Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114200114
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114200114.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci

žalobkyne: A. S., bydlisko A. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená právnou zástupkyňou: Mgr. Monika
Martonová, advokátka, Vajnorská č. 8/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: M. Y., nachádzajúcej sa v
Stredisku Evanjelickej Diakonie Bratislava, Partizánska č. 2, 811 03 Bratislava, zastúpená opatrovníkom:
Stredisko Evanjelickej Diakonie Bratislava, Partizánska č. 2, 811 03 Bratislava, zastúpená právnym
zástupcom: Vicová Šumichrast advokátska kancelária, Ondavská č. 7, 821 08 Bratislava, kolízny
opatrovník žalovanej: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová č. 21, 827 05 Bratislava, o zaplatenie
sumy 10 338, 09 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho

zákonníka, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

2. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 01. 2014 domáhala proti žalovanej, pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony, zaplatenia sumy 10 338, 09 eur a náhrady trov konania, a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka získaného
plnením bez právneho dôvodu.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 nachádzajúceho sa na
prízemí bytového domu na R.K. č. XX v F.. V tomto byte bývala žalovaná spolu so svojou starou
vyše 80 ročnou matkou C.. E. Y., ktorá sa o žalovanú starala. V marci 2012 žalobkyňu oslovila matka
žalovanej, či by jej nepomohla sa starať o chorú žalovanú. Žalovaná i byt boli v dezolátnom stave.
Na správanie oboch i dezolátnosť bytu sa neustále sťažovali obyvatelia bytového domu. Žalobkyňa
sa dohodla s matkou žalovanej na starostlivosti o žalovanú. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II

č. k. 28Ps 2/2009 zo dňa 17. 05. 2012, právoplatným dňom 06. 06. 2012, bola žalovaná pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a žalobkyňa bola určená ako jej opatrovníčka, ktorá bola povinná žalovanú
zastupovať pri všetkých právnych úkonoch. Žalobkyňa sa s matkou žalovanej ústne, bez prítomnosti
svedkov, dohodla, že žalobkyňa zrekonštruuje byt a kúpi nejaký nábytok do bytu na náklady, ktoré jej
potom matka žalovanej vráti. Žalovaná bola v tom čase (leto 2012) hospitalizovaná v nemocnici a
žalobkyňa počas jej neprítomnosti zrekonštruovala byt na svoje vlastné náklady vo výške spolu 10 338,
09 eur. Na Okresnom súdu Bratislava II v konaní pod č. k. 49P 172/2012 bola žalobkyňa uvoľnená z

funkcie opatrovníčka žalovanej a za jej opatrovníka bolo ustanovené Stredisko Evanjelickej Diakónie,
Partizánska č. 2, Bratislava. Rekonštrukciou bytu žalovanej žalobkyňa tento byt zhodnotila, čím sa
žalovaná bezdôvodne obohatila, keďže finančné prostriedky investované do rekonštrukcie bytu jejani žalovaná, ani jej matka nevrátila, preto sa domáha zaplatenia vymáhanej sumy ako vydania
bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka od žalovanej.

3. Počas konania žalobkyňa už zastúpená svojou právnou zástupkyňou v podaní doručenom súdu dňa
06. 06. 2017 uviedla, že nesúhlasí s názorom žalovanej prezentovanom jej právnym zástupcom, že
výkon práva žalobkyne je príkladom vnúteného bezdôvodného obohatenia žalovanej, ktorého cieľom
malo byť od začiatku speňaženie bytu. Žalobkyňa poukazovala na fotografie bytu pred rekonštrukciou,
z ktorých podľa jej názoru vyplývala nutnosť rekonštrukcie bytu, aby bol v byte základný hygienický

