Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120263670
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120263670.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľa: G. T., nar. 2. júna XXXX, bytom P. XXXXX/XX, J. J., t.č. T. XXC, J. J., zastúpený ŠKODA
LEGAL, s.r.o., IČO: 47 244 259, so sídlom Jarabinková 17563/20, 801 09 Bratislava a manželky
navrhovateľa: W.. S. Y., rod. T., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom Y. XX, X., zastúpená Mgr. Gabrielou
Novákovou, advokátkou, so sídlom AK Nám. A.H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, za účasti maloletej: X.
T., nar. XX. augusta XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu

na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
37P/54/2020-1123 zo dňa 13. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až VII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom,
č.k. 37P/54/2020-1123 zo dňa 13. októbra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol nasledovne:

I. Súd manželstvo navrhovateľa G. T., nar. XX.XX.XXXX a manželky W.. S. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Súd maloletú X. T., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,-
€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. T., nar. XX.XX.XXXX
1. každý prvý a druhý párny týždeň v kalendárnom mesiaci a každý prvý nepárny týždeň v kalendárnom
mesiaci od piatka od 16.30h do nedele do 18.00h
2.počaszimnýchprázdninkaždýpárnyrokod24.12.od10.00hdo26.12.do18.00hakaždýnepárnyrok
od 30.12. od 10.00h do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00h, kedy sa nebude realizovať
úprava styku podľa bodu 1,

3. každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty, ktorou začínajú jarné prázdniny od 10.00h do
soboty, ktorou jarné prázdniny končia do 18.00h, podľa termínov stanovených Ministerstvom školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1,4. každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od 16.30h do Veľkonočného
pondelka do 18.00h, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1,
5. každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00h do 10.07. do 18.00h a od 01.08. od 10.00h do

10.08. do 18.00h, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.
V. Otec je oprávnený maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred bytom matky v mieste
bydliska matky a je povinný maloletú v stanovené dni a hodiny matke odovzdať pred bytom otca v mieste
bydliska otca.
VI. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť.

VII. Matka je povinná v prípade, že sa styk otca s maloletou nebude môcť uskutočniť zo závažných
dôvodov, oznámiť túto skutočnosť otcovi najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku a poskytnúť otcovi
najbližší náhradný termín na styk v rovnakom rozsahu, počte dní, resp. hodín, počas ktorých sa styk
otca s maloletou nerealizoval.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
IX. O trovách dôkazov súd rozhodne samostatným uznesením.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ (ďalej v texte aj „otec“ alebo „otec
maloletej“) sa návrhom domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej X. tak, že maloletá bude na čas po rozvode zverená do jeho osobnej starostlivosti,
matka bude povinná prispievať na jej výživu bežným výživným vo výške 300,-Eur mesačne a na úspory

sumou 200,-Eur; žiadal upraviť styk matky s maloletou. Z návrhu vyplývalo, že manželstvo s manželkou
uzatvárali po relatívne krátkej známosti z dôvodu, že čakali narodenie spoločného dieťaťa; manželka
v tom čase zvažovala aj podstúpenie interrupcie, presvedčil ju, aby si dieťa nechali. S manželkou žili
v spoločnej domácnosti v Žiline, dochádzal za prácou do Banskej Bystrice, následne sa do Banskej
Bystrice presťahovali. Po narodení maloletej sa hádky medzi manželmi začali stupňovať, ich svedkom

bola aj maloletá. Zo strany manželky voči nemu dochádzalo k verbálnym aj fyzickým útokom, manželka
sa na jeho osobu vyjadrovala vulgárne, a to aj pred maloletou. Hádky vyvrcholili v januári 2020, kedy ho
manželka zo spoločnej domácnosti vyhodila. Manželka (ďalej v texte aj „matka“ alebo „matka maloletej“)
s rozvodom manželstva súhlasila. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode, žiadala, aby bola maloletá na čas po rozvode zverená do jej osobnej starostlivosti a aby

bol otec zaviazaný prispievať na jej výživu výživným spolu vo výške 500,-Eur mesačne tak, že na
bežné výživné by bola určená suma 300,-Eur mesačne a na tvorbu úspor suma 200,-Eur mesačne.
Manželka v písomnom vyjadrení poprela tvrdenia navrhovateľa ohľadom zamýšľanej interrupcie ako
aj dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľom. Uviedla, že po uzavretí manželstva zistila,
že navrhovateľ bol počas ich vzťahu vo vzťahu aj s inou ženou, s ktorou plánoval svadbu, čo jej

zatajil. Uviedla tiež, že manželova rodina ju odmietala a zosmiešňovala pre jej vek. Náhodne zistila, že
navrhovateľ písal aj iným ženám na sociálnej sieti, každý deň vyvolával konflikty. V spoločnej domácnosti
definitívne nežijú od 05.03.2020. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento nie je schopný maloletej poskytnúť
celodennú starostlivosť; jeho motiváciou je snaha vyhnúť sa plateniu výživného na maloletú.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 19 ods.2, § 23, § 24 ods.1, 3, 4, § 62 ods.1, 2, 3,
4 a § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákona o rodine“ alebo „zákon č. 36/2005 Z.z.“). Taktiež aplikoval ustanovenie § 100 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“); pri rozhodovaní o trovách konania
aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p.. Súd prvej inštancie ustanovil maloletej opatrovníka v osobe Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom,
vyjadrením k nemu, písomnými a ústnymi prednesmi účastníkov konania, oboznámil sa so stanoviskami
opatrovníka maloletej. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správami z poradensko-
psychologického procesu, správami zo sociálneho šetrenia v domácnosti rodičov. Pripojil opatrovnícky
spis maloletej a oboznámil sa s jeho obsahom, vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva policajného

zboru Banská Bystrica, vedený pod ČVS ORP - 760/2/-VYS-BB-2020, vo veci nariadil znalecké
dokazovanie, ustanovil znalkyňu PhDr. Zuzanu Mičkovú, PhD., vykonal dokazovanie znaleckým
posudkom vypracovaným ustanovenou znalkyňou, na pojednávaní vyslúchol znalkyňu. Oboznámil
sa s ďalšími dôkazmi predloženými účastníkmi konania, najmä odborným vyjadrením č. 22/2020
PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., znalkyne z oboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a

poradenská psychológia, súkromným znaleckým posudkom č. 16/2021 od PhDr. Mgr. Eleny Fortis,
PhD., znalca v odbore psychológia, odvetvie poradenská psychológia, klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých, psychológia sexuality, oboznámil sa s nálezom Ústavného súdu SR, č.k.
IV.ÚS 52/2021-72 zo dňa 11.05.2021. Okresný súd vykonal dokazovanie sobášnym listom manželov,rodnýmlistommaloletéhodieťaťa,charakteristikoumaloletejzEnglishKidsClub,neziskováorganizácia,
Žilina, predloženými e-mailovými správami medzi rodičmi, oznámením PhDr. Jaroslavy Martinkovej,
poradenského psychológa a terapeuta, oznámením pediatra maloletej Mgr. Lucie Belovičovej, správou

pediatra zo dňa 08.10.2021, správou Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica zo dňa
26.09.2021,pomeryrodičovzisťovalzoznámeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBanskáBystrica
vo vzťahu k prípadnému uchádzaniu sa o zamestnanie, vykonal dokazovanie oznámením Okresného
dopravného inšpektorátu Banská Bystrica, oznámením Sociálnej poisťovne, oznámením Daňového
úradu Žilina vo vzťahu k spoločnosti NOVEL, spol. s r.o.. Oboznámil sa s matkou predloženými nákladmi

vo vzťahu k starostlivosti o maloletú.

