Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519010368
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7519010368.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Miroslava Baňackého, v trestnej veci obžalovaného I. H., pre
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 219 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 9. septembra 2020, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu

Košice - okolie zo dňa 14.2.2020, sp. zn. 4T/24/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 ods. 1 písm. c) Tr. por. (správne má byť § 285 písm.
c) Tr. por.) oslobodil obžalovaného I. H. spod obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie sp. zn.
2 Pv 460/18/8806 -12 zo dňa 26.06.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako neoprávnené vyrobenie

a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

v okrese Košice - okolie v čase od 06.30 hod. do 08.30 hod. dňa 05.08.2018 na trase Ž. - U. C. R.,
spoločným konaním s odsúdeným M. H. a Š. H. nezisteným spôsobom získali platobnú kartu, z ktorej
následne v čase od 18:08:45 hod. do 18:12:50 hod. vykonali 6 výberov z bankomatu na ulici G. Č..X

v obci Č., okres Y. - B. v celkovej výške 750,- € a následne v čase o 20:20:49 hod. realizovali platbu
v predajni U. D. Y. vo výške 54,45 €, čím mali poškodenému C. G. spôsobiť celkovú škodu vo výške
804,45 €,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku uviedol,
že sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako aj s konaním, ktoré mu predchádzalo nestotožňuje.
Napadnutým rozsudkom, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené ustanovenia § 2 ods.
11, ods. 12 Tr. por., čo malo za následok podstatné chyby konania, neúplnosť skutkových zistení, vznik
pochybnosti o správnosti skutkových zistení a potrebu vykonania ďalších dôkazov.

Okresný súd v súvislosti s výpoveďou M. H. v odôvodnení rozsudku správne poukázal na rešpektovanie
princípu nezameniteľnosti aktuálneho procesného postavenia bývalého spoluobvineného M. H. a jeho
skoršiu výpoveď v postavení obvineného z prípravného konania nečítal za účelom odstraňovania
rozporov s jeho výpoveďou z hlavného pojednávania. Svedok, ktorý vypovedá na hlavnom pojednávaní
môže byť v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. konfrontovaný len s takou svojou predchádzajúcou výpoveďou,

ktorú urobil v prípravnom konaní, v tej istej trestnej veci, a to v rovnakom procesnom postavení, t.j., v
procesnom postavení svedka. Poukázal na to, že osoby Š. H. a M. H. boli v prípravnom konaní vypočutína zápisnicu o výsluchu podozrivého, ktorú je analogicky možné považovať za zápisnicu o výsluchu
svedka, keďže výsluchy boli vykonané v štádiu po začatí trestného stíhania a zároveň pred vznesením
obvinenia. Z toho dôvodu bolo možné na hlavnom pojednávaní pri výsluchu svedka M. H. prečítať

zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania v štádiu pred vznesením obvinenia a následne pristúpiť
k odstráneniu rozporov. Prokurátor taktiež považuje odmietnutie vypočutia bývalého spoluobvineného
Š. H. na hlavnom pojednávaní za nedôvodné a v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného
poriadku.

Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný dôkaz - kamerový záznam z kamery obchodného domu U. Č.,
na základe ktorého nebol stotožnený žiadny páchateľ skutku. Vzhľadom na to, že ku skutku malo dôjsť
aj v predajni U. Y., mohol súd v zmysle zásady vyjadrenej v § 2 ods. 11 Tr. por. na hlavnom pojednávaní
zabezpečiť dôkaz - kamerový záznam z kamier v predajni U. Y., čo by prispelo k náležitému a správnemu
zisteniu skutkových okolností a k stotožneniu páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu tak, že toto

odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Má za to, že okresný súd sa v napadnutom
rozsudku náležite vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a dôkazmi a dospel k správnemu
záveru, že nebolo preukázané spáchanie skutku v obžalobe. Zastáva názor, že prokurátor v podanom
odvolaní neprodukoval žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa vo veci konajúci súd už nebol
náležite vysporiadal a boli by spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku. Keďže s dôvodmi

odvolania prokurátora sa nestotožňuje, navrhol preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie

je dôvodné.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom spoluobvineného M. H., poškodeného C. G.,
oboznámením záznamu kamerového systému z bankomatu G. G. Z..G.. Č.. XXXX nachádzajúceho sa
na ulici G. X D. B. Č., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný I. H. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie,
že je nevinný a ku skutku tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nevypovedal.

Bývalý spoluobvinený M. H., ktorý je synom obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

uviedol, že platobnú kartu patriacu poškodenému našiel spoločne so svojím bratom, bývalým
spoluobvineným Š. H.. Potom spoločne odišli do obce Č., kde z bankomatu, ktorý je situovaný oproti
predajni R. U. Č. vybrali hotovosť, ktorú použili na nákupy. V priebehu dňa s kartou disponoval a bol
nakupovať aj v R. U. D. Y., kde za zakúpený tovar platil hotovosťou. O skutočnosti, že spolu s bratom
našiel platobnú kartu, z ktorej vybrali finančné prostriedky, sa jeho otec- obžalovaný I. H. dozvedel

priamo od neho, a to vtedy, keď otec zisťoval pôvod vyššej finančnej sumy, ktorou on disponoval.

Obžalovaný mal vo svojej dispozícii platobnú kartu iba z dôvodu, že ju chcel po tomto zistení vrátiť
poškodenému, no on mu ju z ruky zobral. Na trestnej činnosti sa nijako nepodieľal. Rešpektujúc princíp
nezameniteľnosti aktuálneho procesného postavenia bývalého spoluobvineného M. H. okresný súd jeho

skoršiu výpoveď z prípravného konania nečítal na odstraňovanie rozporov s jeho výpoveďou z hlavného
pojednávania.

Poškodený C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa v ranných hodinách jazdil v obci
Ž. na bicykli, pričom počas jazdy mu musela vypadnúť z oblečenia peňaženka. Túto skutočnosť zistil

až v podvečerných hodinách, keď mu v sms správach banka oznamovala výber peňazí z bankomatu,
ako aj jednu platbu platobnou kartou. Podľa jeho zistení bolo celkovo z jeho účtu použitých 850,- eur.
Uviedol, že obžalovaného, ako aj v tejto veci už odsúdené osoby pozná ako obyvateľov obce a nemážiadnu vedomosť o páchateľovi, ktorý platil jeho platobnou kartou v predajni U. D. Y. dňa 05.08.2018
v čase po 20.00 hod.

Zo záznamu kamerového systému z bankomatu G. G. Z..G.. Č.. XXXX nachádzajúceho sa na ulici
G. X D. B. Č., ako aj správy, akým spôsobom, a kým bol záznam vyhotovený bolo zistené, že v čase
od 18:08:45 hod. do 18:12:50 hod. došlo k výberu, ako aj platbe platobnou kartou poškodeného, a
že v tom čase sa pri bankomate nachádzajú dve osoby mladšieho veku, ktorých obžalovaný I. H. po
vzhliadnutí tohto záznamu identifikoval ako svojich synov, t.j. bývalých spoluobvinených, ktorí sú toho

času právoplatne odsúdenými osobami. Z prehľadu transakcií z účtu poškodeného, ktorý mal zriadený v
G. G. Z..G.. za mesiac august 2018 možno zistiť, v akej výške, a v akom časovom slede došlo k výberu
finančnej hotovosti z bankomatu nachádzajúceho sa na obchodnom mieste Č. V.. v obci Č., ako aj platbu
kartou poškodeného kritického dňa v čase o 20:20:49 hod. v predajni U. G. G..M..B.. D. Y. vo výške
54,45 Eur.

Bývalého spoluobvineného Š. H., ktorý je synom obžalovaného, a na výsluchu ktorého na hlavnom
pojednávaní prokurátor trval, sa okresnému súdu nepodarilo zabezpečiť.

Zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 0T/108/2019 bolo zistené, že dňa 11.09.2019 bol
vydaný trestný rozkaz, ktorým bol Š. H. uznaný vinným pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za

čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tým istým dňom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
V tejto veci bol Š. H. nariadený výkon trestu s nástupom najneskôr 28.10.2019, pričom výzvu neprevzal
a zo správy OR PZ Košice - okolie, Obvodného oddelenia PZ v Č. zo dňa 22.12.2019 vzťahujúcej sa na
vec 0T/108/2019 vyplýva, že Š. H. na adrese trvalého bydliska nebýva viac ako dva mesiace, odišiel do

T. aj so svojou rodinou, a preto mu nebolo možné doručiť výzvu na nástup výkonu trestu. Medzičasom
bolo zistené, že Okresný súd Košice - okolie v predmetnej veci dňa 04.03.2020 vydal európsky zatýkací
rozkaz.

Podľa písomnej správy OR PZ Košice - okolie, Obvodného oddelenia v Č. zo dňa 29.10.2019 bola

v mieste trvalého bydliska Š. H. vykonaná previerka jeho pobytu, lebo sa menovaného nepodarilo
predviesť na hlavné pojednávanie, pričom od rodinného príslušníka bolo zistené, že sa má zdržiavať na
neznámom mieste v I. a na menovaného nemá žiadny kontakt.

Podľa správy OR PZ Košice - okolie, Obvodného oddelenia Č. zo dňa 10.01.2020 bolo okresnému súdu

oznámené, že Š. H. nebolo možné predviesť na hlavné pojednávanie dňa 10.01.2020 z dôvodu, že od
rodinných príslušníkov bolo zistené, že sa dlhšiu dobu zdržiava v zahraničí na neznámom mieste.

Okresný súd zamietol vykonať dôkazy, ktoré navrhol prokurátor na hlavnom pojednávaní a to
konfrontáciu medzi poškodeným C. G. a M. H. a nariadenie psychologického znaleckého posudku na

M. H., nakoľko sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie súdu.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých
základných zásad trestného konania uvedených v ust. § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného

procesu - § 2 ods. 7, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - §
2 ods. 14.

V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých

dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej
časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd takmer v
celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu
odkazuje.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd
a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne
závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietokprednesených už pred okresným súdom, a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné.

Krajský súd, sumarizujúc proces dokazovania, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednáva-
ní pred okresným súdom považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby
musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je
možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovanú osobu priazni-
vejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovanej osoby musí byť teda jednoznačne, a bez akých-

koľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaná osoba pritom nie je povinná dokazovať žiadnu
skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina.

Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v
rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná
istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať.

Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak poveda-
né, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd po-
vinný v zmysle princípu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného) obžalova-

ného spod podanej obžaloby oslobodiť.

Odvolací súd prízvukuje, že tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného kona-
nia, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych pr-
vkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne

bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť
k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre ob-
žalovanú osobu priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania v zmysle
spomínanej zásady „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň po-
dozrenia sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžadu-

je v tomto ohľadu ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, as-
poň na úrovni všeobecného pravidla „preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“.

V prejednávanom prípade nie je podľa názoru odvolacieho súdu ucelená reťaz priamych či nepriamych
dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že predmetný skutok spáchal práve obžalovaný

I. H., i keď niet pochýb, že tento sa stal. Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústa-
vy SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybnos-
tí a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia ne-
viny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obža-

lovaný nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu.

Na to, aby mohla byť vina obžalovaného preukázaná, však indície nestačia, ale vina musí byť bez akých-
koľvek pochybností jednoznačne preukázaná.

V konaní pred okresným súdom boli vykonané všetky dostupné dôkazy. Sumarizujúc vykonané dôka-
zy z pohľadu odvolacieho konania, so zreteľom na odvolacie námietky odvolateľa, krajský súd v úplnej
názorovej zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že v svetle prerokúvaného prípadu sa nepodari-
lo preukázať, že by žalovaný skutok spáchal obžalovaný I. H..

Záverom odvolací súd pripomína, že ak súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Tr. por. t.j., že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolnosti prípadu jednotlivo, i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia,
nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné

napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

K odvolacím námietkam prokurátora v tom smere, že zápisnicu o výsluchu podozrivého je možné
analogicky považovať za zápisnicu o výsluchu svedka, keďže výsluchy boli vykonané v štádiu pozačatí trestného stíhania a zároveň pred vznesením obvinenia odvolací súd uvádza, že zápisnicu o
výsluchu podozrivého nemožno v žiadnom prípade analogicky považovať za zápisnicu o výsluchu
svedka. Zápisnica o výsluchu zadržanej podozrivej osoby je procesne nepoužiteľný dôkaz. Svedok,

ktorý vypovedá na hlavnom pojednávaní môže byť v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por. konfrontovaný len s
takou svojou predchádzajúcou výpoveďou, ktorú urobil v prípravnom konaní, v tej istej trestnej veci a to
v rovnakom procesnom postavení, t.j. v procesnom postavení svedka.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku,

odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ich, a preto odvolanie
prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.