Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. november 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205026
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1616205026.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX bytom P. T. XXX, zast.: HHB

advokátskakancelárias.r.o.,IČO:52274896sosídlomAndrejaKmeťa576/13,Martinprotižalovaným:1.
SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35768908 so sídlom Westpoint Logistics Park, Hala DC6b 1137,
Lozorno, zast.: Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51643359 so sídlom Palisády 33,
Bratislava, 2. L. O., nar. XX.XX.XXXX bytom P. I. XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1.
rade Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka,
AK so sídlom Nám. Biely Kríž 3, Bratislava, o určenie , že ide o pracovný úraz a o určenie rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Intervenientovi na strane žalovaného súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa09.06.2016 doručilžalobcatunajšiemusúdužalobunazačatiekonania,ktorousavočižalovaným

v1.-2.radedomáhalvydaniarozsudku,ktorýmbysúdurčil,žeúraz,ktorýžalobcautrpeldňa23.02.2016
vareálipracoviskažalovanéhov1.radejepracovnýúrazazaškodunímvzniknutúzodpovedajúvplnom
rozsahu žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Žalobca zároveň žiadal žalovaných zaviazať
spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 01.03.2010 pracovnú zmluvu na
základe, ktorej u žalovaného v 1. rade vykonával činnosť skladového zamestnanca. Miestom výkonu

práce boli dohodnuté všetky strediská žalovaného v 1. rade nachádzajúce sa na území SR v obci I., X.,
O..Dňa23.02.2016nastúpilžalobcaakozvyčajnedozamestnania.Occa17.45hodvšatniachurčených
žalovaným v 1. rade ako zamestnávateľom na prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo
k fyzickému útoku na osobu žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade. V dôsledku útoku žalovaného v
2. rade na žalobcu mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia od 24.02.2016 do
09.04.2016, teda v rozsahu 46 dní.

3. Žalobca ďalej uviedol vo svojej žalobe, že ako zamestnanec žalovaného v 1. rade sa pripravoval na
plnenie svojich pracovných úloh v priestoroch na to určených zamestnávateľom. V týchto priestoroch
došlo nezávisle od vôle žalobcu krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov zo
strany zamestnanca žalovaného v 1. rade, konkrétne žalovaného v 2. rade k ublíženiu na zdraví sdobou liečenia 46 dní. Žalobca doručil žalovanému v 1. rade oznámenie o dočasnej práceneschopnosti
dňa 04.03.2016, v ktorom bol ako dôvod dočasnej práceneschopnosti uvedený pracovný úraz. Na toto
oznámenie žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ reagoval listom zo dňa 07.03.2016, v ktorom nárok

žalobcu z pracovného úrazu neuznal a teda žalovaný v 1. rade odmieta prijať zodpovednosť za úraz
žalobcu. Žalovaný v 1. rade pri tom svoje tvrdenia zdôvodňoval tým, že úraz nebol spôsobený pri výkone
pracovných činností, ďalej že úraz nebol spôsobený v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a
tiež že k úrazu došlo pred začiatkom pracovnej doby.

4. Žalobca sa s takýmito argumentmi žalovaného v 1. rade nestotožňuje. K pracovnému úrazu totiž došlo
po nástupe žalobcu do práce. Po príchode na pracovisko sa v zmysle platného vnútorného poriadku
žalovaného v 1. rade išiel prezliecť do šatní do pracovného oblečenia, ktoré sú určené na tento účel a
kde bol bez slov a varovania napadnutý iným zamestnancom žalovaného v 1. rade. Žalobca činnosť,
ktorú vykonával v čase kedy mu bolo spôsobené ublíženie na zdraví považoval za činnosť, ktorá sa
zaraďuje medzi činnosti vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh zamestnanca, na

koľko zamestnanec pri výkone svojej činnosti túto plní v pracovnom odeve na to určenom. Žalobca sa
nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného v 1. rade, že šatne určené zamestnávateľom na prezliekanie sa
pred a po skončení pracovnej zmeny nepovažujú za pracovisko zamestnávateľa a teda, že úraz ktorý
na takomto mieste vznikne pred samotným fyzickým vykonávaním pracovných úloh nie je pracovným
úrazom.

