Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899990
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Slovenská republika, za
ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti
žalovanému Mesto Skalica, Námestie slobody 10, 909 01 Skalica, IČO: 00 309 982, zastúpenému JUDr.
Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, o určenie vlastníckeho práva,
vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/155/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo dňa 19. decembra 2018 sp. zn. 24Co/169/2017 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Skalica (ďalej iba „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 15.
augusta 2017 sp. zn. 2C/155/2008 určil, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území G., obec G., okres G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ KN parc.
č. XXXX - orná pôda o výmere 130 218 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 8562 m2, parc. č.
XXXX/X - orná pôda o výmere 18 296 m2, parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 25 764 m2,
parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2, parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast

o výmere 15 533 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 285 440 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o
výmere 10 996 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 10 887 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda
o výmere 42 547 m2, parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha o výmere 73 m2, parc. č. XXXXX - orná
pôda o výmere 15 041 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 19 965 m2, parc. č. XXXXX - orná
pôda o výmere 3 261 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 3 560 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda
o výmere 3 560 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 4 220 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda o
výmere 43 598 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 44 144 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o

výmere 29 348 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 29 348 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o
výmere 14 311 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 11 789 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda
o výmere 14 934 m2, parc. č. XXXXX - orná pôda o výmere 1 340 m2, parc. č. XXXXX/X - orná pôda
o výmere 5 604 m2, parc. č. XX XXX/X - orná pôda o výmere 3 150 m2, parc. č. XXXXX/X - ostatné
plochy o výmere 11 160 m2, parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, parc.
č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 234 m2 a parc. č. XXXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 je

Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti (I. výrok). Výrokom č. II určil,
že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., zapísaných
na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ KN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 244 m2, parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 1409 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1540 m2, parc. č. XXXX - ornápôda o výmere 2448 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 194 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o
výmere 78 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 101 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 92
m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 100 m2, parc.

č. XXXX - orná pôda o výmere 55 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 80 m2, parc. č. XXXX - orná
pôda o výmere 140 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 147 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 179 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 221 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere
256 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 28 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 3139 m2,
parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3395 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2901 m2, parc.

č. XXXX - orná pôda o výmere 975 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2059 m2, parc. č. XXXX
- orná pôda o výmere 1309 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1471 m2, parc. č. XXXX/X - orná
pôda o výmere 1136 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 468 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o
výmere 436 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1384 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere
1033 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 504 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 49
m2 je Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti. Vo zvyšku súd žalobu

zamietol (III. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
1.1. Súd prvej inštancie v spore aplikoval ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 6 ods.
2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 vety prvej, ods. 3, 4, 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení účinnom v čase vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. G. od 01.01.2005

do 31.12.2007, § 12 ods. 8, § 14 ods. 4, § 34 ods. 1, ods. 3, § 34 ods. 2, ods. 14 zák. č. 330/91 Zb. v znení
účinnom od 01.01.2005 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 01.01.2008, § 42c zák. č. 330/1991 Zb., §
17 ods. 1, 2, 5, § 1 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k
inémupoľnohospodárskemumajetku,§1ods.1až4zák.č.53/1966Zb.oochranepoľnohospodárskeho
pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb., § 14 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí, § 29 ods. 1, § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Sb. o finančnom hospodárení národných
výborov, § 22 ods. 1, § 23 nariadenia č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, § 1 a § 3 vyhlášky
Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku
nadobudnutého z pozemkových reforiem, § 65, § 66, § 70 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho

zákonníka, § 4 ods. 1, § 8 ods. 2, § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným
majetkom, § 73, § 135 ods. 1, § 137 Civilného sporového poriadku a § 17 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.
1.2. Vo vecnom odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia jeho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. v súčasnosti

zapísaným na LV č. XXXX a XXXX pre obec a k. ú. G. špecifikovaným v návrhu na zmenu
žaloby zo dňa 18.05.2017 na tom skutkovom základe, že ako vlastník uvedených nehnuteľností je v
katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k poľnohospodárskym
pozemkom postupom podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa žalobcu na takýto
postup neboli splnené zákonné podmienky. Žalované nehnuteľnosti boli pôvodne v žalobe označené

podľa parcelných čísiel a príslušných pozemno-knižných vložiek, v ktorých boli parcely evidované.
Po vykonaní projektu pozemkových úprav v katastrálnom území G. podľa zák. č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, do ktorého vstúpila väčšina
pôvodne žalovaných parciel (s výnimkou parciel registra „E“ KN), však boli pôvodne žalované

pozemky nahradené jednotlivým vlastníkom novými pozemkami, zapísanými do listov vlastníctva,
teda už neboli ďalej evidované v pozemno-knižných vložkách. Žalobca preto nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom určovacej žaloby, označil v zmysle aktuálnych údajov katastra nehnuteľností, a to na základe
zrovnávacieho zostavenia projektu pozemkových úprav k. ú. G., ktorý si dal vypracovať spoločnosti
GEOSPOL, s.r.o., ktorá bola zároveň zhotoviteľom projektu pozemkových úprav (PPÚ) v k. ú. G..

Žalobca argumentoval, že tento nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve bol ku dňu účinnosti zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. ku dňu 24.11.1990 v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie
(JRD Skalica), preto tento nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu nemohol prejsť do majetku obce s
poukazom na § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vychádzal z judikatúry Najvyššieho
súdu SR, v zmysle ktorej je na prechod vlastníctva zo štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991

Zb. o majetku obcí potrebné zo strany národného výboru preukázanie práva hospodárenia, resp. trvalej
správy k nehnuteľnostiam, čo v danom prípade preukázané nebolo.1.3. Okresný súd konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), lebo sa domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný.

1.4. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že
aktívna legitimácia žalobcu - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Označenie správneho orgánu,
ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti nie je otázkou vecnej legitimácie štátu v konaní. Štát
je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán štátu alebo
právnickáosoba,ktorábudezaštátkonať(§135ods.1CSP).Vzhľadomnavčasepodaniažalobyplatné

znenie § 34 zák. č. 330/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond nemal zákonné poverenie zastupovať
štát, avšak od 01.01.2008, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 571/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval
zákon č. 330/1991 Zb., mu zákon expressis verbis toto oprávnenie priznáva, a to aj v konaniach
týkajúcichsaurčeniavlastníckehoprávaštátu,t.j.vkonaniach,kdeexistenciavlastníckehoprávaštátuk
nehnuteľnostiam je sporná. Existenciu vady spočívajúcu v nesprávnom označení orgánu konajúceho za
štát je potrebné skúmať podľa právneho stavu v čase rozhodovania (rozsudok NS SR zo dňa 29.09.2009

sp. zn. 4MCdo/8/2008).
1.5. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal totožnosť v súčasnosti žalovaných nehnuteľností s
nehnuteľnosťami, ktoré boli pôvodne predmetom žaloby. Okresný súd mal za to, že žalobca osvedčil
svoj nárok domáhať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v pripustenej zmene
žaloby, a to doložením výpisu zo zrovnávacieho zostavenia projektu pozemkových úprav v k. ú. G.

priamo od zhotoviteľa PPÚ, v ktorom podľa zoznamu pôvodných parciel (pôvodne žalované parcely
zapísané v pozemkovoknižných vložkách) vyhotovil zrovnávacie zoznamy parciel registra pôvodného
stavu a registra nového stavu. Požiadavka, aby žalobca preukazoval totožnosť pôvodne a v súčasnosti
žalovaných nehnuteľností prostredníctvom identifikácie parciel, nie je na mieste a z dôvodu vykonania
PPÚ v k. ú. G. ju nie je možné splniť, ako vyplynulo z oznámenia katastrálneho odboru Okresného

