Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010247
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6714010247.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

V.V.aV.X.,vtrestnejveciobžalovanéhoV.P.,prezločinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 17. 02. 2020 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný V. P., nar. XX. XX. XXXX vo D., trvale bytom A., B. XXX/X,

uznáva sa za vinného, preto že

ako zodpovedný zástupca podnikateľského subjektu V. P., B. XXX, A., J.: XX XXX XXX na základe
splnomocnenca,

v bode 1/ rozsudku
v daňovom priznaní z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 podanom na Daňovom
úrade vo D. dňa 31. 03. 2004 označil základ dani sumou 9.128,33 Eur (275.000,- Sk) a výslednú daňovú

povinnosť sumou 1.098,85 Eur (33.104,- Sk), pričom Daňový úrad D. daňovou kontrolou vykonanou na
dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003, z ktorej bol spísaný Protokol číslo XXX/
XXX/XXXXX/XX V. zo dňa 05. 10. 2005 zistil na základe pomôcok a to konkrétne dokladov získaných z
oznamovacej povinnosti obchodných partnerov podnikateľského subjektu V. P., B. XXX, A., J.: XX XXX
XXX, že základ dane v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku
2003 mal byť vo výške 126.294,66 Eur (3.804.753,- Sk) a výsledná daňová povinnosť v sume 44.809,47
Eur (1.349.930,- Sk), čím týmto konaním skrátil daň z príjmov fyzických osôb ku škode štátneho rozpočtu
SR v zastúpení Daňovým úradom D. vo výške 43.710,62 Eur (1.316.826, Sk),

v bode 2 rozsudku
ako štvrťročný platiteľ DPH registrovaný Daňovým úradom D. od 23. 09. 1999, nepodal na Daňovom
úrade vo D. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 1. až 4. štvrťrok 2003, hoci tak bol povinný
urobiť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, neurobil tak ani po výzve správcu dane, preto mu
daňový úrad určil daň podľa pomôcok a to konkrétne dokladov získaných z oznamovacej povinnosti
obchodných partnerov podnikateľského subjektu V. P., B.S. XXX, A., J.: XX XXX XXX, pričom takto

bola určená za 1. štvrťrok daňová povinnosť vo výške 1.735,25 Eur (52.276,- Sk), za 2. štvrťrok daňová
povinnosť vo výške 5.800,57 Eur (174.748,- Sk), za 3. štvrťrok daňová povinnosť vo výške 5.537,94
Eur (166.836,- Sk) a za 4. štvrťrok daňová povinnosť vo výške 11.610,77 Eur (349.786,- Sk), čím týmto
konaním po prijatí platieb od obchodných partnerov celkovo zadržal a neodviedol daň ku škode štátneho
rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom D. vo výške 24.684,53 Eur (743.646,- Sk),

v bode 3/ rozsudku

ako ústne splnomocnený zástupca daňového úradu subjektu V. P., B. XXX, A., J.: XX XXX XXX
registrovaného u správcu dane Daňového úradu D., ako štvrťročný platiteľ dane z pridanej hodnoty vmeste Zvolen, okres Zvolen za obdobie III. štvrťrok 2004 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty a to napriek tomu, že v predmetnom období uskutočňoval zdaniteľné plnenia a odberateľom
vystavoval účtovné doklady a to:

- dňa 21. 07. 2004 faktúru č. X/XXXX, dňa 23. 08. 2004 faktúru č. XX/XXXX, dňa 08. 09. 2004 faktúru č.
XX/XXXX a dňa 21. 09. 2004 faktúru č. XX/XXXX pre odberateľa subjekt J.. F. S. - L., F. XXX/XXX, D.
K., J.: XX XXX XXX s vyúčtovaním dane z priadnej hodnoty spolu vo výške 122.740,- Sk (4.074,22 Eur),
- dňa 04. 08. 2004 faktúru č. X/XXXX, dňa 21. 09. 2004, faktúru č. XXXX pre odberateľa subjekt J.. V.
W. - E., X. E. X, R., J.: XX XXX XXX s vyúčtovaním dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 56.032,-

Sk (1.859,92 Eur),
- dňa 28. 04. 2004 faktúru č. X/XXXX, dňa 18. 08. 2004 faktúru č. X/XXXX a dňa 23. 09. 2004 faktúru
č. XX/XXXX pre odberateľa subjekt W.-B. K. B..T..Y.., R. XXX, J.: XX XXX XXX s vyúčtovaním dane z
pridanej hodnoty spolu vo výške 86.175,- Sk (2.860,49 Eur),
- dňa 23. 07. 2004 faktúru č. X/XXXX pre odberateľa subjekt Z. Á. - X., E. XXX, T. B., J.: XX XXX XXX
s vyúčtovaním dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 41.800,- Sk (1.387,51 Eur),

- dňa 20. 08. 2004 faktúru číslo X/XXXX pre odberateľa subjekt J., B..T..Y.., M. XX, A., J.: XX XXX XXX
s vyúčtovaním dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 35.330,-Sk (1.179,38 Eur),

čím vyúčtoval a od odberateľov prijal daň z pridanej hodnoty spolu vo výške 342.277,-Sk (11.361,51 Eur)
a tak skrátil príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení toho času Daňovým úradom A.

A., pobočka Zvolen, a sumu vo výške 342.277,- Sk (11.361,51 Eur),

teda

v bode 1/ rozsudku
skrátil daň v značnom rozsahu,

v bode 2/ rozsudku

vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

v bode 3/ rozsudku
skrátil daň vo väčšom rozsahu,

čím spáchal

v bode 1/ rozsudku

trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.
12. 2005,

v bode 2/ rozsudku
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

v bode 3/
trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.
12. 2005.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 46 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu
v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností dlh voči Slovenskej
konsolidačnej, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry D. podala dňa 09. 04. 2014 na tunajší súd pod sp. zn. XPv/XXX/XX-
XX obžalobu na V. P. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného

zákona č. 140/1964 Zb. a zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona.

Dňa 10. 04. 2015 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry D. pod sp. zn. XPv/XX/XX/XXXX podaná
obžaloba na V. P. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona

č. 140/1961 Zb.

Uznesením č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 22. 04. 2015 boli obidve trestné veci v zmysle § 21 ods. 3
Trestného poriadku spojené na spoločné konanie.

Obžalovaný V. P. sa na hlavné pojednávanie dňa 12. 06. 2015 nedostavil, súd preto v súlade s § 252
ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného na hlavnom
pojednávaní prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom

poučení v uviedol, že vypovedať bude až v prítomnosti svojho obhajcu, ktorého si zvolí. Rovnako tak aj
v rámci výsluchu v prípravnom konaní v rámci trestnej veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX uviedol,
že si chce zvoliť obhajcu a bez jeho prítomnosti nebol ochotný vypovedať. V rámci poslednej výpovede
v prípravnom konaní potom využil svoje právov zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku a odmietol
vypovedať.

Svedkyňa J.. S. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že vzhľadom na odstup
času sa už nevie k veci presne vyjadriť, ale zistený nedoplatok je uvedený v spise. Taktiež samotné
rozdiely na DPH sú uvedené v jednotlivých protokoloch, ktoré sa taktiež nachádzajú v spise. Tie sumy
zdokladovali kontrolórky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu. Presnú výšku daňových nedoplatkov ku

dňu konania hlavného pojednávania ale nevedela uviesť, pretože daňové pohľadávky z rokov 2003 a
2004 boli postúpené na Slovenskú konsolidačnú, a.s. V evidencii správcu dane sa teda už nedoplatky
nenachádzajú. Nevedela sa ani vyjadriť k tomu, v akom stave je vymáhanie pohľadávok zo strany
Slovenskej konsolidačnej, a.s. V rokoch 2003 a 2004 bol účinný zákon č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého
bol daňový subjekt povinný predložiť požadované doklady, v prípade, ak ich nepredložil, v zmysle § 29

toho zákona sa daň určila podľa pomôcok. Za pomôcky boli považované všetky skutočnosti potrebné na
správne vyčíslenie dane. Ak mal daňový subjekt doklady od obchodných partnerov, tak ich predložil on,
ale doklady bolo možné získať aj od iných vykonaných daňových kontrol, alebo bolo možné požiadať
konkrétny subjekt o súčinnosť, aby predložil požadované doklady. Taktiež bolo možné vykonať miestne
zisťovanie, a doklady získať od tretej strany. Stalo sa, že niekedy prišli doklady aj anonymne. Na takéto

vyrubenie môžu slúžiť aj faktúry od obchodných partnerov, ale ako jeden z dôkazov, nikdy ako doklad
nemôžu slúžiť len faktúry. Vychádza sa aj z daňových priznaní dotyčného subjektu. Ak nie je poskytnutá
potrebná súčinnosť, a sú predložené len faktúry, správca dane môže údaje z faktúry vylúčiť, a následne
daňový subjekt má možnosť brániť sa rôznymi opravnými prostriedkami. Vzhľadom na odstup času
nevedela uviesť, kto zastupoval daňový subjekt V. P., J.: XX XXX XXX, je to ale uvedené v spise v

jednotlivých protokoloch, ale pamätala si, že zástupcovia sa menili, v tomto prípade išlo o subjekty
rovnakého mena, teda V. P. B.. P. V. P. V.. Tiež si pamätala, že živnosť bola vystavená na V. P. V.., ale
zastupoval ho jeho otec, teda V. P. B.. Mená daňových kontrolórov, ktorí vykonávali daňovú kontrolu,
sú uvedené v spise, pri jednotlivých daňových kontrolách. Nebola oprávnená vyjadrovať sa k daňovým
exekúciám, teda či boli pred postúpením pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a.s., voči daňovému

subjektu vedené, ale dalo by sa to vyžiadať od príslušného oddelenia, ktoré vedie daňové exekúcie,ale už len z toho, že daňové pohľadávky boli postúpené na Slovenskú konsolidačnú a.s., je zrejmé,
že tieto daňové pohľadávky boli predmetom daňovej exekúcie. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto je
vlastníkom daňových pohľadávok do ich vymoženia, ale spravuje ich Slovenská konsolidačná a.s., ku

ktorej organizačnej štruktúre sa tiež nevedela bližšie vyjadriť. Ak sa ale daňové pohľadávky zo strany
Slovenskej konsolidačnej, a.s. vymôžu, sú príjmom štátneho rozpočtu.