5. Žalobca poukázal aj na súdnu prax vychádzajúcu zo skutkového stavu, ktorá dospela k záveru, že v
prípadeakjezamestnancoviurčenívchoddoareálu,končícestadozamestnaniautohtovchoduatobez
ohľadu na to, kde sa vyznačuje príchod. Ak nie je vchod do areálu takto určení, je pracoviskom budova,
v ktorej má zamestnanec plniť svoje pracovné úlohy, prípadne je umiestnený zamestnávateľ u ktorého je

zamestnanec v pracovnom pomere. Žalobca sa pri tom ako zamestnanec v rámci interných pokynov a
nariadení žalovaného v 1. rade pripravoval na výkon svojej pracovnej činnosti vo viaczmennej prevádzke
žalovaného v 1. rade. Podľa jeho interných predpisov mal byť na výkon činnosti pripravený minimálne
10 minút pred faktickým vykonávaním svojej pracovnej činnosti a teda čas, ktorý zamestnanec strávi
v šatni za účelom prípravy na výkon jeho náplne pracovnej činnosti je potrebné považovať za úkony

súvisiace s pracovnou činnosťou, nakoľko pri týchto úkonoch sa riadia pokynmi zamestnávateľa.

6. Žalobca ďalej uviedol, že si svoj nárok vyplývajúci za pracovného úrazu uplatnil u žalovaného v 1.
rade a následne u Sociálnej poisťovne. Žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ ale odmietol uznať úraz
ako pracovný a preto aj Sociálna poisťovňa odmieta poskytnúť plnenie z takejto udalosti. Preto bol zo

strany Sociálnej poisťovne vyzvaný na podanie žaloby o určenie či došlo k pracovnému úrazu alebo nie.

7. Žalobca v žalobe ďalej odôvodňoval procesnú opodstatnenosť svojej žaloby.

8. Žalobca uviedol, že v dôsledku úrazu na pracovisku žalovaného v 1. rade došlo k poškodeniu jeho

zdravia, ktoré si vyžiadalo dĺžku liečby 46 dní a tiež aj k vzniku škody, ktorá pozostáva z: 1. bolestného,
2. sťaženého spoločenského uplatnenia, 3. straty zárobku počas práceneschopnosti, 4. náhrady straty
(prípadnej) na zárobku po skončení práceneschopnosti.

9.Žalovanýv1.radesakžalobepísomnevyjadril.Nepovažovalzasporné,žežalobcasožalovanýmv1.

rade dňa 01.03.2010 uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával u neho činnosti skladového
zamestnanca. Miestom výkonu práce boli dohodnuté prevádzky žalovaného v 1. rade.

10. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že príčinou vzniku poškodenia zdravia žalobcu bolo podľa
dokumentácie v trestnom spise konanie žalovaného v 2. rade, ktoré spočívalo v útoku žalovaného v 2.

rade na žalobcu, keď žalovaný v 2. rade päsťou pravej ruky udrel žalobcu do ľavej dolnej časti tváre
(spis Okresnej prokuratúry BA IV. č. k. 2Pv229/16/1104). Dôvodom konania žalovaného v 2. rade voči
žalobcovi bolo predchádzajúce konania žalobcu vo vzťahu k bývalej priateľke žalovaného v 2. rade.

11. Žalovaný v 1. rade nárok uplatňovaný žalobcom považoval za neoprávnený s tým, že má za to, že

poškodenie zdravia, ktoré sa udialo žalobcovi nie je pracovným úrazom podľa ust. § 195 a nasl. Zák.
č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce ( ďalej len „Zák. práce“). Žalobcovi voči žalovanému v 1. rade tak
nevznikol akýkoľvek nárok na náhradu škody.12. Žalovaný v 1. rade poukázal na ust. § 195 ods. 1, 2 Zák. práce.