úradu G.. Svedkyňa V.. M., ktorá osobne vyhotovila zrovnávací zoznam parciel registra pôvodného stavu
(RPS) a registra nového stavu (RNS) vypovedala, že sa nedá určiť, ktorý pozemok nového stavu je
za pozemok podľa pôvodného stavu, pretože nejde o zámenu pozemkov, ale o vznik nových parciel.
Prišlo k sceľovaniu pozemkov, ktoré prebieha tak, že vlastníkovi pozemku sa spočítajú všetky výmery
pozemkov, určí sa ich hodnota a následne sa vytvoria nové pozemky v určenej výmere a cene pri

dovolenej odchýlke 10 % a určí sa vlastníctvo v celku. V RPS je parcela označená tak, ako bola
označená pôvodne v pozemno-knižnej vložke, pričom v RNS už sa nenachádza. Z výpovede tejto
svedkyne vyplynulo, že všetky parcely uvedené v zozname parciel pôvodného stavu boli zapracované
do registra nového stavu. Žalované parcely nahradili pôvodné parcely z pozemno-knižných vložiek.
Zo správy zhotoviteľa projektu PPÚ, spoločnosti GEOSPOL s.r.o. je zrejmé, že parcely nového stavu

boli navrhnuté v tej istej alebo v najbližšej možnej lokalite od umiestnenia pôvodných parciel tak, aby
vyhovovali približným súčtom výmer a cien pozemkov. Správa mestského majetku s.r.o., Skalica a
Mesto Skalica sa teda namiesto pôvodných parciel evidovaných v pozemno-knižných vložkách stali
vlastníkminovýchpozemkovvytvorenýchprojektompozemkovýchúprav,uvedenýchvzoznameregistra
nového stavu. Rozhodnutie o schválení vykonania PPÚ a rozdeľovací plán boli podkladom na vykonanie

zmeny v katastri nehnuteľností. Parcely uvedené vo výpise registra nového stavu boli zapísané do LV
(v súčasnosti sú zapísané v LV č. XXXX a XXXX pre obec a k. ú. G.) ako parcely registra „C“ KN.
Pozemkovoknižné parcely z pozemno-knižných vložiek, ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových
úprav, boli zapísané do LV ako parcely registra „E“ KN (v súčasnosti sú zapísané v LV č. XXXX pre
obec a k. ú. G.). Okresný súd mal za to, že po vykonaní PPÚ v k. ú. G., sa žalobca môže domáhať

jedine určenia vlastníckeho práva k parcelám, ktorých vlastníkom je žalovaný v súčasnosti, teda k novým
pozemkom, ktoré nahradili pôvodné pozemky v rámci PPÚ.
1.6. Vlastnícke právo štátu a splnenie, resp. nedodržanie zákonných podmienok na prechod
nehnuteľností zo štátneho vlastníctva do majetku Mesta Skalica, okresný súd posudzoval vo vzťahu k
pozemkom registra pôvodného stavu, ktoré boli podkladom pre register nového stavu. Mal za to, že

ak by žalobca preukázal vlastnícke právo štátu a nezákonné nadobudnutie nehnuteľností žalovaným
vo vzťahu ku všetkým pozemkom zahrnutým do registra pôvodného stavu, akceptovateľným je k nemu
prislúchajúci register nového stavu, ktorý tak môže byť podkladom pre určovaciu žalobu po vykonaní
projektu pozemkových úprav. Žalobca by mal v takom prípade právo domáhať sa určenia vlastníckeho
práva ku všetkým pozemkom registra nového stavu. Ak tomu tak nie je, je to len vecou žalobcu ako pána

sporu vybrať si, aké právo si žalobou uplatní. Na druhej strane, ak žalobca nepreukáže vlastnícke právo
štátu alebo porušenie zákonom stanovených podmienok prechodu vlastníctva k sporným parcelám na
žalovaného čo i len k jednej parcele registra pôvodného stavu vyhotoveného pre určitého vlastníka,
nebude možné žalobe vyhovieť, pretože zrovnávacia zostava parciel u každého vlastníka predstavujenedeliteľný celok, teda zoznam parciel registra nového stavu je neoddeliteľne naviazaný na zoznam
parciel registra pôvodného stavu. Pre účely žaloby boli vytvorené dve zrovnávacie zostavy RPS a
RNS zvlášť pre pôvodného vlastníka Správa mestského majetku s.r.o. a pre Mesto Skalica, nakoľko

v čase vykonania PPÚ v k. ú. G. boli nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, vo vlastníctve dvoch
subjektov a až neskôr prešli do výlučného vlastníctva len žalovaného. Pri pozemkových úpravách sa
pre každého vlastníka osobitne vykonal súpis jeho pôvodných pozemkov alebo ich častí, s ktorými
vstupoval do konania o pozemkových úpravách a jednotlivým vlastníkom následne vznikol nárok na
vyrovnanie v podobe náhradných nových pozemkov podľa rozdeľovacieho plánu, teda výpis z RPS a k

nemu prislúchajúci výpis z RNS treba posudzovať osobitne podľa jednotlivých vlastníkov. Potrebné je
potom zvlášť pristupovať k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX zapísaným na LV č. XXXX, ktoré
predstavujú RNS pre vtedajšieho vlastníka Mesto Skalica a zvlášť k ostatným parcelám registra „C“ KN
zapísaným v LV č. XXXX, ktoré tvoria RNS pre vtedajšieho vlastníka Správa mestského majetku s.r.o.,
Skalica.
1.7. Súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu SR uvedúc, že v rozhodnutiach sp.

zn. MCdo 55/01, MCdo 56/01, MCdo 46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005 najvyšší súd vyslovil, že
nevyhnutnýmpredpokladomprechoduvlastníctvapoľnohospodárskychnehnuteľnostízoštátunaobecv
zmyslezák.č.138/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisovjekumulatívnesplneniedvochpodmienok,ato
1/vlastníctvoSlovenskejrepublikyasúčasne2/existenciaprávahospodárenia,tedatrvalejsprávy,ktorá
patrila príslušnému národnému výboru ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j.

k 24. novembru 1990. Uvedený názor je jednoznačne prezentovaný aj v stanovisku Ministerstva financií
SR, Odbor majetku a reštitúcií k podnetu SPF, na ktoré opakovane poukazoval žalovaný.
1.8. Právom hospodárenia treba rozumieť trvalú správu poľnohospodárskych nehnuteľností. Správu
národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení
národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1 a § 31 ods. 2 tohto zákona národné výbory spravovali

národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným orgánom po dohode s ministerstvami
vnútra a financií. Uvedenými ustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom
a znárodnenom a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem (§ 31 ods. 2 posledná veta).
Skonfiškovaný poľnohospodársky majetok a majetok získaný na účely pozemkových reforiem národné
výbory nemali v trvalej správe, ale na základe vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. im mohol byť zverený len

do dočasnej správy. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý
štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ich mali národné výbory
k 24.11.1990 iba v dočasnej správe, preto nemohli prejsť do vlastníctva obcí v zmysle § 2 ods.
1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Do trvalej správy mohol byť poľnohospodársky majetok
zverenýnárodnýmvýboromústrednýmúradom(najmäPovereníctvompôdohospodárstvaapozemkovej

reformy), alebo keď po 01. septembri 1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o
správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. Takéto
prevody boli zaznamenávané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v.. Ku dňu
24.11.1990 upravoval právo hospodárenia s národným majetkom Hospodársky zákonník a vykonávacia
vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Vykonávacia vyhláška alebo osobitné

predpisy mohli ustanoviť, že právo hospodárenia s národným majetkom môže patriť aj organizácii,
ktorá nie je poverená úlohami, na plnenie ktorých tento majetok slúži. Ak ale nebolo takejto výslovnej
úpravy, právo hospodárenia s národným majetkom mohlo patriť len organizácii, ktorá bola poverená
úlohami, na plnenie ktorých bol majetok určený. Národným výborom mohlo právo hospodárenia
patriť len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 2 cit. vyhl.. Ak sa nedá preukázať, že

právo hospodárenia k 24. novembru 1990 vykonávala štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti
bola poľnohospodárska výroba, potom platilo ustanovenie § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka,
podľa ktorého pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor. Súd prvej inštancie zisťoval, či
je v príslušných PK vložkách, v ktorých boli zapísané pôvodné pozemkovoknižné parcely, zapísané
vlastnícke právo pre Československý štát a či je v nich súčasne zápis odkazujúci na § 3 vyhl. č.