Svedok J.. P. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného V. P.
pozná, voľakedy pre neho vykonával práce, bolo to ale už dosť dávno. Ostal mu dlžný vyše 20 tisíc

Eur, čo riešil aj cez exekútora. Potrebovali vykonať nejaké práce a obžalovaný vedel zorganizovať
chlapov, vykonávali pomocné práce, na všetko boli riadne spravené zmluvy. Nepamätal si už, kto mu
obžalovaného poradil, on sa s obžalovaným osobne stretával málo, na všetko mal svojich ľudí. Všetko
ale riadne podpísali a následne aj nahlásili na daňový úrad. Boli teda podpísané zmluvy, dohody o
vykonaní práce a následne vystavené faktúry. Pre peniaze si chodil osobne obžalovaný, pretože on sa
vždy triasol za peniaze. On mu aj vravel, že či to má všetko v poriadku, pretože on to všetko oznamoval

daňovému úradu. Faktúry boli uhrádzané na príjmové doklady. On obžalovanému neostal nič dlžný,
obžalovaný ostal dlžný jemu, on obžalovanému požičal techniku, za čo mu nezaplatil, riešil to aj cez
exekútora, ktorý mu ale oznámil, že obžalovaný nič nemá a že od neho nevie nič vymôcť. Obžalovaný
bol podpísaný na príjmových dokladoch. V roku 2003 svedok mal živnosť aj s.r.o.-čku, v tejto veci ale
vystupoval len ako fyzická osoba. S obžalovaným do styku okrem neho prišla bývalá ekonómka P. V.,

ktorá býva v obci W. a je už na dôchodku, a jeho dcéra J.. K.. Obžalovaný pre neho napr. na trati
plynu podkopával a čistil, išlo o opravy na plynovode okolo M. K.. Toto podkopávali ručne, aj v A. niečo
búral, všetky práce boli podľa zmlúv, už si to presne nepamätal. Peniaze sa vyplácali v hotovosti, vtedy
sa to tak robilo, lebo obžalovaný sa triasol za peniazmi. Peniaze boli vyplácané u svedka na firme,
vydali sa obžalovanému a on to podpísal. Vydávala ich ekonómka a jeho dcéra z pokladne. Podľa neho

peniaze preberal obžalovaný, jeho podpisy sú na faktúrach aj dokladoch. Po predložení jednej faktúry
svedok uviedol, že podľa neho ide o rovnaké podpisy. Už si nepamätal na rekogníciu, ktorá s ním bola
vykonaná v prípravnom konaní. Osoba menom V. X. a Q. P. sa mu nevybavila. Nevedel zabezpečiť
súhrn prác a objem financií v súvislosti s touto trestnou vecou. Nevedel sa už bližšie vyjadriť ani k
jednotlivým prácam. Výkopové práce sa vykonávali aj medzi T. B. a S., to bolo tisíc výkopov, a už si na

to nepamätal. On mal zmluvný vzťah s Tranzitným plynovodom a následne si objednával ďalšie práce
cez subdodávateľov. Robil aj pre Slovenské telekomunikácie, v tom čase to bolo viacero akcií, už si na
ne ale presne nepamätal. Aj obžalovaný robil rôzne práce, ale nemal stroje, len robotníkov, tak keď bolo
treba, svedok dal ľudí aj stroje, už si na to ale presne nepamätal. Nevedel uviesť, či sa mu vybavovala
osoba V. P. mladší. Vedel by zabezpečiť jeho vzťah s Tranzitným plynovodom. Na záver uviedol, že si

teda nepamätá, či sa mu vybavuje osoba obžalovaného, ani nevedel uviesť, koľko mal rokov, keby ho
zabili, tak by to nevedel povedať.

Svedok J.. D. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že je konateľom obchodnej
spoločnosti F. D., B..T..Y.. Firma od roku 1999 do roku 2009 mala dvoch spoločníkov a konateľov, a v

tom období vykonával a riadil práce bývalý spoločník, on udával rozsah prác, ale mal vedomosť o tom,
že bol v kontakte s V. P.. Zrejme kvôli tejto veci bolo u nich šetrenie zo strany daňového úradu a bol
vypočúvaný na polícii. Vzhľadom k tomu, že on osobne nebol s obžalovaným v kontakte, nevedel sa
bližšie vyjadriť k faktúram, poznal ho ale zbežne z firmy, vedel, že to bol on, a vedel si ho aj vybaviť. Ten
subjekt, s ktorým ich firma obchodoval, tak to bolo priamo na jeho meno, teda na V. P.. Vedel, že V. P.

mal syna, ale nevedel, ako sa volal. V tejto veci si vybavoval staršieho V. P.V., pretože vedel, že on má
syna. Obžalovaný im vystavoval faktúry, oni voči nemu nemajú žiadnu pozdĺžnosť, ani voči ich ostatným
obchodným partnerom. V ich firme fungovali oba spôsoby úhrady, teda aj v hotovosti, aj prevodom na
účet, ale nevedel sa už vyjadriť k tomu, ako to prebiehalo v tomto prípade. Bývalý spoločnosť sa volá
J.. V. A., už s ním ale nie je v kontakte, keď v roku 2009 odišiel z firmy, tak išiel do zahraničia, a nevedel

uviesť, kde je. Pokiaľ si dobre pamätal, tak v prípravnom konaní s ním nebola robená rekognícia. Čo sa
týka stavebných prác, ktoré pre nich vykonával subjekt V. P., tak podľa neho išlo o obdobie dlhšie ako
jeden rok, pričom išlo o rôzne práce, oni vykonávali prevažne rekonštrukcie na rodinných domoch, aj
opravovali strechy, aj vykonávali komplet stavby, pričom mali vlastných zamestnancov, a toto bol jeden
zo subjektov, ktorých mali ako subdodávateľa, zrejme vykonávali zemné práce - výkopy, pretože neboli

veľmi kvalifikovaní robotníci, a v roku 2003 bolo veľa takých prác. Nespomenul si na osoby menom Q. P.
a V. X., nikoho z tej skupiny okrem V. P. nepoznal. V prípade, ak boli peniaze V. P. vyplácané v hotovosti,
tak on osobne pri tom nebol, ale podľa neho ich vyplácal J.. A.. Ak bol V. P. u nich vo firme, tak muich vyplácala účtovníčka. Musel by sa ale pozrieť do záznamov, kto v tomto období peniaze vyplácal
a vedel by to zistiť.

Svedok J.. F. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného V. P. pozná,
vykonával pre neho zemné práce, ale už si presne nespomenul na obdobie. Vedel o tom, že firma
bola písaná na jeho syna, obžalovaný sa mu preukázal nejakou plnou mocou, a on jednal len s V. P.
starším. Faktúry mu boli vystavené a on ich vyplatil v hotovosti. Peniaze preberal V. P. starší vo všetkých
prípadoch, on komunikoval len s ním. Spomenul si ešte na jeho zaťa, W. X., občas prišli spolu, ale

málo, ale všetko vyplatili osobne V. P. staršiemu, a to vrátane DPH. Q. P. pozná, on ho zoznámil s V.
P. starším, Q. P. bol starší brat V. P. staršieho. Čo sa týka prác, ktoré pre neho vykonával subjekt V.
P., tak to boli telekomunikačné stavby, konkrétne miesta už ale s odstupom času nevedel uviesť, išlo o
stredoslovenský región, okolie W., A., D. a A. A.. V. P. mal aj pracovníkov, robili pre neho, aj ich osobne
videl, počet tých ľudí mal podľa toho, koľko ich bolo potrebné, okolo 7 - 8 ľudí určite mal, vozili ich
dodávkou alebo autami, V. P. starší mal asi štyri autá, pamätal si, že tých ľudí vozil aj jeho zať, pán X..

Peniaze boli vyplácané v hotovosti, pretože na začiatku sa to tak zaviedlo a potom sa v tom pokračovalo,
to bola jednoducho mentalita tých ľudí. Svedok vykonával práca buď pre Telemont alebo pre Orange,
gro prác vykonával pre nich. Nevedel si predstaviť, ako by spároval práce, ktoré pre neho vykonával V.
P., s prácami, ktoré on vykonával pre Telemont alebo Orange, vedel vydokladovať všetko, čo sa robilo,
doklady sa odovzdávali pri kolaudácii, má v účtovníctve faktúry, a boli aj iné firmy, ktoré pre neho v

tom čase robili. Svedok vystupoval vo vzťahoch ako fyzická osoba - podnikateľ. Vo všetkých prípadoch
vyplácal peniaze osobne on, a to vždy len V. P. staršiemu. Boli vystavované aj príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, a to aj s podpismi. V prípravnom konaní s ním bola vykonaná rekognícia. V roku
2003 bol štvrťročným platcom DPH. Spolupracoval aj s Q. P., on vlastne preňho začal robiť, potom ho
zoznámil s V. P. starším. Či ale Q. P. pre neho pracoval aj v roku 2003 nevedel uviesť, musel by sa

pozrieť do dokladov.

Svedok J.. V. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná,
P. pozná už dávnejšie. V 90-tych rokoch pre nich robil ich strýko, a keď ten skončil, tak chodil V. P. a
hľadal, či pre neho nemá pomocné výkopové práce, takto sa chodil pýtať aj 5 krát ročne. V. P. predložil

živnostenský list, ktorý samozrejme požadovali, gro riešil s pánom V. P.. Už vopred, keď vedel, že bude
nejaká robota, tak sa ju snažil získať. Gro vecí riešil s V. P. starším, bol u nich aj so synom, kedy V.
P. starší uviedol, že práca pôjde na Miroslava Abraháma mladšieho, k čomu predložil aj plnú moc. S
odstupomčasuužalenevedeluviesť,ktorýtobolrok,onivykonávajúveľatakýchprác.Pokiaľsipamätal,
90% sa vyplácalo v hotovosti a gro preberal V. P. straší. Pri vyplácaní bol niekedy prítomný aj svedok,

peniaze vyplácali ekonómka, alebo účtovníčka. Oni stále chceli nejakú zálohu, proste na to, aby vôbec
vedeli fungovať, napr. zálohu na benzín a podobne, tak sa im vyplácali aj zálohy, ktoré sa potom na konci
odrátali a vystavila sa faktúra. Všetky práce boli vopred zmluvne dohodnuté, následne vyfakturované a
uhradené. Vzhľadom na odstup času si už na to detailne nepamätal, ale spomenul si, že zo začiatku pre
nich robil V. P. starší na vlastnú živnosť, potom prišiel aj so synom, V. P. mladším, a uviedol, že on už má

živnosť zrušenú, že ak sa budú vykonávať nejaké práce, že to pôjde na V. P. mladšieho. On teda poznal
oboch V. P., ale lepšie staršieho. V. P. starší im k živnosti syna predložil aj plnú moc. Nemal predstavu,
koľko mohol mať V. P. starší rokov, možno 55, keď mal syna, predpokladal, že je tam nejaký 20 ročný
rozdiel. Voči firme V. P. mu neostali žiadne neuhradené záväzky, aspoň o nich nevedel. Nevedel bližšie
opísať osobu, ktorú označil ako strýka V. P., vedel o tom, že už zomrel, bol niekde z A.. V 90-tych rokoch

robili nejaké práce na výkopoch, nevedel ani uviesť, či to bol teda strýko, vedel, že to bol niekto od P., ale
bol podstatne straší, ako títo dvaja V. P.. Podľa neho v 90-tych rokoch táto osoba pre nich vykonávala
nejaké výkopy, a keď skončil, tak ich oslovil V. P. straší. Nevedel uviesť, či išlo o Q. P.. Nepamätal si už, či
s ním bola v prípravnom konaní vykonaná rekognícia. Z hlavy nevedel uviesť, aký objem, druh a miesto
prác pre neho vykonával subjekt V. P., išlo o búranie, kopanie, sekanie a odvoz, nešlo o špeciálne práce,

ale bližšie si na to nepamätal. Pre nich bolo určite normálne, že im vyplatili v hotovosti viac ako 430
tisíc Sk, oni im peniaze vyplácali týždenne, interne mali poznačené koľko sa im vyplatilo na zálohách,
po skončení prác sa to odrátalo z výslednej sumy a bolo to vyfakturované. Tiež nevedel z hlavy uviesť,
ktorá osoba peniaze vyplácala, musel by sa pozrieť do papierov, teda ktorá ekonómka to v tom období
vyplácala.BolplatcomDPH,spomenulsi,žezačínaliakoštvrťročnýplatca,apotomakomesačnýplatca.