štandard. Cieľom žalobkyne nebolo získať byt, ani ho speňažiť, ale pomôcť chorej a zdevastovanej
žalovanej. V tomto podaní právna zástupkyňa navrhla doplniť dokazovanie o výsluch viacerých svedkov,
mená a priezviská i adresy uviedla v tomto podaní, navrhla vypočuť zhotoviteľov alebo predávajúcich
tovarov a služieb, navrhla vypočuť žalobkyňu, vykonať obhliadku bytu súdom a nariadenie znaleckého
dokazovania za účelom zistenia rekonštrukčných prác a obnovy bytu. Uvádzala, že žalovaná poberá
dávky invalidného dôchodku, príspevok vyššieho územného celku, má príjem z prenájmu predmetného

bytu, a má finančné prostriedky z predaja bytu na V. v F., ktorého sa stala dedičkou po smrti matky C.. E.
Y. dňa 20. 03. 2015, manželom E. a L. S. dňa 29. 09. 2015, a žiadala aby súd zabezpečil od žalovanej
všetky tieto listinné dôkazy. Súd na pojednávaní dňa 05. 10. 2015 nepripustil všetky tieto navrhované
návrhy na doplnenie dokazovania, pretože s poukazom na predbežné právne posúdenie veci podľa
ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o neexistencii právneho základu v tejto veci,

by akékoľvek ďalšie rozsiahle dokazovanie v tejto veci bolo nehospodárne a neefektívne.

4. Kolízny opatrovník žalovanej, ustanovený pre predmetné konanie uznesením Okresného súdu
Bratislava II č. k. 59Ps 4/2014 - 6 zo dňa 02. 06. 2014, právoplatným dňa 25. 06. 2014, vo svojom
písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06. 07. 2016 a počas celého konania, neuznával nárok

žalobkyne na zaplatenie vymáhanej sumy a spochybňoval výšku vymáhanej sumy z dôvodu jej
nepreukázania žalobkyňou, ktorá síce predložila počas konania listinné dôkazy napr. bloky z registračnej
pokladne, avšak mnohé sú nečitateľné, a niektoré bloky z registračnej pokladne, ani nekorešpondujú
s vecami uvedenými samotnou žalobkyňou v žalobe. Poukazoval na to, že pokiaľ ide o hnuteľné veci
( záclony na okná a koľajničky, válendu, konferenčný stolík, komodu na bielizeň, skriňu na šaty, lampy,

stôl, 4 stoličky), ktoré ako uvádzala žalobkyňa kúpila do bytu žalovanej, mala by sa žalobkyňa domáhať
ich vrátenia , a nie finančnej náhrady za ne. Finančnej náhrady by sa mohla žalobkyňa domáhať, ak by
hnuteľné veci nebolo možné vrátiť, pretože by napr. zanikli, odcudzili ich, stratili. Ďalej kolízny opatrovník
poukazoval na to, že bezdôvodným obohatením podľa ustálenej judikatúry nie je hodnota vynaložených
prostriedkov, ale zhodnotenie majetku týmito investíciami, pričom nie je rozhodné, čo žalobkyňa stratila

(výdaj financií), ale čo žalovaná získala (ako sa zväčšil majetok žalovanej rekonštrukciou bytu a kúpu
hnuteľných vecí). Kolízny opatrovník žalovanej spochybnil rekonštrukciu ako takú, jej rozsah, stav bytu
pred rekonštrukciou a potrebu rekonštrukcie, a preto navrhoval, aby súd prípadne nariadil vo veci
znalecké dokazovanie za účelom zistenia týchto skutočností.

5. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným
súdu dňa 01. 02. 2017. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne počas konania uvádzala,
že popiera nárok žalobkyne čo do jeho právneho dôvodu i do vymáhanej výšky. Namietala, že
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala predpoklady vzniku titulu bezdôvodného obohatenia,
pričom dôkazné bremeno preukázania týchto zákonných predpokladov znáša žalobkyňa. Rovnako

ako kolízny opatrovník žalovanej spochybnila listinné dôkazy, ktorými preukazovala žalobkyňa nákup
jednotlivých tovarov a služieb vynaložených na rekonštrukciu bytu a kúpu hnuteľných vecí do bytu,
spochybnila, či tieto tovary a služby boli skutočne vynaložené v súvislosti s rekonštrukciou bytu.
Rovnako ako kolízny opatrovník žalovanej, namietal, že v prípade hnuteľných vecí, tovarov, má prednosť
pred finančnou náhradou, naturálna reštitúcia, pričom peňažná náhrada prichádza do úvahy až keď

naturálnu reštitúciu nie je možné zrealizovať. Rovnako ako kolízny opatrovník žalovanej, namietala, že
pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi
hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Nesúhlasí s nariadením znaleckého dokazovania,
tak ako to navrhoval vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe kolízny opatrovník žalovanej, pretože je na
žalobkyni, aby uniesla bremeno nie iba tvrdenia, ale aj dokazovania, a preto iba žalobca by mal znášať