158/1959 Ú.v., ktorý by preukazoval trvalú správu ONV, resp. či bola v konaní trvalá správa alebo právo
hospodárenia ONV Skalica k 24.11.1990 preukázaná iným spôsobom. Osobitne posudzoval parcely z
výpisu z RPS pre vlastníka Mesto Skalica a parcely z výpisu z RPS pre vlastníka Správa mestského
majetku, s.r.o. a EKN parcely mimo obvodu pozemkových úprav (zbytkové parcely registra KN-E a
pôvodne žalované PK parcely s pôvodnou výmerou, ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX).

Posledný zápis v PK vložkách neobsahoval odkaz na § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., ale len zápis o vložení
vlastníckeho práva na Čsl. štát v správe Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady
Okresného národného výboru v Skalici. Predmetom činnosti ONV Skalica - odboru poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva nebola poľnohospodárska výroba a v spore nebol preukázaný ani postup podľa§ 8 ods. 2 alebo 10 ods. 2 vyhl. č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Treba mať
za to, že ONV Skalica mal predmetné pozemky len v dočasnej správe, ktorá vylučuje prechod do
majetku obcí podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.. Ani žalovaný v konaní netvrdil, že ONV v Skalici

mal k sporným nehnuteľnostiam právo hospodárenia alebo trvalú správu, prípadne na základe ktorého
zákonného ustanovenia alebo právneho aktu mal takéto právo nadobudnúť. Tvrdenie o existencii práva
hospodárenia ONV je obsiahnuté len v Delimitačnom protokole (Dodatok č. 14), ktorý doložil žalovaný
k návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva vtedajšej správe katastra spolu s príslušnými pozemno-
knižnými vložkami. Tieto písomnosti spolu tvoria obsah spisu katastra sp. zn. Z 152/95 (spolu s výzvou

katastra na odstránenie vád návrhu). Žalovaný v tom čase ale žiadnym spôsobom nešpecifikoval
ani nepreukazoval právo hospodárenia ONV v Skalici. Samotný Okresný úrad Senica v liste zo dňa
15.05.1996 konštatoval, že delimitačný protokol nebol vyhotovený v súlade s usmernením Ministerstva
financií SR (č. 8/3146/92 zo dňa 07.07.1992) a usmernením SPF Bratislava z 12.09.1995.
1.9. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pri všetkých parcelách, ktoré boli súčasťou registra
pôvodného stavu pre vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., je v príslušných pozemkovoknižných

vložkách zapísané vlastnícke právo Československého štátu, v správe Odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva ONV v Skalici, okrem parciel č. XXXX a XXXX, pri ktorých je v PKVL č. 1831 k. ú.
G. zapísané vlastnícke právo pre Čsl. Štát - v správe Okresného národného výboru v Senici. V žiadnej z
príslušných pozemkovo-knižných vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhl. č. 158/1959
Ú.v. Väčšinu parciel nadobudol Československý štát na základe rozhodnutí ONV v Skalici (prípadne na

základe rozhodnutí KNV v Bratislave, ak prebiehalo odvolacie konanie) výkupom poľnohospodárskej
pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Na základe týchto rozhodnutí
Ľudový súd v Skalici rozhodol o vklade vlastníckeho práva pre Československý štát v operatívnej správe
pre Odbor PLH Rady ONV v Skalici a zároveň o vklade práva trvalého užívania pre Jednotné roľnícke
družstvo v Skalici, čo mal súd preukázané z časti B) a C) pozemkovoknižných vložiek. Žalobca doložil

príslušné rozhodnutie (nadobúdací titul) ku všetkým parcelám registra pôvodného stavu pre vlastníka
Správa mestského majetku s.r.o., s výnimkou rozhodnutia o prídele vydaného Odborom PLH Rady
ONV v Skalici zo dňa 20. júla 1959 č. Pôd/8-3740/1958, na základe ktorého mal Čsl. štát nadobudnúť
vlastníctvo k parcele č. 3191. Do pozemkovoknižnej vložky č. 5497 k. ú. G. bola pod položkou B8
zapísaná parcela č. XXXX (odpísaná z vložky č. 2076) na základe vyššie uvedeného rozhodnutia a

zároveň bolo vložené vlastnícke právo k tejto parcele Čsl. štátu v operatívnej správe pre Odbor PLH
Rady ONV v Skalici. Pôvodné pozemkovoknižné parcely č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX,
XXXX,XXXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/X,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX a XXXX boli prebrané do vlastníctva Čsl. štátu a zverené do operatívnej správy Odboru PLH
Rady ONV v Skalici podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. SNR
na základe rozhodnutia o prídele vydaného Odborom PLH Rady ONV v Skalici č. Pôd 3740/58-Pôd
8 dňa 04. mája 1958 - ide o skonfiškované pôdohospodárske majetky v k. ú. G.. Pri týchto parcelách

nie je v časti C) príslušných PKVL zápis práva trvalého užívania pre JRD Skalica, a rovnako nie je
právo trvalého užívania zapísané ani pri parcelách č. XXXX, XXXX, ktoré pripadli do vlastníctva Čsl.
štátu ako odúmrť po neb. B. I. na základe uznesenia Štátneho notárstva v Bratislave sp. zn. D 1093/60
zo dňa 27.04.1961. Existencia práva trvalého užívania pre JRD v Skalici ex lege vylučuje prechod
nehnuteľného majetku štátu do vlastníctva obcí v zmysle § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí. V prvom rade však musí byť preukázané právo hospodárenia ONV v Skalici k 24.11.1990. V
prípade, že toto právo hospodárenia ONV preukázateľne existovalo, trvalé užívanie nehnuteľností inou
než štátnou organizáciou v zmysle vyššie cit. ustanovenia bránilo prechodu majetku do vlastníctva obce.
Ak však právo hospodárenia ONV nie je preukázané, potom existencia práva trvalého užívania pre
JRD Skalica je len podporným argumentom, prečo nemohla obec nadobudnúť majetok štátu do svojho

vlastníctva, avšak prioritne je tak tomu preto, že nebolo preukázané právo hospodárenia národného
výboru. Na základe uvedeného nebolo podstatné, že žalobca nepreukázal existenciu práva trvalého
užívania pre JRD Skalica u všetkých pôvodných pozemkov (na čo opakovane poukazoval právny
zástupca žalovaného), pretože pre vyhovenie žalobe postačovalo zistenie, že u žiadnej z parciel registra
pôvodného stavu nebol v konaní produkovaný dôkaz o práve hospodárenia alebo o trvalej správe ONV

v Skalici. Žalobca mal potom právo domáhať sa vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom uvedeným
vo výpise z registra nového stavu pre pôvodného vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., a to podľa
aktuálnych údajov evidovaných v LV č. XXXX pre k. ú. G.. Žalobca sa v zmysle pripustenej zmeny žaloby
domáhal určenia vlastníctva len k pozemkom registra „C“ KN. Aktuálne výmery, čísla a druhy ostatnýchparciel sú totožné s údajmi uvedenými vo výpise z RNS pre pôvodného vlastníka Správa mestského
majetku s.r.o..
1.10. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri všetkých parcelách, ktoré

boli súčasťou registra pôvodného stavu pre vlastníka Mesto Skalica, s výnimkou parcely č. XXXX, je v
príslušných pozemkovoknižných vložkách zapísané vlastnícke právo Československého štátu, v správe
Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v Skalici. V žiadnej z príslušných pozemkovo-
knižných vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. Všetky vyššie
uvedené parcely, okrem p. č. 4850 a p. č. 7311, nadobudol Československý štát na základe rozhodnutí