1.3 Na základe vyššie uvedeného dokazovania okresný súd mal preukázaný objektívny a kvalifikovaný
rozvrat vzťahu medzi účastníkmi konania a ustálil, že manželstvo účastníkov konania si neplní a ani
do budúcna nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií. Obaja manželia
pritom s rozvodom manželstva súhlasili; okresný súd mal preukázané, že v ich vzťahu chýba vzájomná

dôvera, rešpekt, úcta, ako aj vzájomná citová náklonnosť. Manželstvo účastníkov konania je formálnym
zväzkom. Na základe uvedeného mal okresný súd za preukázané splnenie predpokladov uvedených v
ustanovení § 23 zákona č. 36/2005 Z.z.; preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

1.4 Okresný súd ustálil, že spornou medzi manželmi bola otázka zverenia maloletej do starostlivosti

toho ktorého z rodičov; v priebehu konania bolo nariadených viacero neodkladných opatrení vo vzťahu
k úprave rodičovských práv a povinností, najmä vo vzťahu k styku otca s maloletou a plateniu
výživného. Vo vzťahu k otázke výchovného prostredia maloletej matka poukazovala na podozrenie z
týrania maloletej zo strany otca a otec na nevhodné, vulgárne správanie matky voči nemu aj pred
maloletou, ako aj podozrenie z manipulácie maloletej. Obaja rodičia spochybňovali svoje rodičovské

zručnosti. Aj z uvedeného dôvodu okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, vo vzťahu k výchovnému
prostrediu maloletej vnímal aj súkromný znalecký posudok a odborné vyjadrenie predložené zo strany
matky. Prihliadol tiež na znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného konania vedeného voči
otcovi na podnet matky, ktoré bolo právoplatne zastavené. Zo všetkých predložených posudkov
aj odborných vyjadrení vyplynulo, že obaja rodičia sú po osobnostnej i emočnej stránke schopní

a vyspelí zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa; ani u jedného z nich neboli
prítomné patologické prvky v správaní ohrozujúce priaznivý vývin dieťaťa. Bol však preukazovaný ich
vzájomne narušený vzťah, výrazná nedôvera sprevádzaná negatívnymi emocionálnymi prejavmi sa
vo väčšej miere prejavovala zo strany matky voči otcovi. Znalkyňa matkin postoj voči otcovi pripísala
jej emočnému prežívaniu; jej správanie voči otcovi je poznačené výraznou emočnou instabilitou,

psychickou nepohodou vyplývajúcou z nespokojnosti s výberom partnera, nevyrovnaním sa s rozpadom
partnerského vzťahu, ktoré vytvára bariéru v jej komunikácii s otcom i schopnosti prijať ho ako
rovnocenného partnera v rámci výkonu jeho rodičovskej role. Postoj otca je opačný, matku prijíma,
resp. snaží sa ju prijať ako rovnocenného partnera v rámci výkonu ich rodičovskej role, ku kontaktu
s matkou pristupuje pokojnejšie, konanie otca však matka považuje za provokáciu. Zo znaleckého

posudku pre okresný súd vyplynulo, že maloletá zatiaľ nevníma domov z hľadiska bydliska, ale z aspektu
starostlivosti, ktorú jej aktuálne poskytuje matka; obrazom domova maloletej sú matka aj otec. Striedavá
osobná starostlivosť pre maloletú nie je vhodnou alternatívou, a to vzhľadom na jej sociálnu adaptáciu
na dve rôzne rodinné prostredia s nevyhnutnou adaptáciou v rôznych predškolských zariadeniach.
Uvedené by komplikovalo proces stabilizácie maloletej. Znalkyňa zároveň konštatovala deštruktívny

vzťah medzi rodičmi, ktorí využívajú všetky dostupné možnosti k posilneniu pozitívneho sebaobrazu a
znehodnocujúci štýl správania pre vytvorenie negatívneho obrazu druhého rodiča. Obaja sa sústredili
na stratégiu riešenia konfliktov spôsobom „vyhráš - prehráš;“ maloletá však nemá odmietavý postoj ani
k jednému z rodičov. Z dokazovania nevyplynulo, že by sa maloletá otca bála, má k nemu vytvorený
pozitívny vzťah. Znalkyňa odporučila zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, avšak iba za

predpokladu, že matka bude akceptovať, rešpektovať a podporovať otca vo výchove. Za dôležitý aspekt
znalkyňa označila ochotu akceptovať, rešpektovať a podporovať maloletú v utváraní vzťahu k druhému
rodičovi, čo je problematické práve u matky. Ak by matka trvala na zúženom kontakte otca s maloletou
len na dve hodiny týždenne na referáte poradensko-psychologických služieb príslušného úradu práce,
znalkyňa by odporučila maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca.

1.5 Pri zverení maloletej do starostlivosti toho ktorého z rodičov okresný súd zdôraznil, že prihliadal
na najlepší záujem maloletého dieťaťa, potrebu stabilizácie maloletej, aby zásah zo strany súdu v čo
najmenšej miere zasahoval práve ju a jej priaznivý vývin. Konštatoval pritom, že maloletá sa od októbra2020 nachádza v osobnej starostlivosti matky; v starostlivosti nedostatky zistené neboli, o maloletú je
riadne postarané po materiálnej aj emocionálnej stránke. Pokiaľ mal otec výhrady, tieto nesmerovali voči
starostlivosti matky o maloletú, ale správaniu sa matky voči jeho osobe a voči maloletej. Otec rovnako

preukázal vhodné podmienky na výchovu dieťaťa. Súd prvej inštancie však zo znaleckého posudku
PhDr. Mičkovej i PhDr. Fotis a z odborných vyjadrení PhDr. Kopányiovej i PhDr. Martinkovej, ako aj z
posudku Mgr. Kollárovej zistil, že matka je v súčasnosti tou osobou pre maloletú, ktorá jej poskytuje
pocit istoty, bezpečia, domova. U matky je v popredí hierarchický model, u otca organický, kamarátsky;
tieto modely sa vzájomne dopĺňajú. Výchovný štýl matky okresný súd nepovažoval za dôvod, ktorý by

ju mal diskvalifikovať z výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Vychádzajúc z uvedeného, napriek
vyjadreniam znalkyne i odporučeniu kolízneho opatrovníka okresný súd prihliadal predovšetkým na
to, aby maloletá bola vo výchovnom prostredí, ktoré je v súčasnosti pre ňu najpriaznivejšie, kde je
zastabilizovaná a má pocit istoty a bezpečia. Okresný súd mal zato, že maloletá považuje domácnosť
matky za svoj domov, matka je pre ňu aj vzhľadom k jej veku primárnou vzťahovou osobou, s otcom sa
pravidelne stretáva a na uvedený systém je v súčasnosti zvyknutá. Za rozporné so záujmom maloletého

dieťaťa tak okresný súd považoval možnosť jej opätovného vytrhnutia z jej primárneho prostredia a
nastaveného režimu. Okresný súd uprednostnil stabilitu súčasného výchovného prostredia maloletej aj
napriek skutočnosti, že otec je schopný poskytnúť maloletej tiež podnetné výchovné prostredie. Napriek
súčasnému nastaveniu matky voči otcovi videl okresný súd najlepší záujem maloletej v stabilite jej
výchovného prostredia; prihliadol na to, že rodičovská komunikácia sa vplyvom poradenského procesu

zlepšila a maloletá je v pravidelnom kontakte s otcom v jeho domácnosti. Narušený, deštruktívny
vzťah bol preukázaný medzi oboma rodičmi; rovnako na strane otca ako aj matky v ich partnerskej
rovine. Uvedené má vplyv na výkon ich rodičovskej role. Nemožno tak len matku diskvalifikovať z
výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Z uvedených dôvodov okresný súd maloletú zveril do osobnej
starostlivosti matky.

1.6 Nakoľko okresný súd zveril maloletú do starostlivosti jedného z rodičov, rozhodol o úprave
vyživovacej povinnosti druhého rodiča; výživné určil vo výške 200,-Eur mesačne, ktoré považoval za
primerané odôvodneným potrebám maloletej. Vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 Zákona
o rodine; prihliadal na potreby maloletej, príjmy a majetkové pomery rodičov. Obaja rodičia pritom

navrhovali druhému rodičovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 200,-Eur mesačne; z uvedeného
okresný súd vyvodil, že suma 200,-Eur mesačne zodpovedá potrebám maloletej.

1.7 Okresný súd zároveň upravil styk oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom, pričom prihliadal na
blízky vzťah otca a maloletej, skutočnosť, že v súčasnosti sa styk otca s maloletou realizuje v domácnosti

otca s nočným prespatím maloletej každý druhý víkend. Maloletá domácnosť otca pozná, má tam svoj
priestor a veci, nejde pre ňu o neznáme prostredie. Prihliadal tiež na skutočnosť, že to bola matka,
ktorá sa bez súhlasu otca s maloletou presťahovala do Žiliny, z čoho vyplýva, že v súčasnosti je
obmedzená možnosť kontaktu otca s maloletou v priebehu týždňa, čo aj na pár hodín. Preto okresný
súd upravil styk otca s maloletou na tri víkendy v mesiaci a vychádzal z prv vydaného neodkladného

opatrenia, v ktorom bol upravený naopak styk matky s maloletou v rozsahu troch víkendov v mesiaci.
Pozitívny vzťah maloletej s otcom bol potvrdený znalkyňou, matka ho nepopierala. Takýmto rozsahom
styku podľa názoru okresného súdu bude mať otec zabezpečenú možnosť podieľať sa na výchove
maloletej,upevňovaťsivzájomnúcitovúväzbuaspoločnézážitky;ajmatkabudemaťkdispozíciivíkend,
kedy bude môcť plánovať voľnočasové aktivity. Vzhľadom na potrebu stanovenia pevných pravidiel,

okresný súd upravil styk otca s maloletou aj počas prázdninových, resp. sviatočných dní; preberanie
a odovzdávanie maloletej okresný súd upravil tak, ako doposiaľ prebiehalo na základe nariadeného
neodkladného opatrenia. Bolo potrebné, aby rodičia rovnakou mierou znášali náklady a čas na dopravu
v súvislosti s prevzatím a odovzdaním maloletej. Napokon maloletá je na takýto systém zvyknutá.

