Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200324
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4618200324.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A.. O.. L. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., W. XXXX/XX, zastúpená: A., A. a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857
548 proti žalovaným v 1/rade: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866,
v 2/rade: Slovenská republika v zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72

Bratislava, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany
č.k. 6C/5/2018-297 zo dňa 8. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalovanému v 1. rade priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania (I.) p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 1. rade nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. priznal žalovanému v 1/ rade voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalovanému v 2/ rade výrokom II. priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti
označenému žalovanému Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866,
vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo továrenskej značky Hyundai Tucson, bielej farby, EČV: HC
XXX BY, S.: H rok výroby 2016, spolu so všetkým jeho príslušenstvom. Žalobu podala z dôvodu, že je
výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Hyundai H., bielej farby, I.: HC XXX BY, S.: H rok
výroby XXXX, spolu so všetkým jeho príslušenstvom. Výlučné vlastnícke právo k automobilu nadobudla

na základe Kúpnej zmluvy č. U./XX/XXXXX uzavretej dňa 16.11.2016 medzi žalobkyňou ako konečným
užívateľom, predávajúcim: AUTOPOLIS, s.r.o., IČO: 35 728 311 a kupujúcim: Tatra-Leasing, s.r.o., IČO:
31 326 552, resp. na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu č. LZC/16/01397
uzavretej dňa 16.11.2016 medzi poskytovateľom leasingu: Tatra-Leasing, s.r.o., IČO: 31 326 552 a
žalobkyňou ako prijímateľom leasingu. Žalobkyňa je zároveň ako výlučný vlastník a držiteľ automobilu
vedený aj vo verejnej evidencii vedenej príslušným dopravným inšpektorátom. Žalobkyňa ako výlučný

vlastník automobilu automobil cca v priebehu augusta r. 2017 prenechala do dočasného užívania svojmu
bývalému partnerovi, pánovi M. Z.. Dňa 30.11.2017 žalobca požiadala p. Z., aby automobil vrátil.
K vráteniu automobilu p. Z. nedošlo, v dôsledku čoho podala trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Trestné konanie
bolo vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Topoľčanoch, odbor kriminálnej polície, Nám.
Ľ. Štúra 1738/1, 955 39 Topoľčany pod č. ČVS: ORP-518/VYS-TO-2017. Dňa 05.01.2018 jej bolo v rámci

trestného konania od vyšetrovateľa doručené Uznesenie zo dňa 02.01.2018, v ktorom vyšetrovateľ
skonštatoval, že "existuje odôvodnené podozrenie, že de facto, je vlastníkom vozidla výlučne M. Z....",pričom vyšetrovateľ zároveň ponechal automobil v úschove Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Topoľčany, lebo pre ďalšie konanie už nie je potrebný a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo
zhabanie a odkázal žalobkyňu, aby si uplatnila svoj nárok na automobil v civilnom konaní na príslušnom

súde, a to v lehote do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti predmetného uznesenia.
Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 256 ods. 1, § 252 ods. 1,2
CSP ako aj zisteným skutkovým stavom a dospel k záveru ,že zastavenie konania v tejto veci zavinila
žalobkyňa. Poukázal na to, že z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Jedinou situáciou, kedy zastavenie

konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného
počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak
povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho,
aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí
byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu trov konania proti
žalovanému.

Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Topoľčanoch, odbor kriminálnej polície, zo dňa 02.01.2018, ČVS: ORP-518/VYS-TO-2017 bolo osobné
motorové vozidlo značky C. H., bielej farby, I.: C S.: H rok výroby XXXX s prísl., ponechané v úschove
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany s tým, že sú pochybnosti o práve vlastníka osoby
A.. O.. L. O., pričom na túto vec si uplatňuje nárok aj iná osoba, ktorá vec dňa 05.12.2017 dobrovoľne

vydala pre účely trestného konania, a to jej bývalý partner M. Z.. Poukázal na ust. § 21 ods. 1 zák.
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, z ktorého vyplýva, že policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie
potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku
a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v
trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra

polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci
s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90
dní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z ustanovenia § 21 ods. 9 citovaného zákona vyplýva, že ak
vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec
uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi

týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia
písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde.
Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej
vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto
právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť

útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd
nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená
vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.
Uviedol tiež, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, pôvodne voči žalovanému v 1/rade a neskôr
i voči žalovanému v 2/rade vydania predmetného motorového vozidla. V danej veci, nakoľko si voči

motorovému vozidlu uplatnil vlastnícke právo aj M. Z., ktorý aj podal žalobu o určenie vlastníctva,
vec vedená pod sp. zn. 6C/30/2018, vlastníctvo k vozidlu bolo sporné a za takejto situácie nebolo
možné ani v rozhodovaní o žalobe žalobkyne, ako prejudiciálnu otázku, riešiť vlastníctvo k predmetnému
motorovému vozidlu, vo vzťahu k žalovaným v 1/ a v 2/rade, pretože spornou stranou nebola druhá
osoba, ktorá taktiež o sebe tvrdí, že je vlastníkom motorového vozidla. Táto otázka vlastníckeho práva

bola následne vyriešená v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/30/2018 zamietnutím žaloby M.u. Na základe
tohto rozhodnutia bolo motorové vozidlo žalobkyni vydané.
Podľa názoru súdu prvej inštancie postup žalovaného v 1/rade nemožno potom považovať v tomto
konanízaneoprávnenýzásahdovlastníckychprávžalobkyne,uplatnenýchpodľa§126ods.1OZ,podľa
ktorého ustanovenia môže vlastník podať žalobu o vydanie veci, ako aj žalobu o určenie vlastníckeho

práva, pričom základnou podmienkou vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva. Takže iba
v prípade, keby došlo k vyriešeniu otázky vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu (tak ako to bolo
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/30/2018) a motorové vozidlo by bolo naďalej
zadržiavané, až potom by bolo možné hovoriť o dôvodnosti podania žaloby o vydanie motorového
vozidla.Základnýmpredpokladomžalobynavydanievecije,žeináosobaneoprávnene,t.jbezprávneho

dôvodu zadržuje vec patriacu vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať. V danej veci bolo postupované v
súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z., a to pri zaistení vozidla, keď následne vznikol spor komu motorové
vozidlo patrí. Konštatoval, že samotná žaloba o vydanie veci voči žalovanému v 1/rade nebola podaná
dôvodne. Pokiaľ po vyriešení vlastníckeho práva v konaní sp. zn. 6C/30/2018 a vydaní motorovéhovozidla žalobkyni, táto vzala následne žalobu späť a konanie bolo zastavené, možno konštatovať
procesné zavinenie žalobkyne, a preto vo vzťahu k žalovanému v 1/rade rozhodol tak, že má nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške.

Vo vzťahu k žalovanému v 2/rade Slovenská republika podľa názoru súdu prvej inštancie rovnako
žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď bolo síce jej právom v danej veci, koho označí ako stranu
sporu na strane žalovaného a v konaní navrhla vstup žalovaného v 2/rade, ktorý však v konaní nie
je pasívne legitimovaný, s čím bola žalobkyňa stotožnená a táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. Vo vzťahu k žalovanému v 2/rade preto rozhodol tak, že súd mu

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške.
2.Proti tomuto uzneseniu do výroku ( I.), ktorým žalovanému v 1. rade priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania podala písomne v zákonnej lehote žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% a zároveň jej prizná aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vrátanie
trov právneho zastupovania v rozsahu 100%. V dôvodoch odvolania žalobkyňa uviedla, že podľa

jej názoru vôbec neboli splnené podmienky pre prerušenie súdneho konania vedeného pod sp. zn.
6C/5/2018 do právoplatného skončenia konania sp. zn. 6C/30/2018 pred Okresným súdom Topoľčany
o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo začaté dňa 21.05.2018, čo je o 109 dní neskôr, ako uplynula
30 dňová lehota stanovená ako primeraná podľa § 97 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok
de lege lata, v uznesení OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-518/VYS-TO-2017 zo dňa 02.01.2018,