ONV v Skalici výkupom poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme. Na základe týchto rozhodnutí Ľudový súd v Skalici rozhodol o vklade vlastníckeho
práva pre Československý štát v operatívnej správe pre Odbor PLH Rady ONV v Skalici a zároveň
o vklade práva trvalého užívania pre Jednotné roľnícke družstvo v Skalici, ako vyplynulo z časti B) a
C) pozemkovoknižných vložiek. Žalobca doložil príslušné rozhodnutie (nadobúdací titul) ku všetkým
parcelám (okrem p. č. XXXX). Parcela č. XXXX predstavuje skonfiškovaný pôdohospodársky majetok,

ku ktorému Čsl. štát nadobudol vlastnícke právo podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č.
64/1946 Sb. SNR na základe rozhodnutia o prídele Odboru PLH Rady ONV v Skalici č. Pôd 3740/58-
Pôd 8 dňa 04. mája 1958. Žalobca nepreukázal vlastníctvo Československého štátu k parcele č. 4850,
ktorá bola napriek tomu zahrnutá do RPS pôvodného vlastníka (Mesto Skalica).
1.11. Výpis z registra nového stavu pre vlastníka Mesto Skalica nemôže byť podľa okresného súdu

podkladom pre určenie vlastníckeho práva žalobcu k tam uvedeným parcelám z nasledovných dôvodov.
Zrovnávaciu zostavu vyhotovila odborne spôsobilá osoba, ktorá bola zhotoviteľom PPÚ v k. ú. G..
Zoznam parciel v registri nového stavu treba posudzovať ako celok, pretože celkovou výmerou a cenou
musí zodpovedať registru pôvodného stavu (s povolenou odchýlkou) a zahŕňa nové pozemky, ktoré
boli jednotlivým vlastníkom nahradené v rámci PPÚ za konkrétne pôvodné pozemky. Súd by nebol

schopný „odčleniť“ z nového stavu konkrétne parcely alebo ich časti s prihliadnutím na výmeru a cenu
pôvodného pozemku. Uvedené by mohol vykonať jedine znalec alebo zhotoviteľ PPÚ vyhotovením
nového zoznamu registra pôvodného stavu, kde by nebola zahrnutá parcela, vo vzťahu ku ktorej žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a k tomuto zoznamu by vyhotovil register nového stavu, ktorý by mohol byť
podkladom pre určovaciu žalobu. Žalobca si bol vedomý, že do zoznamu pozemkovoknižných parciel v

k. ú. G., ktoré boli v čase vykonania PPÚ vedené vo vlastníctve Mesta Skalica, bola zahrnutá aj parcela
č. XXXX, ktorá mala byť zapísaná v PKVL č. 6094. Súd prvej inštancie zistil, že v PKVL č. 6094 v k. ú.
G. nebola evidovaná parcela č. XXXX, o ktorej žalobca uviedol, že vždy patrila Mestu Skalica a zobral
žalobu späť pri parcelách registra nového stavu č. 9723/4 a parc. č. XXXX/X s poukazom na skutočnosť,
že ich hodnota sa približne rovná hodnote pôvodnej parcely č. XXXX. Okresný súd ale takýto postup

nepovažoval za správny a vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu mal za to, že v prípade, keď do
RPS bola zahrnutá aj parcela, ku ktorej žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vlastníctve štátu, výpis z
RNS pre vlastníka Mesto Skalica je ako celok neakceptovateľným dôkazným prostriedkom, pretože súd
nie je schopný posúdiť, aké parcely by zahŕňal výpis z RNS v prípade, že v zozname RPS by parcela
č. XXXX nebola. Žalobca nenavrhol ďalšie dokazovanie. Okresný súd dospel k záveru, že žalobe nie je

možné vyhovieť v časti o určenie vlastníckeho práva k parcelám registra C-KN parc. č. XXXX, XXXX,
XXXX a XXXXX zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Poukázal
aj na to, že postup žalobcu, ktorým zobral žalobu späť pri parcelách č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X bol
nesprávny aj z dôvodu, že tieto parcely boli súčasťou RNS iného vlastníka (Správa mestského majetku,
s.r.o.), avšak parcela č. XXXX bola súčasťou RPS pre pôvodného vlastníka Mesto Skalica, prípadné

späťvzatie by sa preto mohlo týkať jedine niektorej z parciel RNS pre toho istého vlastníka, t. j. Mesto
Skalica.
1.12. Z parciel registra E-KN, ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových úprav v k. ú. G., teda
boli zapísané v pozemkovo-knižných vložkách pod rovnakým parcelným číslom ako sú evidované v
aktuálnom LV č. XXXX pre k. ú. G., mal súd prvej inštancie preukázané, že pri všetkých parcelách mimo

obvodPPÚjevpríslušnýchpozemkovoknižnýchvložkáchzapísanévlastníckeprávoČeskoslovenského
štátu, v správe Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v Skalici. V žiadnej z
príslušných pozemno-knižných vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na ust. § 3 vyhlášky č.
158/1959 Ú.v. Väčšinu parciel nadobudol Čsl. štát na základe rozhodnutí ONV v Skalici výkupom
poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, okrem parciel

zapísaných v PKVL č. 5497, skonfiškovaných podľa nar. č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č.
64/1946 Sb. SNR a následne prebraných do vlastníctva Čsl. štátu a zverených do operatívnej správy
Odboru PLH Rady ONV v Skalici na základe rozhodnutia o prídele vydaného Odborom PLH Rady ONV
v Skalici č. Pôd 3740/58-Pôd 8 dňa 04. mája 1958. Pri týchto parcelách nie je v PKVL č. 5497 zapísanéprávo trvalého užívania pre JRD Skalica. V porovnaní so stavom v roku 2007, kedy bol zhotoviteľom
projektu pozemkových úprav vypracovaný zoznam parciel, resp. ich zbytkových výmer, ktoré nevstúpili
do PPÚ (príloha č. 7 k podaniu žalobcu zo dňa 25.01.2007), došlo pri väčšine parciel k zmene výmery

(parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX) a niektoré parcely boli rozčlenené na viacero parciel (XXXX, XXXX, XXXX).
1.13. Okresný súd dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť, s výnimkou určenia vlastníckeho
práva k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, v ktorej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie
preto určil, že vlastníkom žalovaných nehnuteľností v k. ú. G. zapísaných na LV XXXX, tak ako sú