Tiež nevedel uviesť, pre akého zmluvného partnera on vykonával práce, vedel by to zistiť z dokladov,
ale všetky práce mal zmluvne dohodnuté, 70% bolo v rámci verejného obstarávania, v tých časoch ale
vykonávali práce pre mestá, rôzne spoločnosti, musel by to pozrieť v dokladoch.Svedok J.. C. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že má tisíc obchodných
partnerov, všetkých si teda nemôže pamätať, spomenul si ale, že robili oplotenie letiska na B., cigáňov
tam vtedy bolo ako húb po daždi, vedel, že tam potom nastal nejaký problém, následne vypovedal na

kriminálke a za tou výpoveďou si stojí. Nepamätal si na to, kto vystupoval za subjekt V. P., to sa ani
nedá zapamätať, v tom čase mali okolo 150 živnostníkov, ktorí každý z nich mal svojich ľudí, navyše tá
stavba bola realizovaná mimo R. V., kde je sídlo ich spoločnosti, teda si to skutočne nepamätal. Faktúra,
ktorú vystavil subjekt V. P. ich spoločnosti bola určite uhradená, ale skutočne už nevedel uviesť, akým
spôsobom, či teda prevodom na účet, alebo v hotovosti. V ich spoločnosti nikdy nemali rozdelené, od

akej sumy sa uhrádzali platby bezhotovostne, teda v rokoch 2003 - 2004, dnes to už samozrejme zákon
presne prikazuje, ale v tej dobe nie. Všetky platby v tom čase išli cez ekonomickú riaditeľku, ktorou v
tom čase a aj stále je pani V.. Oni nejako špeciálne neriešili, či budú peniaze vyplatené v hotovosti alebo
prevodom na účet, projekt manažér podpísal potrebné doklady a následne išla úhrada. Ak išlo o cigáňov,
tak tam určite boli aj nejaké zálohy. Takých subjektov mali veľmi veľa, nespomenul si už na to, kto a
akým spôsobom ich v tom čase vyberal.

Svedkyňa J.. J. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že od roku 1995 pracovala
na Daňovom úrade D. a od roku 2012 na Daňovom úrade A. A.. U subjektu V. P., B. XXX, A., J.:
XX XXX XXX, vykonávala daňovú kontrolu na dani z príjmov za rok 2003 a na DPH za prvý a štvrtý
kvartál v roku 2003. Daňová kontrola bola oznámená dňa 22. 08. 2005, oznámenie bolo doručené

daňovému subjektu, následne bol splnomocnený otec daňového subjektu na zastupovanie v daňovej
kontrole. Daňovej kontroly sa ale nezúčastnil ani jeden z nich, preto bolo pristúpené k určeniu dane
podľa pomôcok. Následne boli preverené niektoré skutočnosti u odberateľov daňového subjektu, a tak
bola daň určená podľa pomôcok, lebo daňové priznanie na DPH daňový subjekt nepredložil ani na výzvu
daňového úradu. Daňové priznanie na dani z príjmov bolo podané. Následne boli protokoly zaslané

daňovému subjektu, nikto sa prerokovania ale nezúčastnil, daňová kontrola bola ukončená dňa 24. 10.
2005. Daňovej kontroly sa okrem nej zúčastnila ešte J.. P. B.. S daňovým subjektom sa teda ona vôbec
nestretla. Splnomocnenie na V. P. st. bolo na zastupovanie pri daňovej kontrole, malo by byť založené
v spise, v zmysle zákona malo byť aj notársky overené. Neprišla do kontaktu ani s V. P. st., ani on sa
nezúčastnil daňovej kontroly. Nevedela sa už vyjadriť k tomu, či daňová kontrola bola vykonaná v rámci

nejakého plánu kontrol, alebo len ad hoc, v tom čase boli daňovému úradu doručované tzv. nahlášky,
a to v sume nad 10.000,- Sk, z ktorých mal daňový úrad vedomosť, že konkrétny daňový subjekt by
mal mať príjmy, ktoré mal povinnosť zdaniť. Pomôcky, na základe ktorých bola určená daň, boli na dani
z príjmu podané daňové priznanie, ďalej boli zaslané dožiadania na niektoré daňové úrady, ktoré mali
preveriť niektoré skutočnosti u odberateľov daňového subjektu, pokiaľ si dobre spomenula, tak to boli

Daňové úrady M. K., N.Á., R., N., P. F. Ú. D. vykonal sám miestne zisťovanie u daňového subjektu F. D..
Pri DPH to boli tiež dožiadania a faktúry, ako aj oznámenia z miestnych zisťovaní. Čo sa týka obsahu
splnomocnenia, tak forma predpísaná nebola, teda okrem notársky overeného podpisu, ale samotný
text splnomocnenia nebol nijako predpísaný. Miestne zisťovanie vykonali len v F. D., ale ten mal dvoch
konateľov. Podľa nej rokovali s pánom A., malo by to byť uvedené v spise. Po toľkých rokoch si už

ale na detaily nespomenula. Výsledky daňovej kontroly boli predložené inému oddeleniu, a to správe
daní, a toto oddelenie vydalo dodatočný platobný výmer. Na dani z príjmu tam bol rozdiel 1.316.826,-
Sk, výsledky z kontroly DPH ale nemala k dispozícii. Nevedela už uviesť, či niekto daňové protokoly
aj prevzal, teda či V. P. starší, alebo mladší. Tiež nevedela uviesť, komu boli zasielané dodatočné
platobnévýmery,toužriešilooddeleniesprávydaní.NaDaňovomúradejeoddeleniedaňovýchexekúcií,

nevedela sa teda vyjadriť, či voči daňovému úradu prebiehala daňová exekúcia, alebo či boli daňové
pohľadávky niekomu postúpené. Daňovému subjektu bolo doručené predvolanie, ale daňovej kontroly
sa nikto nezúčastnil, teda účtovníctvo nemali k dispozícii. Nevedela sa už s odstupom času vyjadriť
k tomu, či v predvolaní bol vyzvaný na predloženie účtovných dokladov, pretože aj to predvolanie sa
postupom času mení a vyvíja. S daňovým subjektom neboli ani v telefonickom kontakte. Nejaké účtovné

doklady získali tak, že boli súčasťou dožiadaní, ale žiadne účtovné doklady im neprišli anonymne. Čo
sa týka spomínanej plnej moci, jej osobne plná moc nebola doručená, či to doniesol daňový subjekt,
alebo splnomocnený zástupca osobne na podateľňu, alebo doručil poštou, tak k tomu sa nevedela
vyjadriť. Prerokovania sa za daňový subjekt nikto nezúčastnil, dátum prerokovania 24. 10. 2005 bol
určený Daňovým úradom, a to na základe zákona.

Svedkyňa J.. P. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že od roku 2002
pracuje na oddelení daňovej kontroly, ako daňová kontrolórka. U daňového subjektu V. P., B. XXX,
A., J.: XX XXX XXX, vykonávali daňovú kontrolu na dani z príjmov za rok 2003, a keďže nepodaldaňové priznanie k DPH, tak aj kontrolu na DPH za prvý a štvrtý kvartál v roku 2003. Vďaka daňovým
nahláškam zistili, že V. P. vykonával stavebné výkopové práce, a zaslali dožiadania na Daňový úrad
N., R. V., R., N., M. K.. Dostali oznámenia od firmy E., L., P. D., F. D., J. a ďalších, u týchto subjektov

boli správcom dane overené a potvrdené skutočnosti, že daňový subjekt pre nich vykonal výkopové
práce a že úhrady za ne prebehli v hotovosti a boli odovzdané V. P.. Nahlášky znamenali to, že v
zmysle vtedy platného zákona, ak fyzickej osobe bolo vyplatené viac ako 10.000,- Sk v hotovosti,
bola povinná to oznámiť miestne príslušnému Daňovému úradu. Objem nahlášok bol vyšší ako bolo v
daňovom priznaní, teda daňový subjekt nahlásil nižší príjem, tak začali daňovú kontrolu. V oznámeniach

odberateľov nebolo uvedené, ktorému V. P. mali byť finančné prostriedky vyplatené, asi ani oni nevedeli
o tom, že sú dvaja V. P., ani oni nikdy osobne ani s jedným z nich nerokovali. Daňová kontrola bola
oznámená na deň 25. 08. 2005 a 06. 09. 2005 bolo doručené splnomocnenie. Reálnosť dokladov, a
najmä to, či práce boli skutočne aj vykonané, sa overiť nedá, ale dožiadané Daňové úrady zrejme
overovali nehnuteľnosti, na ktorých mali byť práce vykonané, pretože tak robia aj oni, podľa nej to
bolo uvedené v protokoloch. Po nahliadnutí do splnomocnenia svedkyňa uviedla, že podľa nej bolo

splnomocnenie doručené zrejme osobne, ale nevedela to s určitosťou, splnomocnenie bolo zaevidované
podkonkrétnymčíslom.ObsahsplnomocneniaoverujeregistrátornaDaňovomúrade.Nasplnomocnení
musí byť uvedený splnomocnenec a splnomocniteľ, ich údaje, ako dátum narodenia, číslo OP, musí byť
overený podpis. Toto splnomocnenie bolo overené na Obecnom úrade A., je na ňom aj pečiatka, ktorá
bola pravá, teda o ňom nemali dôvod pochybovať. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či v tom období na

splnomocnení malo byť uvedené aj vyhlásenie, že daná osoba splnomocnenie prijíma. Daňovej kontroly
sa okrem nej zúčastnila ešte J.. V.. Daň bola stanovená podľa pomôcok, a po právoplatnosti protokolu to
bolo odstúpené na oddelenie správy daní, teda sa už nevedela vyjadriť k tomu, čo sa s vecou následne
dialo. Protokol o daňovej kontrole smeroval voči daňovému subjektu V. P., B. XXX, A., J.: XX XXX XXX,
teda voči V. P. mladšiemu. Dodatočný platobný výmer smeroval tiež voči daňovému subjektu V. P., B.