trovy dôkazu, nie aj žalovaná. Žalovaná poukazovala nato, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava
II č. k. 49P 172/2012 bola žalobkyňa uvoľnená z funkcie opatrovníčka žalovanej a za jej opatrovníka
bolo ustanovené Stredisko Evanjelickej Diakonie, Partizánska č. 2, Bratislava. Toto rozhodnutie bolo
Krajským súdom v Bratislave rozhodnutím č. k. 11CoP 445/2013 zo dňa 18. 10. 2013 , na základodvolania žalobkyne, potvrdené. Oba tieto súdy, vo svojich odôvodneniach, okrem iného, uviedli, že
podľa ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať
majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné

schválenie súdu. Osobná starostlivosť o opatrovanca, môže, ale nemusí tvoriť zložku opatrovníctva,
a preto opatrovník nemá povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o opatrovanca. Oba súdy
ďalej skonštatovali, že vykonaným dokazovaním bolo bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že
opatrovníčka nespravovala majetok žalovanej s tzv. starostlivosťou riadneho hospodára. Opatrovníčka
nakladala s majetkom žalovanej svojvoľne, keď bez potrebného súhlasu súdu, ktorý bola povinná si

vyžiadať, vykonala kompletnú rekonštrukciu bytu žalovanej a rovnako i vtedy, keď bez súhlasu súdu
zrušila jej účet a založila jej iný. S poukazom na ďalšie skutočnosti uvedené v týchto rozhodnutiach,
z ktorých podľa právnej zástupkyne žalovanej vyplýva účelovosť prípadne skutočne zrealizovanej
rekonštrukcie bytu bez súhlasu súdu, za účelom získania bytu pri jeho predaji prípadnou exekúciou, ak
by bola žalobkyňa v tomto konaní úspešná, keďže samotná žalovaná pozbavená spôsobilosti na právne
úkony nemá prímy a tie ktoré má pohltia náklady za bývanie a základné potreby, sa javí uplatnenie

tohto nároku súdnou cestou v rozpore s dobrými mravmi, a preto tomuto nároku žalobkyne nemôže byť
poskytnutá súdna ochrana. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne spochybnila akúkoľvek
ústnu dohodu o rekonštrukcii bytu, o vrátení vynaložených financií na rekonštrukciu matkou žalovanej,
keďže sama žalobkyňa dňa 28. 05. 2012 podala na súd návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony matky žalovanej. Žalobkyňa, ktorá podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

matky žalovanej sa tak nemohla s ňou dohodnúť na rekonštrukcii bytu a vrátení nákladov, nemohla tak
ani očakávať vrátenie prípadne vynaložených nákladov, keďže ju sama považovala za nespôsobilú na
právne úkony.

7. Súd počas celého konania vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými

stranami počas konania, oboznámením s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II 28Ps 10/2009,
oboznámenímsobsahomspisuOkresnéhosúduBratislavaII49P172/2012,,akoajostatnýmilistinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav, ktorý takto právne vyhodnotil:

8. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 28Ps 10/2009 - 56 zo dňa 17. 05.
2012, právoplatným dňa 06. 06. 2012, súd pozbavil žalovanú spôsobilosti na právne úkony, upustil od
doručenia tohto rozhodnutia do jej rúk, ustanovil žalobkyňu za jej opatrovníčku, ktorá je oprávnená a
povinná opatrovankyňu zastupovať pri všetkých právnych úkonoch, štátu nepriznal právo na náhradu

trov konania a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Návrh podala dňa 04. 05.
2009 Mestská časť Bratislava -Ružinov, ktorá žiadala, aby bola ustanovená i za opatrovníka žalovanej.
Návrh podala príslušná mestská časť na základe iniciatívy obyvateľov bytového domu, kde žalovaná
spolu s matkou bývali, z dôvodu neustálych dlhoročných problémov s týmto bytom a jej obyvateľmi
(neudržiavaný byt, zápachy z bytu, hluk a hádky v byte). Počas konania právna zástupkyňa žalovanej

R.. K. F. navrhla, aby opatrovníčkou bola ustanovená žalobkyňa, ktorú pozná matka žalovanej a ktorá
ju navrhla za opatrovníčku žalovanej. Žalobkyňa sa už v tom čase fakticky starala o žalovanú.

