasl.
Obchodného zákonníka). Naviac zo zhodných vyjadrení strán mal súd preukázané, že žalovaný faktúry
uplatnené v rámci kompenzačnej námietky v minulosti nespochybňoval, uhradil ich bez výhrad v plnej

výške, čím žalobca považoval zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený aj ohľadom vyfakturovaných
súm žalobcom za ubytovanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci bol plne úspešný žalobca, súd mu priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Strany netvrdili a ani súd nevzhliadol

žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. V súlade s citovaným § 396 ods. 1 a 3 CSP, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania. S prihliadnutím na úspech odvolateľa - žalovaného, súd mu preto priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ako úspešnej strane sporu, avšak len v odvolacom konaní.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v
Žiari nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti).