Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. december 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/2590/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121423053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121423053.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO 53
255 739 proti povinnej T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. Q., o vymoženie 1.169,20 eur s prísl., o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2590/2021 zo dňa 18.08.2021 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2590/2021 zo
dňa 18.08.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/2590/2021 zo dňa 18.08.2021, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom
súdu dňa 14.07.2021 domáhal od povinnej vymoženia 1.169,20 eur s prísl. na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž pod sp. zn. SRSAspA 01630/17 dňa 25.08.2017. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou
zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak

povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, pričom oprávnený je ten, kto
nesie objektívnu zodpovednosť jednak za to, že návrh na vykonanie exekúcie spĺňa obsahové náležitosti
v zmysle ust. § 48 ods. 3 Exekučného poriadku a jednak za to, že exekučný titul je spôsobilým titulom.
V rámci exekučného konania je to teda oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za spôsobilosť
exekučného titulu počas celého exekučného konania. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa
začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu sa prejavuje zásada
oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie
má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou
vykonateľnosti, či je materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými
v exekučnom titule, prípadne či došlo k prevodu alebo prechodu práva, resp. povinnosti vyplývajúcej
z exekučného titulu. Zároveň prihliada na to, či je k návrhu pripojená listina, ktorá preukazuje splnenie

podmienky alebo splnenie vzájomnej povinnosti, spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie dokumenty, ktoré
so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, resp. na ktoré odkazuje, ak ide o exekúciu na podklade exekučného
titulupriznávajúcehonárokzospotrebiteľskejzmluvyaďalejskúma,čisúsplnenévšeobecnépodmienky
konania. Z citovaného ust. § 161 ods. 1 CSP vyplýva, že súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, prihliada kedykoľvek za konania, pričom táto povinnosť vzniká
okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia. Aj keď tieto podmienky, pre

ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne definované zákonom, z
jednotlivých ustanovení CSP sa dajú vyvodiť. Počas konania sa tak môže vyskytnúť nedostatok niektorejz podmienok, pričom tento nedostatok môže byť jednak odstrániteľný, ale aj neodstrániteľný, kedy
súd nemôže vo veci vôbec konať a konanie musí zastaviť. Takýmito podmienkami sú napr. prekážka
začatého konania (ust. § 159 CSP), prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP), nedostatok

procesnej subjektivity účastníkov konania, či nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci.

3.Súdpopreskúmanínávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúciezistil,žemedzirovnakýmiúčastníkmi,
totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo v minulosti vedené konanie na tunajšom súde pod
sp. zn. 76Ek/605/2019 pre vymoženie práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu.

Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol v predchádzajúcom konaní podľa ust. § 53 ods. 3
písm. f) bodu 4. Exekučného poriadku zamietnutý, pričom predmetné uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/605/2019 zo dňa 02.07.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2019. V
tejto súvislosti exekučný súd konštatoval, že prekážka rozsúdenej veci nepochybne patrí k procesným
podmienkam konania, ktorej zistenie v každom štádiu konania má za následok jeho zastavenie.
Nakoľko Exekučný poriadok prekážku právoplatne veci rozhodnutej výslovne neupravuje, s poukazom

na ust. § 200 Exekučného poriadku je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného sporového
poriadku a predovšetkým prihliadnuť na špecifiká exekučného konania. V exekučnom konaní dochádza
k zastaveniu exekučného konania, exekúcie z dôvodov hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych.
Kým v prvom prípade, teda ak k zastaveniu konania (zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie)
došlo z hmotnoprávnych dôvodov, takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci pre podanie

nového návrhu na vykonanie exekúcie tým istým oprávneným voči tomu istému povinnému na základe
toho istého exekučného titulu. Avšak v druhom prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných
dôvodov, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie
exekúcie podal znovu. Ak teda súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné
konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto

meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v
prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

4. Súd po preskúmaní uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/605/2019 zo dňa
02.07.2019 dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie, je dôvodom hmotnoprávnym. Uvedené konanie skončilo právoplatným rozhodnutím vo
veci samej z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Asociácii pre arbitráž pod sp. zn. SRSAspA 01630/17 dňa 25.08.2017 (exekučný titul) nespĺňa
náležitosti podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“). Keďže predmetným rozhodnutím došlo k vysloveniu,

že exekučný titul nie je spôsobilý na vykonanie pre jeho rozpor s ust. § 40 ods. 1 ZoSRK, keď
nebola dodržaná predpísaná forma rozhodcovského rozhodnutia, v čoho dôsledku je exekučný titul
nevykonateľný a teda došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
exekučnýtitulniejespôsobilýmexekučnýmtitulomavýkonexekúcienajehozákladejeneprípustný,toto
rozhodnutie predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre prebiehajúce konanie. Keďže vyššie

uvedenéuznesenieozamietnutínávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcievydanévkonanívedeného
pod sp. zn. 76Ek/605/2019 pre prebiehajúce exekučné konanie vedené pod sp. zn. 59Ek/2590/2021,
ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého
exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.

5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. písm. b), § 53 ods. 3 písm. f)
bod 4, § 53 ods. 4 prvá veta a § 200 prvá veta Exekučného poriadku a § 161 ods. 1, § 161 ods. 2 a
§ 230 Civilného sporového poriadku.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odôvodnení sťažnosti
právne zástupca uviedol, že v konaní so sp. zn. 76Ek/605/2019 bol návrh na vykonanie exekúcie

zamietnutý z dôvodu, že exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
nie je spôsobilý na vykonanie exekúcie, nakoľko bol vyhotovený rozhodcovským súdom ako pôvodný
elektronický dokument a nie ako pôvodný listinný dokument tak, ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 1 zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len ,,ZoSRK“) a teda nebola dodržaná predpísaná listinná podoba rozhodcovského rozhodnutia v
zmysle ZoSRK, v dôsledku čoho je tento exekučný titul nevykonateľný. Na základe uvedeného v konaní
so sp. zn. 59Ek/2590/2021 exekučný súd dospel k záveru, že je potrebné podaný návrh oprávneného

na vykonanie exekúcie zo dňa 14.07.2021 zamietnuť z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci -
res iudicata. Oprávnený zastáva názor, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j.
vyplýva z rovnakého skutku).

7. V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.07.2021, pričom oprávnený
odstránil vady, pre ktoré bol zamietnutý návrh na vykonanie exekúcie v konaní so sp. zn. 76Ek/605/2021
a teda priložil k návrhu na vykonanie exekúcie exekučný titul vo forme ustanovenej zákonom v súlade

s ust. § 40 ZoSRK aj spolu s preberacím protokolom, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že
oprávnený rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) prevzal. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje per
analogiam na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/696/2016 zo dňa 29.03.2017, v zmysle
ktorého „Nie každé rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo

preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny
exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný
titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané.“ V zmysle
uvedeného má preto oprávnený za to, že rozhodcovské rozhodnutie ako exekučný titul spĺňa všetky

náležitosti v zmysle Exekučného poriadku a je spôsobilým podkladom k podaniu a prejedaniu návrhu
na vykonanie exekúcie a teda výkon exekúcie na jeho základe je prípustný. Vzhľadom na uvedené
oprávnenýnavrhuje,abysúdvzmysleust.§53ods.1Exekučnéhoporiadkuvydalpríslušnémusúdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, resp. navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie v súlade
s ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

8. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví..

15. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.16. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne ak
sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav

veci bol rovnako správne zistený. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho
súdnehoúradníkavovýrokovejčastiavčastiskutkovýchzisteníanazdôrazneniesprávnostisťažnosťou
napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že v konaní je neodstrániteľná podmienka spočívajúca v prekážke rozsúdenej veci (res
iudicata), keďže o tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté.

18. Základným princípom procesného práva je princíp ne bis in idem, v zmysle ktorého nie je možné
rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom, resp. exekučnom konaní vyjadrený v
prekážke res iudicata. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec, ktorá už bola prejednávaná; o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o
ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu

konania tých istých osôb. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 24/2013 zo dňa 14.05.2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil,
že „prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)
v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastane vtedy, ak má byť
v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý

nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a
tých istých osôb.“ V exekučnom konaní je potom tou istou vecou exekúcia medzi tými istými účastníkmi
exekučného konania vedená na základe toho istého exekučného titulu na to isté plnenie, pričom v
exekučných veciach ďalšou okolnosťou pristupujúcou už k uvedeným podmienkam vyriešenia otázky
res iudicata je, že v pôvodnom konaní exekučný súd rozhodol meritórne. Z hľadiska exekučného konania