1.8 Napokon okresný súd uviedol, že zvažoval uložiť rodičom, resp. niektorému z nich výchovné
opatrenie z dôvodu ich deštruktívneho vzťahu. Z vykonaného dokazovania však skôr vyplynula potreba
individuálnej psychoterapie ako spoločenského poradenského procesu; okresný súd ponechal na
rodičoch, aby preukázali svoj úprimný záujem na úprave ich vzťahu. Ak sa dobrovoľná psychoterapia u
rodičov minie účinku, neabsolvujú ju a ich vzťah bude naďalej ohrozovať priaznivý vývoj maloletej, môže

súd pristúpiť k nariadeniu primeraného výchovného opatrenia.

1.9 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p., dôvody na
priznanie trov konania niektorému z rodičov neboli zistené a preukázané. Okresný súd ale rozhodol, že otrovách dôkazov rozhodne samostatným uznesením, nakoľko na poslednom pojednávaní bola vypočutá
znalkyňa, ktorá je oprávnená znalečné si vyúčtovať v lehote 10 dní od uskutočnenia jej výsluchu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ (ďalej
aj „odvolateľ“) v rozsahu II. až VII. výroku z dôvodov uvedených v § 62 ods.1 C.m.p. a § 365 ods.1 písm.
h) C.s.p.. Tvrdil tak, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a napadnuté
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu v I. a VIII. výroku potvrdil a vo výrokoch týkajúcich sa úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (II. až VII. výrok) rozsudok okresného súdu zmenil
nasledovne:
Súd maloletú X. T., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, pričom oprávnenie maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,-Eur
mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou X. T., nar. XX.XX.XXXX:
- každý prvý a druhý párny týždeň v kalendárnom mesiaci a každý prvý nepárny týždeň v kalendárnom
mesiaci od piatku od 16.30h do nedele do 18.00h,
- počas zimných prázdnin každý párny rok od 24.12. od 10.00h do 26.12. do 18.00h a každý nepárny rok
od 30.12 od 10.00h do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00h, kedy sa nebude realizovať

úprava styku podľa bodu 1,
- každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty, ktorou začínajú jarné prázdniny od 10.00h do
soboty, ktorou jarné prázdniny končia do 18.00h, podľa termínov stanovených Ministerstvom školstva,
vedy, výskumu a športu SR, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1,
- každý nepárny rok počas veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od 16.30h do Veľkonočného

pondelka do 18.00h, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1,
- každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00h do 10.07. do 18.00h a od 01.08 od 10.00h do
10.08. do 18.0h, kedy sa nebude realizovať úprava styku podľa bodu 1.
Matka je oprávnená maloletú v stanovené dni a hodiny od otca prevziať pred bytom otca v mieste
bydliska otca a matka je povinná maloletú v stanovené dni a hodiny otcovi odovzdať pred bytom matky

v mieste bydliska matky.
Otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a matke styk s maloletou umožniť.
Otec je povinný v prípade, že sa styk matky s maloletou nebude môcť uskutočniť zo závažných dôvodov,
oznámiť túto skutočnosť matke najneskôr 24 hodín pred realizáciou styku a poskytnúť matke najbližší
náhradný termín na styk v rovnakom rozsahu, v počte dní, resp. hodín, počas ktorých sa styk matky s

maloletou nerealizoval.

2.1 V konkrétnostiach navrhovateľ argumentoval, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s najlepším
záujmom maloletej, nakoľko nesprávne vyhodnotil skutočnosti a dôkazy predložené v konaní. Okresný
súd napriek vyjadreniam znalkyne a odporučeniu kolízneho opatrovníka konštatujúc, že otec vie pre

maloletú vytvoriť podnetné výchovné prostredie, uprednostnil stabilitu výchovného prostredia pred
najlepším záujmom maloletej. Stabilita výchovného prostredia však nie je len abstraktný princíp, ktorý
by bol hodný ochrany sám o sebe; tento princíp má byť chránený len v tej súvislosti, či je skutočne
v najlepšom záujme dieťaťa. Pokiaľ ide o stabilitu výchovného prostredia, otec maloletej zdôraznil, že
matka túto „stabilitu“ dosiahla taktiež podaním trestného oznámenia na otca pre podozrenie z týrania

blízkejazverenejosoby,ktorévšakbolozastavené,nakoľkobolonepochybné,žesaskutoknestal.Takto
si matka zabezpečila dlhotrvajúce vylúčenie osoby otca zo života maloletej a mala tak ospravedlniteľný
dôvod, prečo nedodržiava viaceré súdne rozhodnutia. Získala tak najmä čas na ovplyvňovanie maloletej.
Tútostabilituzlegalizovalsúdprvejinštancie,keďdočasnezverilmaloletúdoosobnejstarostlivostimatky
a zrušil tak iné, prv vydané rozhodnutie, ktorým mala byť maloletá odovzdaná do starostlivosti otca.

Následne tzv. stabilitu výchovného prostredia upravil a zlegalizoval súd prvej inštancie tak, že upravil
styk otca v takom rozsahu, že bol oprávnený stretávať sa s maloletou jedenkrát v kalendárnom týždni v
rozsahu 2 hod. na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
BanskáBystrica.Došlotakklegalizáciiprotiprávnehokonaniamatkyatakýmtorozhodnutímokresnýsúd
nerešpektovaním viacerých súdnych rozhodnutí matkou potrestal maloletú a otca. Zároveň vo vzťahu k

stabilite výchovného prostredia súd prvej inštancie úplne odignoroval dôkazy predložené otcom; stabilitu
výchovného prostredia bude zabezpečovať ten rodič, u ktorého sú badateľné symptómy instability.2.2 Za nesprávny považoval otec maloletej záver súdu prvej inštancie o narušenom, deštruktívnom
vzťahu, ktorý mal byť preukázaný medzi oboma rodičmi, a teda rovnako na strane otca, ako aj matky.
Otectvrdil,žepreukázal,žepôvodomvšetkýchkonfliktovbolamatkamaloletej;neexistujejedinýkonflikt,

ktorý by zapríčinil on. O tom, že sa snaží s matkou napriek všetkým jej excesom a výmyslom vychádzať
primerane ako s druhým rodičom spoločnej dcéry, svedčia správy kolízneho opatrovníka a závery
pribratého znalca. Otec vyjadril presvedčenie, že tak ako sa matka dlhodobo správala k nemu a ako
sa správala k maloletej pokiaľ žili spolu v jednej domácnosti, tak sa správa k maloletej aj teraz a
bude sa tak správať aj v budúcnosti. Krik a nadávky patria ku štandardnému správaniu matky, táto

nie je schopná udržať svoje emócie pod kontrolou, ak sa veci nevyvíjajú podľa jej predstáv, začne byť
nervózna, kričí a nadáva. Stáva sa tak pre svoje okolie svojim spôsobom nebezpečnou, nie je možné
ani len predvídať jej správanie. Otec uviedol, že obava o maloletú je ten najdôležitejší dôvod, prečo
ju žiada do jeho starostlivosti; maloletú nechce odtrhnúť od matky, vníma dôležitosť matky v živote
maloletej. Zmenou starostlivosti sa však snaží eliminovať potencionálnu hrozbu verbálnych a fyzických
útokov zo strany matky voči maloletej. Mal za to, že ním predložené dôkazy vykresľujú excesy, nálady,

postoj a celkové správanie matky maloletej; takéto správanie nie je možné považovať za normálne
a za také, ktoré by bolo základom pre vytvorenie stabilného výchovného prostredia. Odvolateľ ďalej
poukázal na niektoré situácie, ku ktorým v čase trvania spoločnej domácnosti bežne dochádzalo a
ktoré preukazoval zvukovými nahrávkami. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa takýmito situáciami absolútne
nezaoberal. Skutočnosť, že matka sa dokázala pred úradmi aspoň sčasti ovládať, neznamená, že tomu

tak skutočne je; ovládanie je len formou jej dobrej sebaprezentácie. Otcom prekladané nahrávky boli
z bežných denných situácií; takúto reakciu mala matka aj 24.12.2020, keď sa s ním matka maloletej
najprv rozprávala normálnym tónom, zrejme v omyle, že je kamarátom jej staršej dcéry, avšak akonáhle
zistila, že sa rozpráva s otcom maloletej, zmenila rétoriku, z reči a postoja bolo cítiť nenávisť. Aj
uvedené otca utvrdilo, že prostredie matky nie je vhodným prostredím pre zdravý vývoj maloletej a

nie je ani prostredím výchovným, ktoré by malo byť pozitívnou motiváciou pre budúcnosť maloletej.
Otcom predkladané nahrávky preukazujú, čo všetko matka maloletej dokáže povedať a urobiť, ak je
nahnevaná a otec vyjadril obavu, že maloletá bude vychovávaná v nervóznom a stresujúcom prostredí.
Nadštandardná starostlivosť matky po materiálnej stránke nie je v dôsledku stresujúceho a nervózneho
prostredia postačujúca; maloletá pre svoj zdravý psychický vývoj potrebuje najmä pozitívne, pokojné a

stimulujúce prostredie.