13. Ďalej tiež poukazoval na ustálenú právnu prax, keď otázku priamej súvislosti utrpeného úrazu

s plnením pracovných povinností je treba posudzovať z hľadiska miestneho, časového a vecného,
teda či je možné k takejto súvislosti dospieť vzhľadom ku vzťahu činnosti, pri ktorej k úrazu došlo, k
plneniu povinností, ktoré pre zamestnanca vyplývajú z pracovného pomeru (rozsudok NS ČR sp. zn.
21Cdo/2507/2000 zo dňa 20.11.2001). Z ohľadom na závery citovaného rozsudku NS ČR, je zrejmé,
že o pracovnom úraze a najmä zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz voči zamestnancovi

je možné hovoriť vtedy, ak sú kumulatívne naplnené všetky tri súvislosti vzniku pracovného úrazu a to
miestna, časová a vecná. Miestnou súvislosťou je teda to, že ku vzniku škody (poškodeniu zdravia) u
žalobcu došlo na pracovisku zamestnávateľa. Časovou súvislosťou je následne to, že k vzniku škody,
poškodeniu zdravia došlo počas pracovnej činnosti žalobcu t.j. počas pracovnej doby, alebo v súvislosti
s plnením pracovných úloh. Pri posúdení či je daná vecná súvislosť je potrebné skúmať vnútorný účelový
vzťah činnosti žalobcu, pri ktorom došlo k úrazu k výkonu pracovnej povinnosti podľa pracovnej zmluvy.

Podľa žalovaného v 1. rade k poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo na pracovisku žalovaného v 1. rade
ako zamestnávateľa, na ktorom mal žalobca vykonávať pracovné činnosti podľa pracovnej zmluvy. Nie
je totiž sporné, že k poškodeniu zdravia došlo v šatni určenej na prezliekanie. Predmetom pracovnej
činnosti žalobcu pre žalovaného v 1. rade boli skladové činnosti a skladové činnosti sú vykonávané v
skladových priestoroch žalovaného v 1. rade. Takýmto skladovým priestorom celkom určite nie je šatňa

v priestoroch žalovaného v 1. rade a podľa jeho názoru je jednoznačné, že k poškodeniu zdravia žalobcu
došlo mimo pracoviska žalobcu určeného mu žalovaným v 1. rade pracovnej zmluve ako miesto, kde
má žalobca povinnosť vykonávať svoje pracovné činnosti.

14. Žalovaný v 1. rade v súvislosti s časovým hľadiskom uviedol, že v deň keď k poškodeniu zdravia

žalobcu došlo t.j. dňa 23.02.2016 podľa dochádzkového systému žalovaného v 1. rade situovaného na
pracovisku žalovaného v 1. rade nebol žalobca vôbec nahlásený technickými prostriedkami pridelenými
každému zamestnancovi - čipovou kartou ako prítomný na pracovisku. Z toho potom vyplýva, že žalobca
v čase vzniku poškodenia zdravia nevykonával žiadne pracovné činnosti pre žalovaného v 1. rade,
pričom sa nejednalo ani len o činnosti, ktoré sú potrebné k výkonu pracovnej činnosti. Zároveň žalobcovi

poškodenie zdravia nevzniklo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Svedčí o
tom ten fakt, že sám žalobca vo svojom vyjadrení sám potvrdzuje túto skutočnosť, keď potvrdil, že sa
šiel prezliecť do pracovného odevu, teda ešte len bol na ceste sa prezliecť, t.j. ešte sa v danom čase
neprezliekal.

