Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49Csp/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121206008
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5121206008.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci
žalobkyne: S. V., L.. H.Á., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. M. X. XXXX/XX, E., právne zastúpená JUDr. Marek
Glemba,advokát,sosídlomMýtna50,81107Bratislava,IČO42353963,protižalovanémuPrimabanka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951, právne zastúpený SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO 36 853 186, o určenie právnej

skutočnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úverová zmluva č. XX/XXX/XX uzatvorená dňa 19.07.2012 medzi žalobkyňou
ako klientom a žalovaným ako bankou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 57.000,- eur
žalobkyni zo strany žalovaného, je neplatná.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 09. 07. 2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil,

že úverová zmluva č. XX/XXX/XX uzavretá dňa 19. júla 2012 medzi žalovaným ako bankou a žalobcom
ako klientom je neplatná, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že odvolací súd (KS Žilina) rovnako ako súd prvej inštancie
(OS Žilina) z listinných dôkazov produkovaných navrhovateľkou zistil, že Okresný súd Žilina sa pri
rozhodovaní sporu vedeného pod spis. zn. 7Csp/106/2017 prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti

spornej úverovej zmluvy, pričom dospel k záveru, že táto je v zmysle ust. § 39 a 40 ods. 1 OZ absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie jej podstatnej náležitosti podľa ust. § 75 ods. 4 písm.
e) zákona č. 483/2001 Z. z. (viď rozsudok č. k. 7Csp/106/2017-122 zo dňa 04.02.2019). Krajský súd
v Žiline ako súd odvolací v spomenutej veci rozsudkom spis. zn. 10Co/148/2019 zo dňa 27. 02. 2020
rozsudok Okresného súdu Žilina ako vecne správny potvrdil. Ďalej uviedla, že je možné stotožniť sa s
argumentáciou odporcu, pokiaľ tento tvrdil, že prejudiciálne posúdenie otázky platnosti spornej úverovej
zmluvy Okresným súdom Žilina v rozsudku č. k. 7Csp/106/2017- 122 zo dňa 04. 02. 2019 nie je pre

strany záväzné (§ 228 CSP) a ani netvorí prekážku podľa ust. § 230 CSP. Prejudiciálne posúdenie
otázky platnosti spornej úverovej zmluvy Okresným súdom Žilina v označenom spore nemalo byť
určujúcim pre rozhodnutie o žalobe navrhovateľky v tomto konaní. Okresný súd Žilina mal zamietnuť
žalobu navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti vyhlásenia predčasnej jednorazovej splatnosti úveru
odporcom zo dňa 24.10.2016 pre procesnú neprípustnosť tejto časti žaloby [§ 137 písm. d) CSP] a vo
zvyšnej časti o určenie neexistencie záložných práv odporcu podľa zmlúv o zriadení záložného práva na

nehnuteľný majetok č. 07/301A/12 zo dňa 19.07.2012 a č. XX/XXXB/XX zo dňa 19.07.2012 z dôvodu,
že samotná neplatnosť spornej úverovej zmluvy nemá spôsobovať neplatnosť týchto záložných zmlúv,
pretože tieto okrem pohľadávky odporcu z úveru poskytnutého na základe spornej úverovej zmluvymali zabezpečovať aj pohľadávku odporcu s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu. Má byť zrejmé, že prejudiciálny
záver Okresného súdu Žilina o neplatnosti spornej úverovej zmluvy nebol určujúci pre rozhodnutie

Okresného súdu Žilina o merite žaloby navrhovateľky. Týmtiež uznesením vo výroku uložil KS Žilina
žalobcovi podať žalobu vo veci samej keď mu mal uložiť nasledovnú povinnosť: „Ukladá navrhovateľke,
aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súde proti odporcovi žalobu vo veci samej o
určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX uzavretej dňa 19. júla 2012 medzi odporcom ako
bankou a navrhovateľkou ako klientom.“ Uvádzala, že žalobca uzatvoril so Žalovaným úverovú zmluvu

č. XX/XXX/XX, pričom v Zmluve má byť zriadenie Záložného práva na Nehnuteľnosti ako zabezpečenie
Úveru riešené v článku 6. Zabezpečenie úveru, kde (i) V bode 6.1 má byť uvedené, že Úver bude
zabezpečený nehnuteľným majetkom a má tam byť stanovený aj pomer hodnoty zabezpečenia voči
hodnote zálohu, (ii) v bode 6.2 je odkazom riešená špecifikácia o ktorý záloh sa jedná, konkrétne ako
zabezpečenie úveru má figurovať nehnuteľný majetok špecifikovaný v Zmluve o zriadení záložného
práva č. XX/XXX/XX t.j. Záložnej zmluve Dom, (iii) v bode 6.3 je uvedené, že podrobnosti o druhu,

rozsahu a spôsobe zabezpečenia sú uvedené v Obchodných podmienkach. Bod 6.1 Zmluvy neobsahuje
špecifikáciu konkrétnych nehnuteľností, ktoré majú zabezpečovať Úver. Z bodu 6.2 Zmluvy nemá
vyplývaťpresnášpecifikácianehnuteľností,ktorémajúbyťpredmetomzabezpečeniaÚveru,špecifikácia
zálohu a Záložného práva tu má byť riešená len odkazom na Záložnú zmluvu na Dom. Záložné právo Byt
sa v Zmluve vôbec nemá spomínať. V bode 6.3 Zmluvy je druh, rozsah a spôsob zabezpečenia Úveru

uvedený odkazom na Obchodné podmienky žalovaného. Žalobkyňa mala za to, že z dikcie § 75 ods.
4 písm. e) ZoB má jasne vyplývať, že podrobné vymedzenie druhu, rozsahu a spôsobu zabezpečenia
hypotekárneho úveru musí obsahovať už Zmluva. Pod pojmom podrobné sa v tomto prípade podľa nej
nemôže rozumieť nič iné ako presný opis nehnuteľností, ktoré zabezpečujú Úver pričom tento presný
opis musí byť obsiahnutý už v hypotekárnej zmluve, t.j. v Zmluve v tomto prípade. Žalobkyňa je toho

názoru, že zo Zmluvy vôbec nevyplýva, ktoré presne špecifikované nehnuteľnosti budú zabezpečovať
Úver, zo Zmluvy vyplýva len že táto otázka bude riešená osobitnou zmluvou. Špecifikácia konkrétnej
nehnuteľnosti je v Zmluve uvedená len v čl. 1.2 kde je len definované na kúpu akej nehnuteľnosti sa
Úver použije (účelová viazanosť) - má sa jednať o Dom. V zmysle vyššie uvedeného Zmluva nemá
byť zmluvou o hypotekárnom úvere v zmysle jej legálnej definície podľa ZoB, nakoľko neobsahuje

obligatórnu náležitosť stanovenú ustanovením § 75 ods. 4 písm. e) ZoB, má sa jednať o nedostatok
obsahu právneho úkonu, pričom tento obsah má byť ex lege povinnou náležitosťou tohto úkonu, teda
sa má jednať o neplatný právny úkon, neplatnú zmluvu. Dôvodom tejto žaloby má byť sporná platnosť
zmluvy o hypotekárnom úvere a uložená povinnosť KS Žilina túto žalobu podať, preto bola toho názoru,
že naliehavý právny záujem je daný.

3. Dňa 17. 09. 2021 bolo na súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného (žurnalizované na
č. l. 63 - 67 spisu), v ktorom uviedol, že dňa 19.7.2012 uzavrel žalovaný so žalobkyňou úverovú zmluvu
č. XX/XXX/XX Hypotéka pre mladých podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o bankách“), na základe ktorej

jej poskytol hypotekárny úver vo výške 57.000,- € (ďalej len „úverová zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy sú Obchodné podmienky pre hypotekárne a iné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou
(ďalej len „OP“). Pohľadávka z úverovej zmluvy mala byť zabezpečená: a) na základe zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXA/XX (ďalej len „záložná zmluva 1“) uzavretej so
žalobkyňou záložným právom k bytu nachádzajúcom sa v k.ú. X., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom

Okresným úradom Z., katastrálny odbor (ďalej len „byt“) a b) na základe zmluvy o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXB/XX (ďalej len „záložná zmluva 2“) uzavretej s pôvodným
vlastníkom R. V. záložným právom k rodinnému domu a pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. W.,
zapísaným na LV č. XXX a XXX, vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor (ďalej len „rodinný
dom“). Obe záložné zmluvy mali byť spísané v ten istý deň ako úverová zmluva. Hypotekárny úver

mal byť žalobkyni poskytnutý na účel nadobudnutia rodinného domu (bod 1.2. a 1.3. úverovej zmluvy).
Žalobkyňanemalaplniťsvojezmluvnépovinnostiriadneavčas,žalovanýpretolistomzodňa24.10.2016
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.11.2016. Keďže k úhrade splatnej pohľadávky v určenom
termíne nedošlo, žalovaný mal pristúpiť v januári 2017 k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.

Poznámky o začatí výkonu záložného práva majú byť zapísané na príslušných listoch vlastníctva.
Uvádzal, že namiesto toho, aby žalobkyňa vysporiadala svoj dlh, mala podať na Okresnom súde Žilina
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa
výkonu záložného práva k bytu a k rodinnému domu (sp. zn. 41C/7/2017). Súd prvej inštancie návrhžalobkyne zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 20.6.2017 č. k. 10Co/125/2017-70 zmenil
napadnutérozhodnutietak,ženariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmuložilžalovanémupovinnosťzdržať
sa výkonu záložného práva, avšak iba na 12 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia a vo zvyšku

návrh zamietol. Odvolací súd mal v ods. 8 až 10 odôvodnenia okrajovo vyjadriť výhrady voči zneniu
úverovej zmluvy. Žalobkyňa sa súčasne žalobou zo dňa 23.5.2017 domáhala určenia, že záložné
práva zriadené záložnou zmluvou 1 a záložnou zmluvou 2 tu nie sú (neexistujú) a určenia neplatnosti
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Argumentovala primárne neplatnosťou úverovej zmluvy pre
údajnú absenciu podrobného vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia. Okresný súd Žilina

rozsudkom zo dňa 4.2.2019 č. k. 7Csp/106/2017-122 mal žalobu zamietnuť s odôvodnením (v časti
neexistencie záložných práv), že záložné právo sa zriaďuje okrem iného aj na zabezpečenie pohľadávky
na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatného právneho úkonu. V odôvodnení svojho
rozhodnutia sa predbežne vyjadril k platnosti úverovej zmluvy. Krajský súd v Žiline odvolaniu žalobkyne
nevyhovel a rozsudkom zo dňa 27.2.2020 sp. zn. 10Co/148/2019 potvrdil prvoinštačné rozhodnutie. V
roku 2020 mala žalobkyňa opätovne iniciovať konanie o nariadenie totožného neodkladného opatrenia

ako v roku 2017. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.5.2021 sp. zn. 6Co/51/2021 napokon zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil na čas do právoplatného skončenia konania vo veci
samej požadované neodkladné opatrenie, s výnimkou výkonu záložného práva za účelom uspokojenia
pohľadávky žalovaného s prísl. zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu vzniknutému plnením podľa
úverovej zmluvy. Odvolací súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a uložil žalobkyni povinnosť podať na

súde v určenej lehote proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy. Uvádzal, že
určenie právnej skutočnosti má odporovať vo svojej podstate zásade, že súd má vychádzať pri určení
z aktuálneho právneho stavu. Uvádzal, že právna skutočnosť je okolnosť, s ktorou právna norma spája
vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, t.j. subjektívnych práv a povinností. Pri určení právnej
skutočnosti „hovorí“ rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.