XXX, A., J.: XX XXX XXX. Ona osobne nebola v kontakte s osobou vystupujúcou ako daňový subjekt V.
P., a to ani telefonicky. Daňový subjekt bol vyzvaný na predloženie účtovných dokladov, výzvy preberal,
ale účtovné doklady nepredložil. Ich Daňový úrad vykonal aj miestne zisťovanie, a to v spoločnosti
F. D., a zo strany tejto spoločnosti bolo potvrdené, že daňový subjekt pre ňu vykonal nejaké práce.
Nevedela už uviesť, komu konkrétne bola výzva na predloženie účtovných dokladov adresovaná, je to

ale v dokladoch, ktoré sú založené v spise.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa J.. V. V., T.. Ž., ktorá po zákonnom poučení
vypovedala, že obžalovaného V. P., N.. XXXX, pozná už len podľa mena, ak by ho aj videla, tak by ho
nespoznala. Pracoval pre ich firmu W.-B. K. B..T..Y.., ona pracuje v tejto firme ako účtovníčka od roku

1995. On pracoval pre nich nie ako zamestnanec, ale ako živnostník, ona mu preplácala faktúry. Ak si
dobre pamätala, tak vykonával nejaké kopáčske práce. Majitelia si dohodli s ním čo a ako bude robiť,
tedarozsahprác,jejpotomdalfaktúru,majiteliajejpovedali,žejetovporiadku,taktovyplatila.Vyplácala
ho podľa nej v hotovosti. Výdavkový pokladničný doklad podpisovala ona, príjmový pokladničný doklad
z jeho strany podpisoval pravdepodobne on. Po nahliadnutí do výdavkových pokladničných dokladov na

č.l. 168 a 169 spisu XT/XX/XXXX svedkyňa uviedla, že tie výdavkové pokladničné doklady vypracovala
a podpísala ona. Keď ich vypísala, vyplatila mu peniaze a on odišiel. Doklady vypisovala na základe
faktúry, ktorú jej on predložil. Preberania peňazí sa pravdepodobne zúčastnili len oni dvaja. Ona sa na
vyhotovovaní faktúr nepodieľala. Fakturačné údaje overovala ona a obsahovo majitelia, či teda sedel
rozsah vykonaných prác. U nich to funguje tak, že sa najprv podpíše zmluva o vykonaní prác a k nej

predkladajú kartičku s DPH a výpis zo živnostenského registra. Robia to tak so všetkými, ale na 100% by
sa vedela vyjadriť, či bola predložená aj kartička o DPH, až po vyhľadaní v účtovníctve. Ak je na zmluve
uvedené meno V. P., tak aj na faktúre a ďalších dokladoch je uvedené jeho meno. V prejednávanom
prípade dohodli prácu s V. P. majitelia firmy, J.. A. P. W. K.. Tí by sa vedeli aj vyjadriť k miestu, kde boli
práce vykonávané, ona sa k tomu vyjadriť nevedela. Podľa nej V. P.Á. mal svoj živnostenský list a on

aj preberal peniaze. V oboch prípadoch mu boli peniaze vyplatené v hotovosti. Zákon to v tom čase
neriešil, ako dnes, že musia byť peniaze vyplatené na účet, robotníci chceli peniaze v hotovosti. Vo firme
vtedy nemali nejaké pravidlá, ktoré by stanovili, do akej sumy sa vyplácali peniaze v hotovosti. Majitelia
spoločnosti rozhodovali o tom, či budú peniaze vyplácané v hotovosti. Svedkyňa ani nevedela, že V. P.
boli dvaja, teda by ich ani nevedela rozlíšiť. Podľa nej sa práce v tomto prípade mali týkať asi závodu vo

M., v tom čase tam stavali závod na výrobu medu pre spoločnosť V.. Nevedela uviesť, či V. P. predkladal
príjmový pokladničný doklad, musela by to pozrieť v účtovníctve, ale mal by ho predložiť. Svedkyňa
sa nevedela vyjadriť k údajom ako IČO a IČ DPH na č.l. 171 - 173, že údaje patria V. P. mladšiemu.Taktiež nemala vedomosť o plnomocenstve na č.l. 118. Vôbec si ani nevedela spomenúť, koľko rokov
mala osoba, ktorej vyplácala peniaze.

Svedok W. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že je konateľom a spoločníkom
spoločnosti W.-B. K., B..T..Y.. P. pozná dosť, ale nevedel uviesť, či pozná konkrétne obžalovaného, určite
s ním ale do styku prišiel. Keby ho videl, tak by ho vedel zaradiť, oni totiž spolupracovali s viacerými
AA.. On má na starosti technické veci, ak ale majú zmluvu so subjektom V. P., B. XXX, J.: XX XXX XXX,
tak asi bol ich obchodným partnerom. Je to ale viac ako desať rokov dozadu. Aj v súčasnosti majú veľa

živnostníkov, ktorí pre nich pracujú, a aj z nich pozná asi len jednu pätinu. Ak pre nich takýto subjekt
pracoval, určite to dojednal druhý konateľ, J.. A.. Ak boli vykonané práce, následná fakturácia prebehla
bežne, ako úhrada na účet, vtedy asi aj v hotovosti, teda buď na účet, alebo v hotovosti. Výdavkový
pokladničný doklad v ich firme vypisuje účtovníčka J.. V., schvaľuje ich on, alebo J.. A.. Svedok po
nahliadnutídovýdavkovýchpokladničnýchdokladovnač.l.168až169uviedol,žetiedokladyschvaľoval
on. Vyplatenie peňazí už má na starosti J.. V., nevedel povedať, či bol prítomný pri tých platbách, ale

asi bol pri tom, keďže to schvaľoval, ale nevedel to uviesť na 100%, skôr áno ako nie. Pokiaľ by bol na
pojednávaníV.P.prítomný,vedelbysavyjadriť,komubolifinančnéprostriedkyvyplatené.Vyfakturované
práce boli samozrejme aj skutočne aj vykonané, oni vykonávali práce na niekoho iného, od nich tie
práce preberal odberateľ, teda boli určite vykonané. Oni vykonávajú veľa takýchto prác, preto sa ku
prejednávaným už nevedel bližšie vyjadriť. Po nahliadnutí do faktúr na č.l. 171 až 173 spisu XT/XX/

XXXX sa svedkovi v súvislosti s nimi vôbec nič nevybavilo, ťažko by sa k tomu vedel vyjadriť po 12
rokoch. Vykonané práce boli určite evidované v stavebnom denníku, nevedel uviesť, kto tam bol v tom
čase stavbyvedúci a majster, on všetky roboty preberal, a na 100% sa viedla evidencia. Ak sa šlo podľa
cenníka, tak to niekto zmeral, teda rozsah vykonaných prác, v tomto prípade to bola zrejme hodinová
zúčtovacia sadzba. On má na starosti technické veci, teda prípravu súťaže, následne prípravu stavby,

objednávanie materiálov, J.. A. už má na starosti výrobu. V žiadnom prípade neboli peniaze vyplatené
inému živnostníkovi, ako tomu, ktorý ich mal vykonať, peniaze sú vždy vyplácané tomu, s kým majú
uzavretú zmluvu. V tomto prípade mu dali buď objednávku, alebo mali uzavretú zmluvu, už si na to ale
nespomenul. Vždy si overujú doklad z daňového úradu vo vzťahu k DPH, a výpis z obchodného alebo
živnostenského registra.

Svedok J.. W. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že je konateľom obchodnej
spoločnosti W.-B. K., B..T..Y.. Nevedel sa vyjadriť, či pozná osobu menom V. P., N.. XX. XX. XXXX, asi
nie, možno keby ho videl, pretože P. je dosť veľa. Meno mu bolo známe, predpokladal, že pre nich robil,
alenevedeluviesťkoľkípresneačokonkrétnerobili.Kebyhozblízkavidel,takbysavedelvyjadriť,meno

mu ale bolo povedomé. Nevedel sa ani vyjadriť k tomu, koľko rokov mala tá osoba, takých pracovníkov
väčšinou zabezpečoval pán K..

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov
vo výpovediach svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, na čo svedok

uviedol,žesispomenul,žebolnapolíciivypovedať,možnokebyMiroslavaAbrahámavidel,takprikývne,
že je to on. Pokiaľ ale vypovedal, tak vypovedal pravdu.

Čo sa týka vyplácania peňazí, väčšinou ich vypláca ekonómka a pán K., on odsúhlasuje doklady, a na
základetohopotomsubjektyvystaviafaktúru.Ontedaodsúhlasujevýkonysmajstramiastavbyvedúcim,

a na mieste to odobria medzi sebou, teda aj s tým, kto dané práce vykonával. Doklady odsúhlasuje
jedine on, alebo pán K., komu boli peniaze vyplatené si už ale nespomenul. Po nahliadnutí do
výdavkových pokladničných dokladov na č.l. 168 - 169 zo spisu XT/XX/XXXX svedok uviedol, že tie
doklady odsúhlasoval pán K.. Po nahliadnutí do faktúr na č.l. 171 - 173 zo spisu XT/XX/XXXX uviedol,
že tam nikde nie je jeho podpis, zrejme ani nebol potrebný, keďže boli vydané výdavkové pokladničné

doklady,nadokladochbolilenpoznámkyúčtovníčky,predpredloženímnadaňovýúrad.Aknebolsvedok
uvedený na výdavkovom pokladničnom doklade, tak nebol prítomný pri vyplácaní peňazí. Vyfakturované
práce boli samozrejme aj skutočne vykonané. Ich spoločnosť je platcom DPH od začiatku, ako vznikla
povinnosť, teda od roku 1994 alebo 1995, nevedel však uviesť, akým platcom DPH boli v roku 2004,
teda či mesačným, alebo štvrťročným. K tomu, či si nejakým spôsobom overovali, že osoba uvedená

na faktúre a osoba uvedená na výdavkovom pokladničnom doklade bola rovnaký živnostník uviedol,
že pri normálnych spoločnostiach to funguje tak, že príde faktúra e-mailom a následne sa uhradí
cez internetbanking, pri týchto subjektoch je to ale tak, že hneď, ako odrobia nejaké práce, chcú
peniaze, predpokladal, že v tomto prípade to bola tá istá osoba. Účtovníčka stav pokladne eviduje,oni samozrejme také veľké peniaze v hotovosti nedržia, ale idú do banky, hotovosť vyberú a vyplatia
faktúru, účtovne sa to musí ale evidovať cez pokladňu. V tom období sa žiadne peniaze takým subjektom
neposielalinaúčet,alenaruku,táosobasaodtiaľnepohla,kýmnedostalavyplatenépeniazevhotovosti.

Výplatu v hotovosti schvaľoval on, alebo pán K., o úhradách faktúr museli rozhodovať oni, faktúry
nepodpisovali, ale podpisoval sa výdavkový pokladničný doklad, bolo teda odsúhlasené, že súhlasia s
faktúrou, nemali na to v spoločnosti zvláštny systém. Po nahliadnutí do splnomocnenia na č.l. 118 spisu
XT/XX/XXXX svedok uviedol, že mu nič nehovorí, také splnomocnenie nevidel.

