Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoPr/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206788
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6718206788.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Zity Nagypálovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
D.. V. A., nar. XX. januára XXXX, bytom M. R. V. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený JUDr. Andreou
Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, so sídlom AK Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, IČO: 47 134
747, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod
Banská Bystrica, IČO: 36 022 047, so sídlom Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 6Cpr/11/2018-558 zo dňa 1. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými okresný súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018 je neplatné a určil, že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2005 naďalej trvá, m
e n í tak, že žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že
pracovný pomer trvá, zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) čiastočným rozsudkom, č.k.

6Cpr/11/2018-558 zo dňa 1. júla 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“)
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018 je neplatné (prvá
výroková veta) a zároveň určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2005 naďalej trvá (druhá výroková veta). V tretej výrokovej vete
okresný súd uviedol, že o trovách konania rozhodne v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom
nároku.

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie čiastočným
rozsudkom, prvým v poradí, č.k. 6Cpr/11/2018-338 zo dňa 27.06.2019 určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018 je neplatné a určil, že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
11CoPr/6/2019-410 zo dňa 28.05.2020 rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie explicitne
nevyplýva, čoho sa žalobca v konaní domáhal a ako žiadal rozhodnúť; súd prvej inštancie iba nadviazal

na predošlý rozsudok (prvý v poradí) a poukázal na právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení. V zásade súd prvej inštancie v plnom rozsahu do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
prevzal dôkazy vykonané po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, poukázal na zmenuzákonného sudcu a dôkazy, ktoré vykonal, stručne odôvodnil, čo z týchto dôkazov zistil. Pri rozhodovaní
aplikoval ustanovenie § 77 a § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

1.2 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že súd prvej inštancie považoval 2-
mesačnú lehotu na podanie žaloby za dodržanú, nakoľko k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
došlo dňa 19.10.2018 a žaloba bola podaná dňa 17.12.2018. Okresný súd ustálil, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2005 pracovný pomer, ktorým bol žalobca
prijatý na pracovnú pozíciu ekonomického námestníka. Dodatkom č. 6 zo dňa 28.08.2018 došlo k zmene

pracovnej náplne s popisom pracovných činností; dodatkom došlo ku zmene druhu práce a zmene
mzdových podmienok u žalobcu. Z pracovnej náplne žalobcu boli vypustené dva body týkajúce sa
odberateľských faktúr a pridané mu boli štyri body ohľadne mobilných telefónov. Ostatné body pôvodnej
pracovnej náplne ostali nezmenené; žalobca ich vykonával aj po 28.08.2018.

1.3 Okresný súd zistil, že dňa 19.10.2018 žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer postupom

podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným
spôsobom. Žalovaný pracovný pomer okamžite skončil z dôvodu neplnenia pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a neplnenia povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne žalobcom;
obsahom bodu 9 pracovnej náplne bolo vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob a podľa
bodu 15 vykonávanie aj iných prác súvisiacich so zabezpečovaním a plnením úloh v súlade s pracovným

zaradením nariadeným nadriadeným vedúcim zamestnancom. Z odôvodnenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru okresný súd poukázal na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcovi na pracovnej
porade dňa 04.09.2018 nariadil, aby prevzal sklad po skladníčke H. O. a v počítačovom programe
PROFIT viedol v elektronickej podobe pohyb skladových zásob, čo žalobca odmietol, a to aj napriek
opakovaným výzvam na plnenie si pracovných povinností zo strany svojho zamestnávateľa. Ak žalobca

považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, poukázal na to, že nebola splnená
hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.1
písm. b) Zákonníka práce s tým, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaný uvádzal,
že došlo u neho k organizačnej zmene - zrušeniu funkcie skladníka. Ak išlo o organizačnú zmenu,
táto nebola dôvodom na uzavretie Dodatku č. 6 k pracovnej zmluve, zamestnávateľ žalobcu neuviedol

na tejto listine, že u žalobcu sa mení druh práce, kedy nebude vykonávať činnosť v pozícii referenta,
naopak, bude vykonávať pracovnú pozíciu skladníka. Žalobca tvrdil, že pred podpísaním Dodatku č. 6
ho žalovaný neoboznámil s tým, že bude mať povinnosť prevziať sklad po H. O. a viesť v programe
PROFIT pohyb skladových zásob. Táto zmena nemohla byť žalobcovi pred podpisom dodatku známa
ani z bodu 9 pracovnej náplne zo dňa 28.08.2018, tento zostal nezmenený v zmysle bodu 11 náplne