2.3 Vo vyššie naznačenom smere otec maloletej poukázal na závery znalkyne, ktorá analyzovala prejav
matky používajúcej expresívne výrazy a prejavujúcej hnev a ktoré preukazujú u matky maloletej silnú
emocionálnu vzrušivosť, nestabilitu v správaní matky, a teda hrozbu pre maloletú. Otec mal zato, že

matkamaloletejsvojeemocionálneexcesyanivbudúcnostinebudeeliminovať,svojuemočnúnestabilitu
nedokáže ovládať. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky predstavuje ohrozenie jej ďalšieho
zdravého vývoja; pokračujúce správanie matky môže u maloletej viesť k rôznym emocionálnym
problémom, poruchám správania, budúcim problémom vo vytváraní partnerských alebo obdobných
vzťahov a taktiež k neúcte autorít. Otec vyjadril presvedčenie, že matka postoj k nemu ako druhému

rodičovi ani v budúcnosti nezmení.

2.4 Otec maloletej sa vyjadril k vykonanému dokazovaniu, poukázal na závery znalkyne, z ktorých
vyplýva postoj matky k nemu ako druhému rodičovi a závery, z ktorých vyplýva, že aj znalkyňa vnímala
emočnú instabilitu u matky maloletej. Naproti tomu znalkyňa pozitívne vnímala vzťah maloletej k

otcovi; odporučila i výchovnú starostlivosť otca, ktorý je pre maloletú dôležitým podporným prvkom
pre rozvíjanie zdravej sebaúcty, zdravého rozvíjania sociálnej interakcie a neskôr utvárania vzťahu k
opačnému pohlaviu. Znalkyňa tiež konštatovala ovplyvňovanie maloletej vo vzťahu k otcovi; maloletá
sa správa tak, aby napĺňala očakávania matky. V prípade, že bude maloletá zverená do osobnej
starostlivostimatky,budepodneustálymtlakom,abynaplnilaočakávaniamatkyapokiaľktomunedôjde,

dôjde k naplneniu obavy, že maloletá bude vystavená hnevu, kriku a iným prejavom psychického nátlaku
zo strany matky. Otec maloletej považoval za nesporné, že existuje snaha matky oslabiť jeho rodičovskú
rolu k maloletej v potrebe „odstrániť“ otca zo života matky a zo života maloletej. Zrejme uvedené viedlo
matku k tomu, aby podala trestné oznámenie pre týranie blízkej a zverenej osoby; trestné stíhanie bolo
aj reálne vedené len na základe výmyslov matky. Otec tvrdil, že s uvedenými skutočnosťami sa okresný

súd nevysporiadal.

2.5Ajznalkyňaodporučilazveriťmaloletúdostarostlivostiotca,uvedenýzáverpodmienilatým,žematka
bude akceptovať, rešpektovať a podporovať otca vo výchove. Ak však bude pretrvávať hostilný postoj acelková animozita matky k otcovi, odporučila maloletú zveriť do osobnej výchovnej starostlivosti otca. K
tomuto odvolateľ zdôraznil, že matka vôbec neprehodnotila svoj postoj k otcovi ako druhému rodičovi,
absolútne ho odmieta rešpektovať ako druhého rodiča.

2.6 Súd prvej inštancie zároveň podľa tvrdení odvolateľa neprikladal žiadnu dôležitosť a vážnosť
vyjadreniam kolízneho opatrovníka, ktorý sa plne stotožnil so závermi znaleckého posudku, nenamietal
ho a odporučil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca. Opatrovník mal za to, že zverenie
maloletej otcovi je v najlepšom záujme maloletej vzhľadom na pozitívny psychický vývin maloletej. Na

takéto stanoviská kolízneho opatrovníka aj na poslednom pojednávaní súd prvej inštancie neprihliadol.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na skutočnosť, že voči výroku
o styku otca s maloletou sa neodvolala z dôvodu, že otec maloletej na pojednávaní prezentoval ako
má maloletú rád, navrhla odvolaciemu súdu posúdiť interval styku otca s maloletou vzhľadom k novým
skutočnostiam, ktoré neboli k dispozícii a navrhla určiť styk s otcom takým spôsobom, akým prebieha

v súčasnosti, teda každý druhý víkend.

3.1 Matka tvrdila, že v správaní otca nastali po vyhlásení rozsudku vážne zmeny, pre ňu je tak evidentné,
že záujem otca nesmeroval k maloletej, ale jeho skutočným záujmom bolo ublížiť matke cez maloleté
dieťa. Charakter otca preukazujú aj jeho správy o svojej nadriadenej. Matka v písomnom vyjadrení

namietala kvalitu styku otca s maloletou po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, pričom maloletá
matke spomínala, že otec nikdy nie je s ňou, je stále len so starkou a tetou. V bydlisku otca sa styk
nerealizuje, do bytu otec maloletú odviezol až na odovzdanie. Maloletá sa po celý čas realizácie styku
nachádza v T. 126 s matkou otca, tá sa o ňu stará a otec si rieši svoje súkromné záležitosti. Maloletú tak
otec necháva v prostredí, ktoré je jej neznáme a v prostredí svojej sestry. O svojej sestre aj matke sa

pritom otec počas vzťahu s matkou maloletej vyjadroval negatívne. Trávenie voľného času s matkou otca
nie je adekvátne, po celý čas pozerajú televízor, zrejme telenovely. Matka si za účelom zistenia týchto
skutočností najala aj služby Detektívnej informačnej služby, s.r.o., ktorá zistila, že otec pri jazde autom
s maloletou prechádza cez plnú čiaru vo väčšej rýchlosti aj v čase nevyhovujúceho počasia. Takisto
porušil dopravné predpisy, keď prešiel na semafór s červenou.

3.2 Matka dala do pozornosti odvolaciemu súdu, či je v záujme maloletej tráviť čas s otcom, ktorý sa o
ňu nezaujíma a necháva ju v starostlivosti osoby, ktorú maloletá nepozná, trikrát do týždňa. Navrhla tak
odvolaciemu súdu posúdiť interval styku s otcom.

3.3 K argumentácii otca matka zdôraznila, že otec maloletej opomenul uviesť, že psychický stav
maloletej, ktorý manifestoval v separačnú úzkosť, vyvolal otec, keď maloletej tvrdil, že matka s ňou
nechce byť, a to v čase, kedy si ju bez náležitej psychickej prípravy ponechal na základe rozhodnutia
súduvosvojejdispozícii.Uvedenébolopremaloletúpsychotraumouspojenousosilnýmpocitomúzkosti,
strachu, separácie, ohrozenia, že matka ju nechce, čo vyplýva aj z posudku č. 7/21 znalkyne Mgr.

Kollárovej. Uvedené matka považovala za bezcitný prístup otca k maloletej, ktorý pokiaľ by ju mal
skutočne rád, nezneužíval by ju na svoje ciele. Matka maloletej spochybnila závery znaleckého posudku
PhDr. Mičkovej; mala zato, že tento posudok obsahuje vážne nedostatky a v rámci otázok smerovaných
k záverom posudku sa správala arogantne, hrubo a neprofesionálne. Znalkyňa neuvádzala, aké postupy
používala v rámci psychodiagnostického interview, znalkyňa neuvádzala metódy, ktoré pri vyšetrovaní

maloletej použila. Ak znalkyňa vyjadrila svoje subjektívne názory, nejde o posudok, lebo ten musí byť
založený na výsledkoch znaleckého skúmania a nie na domnienkach znalca. Nesprávnych informácií
je v tomto znaleckom posudku veľký počet, znalkyňa v častiach znaleckého posudku podsúva situáciu,
ktorá sa nestala, aby to zlepšilo dojem z otca. Znalkyňa negatíva otca zamlčala a matke pripisovala
negatíva, ktoré ani nemá. Vyjadrila svoje presvedčenie, že dieťa potrebuje zodpovedného rodiča a nie

priateľa - kamaráta; svoju argumentáciu v tomto smere podporila odbornými článkami.

3.4 Matka maloletej zároveň mala za to, že znalkyňa nesprávne vyhodnotila jeden z dôležitých
dotazníkov, vyprodukovala lživý znalecký posudok. V tomto smere matka poukázala na porovnanie
výsledkov matky a otca a ustálila, že vykazuje omnoho nižšie skóre pri negatívnych vlastnostiach ako

otec maloletej.