Z opísaných dôvodov nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na
určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.
Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy nemá vyplývať zo žiadneho osobitného
predpisu. Poukazoval na aktuálnu rozhodovaciu prax krajských súdov, podľa ktorej nemožno žalovať o

určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ (a obdobne aj podľa § 40 ods. 1 OZ). Na tom nemá
nič meniť ani odkaz žalobcu na ustanovenie § 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úveroch
na bývanie“), v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať žalobou určenia neplatnosti
zmluvy o úvere na bývanie. V zmysle § 28 ods. 4 zákona o úveroch na bývanie: „Ustanoveniami tohto

zákona sa spravujú právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli po 20. marci 2016; vznik
právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 21. marcom 2016, sa posudzujú
podľa predpisov účinných do 20. marca 2016.“. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 19.7.2012, čiže pred
účinnosťou zákona o úveroch.
Z ustanovení úverovej zmluvy, OP a záložných zmlúv má vyplývať, že žalovaný podrobne vymedzil druh,

rozsah aj spôsob zabezpečenia poskytovaného hypotekárneho úveru. V tejto súvislosti poukazoval na
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej,
C-42/15. Žalobkyňa mala dodatočne účelovo namietať, že špecifikácia zálohu je riešená iba odkazom
na záložnú zmluvu, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k rodinnému domu (záložná zmluva
2). Tvrdenie žalobkyne nemá zodpovedať skutočnosti: - dňa 11.7.2012 podala žalobkyňa žiadosť o

poskytnutie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou. V súlade s čl. III. bod 2. písm. e) OP sú náležitosťou
úveru aj údaje o nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva. Súčasťou žiadosti sú prílohy
preukazujúce skutočnosti v nej uvádzané. Vychádzajúc z príloh tvoriacich žiadosť žalobkyne, žalobkyňa
mala predložiť banke okrem iného aj i. darovaciu zmluvu zo dňa 3.6.2004 a kúpnu zmluvu zo dňa
13.11.2007, potvrdzujúce vlastnícke právo pôvodného záložcu R. V. k rodinnému domu, ii. znalecký

posudok č. 5/2012 vyhotovený dňa 14.6.2012 znalcom Ing. Zdenom Francistym vo veci: stanovenie
všeobecnejhodnotyrodinnéhodomu„preúčelyvznikuzáložnejzmluvy“,iii.znaleckýposudokč.23/2012
vyhotovený dňa 8.7.2012 znalkyňou Ing. Evou Lančaričovou vo veci: stanovenie všeobecnej hodnoty
bytu „pre účel uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva“. V prípade oboch znaleckých posudkov
je ako zadávateľ označená priamo žalobkyňa (rod. Cibuľová). Žalobkyňa mala byť uzrozumená s tým,

že predmetom zabezpečenia bude rodinný dom aj byt; - v bode 6.2. úverovej zmluvy sa uvádza, že
nehnuteľný majetok je špecifikovaný v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č.
07/301/12. Keďže poskytnutý úver bol (je) zabezpečovaný tak nadobúdanou nehnuteľnosťou - rodinným
domom, ako aj nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkyne (byt), bol do názvu záložných zmlúv, konkrétnedo ich číselného označenia, doplnený príznak (dolný index) v podobe písmen „A“ a „B“, aby boli
ľahšie odlíšiteľné. Má byť nesporné, že obe záložné zmluvy sú číselne označené rovnako ako úverová
zmluva (XX/XXX/XX), čiže tak aby ich bolo možné jednoznačne priradiť k úverovej zmluve a zároveň sa

zhodovali s číselným označením uvedeným v bode 6.2. úverovej zmluvy, ako už bolo vyššie spomenuté,
úverová zmluva a záložné zmluvy sa mali uzatvárať v ten istý deň 19.7.2012, žalobkyňa pôvodne
nemala spochybňovať platnosť úverovej zmluvy a nenamietala, že v zmluve „absentuje“ vymedzenie
druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia poskytnutého úveru. Žalobkyňa nemala mať pochybnosť o
tom, ako a v akom rozsahu zabezpečuje riadne a včasné uspokojenie úverovej pohľadávky. Údajný

nedostatok úverovej zmluvy mala začať následne namietať až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
Zadanýchokolnostímábyťzáveržalobkyneoabsenciijednejználežitostízmluvyohypotekárnomúvere
- vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávky hypotekárnej banky neudržateľný.
Pri výklade vôle dotknutých subjektov by sa mal vziať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace
s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, ako aj následného správania strán, pokiaľ to
pripúšťa povaha vecí (§ 266 ods. 3 ObZ). Ďalej uvádzal, že jedným zo základných interpretačných

pravidiel, zodpovedajúcich princípom právneho štátu, je výklad právneho úkonu in favorem negotii
(contractus) - v prípade pochybností o platnosti právneho úkonu má platiť pravidlo preferencie
platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou. Podľa tejto všeobecnej právnej zásady má neplatnosť zmluvy
predstavovať skôr výnimku ako pravidlo. Má sa tým prejavovať väčšia miera rešpektu k autonómii
vôle zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia

zmluvy. Východiskom tejto interpretačnej zásady je totiž postulát, že cieľom zmluvných strán je uzavrieť
platnú zmluvu. Akcentovanie uvedeného princípu pravidelne má rezonovať v rozhodovacej praxi súdov.
Zdôraznil, že žalobkyňa nespochybňovala platnosť úverovej zmluvy, plnila svoje zmluvné povinnosti, a
to až do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (viac ako štyri roky od uzatvorenia úverovej zmluvy).
Akonáhle sa mal žalovaný začať domáhať uspokojenia svojho peňažného nároku z titulu nevrátenia

poskytnutého úveru, žalobkyňa mala napadnúť platnosť úverovej zmluvy. Takýto postup považoval za
nekorektný. Prípadné konštatovanie neplatnosti úverovej zmluvy, iba z dôvodov dodatočne namietaných
žalobkyňou, má predstavovať presadzovanie prílišného formalizmu pri výklade zmluvy a v interpretácii
a aplikácii právnych noriem týkajúcich sa výkladu a platnosti právnych úkonov. V právnom poriadku
SR má byť zakotvená povinnosť rešpektovať zmluvnú autonómiu subjektov práva (čl. 2 ods. 3 Ústavy

SR). Predmetná zmluva má sledovať dovolený cieľ a má spĺňať všetky náležitosti a požiadavky kladené
zákonom na tento typ zmluvy. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné
interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. Uvádzal, že samotný zákon o úveroch
na bývanie, ktorého aplikácie sa dovoláva žalobkyňa, sankcionuje absenciu náležitosti podľa § 13 ods.