špecifikované vo výroku rozsudku, je Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu.
Pri pozemku parc. č. XXXX/X určil vlastnícke právo žalobcu len vo výmere 1136 m2 aktuálne zapísanej v
LV č. XXXX k. ú. G. a vo zvyšku požadovanej výmery žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného,
že parcely č. XXXX/X a XXXX/X sú súčasťou pozemku registra C-KN parc. č. XXXX/X - ostatné plochy
a časť parcely č. XXXX/X je súčasťou pozemku registra C-KN parc. č. XXXX - zast. plochy, ktoré
sa nachádzajú v zastavanom území obce, k čomu doložil aj identifikáciu na záväzný druh pozemku,

okresný súd uviedol, že táto skutočnosť nebráni, aby sa vlastníkom uvedených parciel stala Slovenská
republika. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky pôvodné pozemkovoknižné pozemky
evidované v príslušných PKVL, na základe ktorých bol vyhotovený RNS po vykonaní PPÚ v k. ú. G.
pre vtedajších vlastníkov Správa mestského majetku, s.r.o. a Mesto Skalica, boli poľnohospodárskou
pôdou a nachádzali sa mimo zastavaného územia obce (§ 4 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu

vykonania PPÚ). Z ust. § 11 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. vyplýva, že nové pozemky majú byť svojím
druhom,výmerou,bonitou,polohouahospodárskymstavomprimeranépôvodnýmpozemkom.Pôvodné
pozemky, ktoré vstúpili do PPÚ, boli teda nahradené pozemkami rovnakého druhu. Z ustanovení zák.
č. 330/1991 Zb. v spojení s § 17 ods. 1 a § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. priamo nevyplýva, že
Slovenský pozemkový fond by nemohol spravovať aj nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu v intraviláne.

Jedine zák. č. 180/1995 Z. z. v § 14 ustanovuje, že Slovenský pozemkový fond nenakladá s pozemkami
v zastavanom území obce, avšak to sa v zmysle odseku 1 tohto ustanovenia týka len pozemkov, ktoré
tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu. Ak sa niektoré žalované
pozemky v súčasnosti nachádzajú v intraviláne, nikdy neboli neknihované, preto nie je vylúčená správa
SPF. Okresný súd určil vlastnícke právo SR v správe SPF aj pri pozemkoch vzniknutých rozdelením

pôvodných pozemkov parc. č. XXXX, XXXX a XXXX.
1.14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania z
dôvodu, že žalobca mal v konaní len čiastočný úspech.

2. Krajský súd v Trnave (v ďalšom texte aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 19. decembra 2018 sp. zn.
24Co/169/2017rozsudoksúduprvejinštancievovýrokochI.aII.vovyhovujúcichčastiachavovýrokuIII.
v zamietajúcej časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom
území G., obec G., okres G., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ KN parcela č. XXXX
- orná pôda vo výmere 21 262 m2, parcela č. XXXX --- orná pôda o výmere 41 269 m2, parcela č.

XXXX -- orná pôda o výmere 4867 m2, parcela č. XXXXX - orná pôda o výmere 5390 m2 a v závislom
výroku IV. o náhrade trov konania potvrdil (I. výrok) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov odvolacieho konania právo (II. výrok).
2.1. Odvolací súd mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním žalovaného napadnutých
výrokoch (výroky I., II. a závislý IV. výrok o trovách konania, pozn. dovolacieho súdu) vecne správny,

v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), keď sa odvolací súd
s odkazom na § 387 ods. 2 CSP stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a skonštatoval
správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uviedol, že súd
prvejinštancievychádzajúczvýsledkovdokazovaniadospelksprávnemuzáveru,žežalobaječiastočne
dôvodná.Odvolacísúdprebralsúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav(podrobneuvedenývbodoch

1. - 4. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).
2.2. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnosti skutkových zistení v otázke totožnosti pôvodne
žalovaných nehnuteľností s tými, o ktorých súd rozhodol, odvolací súd vysvetlil, že nesprávny skutkový
záver je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné

vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov,
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo,
prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšlinajavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor.
Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade jednoznačne

svedčia danosti nároku žalobcu domáhať sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
priebehu konania. Súd prvej inštancie v bode 158. odôvodnenia podrobne zdôvodnil, že požiadavku
identifikácie parciel nie je možné splniť z objektívnych dôvodov, pretože vykonaný projekt pozemkových
úprav v katastri nehnuteľností bol v roku 2005 prevzatý do evidencie Správy katastra Skalica. Väčšina
pôvodne žalovaných pozemkov zapísaných v pozemkovoknižných vložkách vstúpila do obvodu projektu

pozemkových úprav, pričom na mieste, kde sa nachádzali v obvode projektu, bol vytvorený nový
stav, ktorý sa stal schválením vykonania projektu záväzným. Žalobca preto nemohol žalovať určenie
vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam, ale doložil výpis zo zrovnávacieho zostavenia projektu
pozemkových úprav, v ktorom jeho zhotoviteľ podľa zoznamu pôvodných parciel vyhotovil zrovnávacie
zoznamy parciel registra pôvodného stavu a registra nového stavu. Žalobca potom svoj nárok (okrem
časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá) riadne preukázal. Nebolo preto možné vyhodnotiť odvolaciu

argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za
dostatočnú.
2.3. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
(nesprávne právne posúdenie veci) odvolací súd uviedol, že výsledky dôkaznej verifikácie všetkých
právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a

vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu príslušných právnych predpisov,
keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod hmotnoprávne
pravidlo. Okresný súd na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia.
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky prechodu vlastníctva
poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.

2.4. Odvolací súd sa rozsiahlo venoval odvolacej námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.
Následne uviedol, že ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. Zdôraznil, že i podľa konštantnej judikatúry národných aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval

za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
2, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo vzhľadom na ich čiastočný úspech.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. a II. vo vyhovujúcich častiach a v závislom výroku o náhrade trov konania a v časti proti závislému
výroku o náhrade trov odvolacieho konania podal žalovaný dovolanie namietajúc vadu zmätočnosti (§
420 písm. f/ CSP) a nesprávnosť právneho posúdenia právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Navrhol zrušenie rozsudku odvolacieho súdu dovolacím
súdom a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu
trov dovolacieho konania.
3.1. Vadu zmätočnosti videl žalovaný (ďalej aj dovolateľ) v nedostatočnom odôvodnení rozsudku

odvolacieho súdu, v nedodržaní ustanovenia § 194 CSP, vo vadách procesu dokazovania a hodnotenia
dôkazov.
3.1.1. V konkrétnostiach namietol, že sa súdy nižších inštancií žiadnym spôsobom nevysporiadali s
právnou povahou ani s účinkami Dodatku č. 14 k zoznamu nehnuteľného majetku, ktorý v zmysle zák. č.
138/1991 Zb. prešiel do vlastníctva Mesta Skalica. Odvolaciemu súdu s poukazom na § 14 ods. 4 zák.