3.5 Vo vzťahu ku zvukovým nahrávkam matka tvrdila, že otcom predložené zvukové záznamy nie sú
pravé a vytvorené pre daný účel, čo podporuje aj právny zástupca píšuci o tom, že záznamy nie jedobre počuť a sú poskracované. Už návrh samotný je fabuláciou a nezodpovedá potrebe pravdivého
opísania skutočností. Namietla, že doložená zvuková nahrávka s označením zo dňa 19.11.2019 v
uvedený deň nemohla byť vyhotovená s poukazom na to, že na tejto mala hovoriť, že nepotrebuje

mať žlčník vyoperovaný. K uvedenému poskytla tvrdenie, že žlčník jej bol vyoperovaný už 10.9.2019,
z čoho vyvodila nesprávnosť dátumu vyhotovenia zvukovej nahrávky. V rámci súdneho konania pred
súdom prvej inštancie žiadala, aby bolo zistené, či zvukové nahrávky boli upravované a kedy a kde boli
zhotovené; tomuto dokazovaniu sa otec maloletej pre istotu vyhol.

3.6 Matka maloletej v písomnom vyjadrení zároveň spochybnila osobu konajúcu za kolízneho
opatrovníka a mala za to, že táto bola výlučne na strane otca a nehájila najlepší záujem maloletého
dieťaťa. Pre pracovníčku kolízneho opatrovníka nebol postačujúci výsledok znaleckého dokazovania v
rámci trestného konania, nebrala ohľad na maloleté dieťa v rámci konania o nahradenie súhlasu matky;
kolízny opatrovník tiež v písomnom vyjadrení do konania o výkon rozhodnutia navrhol matke uložiť
pokutu. V tomto smere poukázala na závery nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. IV.ÚS 52/2021 zo dňa

11.05.2021 vydaného v súvislosti s prejednávanou vecou. Na základe uvedeného ustálila, že kolízny
opatrovník od počiatku hájil záujmy otca maloletej, stál na jeho strane napriek tomu, že jeho úlohou bolo
hájiť záujmy maloletého dieťaťa.

3.7 Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporučil odvolaciemu súdu

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,
zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať prispievať na výživu maloletej a
upraviť jej styk s maloletou. Poukázal na svoje ústne a písomné vyjadrenia pred súdom prvej inštancie
a mal za to, že závery v nich uvedené sú v najlepšom záujme maloletej s ohľadom na jej pozitívny
psychický a fyzický vývin.

4. Otec maloletej v ďalšom vyjadrením (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom
uvedených. Naďalej tvrdil, že jediný záujem, ktorý sleduje, je aby maloletá mala najlepšie podmienky
pre svoj zdravý, najmä psychický vývoj; matka možno dokáže maloletej zabezpečiť lepšie materiálne
zázemie; materiálne hodnoty však otec nepovažuje za hodnoty, ktoré by mali byť hodnotami morálnymi.

4.1 Tvrdil, že maloletej zabezpečuje starostlivosť vo vlastnom byte a v rodinnom dome jeho rodičov, a
to podľa toho, kde sa maloleté rozhodne byť; v oboch domácnostiach má maloletá vytvorené vhodné
prostredie. Mal za to, že v poskytnutých detektívnych správach je viacero nedostatkov, na ktoré
konkrétne poukázal.

4.2 K záverom znaleckého posudku zdôraznil, že ich považuje za závery vyplývajúce z komplexného
znaleckého skúmania; zo znaleckého posudku k jednotlivým záverom uviedol, že odpovede matky
pri pohovore so znalcom boli rozporné; z uvedeného dôvodu znalkyňa závery vyhodnocovala vo
vzájomnej súvislosti iných dotazníkov a použitých metód. Naopak, znalkyňa odpovede otca považovala

za konzistentné.

4.3 Otcom predložené nahrávky boli vyhotovené za účelom, aby vedel preukázať, že matka sa nedokáže
ovládať a hnev obracala často aj voči maloletej. Nahrávky sú originálne a neupravované; matka
mohla žiadať o preverenie originality zvukových nahrávok; toto nežiadala zrejme vo vedomosti, že na

nahrávkach je zvukový záznam zachytávajúce jej prejavy.

4.4 Vo vzťahu k postoju opatrovníka odvolateľ zdôraznil, že matka jeho postavenie nepochopila;
kolízny opatrovník zastával najlepší záujem maloletej. Opatrovník vyvinul maximálnu snahu, aby rodičia
maloletej dosiahli konsenzus, toto matka odmietala a odmieta naďalej. Ak kolízny opatrovník navrhol

maloletú zveriť do starostlivosti otca, urobil tak z dôvodu, že je to otec, ktorý má lepšie predispozície
pre výkon starostlivosti o maloletú, lepšie predispozície na zachovanie vzťahu s druhým rodičom, čo
vyplýva aj zo znaleckého posudku.

4.5 Odvolateľ napokon zdôraznil, že dodržiaval všetky súdne rozhodnutia, snažil sa komunikovať s

matkou maloletej, vyvinul maximálnu snahu, aby s matkou dokázali fungovať ako rodičia. Napriek
uvedenému maloletú dlhé mesiace nevidel, matka mu ju odmietala dať, porušovala tak viacero súdnych
rozhodnutí. Otec napriek tomu súdne rozhodnutia rešpektoval z dôvodu najlepšieho záujmu maloletej;
nechcel matke dať najmenšiu príležitosť na to, aby situáciu ďalej vyhrocovala.5. Matka maloletej vo vyjadrení (duplika) na repliku odvolateľa uviedla, že maloletá býva často po styku
s otcom chorá; naposledy došlo k vážnemu zanedbaniu zdravotnej starostlivosti a matka musela s

maloletou navštíviť nefrológa.

5.1 Matka vyjadrila presvedčenie, že otec nikdy nemal záujem o riadnu starostlivosť o maloletú; uvedené
potvrdzuje skutočnosť, že otec s maloletou netrávi čas vo svojom byte, ale je u svojej matky. V tejto
domácnosti podmienky prešetrené neboli, maloletá trávi čas so svojou starou matkou, ku ktorej nemá

blízky vzťah. Otec sa v domácnosti zdržiava málo a aj v takom prípade trávi čas na mobile. V domácnosti
starej matky maloletá nemá vhodné podnetné prostredie; vhodné prostredie sa vytvára športom, tancom
prípadne umeleckými aktivitami.

5.2 Vo vzťahu k tvrdeniam otca zároveň uviedla, že tento morálne hodnoty myslel len sarkasticky; on
je ten, ktorý vyhľadáva ženy podľa hrúbky peňaženky; za prioritné považuje majetkové zabezpečenie,

zabezpečuje sa cez partnerku.

5.3 Otec maloletej zároveň vytvára ďalšie dôkazy, takéto konanie vyplýva z jeho povahy
zdokumentovanej znaleckým posudkom. V danej veci sa bude konať v priestupkovom alebo trestnom
konaní. Zároveň uviedla, že vynaložila dostatok finančných prostriedkov v rámci súdneho konania,

aby zvrátila deštrukčný vplyv otca na maloletú; klamstvá otca ju neprekvapujú, s takýmito postupmi
otca sa stretla sama s tým, že otec maloletej vyhľadával solventné ženy; predpoklad solventnosti bola
kúpa motorového vozidla v hotovosti. Charakter otca preukazuje aj skutočnosť, že skopíroval databázu
klientov svojho zamestnávateľa a využíval ju vo svoj prospech.

5.4 Matka maloletej spochybnila konanie opatrovníka maloletej a opätovne aj závery znaleckého
posudku.

5.5 Vyjadrila sa, že maloletá je v súčasnosti pokojná a vyrovnaná, chodí do predškolského zariadenia;
napreduje a doháňa vymeškaný čas. Má vytvorené zázemie, množstvo kamarátov, s ktorými sa stretáva

ajmimoškôlky.Chodílyžovať,dvakráttýždennenavštevujetanečnýkrúžok,mázáujemchodiťnakrúžok
spevácky. Spokojnosť maloletej sa odráža aj na jej výsledkoch; opätovná zmena prostredia by bola pre
maloletú devastačná.

5.6 Matka navrhla prehodnotiť rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku z dôvodu, že otec

nie je schopný sa o maloletú postarať, jeho prejavy o schopnosti starostlivosti o maloletú sú len prejavmi
a prax je iná. Maloletá sa počas styku nachádza na inom mieste ako tvrdí otec, čo je dôkazom toho, že
sa o maloletú postarať nevie; nevie ani variť a z toho dôvodu mu vyhovuje, aby starostlivosť o maloletú
vykonávala jeho mama a sestra. Napokon otec maloletú pri každej ceste zo Žiliny do Banskej Bystrice
ohrozuje v motorovom vozidle, čo vyplýva zo správy detektívnej kancelárie.