4 písm. s) tohto zákona (podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok
veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, a nie absolútnou
neplatnosťou zmluvy [§ 15 ods. 1 písm. b) zákona o úveroch na bývanie]. Vyhlásenie úveru za bezúročný
a bez poplatkov by malo byť pre veriteľa sankciou za to, že sa porušením zákona snažil zneužiť svoje
postavenie na úkor spotrebiteľa. Má ísť o voľnú transpozíciu čl. 38 smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností
určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,
ktorý stanovuje, že sankcie musia byť primerané, účinné a odradzujúce. Nemôžu však slúžiť ako nástroj
šikany zo strany súdov a spôsob obohacovania sa pre spotrebiteľov. Ak vznikne pochybnosť vo vzťahu
k tomu, či je opatrenie neprimerané s poukazom na všetky okolnosti prípadu, mal by sa súd prikloniť k

čo najmenej obmedzujúcej alternatíve [mutatis mutandis rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.3.2010
vo veci Raffinerie Mediterranee (ERG) SpA a spol. proti Ministero dello Sviluppo economico a spol.,
spojené veci C-379/08 a C-380/08, bod 86; rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.2.2012 vo veci
Márton Urbán proti Vám- és Pénzügyőrség Észak -alföldi Regionális Parancsnoksága, C-210/10, bod
24]. K predbežnému posúdeniu platnosti úverovej zmluvy zo strany súdu v konaní vedenom pod sp.

zn. 7Csp/106/2017 uviedol, že sa súd nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami
prípadu, keďže posúdenie platnosti zmluvy v konečnom dôsledku nemalo byť určujúce pre rozhodnutie
vo veci samej s ohľadom na znenie záložných zmlúv, ktoré zabezpečujú tak pohľadávku z úverovej
zmluvy ako aj eventuálnu pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade jej neplatnosti.
Navyše, súd nemal mať vedomosť o ďalších relevantných skutočnostiach a dôkazoch. Nemá byť preto

dôvod na to, aby konajúci súd bez ďalšieho akceptoval závery obsiahnuté v odôvodnení rozsudku
Okresného súdu Žilina zo dňa 4.2.2019 č. k. 7Csp/106/2017-122. Poukázal na konštatovanie Krajského
súdu v Žiline v uznesení zo dňa 31.5.2021 sp. zn. 6Co/51/2021, že prejudiciálne posúdenie právnejotázky platnosti úverovej zmluvy v konaní sp. zn. 7Csp/106/2017 nie je pre strany záväzné (§ 228 CSP)
a netvorí ani prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP).

4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 01. 02. 2022, a to v neprítomnosti strán sporu
a za účasti ich právnych zástupcov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise, ktoré boli stranám sporu navzájom doručované a zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 19. 07. 2012 úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 57 000 eur zo strany žalovaného žalobkyni (žurnalizovaná na č.
l. 157, 158 spisu a ďalej označená ako „úverová zmluva 07/301/12“).

6. Žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa ako záložca uzatvorili dňa 19. 07. 2012 zmluvu o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXA/XX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného
práva k bytu č. XX na T. U. X, v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č.
XXXX, kat. územie X., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX na zabezpečenie zaplatenia pohľadávok
žalovaného z úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX (žurnalizovaná
na č. l. 159, 160 spisu a ďalej označená aj ako „záložná zmluva XX/XXXA/XX“).

7. Žalovaný ako záložný veriteľ a R. V. ako záložca uzatvorili dňa 19. 07. 2012 zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXB/XX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného
práva k pozemku parc. č. XXXX a stavbe súpisné číslo XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie W. na zabezpečenie zaplatenia

pohľadávok žalovaného z úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX
(záložná zmluva predložená právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní konanom v predmetnej
veci dňa 01. 02. 2022, ďalej označená ako „záložná zmluva XX/XXXB/XX“).

8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 04. 02. 2019, sp. zn. 7Csp/106/2017-122 bola žaloba

žalobkyne proti žalovaného o určenie, že záložné právo zriadené záložnou zmluvou XX/XXXA/XX a
záložnou zmluvou XX/XXXB/XX tu nie je (neexistuje) a že vyhlásenie predčasnej jednorazovej splatnosti
úveru žalovaným zo dňa 24. 10. 2016 poskynutého z úverovej zmluvy XX/XXX/XX je neplatný právny
úkon zamietnutá a žalovanému bola proti žalobkyni priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %
(rozsudok žurnalizovaný na č. l. 14 - 26 spisu).

9. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 02. 2020, sp. zn. 10Co/148/2019 bol rozsudok
Okresného súdu Žilina špecifikovaný v bode 8. tohto odôvodnenia rozsudku potvrdený, žalovanému
bol voči žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (rozsudok
žurnalizovaný na č. l. 9 - 13 spisu).

10. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 05. 2021, sp. zn. 6Co/51/2021 bolo uznesenie
OkresnéhosúduŽilinač.k.7C/97/2020-53zodňa15.01.2021zmenenétak,ženačasdoprávoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej bolo nariadené neodkladné opatrenie v znení, aby sa žalovaný
zdržal začatia a pokračovania v realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vo vzťahu

k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve XX/XXXA/XX a záložnej zmluve XX/XXXB/XX
s výnimkou výkonu záložného práva na uspokojenie jeho pohľadávky s príslušenstvom v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, vzniknutého
žalobkyni plnením žalovaného podľa úverovej zmluvy XX/XXX/XX, vo zvyšnom rozsahu bol návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Súd zároveň uložil žalobkyni, aby do 30

dní od doručenia predmetného uznesenia podala proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX, zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo (uznesenie žurnalizované na č. l. 28 - 35 spisu).

Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

11. V zmysle ustanovenia § 68 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného od 01. 01. 2012 - 31. 08. 2012 (ďalej označený ako „zákon o bankách“),
hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečenýzáložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento
zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych
záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,63)
c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo

d) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý je hypotekárnym
úverom,
e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym
úverom.

12. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách, zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva

o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať
a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu 1. meno, priezvisko, rodné
číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov,
identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú osobu,
b) sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá

splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorá sa
pri hypotekárnom úvere skladá z platnej základnej úrokovej sadzby hypotekárnej banky a hrubej marže
hypotekárnej banky a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia
s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere; na účely

tohto zákona sa platnou základnou úrokovou sadzbou hypotekárnej banky rozumie základná úroková
sadzbahypotekárnejbankystanovenáhypotekárnoubankouvyjadrenávpercentáchazverejnenápodľa
odseku 9 ku dňu uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere a hrubou maržou hypotekárnej banky sa
rozumie úroková marža stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách,
c) presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny

úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v
dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred
poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,

e) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,
f) ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru
vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov
a komunálnych úverov,

g) podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na
podnet klienta,
h)záväzokhypotekárnejbanky,akjeklientomfyzickáosobapodľa§85aods.1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho
úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky na dobu 24 mesiacov,

ak sa tomuto klientovi narodí dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do
troch mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.

13. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej označený ako „zákon o ÚnB“), úverom na bývanie na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy
o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, a)
ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len
„nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej
nehnuteľnosti, b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej

na bývanie, a to na základe nadobudnutia alebo zachovania vlastníckeho práva k pozemku alebo k
existujúcej nehnuteľnosti určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu
na predmet záložného práva alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo c) ktorá je účelovo určená na
vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3.14. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o ÚnB, úverom na bývanie sú aj hypotekárny
úver podľa osobitného predpisu2)

poskytovaný spotrebiteľovi a niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu;3) ustanovenia osobitných predpisov4)
týkajúce sa poskytovania týchto
úverov tým nie sú dotknuté.

15. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o ÚnB, zmluva o úvere na bývanie musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 4 zákona o ÚnB, zmluva o úvere na bývanie okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka38) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh úveru na bývanie,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak
je úver na bývanie ponúkaný alebo zmluva o úvere na bývanie uzavieraná prostredníctvom finančného
agenta, zmluva o úvere na bývanie obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho,

či ide o finančného agenta právnickú osobu, alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie,
f) celkovú výšku a konkrétnu menu úveru na bývanie a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g)určenie,čiideozmluvuoúverenabývanievcudzejmenepodľa§16,
h) informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie,
i)presnéoznačenienehnuteľnostiurčenejnabývanie,naktorúsaposkytujeúvernabývanie;zasplnenie
tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k

zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov
z úveru na bývanie,
j) úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania

tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú
sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie,
k) odplatu podľa osobitných predpisov,39)
l) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
m) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na
účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania jednotlivých položiek splátky,

n) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 8, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o úvere na bývanie na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie,
o) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

p) poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie
a čerpania, ak sa taký účet zriadi, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné operácie a čerpania s inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere na bývanie a
podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
q) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije pri omeškaní spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy

a poplatky pri neplnení zmluvy o úvere na bývanie,
r) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania úveru na bývanie,
s) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o
úvere na bývanie alebo poistenie,t) cenu nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva,
u) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
v) právo na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení úveru na

bývanie a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa §
18 ,
w) zmeny okolností na strane spotrebiteľa, za ktorých je veriteľ oprávnený požadovať predčasné
splatenie úveru na bývanie,
x) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o úvere na bývanie,

y) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o úvere na bývanie,
z) právo na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie a odstúpenie od zmluvy o úvere
na bývanie podľa § 14 ods. 2 a
,
aa) spôsoby vypovedania zmluvy o úvere na bývanie,
ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu40) podľa § 23 ,
ac) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová úver na bývanie v príslušnom gramatickom tvare.

17. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o ÚnB, poskytnutý úver na bývanie sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o úvere na bývanie nemá písomnú formu podľa § 13 ods. 2
,
b) zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l) , s) a ab) ,

c) v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

18. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 4 zákona o ÚnB, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

úveru na bývanie žalobou.43a)

19. V zmysle ustanovenia § 28 zákona o ÚnB, (1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na žiadosti
o úver na bývanie podané po 20. marci 2016.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. marcom

2016, ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak.
(3) Ustanovenia § 13 ods. 16 a
17 sa vzťahujú na zmluvy o úvere
na bývanie z dôvodu doplnenia záväzku veriteľa podľa § 13 ods. 16 uskutočneného po 20. marci 2016.

(4) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli po
20. marci 2016; vznik právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 21. marcom
2016, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 20. marca 2016.
(5) Ustanovenia § 18 ods. 1
a sa prvýkrát použijú pri

predčasnom splatení úveru na bývanie alebo jeho časti po 20. marci 2016.

20. V zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

21. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

22. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. V zmysle ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Súd predmetnú zmluvu o úvere XX/XXX/XX uzatvorenú medzi stranami sporu posúdil ako
hypotekárnu zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle ustanovení § 497 Obchodného zákonníka v
spojení s ust. § 68 zákona o bankách účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zároveň

ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaný pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (pričom spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú
uzatvára dodávateľ ako osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ ako osoba
nekonajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti).