Svedok Z. Á. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že je konateľom v spoločnosti
X., E. XXX, T. B.. Jedného V. P. poznal, teraz môže mať okolo 50 až 60 rokov. V T. B. mával zákazky,
hľadal robotníkov na pomocné stavebné práce, oni sa prihlásili. Určite vyžadoval živnostenský list,
bez toho nikoho nezamestnáva, predpokladal teda, že ho predložil aj v tomto prípade. V tom čase
vykonával rekonštrukciu V. C., E., s odstupom času už ale nevedel uviesť, v ktorej konkrétnej stavbe bola
prejednávaná zákazka. Práca bola dohodnutá dopredu, bola dohodnutá aj cena, práce sa kontrolovali,

v tomto prípade väčšinou pýtali dopredu peniaze v hotovosti, asi aj tieto práce boli vyplatené v hotovosti,
rómski pracovníci stále pýtali peniaze dopredu, ale až po uskutočnení konkrétnych prác im za ne boli
vyplatené peniaze. Po nahliadnutí do výdavkového pokladničného dokladu na č.l. 148 spisu XT/XX/
XXXX svedok uviedol, že výdavkový pokladničný doklad vypísal on. Peniaze boli vyplatené jedine tomu
pánovi, vždy vyplácal peniaze len tomu, s kým jednal. Výdavkový pokladničný doklad sa podľa jeho

predpokladu týka úhrady za faktúru na čl. 147, ktorá mu bola daná k nahliadnutiu. Subjekt V. P., B.
XXX, A., J.: XX XXX XXX, zastupoval ten pán, on jedine komunikoval s ním, vtedy mohol mať 45 až
50 rokov, peniaze boli vyplácané jedine jemu, s nikým druhým nekomunikoval. Svedok obchodoval ako
živnostník. V roku 2004 mal niekoho zamestnaného na vedenie účtovníctva, nevedel už ale uviesť, kto
ním bol v tom čase. Svedok je platcom DPH od začiatku podnikania, a to od roku 1991. V tom čase

aj mal určenú osobu, ktorá kontrolovala vykonané práce, ale v tomto prípade, takéto väčšie zákazky
kontroloval osobne on. Po nahliadnutí do faktúry na č.l. 147 svedok uviedol, že je zrejmé, že práce boli
vykonané v areály C., cena je tam dohodou, v tomto prípade bola teda úkolová odmena. Výplatu vykonal
subjektu, ktorý bol uvedený na faktúre, s nikým iným nejednal. Po nahliadnutí do plnomocenstva na č.l.
118 svedok uviedol, že ho nemal, vedel, že V. P. je živnostník, a na základe toho s ním robil, teraz počul

prvýkrát, že sú dve osoby menom V. P.. Bolo to už dosť dávno, mal veľa zákaziek, detailne už nevedel
uviesť nič bližšie, aj na polícii vypovedal, čo si pamätal. Keď vypovedal na polícii, mal k dispozícii aj
doklady, ktoré aj odovzdal, ale nepredkladali mu žiadne fotografie, ani od neho nechceli opis osoby.

SvedkyňaD.V.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníuviedla,ževminulostiaajvsúčasnostije

zamestnaná v obchodnej spoločnosti J. &. B.. B..T..Y.., pracuje ako ekonómka spoločnosti. Do kontaktu
s investormi spoločnosti, so živnostníkmi, alebo s inými zamestnancami neprichádza skoro vôbec. Či
prišla do kontaktu so živnostníkom V. P., B. XXX, A., J.: XX XXX XXX, si už vôbec nepamätala, je to
13 rokov, vôbec si nespomenula na osobu V. P.. So zamestnancami alebo živnostníkmi prichádzali do
kontaktu manažéri a stavbyvedúci, ona účtuje to, čo jej potom dajú na stôl.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov vo
výpovediach svedkyne prečítaná časť zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého
uviedla, že tento živnostník pre nich pracoval, keďže sa uchytil na B., ponúkli mu výkopové práce v Q.,
v F. F., v tom istom období, na čo svedkyňa uviedla, že si nespomína už ani na túto výpoveď. Vo firme

pozerala aj účtovné doklady, ale vzhľadom na odstup času sú už všetky skartované.

Po predložení faktúry a príjmového pokladničného dokladu na č.l. 63 a 63a svedkyňa uviedla, že
príjmový pokladničný doklad v tom čase nemusel byť podpísaný, boli tam všetky potrebné údaje vo
vzťahu k ich spoločnosti. Podpísaný je tým, kto peniaze prijímal. Peniaze vyplácali kolegyne, väčšinou

pokladníčky, alebo peniaze môže vyplácať niekedy aj stavbyvedúci, priamo na stavbe. Faktúra sa
predkladá vedúcemu pracovníkovi, ten ju schváli, ona ju dostane na stôl a následne zúčtuje. Na tento
konkrétny prípad si už ale nespomenula. V roku 2003 bola v spoločnosti ekonómka, momentálne je
už na pozícii hlavnej ekonómky spoločnosti. Hlavným predmetom ich spoločnosti bola v tom čase
stavebná činnosť. Nevedela sa vyjadriť k druhu a miestu výkopových prác v tomto prejednávanom

prípade. Z predložených dokladov nebolo možné zistiť, kto v tomto prípade konal za ich spoločnosť,
bol na nich len podpis prijímajúceho. V tom čase účtovali v podvojnom účtovníctve, mal by tam
byť ale aj výdavkový pokladničný doklad, ktorý mal byť podpísaný ich spoločnosťou. Po predložení
výdavkového pokladničného dokladu na čl. 70 svedkyňa uviedla, že je podpísaný pani D. B., ktorápracuje v ich spoločnosti ako pokladníčka. Ona ten doklad vyhotovila, nevedela sa ale vyjadriť k tomu,
či aj peniaze ona osobne vyplácala. Čo sa týka faktúr, najprv ju schváli stavbyvedúci, potom sa predloží
konateľovi, potom ku nim na ekonomické oddelenie. Nevedela uviesť, kto bol v tom čase stavbyvedúcim

v prejednávanom prípade, v tom čase ich bolo veľa, možno by sa k tomu vedeli vyjadriť konateľ
spoločnosti J.. C. F., v tom čase bol druhým konateľom Q. F., ktorý je už nebohý. Čo sa týka výplaty
sumy vo výške 559.261,- Sk, tak taký zamestnanci alebo živnostníci si kládli podmienky, že výplaty budú
mať v hotovosti, za čo boli aj potrestaní, niekedy mali exekúcie, nemali ani založené účty, preto sa im
peniaze vyplácali v hotovosti, a v tom čase sa bežne v hotovosti vyplácali aj také vysoké sumy. Či tie

peniaze boli v pokladni, alebo na účte spoločnosti, sa už nedá zistiť, všetky doklady boli po 10 rokoch
skartované. Vôbec si už nevedela spomenúť na to, či jej v prípravnom konaní boli predkladané nejaké
fotografie, alebo či s ňou bola robená rekognícia.

Svedkyňa D. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že v roku 2003, ako aj
v súčasnosti, je zamestnaná v spoločnosti J. &. B.. B..T..Y.., ako pokladník a účtovník. Jej hlavnou

pracovnou náplňou je ísť do banky, vyplácať peniaze podľa faktúr, a účtovať. Keď konateľ povie, že sa
bude uhrádzať podľa faktúry,tak k tomu pripravuje podklady a financie. V tom čase pri výplate finančných
prostriedkov neboli žiadne limity, záležalo to na tom, či daný subjekt mal zriadený účet v banke, či naňho
boli exekúcie, proste sa vyplácalo tak, ako rozhodol konateľ. Z toho roku 2003 si to už ani poriadne
nepamätala, v tom čase sa dosť veľa vyplácalo v hotovosti, teraz je to už oveľa jednoduchšie. Vôbec si

už nepamätala na osoby V. P., N.. XX. XX. XXXX P. V. P.V., N.. XX. XX. XXXX, a ani nevedela uviesť, či to
vyplácala ona, alebo konateľ, alebo stavbyvedúci. V roku 2003 ich spoločnosť vykonávala rôzne práce,
od K., W., Š. B. P. W. A., ale čo konkrétne si už nepamätala. Po nahliadnutí do účtovných dokladov na
č.l. 63, 63a, 64 a 70 svedkyňa uviedla, že ku faktúram na č.l. 63 - 64 sa nevedela vyjadriť, nevystavovala
ich, a nevedela sa ani vyjadriť k príjmovému pokladničnému dokladu na č.l. 63a. Výdavkový pokladničný

doklad na č.l. 70 vystavovala ona, je tam jej písmo aj podpis. Nevedela sa ale vyjadriť ku príjmovému
pokladničnému dokladu na č.l. 70. Ohľadne vyplatenia sumy 559.261,- Sk uviedla, že chodili aj do
banky, ale aj v ich spoločnosti vyplácali, ale vzhľadom na odstup času si už nepamätala, či tie peniaze
boli vyplatené z pokladne, alebo boli predtým vybraté z účtu. Vôbec si nevedela vybaviť osobu, ktorej
bola tá suma vyplatená, ona možno s tou osobou ani neprišla do styku, je možné, že tie finančné

prostriedky vyplatil konateľ a ona len pripravila potrebné doklady. Faktúry odsúhlasuje stavbyvedúci, na
predložených faktúrach nebol jeho podpis, ten tam ale môže, ale aj nemusí byť. Ku nim sa už faktúra
dostane len na zaúčtovanie. Nevedela uviesť, čo mala z obsahovej stránky obsahovať faktúra, ju to
v podstate až tak nezaujíma, odsúhlasená bola, následne ju zaúčtuje kolegyňa a ona zabezpečí jej
vyplatenie. Musel to odsúhlasiť stavbyvedúci, im dajú už odsúhlasenú faktúru, oni na tie stavby ani

nechodia, a v tom čase bolo veľa živnostníkov aj zamestnancov, teda ku druhom práce sa ona nevedela
vyjadriť. V tejto veci nebola v minulosti vypočúvaná, na súde vypovedala prvýkrát.

Svedok J.. V. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že v minulosti robil
stavbyvedúceho, pozná aj obžalovaného V. P. ako brata Q. P., ktorý mal firmu T.. Jozef Abrahám robil

pomocné stavebné práce, ponúkal výkopové práce, robili ručne tam, kde sa nedalo robiť technikou,
vždy vedel zabezpečiť ľudí a dielo odovzdať načas. Postupne, ako začal firmu zanedbávať, to prešlo
najprv na jeho zaťa, potom na ďalšieho, potom asi na jeho synovca. Obžalovaný je brat Jozefa
Abraháma. S obžalovaným sa stretol, potom okolo toho robil nejakú činnosť, účtovné doklady vždy
predkladala osoba, s ktorou mali zmluvu, odplata bola vyplácaná tomu, kto mal zmluvu, pri vyplácaní

bol aj V. P.. Uzatváral väčšinou objednávky a zmluvy, nevedel sa vyjadriť presne ktoré objednávky, resp.
faktúry boli predmetom tohto konania. Nevedel sa ani vyjadriť, či faktúry, alebo objednávky, ktoré sú
predmetom konania, predložil V. P., alebo Q. P., alebo iný subjekt, keby tie doklady videl, tak by sa
vedel vyjadriť. Za firmu S. vyplácala peniaze za vykonané práce väčšinou ekonómka, alebo pán S., to
nepatrilo do svedkovej kompetencie. Po nahliadnutí do účtovných dokladov svedok uviedol, že podpis

navýdavkovompokladničnomdokladenačl.228,230a232bymalpatriťpaniS.,kdokladomužnevedel
viac uviesť. Svedok pri vyplácaní peňazí nebol, ani s pani S. už nie je v kontakte, vedel len uviesť, že sa
volá Z. S., býva v R., ale firma S. by mala ešte fungovať. Peniaze za vykonané práce preberal vždy ten,
na koho bola zmluva, ale bol pri tom prítomný aj Q. P., nevedel, ako boli oni dohodnutí medzi sebou,
ale on vždy vedel zohnať ľudí a celé to zorganizovať, bol jediný schopný toto zabezpečiť. Nespomenul

si už na mená zaťov obžalovaného.