6. Otec maloletej v ďalšom vyjadrení polemizoval s tvrdeniami matky; ďalšie nové (podstatné) argumenty
neuviedol.

7. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.03.2022 matka maloletej dala na vedomie, v ktorých

termínoch sa styk otca s maloletou nerealizoval.

8. Otec maloletej v ďalšom vyjadrení poukázal na vyjadrenie znalkyne, ktorá konštatovala, že pokiaľ
matka zotrvá na postoji nestretávania sa otca s maloletou s výnimkou dvoch hodím prostredníctvom
odborného pracovníka, odporúča maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca a zároveň poukázal na

skutočnosť, že situácia začína opätovne eskalovať. Podľa jeho názoru sa doposiaľ nikto nezaoberal ním
predloženými zvukovými záznamami; nebol by rád, aby sa situácia v nich zaznamenaná opakovala, o
čom svedčia posledné skutočnosti. K uvedenému pripojil prepis sms komunikácie s matkou maloletej,
z ktorej vyplýva, že matka maloletej sa na neho a na jeho rodinu vyjadruje vulgárne a hanlivo;
oznamuje mu, že styk o ďalšie dva týždne sa realizovať nebude a že mieni podať trestné oznámenie

na sestru otca. Z uvedeného otec maloletej vyvodil, že matka má plán v podobe trestného oznámenia;
je možné, že dôjde k fyzickým útokom na maloletú aby matka mohla zlegalizovať podanie trestného
oznámenia. Vyjadril presvedčenie, že nový plán matky bude prepracovaný do väčších detailov, abydosiahla minimálne obmedzenie styku otca s maloletou; ak by bola maloletá pod výlučným vplyvom
matky, malo by to fatálne následky na psychiku maloletej.

9. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu, výrokoch II. - VII. ako vecne správny potvrdil.

9.1 Podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa, ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Preskúmaním spisového materiálu
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, zistil
skutočný stav veci, zistený skutočný stav posúdil správne a na základe toho aj správne vo veci
rozhodol. Okresný súd z dôvodu, že mal preukázaný trvalý rozvrat manželských vzťahov manželstvo
účastníkov rozviedol a z dôvodu, že účastníci konania ako rodičia maloletej dcéry nežijú spolu a

spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletej, upravil výkon ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Okrem výrokov týkajúcich sa zverenia maloletej do starostlivosti matky a určení
výživného, okresný súd upravil styk otca s maloletou počas bežných, ale aj prázdninových a sviatočných
dní. Je zrejmé, že odvolateľ výrok rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva odvolaním
nenapadol;napadolvýrokyvovzťahukúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvode

manželstva najmä z dôvodu, že nesúhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky. Inak výroky o
výživnom a úprave styku argumentačne nenapadol; pokiaľ ide o úpravu styku a vyživovacej povinnosti,
žiadal po zverení maloletej do jeho starostlivosti rovnako upraviť styk matky s maloletou a jej vyživovaciu
povinnosť.

11. Odvolanie navrhovateľa, otca maloletej nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisu a záverov súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje so závermi okresného
súdu, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti vedúce k jednoznačnému záveru,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel; manželstvo nespĺňa žiadnu so svojich spoločenských funkcií. Manželia sú vo významnom

konflikte, ktorý má za následok výrazný vplyv aj na otázku úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie
manželstvo účastníkov konania rozviedol, podané nebolo; rozsudok okresného súdu sa v tejto časti stal
právoplatným. Postoj manželky k bývalému manželovi odzrkadľuje aj skutočnosť, že v zákonnej lehote
požiadala o zmenu priezviska, ktoré niesla po manželovi.

11.1 K výroku o rozvode manželstva odvolací súd iba dodáva, že pokiaľ odvolateľ navrhoval rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdiť, vzhľadom na absenciu odvolania čo do výroku o rozvode
manželstva nebol dôvod na potvrdenie už právoplatného výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Po súhlase účastníkov konania s rozvodom manželstva súd prvej inštancie správne rozhodoval o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva; otázka
zverenia maloletej do starostlivosti rodičov bola najvýznamnejšou otázkou, ktorú súd prvej inštancie
riešil vykonaným dokazovaním.

12.1 Pre odvolací súd je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie maloletú zveril na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky a v nadväznosti na túto skutočnosť upravil vyživovaciu
povinnosť otca a jeho styk s maloletou. Vo všeobecnosti pri zverení maloletého dieťaťa prichádza do
úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, pripadne zverenie dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania pre okresný súd správne vyplynulo,

že v danom prípade nie je zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti vhodnou formou, a to
najmä s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej, potrebu na adaptáciu maloletej v rôznych sociálnych
prostrediach, proces stabilizácie maloletej by bol komplikovaný. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v
tomtosmerevnímaldeštruktívnyvzťahrodičovmaloletej;okresnýsúduzavrel,žeobajarodičiavyužívajúvšetky dostupné možnosti k posilneniu sebaobrazu a znehodnocujúci štýl správania pre vytvorenie
negatívneho obrazu rodiča a použitie stratégie riešenia konfliktu „vyhráš - prehráš“. Odvolací súd s
uvedeným záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasí; konfliktom rodičov je popretkávaný

celý súdny spis, dôkazy v ňom obsiahnuté ho preukazujú; tento konflikt je obojstranný, prítomný vo
vyjadreniach a prednesoch bývalých manželov, v niektorých výslovne a z niektorých vyplýva „medzi
riadkami“.

12.2 Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že obaja rodičia maloletej majú vhodné podmienky pre

starostlivosť o maloleté dieťa; s výhradami majú obaja rodičia porovnateľné osobnostné vlastnosti
zaručujúce riadnu starostlivosť o maloleté dieťa; individuálne majú obaja rodičia potenciál pre priaznivé
rozvíjanie psychického vývinu maloletej; žiaden z rodičov sa doposiaľ nediskvalifikoval zo starostlivosti o
maloleté dieťa. Je paradoxné, že napriek uvedeným konštatovaniam bolo u maloletej zistené psychické
napätie; z vykonaného dokazovania je zrejmé, že uvedené vyplýva z trvajúceho konfliktu rodičov, ich
vzájomných postojov, nedostatku potrebnej komunikácie, väčších či menších konfliktov vyhrotených v

poslednej fáze partnerského vzťahu a ktoré sa preniesli do vzťahu rodičov po ich rozchode.

12.3 V takomto a obdobných prípadoch je rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti
toho ktorého rodiča zložitejšie ako v prípadoch, keď jeden z rodičov záujem o starostlivosť o maloleté
dieťa nemá, starostlivosť o maloleté dieťa zanedbáva, prípadne sa svojím konaním zo starostlivosti o

maloleté dieťa diskvalifikuje.

13. Vyššie uvedené skutočnosti neodôvodňujú záver, že by v najlepšom záujme maloletej bolo jej
zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Takémuto rozhodnutiu v súčasnej dobe bráni
skutočnosť, že maloletá je vo veku takmer piatich rokov. Pomerne dlhú dobu bola síce v starostlivosti

oboch rodičov počas trvania ich manželstva, nemožno ale poprieť, že v najmenšom veku bola
naviazanosť maloletej väčšia na matku, ktorú je potrebné vnímať pre maloletú ako primárnu vzťahovú
osobu. Inak to nebolo ani po rozpade partnerského vzťahu; otec maloletej prakticky bezprostredne po
rozpade partnerského vzťahu podal návrh na rozvod manželstva (v ktorom žiadal zverenie maloletej
do svojej starostlivosti) spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (v ktorom žiadal zveriť

maloletú do svojej starostlivosti). Okrem určitej doby po vydaní neodkladného opatrenia uznesením
č.k. 37P/54/2020-188 zo dňa 20.09.2020 je maloletá nepretržite v starostlivosti matky s tým, že určité
obdobie matka otcovi styk s maloletou (svojvoľne) neumožňovala a určitú dobu bol styk otca s maloletou
len v nevyhnutnom rozsahu dvoch hodín, za prítomnosti matky na referáte poradenskopsychologických
služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Až v neskoršej dobe dochádza neodkladným opatrením k

rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom (uznesenie č.k. 37P/54/2020-974 zo dňa 01.07.2021).

13.1 Pokiaľ súd prvej inštancie maloletú zveril na čas po rozvode manželstva do starostlivosti matky,
vychádzal z vykonaného dokazovania najmä pokiaľ ide o predložený znalecký posudok znalcom
ustanoveným súdom, znaleckým posudkom vypracovaným na žiadosť matky, odbornými vyjadreniami

vypracovanými na žiadosť matky čo do zistenia, že matka je v súčasnosti tou osobou pre maloletú, ktorá
jej poskytuje pocit istoty, bezpečia a domova. Okresný súd ustálil potrebu zastabilizovania maloletej v
prostredí,ktoréjepremaloletúnajpriaznivejšie,kdejezastabilizovaná,kdemápocitdomovaabezpečia;
maloletá sama v súčasnosti považuje domácnosť matky za svoj domov; matka je pre ňu primárnou
vzťahovou osobou, s otcom sa stretáva a na tento režim je zvyknutá.