9. Súd ďalej zistil, že po ustanovení súdom (viď bod 8 rozsudku) žalobkyňu za opatrovníčku žalovanej,
ktorá bola oprávnená a povinná žalovanú zastupovať pri všetkých právnych úkonoch, a nie sa aj

o žalovanú fyzicky starať, v lete roku 2012, pravdepodobne v júli a auguste 2012, sa realizovala
údajná rekonštrukcia bytu žalobkyňou a kúpa hnuteľných vecí do bytu. V uvedenom čase bola žalovaná
hospitalizovaná v nemocnici. K rekonštrukcii bytu a kúpe nábytku do bytu sa rozhodla žalobkyňa sama,
dobrovoľne, s tým, že očakávala na základe údajnej ústnej dohody s matkou žalovanej, že jej matka
žalovanej investované financie vráti. Takáto údajná dohoda s matkou žalovanej nebola žalobkyňou

žiadnym spôsobom preukázaná. I v prípade, ak by sa žalobkyni podarilo preukázať existenciu takejto
dohody, nemala by žiadnu relevanciu k prípadnému schváleniu rekonštrukcie bytu alebo k prípadnému
preukázaniu záväzku žalovanej na základe takejto dohody vrátiť žalobkyni investované financie.
Tvrdenie žalobkyne o existencii takejto dohody sa javí súdu i málo pravdepodobné z dôvodu, že
sama žalobkyňa v máji 2012, ešte pred rekonštrukciou, podala na Okresný súd Bratislava II návrh na

pozbavenie matky žalovanej spôsobilosti na právne úkony, čím sama spochybnila matku žalovanej a
akékoľvek prípadné dohody s ňou uzatvárané. K rekonštrukcii bytu vo vlastníctve žalovanej nemala
súhlas žalovanej, a aj keby ho mala, bol by to absolútne neplatný úkon, pretože v danom čase bola
žalovaná už pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Ktokoľvek by chcel rekonštruovať byt žalovaneja kupovať do bytu nábytok nie malej hodnoty, musel by tento zámer riešiť s opatrovníčkou žalovanej,
teda so žalobkyňou. Žalobkyňa keďže bola oprávnená a povinná žalovanú zastupovať pri všetkých
právnych úkonoch, by musela vedieť, že podľa ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní

zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je
na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu, a musela by dať návrh na príslušný súd na
schválenie takéhoto nakladania s majetkom žalovanej. Rovnaký postup mala dodržať i žalobkyňa, ak
chcela nakladať s majetkom, bytom, žalovanej ona sama, ako jej opatrovníčka. Žalobkyňa však takto
nepostupovala, naopak konala v rozpore s ustanovením § 28 Občianskeho zákonníka, a bez schválenia

súdu, zrekonštruovala byt žalovanej a kúpila do bytu nábytok nie malej hodnoty, pričom údajné náklady
na túto rekonštrukciu bytu a za kúpu nábytku chce žalobkyňa od žalovanej späť. Súd rovnako ako
oba súdy vyššie uvedené má za to, že žalobkyňa ako opatrovníčka žalovanej nespravovala majetok
žalovanej s tzv. starostlivosťou riadneho hospodára, naopak nakladala s majetkom žalovanej svojvoľne,
keď bez potrebného súhlasu súdu, ktorý bola povinná si vyžiadať, vykonala kompletnú rekonštrukciu
bytu žalovanej a kúpila do bytu žalovanej nábytok nie malej hodnoty s tým, že toto realizovala s tým, že

bude chcieť vrátiť náklady spojené s týmito jej aktivitami.

10. Žalobkyňa počas celého konania poukazovala na to, že pred jej starostlivosťou o žalovanú, bola
žalovaná v úbohom fyzickom a psychickom stave, a že práve vďaka jej dôslednej starostlivosti bola
následne vo veľmi dobrej kondícii. I týmto tvrdením sa snažila žalobkyňa preukázať nezištnosť jej

celkového správania sa k žalovanej. Súd uvádza, že nespochybňuje, a nespochybňovali to ani
zástupcovia žalovanej, že žalobkyňa sa o žalovanú osobne starala excelentne. Ale starala sa o ňu
dobrovoľne a nad rámec svojich povinností vyplývajúcich z funkcie súdom ustanovenej opatrovníčke
žalovanej.SúdrovnakoakosúdyvkonaníozmeneopatrovníčkyvedenomnaOkresnomsúdeBratislava
II má za to, že osobná starostlivosť o opatrovanca, môže, ale nemusí byť súčasťou opatrovníctva, a