Svedkyňa Z. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že v roku 2002 pracovala na
Cestných stavbách, a v roku 2003 už v S., presne si to už ale s odstupom času nepamätala, v roku 2004jej manžel zomrel a spoločnosť prešla na ňu. Kým manžel žil, robila mu mzdárku. J.. V. pozná, nevedela
ale uviesť, do kedy bol v S., potom odišiel a založil si vlastnú spoločnosť. S obchodnými partnermi
neprichádzala do styku, ani im nevyplácala peniaze. Mená ako V. P., Q. P. určite niekedy počula, ale V.

P. nepozná, ani o ňom nevedela nič povedať. Po nahliadnutí do príjmových a výdavkových dokladov na
čl. 228, 230, 232, svedkyňa uviedla, že podpisy na dokladoch sú jej, ale nepamätala si už na to, nenašla
už ani faktúry. Ak ale urobila doklad, tak tie peniaze aj vyplatila. Pokiaľ bola poverená v pokladni niečo
urobiť, tak robila komplet všetko. Bolo to už ale dávno, nevedela už ani uviesť, za čo to bolo vyplatené.

Svedok J.. Ľ. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že si už z toho nepamätá
nič. Vedel o tom, že bol dvakrát vypovedať na polícii, nepamätal si už ani čo vypovedal, ale čo si vtedy
pamätal, to vypovedal. Bolo to už skoro 16 rokov. Oni robili stavebné práce, pričom mali 10 stavieb
ročne, na každej mali stavbyvedúcich, ktorí to zabezpečovali, a na každej stavbe mali subdodávateľov.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov vo

výpovediach svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, na čo uviedol,
že vtedy, keď vypovedal, tak to bolo čerstvé, čiže to mohlo byť tak, ako to tam uviedol. Konateľom
v spoločnosti S. B..T..Y.. bol do roku 2008, boli tam dvaja konatelia, ale celé to riadil on, mali 450
zamestnancov, 4 strediská, pričom mali rôzne predmety činnosti. On bol zároveň aj výkonný riaditeľ,
každé stredisko malo svojho vedúceho a taktiež mali aj stavbyvedúcich. So spoločnosťou al uzatvorenú

aj pracovnú zmluvu. Celý kontakt s pracovníkmi na stavbách mali na starosti stavbyvedúci. V tom období
všetky faktúry išli cez neho, keď ich stavbyvedúci odobril, tak boli predložené jemu. Vtedy sa všetko
platilovhotovosti,pričomspoločnosťmalaajúčtovníčky,atietiežvyplácalipeniaze.Vzhľadomnaodstup
času sa už nevedel vyjadriť k tomu, či mu boli v prípravnom konaní predkladané nejaké fotografie. Po
predložení účtovných dokladov na č.l. 314 - 315 svedok uviedol, že sa k nim nevie vyjadriť, podpisy na

dokladoch neboli jeho.

Svedok J.. T. A., W.., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že je konateľom
spoločnosti J., B..T..Y.., a obžalovaného pozná, už aj v minulosti vypovedal a na všetkom zotrval, bola
poskytnutá práca, nejaké búracie práce, všetky doklady ohľadne toho predložil, s odstupom času si už

ale na detaily nespomenul. Spolupráca prebehla asi dvakrát, faktúra bola zaplatená, oni všetko vyplatili,
teda je všetko vyrovnané. Ich sídlo je v A., pred kanceláriou ich oslovili dvaja ľudia, jeden z nich bol pán
P., takže tam sa spoznali a tak začala ich spolupráca. Na minulom súde tam sedel pán P., s ním mali
kontakt. Už sa to riešilo, že ich podviedol, a predložil doklady svojho syna. To bolo niekedy pred cca 5
rokmi,pričomnevedeluviesť,čiišlootrestný,alebocivilnýsúd.Nemalžiadnuvedomosťosplnomocnení

obžalovaného. Práce boli vykonané na J., išlo o viaceré búracie práce, ale na detaily si už nespomenul,
bolo to dávno. Doklady predložil V. P., čo bolo na minulom súde, tomu vyplácali peniaze v hotovosti,
oni predložili kópiu živnostenského oprávnenia, oni sa rovnako volajú, on si nevšimol dátum narodenia.
Overovali si aj IČO, to sedelo, ale neprišli na to, že tam bol iný dátum narodia. Tie práce vykonávali
ich pracovníci. Oni vtedy potrebovali ľudí, tak ich najímali, vyplatili, a tým to skočilo. S obžalovaným

prišiel do kontaktu ešte jeho spoločník J.. F.N.. Formu výplaty si vyžiadali oni, teda pracovníci, hneď na
začiatku. Tá druhá osoba, ktorá ich vtedy prvýkrát kontaktovala bol pán X., na bližšie okolnosti si ale
nepamätal, on mal úlohu takého stavbyvedúceho, riadil ich ľudí, práce trvali niekoľko mesiacov. Fyzicky
si to kontrolovali a preberali oni, neboli o tom ale vyhotovené žiadne doklady, oni vystupovali ako hlavný
dodávateľ. Potom ho kontaktovala polícia, že vyšetruje trestnú vec pána P., na polícii viackrát vypovedal,

predložil aj všetky doklady. Na polícii mu ukazovali aj nejaké fotografie, ale na nich bol pán X., spomenul
si že, mu ich ukazovali na pumpe OMV v bystre, predložili mu nejaké fotografie, spomenul si aj, že tam
bolo viac fotografií. Ten pán, ktorý s ním jednal, bol starší od neho, podľa jeho názoru mohol mať okolo
60 rokov. Po predložení faktúry a príjmového pokladničného dokladu na č.l. 164 a 165 svedok uviedol, že
na faktúre je len podpis V. P., pričom on jeho podpis nepozná, a príjmový pokladničný doklad vypisovala

ich sekretárka u nich v kancelárii, tam mu odovzdávali peniaze.

Svedkyňa Z. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaného V. P.
nepozná, nikdy v živote pre neho nerobila účtovníctvo. Vždy, pokiaľ pre niekoho robila účtovníctvo, a bol
platcom DPH, tak s ním mala uzatvorenú zmluvu, pretože ku nej chodili z daňového úradu a kedykoľvek

jej robili kontroly, preto mala vždy uzavretú zmluvu. Vedela, že ju obžalovaný označil ako osobu, ktorá
mu mala robiť účtovníctvo, aj to vykrikoval na polícii, ale ho nikdy nerobila, a pokiaľ ide o roky 2003 a
2004, tak v tom období možno účtovníctvo ani nerobila. Pokiaľ si dobre pamätala, tak už v roku 2000
mala ukončenú živnosť, ako 54 ročná išla do dôchodku, teda asi 31. 01. 2003. Jemu teda účtovníctvourčite nerobila, na daňovom úrade vždy vedeli, komu viedla účtovníctvo, a ak bol klient platcom DPH,
tak to účtovníctvo musela robiť priebežne, teda sa to nedalo jednorázovo. Taktiež mu neevidovala,
ani nezakladala žiadne bločky, ani faktúry. Keď bola na polícii rekognícia, obžalovaného nepoznala, je

pravda, že jej niekoho pripomínal, čo tam aj uviedla, ale preňho účtovníctvo nikdy nerobila, preto ani
nechcela prísť na súd, pretože ju už unavovalo, keď niekto takto klame. Účtovníctvo vykonávala od roku
1990 do roku 2000 na živnostenský list. Manžel robil výkopové práce, po odchode do dôchodku bola
s ním v kancelárii, manžel sa volal V. Š. a zomrel v roku 2010. Potom už robila účtovníctvo vyslovene
len známym, napr. zaťovi, ktorý je hokejista, alebo ešte nejakým známym, ktorí boli lesníci, teda čo bolo

potrebné raz ročne spraviť účtovníctvo.

Na návrh obhajcu bola podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na odstránenie rozporov vo
výpovediach svedkyne prečítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania, v rámci ktorej
uviedla, že účtovníctvo vykonávala do roku 2002, pričom kanceláriu mala ešte asi do roku 2006, na čo
svedkyňa uviedla, že ak to uvádzala v prípravnom konaní, tak to bolo tak, je tiež možné, že do toho

manžela nechcela zaťahovať, pretože ochorel na srdce, ona ho potom ešte opatrovala, ale je pravda,
že kanceláriu mali ešte spolu.

Ďalej uviedla, že mala asi dvoch zamestnancov, ale na ich mená si už nespomenula, ale všetky ich
údaje nahlásila na sociálnu poisťovňu, teda boli u nej riadne zamestnaní, a platila za nich aj odvody.

Napokon si spomenula, že jedna zamestnankyňa sa volala J. K.. K osobe Q. P. uviedla, že to meno jej
bolo známe, asi robil s jej mužom vo M., nepamätala si už, či jemu robila účtovníctvo, ale bolo to možné.
Ak uviedla v prípravnom konaní, že mu účtovníctvo viedla, tak to bola pravda, určite si vtedy pamätala
viac. Spomenula si, že vtedy pri konfrontácii jej obžalovaný V. P. pripomínal Q. P.. S obžalovaným sa
nikde inde nikdy nestretla, s manželom ku koncu jeho života žili v A. Š., prvýkrát ju zavolali do A. Š.

na políciu, a prvýkrát jej ukázali daňové priznania, spomenula si, že jedno daňové priznanie vyplnila,
ale v tom čase ešte nebol platcom DPH, a v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH jeho povinnosťou bolo
odviesť daň z už vystavenej faktúry. Ona to teda urobila v súlade so zákonom, jedno daňové priznanie
vypísala, pamätala si, že vtedy za ňou prišla jedna žena, alebo dve, aby nejaké vyplnila, a potom na
polícii jej vraveli, že vtedy nebol platca DPH, a asi to bol vyšetrovateľ H.. Ohľadne subjektov T. X., V. W.,

A. - Q. Č., uviedla, že X. robila účtovníctvo, asi do roku 2000, pozná aj Máriu Pačajovú, ktorá je sestra
Júliusa Abraháma, a Jozef Čonka jej tiež niečo hovoril, niečo s manželom robili na Orave. Subjekty ako
J.. F. S., J.. V. W., W., B..T..Y.., Z. P., J. B..T..Y.., svedkyňa nepoznala, počula ich prvýkrát. Po predložení
daňového priznania na č.l. 84 až 93 svedkyňa uviedla, že to nie je jej písmo, daňové priznanie nerobila,
boli tam dve rozdielne písma, ale ani jedno nebolo jej. Ona ako účtovníčka sa na nič nešpecializovala, ale

hlavne na 90% viedla podvojné účtovníctvo. Z daňového úradu najčastejšie komunikovala s kontrolórmi,
s jednou pani, ktorá už ale zomrela, ostatní kontrolóri sú už tiež toho času na dôchodku, je to už 20
rokov, ani mená si už nepamätala.