28. Súd konštatuje, že žalobu podanú žalobkyňou nemožno považovať za žalobu na určenie právnej
skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Zákonný predpoklad
na podanie takej žaloby je, že možnosť podať žalobu o určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z
osobitného predpisu. Súd príkladmo poukazuje napr. na Občiansky zákonník v ustanovení § 711 ods.

6, podľa ktorého nájomca môže uplatniť neplatnosť výpovede priamo na súde do troch mesiacov odo
dňa doručenia výpovede alebo na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, podľa ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Žalobkyňa odvodzovala prípustnosť predmetnej žaloby z osobitného predpisu,
a to z ustanovenia § 15 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z., podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred

súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie alebo určenia bezúročnosti alebo
bezpoplatkovostiposkytnutéhoúveružalobou.Vpredmetnejvecijevšakvýznamné,žezákonč.90/2016
Z. z. bol vyhlásený v zbierke zákonov dňa 25. 02. 2016 a nadobudol účinnosť v roku 2016, pričom zmluva
o úvere XX/XXX/XX bola uzatvorená dňa 19. 07. 2012, teda za účinnosti zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ktorý v čase uzatvorenia úverovej zmluvy obsahoval aj ustanovenia týkajúce sa hypotekárnych

úverov(citovanévbode11.a12.tohtoodôvodneniarozsudku).Zprechodnéhoustanovenia§28zákona
č. 90/2016 o ÚnB vyplýva, že ustanoveniami zákona o úveroch na bývanie (č. 90/2016 Z. z.) sa spravujú
právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli po 20. 03. 2016, vznik právnych vzťahov, ako
aj právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 21. marcom 2016, sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 20. 03. 2016. Zároveň predmetné ustanovenie § 28 v odseku 2 vylúčilo aplikáciu predmetného

zákona na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. 03. 2016. Ďalej je potrebné poukázať na to,
že zákon o bankách účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere ustanovenie o možnosti domáhať sa na
súde určenia neplatnosti úverovej zmluvy alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neobsahoval. Z
uvedeného je zrejmé, že v predmetnom prípade na zmluvu uzatvorenú v roku 2012 nemožno aplikovať
ustanovenia zákona o ÚnB účinného v roku 2016, pričom zákon platný a účinný (o bankách) v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere neobsahoval zákonné ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné zo
strany žalobkyne podať žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku.

29. Súd je napriek vyššie uvedenému toho názoru, že predmetná žaloba je prípustná, nakoľko na jej

podaní je naliehavý právny záujem, teda je prípustná v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku. Aktívna legitimácia žalobkyňa je pritom daná tým, že je zmluvnou stranou zmluvy
o úvere, ktorej platnosť je napádaná v tomto spore (teda je subjektom, ktorého sa týka právo, ktoré je
uplatňované v konaní), pričom na strane žalovaného je druhý účastník predmetnej zmluvy.Súd je toho názoru, že v predmetnom prípade bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že
zmluva o úvere je neplatná, nakoľko určenie jej platnosti/neplatnosti je objektívne spôsobilé odstrániť
stav právnej neistoty žalobkyne, a nakoniec aj žalovaného.

30. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti predmetnej úverovej
zmluvy, nakoľko bez takého určenia sa nachádza v stave právnej neistoty, či už započatá realizácia
výkonu záložného práva s cieľom vymoženia pohľadávky žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere má
byť vykonávaná v rozsahu tak, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného na plnenie zmluvných

záväzkov žalobkyne podľa úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX alebo pohľadávky žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného žalobkyňou plnením žalovaného bez právneho dôvodu podľa
neplatnej úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX (aj táto pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého z dôvodu plnenia žalovaného z neplatného právneho úkonu v súvislosti s úverovou zmluvou
bolatotižvzmysleustanoveníčl.1.2.záložnejzmluvyč.XX/XXXA/XXakoajč.XX/XXXB/XXpredmetom
zabezpečenia záložným právom na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území X. ako aj v kat. území

W.).
Kým pri pohľadávke vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia by sa jednalo o vymoženia nezaplatenej
istiny úveru po odpočítaní toho, čo žalobkyňa na predmetný úver už plnila (nakoľko podľa ust. § 457,
§ 458 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná je každý z účastníkov povinný vydať druhému
všetko,čopodľanejdostal),pokiaľbybolopotrebnéuspokojiťpohľadávkužalovanéhozúverovejzmluvy

č. XX/XXX/XX, zabezpečovaná pohľadávka by zahŕňala okrem samotnej istiny poskytnutého úveru aj
príslušenstvo v zmysle úverovej zmluvy: zmluvný úrok vo výške úrokovej sadzby 4,79 % p.a., poplatky
stanovené v úverovej zmluve, zákonný úrok z omeškania.
Bez určenia neplatnosti/platnosti predmetnej zmluvy o úvere však stanovenie rozsahu, v akom má byť
vykonané záložné právo (resp. ustálenie toho, či vzhľadom na výšku nezaplatenej pohľadávky bude

postačovať realizácia výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. území X. ako aj v kat. území W.
alebo bude postačovať výkon záložného práva iba k nehnuteľnostiam v jednom zo spomenutých kat.
území) nie je objektívne možné. Z toho dôvodu odstránenie spornosti tejto otázky (tohto práva na strane
žalobkyne) je možné len rozhodnutím o určovacej žalobe v tomto konaní.
Ďalším dôvodom, pre ktorý je na podanej určovacej žalobe naliehavý právny záujem je, že uznesením

Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 05. 2021, sp. zn. 6Co/51/2021 bolo do právoplatného skončenia
tohto konania nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. území X. a W. s výnimkou výkonu záložného
práva na uspokojenie pohľadávky s príslušenstvom v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke na vydanie
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom vzniknutého plnením podľa úverovej zmluvy č. XX/XXX/

XX. Pokiaľ by však v tomto spore bola podaná žaloba pre prípadný nedostatok naliehavého právneho
záujmunaurčeníplatnosti/neplatnostipredmetnejúverovejzmluvyzamietnutá,žalovanýbypoprípadnej
právoplatnosti takého rozsudku mohol pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva aj za účelom
vymoženia celkovej pohľadávky z „platne“ uzatvorenej úverovej zmluvy, a to bez toho, aby súd záväzne
posúdil otázku platnosti/neplatnosti uzatvorenej úverovej zmluvy.

Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že predmetná žaloba je žalobou v zmysle ustanovenia §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku, nakoľko je podľa názoru súdu z vyššie uvádzaných dôvodov
naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení.

31. Súd bol v ďalšom povinný posúdiť namietanú platnosť medzi stranami sporu uzatvorenej úverovej

zmluvyč.XX/XXX/XX.Medzistranamisporunebolosporným,žezmluvaoúvereXX/XXX/XXuzatvorená
dňa 19. 07. 2012 bola zmluva o hypotekárnom úvere, pre ktorú v čase uzatvorenia tejto zmluvy platný
a účinný zákon o bankách (č. 483/2001 Z. z.) stanovoval písomnú formu a povinnú zmluvnú náležitosť
- podrobné vymedzenie druhu, spôsobu, rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4 písm. e) zákona č. 483/2001 Z.z. účinný od 01. 01. 2012

- 31. 08. 2012).
V zmluve o úvere sa „zabezpečeniu úveru“ venuje čl. 6. v odsekoch 6.1. - 6.3., pričom v odseku 6.1.
sa uvádza, že „ako zábezpeka sa dojednáva záložné právo na nehnuteľný majetok. Hodnota zálohu
podľaznaleckéhoposudkua/alebopodľacelkovéhoposúdeniaBankysprihliadnutímnatrvalévlastnosti
nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať

vlastníkovi, nesmie byť v žiadnom momente nižšia ako 143 % nesplatených pohľadávok Banky podľa
úverovej zmluvy.“
Podľa bodu 6.2. úverovej zmluvy, „Nehnuteľný majetok je špecifikovaný v Zmluve o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX.“Podľa bode 6.3. úverovej zmluvy „Podrobnosti o druhu, rozsahu a spôsobe zabezpečenia sú uvedené
v Obchodných podmienkach.“
Súd konštatuje, že z vyššie uvedeného vymedzenia zabezpečenia pohľadávok žalovaného z úverovej

zmluvy vyplýva, že v zmluve o úvere absentuje povinná náležitosť hypotekárnej zmluvy stanovená v ust.
§ 75 ods. 4 písm. e) zákona o bankách.
32. Citované ustanovenia čl. 6. úverovej zmluvy nemožno považovať za splnenie zákonnej požiadavky
podrobne vymedziť druh, spôsob a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o
úvere,nakoľkovpredmetnomustanovenízmluvyoúveresavovzťahukdruhuzabezpečeniauvádza,že

sadojednávazáložnéprávonanehnuteľnýmajetok,pričomvďalšomjeuvedenýúdajonajnižšejmožnej
hodnote zálohu. Predmetné ustanovenie pritom neobsahuje údaj o tom, o aký konkrétny nehnuteľný
majetok sa má pri zabezpečení úveru jednať.
V odseku 6.2. zmluvy o úvere sa nachádza namiesto podrobného vymedzenia druhu zabezpečenia
odkaz na „zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX“. Spôsobom
zabezpečenia podľa uvedeného teda mala byť zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXX/XX.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci však vyplynulo, že na zabezpečenie pohľadávky z
úverovej zmluvy boli uzatvorené dve záložné zmluvy, pričom ani jedna z nich nebola označená „č. XX/
XXX/XX“.
Záložné právo na byt v kat. území X. bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok č. XX/XXXA/XX a záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom

území W. bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/
XXXB/XX. Z uvedeného vyplýva, že jednak nebol podrobne vymedzený spôsob zabezpečenia, nakoľko
odkaz na zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok nie je ani podrobný (absentuje v
ňom vymedzenie nehnuteľného majetku, a to či už uvedením, o aký nehnuteľný majetok sa jedná s
jeho príslušnou špecifikáciou (pri byte číslo bytu, označenie bytového domu, v ktorom sa nachádza,

kat. územie, pri pozemku parc. číslo, výmeru, číslo listu vlastníctva, na ktorom je zapísaný, atď...), ale
nezohľadňuje ani tú skutočnosť, že na zabezpečenie predmetného úveru boli uzatvorené dve záložné
zmluvy, každá s iným záložcom ako vlastníkom nehnuteľného majetku (pri záložnej zmluve č. XX/XXXA/
XX so žalobkyňou, pri záložnej zmluve č. XX/XXXB/XX s R. V.), a ani správne označenie uzatvorenej
záložnejzmluvy,naktorúodkazpoukazuje.Podľanázorusúdujejednoznačné,žetakéoznačeniedruhu,

spôsobu a rozsahu záložného práva je nepresné, a už vôbec nemožno ustáliť, že je podrobné.

33. Súd konštatuje, že Občiansky zákonník v ustanovení § 40 ods. 1 stanovuje, že pokiaľ nie je právny
úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je neplatný. V súdenej veci nie je sporu o tom, že zákon o
bankách účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere vyžadoval písomnú formu hypotekárnej

zmluvy, pričom jednou z povinných náležitostí takej zmluvy malo byť aj písomné ukotvenie podrobného
vymedzenia rozsahu, spôsobu a druhu zabezpečenie pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere (§ 75 ods.
4 písm. e) zákona č. 483/2001 Z. z.). Z ustanovenia čl. 6. zmluvy o úvere však vyplýva, že zmluva túto
náležitosť neobsahuje, nakoľko v predmetnom článku 6. nie je podrobne vymedzený druh zabezpečenia
(tento je vymedzený vo všeobecnej rovine ako „nehnuteľný majetok“), spôsob zabezpečenia (tento

je vymedzený taktiež veľmi stroho s nepresným odkazom na záložnú zmluvu č. XX/XXX/XX), ako
ani rozsah zabezpečenia (tento je v zmluve vymedzený v bode 6.1. len rámcovým spôsobom, a nie
podrobne). Súd následne aplikujúc ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 75
ods. 4 písm. e) zákona o bankách konštatuje neplatnosť zmluvy o úvere č. XX/XXX/XX pre nedodržanie
jej zákonom stanovenej formy.