pretožalobkyňanemalapovinnosťzabezpečovaťosobnústarostlivosťožalovanú,aaktorobila,robilato
dobrovoľne. Súd v danej veci nezistil počas celého konania skutočný zámer žalobkyne kvôli ktorému sa
osobne starala o žalovanú (či išlo o zištnosť a túžba získať byt žalovanej, tak ako to uvádzali zástupcovia
žalovanej alebo či išlo o nezištnú ľudskosť a pomoc trpiacemu bezmocnému a chorému človeku, aj keď
cudziemu, ako to uvádzala zástupkyňa žalobkyne).

11. Zástupcovia žalovanej počas celého konania neuznávali nárok žalobkyne na zaplatenie vymáhanej
sumy čo do právneho dôvodu, i čo do vymáhanej výšky. Mali za to, že žalobkyňa nepreukázala
existenciu zákonných predpokladov vzniku titulu bezdôvodného obohatenia, pričom dôkazné bremeno
preukázania týchto zákonných predpokladov je na žalobkyni. Ďalej spochybňovali v akom rozsahu

došlo k rekonštrukcii bytu, či vôbec bola potrená a nutná, spochybňovali nákup jednotlivých tovarov
a služieb vynaložených na rekonštrukciu bytu a kúpu hnuteľných vecí do bytu. Namietali, že v prípade
hnuteľných vecí ( záclony na okná a koľajničky, válendu, konferenčný stolík, komodu na bielizeň, skriňu
na šaty, lampy, stôl, 4 stoličky), ktorých zaplatenia sa žalobkyňa rovnako domáha, má prednosť pred
finančnou náhradou, naturálna reštitúcia, pričom peňažná náhrada prichádza do úvahy až keď naturálnu

reštitúciu nie je možné zrealizovať. Namietali, že pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie je
hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po
nej.

12. Súd počas konania vyslovil podľa ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku predbežné

právne posúdenie v tejto veci, a to, že v danej veci žalobkyňa nepreukázala právny základ, o ktorý
opiera svoj nárok. S poukazom na uvedené predbežné právne posúdenie veci, súd právne vyhodnotil
nárok čo do právneho dôvodu ako nedôvodný. Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala v danej veci
existenciu právneho základu t. j. vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou
spočívajúcom v bezdôvodnom obohatení žalovanej na základe dobrovoľného a súdom neschváleného

plnenia žalobkyne bez právneho dôvodu. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho
dôvodu by žalobkyňa mala nárok iba vtedy, ak by nemala vedomosť, že nebola povinná plniť. Žalobkyňa
však mala preukázateľnú vedomosť, že zrekonštruovať byt žalovanej a kúpiť nábytok do bytu žalovanej
nebola jej povinnosť, ale dobrovoľné a iniciatívne plnenie. Žalobkyňa mala vedomosť, že ako súdom
ustanovená opatrovníčka žalovanej, nebola povinná zrekonštruovať byt žalovanej na vlastné náklady,

pretože táto povinnosť pre ňu nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu ani zmluvy. Okrem toho, že
žalobkyňa dobrovoľne zrekonštruovala byt žalovanej, zrekonštruovala ho bez súhlasu súdu, svojvoľne,
čím porušila ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiada právnu ochranu svojho nároku,ktoré je postavené na nepráve (jeho porušení), preto sa súdu javí i v rozpore s dobrými mravmi, s
poukazom na celú danú vec, poskytnúť právnu ochranu nároku žalobkyne.

13.Vzhľadomnakonštatovaniesúduuvedenévbode12tohto rozsudku,súdžalobužalobkynezamietol
z dôvodu nepreukázania právneho základu v danej veci. S poukazom na tento dôvod zamietnutia
žaloby sa súd už ďalej nezaoberal a nevyhodnocoval, ani nevykonával ďalšie navrhované dokazovanie,
týkajúce sa výšky vymáhanej sumy a námietok zástupcov žalovanej v tejto časti žaloby.

13. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku tak,
že priznal úspešnej žalovanej, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol, nárok na náhradu trov konania
v celej výške.

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.