meritórnym rozhodnutím je také rozhodnutie, ktorým sa súd zaoberal vecným základom prípustnosti a
dôvodnosti exekučného konania, ako aj spôsobilosťou exekučného titulu ako takého. V tomto smere je
potrebné v exekučných konaniach v prípade negatívnych rozhodnutí, t. j. takých, ktorými sa exekučné
konaniekončí,pozeraťnadôvodyrozhodnutia,lebolennazákladenichjemožnérozpoznať,čiexekučný
súd vec rozhodol meritórne alebo zistil len formálne nedostatky exekučného konania.

19. V prejednávanej veci je nesporné, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn.
76Ek/605/2019 zo dňa 02.07.2019 právoplatne zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
ktorým sa oprávnený domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 1.169,20 eur s prísl. na
základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Asociácii pre Arbitráž zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž sp. zn.
SRSAspA 01630/17 zo dňa 25.08.2017 vydaného v konaní pred rozhodcom Mgr. Petrom Senovským.
Preskúmaním uvedeného konania súd zistil, že v danej veci exekučný súd rozhodol meritórne, nakoľko
skonštatoval, že exekučný titul, ktorý je totožný s exekučným titulom predloženým v tomto novom konaní
neexistuje (bod 13 posledná veta odôvodnenia uznesenia sp. zn. 76Ek/605/2019 zo dňa 02.07.2019 „V

zmysle vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že predložený elektronický rozhodcovský rozsudok
nespĺňa náležitosti osobitného predpisu (zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) z hľadiska
jeho formy.“ a prvá veta bodu 15 uvedeného rozhodnutia „S poukazom na nedostatok pôvodnej listinnej
formyrozhodcovskéhorozsudkuaajprenedostatokformálnejvykonateľnostirozhodcovskéhorozsudku
súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní nespĺňa náležitosti vykonateľného

rozhodnutia,pretožebolovyhotovenéakopôvodnýelektronickýdokument.“),keďuzavrel,žepredložený
rozhodcovský rozsudok nemá v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 335/2017 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov požadovanú písomnú formu. Uvedené
rozhodnutie má všetky dôsledky právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a preto nie je možné túto
otázku spôsobilosti exekučného titulu opätovne riešiť, a to ani vzhľadom na zmenené skutkové okolnosti.

V tomto smere exekučný súd nesúhlasí so závermi oprávneného uvedenými v sťažnosti, ktorými
stotožňuje formálnu vykonateľnosť exekučného titulu s existentnosťou exekučného titulu. Súd súhlasí,
žeakexekučnýsúdvpôvodnomkonanízamietnenávrhnavykonanieexekúcie(resp.žiadosťoudelenie
poverenia v starých exekučných konaniach) z dôvodu nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučnéhotitulu (napr. zle vyznačená doložka vykonateľnosti), je možné po odstránení uvedeného formálneho
nedostatku podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Ak však exekučný súd rozhodne o neexistentnosti
exekučného titulu, takýto nedostatok nie je možné ani objektívne odstrániť (čo raz neexistuje, neexistuje

navždy). Inými slovami povedané, každý exekučný titul má esenciálne obsahové a formálne náležitosti.
Ak súd právoplatne rozhodne, že z dôvodu absencie jednej z nich (zákonom požadovanej písomnej
formy) exekučný titul neexistuje, nemožno v neskoršom konaní túto otázku riešiť. Vzhľadom na uvedené
rozhodnutie sp. zn. 76Ek/605/2019 predstavuje prekážku rozhodnutej veci, ktorú nemožno odstrániť a je
vylúčené, aby si oprávnený novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akýkoľvek nárok z totožného

exekučného titulu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že neexistuje. Preto vyšší súdny úradník
správne postupoval, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neodstrániteľnej
podmienky spočívajúcej v prekážke rozsúdenej veci (res iudicata) správne aplikujúc prostredníctvom
§ 200 Exekučného poriadku ust. § 230 CSP vychádzajúc zo vzťahu všeobecného právneho predpisu
(Civilný sporový poriadok) a špeciálneho predpisu (Exekučný poriadok), nakoľko Exekučný poriadok
neupravuje procesný postup v prípade res iudicata.

20. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2590/2021 zo
dňa 18.08.2021 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.