Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422200384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1422200384.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcov: I. B.. Š. N. H. O. A. E.
L. Ý. , U. N. XX.X.XXXX, II. B.. G. N. H. O. A. E. L. Á. , U. N. XX.XX.XXXX, O. F. R. E., H. Š. Č.. XXXX/
XX, obaja zastúpení advocatius s. r. o., Bratislava, Palackého č. 12, IČO: 36 868 752, za ktorú koná
JUDr.ZdenkaBenčíková,protižalovanému:Slovenskárepublika-MinisterstvozdravotníctvaSlovenskej

republiky, Bratislava, Limbová č. 2, IČO: 00 165 656, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 14. februára 2022, č. k. 8
C 4/2022-135, v znení opravného uznesenia zo dňa 28. marca 2022, č. k. 8 C 4/2022-165, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 14. februára 2022, č. k. 8 C 4/2022-135,
v znení opravného uznesenia zo dňa 28. marca 2022, č. k. 8 C 4/2022-165, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Uznesením zo dňa 14. februára 2022, č. k. 8 C 4/2022-135, v znení opravného uznesenia zo
dňa 28. marca 2022, č. k. 8 C 4/2022-165, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326 ods. 1, 2, § 328

ods. 1 C.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým by zriadil právo vecného bremena a uložil žalovanému a/alebo osobám odvodzujúcim
od žalovaného svoje práva, povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcom alebo
osobám odvodzujúcim od žalobcov svoje práva, sťažiť alebo znemožniť právo spočívajúce v práve
prechodu peši, prejazdu osobnými alebo nákladnými motorovými vozidlami alebo inými dopravnými
prostriedkami; v práve výstavby spevnených plôch za účelom prechodu alebo prejazdu motorovými

vozidlami alebo nemotorovými vozidlami, za účelom dosiahnutia zachovania prístupu k pozemkom a
stavbe vo vlastníctve žalobcov; v práve uloženia inžinierskych sietí: vodovod, elektrický silový kábel,
plynová prípojka a kanalizačné potrubie, k pozemku reg. „C“ katastra nehnuteľností evidovanému
OkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor,nalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.M.,okresBratislavaIV,
obec Bratislava - M. ako parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2337 m2 a
k novovytvorenej parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 89 m2, podľa geometrického plánu č. XX/

XXXX, vyhotoveného zhotoviteľom GE-KA-P - geod. a kart. práce, IČO: 40 057 780, úradne overeného
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pod č. G1-2725/2021 dňa 10.1.2022, všetko
vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalovaného (ďalej len „pozemky v správe žalovaného“),
za jednorazovú odplatu zriadenia práva vecného bremena 910,- € za účelom dosiahnutia zachovania
prístupukpozemkomastavbevovlastníctvežalobcov,ktorésúevidovanéOkresnýmúradomBratislava,
katastrálny odbor, k. ú. Lamač, okres Bratislava IV, obec Bratislava - M., na liste vlastníctva č. XXX, ako

parcely reg. „C“, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 727 mX a parc. č. XXXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 26 m2 a stavby - záhradnej chaty s. č. XXXX na parc. č. XXXX (ďalej len „pozemkyžalobcov“). Svoj návrh odôvodnili tým, že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, t. j. bez
okamžitej úpravy pomerov, bude výkonu ich vlastníckeho práva k pozemkom nezákonne a nedôvodne
dlhodobobránené,keďžežalovanýakosprávcapozemkovvovlastníctveSlovenskejrepubliky-susedné

pozemky k pozemkom žalobcov, bráni v riadnom priebehu stavebného konania iniciovaného žalobcami
z dôvodu plánovanej stavby domu na ich pozemkoch. Žalovaný v spojenom územnom
a stavebnom konaní namietal, že odmietol návrh žalobcov na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve o
zriadení vecného bremena s odôvodnením, že uprednostnil vyšší verejný záujem spočívajúci v naplnení
uznesenia vlády Slovenskej republiky ohľadne výstavby FNsP Rázsochy, ako tiež z dôvodu, že nebol

schválený Územný plán zóny Zečák, Bratislava - M., ktorý sa predmetných pozemkov bezprostredne
týka. Žalovaný na základe uvedeného žiadal stavebný úrad, aby stavebné konanie zastavil, alebo aby
žiadosť žalobcov ako stavebníkov na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu zamietol.
Žalovaný tiež tvrdil, že žalobcovia nemajú zabezpečený prístup z pozemnej komunikácie, ktorá by bola
verejná, a ktorú by boli oprávnení riadne užívať aj bez jeho súhlasu. K pozemkom žalobcov vedie cez
pozemok parc. č. XXXX/XX spevnená asfaltovo-betónová plocha (označovaná aj ako Q. ulica) (ďalej