13.2 Uvedený záver súdu prvej inštancie odvolateľ poprel a namietal predovšetkým stabilitu výchovného
prostredia, v ktorom sa maloletá v súčasnosti nachádza; poprel tak stabilitu výchovného prostredia
matky.

13.3 K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v podanom odvolaní poskytuje argumentáciu,
ktorá skutočne stabilitu výchovného prostredia matky spochybňuje. Hodnotenie dôkazov, ktoré
poskytol otec maloletej, je však izolované bez toho, aby rozsiahle vykonané dôkazy hodnotil aj vo
vzájomných súvislostiach, resp. jednotlivé skutočnosti podáva z hľadiska svojho subjektívneho názoru
a subjektívnych predstáv o stabilite východného prostredia matky.

13.4 V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem iného
zodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods.2 C.s.p.) aj v tom, že poskytuje
odpoveď na otázku, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a najmä, ako vyhodnotilvykonané dôkazy. Súd prvej inštancie aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, hodnotil dôkazy
jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a na základe takto vykonaného hodnotenia dôkazov dospel
k záveru o potrebe zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, a to z dôvodu potreby ďalšej

starostlivosti o maloleté dieťa v prostredí, na ktoré je zvyknutá, v ktorom je zastabilizovaná, v ktorom
má pocit bezpečia a istoty. Rovnako odôvodnil, z akého dôvodu neakceptoval odporúčanie kolízneho
opatrovníka o potrebe zverenia maloletej do starostlivosti otca a z akého dôvodu sa odklonil od záverov
znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa ako vhodnejšiu alternatívu navrhla zverenie maloletej do
starostlivosti otca.

13.5 Stabilita výchovného prostredia nie je abstraktný princíp, ktorý by bol hodný ochrany sám o sebe,
ale má byť chránený len v súvislosti s tým, či je skutočne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
S uvedeným tvrdením otca sa odvolací súd stotožňuje. Ak odvolateľ zdôraznil, že matka maloletej
dosiahla stabilitu východného prostredia (zrejme tým mal na mysli skutočnosť, že maloletá je od rozpadu
partnerského vzťahu okrem krátkeho obdobia v starostlivosti matky) podaním trestného oznámenia,

odvolací súd zdôrazňuje, že nie je zástancom vzájomného podávania trestných oznámení rodičmi v
čase rozvodového konania. Podanie trestného oznámenia je právom každej fyzickej a právnickej osoby
najmä v prípade, pokiaľ má podozrenie z toho, že bol spáchaný trestný čin. Iba skutočnosť, že v trestnom
konaní bolo zistené, že skutok sa nestal, nediskvalifikuje matku zo starostlivosti o maloleté dieťa; bez
ďalšieho to neznamená, že podanie trestného oznámenia bolo účelové.

13.6 Otec matku obviňuje z toho, že podaním trestného oznámenia získala čas na ovplyvňovanie
maloletej. Uvedené tvrdenie je potrebné hodnotiť v kontexte ďalších zistených skutočností. Z obsahu
spisu vyplýva, že to bol otec maloletej, ktorý opustil spoločnú domácnosť, maloletú ponechal v
starostlivostimatky.Návrhomvovecisamejsasícedomáhalnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorým

by bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, takýto návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol zamietnutý už uznesením č.k. 37P/46/2020-35 zo dňa 09.03.2020 v spojení s uznesením
odvolacieho súdu (č.k. 15CoP/12/2020-94 zo dňa 29.04.2020) z dôvodu, že starostlivosť o maloletú
bola zabezpečená u matky. Od rozpadu partnerského vzťahu až do vykonateľnosti uznesenia č.k.
37P/54/2020-188 zo dňa 24.09.2020 bola maloletá v prevažnej osobnej starostlivosti matky, otec mal

upravený styk s maloletou. Prevažná starostlivosť matky o maloletú tak nebola len a výlučne následkom
podaného trestného oznámenia, ale faktickým stavom (opustenie spoločnej domácnosti) a právnym
stavom založeným rozhodnutiami o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.

13.7 Nemožno dôvodne tvrdiť, že súd prvej inštancie otcom namietanú stabilitu zlegalizoval

rozhodnutím, ktorým maloletú zveril do starostlivosti matky a zrušil prv vydané neodkladné opatrenie,
ktorým maloletú odovzdal do starostlivosti otca. Súd prvej inštancie (ako aj odvolací súd konajúci
v odvolacích konaniach proti rozhodnutiam, ktorými bolo dočasne rozhodnuté vo veci starostlivosti
o maloletú) uviedol, že k rozhodnutiu o odovzdaní do starostlivosti otca došlo z dôvodu, že matka
nerešpektovala rozhodnutia ohľadom úpravy styku otca s maloletou; maloletú svojvoľne premiestnila

do iného mesta a nerešpektovala zákaz zapísania maloletej do predškolského zariadenia súdnym
rozhodnutím. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu IV. ÚS 52/2021-72
zo dňa 11.5.2021 vydaný v prejednávanej veci, keď ústavný súd spôsob riešenia porušenia súdnych
rozhodnutí prostredníctvom zmeny východného prostredia hodnotil ako neproporcionálny a zasahujúci
do práv maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek. Práve z nálezu ústavného súdu vyplýva

potreba stability výchovného prostredia dieťaťa; z kontextu jeho odôvodnenia je zrejmé, že ústavný
súd považoval stabilitu východného prostredia neodkladným opatrením o odovzdaní maloletej do
starostlivosti otca za narušenú.

13.8 Nestabilitu výchovného prostredia matky otec maloletej preukazoval aj zvukovými nahrávkami

verbálnych atakov matky na otca ako aj na maloleté dieťa. K uvedenému zaujala stanovisko znalkyňa
konštatovaním, že sa nevyjadruje k pravosti nahrávky, interpretuje psychologický odkaz; uvedené sa
premietlo do ďalších záverov, ktoré si súd prvej inštancie osvojil, najmä pokiaľ ide o emočnú instabilitu
a psychickú nepohodu matky. Otázkou verbálnych prejavov matky sa už súd prvej inštancie zaoberal
v rozhodnutí o prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď prejavy matky považoval

za jej ojedinelé zlyhanie. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že z rozhodovacej činnosti mu je
známa nie ojedinelá prax, keď jeden z partnerov natočí (nahrá) vzájomnú hádku takým spôsobom,
že druhého partnera najprv vyprovokuje, svoje vyjadrenia následne zmení na pokojný tón (smerujúci
k uzmiereniu, vyriešeniu problému), avšak pre iné účely (súdne) použije tú časť, kde vyprovokovanýpartner kričí, prípadne nadáva a nahrávajúci partner kľudným hlasom žiada pokojné riešenia. Iba
predloženie zvukovej nahrávky bez preukázania kontextu udalostí, za ktorých nahrávka vznikla a bez
preukázania širšieho časového intervalu predchádzajúceho verbálnemu ataku, nemá obsah nahrávky

nespochybniteľne taký význam, ako jej otec maloletej pripisuje. V konečnom dôsledku obsah nahrávky
znalkyňa interpretovala, tento obsah poskytol znalkyni podklady pre vypracovanie osobnostnej štruktúry
matky a nebol pre znalkyňu dôvodom, pre ktorý by matku maloletej zo starostlivosti o ňu vylúčila.

13.9 Predchádzajúca argumentácia dáva odpoveď aj na odvolacie tvrdenie otca, že záver súdu prvej

inštancie o deštruktívnom vzťahu rodičov má byť preukázaný medzi oboma rodičmi. Tento záver
vyplýva zo záverov predloženého znaleckého posudku; znalkyňa po znaleckom vyšetrení rodičov a
maloletej ustálila, že rodičia sa správajú k sebe bez akceptovania pravidiel slušného správania...,
realizujú rozporné tvrdenia a dôkazové materiály proti druhému rodičovi..., obaja rodičia využívajú všetky
dostupné možnosti k posilneniu pozitívneho sebaobrazu seba samého a znehodnocujúci štýl správania
pre vytvorenie negatívneho obrazu druhého rodiča. Vzájomné reakcie rodičov pritom nemožno vnímať

iba na obdobie po rozpade partnerského a manželského vzťahu; vzájomný vzťah rodičov sa vyvíjal
aj počas manželstva a aj pred jeho uzavretím. Aj keď obaja rodičia poukazujú na rozdielne dôvody
rozpadu partnerského vzťahu, k jeho „vytvoreniu“, resp. „rozvoju“ v súčasnej podobe nepochybne
prispel aj iný vzťah, ktorý mal mať navrhovateľ pred svadbou s matkou maloletej. Podanie návrhu
na rozvod manželstva s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletej do

starostlivosti otca k ochladeniu partnerského konfliktu neprispelo; rovnako ako mu neprispeli ďalšie
„drobnosti“ vyplývajúce zo súdneho spisu, napr. „náhodné“ stretnutie pred parkoviskom nákupného
centra. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že znalkyňou zistený deštruktívny vzťah medzi rodičmi je vyvolaný
len správaním sa matky maloletej.