Svedok Q. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného V. P.V., N.. XXXX

pozná, je to jeho brat. Mali ešte brata J. P. Q., ktorí už zomreli, a ešte žije brat J.. Brat Q. vytvoril v
minulosti pracovnú skupinu, kde zabezpečoval zemné a výkopové práce, boli tam aj oni, bratia, robilo
sa po celom Slovensku, všetko vybavoval Q.. Po nejakom čase on a brat V. odišli a robili inde, a po
revolúcii si všetci otvorili živnostenské listy. Aj potom ale všetky práce zabezpečoval brat Q., on poznal
ľudí, investorov, boli to práce aj okolo T. B., R., on im dával zákazky. Brat V. nemal znalosti ohľadne

účtovníctva, nevedel riadiť takéto veci, on ani o veľa veciach nevedel, že kde sa čo robilo a kde bola
nejaká faktúra. On nemá žiadne vzdelanie, má skončených 5 tried. Brat Q. zomrel v roku 2007. Z osôb
menom A., V., W., D., S., A., Á. niektorých aj poznal, pamätal si pána V., A., W., chodili aj na kontrolu
prác, ale rozprával sa s nimi len brat Q., on dohadoval aj zákazky. V. P., N.. XXXX, je jeho synovec, a je
absolútne nereálne, že by zarobil cez milión korún, tak ako je to v dokladoch. Nejaké práce vykonané

boli, ale iste nie v takej výške, ani v takom rozsahu. Brat V. je chudobný, je to absolútny chudák, aj
ostatní bratia sa dohodli, že mu nechajú rodičovský dom, ani ich nemusel vyplatiť. On mal tušenie, že to
bolo nafúknuté, a nebolo to robené tak, ako to malo byť. Obžalovaný nie je schopný, že by viedol nejaké
účtovníctvo, brat Jožo aj vravel, že to dá všetko do poriadku, mal účtovníčku, pani Š., tá v minulosti
robila účtovníctvo aj jemu. Čo sa týka vyplatených peňazí v hotovosti, je možné, že dostali 5 alebo 10

tisíc Slovenských korún v hotovosti, ostatné peniaze mali ísť do banky. Aj on, keď v tom čase robil, tak
do 10.000,- Sk dostal napr. zálohu na príjmový doklad, ale nad 10.000,- Sk to išlo cez banku. Nevedel
o tom, že by synovec V. splnomocnil niekoho na zastupovanie v daňových veciach, alebo na vedenie
účtovníctva. Podľa neho ani obžalovaný, ani synovec, by neboli schopní vyplniť daňové priznanie, tovšetko si riadil brat Q.. Podľa neho podpis obžalovaného by vedel spoznať. Po predložení listín zo spisu
uviedol, že na č.l. 173 nie je bratov podpis, ani na č.l. 183 a č.l. 272, na č.l. 232 by mohol byť jeho podpis,
nač.l.273bolzaseúplneinýpodpis,anač.l.93nebolabsolútnebratovpodpis.Ďalejuviedol,žesynovec

V. nemal na podnikanie schopnosti, podnikal tak, že všetko riadil brat Jožo, synovec nie je schopný toho,
že by šiel niekde prejednať robotu s investorom. V rokoch 2003 až 2004 nič nenasvedčovalo tomu, že
by synovec alebo obžalovaný mali také príjmy, ako to bolo uvedené v papieroch. V. X. pozná, je to zať
obžalovaného, býva v A. v rodinnom dome, nespomenul si na to, že by on vykonával nejaké práce. Brat
Jožo bol narodený v roku 1941 a brat V. v roku 1960, keby vedľa seba postavili všetkých bratov, tak sa

na seba veľmi podobali, aj si ich mýlili. Na čítanie používa okuliare, ale len keď je doma, dioptrie má
cez jeden a pol. Obžalovaný je aktuálne doma, on keď má nejaké peniaze, tak mu odnesie, aby mal na
jedlo. Nedostáva ani žiadnu podporu, už dlho nerobí. Keď brat Jožo zomrel, ešte ho občas bral k sebe
na brigádu, aby mali z čoho žiť. Synovec V. brigáduje, aj teraz dostal jednu zákazku, tak mu pomáha, je
šikovný a chce robiť. Brat Q. mal ukončenú 9 ročku, chodil aj do mešťanky, ale mal veľmi dobrý rozum.
Q. nemal živnosť, tú mala švagriná J., a na jej papiere robil všetky stavebné práce. Keď zomrela, na jej

papiere pokračoval ďalej. Prokurátorka žiadala zaprotokolovať, že svedok počas nahliadania do spisu
ohľadne podpisov obžalovaného nemal pri sebe okuliare.

Podľa § 88 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnice o výsluchu
svedka V. P. V.., kedy bol svedok vypočutý po obmedzení jeho osobnej slobody, v rámci ktorej po

zákonnom poučení uviedol, že využíva svoje právo nevypovedať, aby si neprivodil nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe a svojmu otcovi, obžalovanému.

V súlade s § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice
o výsluchu svedkov z prípravného konania.

Svedkyňa J.. R. A. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že pracuje ako riaditeľka na
Daňovom úrade D.. U daňového subjektu V. P., B.S. XXX, A., správca dane vykonal kontrolu DPFO za
zdaňovacie obdobie roku 2003 a DPH za zdaňovacie obdobie I. a IV. štvrťrok 2003. Správca dane pri
výkonedaňovejkontrolypostupovalpodľa§29ods.6zákonač.511/1992Zb.aurčildaňpodľapomôcok,

ktoré mal k dispozícii, a ktoré si zaobstaral sám bez súčinnosti daňového subjektu, nakoľko ten nedoložil
počas výkonu kontroly správcovi dane žiadnu účtovnú evidenciu a žiadne doklady, na základe ktorých
by mohol správca dane vykonať kontrolu. Výsledkom kontroly DPFO bol protokol zo dňa 05. 10. 2005
a v prípade DPH štyri protokoly zo dňa 05. 10. 2005. Daňový subjekt sa k prerokovaniu protokolov z
daňovej kontroly nedostavil napriek tomu, že výzvu na prerokovanie protokolov spolu s jednou kópiou

každého protokolu prevzal dňa 10. 10. 2005. Na základe uvedených protokolov zahájil správca dane
vyrubovacie konanie a vystavil dodatočné platobné výmery, k DPFO zo dňa 26. 10. 2005 na sumu
1.316.826,- Sk, doručený daňovému subjektu dňa 08. 11. 2005, k DPH všetky zo dňa 26. 10. 2005 na
sumy 52. 276,- Sk zo I. štvrťrok 2003, 174.748,- Sk za II. Štvrťrok 2003, 166.836,- Sk za III. štvrťrok 2003
a 349.786,- Sk za IV. štvrťrok 2003, všetky doručené daňovému subjektu 08. 11. 2005. Správca dane

ku dňu výsluchu neevidoval žiadne platby k daňovým povinnostiam vyrubeným na základe uvedených
platobných výmerov. Následne správca dane urobil prieskum existujúceho majetku daňového subjektu,
ktorý by bolo možné exekvovať, avšak bolo zistené, že daňový subjekt má dva účty, na ktorých mal
mínusový zostatok, z toho dôvodu nebolo ani začaté daňové exekučné konanie.

Svedkyňa J.. Z. S. v prípravnom konaní po zákonnom poučení v podstate vypovedala, že pracuje na
Daňovom úrade D. ako kontrolór. S kolegom V. Ú. vykonávala kontrolu DPH za III. a IV. štvrťrok 2004 u
daňového subjektu V. P., B. XXX, A., J.:: XX XXX XXX. Daňový subjekt bol zaregistrovaný za platiteľa
DPH s účinnosťou od 23. 09. 1999 a zdaňovacím obdobím bol kalendárny štvrťrok, pričom správca
dane určil daňovému subjektu posledné zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2004. Daňový subjekt opätovne

požiadal správcu dane o registráciu DPH v zmysle § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dňa 19. 05.
2004 s účinnosťou od 19. 05. 2004 a zdaňovacím obdobím bol opäť kalendárny štvrťrok. Určenie dane
bolo vykonané na základe poverenia na výkon daňovej kontroly a oznámenia o výkone daňovej kontroly
zo dňa 08. 07. 2005 doručenej dňa 14. 07. 2005. V deň začatia daňovej kontroly 15. 08. 2005 o 09:00
h bola s daňovým subjektom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, daňový subjekt ku kontrole

nepredložil žiadne faktúry, účtovné doklady, ani účtovníctvo za kontrolované zdaňovacie obdobia. Do
zápisnice bolo zapísané vyjadrenie daňového subjektu, že doklady ku kontrole má jeho otec V. P., N..
XX. XX. XXXX, splnomocnený v daňovom konaní, a s daňovým subjektom bol dohodnutý termín na
predloženie dokladov na deň 15. 08. 2005 o 13:30 h. Plnomocenstvo bolo doručené na daňový úrad dňa06. 09. 2005, v ktorom V. P. mladší splnomocnil svojho otca V. P. staršieho zastupovaním v daňovom
konaní. Daňový subjekt, ani zástupca, nedodržali termín predloženia dokladov. Nakoľko daňový subjekt
neumožnil vykonať daňovú kontrolu, správca dane zistil základ dane a určil daň podľa § 29 ods. 6

zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, teda podľa pomôcok. Za kontrolované zdaňovacie
obdobie III. štvrťrok 2004 boli použité pomôcky dožiadania z iných daňových úradov, vlastné poznatky
správcu dane na základe oznamovacej povinnosti. Daňový subjekt za III. štvrťrok 2004 nepodal daňové
priznanie k DPH, zamestnanci správcu dane teda postupovali pri určení daňovej povinnosti podľa § 29
ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. zamestnanci správcu dane zistili, že daňový subjekt uskutočnil zdaniteľné

obchody, vystavil faktúry, prijal finančné prostriedky a neodviedol daň za príslušné zdaňovacie obdobie.
Tým porušil § 9 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Zamestnanci správcu dane v
zmysle § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. preverili dodanie tovarov a služieb a určili daň daňovému
subjektu z vystavených faktúr v celkovej výške 389.670,- Sk. Za kontrolované zdaňovacie obdobie IV.
štvrťrok 2004 boli ako pomôcky použité dožiadania z iných daňových úradov, vlastné poznatky správcu
dane na základe oznamovacej povinnosti v zmysle § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. Daňový subjekt

za IV. štvrťrok 2004 podal daňové priznanie k DPH dňa 25. 01. 2005. Na základe podaného daňového
priznania a na základe skutočností zistených v rámci daňového konania zamestnanci správcu dane
postupovali pri určení daňovej povinnosti v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt
nepredložil ku kontrole žiadne účtovníctvo a faktúry, ani iné doklady, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) a
§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), čo bolo konštatované aj v protokole. Celkový rozdiel odpočítania dane za

IV. štvrťrok 2004 bol vo výške 622.689,- Sk.

Svedok J.. V. A. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že je konateľom spoločnosti F. D.
B..T..Y.., asi od roku 2001, teda od vzniku spoločnosti. S podnikateľským subjektom V. P., B. XXX, A.,
ich spoločnosť spolupracovala príležitostne, išlo predovšetkým o spoluprácu v stavebnej činnosti, kde

menovaný pre nich vykonával pomocné stavebné práce, murárske a zemné práce. Sám sa im prišiel
ponúknuť na spoluprácu, čo bolo niekedy v roku 2001. Ako živnostník síce vystupoval V. P. mladší,
ale všetku činnosť zabezpečoval jeho otec, tiež Miroslav Abrahám, pokiaľ si pamätal, mal od syna
splnomocnenie. V roku 2003 pre nich vykonával pomocné stavebné práce a po ich vykonaní vystavil
faktúry č. 01/2003 zo dňa 24. 07. 2003 na sumu 374.809,20 Sk vrátane DPH, č. 08/2003 zo dňa 30.