č. 330/1991 Zb. vytkol, že neprihliadol na povahu právoplatného (18.02.2005) rozhodnutia o schválení
projektu pozemkových úprav, na základe ktorého dovolateľ nadobudol vlastníctvo k parcelám registra
C, zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v kat. úz. G. (jeho platnosť nebola sporná).
Ide o originárny nadobúdací titul vlastníckeho práva k novým nehnuteľnostiam, ktoré svojou veľkosťou,tvarom ani polohou nezodpovedajú stavu pred vykonaním pozemkových úprav; po ich vykonaní nie je
možné určiť, kto bol pôvodný vlastník novovzniknutých pozemkov. Vlastníctvo právneho predchodcu je
potom irelevantné. Na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa povahy rozhodnutia o schválení projektu

pozemkových úprav citoval z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/344/2017 z 25.04.2018,
rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 731/2008 a uznesenia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30Cdo/4802/2007.
3.1.2. Porušenie ustanovenia § 194 CSP videl dovolateľ v tom, že sa odvolací súd necítil viazaný
rozhodnutím o schválení projektu pozemkových úprav ako právoplatným rozhodnutím správneho

orgánu. Pri správnej aplikácii uvedenej právnej úpravy by odvolací súd musel dospieť k záveru o
neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
3.1.3. Dovolateľ k argumentácii žalobcu, že Okresný úrad Skalica opomenul skúmať právny režim
poľnohospodárskych pozemkov uviedol, že pri vypracovaní danej listiny (Dodatku č. 14) došlo k
omylu, ktorý nerobí právny úkon neplatný (§ 49a Občianskeho zákonníka). Žalovaný preto naďalej
disponuje platným nadobúdacím titulom ku všetkým pôvodne žalovaným nehnuteľnostiam, resp. k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. G., a to parcelám reg. E parc. č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré zostali mimo projektu pozemkových úprav. Odvolací súd
sa nevysporiadal s rozporom spočívajúcim v tom, že hoci žalovaný disponuje platným nadobúdacím

titulom (Dodatok č. 14), za vlastníka nehnuteľností bol určený žalobca.
3.2. Iba z obsahu dovolania (§ 124 CSP) dovolací súd usúdil, že za právnu otázku, ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu dovolateľ považuje otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zahrnutým v právoplatnom rozhodnutí o schválení vykonania

projektu pozemkových úprav. Dovolateľ pri svojej argumentácii poukázal na ustanovenie § 42c zák. č.
330/1991 Zb. umožňujúce v ods. 1 opravu chybných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim
v schválenom vykonaní projektu pozemkových úprav, pričom podľa ods. 1 sa nepostupuje, ak došlo
k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na začatie
konania podľa osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ CSP). Argumentoval, že určovacou žalobou možno

odstrániť len chybu v projekte, nie iné tvrdené chyby, napr. pochybnosti o vlastníctve. K aplikácii vety za
bodkočiarkoumožnopristúpiťlenzasituácie,žedošlokprevodualeboprechoduvlastníctvapozemkuna
inú osobu. Citoval z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/344/2017, podľa ktorého časť vety
za bodkočiarkou v § 42c ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. nezakladá právo domnelých vlastníkov domáhať sa
po schválení vykonania projektu pozemkových úprav určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli

predmetom pozemkových úprav, ale táto časť ustanovenia sa vzťahuje na časť vety pred bodkočiarkou
a zakladá právo na podanie žaloby o určenie vlastníctva v prípade, ak došlo následne po schválení
vykonania projektu pozemkových úprav k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu a
užniejemožnédomáhaťsaopravychybnýchúdajovobvodnýmpozemkovýmúradom.Podľadovolateľa
k uplatneniu práva tzv. domnelého vlastníka slúži inštitút daný v § 16 zák. č. 330/1991 Zb. (umožňujúci

zápis prebiehajúceho súdneho konania v registri nehnuteľností aj v registri pôvodného stavu). Správne
mala byť potom vec posúdená tak, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nikdy nevlastnil.
3.3. Dňa 31.07.2020 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie dovolateľa
označené ako dodatok k dovolaniu. Dovolateľ v ňom doplnil svoju argumentáciu k už uplatneným

dovolacímdôvodom,poukázalnarozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.12Co/206/2014oviazanosti
súdu právoplatným rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2307/2015 o konštitutívnom charaktere rozhodnutia pozemkového
úradu vydaného v rámci tzv. komplexných pozemkových úprav a na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/494/2016 o strate žalobcovho naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení v prípade, ak počas súdneho konania dôjde k právoplatnému schváleniu vykonania projektu
pozemkových úprav správnym orgánom.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu namietol absenciu dôvodu žalovaného pre oslobodenie od súdneho
poplatku, lebo ide o konanie týkajúce sa hospodárenia s majetkom obce. Uviedol tiež, že žalovaný v

bode 11 dovolania označil iba dovolací dôvod podľa § 432 CSP (nesprávne právne posúdenie), nie aj
§ 431 CSP, preto sa dovolací súd nemôže zaoberať dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ CSP
(procesný dôvod).4.1. Ak by dovolací súd vyhodnotil dovolanie ako prípustné, po zhrnutí podstatných faktov konania
žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že generálna argumentácia žalovaného je vo vzťahu k
pozemkom nezahrnutým do projektu pozemkových úprav neprípustná a vecne nesprávna. Podľa

žalobcu je potrebné ods. 1 § 42c zák. č. 330/1991 Zb. interpretovať ako právnu normu nastavujúcu
pravidlá umožňujúce správnemu orgánu odstrániť chyby a stanovujúcu postup, akým a v akej dobe
chybu správny orgán opraví. Účelom tejto právnej normy je predovšetkým umožniť odstránenie chýb,
ktoré nezakladajú spor medzi osobami (napr. chyby pisárske). Ods. 2 vylučuje opravu chyby postupom
podľa ods. 1, ak došlo k prevodu/prechodu vlastníckeho práva. Pridaním vety za bodkočiarkou v

ods. 2 zákonodarca explicitne potvrdil možnosť riešiť vlastnícky spor na civilnom súde aj po vydaní
rozhodnutiaoschválenívykonaniaprojektupozemkovýchúpravajehozápisedokatastranehnuteľností,
čo je stvrdené odkazom na § 137 CSP. To automaticky znamená, že ak žalobca v spore osvedčí
svoje vlastnícke právo k pôvodným alebo novovytvoreným pozemkom po pozemkových úpravách,
vyhovujúci rozsudok bude titulom pre zápis vlastníckeho práva. Podstata pozemkových úprav vylučuje,
aby rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav bolo považované za originárny

vlastnícky titul. Účastníkmi konania o pozemkových úpravách sú všetci vlastníci v obvode pozemkových
úprav, vstupným údajom je súhrn vlastníckych práv k pozemkom každého jedného vlastníka. Vlastník
vkladá svoje vlastnícke právo do pozemkových úprav. Výstupným údajom pozemkových úprav je
reorganizácia súhrnu vlastníckych práv k pozemkom každého jedného vlastníka, ktoré sa zobrazia v
registri nového stavu. Vlastník získava reorganizované vlastnícke právo, ktoré na začiatku vložil do

pozemkových úprav. Pri pozemkových úpravách je teda vždy zachovaná totožnosť subjektov a nie vždy
vznikajú nové pozemky. Po pozemkových úpravách je vždy zachovaná totožnosť vlastníckeho práva a
totožnosťsubjektuvlastníckehopráva;materiálnapovahavlastníckehoprávasapozemkovýmiúpravami
nijako nemení. Z ustanovenia § 42c zák. č. 330/1991 Zb. nemožno, aj s odkazom na čl. 20 Ústavy SR
vyvodiť zákaz podať určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP v prípade vzniku vlastníckeho sporu

po zapísaní rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností.
Interpretácia § 42c zák. č. 330/1991 Zb. uvedená v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/344/2017 (vychádzajúceho z iných skutkových okolností) odporuje podľa žalobcu aj § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pretože vlastnícke právo je nepremlčateľné a argumentácia uvedeného súdu
vo svojich dôsledkoch spôsobuje preklúziu vlastníckeho práva. V prejednávanej veci nie je ani potrebné