15. Fyzický konflikt, bitku so spolupracovníkom podľa žalovaného v 1. rade celkom zrejme nemožno
považovať za úkony bežné počas práce ani potrebné pred začiatkom práce, ani potrebné po skončení
práce ak nie sú potrebné pre plnenie pracovných úloh. Fyzická prítomnosť zamestnanca v priestoroch
zamestnávateľa ešte nie je predpokladom pre vznik pracovného úrazu, ak dôjde k poškodeniu
zdravia zamestnanca, nakoľko pracovným úrazom nie je každý úraz, ktorý sa stane v priestoroch

zamestnávateľa, ale len ten, ktorý vznikne pri plnení pracovných úloh, alebo priamej súvislosti s ním.
Fyzický konflikt žalobcu - bitka z dôvodu výhradne súkromných záležitostí so žalovaným v 2. rade
vyvolaných zhodou okolností v priestoroch žalovaného v 1. rade, avšak nie na pracovisku nespĺňa
podmienky pracovného úrazu, nejedná sa totiž o činnosti, ktoré by mal žalobca dané v popise pracovnej
pozície v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a) Zák. práce a ani ktoré by žalobca vykonával na príkaz

žalovaného v 1. rade.

16. Vzhľadom na absenciu miestnej, časovej a vecnej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu sa podľa
názoru žalovaného v 1. rade nemôže jednať o pracovný úraz žalobcu a o zodpovednosť žalovaného
v 1. rade za takýto úraz. Poškodenie zdravia žalobcu považuje žalovaný v 1. rade za iný úraz, ktorý

žalobcovi vznikol a nie o pracovný úraz tak, ako je definovaný Zák. práce a príslušnou relevantnou a
ustálenou právnou praxou.

17. K žalobe sa písomne vyjadril aj intervenient v konaní na strane žalovaného v 1. rade. Poukázal na
to, že niektoré skutočnosti medzi stranami nie sú sporné. Sporné je však to, či úraz žalobcu je úrazom

pracovným v zmysle príslušných ust. Zák. práce, keď žalobca tvrdí, že daný úraz je pracovný a žalovaný
v 1. rade trvá na tom, že úraz žalobcu nie je úrazom pracovným.18. Podľa stanoviska intervenienta nie každý úraz, ktorý zamestnanec utrpí na pracovisku nie je úrazom
pracovným. Uviedol ďalej, že aplikačná prax za výkon pracovných úloh považuje činnosti uvádzané
jednak v Zákonníku práce a aj v Zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Poukázal pri tom na ust.

§ 8 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 4 a § 8 ods. 5 písm. a) Zák. č. 461/2003 Z. z.

19. Intervenient sa stotožnil v plnom rozsahu s argumentáciou žalovaného v 1. rade, ktorý tvrdí, že
žalobca nepreukázal, že by úraz, ktorý utrpel napĺňal kritéria ustanovené § 195 ods. 2 Zák. práce
a § 8 ods. 1 písm. a) Zák. č. 461/2003 Z. z. Intervenient ďalej konštatoval, že k pracovnému úrazu

zamestnanca môže dôjsť pri plnení pracovných úloh a ako z obsahu spisu a priebehu úrazového deja
vyplýva, k úrazu žalobcu dňa 23.02.2016 nedošlo v čase, keď žalobca plnil pracovné úlohy. Intervenient
považoval túto skutočnosť za nespornú.

20. Uviedol aj druhú situáciu, kedy môže dôjsť k pracovnému úrazu zamestnanca a to vtedy, že k úrazu
dôjde pri úkone, ktorý je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Intervenient v tejto súvislosti

spochybňoval argumentáciu žalobcu, keď dôvodnosť svojej žaloby podporil aj rozhodnutiami R11/1976
a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoPr/4/2016. Tieto rozhodnutia sa totiž výslovne
vzťahujú iba na prípad, kedy k úrazu zamestnanca došlo výslovne pri plnení pracovných úloh. Žalobca
pri tom tvrdí, že obdobne je to aj pri úkonoch v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, čo však
citované rozhodnutie neuvádza.