len ako „cestné teleso“), ktorú však v zmysle príslušných právnych predpisov nie je možné považovať
za pozemnú komunikáciu, keďže sa stále jedná o neskolaudovanú stavbu. Až vydaním kolaudačného
rozhodnutiasapozemnákomunikáciazaraďujedocestnejsieteaažtýmtosapovažujezaverejnú(pozn.
viď. § 4a, 4b zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov)
a do vydania kolaudačného rozhodnutia je táto stavba vo vlastníctve jej zhotoviteľa, resp. vlastníka

pozemku, na ktorom je postavená. Z dôvodu, že pozemok parc. č. XXXX/XX a na nej sa nachádzajúce
cestné teleso je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a cestné teleso nebolo doposiaľ zaradené
do cestnej siete a nie je verejnou komunikáciou, výlučne štát ako vlastník je oprávnený rozhodovať
o jeho užívaní. Žalobcovia na užívanie cestného telesa na parc. č. XXXX/XX potrebujú v súlade so
stavebným zákonom súhlas žalovaného ako správcu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, bez

súhlasu na užívanie cestného telesa, resp. pozemku nachádzajúcom sa pod ním, nemajú prístup k
svojim pozemkom a nie je prístupná ani stavba z pozemnej komunikácie. Zo strany štátu, ktorého
v tomto prípade zastupuje žalovaný, teda badať obmedzovanie vlastníckych práv, ktorých obsahom je
aj užívacie právo. Na základe neprimeraných požiadaviek žalovaného je žalobcom bránené v užívaní
pozemku. Takéto konanie zo strany žalovaného je neprípustné a jeho podmienky sú nezákonné. Ak

tu teda existuje verejný záujem na obmedzení vlastníckeho práva (teda obmedzenie možnosti stavať
na danom pozemku), tak tu musí byť preukázaná aj nevyhnutná miera a primeraná náhrada, čiže
strohé odvolávanie sa žalovaného na vyšší verejný záujem neobstojí. Ani skutočnosť, že cesta nemá
kolaudačné rozhodnutie, ešte nie je dôvodom na neudelenie súhlasu na prejazd k pozemku. K tejto
skutočnosti žalobcovia uviedli, že časť pozemku „C“ KN parc. č. XXXX/X (zapísané na LV č. XXXX)

je po faktickej stránke naozaj cesta. Túto cestu ľudia bežne využívajú aj na peší prechod a aj na
prejazd autami. Na danom území (aj vyššie aj nižšie od pozemku žalobcov) je niekoľko stavieb, ku
ktorým sa ľudia takto bežne dostanú. Žalovaný teda bezpodmienečne musí vyriešiť prístup ku všetkým
pozemkom (aj k pozemku žalobcov) na danom území a je nepredstaviteľné, neetické a nespravodlivé,
ak teraz v prístupe bráni iba žalobcom. Vzhľadom na charakter daného územia a prístup k ostatným

pozemkom tam cesta musí byť, lebo inak by žalovaný odrezal prístup všetkým ostatným vlastníkom
na danom území. Navyše v čase, keď štát pred desiatkami rokov uvažoval nad projektom nemocnice
na Rázsochách a vyvlastňoval a odkupoval pozemky (okrem iného aj parc. č. XXXX/X) od pôvodných
vlastníkov, tak v kúpnych zmluvách je vyjadrený záväzok kupujúceho (štátu), že zabezpečí dotknutým
vlastníkomkichnehnuteľnostiamprístupajpotrebnéprípojky.Tosažiaľdoteraznestaloaštát(žalovaný)

si dlhodobo neplní svoje povinnosti, a teraz to hrubo zneužíva voči dotknutým vlastníkom, a teda aj
voči žalobcom ako stavebníkom. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by používať
právnu ochranu. Ide o svojvoľné nerešpektovanie povinností žalovaného, aj svojvoľné zasahovanie
do práv vlastníkov na dotknutom území, a teda aj zasahovanie do práv žalobcov ako stavebníkov.
Žalobcovia osvedčili, že Slovenská republika je vlastníkom pozemkov parc č. XXXX/XX a XXXX/XX,

k. ú. M. v Bratislave, ktoré sú v správe žalovaného, cez ktoré je možný jediný
prístup k pozemkom a stavbe v ich vlastníctve a tiež, že preukázanie vlastníckeho
alebo iného práva k dotknutým pozemkom je nevyhnutným predpokladom pre vydanie stavebného
povolenia pre stavbu („Rodinný dom Class, Bratislava-M.“, elektrická prípojka, vodovodná prípojka zo
studne, kanalizačná prípojka do žumpy), nakoľko prístup nemožno zabezpečiť inak (ust. § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka). Žalobcovia osvedčili, že novovytvorená parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o
výmere 89 m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného zhotoviteľom GE-KA-P -
geod. a kart. práce, IČO: 40 057 780, úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor
pod č. G1-2725/2021 dňa 10.1.2022, je v skutočnosti jedinou prístupovou cestou, ktorá sa využíva napeší prechod a prejazd autami a podľa priloženého Územného plánu a prístupu k pozemkom
je žalovaný povinný rešpektovať a garantovať prístup žalobcov k ich vlastníctvu. V opačnom prípade by
nezákonne zasahoval do ich vlastníckych práv v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky

a ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) práva žalovaného, a tiež
s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 503/2016, ktorým vláda zrušila výstavbu
nemocnice Rázsochy a ešte v roku 2018 uznesením schválila zbúranie stavby nemocnice z dôvodu už
nevyhovujúcich štandardov a stavbu nemocnice zbúrala. Navrhované neodkladné opatrenie bude plniť

funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy medzi stranami a bude mať výrazný preventívny zmysel
i účinok, ktorý zamedzí vzniku ďalšej škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením
sa zabráni jej rozširovaniu.
1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobcovia odvodzovali potrebu usporiadať vzťahy
medzistranamisporunariadenímnavrhovanéhoneodkladnéhoopatreniaodskutočnosti,žeimžalovaný
bráni vo výkone vlastníckeho práva na dotknutých pozemkoch, keďže nimi iniciované stavebné/

územné konanie nie je možné úspešne ukončiť bez usporiadania vzťahov týkajúcich sa prístupu k ich
pozemkom cez pozemky žalovaného. Neodkladný zásah odôvodňovali potrebou zamedzenia vzniku
ďalšej škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, zamedzením jej rozširovania, pričom domnelú škodu nijak
nešpecifikovali. Poukázal na to, že žalobcovia v návrhu netvrdili, že by im žalovaný bránil v užívaní
jeho pozemkov (priľahlého k pozemkom žalobcov) za účelom prístupu k ich nehnuteľnosti.

Namietali, že žalovaný dobrovoľne nepristúpil k zriadeniu vecného bremena na jeho nehnuteľnosti
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu ku pozemkom žalobcov, v práve výstavby spevnených
plôch za účelom prechodu alebo prejazdu k ich pozemkom, a tiež v práve uloženia inžinierskych sietí
k dotknutým pozemkom. Dôvodili, že absencia právneho vysporiadania prístupu k ich pozemkom cez
jedinú prístupovú cestu - pozemky v správe žalovaného, bráni úspešnému ukončeniu stavebného/

územného konania, výsledkom ktorého má byť plánovaná stavba domu žalobcami na pozemkoch v ich
vlastníctve. Na základe uvedených skutočností súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v navrhovanom znení ako nedôvodný. Žalobcami tvrdený stav týkajúci sa nevyriešeného prístupu k ich
pozemkom z právneho hľadiska neodôvodňuje okamžitý zásah súdu do vzťahov strán sporu nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia. Skutočnosti, ktoré odôvodňujú zriadenie vecného bremena in

rem-trvalýzásahdovlastníckehoprávainéhovlastníka,jepotrebnériadnevyhodnotiťvsúdnomkonaní,
a to na základe vykonaného dokazovania, pričom je potrebné, aby druhá strana mala možnosť sa
náležitevyjadriť ksamotnémuzriadeniuvecnéhobremena,kjehorozsahu,akoajprípadnej
odmene za zriadenie vecného bremena, najmä keď aj podľa tvrdenia žalobcov žalovaný so zriadením
vecného bremena v prospech nehnuteľnosti žalobcov nesúhlasí. Keďže žalobcovia neosvedčili potrebu

dočasne usporiadať vzťahy medzi stranami sporu (žalovaný im v prechode a prejazde cez pozemok v
jeho správe nebráni), súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
1.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade § 262 ods. 1 C.s.p., v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., na základe ktorého má úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní žiadne trovy

nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

2.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podali v zákonnej lehote odvolanie
žalobcovia dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. a teda tým, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
e) C.s.p. odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa neoboznámil so skutočnosťami vyplývajúcimi
z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. M., z ktorého vyplýva, že odvolatelia sú vlastníkmi nielen pozemkov,
ako okresný súd konštatuje v odôvodnení, ale aj existujúcej stavby evidovanej na predmetnom liste

vlastníctva, a to záhradnej chaty so s. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX (ďalej v texte tiež ako
„záhradná chata“), ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil. Odvolatelia, ako
bezpodieloví spoluvlastníci existujúcej stavby záhradnej chaty, nemajú zabezpečený legálny prístup k
záhradnej chatke a žalovaný, ktorý je správcom majetku štátu, pozemkov reg. „C“ katastra nehnuteľností
vedených v k. ú. M., okres Bratislava IV, obec Bratislava - M., parcelné číslo XXXX/X - ostatná plocha

o výmere 111087 m2 a parcelné číslo XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2337 m2,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú jedinou možnou prístupovou cestou k záhradnej chate
a iný prístup k stavbe a pozemkom odvolateľov neexistuje, im dlhodobo odmieta zlegalizovať prístup
k stavbe a pozemkom tým, že odmieta s nimi bezdôvodne uzavrieť dohodu o zriadení práva vecnéhobremena a svojim prístupom nezákonne zasahuje do ich vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť sama o
sebe preukazuje nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov.
2.2. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. odvolatelia namietali, že v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia (bod 10. a 11.) osvedčili, že žalovaný im dlhodobo bráni v prechode
a prejazde cez pozemky v jeho správe ako vyplýva aj z listu zo dňa 4.4.2018, ktorým odmietol návrh
odvolateľov na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena. Uvedené vyplýva aj
z námietok žalovaného, ktoré predložil dňa 10.8.2018 v spojenom územnom a stavebnom konaní, v
ktorých uviedol, že „...susediace pozemky (pozn. pozemky parc.č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX) sú

pre navrhovateľov, resp. ich stavebný zámer nevyhnutne potrebné a bez využitia susedných pozemkov
navrhovatelia nemôžu zabezpečiť podmienky stavebného úradu pre vydanie stavebného povolenia
podľa stavebného zákona, ale najmä nemajú prístup k svojim pozemkom a tiež stavbe.“ Odvolatelia
bránenie prístupu žalovaným osvedčili jeho argumentáciou, ktorú uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu
stavebného úradu č. 2018/531-6508/RUSK/SP/Ko zo dňa 18.9.2018
(ďalej v texte tiež ako „Stavebné povolenie“) a podľa ktorej odvolatelia nemajú zabezpečený prístup z

pozemnej komunikácie, ktorá by bola verejná a ktorú by boli oprávnení riadne užívať aj bez súhlasu
žalovaného, z dôvodu, že pozemok parc. č. XXXX/XX a na nej sa nachádzajúce cestné
teleso, je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a cestné teleso nebolo doposiaľ zaradené do
cestnej siete a nie je verejnou komunikáciou, výlučne Slovenská republika ako vlastník v
správe žalovaného je oprávnený rozhodovať o jeho užívaní, odvolatelia na užívanie cestného telesa

na parc. č. XXXX/XX potrebujú v súlade so stavebným zákonom súhlas žalovaného, bez súhlasu
na užívanie cestného telesa, resp. pozemku nachádzajúcom sa pod ním, nemajú prístup k svojim
pozemkom a nie je prístupná ani stavba z pozemnej komunikácie (rovnaké argumenty žalovaný uviedol
aj v súvislosti s pozemkom parc. č. XXXX/X). Podľa odvolateľov súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatovaním, že žalovaný im nebráni v prístupe,

pričom jednoznačne osvedčili opak, keď preukázali, že bezdôvodnému bráneniu prechodu a prejazdu
cez pozemky v správe žalovaného dochádza už od apríla 2018, t. j. takmer 4 roky, počas ktorých
žalovaný odopiera odvolateľom zlegalizovať prístup k ich vlastníctvu - už existujúcej stavbe/záhradnej
chate a dlhodobo bezdôvodne im bráni v získaní stavebného povolenia na stavbu „Rodinný
dom Class“ na pozemku v ich vlastníctve. Žalovaný si je vedomý, že aj vydanie stavebného povolenia,

o ktoré odvolatelia požiadali, je viazané na jeho súhlas ako vlastníka/správcu k právu
prechodu a prejazdu cez parc. č. XXXX/X (bod 16. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).
Odvolatelia poukázali na to, že rovnako osvedčili, že cez pozemky v správe žalovaného je jediný možný
prístupkpozemkomaexistujúcejstavbe/záhradnejchatevichvlastníctveaprístupnemožnozabezpečiť
inak, ktoré konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a § 3 a § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ktorý dlhodobo nezákonne zasahuje do vlastníckeho práva odvolateľov (obsahom ktorého je
i užívacie právo). Žalovaný taktiež bráni vydaniu stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom Class“
od roku 2018 (kedy odvolatelia prvýkrát požiadali stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia), od
čoho odvodzujú aj vznik škody značného rozsahu, ktorú odôvodňujú s poukazom na
neustále rastúce ceny v oblasti stavebníctva (stavebného materiálu, stavebných prác a pod.), ktoré sa

preukázateľne zvýšili od roku 2018 a naďalej rastú, pričom bez zasahovania žalovaného do spojeného
územného a stavebného konania mohli začať s rekonštrukciou/stavbou už v roku 2018
a za diametrálne nižšie náklady. Za uvedené obdobie im vznikla škoda značného rozsahu, ktorej ďalší
nárast sa nariadením neodkladného opatrenia zamedzí.
2.3. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolatelia dôvodili, že odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 12. je nesprávnym právnym posúdením veci, keď z dikcie
ustanovení C.s.p., upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia vyplýva, že základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho
vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov, ktoré skutočnosti osvedčili,
pričom pri neodkladných opatreniach sa uplatňuje dispozičný princíp, podľa ktorého súd rozhoduje o

nariadení neodkladného opatrenia iba na návrh. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy. Tieto predpoklady odvolatelia osvedčili s ohľadom na žalovaným sústavné
odopieranie legálneho prístupu odvolateľov k ich vlastníctvu - už existujúcej stavbe/záhradnej chate a
pozemkom; nedôvodné bránenie odvolateľom v získaní stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom

Class“ na pozemku v ich vlastníctve parc. č. XXXX, vydanie ktorého stavebného povolenia je viazané na
získanie súhlasu žalovaného ako vlastníka/správcu pozemku parc. č. XXXX/X so zriadením spevnenej
plochy a prechodom a prejazdom; vznik značnej škody. S poukazom na § 330 ods.
2 C.s.p. odvolatelia dôvodili, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa ich názoru navrhované neodkladné
opatrenie bude plniť funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy medzi stranami a bude mať výrazný
preventívny zmysel i účinok, ktorý zamedzí ďalším škodám na ich strane a odstráni nezákonné a

nedôvodné zásahy žalovaného do ich vlastníckeho práva (obsahom ktorého je i užívacie
právo),ktorésúvrozporesÚstavouSlovenskejrepublikyakoajustanoveniamiObčianskehozákonníka.
Dôvodili, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z jeho dočasného
charakteru vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce meritórne vybavenie, ktorý predpoklad je v danom prípade splnený, a to aj
vzhľadom k predloženému geometrickému plánu a znaleckému posudku. Podľa ich názoru
je navrhované neodkladné opatrenie primerané zabezpečovanému nároku a je prípustné. Pri zisťovaní
najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení súd neprihliada a ani

nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie
neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a
účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je

však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v
celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa
neodkladného opatrenia na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce
pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Odvolaciemu súdu navrhli, aby
odvolaním napadnuté uznesenie zmenil a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu vyhovel.

3. Odvolací súd postupujúc podľa § 329 ods. 1 C.s.p., doručil žalovanému návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia s prílohou, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj odvolanie žalobcov s tým, že má možnosť sa k nim vyjadriť. Žalovaný sa vo
vyjadrenístotožnilsprávnymposúdenímadôvodmiprezamietnutienávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, ktoré uviedol konajúci súd v uznesení, a to z dôvodov, že žalobcovia neosvedčili potrebu
dočasného usporiadania vzťahov medzi stranami sporu, pričom žalovaný v prechode a prejazde cez

pozemokvjehosprávežalobcomnijakonebráni.Uviedol,žeodmietamožnosťnariadenianeodkladného
opatrenia, t. j. autoritatívnu úpravu pomerov súvisiacich s parcelou, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 2337 m2, nachádzajúcich sa v k. ú. M., na LV č. XXXX, Okres Bratislava IV., ktorá je
v správe Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, osobitne zriadením práva vecného bremena.
Spochybnil nárok uplatňovaný žalobcami formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v

celom rozsahu a súčasne aj dôvodnosť podaného odvolania, pričom uviedol nasledovné rozhodujúce
skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ ide o právne dôvody poukázal na čl. 2 ods. 1, 2, §
132 ods. 1, § 325 C.s.p., čl. 20 ods. 1 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, 2 zákona
č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 151n ods. 2, § 151o ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka, § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon). Pokiaľ ide o vecné dôvody zdôraznil, že ochrana vlastníckeho práva štátu
vyplýva zo zákona o správe majetku štátu, ktorého regulácia formuluje prísnejšiu ochranu. Poukázal
na to, že je správcom majetku štátu - nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č.
XXXX, k. ú. M. a jeho úlohou je zabezpečiť a vykonať kroky smerujúce k realizácii veľkého investičného
zámeru výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave - Rázsochy, ako to vyplýva z Uznesenia

vlády Slovenskej republiky č. 161 zo dňa 5. 4. 2017, ktoré priložil k vyjadreniu. Návrhy na úpravu
pomerov uzatvorením zmlúv s jednotlivými vlastníkmi susediacich parciel s parcelou, parc. č. XXXX/
XX, k. ú. M., ním boli odmietnuté z dôvodu verejného záujmu, ktorý vyplýva z povinnosti zabezpečiť
vykonanie úloh v zmysle uvedeného uznesenia vlády Slovenskej republiky. Dôvodil, že na základe
aktuálneho skutkového stavu nie je možné, aby upravoval trvalo právne vzťahy s vlastníkmi susedných

nehnuteľností, nakoľko by mohli byť vážne ohrozené zámery vyplývajúce z projektu „investičný zámer
výstavby nemocnice Rázsochy“, najmä pokiaľ ide o kapacitu vybudovanej infraštruktúry vo vlastníctve
štátu (kapacita kanalizačných prípojok, cestného telesa s ohľadom na obslužnosť
územia a pod.). V tejto súvislosti poukázal na to, že vo vzťahu k investičnému zámeru,ktorý má byť realizovaný na predmetnom pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. M., neexistuje kolaudačné
rozhodnutie. Dôvodil aj tým, že verejné zdroje, prostriedky štátneho rozpočtu, sú predmetom dozoru
štátnych kontrolných orgánov, a nielen z toho dôvodu, nie je možné súhlasiť s výškou navrhnutej

sumy jednorazovej úhrady za zriadenie vecného bremena. Keďže disponuje v zmysle zákona o správe
majetku štátu osobitnými oprávneniami, v postavení správcu majetku štátu, ktoré ochraňuje so zreteľom
na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov vlastnícke práva nevykonáva sám,
ale prostredníctvom správcov majetku štátu, neobstojí, podľa žalovaného, argumentácia odvolateľov o
obmedzovaní ich vlastníckeho práva jeho konaním. Podľa žalovaného neboli odvolateľmi preukázané

ani dôkazmi podložené skutočnosti opísané v ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä
pokiaľ ide o naplnenie podmienky bezodkladnej potreby úpravy pomerov, preto nesúhlasil s názorom
odvolateľov o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, ani o nesprávnych skutkových
zisteniach súdu. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili odvolatelia. Uviedli, že sa naďalej pridržiavajú svojich doterajších

tvrdení a právnej argumentácie uvedenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní
proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Konštatovali, že žalovaný odmieta zriadiť vecné bremeno
argumentujúc tým, že v zmysle Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 161 zo dňa 5.4.2017 (ďalej v
texte tiež ako „Uznesenie Vlády SR“), ku Koncepcii rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava a návrhu
realizácie výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Rázsochách, nesie zodpovednosť za

prípravu a realizáciu investičného zámeru ohľadne výstavby Fakultnej nemocnice
s poliklinikou - 1. stavba, stavebné objekty Bratislava Rázsochy (ďalej v texte tiež ako
„FNsP Rázsochy“). V tejto súvislosti odvolatelia konštatovali, že projekt výstavby FNsP
Rázsochy je vo výstavbe od roku 1989 (t. j. viac ako 30 rokov), pričom Vláda Slovenskej republiky
ešte v roku 2018 schválila zbúranie stavby nemocnice z dôvodu už nevyhovujúcich štandardov a

stavbu nemocnice zbúrala. Nie je zrejmé, kedy (a či vôbec) sa bude tento projekt ešte realizovať,
projekt je nekonkrétny, bez časového harmonogramu a bez termínov realizácie. Poukázali na to, že
žalovaný doteraz vyjadril len potenciálne (nie reálne, resp. určité) rozpory so zámerom definovaným v
Uznesení Vlády Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bráni odvolateľom v užívaní
ich stavby a pozemkov a obmedzuje najmä ich vlastnícke práva, pričom aj v prípade skutočnej realizácie

akéhokoľvek projektu zo strany štátu, nie je prípustné obmedzovanie vlastníckych práv odvolateľov.
Poukázali na článok 20, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za primeranú náhradu“ dôvodiac, že ak existuje verejný záujem na danom území,
ako tvrdí žalovaný, tak doposiaľ nebola určená „nevyhnutná miera“ a ani nebola poskytnutá „primeraná

náhrada“, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany štátu, v ktorého mene koná žalovaný,
dochádza k závažnému obmedzovaniu ich vlastníckych práv, ktorých obsahom je aj užívacie právo.
Na základe neprimeraných požiadaviek žalovaného je im dlhodobo nedôvodne bránené v užívaní ich
majetku, t. j. existujúcej stavby a pozemkov. Žalovaný obmedzuje ich vlastnícke práva v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky, § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež v rozpore s § 108 ods. 1

Stavebného poriadku. Konanie žalovaného je neprípustné a nezákonné. Ak tu teda existuje verejný
záujem na obmedzení ich vlastníckeho práva, musí byť preukázaná aj nevyhnutná miera a primeraná
náhrada. Žalovaný nepreukázal verejný záujem na obmedzovaní ich vlastníckeho práva. Odvolatelia
ďalej vo vyjadrení poukázali na to, že cez pozemok parc. č. XXXX/XX, k .ú. M., vedie k ich pozemkom
(parc. č. XXXX a parc. č. XXXX) spevnená asfaltovo - betónová plocha (označovaná ako Q. ulica).

Podľa verejne dostupných informácii je komunikácia v správe mestskej časti Bratislava M., ktorá na nej
vykonáva údržbu. Na rozostavanej stavbe, pri ktorej nie je mestská časť zároveň stavebníkom, údržbu
vykonávať nesmie, komunikácia tiež nie je žiadnym spôsobom označená ako rozostavaná stavba,
nakoľko v takom prípade by sa jednalo o stavenisko, ktoré musí spĺňať parametre podľa Stavebného
zákona, predovšetkým § 43i ods. 3 písmeno a) „Stavenisko musí byť zabezpečené pred vstupom

cudzích osôb na miesta, kde môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, a to prípadne aj úplným
ohradením“. Absencia kolaudačného rozhodnutia rovnako nie je dôvodom na neudelenie súhlasu na
umožnenie prístupu odvolateľov k ich nehnuteľnostiam cez priľahlé pozemky žalovaného. Parcela č.
XXXX/XX, k. ú. M., je reálne cestou/komunikáciou, ktorú bežne využívajú obyvatelia tejto lokality aj na
peší prechod a tiež na prejazd autami. Na danom území sa nachádza niekoľko stavieb, ku ktorým majú

ich vlastníci prístup výlučne cez pozemok v správe žalovaného. Ďalej poukázali na to, že navrhovaná
jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena, vyplývajúca z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, vychádza z nimi predloženého Znaleckého posudku č. 012/2022, vyhotoveného znalcom
Ing. C. E., ev. č. znalca: XXX XXX (ďalej v texte tiež ako „znalecký posudok“), ktorým znalec stanovilvšeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty zriadenia vecného bremena VŠHvb = 914,98 €, zaokrúhlene
910 €, a to v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalovaný mal možnosť navrhnúť odplatu
za zriadenie vecného bremena, čo do dnešného dňa neurobil a ani neuviedol odplatu za zriadenie

vecného bremena, s ktorou by „súhlasil“. Zotrvali na svojom odvolacom návrhu v zmysle odvolania.

5. Odvolací súd zaslal uvedené vyjadrenie žalovanému na vedomie.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,
účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel
k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v celom rozsahu potvrdil (§
387 ods. 1 C.s.p.).
8. Podľa § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a
ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení
rozhodnutia súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a

dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení
rozhodnutia.

10. Odvolanie žalobcov nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne
dodatočne predložených listín, teda aj odvolací súd vychádzal zo skutočností uvádzaných žalobcami
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami
sporu a súd ho môže nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania,
počas konania a aj po jeho skončení. Pred nariadením neodkladného opatrenia treba posudzovať,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp

efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality; podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), keďže súd musí prihliadať nielen na ochranu
oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež

musíprihliadnuťnaochranutoho,protikomumánavrhovanéneodkladnéopatreniesmerovať,ajkeďtáto
ochrananemôžedosiahnuťtakúintenzitu,abypraktickyznemožnilanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších
skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Je nutné však zdôrazniť, že existencia právneho pomeru
medzi stranami, ako i jeho osvedčenie ešte samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie
neodkladného opatrenia, nakoľko až jeho ohrozenie (právneho vzťahu medzi stranami) dovoľuje súdu
neodkladné opatrenie nariadiť, pričom aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť
oprávnenou stranou osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Z charakteru neodkladného opatrenia i z

úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatímkonania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho
navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia

neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby
navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť
dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a
nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
lennazákladetvrdenítoho,ktojehonariadenienavrhuje,bezosvedčeniaaspoňzákladnýchskutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je potrebné poznamenať, že
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie spravidla (z
dôvodu krátkosti lehoty na rozhodnutie a tiež z dôvodu, aby nebol ohrozený budúci výkon neodkladného
opatrenia) bez pojednávania a bez možnosti druhej strany vyjadriť sa k návrhu. Ide teda o rozhodovanie
len na základe vyjadrení a prípadne listín predložených navrhovateľom.

13. V prejednávanom prípade žalobcovia odvodzovali potrebu usporiadať vzťahy medzi stranami sporu
nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia od skutočnosti, že im žalovaný bráni vo výkone
vlastníckeho práva na dotknutých pozemkoch, keďže nimi iniciované stavebné/územné konanie nie je
možné úspešne ukončiť bez usporiadania vzťahov týkajúcich sa prístupu k ich pozemkom a stavbe

cez pozemky žalovaného. Neodkladný zásah odôvodňovali potrebou zamedzenia vzniku ďalšej škody
alebo inej ujmy a ak k nej došlo, zamedzením jej rozširovania. Dôvodili, že musia mať prístup pre výkon
svojho vlastníckeho práva a užívanie nehnuteľností a keďže žalovaný ako správca priľahlého pozemku
neakceptoval dohodu so žalobcami, na základe ktorej by bol zabezpečený ich prístup k pozemkom
a stavbe, sú nútení domáhať sa zriadenia vecného bremena súdnou cestou. Súd prvej inštancie

zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobcami tvrdený stav
týkajúci sa nevyriešeného prístupu k ich pozemkom z právneho hľadiska neodôvodňuje okamžitý
zásah súdu do vzťahov strán sporu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Dôvodil, že
skutočnosti, ktoré odôvodňujú zriadenie vecného bremena in rem, teda trvalý zásah do vlastníckeho
práva iného vlastníka, je potrebné riadne vyhodnotiť v súdnom konaní, a to na základe vykonaného