§42czák.č.330/1991Zb.aplikovať,lebocieľomžalobcuniejemeniťrozhodnutieoschválenívykonania
projektu pozemkových úprav. Žalobca sa ďalej rozsiahlym spôsobom vo vyjadrení k dovolaniu venoval
rozboru rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/344/2017 so záverom, že aplikácia právnych
záverov v ňom uvedených je ústavne neudržateľná. K argumentácii dovolateľa, že žalobca nepostupoval
podľa§16zák.č.330/1991Zb.tentopoukázalnazrušenieuvedenéhoustanoveniazákonanovelizáciou

zákonom č. 115/2014 Z. z. a jeho dôvodovú správu.
4.2. Žalobca za vecne nesprávnu označil argumentáciu dovolateľa o nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva; naopak všetky podmienky existencie
naliehavého právneho záujmu sú naplnené. Závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 156. jeho
rozsudku sú v súlade s ustálenou judikatúrou, založené na rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/229/2011,vychádzajúcomzrozhodnutiasp.zn.1Cdo/56/2003.Niejepotomdanýdôvoddovolania
podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
4.3. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav žalobca z pohľadu merita
prejednávanej veci označil za prejudiciálne riešiace otázku rozsahu vlastníckeho práva žalovaného
po vykonaní pozemkových úprav, ktorá nie je predmetom daného konania, ale od ktorej vyriešenia

závisí rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie v súlade s § 194 CSP k rozhodnutiu o schválení
vykonania projektu pozemkových úprav prihliadal, jeho obsah rešpektoval a v bode 167. rozsudku sa
s ním vysporiadal. Jedinou odchýlkou od tohto rozhodnutia je čiastočné zamietnutie žaloby vo vzťahu
k pozemkom registra C zapísaným na LV č. XXXX. Nemožno preto hovoriť o nesprávnom právnom
posúdení veci.

4.4. Žalobca poukázal na to, že platnosť Dodatku č. 14 bola namietaná už v r. 1996, keď jeho pokusy o
mimosúdne urovnanie sporu vo veci neoprávnenej delimitácie poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve
štátu do vlastníctva obce u žalovaného skončili bezvýsledne.

5.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúddovolací(§35CSP;ďalejlen„najvyššísúd“alebo„dovolací

súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal,
či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.6. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

7. Jedným z hlavných znakov charakterizujúcich procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP je zásah

súdudoprávanaspravodlivýproces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

8. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj
právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného

súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

9. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie (nielen) potvrdzujúcich výrokov rozsudku odvolacieho

súdu v spojení s podrobným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre
odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry
a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnení
oboch rozhodnutí sú zrejmé právne úvahy odvolacieho aj okresného súdu, ktoré viedli k prijatiu
konečného záveru. Súd prvej inštancie uviedol, čo je predmetom konania, aké skutočnosti tvrdili sporové

strany, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré
skutočnostivzalzapreukázané,tedazakéhoskutkovéhostavuvecivychádzal,akovecprávneposúdila
zároveň sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami a námietkami žalovaného, spochybňujúcimi aktívnu
legitimáciu žalobcu, jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení, totožnosť nehnuteľností
tvoriacich predmet konania po vykonaní projektu pozemkových úprav s nehnuteľnosťami pred jeho

vykonaním. Na pamäti treba mať, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí
jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia
súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Ani v opravnom konaní súd nemusí odpovedať
na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)
podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II.
ÚS 78/05). Pri tvrdení dovolateľa, že sa súdy nižších inštancií „žiadnym spôsobom nevysporiadali s

právnou povahou ani s účinkami Dodatku č. 14 k zoznamu nehnuteľného majetku, ktorý v zmysle zák.
č. 138/1991 Zb. prešiel do vlastníctva Mesta Skalica“ dovolací súd poukazuje na body 24. - 26., najmä
však na bod 27. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Súd prvej inštancie v ňom uviedol, že mal z
listu zo dňa 12.01.1998 SPF adresovanému primátorovi Mesta Skalica preukázané, že „výklad MF SR,odboru majetku a reštitúcií pre Generálnu prokuratúru SR považuje žalobca za nesprávny a zavádzajúci,
ktorý vyvoláva súdne spory vo veci vlastníctva a správy poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré sú
v súčasnosti v užívaní poľnohospodárskych organizácií. OÚ Senica uznal na pracovnom stretnutí dňa

19.07.1996, že pri vyhotovovaní Dodatku č. 14 opomenul skúmať právny režim poľnohospodárskych
pozemkov a ich stav, a tým neoprávnene previedol do majetku Mesta Skalica nehnuteľný majetok v
štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu 24.11.1990 v trvalom užívaní JRD Skalica. OÚ Senica v spolupráci
so SPF vyhotovil nový dodatok č. 14, ktorý neobsahuje sporné pozemky a zaslal ho na schválenie
Mestskému zastupiteľstvu Mesta Skalica“. V bode 164. odôvodnenia rozsudku okresný súd uviedol, že:

„Tvrdenie o existencii práva hospodárenia ONV je v obsiahnuté len v Delimitačnom protokole (Dodatok
č. 14), ktorý doložil žalovaný k návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva vtedajšej správe katastra spolu s
príslušnými PKVL vložkami, ktoré písomnosti spolu tvoria obsah spisu katastra sp. zn. Z 152/95 (spolu s
výzvou katastra na odstránenie vád návrhu). Avšak žalovaný v tom čase evidentne žiadnym spôsobom
nešpecifikoval ani nepreukazoval právo hospodárenia ONV v Skalici. Samotný Okresný úrad Senica v
liste zo dňa 15.5.1996 konštatoval, že delimitačný protokol nebol vyhotovený v súlade s usmernením

MinisterstvafinanciíSR(č.8/3146/92zodňa7.7.1992)ausmernenímSPFBratislavaz12.9.1995“.Súdy
nižších inštancií sa teda povahou a právnymi účinkami Dodatku č. 14 k zoznamu nehnuteľného majetku,
ktorý v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. prešiel do vlastníctva Mesta Skalica zaoberali (odvolací súd, ako už
bolo uvedené vyššie, sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie). Neobstojí ani dovolacia námietka,
že odvolací súd sa nevysporiadal s rozporom spočívajúcim v tom, že hoci žalovaný disponuje platným

nadobúdacím titulom (Dodatok č. 14), za vlastníka nehnuteľností bol určený žalobca. Odvolací súd sa
stotožnil so všetkými závermi a odôvodnením rozsudku okresného súdu (teda aj pokiaľ ide o Dodatok
č. 14). Z obsahu celých odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií je zrejmé, na základe ktorých
skutkových záverov zistených z vykonaného dokazovania a po aplikácii ktorých právnych noriem tieto
dospelikzáveruourčení,žežalobcajevlastníkomnehnuteľnostíuvedenýchvovýrokochI.aII.rozsudku

okresného súdu. Dovolací súd upriamuje pozornosť na záver odseku č. 164 odôvodnenia rozsudku
okresného súdu, v ktorom tento výslovne uviedol, že žalovaný v tom čase (v čase rozhodovania o vklade
jeho vlastníckeho práva v katastrálnom konaní vedenom pod sp. zn. Z 152/95, pozn. dovolacieho súdu)
žiadnym spôsobom (t. j. okrem údaja uvedeného v Dodatku č. 14, ktorý nebol vyhotovený v súlade
s usmernením Ministerstva financií SR č. 8/3146/92 zo dňa 7.7.1992 a usmernením SPF Bratislava

z 12.9.1995, pozn. dovolacieho súdu) nešpecifikoval ani nepreukazoval právo hospodárenia ONV v
Skalici.