21. Intervenient odkazuje ďalej aj na vyjadrenie samotného žalobcu v konaní, keď uviedol, že k úrazu
došlo v šatni žalovaného v 1. rade, keď sa išiel prezliecť do pracovného odevu. Žalobca tak celý svoj
pobyt v šatni zjavne považuje za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Intervenient
súhlasnesožalovanýmv1.radetrvánatom,žepobytvšatnižalobcuniejemožnéstotožňovaťsúkonom

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalobca v čase úrazu nevykonával úkon prezliekania sa
do pracovného odevu, teda nevykonával úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Išlo pri
tom o konflikt zamestnancov zo súkromných dôvodov, teda z dôvodu iného ako pre plnenie pracovných
úloh.

22. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomnými vyjadreniami k žalobe,
so spisom OR PZ Bratislava IV., OO Na Grbe 2, Bratislava - Devínska Nová Ves ČVS: ORP-408/
DN-B4-2016, s uznesením Okresnej prokuratúry BA IV. č. 2Pv229/16/1104, EEČ: 2-11-70-2016 zo
dňa 16.11.2016, s listom žalobcu zo dňa 13.04.2016 zaslanom Inšpektorátu práce Bratislava, so
stanoviskom žalovaného v 1. rade k poškodeniu zdravia žalobcu zo dňa 07.03.2016 a 30.03.2016, s

prepúšťacousprávounemocniceÚNBBratislavazodňa29.02.2016alekárskymposudkomobolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným súdnym znalcom MUDr. Štefanom Novákom,
súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo, odbor chirurgia, s pracovnou zmluvou uzavretou medzi
žalovaným v 1. rade a žalobcom zo dňa 01.03.2010 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 01.03.2012, s
výzvou Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 17.05.2016 č. 285608-6/2016-BAM a s ďalším obsahom

spisu.

23. Súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 01.03.2010 pracovnú zmluvu. Na základe
pracovnej zmluvy vykonával činnosť skladového zamestnanca. Miestom výkonu práce boli dohodnuté
všetky strediská žalovaného v 1. rade nachádzajúce sa na území SR v obciach I., X., O..

24. Dňa 23.02.2016 žalobca nastúpil do zamestnania. V čase o cca 17.45 hod. v šatniach žalovaného v
1. rade, určených na tento účel na prezlečenie zamestnancov do pracovných úborov došlo k fyzickému
útoku na žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade. V dôsledku tohto útoku žalovaného v 2. rade na
žalobcu mu bolo spôsobené ťažké ublíženie na zdraví s dobou liečenia od 24.02.2016 do 09.04.2016,

teda v rozsahu 46 dní. Žalobca bol hospitalizovaný v ÚNB Bratislava, v Nemocnici Ružinov, Ružinovská
6, na Klinike ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie LFUK a ÚNB v období od 24.02.2016 do 29.02.2016.
V ďalšom období trvala PN žalobcu. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor chirurgia MUDr.
Štefan Novák vypracoval lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
02.06.2016.

25. Žalovaný v 1. rade svojimi listami zo dňa 07.03.2016 a 30.03.2016 zaujal stanovisko k poškodeniu
zdravia žalobcu a bol toho názoru, že nenapĺňa definíciu pracovného úrazu a to preto lebo k poškodeniu
zdravia nedošlo pri plnení pracovných úloh ani v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Žalovanýv1.radeboltohonázoru,ževdanomprípadeišloo„inýúraz“,ktorývznikolvpriestorochzamestnávateľa
ale nie pri plnení pracovných úloh. Preto žalovaný v 1. rade poškodenie zdravia žalobcu ani neriešil
ako pracovný úraz.

26. Podľa výpovede žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bol vypočutý ako svedok - poškodený, potom
ako „prišiel k svojej skrinke, položil si tašku a k nemu pristúpil žalovaný v 2. rade a päsťou pravej ruky
ho udrel do tváre“. Zhodne aj svedok G. U. v trestnom konaní uviedol, že keď žalobca prišiel do šatne
položil si tašku na lavičku a vtedy ho žalovaný v 2. rade napadol, udrel ho päsťou pravej ruky do tváre.