práce zo dňa 13.11.2017. Ak v zmysle bodu 9 náplne práce zo dňa 28.08.2018 bolo náplňou práce
zamestnanca vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob, toto si žalobca plnil v celom rozsahu,
čo aj žalovanému uviedol v bode 1 písomného stanoviska voči okamžitému skončeniu pracovného
pomeru. V pracovnej náplni zamestnanca sa nenachádzal bod - fyzické prebratie a spravovanie skladu,
ani bod - účtovné vedenie skladu v programe PROFIT a zodpovedanie za pohyby skladových zásob.

Žalobca tvrdil, že prácu s predmetným softwarom neovládal, na tieto úkony nebol nikým zaškolený, a
preto nemohol zodpovedne vykonávať prácu s programom PROFIT. Všetky svoje ostatné povinnosti v
zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy si plnil. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď
žalobcu,keďpoukázalnato,žeunehodošlokzníženiumzdy,odbudlimudvabodypracovnejnáplne,ale
pribudli ďalšie štyri. Už pred rokovaním o zmene pracovnej zmluvy žalobca so znížením základnej mzdy

nesúhlasil a žalovanému oznámil, že žiaden dodatok o zmene pracovnej náplne nepodpíše. Podstatné
z jeho výpovede bolo, že žalovaný mu čiastočne vyšiel v ústrety vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav,
reálne výdaj materiálu a naskladňovanie robila fyzicky iná osoba; žalobca mal vystavovať len príjmové
a pokladničné doklady, resp. viesť evidenciu pohybu zásob na sklade. Z tvrdení žalovaného okresný
súd vyvodil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom bolo to, že žalobca

odmietol viesť sklad po H. O., odmietol viesť evidenciu, resp. pracovať v programe PROFIT, ktorým sa
monitorovali pohyby skladových zásob - vytvárali sa príjemky, prevodky a výdajky. Žalovaný mal zato,
že povinnosť viesť účtovníctvo skladových zásob zamestnávateľa v elektronickej forme vyplýva z bodu
9 pracovnej náplne žalobcu. Žalobca od počiatku odmietal v programe PROFIT pracovať a oponoval
tým, že z pracovnej náplne mu nevyplýva žiadna taká pracovná činnosť, že má viesť účtovnú evidenciu

skladových zásob v programe PROFIT. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že žalobca bol uzrozumený s tým,
čo bude po podpise dodatku k pracovnej zmluve v zmysle popisu pracovnej činnosti vykonávať, čo
od neho zamestnávateľ očakáva, pričom po vzájomnom súhlasnom konsenze bol dodatok k pracovnej
zmluve dotknutými stranami podpísaný.1.4 Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie v zásade vyhodnotil len výpoveď D.. A.
A., ktorý bol bezprostredne nadriadeným žalobcu a ktorý uviedol, že z dodatku k pracovnej zmluve

žalobcu vyplýva povinnosť žalobcu viesť skladové hospodárstvo, čo do účtovnej stránky veci; bod 15
pracovnej náplne zastrešuje všetky ostatné povinnosti. Podľa svedka nebolo na mieste porovnávať
náplň pôvodnej funkcie skladník, ktorá sa rozdelila na dve funkcie, a to účtovná stránka - žalobca a
fyzické vedenie skladu, ktoré mal na starosti pán B.. Žalobca mal viesť účtovníctvo v programe PROFIT
a nie vykonávať reálne funkciu skladníka. Uvedené tvrdenia svedka súd prvej inštancie vyhodnotil, že

vypovedal v prospech žalobcu; podrobne vysvetlil vedenie účtovníctva žalobcom, prevodky, výdajky,
program PROFIT skladového hospodárstva, vysvetlil nadstavbu, ktorú žalobca vykonával. Pokiaľ ide
o podanie žalobcu zo dňa 16.09.2011 je vysvetlením bodu 9 pracovnej náplne žalobcu, ktorá sa mu
vytýkala v okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobca ním preukazoval, že vytýkanú náplň v
bode 9 nevykonával tak, ako mu je vytýkané, ale v rámci bodu 9 ako účtovník spracovával prácu pani
O. do konečného sumáru. Žalobca tak uviedol, že toto je náplňou práce bodu 9 a nie je to manuálne