09. 2003 na sumu 289.674,- Sk vrátane DPH, č. 20/2003 zo dňa 19. 12. 2003 na sumu 180.089,20 Sk
vrátane DPH, č. 23/2003 zo dňa 31. 12. 2003 na sumu 241.794,- Sk vrátane DPH. Všetky faktúry boli
vyplatené v hotovosti osobne V. P. staršiemu v sídle ich spoločnosti vrátane DPH.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

prečítaním listinných dôkazov, a to: zo spisu XT/XX/XXXX - trestné oznámenie s prílohami (č.l. 74 - 316),
úmrtný list J.. S. (č.l. 317 -318), výpis zo živnostenského registra (č.l. 324), výpis z obchodného registra
(č.l. 325 - 328), zápisnica o rekognícii s Ing. D.m (č.l. 389 - 397), zápisnica o rekognícii s J.. W. (č.l.
398 - 406), zápisnica o rekognícii s J.. B. (č.l. 407 - 409), zápisnica o rekognícii s J.. S. (č.l. 410 - 412),
zápisnica o rekognícii so D. V. (č.l. 413 - 415), zápisnica o rekognícii B. J.. Š. (č.l. 416 - 418), fotoalbumy

k rekognícii (č.l. 428), správa obce A. (č.l. 567), evidencia priestupkov (č.l. 568), odpis registra trestov
obžalovaného (č.l. 970 - 971), a zo spisu XT/XX/XXXX - listiny daňového úradu (č.l. 81 - 89), protokol
o určení dane (č.l. 90 - 99), platobný výmer (č.l. 100 - 106), plnomocenstvo (č.l. 118), účtovné doklady
(č.l. 133 - 173), správa obce A. (č.l. 312), evidencia priestupkov (č.l. 332 - 334).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce v rámci celého trestného stíhania ani raz nevypovedal, teda nie je zrejmá jeho

obhajoba, avšak z rozsiahleho dokazovania, ktoré bolo vykonané, a to najmä výsluchmi všetkých
svedkov, ktorí prichádzali do úvahy s poukazom na predmet konania, bolo preukázané, že v súvislosti
so všetkými vykonanými prácami, za ktoré boli nakoniec vystavené faktúry, a za ktoré aj boli vyplatené
peňažné prostriedky, prišli všetky dotknuté subjekty do kontaktu len s obžalovaným. Všetci svedkovia
vypovedali, že to bol obžalovaný, s ktorým jednotlivé práce dohadovali, a bol to práve obžalovaný, komu

aj finančné prostriedky vyplatili, a bol to obžalovaný, ktorý tieto finančné prostriedky prijal, o čom svedčia
výdavkové a príjmové pokladničné doklady. Taktiež v prípravnom konaní v rámci vykonaných rekognícií
za takú osobu označili obžalovaného. Okrem iného aj svedok J.. V. A. uviedol, že ako živnostník síce
vystupoval V. P. mladší, ale všetku činnosť zabezpečoval jeho otec, tiež V. P., a pokiaľ si dobre pamätal,mal od syna splnomocnenie. Práve u tohto subjektu vykonal daňový úrad aj miestne zisťovanie, pri
ktorom boli zabezpečené niektoré účtovné doklady obsiahnuté v spise. Je síce pravda, že niektorí
svedkovia sa až na hlavnom pojednávaní dozvedeli, že existujú dve osoby menom V. P., ale žiadna

z nich neuvádzala, že konali s osobou, ktorá mala byť narodená v roku 1980. Pokiaľ bolo v rámci
konania namietané, že daňovým subjektom bol syn obžalovaného, teda V. P., B. V. W. B. XXX, A.,
J.: XX XXX XXX, tak tieto skutočnosti svedok V. P. V.. nikdy nenamietal, v rámci trestného stíhania
nevypovedal,avrámcidaňovéhokonaniavýsledkydaňovejkontrolynenapadolopravnýmprostriedkom,
ani sa nezúčastnil ústneho prerokovania, nepredložil ani žiadne účtovné doklady (keďže zrejme všetky

mal v dispozícii obžalovaný, keďže ako bolo preukázané, on vo všetkých prejednávaných prípadoch
vystupoval, a aj preberal finančnú hotovosť a podpisoval účtovné doklady), teda ostal úplne pasívny. Tu
je potrebné konštatovať, že v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku je súd viazaný rozhodnutím štátneho
orgánu, pokiaľ nejde o rozhodnutie o vine obžalovaného, súd je teda viazaný zisteniami daňového úradu
v rámci vykonaných daňových kontrol, a teda je viazaný aj vydanými dodatočnými platobnými výmermi,
ktorými bola dodatočne určená daň. Je potom zrejmé, že všetky stavebné práce boli reálne vykonané,

následne obžalovaný vystavil príslušné faktúry, na základe ktorých boli vystavené príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, ktoré podpísal obžalovaný, a on aj prevzal vyplatené finančné prostriedky, pričom
v rozhodnej dobe bolo v súlade so zákonom, že tieto boli vyplatené v hotovosti, pričom je každému
zrejmé, že neboli vyplatené jednorázovo, ale aj formou zálohových platieb, tak, ako to uvádzali jednotliví
svedkovia,pričomišlotaktiežobežnúprax,najmävsúvislostischarakteromprác,ktorébolivykonávané,

a druhom pracovníkov, ktorí takéto práce vykonávali, opäť ale išlo o postup v súlade s vtedy platnými
zákonmi. Súd preto pri posudzovaní skutku vychádzal zo zistených záverov daňového úradu, z určenej
výšky dane, potom preto nebolo potrebné do skutkovej vety subsumovať jednotlivo všetky vykonané
stavebné práce, všetky subjekty, pre ktoré tieto práce obžalovaný realizoval, a všetky účtovné doklady
s tým súvisiace, keďže tie sú už obsiahnuté v jednotlivých protokoloch o daňových kontrolách. Tu je

potrebné pripomenúť aj fakt, že ani jednému subjektu, ktorý s obžalovaným v prejednávaných prípadoch
spolupracoval, neboli daňovým úradom zistené žiadne porušenia daňových predpisov, ani prípadné
skrátenie dane, resp. neodvedenie dane, len obžalovanému. Pracovníčky daňového úradu pritom
podrobneopísalipostuppridodatočnomurčenídane,ajvzmysleakýchkonkrétnychprávnychpredpisov
tak postupovali. Opätovne, obžalovaný, ani svedok V. P. V.. nikdy závery daňových kontrol nenamietali.

Tiežjepotrebnéuviesť,ževzmysleObchodnéhozákonníkanakonanieobžalovanéhovmenedaňového
subjektu V. P., B. XXX, A., J.: XX XXX XXX, postačovalo ústne splnomocnenie, nie písomné. Inak
tomu ale bolo v prípade splnomocnenia v daňovom konaní, ktoré splnomocnenie je aj obsahom spisu,
pričom je ale nutné konštatovať, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. (vtedy platný zákon
upravujúci správu daní a poplatkov) postačovalo, ak podpis splnomocniteľa na plnomocenstve bol

úradne overený, čo sa v tomto prípade aj stalo. Obligatórnou súčasťou plnomocenstva teda nebolo
vyhlásenie splnomocneného, že splnomocnenie prijíma. V neposlednom rade je tiež nutné konštatovať,
že pri všetkých žalovaných trestných činoch je subjekt všeobecný, teda nie konkrétny, ani špeciálny,
teda je ním každý, kto skráti, resp. zadrží a neodvedie daň. Keďže bolo preukázané, že vo všetkých
prejednávaných prípadoch takýmto subjektom bol práve obžalovaný, preto bolo potrebné vo vzťahu k

jeho osobe vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Súd preto uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej
obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie jednotlivých skutkov.

Po takto vykonanom dokazovaní potom súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré postupne
navrhoval obhajca obžalovaného, pretože podľa názoru súdu bol skutkový aj právny stav dostatočne

preukázaný, a navrhované dôkazy zo strany obhajcu obžalovaného by na tomto stave nič nezmenili, a to
aj s poukazom na postoj a nezáujem obžalovaného a jeho syna, svedka V. P. V.., na priebehu trestného
stíhania.

Podľa § 148 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. kto v rozsahu nie malom skráti daň,

poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na
poistenie v nezamestnanosti, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom
činnosti, alebo peňažným trestom. Rovnako ako v odseku 2 sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné
na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie
vnezamestnanostivoväčšomrozsahu.Odňatímslobodynatrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotresce,

ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo
príspevok na poistenie v nezamestnanosti v značnom rozsahu.Podľa§277ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákonaktovmalomrozsahuzadržíaneodvedieurčenému
príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na
starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo

inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Odňatím slobody na
tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.

Obžalovaný V. P. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona č.

140/1961Zb.,akoajzločinuneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1,ods.2písm.b)Trestného
zákona, pretože skrátil daň v značnom rozsahu a vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému
príjemcovi splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona, ale musel prihliadnuť na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností
nad poľahčujúcimi okolnosťami musel súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody za trestný

čin najprísnejšie trestný podľa Trestného zákona potom predstavuje 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil jedného priestupku. Z miesta trvalého
bydliska je hodnotený všeobecne. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol v minulosti 5
krát súdne trestaný, pričom všetky odsúdenia už má zahladené, teda sa na neho hľadí, ako keby nebol

odsúdený.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd dospel k záveru, že je v súlade s § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e) Trestného zákona, aby bol obžalovanému mimoriadne znížený trest, a to s poukazom na okolnosti

prípadu, dĺžku trestného stíhania, ako aj vek obžalovaného. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov, aby mohol zároveň rozhodnúť aj o podmienečnom odklade uloženého trestu,
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad obžalovaným. Súd potom ustanovil aj skúšobnú dobu
vovýmere3rokov.Uvedenýtrestjepotompodľanázorusúdupostačujúci,pričomspĺňajednakvýchovný
účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného, a

taktiež mu aj zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, v podobe hrozby nariadenia nepodmienečného
trestu odňatia slobody, ak obžalovaný počas skúšobnej doby nebude viesť riadny život. Keďže súd
obžalovanému ukladal probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, v zmysle zákona mu
musel uložiť aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedených v Trestnom zákone. Vzhľadom na
charakter trestnej činnosti potom súd uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podľa

svojich schopností a možností zaplatiť dlh voči Slovenskej konsolidačnej, a.s., na ktorú boli postúpené
daňové pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.