27. Podľa § 195 ods. 1 Zák. práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislostisnímkpoškodeniuzdraviaalebokjehosmrtiúrazom(pracovnýúraz)zodpovedázaškodutým
vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

28. Podľa § 195 ods. 2 Zák. práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi

spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

29. Podľa § 220 ods. 1 Zák. práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom

pracovnej cesty.

30. Podľa § 220 ods. 2 Zák. práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné
na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej
skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie

v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané
na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh.

31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zák. č. 461/2003 Z. z. je pracovným úrazom poškodenie zdravia, alebo

smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh
alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre
plnenie pracovných úloh, alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

32. Podľa § 8 ods. 4 Zák. č. 461/2003 Z. z. plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa ods. 1
a 2 je: a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, alebo služobných povinností
vyplývajúcichzoštátnozamestnaneckéhopomeru,aleboslužobnéhopomeru,b)ináčinnosťvykonávaná
na príkaz zamestnávateľa, c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

33. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) Zák. č. 461/2003 Z. z. v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh
alebo služobných úloh zamestnanca podľa ods. 1 a 2 je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas
práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta
do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného
predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s

výnimkou uvedenou v písm. b).

34. Z vyššie uvedených výpovedí žalovaného v 2. rade a svedka Schillera vyplýva, že žalobca síce
bol v šatni žalovaného v 1. rade avšak iba prišiel do tohto priestoru. Nezačal sa ešte prezliekať.
Úkony potrebné pred výkonom práce sú iste aj úkony spojené s prezlečením zamestnanca s kontrolou

pracovných prostriedkov. Takúto činnosť však žalobca ešte nevykonával, iba sa dostavil na pracovisko.
Nevykonával teda úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

35. Nesporná je aj tá skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, tým že dňa 23.02.2016 v čase cca 17.40 hod v Bratislave na

Tehelnej ulici v priemyselnom parku v šatni haly č. 1, zaútočil na poškodeného - žalobcu čo vyplýva z
uznesenia Okresnej prokuratúry BA IV. zo dňa 16.11.2016 č. 2Pv229/16/1104, EEČ: 2-11-70-2016. V
dôsledku tohto skutku bola žalobcovi spôsobená dvojitá zlomenina dolnej čeľuste vľavo v oblasti tela
a vzostupného ramena s miernym posunom, ktoré si vyžiadalo operačný zákrok a následné liečeniespojené s práceneschopnosťou poškodeného - žalobcu do 09.04.2016. Žalovaný v 2. rade bol zaviazaný
nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., nie však žalobcovi, ktorý v zmysle § 46 ods. 3
Tr. poriadku navrhol, aby v odsudzujúcom rozsudku bola uložená obžalovanému povinnosť vzniknutú

škodu uhradiť.

36. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nesporne v prípade žalobcu došlo u neho k
úrazu,avšakvčase,keďzamestnanecneplnilpracovnúúlohuaninevykonávalčinnosť,ktorájevpriamej
súvislostisplnenímpracovnýchúlohapretotedanejdeopracovnúúraz.Jejednoznačnepreukázané,že

úraz a škodu žalobcovi spôsobil žalovaný v 2. rade. Súd bol preto toho názoru, že žalobu bolo potrebné
zamietnuť pre nesplnenie podmienok pre vznik zodpovednosti zamestnávateľa - žalovaného v 1. rade.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa svojou žalobu
domáhal určenia, že úraz ktorý utrpel je pracovný úraz. Súd jeho žalobu zamietol .
Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade a intervenient na jeho strane boli vo veci čiastočne úspešní,

vzniklo im právo na náhradu 100 % ich účelne vynaložených trov.

40. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).