spracovanie papierových prevodiek, príjemiek a výdajok, nakoľko to bolo prácou skladníčky v programe
PROFIT. V zmysle uvedeného okresný súd ustálil, že úprava pracovnej náplne v pracovnej zmluve
v bode 9 a v bode 15 je dostatočná, na základe ktorej však žalobca neporušil pracovné povinnosti.
Žalobcovi po podpise dodatku k pracovnej zmluve bolo vysvetlené, čo sa od neho v novej pracovnej
pozícii očakáva, aká bude pracovná činnosť a náplň skladu; vykonával činnosť - pohyby zásob v

programe PROFIT, táto činnosť spadala do novej pozície pani O.. Súd po oboznámení sa s pracovnou
náplňou žalobcu zo dňa 28.08.2018 a jej bodmi 9 a 15, ako aj s okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 19.10.2018 konštatoval, že v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo vymedzené,
žežalobcovibolonapracovnejporade04.09.2018uložené,abyprevzalskladpoO.,vprogramePROFIT
zodpovedal za pohyby skladových zásob. Prevzatie skladu po skladníčke O. nevyplývalo z pracovnej

náplne ani z Dodatku č. 6. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nebude preberať hmotnú zodpovednosť za
sklad, nemá oporu v Zákonníku práce. Svedkovia D.. P. P., D.. M. B., D.. A. A. potvrdili, že žalobca mal
prevziať aj skladové zásoby po O., s čím nesúhlasil, pretože s tým bola spojená hmotná zodpovednosť.
Súhlasil len s vedením účtovníctva v programe PROFIT.

1.5 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že na základe tejto výpovede svedka D..
A. opakovane rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018
je neplatné; zdôraznil, že pri rozhodovaní prihliadal na postavenie zamestnanca ako slabšej strany v
pracovnoprávnom spore a zároveň určil, že pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 14.11.2005 naďalej trvá. Osobitným výrokom okresný súd rozhodol, že o trovách konania bude

rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

2. Proti čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd podľa § 390 C.s.p. sám rozhodol vo veci, odvolaniu v
celom rozsahu vyhovel a rozsudok zmenil tak, že zmeňujúcim rozsudkom zamietne žalobu v celom

rozsahu a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, vrátane trov
odvolacieho konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b), d), f) C.s.p.; tvrdil
tak, že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.1 Žalovaný v konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil závermi vyplývajúcimi z
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 11CoPr/6/2019-410 zo dňa 28.05.2020, ktoré boli

pre okresný súd záväzné. Okresný súd konal svojvoľne, vykonal duplicitné dokazovania, vykonanie
ktorých uložené nebolo a v napadnutom rozsudku sa nevysporiadal s otázkami, posúdenie ktorých mu
odvolacím súdom bolo uložené.

2.2 Odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, súd prvej inštancie sa

nevysporiadal s nastolenými právnymi otázkami a s vykonanými dôkazmi po vrátení veci. Poukázal
na niektoré konštatovania okresného súdu a tvrdil, že tieto sú zmätočné, najmä pokiaľ ide o bod 9
náplne práce, úpravu pracovnej náplne v pracovnej zmluve v bode 9 a v bode 15 a ďalšie zmätočné
konštatovania okresného súdu. Žalovaný pritom zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahujeani zmienku o právnej argumentácii žalovaného, s touto sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal,
neuviedol argumenty, ktorými by odôvodnil, prečo sa s argumentáciou žalovaného nestotožňuje.
Okresný súd rovnako postupoval vo vzťahu k argumentom predneseným v konaní samotným žalobcom,

avšak tomuto nakoniec vyhovel. Odvolateľ tak tvrdil, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, relevantné
odôvodnenie absentuje, resp. je zmätočné a súd prvej inštancie neposkytol odpoveď na podstatné
otázky.