34. Pokiaľžalovanýpoukazujenato,žepodrobnostiorozsahu,spôsobeadruhuzabezpečeniamalibyť
obsiahnuté v obchodných podmienkach, súd uvádza, že v čl. II. všeobecných obchodných podmienok
poskytovania hypotekárnych úverov žalovaného je „záloh“ definovaný ako tuzemská nehnuteľnosť/
nehnuteľnosti, ktorá zabezpečuje pohľadávku Banky voči Klientovi vyplývajúcu z Úverovej zmluvy a

ktorá je špecifikovaná v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok (na č. l. 71 rub
spisu). Uvedená definícia zálohu podľa názoru súdu opätovne nezodpovedá zákonnej požiadavke
„podrobne vymedziť rozsah, spôsob a druh zabezpečenia pohľadávky banky“. Záloh je tu opätovne
vymedzený všeobecným a rámcovým spôsobom s odkazom na záložnú zmluvu. Čo sa týka odkazu
samotnej úverovej zmluvy na to, že nehnuteľný majetok je špecifikovaný v zmluve o zriadení záložného

práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX, súd okrem uvedenej skutočnosti, že odkaz na záložnú
zmluvu je nepresný a nezodpovedá označeniu ani jednej z uzatvorených záložných zmlúv uvádza, že
zákon o bankách stanovoval, aby povinnú náležitosť v zmysle jeho ustanovenia § 75 ods. 4 písm.
e) obsahovala samotná úverová zmluva, pričom tak záložná zmluva č. XX/XXXA/XX ako ani záložnázmluva č. XX/XXXB/XX neboli neoddeliteľnými súčasťami predmetnej úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX.
Súd konštatuje, že v spore nebolo preukázané, že tento absentujúci údaj bol súčasťou inej listiny,
ktorá by tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. V zmluve o úvere sa ani nenachádzal odkaz na

uzatvorené dve záložné zmluvy, pričom je nezanedbateľnou skutočnosťou, že žalobkyňa ani nebola
zmluvnou stranou záložnej zmluvy č. XX/XXXB/XX, a teda touto záložnou zmluvou v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy z toho dôvodu nedisponovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uvádza, že absenciu
zákonom stanoveného údaja v úverovej zmluve nezhojil ani odkaz na obchodné podmienky a ani na
záložnúzmluvuč.XX/XXX/XX(ktorápodtakýmčíslomaniuzatvorenánebola)aužvôbecnievšeobecný

odkaz na „záložnú zmluvu“ obsiahnutý v obchodných podmienkach.

35. Súd je ďalej toho názoru, že v predmetnej veci nebolo možné sa prikloniť k názoru
v prospech platnosti uzatvorenej úverovej zmluvy, a to berúc do úvahy zákonnú požiadavku
podrobného vymedzenia zabezpečenia pohľadávok z úverovej zmluvy, ktorú táto zmluva preukázateľne
neobsahovala. Bez vedomosti súdu (prípadne aj tretej osoby) o tom, že v predmetnom prípade boli

uzatvorené na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy dve záložné zmluvy by táto okolnosť, ako
ani skutočnosť, čo bolo predmetom záložného práva nebola zo samotnej úverovej zmluvy zistiteľná.
Uvedenévžiadnomprípadenezodpovedázákonnejpožiadavkepodrobnéhovymedzeniazabezpečenia
v samotnej úverovej zmluve, pričom táto požiadavka má legitimitu zabrániť vzniku rozporov, resp. sporov
ohľadne predmetu, prípadne rozsahu záložného práva zabezpečujúceho pohľadávky banky. Pre tieto

dôvody skutočnosť, že súd posúdil predmetnú zmluvu ako neplatnú nemôže predstavovať prílišný
formalizmus zo strany súdu.
Nezanedbateľnou nie je ani skutočnosť, že predmetnú zmluvu vypracoval žalovaný ako banka, ktorý sa
spravuje pri svojej činnosti zákonom o bankách a teda je dôvodné predpokladať, že je znalý predmetnej
zákonnej úpravy, ako ani skutočnosť, že žalobkyňa bola pri uzatváraní predmetnej zmluvy na strane

spotrebiteľa (súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší).
Súdpovažujezapotrebnétaktiežzdôrazniť,žezatiaľčozákonč.90/2016oúverochnabývanievýslovne
sankcionuje nedostatok náležitosti - podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia
pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie (§ 13 ods. 4 písm. s) predmetného zákona)

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takého úveru (§ 15 ods. 1 písm. b) predmetného zákona), zákon
o bankách platný a účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere takú sankciu
za nedostatok podrobného vymedzenia zabezpečenia v zmluve neobsahoval.
Vtomtoprípadebolopodľanázorusúdunáležitéaplikovaťust.§40ods.1Občianskehozákonníka,kedy
sankciou za nedodržanie povinnej zákonnej náležitosti zmluvy o úvere bola neplatnosť takej zmluvy pre

nedodržanie jej zákonnej formy.

36. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom Y. W., pričom svedkyňa sa mala vyjadriť
ku kontraktačnému procesu pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko bezohľadu na to, čo
by vyplynulo z predmetného výsluchu svedkyne, tieto skutočnosti by nemali dopad na to, že zmluva o

úvere nebola uzatvorená v zákonom stanovenej forme, čo bolo dôsledkom rozhodnutia súdu o určení
jej neplatnosti pre rozpor so zákonom.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

38. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Žalobkyňa bola v predmetnom spore úspešná v celom rozsahu, nakoľko jej žalobe bolo vyhovené.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).