dokazovania, pričom je potrebné, aby druhá strana mala možnosť sa náležite vyjadriť k samotnému
zriadeniu vecného bremena, k jeho rozsahu, ako aj prípadnej odmene za zriadenie vecného bremena.
S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd
nespochybňuje potrebu vyriešenia vzťahov medzi vlastníkmi susedných pozemkov, avšak podľa jeho
názoru (totožne s názorom súdu prvej inštancie), v prejednávanom prípade nie sú splnené zákonné

podmienky na poskytnutie ochrany zo strany súdu okamžitým zásahom - nariadením neodkladného
opatrenia tak, ako to navrhujú žalobcovia. Zriadením vecného bremena v zmysle ich návrhu dôjde k
trvalému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, preto o podmienkach zriadenia vecného bremena,
jeho rozsahu ako aj náhrade za jeho zriadenie je potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej,
za aktívnej účasti žalovaného. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti tiež za potrebné uviesť, že

neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych
a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany.
Preto musí jeho navrhovateľ, v tomto prípade žalobcovia, osvedčiť, že je tu reálne nebezpečenstvo a
bezprostredne im hroziaca ujma. Ohrozenie práv (nároku) a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcov musí

byť konkrétna a žalobcovia ju musia osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne
hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu určitej
reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym
rozhodnutím. Možno teda zhrnúť, že ak žalobcovia navrhli voči žalovaným nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sledovali dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mali povinnosť tvrdiť a
osvedčiť, že bez takejto úpravy pomerov im vzhľadom na konanie žalovaných reálne a bezprostredne
hrozí konkrétna ujma, ktorej je možné zabrániť len rozhodnutím (neodkladným opatrením) súdu. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia naliehavosť potreby ochrany svojich práv navrhovaným
neodkladným opatrením neosvedčili. Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanom prípade sami

odvolatelia v odvolaní uviedli, že k „bezdôvodnému bráneniu prechodu a prejazdu cez pozemky v
správe žalovaného dochádza už od apríla 2018, t. j. takmer 4 roky“, čím nie je splnená zákonná
podmienka bezprostredne hroziacej ujmy, keďže uvedený stav trvá dlhšiu dobu a ako taký vyžaduje
úpravu pomerov medzi stranami v konaní vo veci samej (pričom nie je vylúčená úprava pomerovnariadením neodkladného opatrenia dočasného charakteru, do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, pri splnení zákonných podmienok pre jeho nariadenie).

14. Odvolatelia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť,
že žalobcovia sú, okrem pozemkov, vlastníkmi aj záhradnej chaty so s. č. XXXX., postavenej na parc.
č. XXXX, pričom žalovaný dlhodobo odmieta zlegalizovať prístup k ich stavbe a pozemkom tým, že
odmieta s nimi bezdôvodne uzavrieť dohodu o zriadení práva vecného bremena.
Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností skutkového stavu

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolatelia popísali stav týkajúci sa územného a
stavebného konania vo veci ich žiadosti o povolenie stavby na pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX,
k. ú. M., v ktorom boli vyzvaní na preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom parc. č.
XXXX/XX a XXXX/XX, k. ú. M., cez ktoré pozemky v správe žalovaného je možný jediný prístup k
pozemkom a stavbe vo vlastníctve žalobcov. Uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami dôvodili v návrhu
o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z takto opísaných rozhodujúcich skutočností vychádzal

aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu odvolateľov na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolaciu námietku odvolateľov preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

15. K odvolacím dôvodom odvolateľov popísaným v bode 2.2. a 2.3. odôvodnenia tohto rozhodnutia,
odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolatelia v

bode 2.2. odôvodňujú potrebu zriadenia vecného bremena, pričom skutočnosť potreby úpravy pomerov
medzi stranami sporu súd prvej inštancie (rovnako ako aj odvolací súd) neodmietol, prvoinštatnčný
aj odvolací súd však zhodne zastávajú názor, že zriadenie vecného bremena tak, ako ho navrhujú
odvolatelia, vyžaduje nariadenie konania vo veci samej a vykonanie dokazovania. Pokiaľ ide o odvolacie
dôvody uvedené v bode 2.3. odvolací súd uvádza, že odvolatelia neuviedli žiadne také dôvody, ktoré

by podmieňovali zmenu rozhodnutia, pričom sami poukazujú na dočasný charakter neodkladného
opatrenia, ktoré nepovažujú za konečné rozhodnutie.

16. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej
inštancie, podľa ktorého žalobcovia neosvedčili taký stav ohrozenia svojich práv, aby bol nevyhnutný

okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§
387 C.s.p.) a to aj vo výroku o trovách konania, keďže žalovaný bol síce v konaní pred súdom prvej
inštancie procesne plne úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.), žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto súd

prvej inštancie správne rozhodol, ak žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný
ako úspešná strana v konaní by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, zo spisu vyplýva, že
žiadne trovy mu v konaní nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že mu nepriznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).