Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Krišková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/15/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515212018
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1515212018.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného: Erben & Erben,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111, proti žalovaným:
1. Kochanovská agromliekareň s.r.o., so sídlom Kochanovce 218, 066 01 Kochanovce, IČO: 44 696
868, 2. B.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 18.078,61 Eur s
príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
č. k. 1CbZm/547/2015-165 zo dňa 29.11.2018 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V č. k. 1CbZm/547/2015-181 zo dňa 12.04.2019 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.
1CbZm/547/2015-165 zo dňa 29.11.2018 o d m i e t a .
II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/547/2015-181 zo dňa
12.04.2019 p o t v r d z u j e .
III. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava V rozhodol dňa 29.11.2018 rozsudkom pre zmeškanie č. k.
1CbZm/547/2015-165, ktorým žalobu zamietol (výrok I) a priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II).
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, doručenej dňa 02.06.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť zmenkovú sumu 28.061,61 Eur spolu so
6% úrokom ročne z dlžnej sumy od 15.06.2013 do zaplatenia a odmenu zo zmenky v sume 93,53 Eur
titulom doposiaľ neuhradenej zmenkovej sumy a nahradiť mu trovy konania.
3.Nakoľkopodaním,doručenýmsúduprvejinštanciedňa10.07.2015,dispozičnýmúkonomčiastočného
späťvzatia žaloby vzal žalobca žalobu v časti zmenkovej sumy 9.983,- Eur a v časti príslušenstva
predstavujúceho 6% úrok zo zmenkovej sumy 9.983,- Eur od 08.07.2015 do zaplatenia späť, súd
prvej inštancie uznesením č. k. 1CbZm/547/2015-42 zo dňa 30.09.2015, právoplatným dňa 09.11.2015,
konanie v predmetnej časti zastavil.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej sporovej veci bolo na deň 29.11.2018 nariadené
pojednávanie, pričom v predvolaní na pojednávanie boli strany sporu poučené, že v prípade, ak sa na
pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh
druhej sporovej strany rozhodne súd prvej inštancie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie
s poučením bolo stranám sporu riadne a včas doručené. Termín pojednávania, odročeného na deň29.11.2018 vzali strany sporu na vedomie na predošlom pojednávaní, nariadenom na deň 25.10.2018
s tým, že písomne volaní už nebudú. Napriek uvedenej skutočnosti sa žalobca, resp. jeho právny
zástupca bez uvedenia dôvodu a ospravedlnenia svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami na
predmetnépojednávanienedostavil.Žalovanív1.a2.radezhodnenavrhli,abyboloožaloberozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p“).
5. Súd prvej inštancie v súlade s § 278 C.s.p. dospel k záveru, že v predmetnej sporovej veci boli
splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým bola žaloba zamietnutá.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie uplatnil žalobca v zákonnej lehote ako prostriedok
nápravy podanie, ktoré označil ako „Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie“ (§ 277 C.s.p.), pričom
alternatívne v ňom navrhol, aby bolo považované za odvolanie (§ 356 písm. b) C.s.p.).
7. Predmetné podanie dôvodila žalujúca strana sporu tým, že v danom sporovom konaní je vylúčená
aplikácia Civilného sporového poriadku, nakoľko konanie bolo začaté v zmysle zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase, pretože žalobca sa domáhal vydania
zmenkového platobného rozkazu a s poukazom na ustanovenie § 471 ods. 2 C.s.p. sa konania o
zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze, ktoré začali pred dňom nadobudnutia účinnosti C.s.p.