ktorým bolo motorové vozidlo ponechané v úschove OR PZ. Žalobkyňa je toho názoru, že už dňa
02.02.2018 neboli vôbec naplnené ani časové podmienky úschovy OR PZ a motorové vozidlo malo byť
už v tento deň vydané žalobkyni. Z uvedeného dôvodu toto konanie vedené pod sp. zn. 6C/5/2018
vôbec nemohlo byť závislé od výsledku iného konania, ani iné konanie nemohlo mať žiadny praktický
význam pre toto konanie. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil údajnú existenciu

pochybnosti o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, keď všetky v danom čase existujúce doklady
svedčili nepochybne vlastníckemu právu žalobkyne k motorového vozidlu a žiaden dôkaz nepreukazoval
opak, ba dokonca ani dôkaz, ktorý pre nezákonnosť vôbec nemal byť policajným orgánom braný do
úvahy - súkromná nahrávka telefonického hovoru, a to bez ohľadu na jeho obsah. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že tretia osoba - p. M. ktorá oneskorene podala žalobu začínajúcu iné konanie, ničím nepodložil

ani nepreukázal policajnému orgánu svoje tvrdenia o údajnom vlastníckom práve k motorovému vozidlu,
neboli vôbec od počiatku naplnené podmienky úschovy motorového vozidla policajným orgánom.
Žalobkyňapoukázalana ust.§193a§194CSP,podľaktorýchniejevšeobecnýsúdviazanýúschovným
uznesením a môže sám posúdiť či podmienky úschovy motorového vozidla podľa zákona č. 171/1993
Z.z. a Trestného poriadku boli naplnené, nie je daná žiadna prekážka, aby súd vyvodil zákonným

spôsobom záver, že tieto podmienky naplnené neboli, ako je tomu aj v tomto prípade. Z právneho záveru
o nesplnení podmienok úschovy zo strany policajného orgánu vyplýva, že od počiatku bolo motorové
vozidlo žalobkyni zadržiavané neoprávnenie, a teda nie je daný žiadny dôvod k tomu, aby žalovaní boli
liberovaní zo zavinenia zastavenia konania, keďže už v čase podania žaloby žalobkyňou bola daná
povinnosť žalobkyni motorové vozidlo vydať. Žalobkyňa je toho názoru, že výlučne tretia osoba bola

aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k spornému automobilu.
Žalobkyňa tento typ žaloby podať nemohla, nakoľko jej svedčilo vlastnícke práva k automobilu a preto
nemohla mať naliehavý právny záujem na takomto určení.
3.K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd
odvolanie žalobkyne voči uzneseniu súdu prvej inštancie zamietol. Bránil sa tým, že žaloba žalobkyne

bolaodpočiatkunedôvodná,pričomneopomenuteľnoujeskutočnosť,žežalobkyňazobralasvojužalobu
sčasti späť, preto je nesporné, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konanie. Zároveň žalovaný v
1. rade poukázal na skutočnosť, že za danej skutkovej a právnej situácie by priznanie nároku na náhradu
trov konania žalobkyni bolo v rozpore so spravodlivým súdnym procesom ako celkom, a to berúc ohľad
aj na žalobkyňou vyčíslené trovy konania v sume 5.147,35 eura (a to len ku dňu 03.06.2020). Takto

vyčíslená a uplatnená výška trov konania je v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací (´=;-§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. je treba ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť.

5.Odvolací súd po prejedaní veci dospel k tomu záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v
napadnutom výroku I. správne a dostatočne odôvodnené, a preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí zanutnévsúladesustanovením§387CSPopakovaťtieistédôvody,ktorésúobsiahnutévprvoinštančnom
rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením výroku napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť

dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie v napadnutom výroku správne vec právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne
a zrozumiteľne odôvodnil, pričom z dôvodov rozhodnutia je zrejmé akými závermi a myšlienkovými
postupmi sa pri rozhodovaní riadil.
6.Z obsahu spisu vyplýva, že Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 04.09.2020 č.k.