13.10 Navyše aj ďalšiu argumentáciu otca je potrebné vnímať nie izolovane, ale v kontexte ďalších
zistených skutočností. Otec tvrdí, že tak ako sa matka k nemu a k maloletej správala počas partnerského
vzťahu, tak sa správa a bude sa správať aj v budúcnosti...., ...matka ak sa veci nevyvíjajú podľa jej
predstáv, začne byť nervózna, kričí a nadáva..., ...nemožno predvídať jej správanie..., ...stáva sa pre
svoje okolie nebezpečná. Otec maloletej (inak tvrdiaci, že sa snaží s matkou maloletej vychádzať

primerane ako s druhým rodičom) roztáča špirálu obvinení, ktoré preukázané nie sú; ktoré znalkyňa
z odboru psychológia nezistila (nebezpečnosť pre okolie). V zásade zisteným negatívom matky je iba
skutočnosť, že jej správanie je výrazne ovplyvnené dlhodobou nespokojnosťou s partnerom; reaktívne
reaguje na zlý výber partnera, zlosťou, hnevom. Emocionálne prejavy agresívneho charakteru sa u
matky posilňujú správaním otca, ktorý je schopný reagovať na matkine prejavy pokojne. Vo vzťahu k

maloletej, iba cez vzťah matka - dcéra, negatíva zistené nie sú.

14.Záveromznaleckéhoposudkuotecmaloletejpripisujeobsah,ktorýtietonemajú.Ajznaleckýposudok
je potrebné hodnotiť ako dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými
dôkazmi; žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Samotné konštatovania vyplývajúce zo znaleckého

posudku rovnako nie je vhodné hodnotiť jednotlivo, vytrhávať ich z kontextu a vzájomných súvislostí.

14.1 Aj keď závery znaleckého posudku vo vzťahu k osobnostným vlastnostiam a osobnostným
predpokladom pre starostlivosť o maloletú vyznievajú pre otca maloletej priaznivejšie, znalkyňa neprijala
jednoznačný záver o potrebe zverenia maloletej do starostlivosti otca. Naopak, v prejednávanej veci

vylúčila iba zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k rodičom znalkyňa
konštatovala dôležitosť oboch rodičov pre zdravý psychický vývoj maloletej. Pre zverenie jednému z
rodičov znalkyňa odporučila, že
a/ v prípade, ak matka zotrvá na postoji nestretávania sa otca s maloletou s výnimkou 2 hodín týždenne
prostredníctvom odborného pracovníka referátu odporúčam zveriť maloletú do osobnej výchovnej

starostlivosti otca;
b/ v prípade rozhodnutia matky akceptovať, rešpektovať a podporovať otca vo výchove odporúčam
ponechať maloletú v osobnej starostlivosti matky.
Z výkladu uvedených konštatovaní znalkyne, gramatického a logického rozboru jej záverov je zrejmé, že
jednotlivéformystarostlivostiomaloletúpodmieňujevzásadeobsahompostojamatkykotcovimaloletej.

14.2 Z uvedeného vychádzal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o zverenie
maloletej do osobnej starostlivosti toho ktorého z rodičov. Za konštatovania, že rodičovská komunikácia
rodičov sa aj vplyvom poradenského procesu zlepšila a maloletá je v pravidelnom kontakte s otcom vjeho domácnosti, mal za naplnenú podmienku uvedenú v znaleckom závere pre ponechanie maloletej
v osobnej starostlivosti matky. Uvedený záver súdu prvej inštancie tak vychádza zo zistenia skutočného
stavu veci a nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

14.3 Odvolací súd dáva do pozornosti oboch rodičov nielen odporúčania znalkyne vyplývajúce zo
znaleckého posudku, ale aj precízne odporúčania súdu prvej inštancie vo vzťahu k potrebe odstránenia
vzájomných rozporov; apel na absolvovanie psychoterapie, a to individuálnou formou tak, aby sa zistené
deštruktívne vzťahy medzi rodičmi napravili. Obsah spisu nastavuje obom rodičom zrkadlo dôsledkov ich

konfliktov. Podstatné je, aby v ňom nevideli iba vlastné záujmy a predstavy, akým spôsobom realizovať
starostlivosť o maloleté dieťa a vlastné predstavy o úlohe druhého rodiča vo výchove maloletého dieťaťa.
Podstatné je, aby rodičia vnímali potreby maloletej, jej najlepší záujem, ktorý nie je v právnej vojne
dvoch rodičov majúcich vhodné osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa (vo frekvencií
trestných oznámení, frekvencií neodkladných opatrení, fotodokumentácii maloletej pred odovzdaním
a po prevzatí maloletej, využití detektívnych služieb, neočakávaných stretnutí na parkoviskách a

pod.), ale v stabilite východného prostredia a rovnocenného a rovnoprávneho vzťahu a styku s oboma
rodičmi. Obaja rodičia sú pre maloletú dôležití, k obom rodičom má maloletá vytvorený pozitívny vzťah
a prostredie oboch rodičov je pre maloletú podnetné.

15. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k vecnej správnosti rozhodnutia

súduprvejinštancie,pokiaľmaloletúzverilnačasporozvodemanželstvadoosobnejstarostlivostimatky.

16. Otec maloletej odvolaním napadol aj výroky III.-VII. rozsudku okresného súdu, ktorými súd prvej
inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca, rozsah jeho styku s maloletou ako aj spôsob odovzdania
maloletej, riadnu prípravu na styk a povinnosť poskytnutia náhradného termínu na styk otca s maloletou

v prípade nemožnosti realizácie styku v súdom upravenom termíne. Uvedené výroky ale otec napadol
len vo vzťahu k ich závislosti na výroku o zverení maloletej do starostlivosti matky; úpravu vyživovacej
povinnosti a úpravu styku žiadal upraviť zrkadlovo a podmienene od zverenia maloletej do jeho
starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do
zverenia maloletej do starostlivosti matky za vecne správne, nebol dôvod na zmenu alebo zrušenie

výrokov o úprave vyživovacej povinnosti, úprave styku a závislých výrokov k výroku o úprave styku.

17. Pokiaľ otec maloletej v odvolaní a ďalších vyjadreniach poukazoval na ďalší exces v správaní matky
maloletej voči jeho osobe a jeho rodinným príslušníkom odvolací súd v tejto skutočnosti nevidel dôvod
na zmenu rozhodnutia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky; v tvrdenom správaní matky

videl ojedinelé vybočenie (exces) so stavu, ktorý už bol pred rozhodnutím súdu prvej inštancie ustálený
(pravidelný styk otca s maloletou) a ktorý trval od rozhodnutia súdu prvej inštancie (13.10.2021) do
rozhodnutia odvolacieho súdu (15.06.2022).

17.1 Odvolací súd zároveň v matkou tvrdených skutočnostiach nevzhliadol dôvody pre zmenu rozsahu

styku otca s maloletou. Dobrý vzťah medzi otcom a maloletou, podnetné prostredie otca a jeho
osobnostné predpoklady by za iných okolnosti odôvodňovali aj možnosť stretávania sa otca s maloletou
aj počas bežných pracovných dní; uvedené ale vzhľadom k miestu pobytu matky (Žilina) a otca (Banská
Bystrica) sa javí ako nereálne. Úprava bežného styku otca v rozsahu troch víkendov zodpovedá
potrebe rovnocenného a rovnoprávneho styku maloletej s oboma rodičmi, právu maloletého dieťaťa na

starostlivosť zo strany oboch rodičov a v konečnom dôsledku aj rodičovskému potenciálu otca. Treba
zdôrazniť, že je žiadúce, aby otec maloletej počas styku s maloletou zabezpečoval starostlivosť o ňu
prevažne osobne. Nemožno však zakázať, aby maloletá nepoznala aj bližšie rodinné prostredie otca,
ktoré je tvorené jeho rodičmi, súrodencami, prípadne ďalšími osobami; poznanie širšej rodinnej identity
maloletédieťanepochybneobohacuje.Otecvšakmusídbať,abystarostlivosťomaloletédieťavtakomto

prostredí bola adekvátna veku, psychickej a rozumovej vyspelosti maloletej, jej potrebám a doposiaľ
detskýmpredstavámostretávanísasrodičom,ktorémuniejemaloletázverenádoosobnejstarostlivosti.

18.Vzhľadomkvyššieuvedenémuodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutomrozsahu
postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. Pri rozhodovaní odvolací o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 52
C.m.p.; dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. nezistil.20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).