dokončia podľa doterajších predpisov. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní,
nariadenom súdom prvej inštancie na deň 25.10.2018, bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť
doručiť súdu prvej inštancie vyjadrenie k podaniu žalobcu, a to práve na ich žiadosť, pričom jedine
za uvedeným účelom bolo predmetné pojednávanie odročené. Keďže v stanovenej lehote žalobcovi
uvedené vyjadrenie doručené nebolo, dôvodne predpokladal, že súd prvej inštancie na pojednávaní,
nariadenom na deň 29.11.2018 rozhodovať nebude, a že dôjde k jeho opätovnému odročeniu - práve
kvôli jeho stanovisku k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré bolo následne žalobcovi doručené
dňa 03.12.2018 a na vyjadrenie, ku ktorému bol žalobca vyzvaný v lehote 10 dní - ktorá však uplynula až
po uskutočnení predmetného pojednávania. Žalobca má za to, že povinnosť vyjadriť sa, na realizovanie
ktorej bol zo strany súdu prvej inštancie zaviazaný, a rozhodnutie v spore pred tým, ako sa žalobca
reálne vyjadrí, narúša značne princíp spravodlivého konania. Keďže súd prvej inštancie považoval pre
posúdenie a konanie vo veci za dôležité vyjadrenie žalobcu (inak by ho naň nevyzval), jeho rozhodnutie
bez predošlého vyhodnotenia písomného vyjadrenia žalobcu je predčasné, nespravodlivé a porušujúce
nielen princípy C.s.p., ale aj Ústavu SR a v rozpore s judikatúrou ESĽP. Navyše, pokiaľ súd prvej
inštancie rozhodoval v zmysle § 278 C.s.p., musela tak byť splnená podmienka nielen samotného
predvolania na pojednávanie, ale aj poskytnutie informácie o následkoch nedostavenia sa, ktoré má byť
obsiahnuté v predvolaní na konkrétny úkon. Z predvolania sporových strán na pojednávaní, nariadenom
na deň 25.10.2018 poučenie, resp. informácia o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
absentuje, čo je ďalším dôvodom pre nesplnenie podmienok pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Žalobca
sa počas konaní vždy zúčastňoval na pojednávaniach a vždy v lehote podával vyjadrenia a objasňoval
skutočnosti, preto rozhodnutie v jeho neprítomnosti považuje za nespravodlivé a v extrémnom rozpore
s princípom na spravodlivé konanie.
8. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že predmetný
rozsudok pre zmeškanie zruší a nariadi nové pojednávanie, alebo alternatívne, aby bolo predmetné
podanie posúdené ako odvolanie pre nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s
dôvodmi odvolania žalobcu proti kontumačnému rozsudku dospel k záveru, že je potrebné ho odmietnuť.
10. Podľa § 137 písm. a) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
11. Podľa § 278 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobu zamietne, ak :a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne
a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia savrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami.
12. Podľa § 279 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
13. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
14. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej
pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej
iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje sporové konanie a má záujem na efektívnom vedení
súdneho konania, ako aj žalovaný, ktorý v prípade, ak má záujem na svojom procesnom úspechu vo
veci, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. Právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom
poriadku za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu sporových
strán zásadne rovnako, preto došlo k zavedeniu sankcie za procesnú pasivitu aj na strane žalobcu,
ktorou je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Predpokladmi vydania rozsudku
pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. sú: a) riadne a včasné predvolanie žalobcu na pojednávanie
spolu s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
ktorým žalobu zamietne; b) nedostavenie sa žalobcu na nariadené pojednávanie; c) neprítomnosť
žalobcu nebola včas a vážnymi okolnosťami ospravedlnená; d) návrh žalovaného na rozhodnutie
sporu predmetným rozsudkom. Pri splnení uvedených zákonných predpokladov je rozhodnutie sporu
rozsudkomprezmeškanieobligatórne.Rozsudokprezmeškaniesanevydávapoštandardnomvykonaní
dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
16. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej
klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je
predmetomkonaniaaakýmspôsobomsúdprvejinštanciemeritórnerozhodol-čižalobevyhovelcelkom/
sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné
ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok).
Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie
pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na
vydanietakéhotorozhodnutia.Existenciapredmetnéhodôvodujevprvomradepodmienkouprípustnosti
odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386
písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu nedospel k
záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa §
278 C.s.p. a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil ani iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej
inštancie bránil daným spôsobom rozhodnúť. Uvedená sporová vec bola pôvodne iniciovaná na základe
žalobcom podaného návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 02.06.2015 (bližšie
viď ods. 2 odôvodnenia). Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, inštitút zmenkového platobného rozkazu (§
175 O.s.p. v znení účinnom do 22.12.2015) nie je v C.s.p. upravený, zákonodarca preto vychádzal zo
skutočnosti, že začaté konania, v ktorých bol do 22.12.2015 žalovanej strane sporu doručený zmenkový
platobný rozkaz a neboli právoplatne skončené do 30.06.2016, sa dokončia podľa pôvodných predpisov
(bližšie viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/23/2018 zo dňa 25.07.2018). V predmetnom konaní -
ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, však k vydaniu zmenkového
platobného rozkazu nedošlo, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa v danom prípade nejedná o konanie o
zmenkovomplatobnomrozkaze,pretosanaňpoužitieO.s.p.tak,akotoupravujeprechodnéustanovenie
§ 471 ods. 2 C.s.p., nevzťahuje. S poukazom na uvedené tak mal odvolací súd za preukázané, že v
sporovomkonaníbolasplnenáajzákonnápodmienkaexistenciežalobynaplnenievzmysleustanovenia
§ 137a) C.s.p. (v spojení s § 278 C.s.p).18. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, na prvé pojednávanie, nariadené v uvedenej sporovej veci zo
strany súdu prvej inštancie na deň 18.06.2018, boli obe sporové strany písomne predvolané (žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.05.2018, č. l. 80 a žalovaní v 1. a 2. rade obaja dňa
05.06.2018, č. l. 77 spisu), pričom súčasťou predmetného predvolania bolo zároveň aj riadne procesné
poučenie obsahujúce poučenie o možnosti vydania kontumačného rozsudku v zmysle ustanovení §
274 až § 278 C.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že dané pojednávanie bolo zrušené, súd prvej inštancie
následne obe sporové strany písomne predvolal a doručil im riadne procesné poučenie, obsahujúce
poučenieajvzmysle§274až§278C.s.p.-žalobcuprostredníctvomprávnehozástupcudňa05.06.2018
(č. l. 87 spisu), žalovaného v 1. rade dňa 21.06.2018 (č. l. 96) a žalovaného v 2. rade dňa 21.06.2018
(č. l. 82 spisu). Všetky ďalšie pojednávania, nariadené v predmetnej sporovej veci zo strany súdu prvej
inštancie, ako vyplýva aj zo zápisníc tvoriacich obsah súdneho spisu, boli odročované v prítomnosti
oboch sporových strán, ktoré termíny brali na vedomie s tým, že písomne na ne volané nebudú.
Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že nakoľko žalujúca strana je v predmetnom sporovom
konaní zastúpená advokátom (generálne plnomocenstvo zo dňa 01.04.2015, č. l. 5 spisu), ktorý bol na
prvé pojednávanie vo veci (a aj to nasledujúce, nakoľko došlo k jeho zrušeniu) riadne a včas písomne
predvolaný (pričom zo strany súdu prvej inštancie došlo zároveň k splneniu podmienky riadneho
procesného poučenia aj v zmysle § 274 až § 278 C.s.p.), a na všetky ostatné pojednávania bral osobne
advokát žalobcu termíny na vedomie, je bez pochybností možné - aj s akcentom na právne vzdelanie
právneho zástupcu žalobcu a povinnosť výkonu jeho povolania s odbornou starostlivosťou - vyvodiť
záver, že o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie, bol žalobca riadne poučený, čím je dané splnenie podmienky v zmysle § 278 písm. a) C.s.p.
19. Vzhľadom na to, že žalobca sa predmetného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť v zmysle §
278 písm. b) C.s.p. neospravedlnil a žalovaní v 1. a 2. rade navrhli rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
po posúdení splnenia procesných podmienok podľa § 278 C.s.p. v rozhodnom čase bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pretože takéto rozhodnutie je pri
splnení zákonných predpokladov obligatórne a súd ho musí vydať.
20. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani odvolací argument žalobcu, že sa nedostavil na predmetné
pojednávanie z dôvodu, že mu v čase pojednávania, nariadeného na deň 29.11.2018 plynula lehota
(stanovená súdom prvej inštancie) na vyjadrenie k podaniu žalovanej strany sporu, nakoľko je to práve
žalobca, ktorý je subjektom obzvlášť dotovaným tzv. procesnou diligenciou, a teda zodpovednosťou
za priebeh sporu. Zároveň je nevyhnutné podotknúť, že právom sporovej strany je byť prítomný na
pojednávaní, z čoho vyplýva, že žalobca predvolaním na predmetné pojednávanie, termín ktorého vzal
prostredníctvom právneho zástupcu na vedomie na predošlom pojednávaní, dostal aj týmto spôsobom
príležitosť sa pred súdom prvej inštancie ku žalovanými v 1. a 2. rade tvrdeným skutočnostiam, tvoriacim
obsah ich vyjadrenia, ktoré mu bolo v priebehu sporového konania zo strany súdu prvej inštancie
(ako aj žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle pokynu súdu prvej inštancie, vyplývajúceho zo zápisnice
z pojednávania, nariadeného na deň 25.10.2018, č. l. 119 spisu) riadne doručené, vyjadriť (bližšie viď
napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 177/2014 zo dňa 29.09.2015). Na základe uvedeného tak možno
jednoznačne konštatovať, že je to práve pasivita žalobcu, spočívajúca v jeho neúčasti na predmetnom
pojednávaní bez akéhokoľvek predošlého ospravedlnenia, ktorou sa sám diskvalifikoval z možnosti
vyjadriť sa k podaniu žalovaných v 1. a 2. rade a prípadnému rozporovaniu jeho obsahu.
21. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní absenciu zákonných podmienok pre vydanie rozsudku v
zmysle § 278 C.s.p. nepreukázal, jeho odvolanie tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd, postupujúc podľa § 386 písm. c) C.s.p. ako neprípustné
odmietol.
22. Keďže, ako už bolo uvedené vyššie (ods. 6 odôvodnenia), žalovaný ako procesný prostriedok obrany
podal taktiež návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie o ňom rozhodol uznesením
č. k. 1CbZm/547/2015-181 zo dňa 12.04.2019 tak, že predmetný návrh zamietol.
23. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetnú sporovú vec nie je možné považovať za konanie o
zmenkovom platobnom rozkaze (a na základe toho aplikovať príslušné ustanovenia O.s.p. v zmysle §
471 ods. 2 C.s.p.) a samotný návrh žalobcu na zrušenie kontumačného rozsudku nie je dôvodný - jednak
preto, že termín predmetného pojednávania vzali sporové strany na vedomie (pričom súd prvej inštancie
si svoju poučovaciu povinnosť na predošlých pojednávaniach, na ktoré boli sporové strany písomnevolané, riadne splnil) a zároveň aj preto, že žalobca ani právny zástupca sa na pojednávanie, nariadené
nadeň29.11.2018nedostavili,svojuneprítomnosťvčasavážnymiokolnosťamineospravedlnili.Nakoľko
v danom prípade nedošlo k splneniu podmienok podľa § 281 ods. 1 C.s.p., súd prvej inštancie návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietol.
24. Žalobca podal proti uvedenému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), d), e) a h) C.s.p., t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je podľa žalobcu nesprávne, nakoľko pre posudzovaný
prípad je potrebné aplikovať znenie O.s.p. a nie ustanovenia C.s.p. z dôvodu, že sa jedná o konanie
o zmenkovom platobnom rozkaze. Úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej za konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze nie je možné považovať každé konanie, v ktorom bol podaný návrh na vydanie
zmenkového platobného rozkazu, ale len také, kde bol vydaný, je nesprávna. Zmenkové konanie
je zvláštnym typom konania, charakter ktorého je daný predovšetkým jeho špecifickým predmetom,
ktorým je nárok zo zmenky. Keďže predmetné konanie začalo návrhom na vydanie zmenkového
platobnéhorozkazu,hocineboloukončenévskrátenejforme,jepotrebnéajnaďalejpostupovaťvzmysle
príslušných ustanovení O.s.p. Žalobca má za to, že nesprávnou aplikáciou právnych predpisov zaťažil
súd prvej inštancie konanie takou vadou, že neboli splnené procesné podmienky na aplikáciu súdom
odôvodnených právnych noriem a tiež vadou, že nesprávnym procesným postupom bolo žalobcovi
znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Rozsudok pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p. je sankciou za pasivitu
žalobcu, pričom jeho účelom je čeliť prieťahom konania zámernou pasivitou, spočívajúcou v neúčasti
na pojednávaní a nevyjadrovaní sa, k čomu však zo strany žalobcu nedochádzalo (na rozdiel od
žalovaných v 1. a 2. rade) a aj napriek tomu súd prvej inštancie príliš formalisticky, zneužijúc ustanovenia
C.s.p. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, čo je v rozpore so zásadami spravodlivej ochrany
sporových strán podľa čl. 2 C.s.p., resp. § 1 O.s.p., ktorý sa má v danej veci podľa žalobcu aplikovať.