6C/5/2018-229 súd prvej inštancie vo výroku I. zmenu žaloby nepripustil. Vo výroku II. konanie o
vydanie osobného motorového vozidla továrenskej značky C. H. evidenčné číslo C S. : H zastavil. Vo
výroku III. vrátil žalobkyni časť zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 92,80 eura.
Vo výroku IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania,
pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2020 v časti výroku I. až III. Odvolaním strany
sporu napadli iba výrok IV. týkajúci sa trov konania. Odvolací súd uznesením zo dňa 22. júla 2021

č.k. 7Co/113/2020-285 o odvolaniach strán sporu rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o trovách konania (výrok IV.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
7.V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom
je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie
dochádzakzastaveniukonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby.Aksapresprávaniežalovanéhovzalaspäť
žaloba,ktorábolapodanádôvodne,ježalovanýpovinnýnahradiťtrovykonania,pretoženespornezavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho
žalobcavzalžalobuspäť.Dôvodnosťžalobysaposudzujeprocesneabezohľadunato,akýbolvýsledok

konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa
žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Civilný sporový poriadok neobsahuje
ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo
všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej
zásady existovali dve výnimky, ktoré sa do ustanovenia § 256 ods. 1 CSP premietli ako pravidlo.

8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne voči výroku, I. ktorým súd prvej inštancie priznal
žalovanému v 1/ rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnej
výške dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Vzhľadom k zastaveniu konania
súd pri rozhodovaní o trovách konania postupuje podľa § 256 CSP ( trovy zastaveného konania) a
vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Súd prvej inštancie musí najskôr ustáliť, kto procesne zavinil zastavenie konania. Z konania
vyplynulo, že žalobkyňa zobrala žalobu späť dňa 04.06.2020 potom, čo jej bolo motorové vozidlo vydané
OR PZ Topoľčany dňa 01.06.2020. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že k vydaniu vozidla žalobkyni došlo
na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.: 6C/30/2018 zo dňa 26.04.2019 v spojení
s právoplatným rozsudkom Krajského sudu v Nitre, sp. zn. 9Co/150/20l9 zo dňa 16.04.2020, pričom

predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 19.05.2020.
9.Správnosť postupu OR PZ Topoľčany pri zaistení a vydaní motorového vozidla žalobkyni súd v tomto
konaní pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nie je oprávnený skúmať a túto otázku nemôže
riešiť ako otázku predbežnú. Zatiaľ z obsahu spisu nevyplýva, že by zo strany OR PZ Topoľčany došlo pri
tomto úkone k pochybeniu a túto skutočnosť nekonštatoval súd ani iný orgán. Preto súd prvej inštancie

správne konštatoval, že príslušné OR PZ postupovalo v rámci ust. §21 ods. 1 zák. č. 71/1993 Z.z. o
policajnom zbore, oprávnenie zadržať motorové vozidlo mu vyplýva z tohto zákonného ustanovenia.
10.Odvolací súd zdôrazňuje, že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno
žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania iba v prípade, ak pre jeho správanie
bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp.

zn. II. ÚS 569/2017). V tejto veci zastaveniu konania prišlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou z
dôvodu, že jej síce bolo motorové vozidlo vydané, ale nie v dôsledku podanej žaloby v tomto konaní, ale
na základe výsledku iného konania - konanie o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré
právoplatne skončilo (rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.: 6C/30/2018 zo dňa 26.04.2019 v
spojení s právoplatným rozsudkom Krajského sudu v Nitre, sp. zn. 9Co/150/20l9 zo dňa 16.04.2020)

a s ohľadom na jeho výsledok bolo zadržané motorové vozidlo žalobkyni vydané, pretože už nebol
dôvod ho ďalej zadržiavať. Po skončení tohto konania v dôsledku neúspechu žalobcu v konaní o určenie
vlastníckehoprávakosobnémumotorovémuvozidlubyosobnémotorovévozidloboložalobkyni vydané
bez ohľadu na to, či podala voči žalovaným 1 . a 2. rade túto žalobu o vydanie veci.11. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania a musí
preto znášať náhradu trov konania protistrany.
12.Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému v 1. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 396 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP). Zastavenie konania v tomto
prípade zavinila žalobkyňa, preto by nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP patril
žalovanému v 1. rade, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane. Z obsahu spisu však vyplýva, že v súvislosti s týmto odvolacím
konaním žalovanému v 1. rade žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že mu
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).