10. Na základe výtky dovolateľa, že odvolací súd s poukazom na § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb.
neprihliadol na povahu právoplatného rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, na základe

ktorého dovolateľ nadobudol vlastníctvo k parcelám registra C, zapísaným na listoch vlastníctva č.
XXXX a č. XXXX v kat. úz. G. ako originárneho nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva a porušil
ustanovenie § 194 CSP (prejudicialita), dovolací súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že
zákon striktne rozlišuje medzi schválením projektu pozemkových úprav a medzi schválením vykonania
projektu pozemkových úprav. Právny následok uvedený v § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. sa vzťahuje

k schváleniu vykonania projektu pozemkových úprav, nie k schváleniu projektu pozemkových úprav.

11. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. v znení účinnom k 18.02.2005 (dátum právoplatnosti
rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav) dňom právoplatnosti rozhodnutia
o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí

nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch,
prípadne v cenných papieroch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho
plánu.
Podľa § 42c ods. 1 označeného zákona ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových
úprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné,

obvodný pozemkový úrad rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a
vykonania projektu pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych
rozhodnutiach, ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena
týka. Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu
pozemkových úprav. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zákona sa podľa odseku 1 nepostupuje, ak došlo k

prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na začatie konania
podľa osobitného predpisu. 55). Právna úprava pod číslom 55 odkazuje na § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (v súčasnosti § 137 písm. c/ CSP).12. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (bod 160.) zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách výslovne počíta s možnosťou začatia konania podľa § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku. Chybným údajom o právnom vzťahu k pozemku, aký má na mysli § 42c ods. 1 uvedeného

zákona, môže byť podľa okresného súdu aj nesprávny údaj o vlastníkovi pozemku, avšak okresný
úrad mohol rozhodnúť podľa tohto ustanovenia len do piatich rokov od schválenia vykonania projektu
pozemkových úprav. Okresný súd uviedol, že tento postup nebol možný v prípade, ak došlo k prevodu
alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu (v danom prípade Správa mestského majetku, s.r.o.
previedla vlastnícke právo k pozemkom nadobudnutým v rámci PPÚ na žalovaného). Okresný súd

uzavrel, že lehota piatich rokov od schválenia vykonania PPÚ v k. ú. G. už uplynula, preto má žalobca
možnosť domáhať sa svojho práva jedine cestou určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, ako
vyplýva z § 42c ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.

13. V bode 161. odôvodnenia rozsudku okresný súd vysvetlil, že „pre účely žaloby boli vytvorené dve
zrovnávacie zostavy registra pôvodného stavu a registra nového stavu zvlášť pre pôvodného vlastníka

Správa mestského majetku s.r.o. a pre Mesto Skalica, nakoľko v čase vykonania PPÚ v k. ú. G. boli
nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, vo vlastníctve dvoch subjektov a až neskôr prešli do výlučného
vlastníctva len žalovaného. Pri pozemkových úpravách sa pre každého vlastníka osobitne vykonal súpis
jeho pôvodných pozemkov alebo ich častí, s ktorými vstupoval do konania o pozemkových úpravách a
jednotlivým vlastníkom následne vznikol nárok na vyrovnanie v podobe náhradných nových pozemkov

podľa rozdeľovacieho plánu, teda výpis z RPS a k nemu prislúchajúci výpis z RNS treba posudzovať
osobitne podľa jednotlivých vlastníkov. Z uvedeného dôvodu treba zvlášť pristupovať k parcelám č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX zapísaným na LV č. XXXX, ktoré predstavujú RNS pre vtedajšieho
vlastníka Mesto Skalica a zvlášť k ostatným parcelám registra „C“ KN zapísaným v LV č. XXXX, ktoré
tvoria RNS pre vtedajšieho vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., Skalica“.

14. Dovolateľ podal dovolanie proti časti rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. a II. vo vyhovujúcich častiach a v závislom výroku o náhrade trov konania a
v časti proti závislému výroku o náhrade trov odvolacieho konania. Výrokom I. okresný súd určil, že
vlastníkom tam označených nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz., obci a okrese G., zapísaných

na LV č. XXXX ako parcely registra C-KN je žalobca, výrokom II. určil, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz., obci a okrese G., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely
registra E-KN (ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových úprav). Z uvedeného vyplýva, vzhľadom
na dovolateľom tvrdené porušenie prejudiciality (§ 194 CSP) vo vzťahu k existencii právoplatného
rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav ako originárneho nadobúdacieho titulu

vlastníckeho práva (§ 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb.) k nehnuteľnostiam reg. C-KN zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX, že súdy nižších inštancií neporušili ustanovenie § 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. ani
ust.§194CSP.Aplikovalitotiž§42cods.2zákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpraváchumožňujúci
podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva týchto
pozemkov (tvoriacich register nového stavu) na inú osobu (Správa mestského majetku, s.r.o. previedla

vlastnícke právo k pozemkom nadobudnutým v rámci PPÚ na žalovaného).

15. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to
parcelám C-KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXXX bola III. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie
zamietnutá. Proti tomuto výroku dovolanie nebolo podané, preto sa dovolací súd argumentáciou

žalovaného vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zaoberať nemôže a nebude.

16. Po zistení, že dovolanie žalovaného podané na základe § 420 písm. f) CSP je síce prípustné,
ale nie je dôvodné, pristúpil dovolací súd k skúmaniu podmienok prípustnosti dovolania podaného z
dovolateľom tvrdeného dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

17. Z obsahu dovolania vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu malo závisieť od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v dovolacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, konkrétne od otázky
existencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
zahrnutým v právoplatnom rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 14

ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.

18. Otázka relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí mať zreteľné charakteristické
znaky. Musí ísť o otázku právnu (nie o otázku skutkovú), ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešenízaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie
odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i
keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z

hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou
stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.

19. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by teda mal dovolateľ:
a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd b) vysvetliť

potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť
táto otázka správne riešená.

20. Dovolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudkov obidvoch súdov nižších
inštancií dospel k záveru, že dovolateľom takto nastolená právna otázka v konaní nebola riešená.
Okresnýajkrajskýsúdsavysporiadalisexistencioužalobcovhonaliehavéhoprávnehozáujmunaurčení

jeho vlastníckeho práva, keď vychádzali z ustanovenia § 42c ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb., ktorý za
splneniatamuvedenýchpodmienokumožňujezačatiekonaniapodľa§137písm.c)Civilnéhosporového
poriadku (bod 156. v spojení so záverom bodu 160. a bodu 161., s bodom 164. a s prvou vetou bodu 166.
rozsudku okresného súdu). Civilný sporový poriadok v § 137 písm. c) umožňuje žalobou požadovať, aby
sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Nakoľko dovolateľom nastolenú právnu otázku odvolací súd neriešil, dovolateľ teda v dovolaní
nevymedzil právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Dovolací súd
je prísne viazaný otázkou vymedzenou dovolateľom, nemôže je modifikovať ani prispôsobovať (II.

ÚS 291/2021). Dovolacia argumentácia z uvedených dôvodov nepredstavuje vymedzenie podstatnej
právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.

22. Zhrnúc vyššie dovolací súd konštatuje, že dovolanie dovolateľa nie je dôvodné, dovolací súd preto
dovolanie podľa ustanovenia § 448 zamietol.

23. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech
vo veci, dovolací súd mu preto priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v
celom rozsahu.

24. Pokiaľ ide o návrh žalovaného zo dňa 24.04.2019 na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia, najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie (§ 444 ods. 2 CSP) a v
súlade s jeho ustálenou praxou o tom nevydal samostatné uznesenie.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.