Žalobca bol v spore aktívny, nevidí dôvod na vyvodenie záveru o splnení procesných podmienok pre
rozhodnutie formou rozsudku pre zmeškanie, a to aj s poukazom na plynutie lehoty na vyjadrenie k
podaniu žalovaných v 1. a 2. rade, počas ktorej bolo nariadené pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
kontumačný rozsudok.
26. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie
zrušil a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
27. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobca uvádza identické dôvody
ako v rámci odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, s ktorého znením sa taktiež nestotožňujú. Žalovaní
v 1. a 2. rade majú jednoznačne za to, že na predmetné konanie je nevyhnutné aplikovať C.s.p.,
pretože vo veci nebol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to,
že ich vyjadrenie bolo žalobcovi doručené súbežne s vyjadrením vyhotoveným pre súd prvej inštancie,
nakoľko bol takto usmernený a o predmetnej skutočnosti informoval na poslednom pojednávaní spolu
s preukázaním doručenia zásielky žalobcovi. Súd prvej inštancie už pred vydaním rozsudku pre
zmeškanie mal za preukázané, že žalobca sa mal čas oboznámiť s vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade
aprípadnesaknemuajvyjadriť.Keďžejenepochybné,žesažalobcaaniprávnyzástupcanapredmetné
pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnili, žalovaní
v 1. a 2. rade navrhli rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie - aj s poukazom na zásadu „právo
patrí bdelým“.
28. Žalobca následne vo svojom vyjadrení opakovane poukázal na to, že sa jedná o konanie o
zmenkovom platobnom rozkaze, v rámci ktorého je v zmysle § 471 ods. 2 C.s.p. nevyhnutné pokračovať
podľa O.s.p. Na margo doručenia vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade priamo žalobcovi ako skutočnosti
preukazujúcej dostatočný časový úsek pre oboznámenie sa s predmetným podaním žalobca uviedol, že
za rozhodujúcu nepovažuje poštovú doručenku (z ktorej zároveň vyplýva, že zásielka bola doručovaná
žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi), ale prezenčnú pečiatku súdu prvej inštancie a opakovane
konštatoval, že lehota na vyjadrenie v zmysle jeho výzvy žalobcovi uplynula až 13.12.2018, čiže povydaní rozsudku pre zmeškanie. Navyše, práve pre žalovanými v 1. a 2. rade nedodržanú súdom
prvej inštancie stanovenú lehotu sa žalobca pojednávania nezúčastnil, nakoľko očakával ich vyjadrenie
za účelom zaujatia stanoviska. Vo vzťahu k zásade „právo patrí bdelým“ žalobca zdôraznil, že bol v
priebehu celého konania aktívny, vždy reagoval na všetky podania a vyjadrenia žalovanej strany sporu
a pojednávania, ktoré boli vo veci nariadené, boli vždy odročované z dôvodu na strane žalovaných, nie
žalobcu. Formalistický výklad v zmysle C.s.p. by bol podľa žalobcu nespravodlivý a porušoval by princípy
a práva garantované Ústavou SR. V predmetnom prípade tak podľa žalobcu neboli splnené podmienky
pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom.
29. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení na margo žalobcom spochybňovaného podacieho lístka,
preukazujúceho doručenie dotknutého vyjadrenia priamo žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi
poukázali na to, že sa jednalo o pokyn súdu prvej inštancie, ktorý bol daný na predošlom pojednávaní,
na ktorom bol prítomný aj samotný žalobca, a teda mal vedomosť o tom, že mu vyjadrenie žalovanej
strany sporu bude doručené priamo a nie prostredníctvom súdu. Žalovaní v 1. a 2. rade majú za to, že
pokiaľkvráteniupredmetnejzásielkynedošlo,žalobcajuriadneprevzalaajnapriekuvedenémužalobca
zavádza, že sa k ich vyjadreniu dostal až prostredníctvom súdu dňa 03.12.2018, t.j. po pojednávaní,
na ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Žalovaní v 1. a 2. rade tak naďalej trvajú na tom, že
podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 278 C.s.p. boli splnené.
30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal predmetné odvolanie žalobcu v zmysle § 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s uvádzanými dôvodmi dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/547/2015-181
zo dňa 12.04.2019 nie je možné vyhovieť.
31. Podľa § 281 ods. 1 a 2 C.s.p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo
veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
32.Zcitovanéhoustanoveniavyplýva,ževprípade,akbolvydanýkontumačnýrozsudoknapojednávaní
podľa § 278 C.s.p., na ktorom sa nezúčastnil žalobca, môže za zákonom stanovených podmienok
požiadaťozrušeniekontumačnéhorozsudku.Základnýmpredpokladomprejehozrušenieje,žežalobca
zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľných
dôvodov. Zároveň musí podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie do 15 dní, odkedy sa o
kontumačnom rozsudku dozvedel. O predmetnom návrhu sa rozhoduje uznesením, ktorým súd prvej
inštancie buď návrhu vyhovie - rozsudok zruší a nariadi pojednávanie, alebo návrh zamietne. Vzhľadom
na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je v zmysle § 281 ods. 1 C.s.p. právnou normou definovaný,
je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti s ohľadom na konkrétny prípad posúdi ako okolnosti hodné
ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C.s.p.
sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na
pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie
možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie pojednávania.
33. Odvolací súd konštatuje, že existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní je
dôvodom využitia samostatného prostriedku procesnej obrany - návrhu na zrušenie kontumačného
rozsudku. Avšak žalobcom opakovane tvrdená okolnosť zmeškania predmetného pojednávania,
spočívajúca v plynutí lehoty na vyjadrenie k podaniu žalovanej strany sporu ani v tomto prípade
neobstojí, pričom odvolací súd opätovne odkazuje na argumentáciu uvedenú v ods. 20 odôvodnenia
tohto rozhodnutia. Odvolací súd dáva zároveň do pozornosti, že príčina zmeškania pojednávania zo
strany žalobcu musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných
dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti - toho, čo je v danej veci možné ospravedlniť (bližšie viď napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/34/2020 zo dňa 21.08.2020), čo však v danom prípade v celom rozsahu
absentuje. Rovnako tak odvolací súd konštatuje, že pre posúdenie splnenia podmienok v zmysle § 281
ods. 1 a 2 C.s.p. je tvrdenie žalobcu o konaní o zmenkovom platobnom rozkaze taktiež bezpredmetné
- bližšie viď ods. 17 odôvodnenia.
34. Odvolací súd zároveň uvádza, že skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie žalobcom tvrdeného záveru, že rozhodnutie súduprvej inštancie porušuje právo na súdnu ochranu. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle čl. 46 Ústavy
SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to,
aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia
činnosť ÚS SR (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
35. Vzhľadom na to, že povinnosťou žalobcu je nielen povinnosť tvrdenia, ale zároveň aj listinnými
dôkazmi preukázať, resp. minimálne osvedčiť existenciu ospravedlniteľného dôvodu (dôvodov), pre
ktorý došlo k zmeškaniu predmetného pojednávania vo veci, čo v danom prípade splnené nebolo,
nakoľko žalobca v odvolaní proti predmetnému uzneseniu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
jeho (ich) existenciu a po obsahovej stránke iba opakovane poukazoval na identické skutočnosti
uvádzané v samotnom odvolaní proti kontumačnému rozsudku, odvolací súd napadnuté uznesenie
Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/547/2015-181 zo dňa 12.04.2019 ako vecne správne potvrdil.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko v odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, vznikol im
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Avšak s ohľadom na to, že žalovaným v 1. a 2. rade reálne
žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.
37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.