Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010091
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3720010091.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.októbra 2020
prejednal odvolanie obžalovaného

P. I.,

nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom XX.augusta 1, G.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/33/2020 zo dňa 23.apríla 2020
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn.1T/33/2020 zo dňa 23.04.2020 bol obžalovaný
P. I. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/32/2015-83 zo dňa

07.09.2015, právoplatným dňa 08.03.2016, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, hoci bol ako
otec maloletých detí, K. G., nar. XX.XX.XXXX a S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky A. G., povinný
prispievať na ich výživu podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica sp. zn. 4P/57/2014 zo dňa 30.06.2015, právoplatného dňa 24.07.2015, sumou spolu vo výške

210,- € mesačne na obe deti, ktoré výživné mal zasielať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
detí A. G., trvale bytom Z. I., X. XXXX/XX, plneniu vyživovacej povinnosti sa od marca 2016 úmyselne
vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval, na úrade práce sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval,
nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nepodnikal, o stálu prácu sa zodpovedne nezaujímal, pričom na
základe dohody o vykonaní práce pracoval v období od 14.03.2016 do 11.04.2016, od 09.04.2018 do
18.04.2018, od 16.07.2018 do 09.11.2018 u C. Z., Z., od 23.01.2018 do 31.03.2018 v spol. SaNi s.r.o., I.

podI.,následnepracovalod05.02.2019do08.03.2019vspol.B&BBusinessGroupSKs.r.o.,Bratislava,
od 15.04.2019 do 30.04.2019 v spol. Support Q a.s., Námestovo, od 28.07.2019 do 03.10. 2019 v
spol. P.A. MAMUT s.r.o. a dňa 11.10.2019 pracoval v spol. ATÉNA - PERSONAL CONSULTING s.r.o.,
Banská Bystrica, pričom vyživovaciu povinnosť týmto zamestnávateľom nenahlásil, o deti sa nezaujímal,
vyživovaciu povinnosť si pravidelne a v plnej výške neplnil a na výživu svojich detí v Považskej Bystrici a
ani na inom mieste pravidelne a v plnej výške neprispieval, čím mu za obdobie od mesiaca marec 2016

do mesiaca marec 2020 vrátane, s výnimkou obdobia od 19.06.2016 do 16.01.2018, kedy bol vo výkonetrestu odňatia slobody, vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 5.890,- €, nakoľko časť výživného vo
výške 200,- € uhradil.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l), n), § 37 písm.
m) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne s tým, že podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Rozsudokprvostupňovéhosúdunenadobudolprávoplatnosť,pretožehoodvolanímčodovýrokuotreste
napadol obžalovaný a to ihneď po jeho vyhlásení. Svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. V písomných
dôvodoch uviedol, že prosí o súd o čas do októbra, aby mohol zaplatiť dlžné výživné. Má možnosť
zarobiť peniaze, chce vycestovať do zahraničia a vyplatiť čiastku poškodenej.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa napriek vedomosti o termíne
verejného zasadnutia na toto nedostavil. Krajský súd Trenčín u poškodenej A. G. zisťoval, že z dlžného
výživného jej nebolo doposiaľ nič obžalovaným uhradené. Dňa 05.10.2020 pred verejným zasadnutím
obžalovaný telefonicky oznámil krajskému súdu, že nemá autobus z Bratislavy na dostavenie sa na
verejné zasadnutie, chce dlžné výživné uhradiť.

Krajský súd za splnenia zákonných podmienok vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného, nakoľko uvedené konanie obžalovaného považoval za odmietnutie účasti na verejnom
zasadnutí podľa ustanovenia § 293 ods. 7 Tr.por .

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto

smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K odvolaním obžalovaného napadnutému výroku o treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu v
prvom rade uvádza, že od vynesenia rozsudku súdu prvého stupňa v apríli 2020 mal obžalovaný 6
mesiacov na uhradenie dlžného výživného. Krajský súd verejné zasadnutie v jeho veci vytýčil v zmysle
jeho žiadosti uvedenej v odvolaní až na október 2020, a teda sledoval tým prvoradý účel trestného

činu zanedbania povinnej výživy akým je splnenie vyživovacej povinnosti oprávnenej osobe, ktoré
je dôležitejšie ako potrestanie páchateľa. Avšak tvrdenia obžalovaného zostali len v rovine ústnych
proklamácii bez akejkoľvek snahy uhradiť čo len časť dlžného výživného.

Správne bolo súdom prvého stupňa pri výmere trestu v prípade obžalovaného použité ustanovenie

o priťažujúcej okolnosti § 37 písm. m/ Tr.zák., teda, že bol už za trestný čin odsúdený. Súd síce
v zmysle Trestného zákona nemusí na túto priťažujúcu okolnosť podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia prihliadnuť. V tomto prípade však takýto postup neprichádzal do úvahy. Početné odsúdenia
obžalovaného neumožňovali použitie tohto dobrodenia zákona pri rozhodovaní o priťažujúcich
okolnostiach, keďže sa skutku dopustil hoci bol už v minulosti konkrétne v roku 2013 za rovnaký

trestný čin odsúdený. Je teda zrejmé, že v jeho osobe ide o chronického neplatiča výživného, ktorý sa
daného konania dopúšťa opakovane, dostatočne si uvedomujúc aké následky ho za uvedené konanie
očakávajú. Starostlivosť a výživu o svoje deti teda dlhodobo ponecháva výlučne na ich matku. Zároveň
bolo potrebné zohľadniť aj to, že dňa 16.01.2018 bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody za iný majetkový trestný čin.

Senát odvolacieho súdu konštatuje tiež, že súd prvého stupňa mu správne priznal aj dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. t.j. priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné
oľutovanie, a podľa § 36 písm. n/ Tr.zák., teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu tým,že dal vyhlásenie o vine. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom
činným v trestnom konaní (ale aj súdu) splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a
treste.Vkonanípredsúdomjetakýmtonajvýznamnejšímnapomáhanímvyhlásenieobžalovanéhopodľa

§ 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe
takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj
vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania).

Takto zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností mal zo zákona priamy vplyv na zníženie hornej

hranice trestnej sadzby o jednu tretinu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.zák. Súd preto
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe v rozmedzí 1 rok až 3 roky
a 8 mesiacov.

Obžalovaný je osobou 8 krát súdne trestanou /hoci prvé tri odsúdenia má už zahladené/ pre rôznu
trestnú činnosť, opakovane bol trestaný aj pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Je teda zrejmé,

že ani v minulosti mu uložené a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na neho žiaden
prevýchovný vplyv, neodradili ho od páchania trestnej činnosti a nezabezpečili jeho nápravu. Preto
správne súd prvého stupňa trest ukladal ako nepodmienečný, pričom za zohľadnenia prevažujúcich
poľahčujúcich okolností vo výmere 20 mesiacov, teda ešte v blízkosti dolnej hranice upravenej trestnej
sadzby. Ak by obžalovanému neprevažovali tieto poľahčujúce okolnosti postihol by ho trest oveľa

prísnejší.

Správne ho súd prvého stupňa zaradil aj do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň je takýto trest vyslovene potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, ktorý si dlhodobo
nie je schopný uvedomiť následky neplnenia vyživovacej povinnosti na svoje maloleté deti. Trest
zodpovedá aj všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.,

ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.