2.3 S poukazom na konkrétne listinné dôkazy a konkrétne výpovede svedkov odvolateľ tvrdil, že

preukázal ním tvrdené skutočnosti a súd prvej inštancie si nesprávne, napriek výsledkom vykonaného
dokazovania, osvojil jednostranné tvrdenia žalobcu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, tieto sú vo vzájomnom rozpore a zároveň aj v rozpore s rozhodnutím súdu vo veci. V
podanom odvolaní tvrdil, že žalovaný preukázal, že žalobca mal dostatočnú vedomosť o svojom ďalšom
pracovnom pôsobení vrátane pracovných činností, ktoré bude mať povinnosť podpisom Dodatku č. 6
k pracovnej zmluve vykonávať. Uvedené preukazujú výpovede Ing. P., ktoré žalovaný považoval za

kľúčové, objektívne a nestranné svedectvo. Súd prvej inštancie nesprávne stotožňoval pracovnú pozíciu
pani O. - skladníčky s pracovnou pozíciou referent materiálovej učtárne. Žalobca pritom nikdy nemal byť
preradený na pracovnú pozíciu skladník. Uvedené preukázal výpoveďami svedkov D.. P., D.. A.. S týmto
tvrdením sa stotožnil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení; napriek uvedenému sa na výkon práce
skladníčky odvoláva súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

2.4 Žalovaný tvrdil, že preukázal, že žalobcovi sa zmenil druhu práce a náplň práce a povinnosťou
žalobcu bolo digitálne spracovanie prevodiek, príjemiek a výdajok v programe PROFIT. To, že žalobca
bude vykonávať funkciu referenta materiálovej učtárne a čo táto funkcia obnáša, bolo všeobecne známe,
potvrdili to aj svedecké výpovede pani O., D.. B. a D.. P.. Na znenie náplne práce po

zmene pracovného zaradenia je potrebné nahliadať inak vo vzťahu k pracovnej pozícii, ktorú žalobca
zastával do 31.08.2018 a inak v súvislosti s pracovnými činnosťami, ktoré mal zastávať po 01.09.2018.
Najmä to vyplýva z dovtedajšieho druhu práce, ktorým bolo „samostatné zabezpečovanie odborných,
ekonomických agend,“ pričom od 01.09.2018 náplňou práce žalobcu bolo „vykonávanie ekonomických
prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky, vedenie účtovnej evidencie

a realizácia účtovných operácií.“ Práve s uvedeným súvisia body 9 a 15 pracovnej náplne, nakoľko
z druhu práce žalobcu vyplýva aj jeho pracovná náplň. Odvolateľovi nebolo jasné, z akého dôvodu
súd prvej inštancie zdôrazňuje manuálne spracovanie papierových prevodiek, príjemiek a výdajok, keď
predmetom sporu bol výkon činnosti spracovaním týchto dokladov v programe PROFIT a digitálna
zodpovednosť žalobcu. Súd prvej inštancie posúdil prevzatie skladových zásob po skladníčke pani O.

nesprávne; žalovaný nepoprel, že prevzatie skladu po pani O. pôvodne požadoval. Žalovaný preukázal,
že žalobcovi vyšiel v ústrety, upustil od reálneho prevzatia skladu žalobcom a bolo dohodnuté, že
bude viesť len účtovnú stránku skladovej evidencie a fyzické vedenie skladu zverí žalovaný inému
zamestnancovi. Toto bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ale aj mailom D.. B. nadriadenej
odborovej zložke. Sporný zostal teda výkon činnosti spracovania prevodiek, príjemiek a výdajok v

programe PROFIT, a teda účtovná stránka vedenia skladu.

2.5 Odvolateľ taktiež tvrdil, že vyvrátil tvrdenia žalobcu o neúmernom náraste práce po podpise
Dodatku č. 6 k pracovnej zmluve; zamestnanci žalovaného sa podrobne vyjadrili k skutkovým tvrdeniam
žalobcu v súvislosti s ním popisovanými náročnými pracovnými činnosťami a ich rozsahu vrátane výšky

mzdy žalobcu; s touto argumentáciou sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal a nevyjadril sa k
nej. Žalovaný tiež tvrdil, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalobcu zamestnával
ďalej, nakoľko preukázal, že odmietavý postoj k pracovným povinnostiam žalobcu viedol k narušeniu
pracovnej morálky i ostatných zamestnancov a zároveň v dôsledku konania žalobcu sa prevádzkový
útvaržalovanéhoocitolvkrízovejsituáciihraničiacejsohrozenímchoduprevádzky,čorovnakovyplynulo

zo svedeckých výpovedí. Pre zamestnávateľa v procesnom postavení žalovaného bola situácia už
neúnosná a musel pristúpiť k jej riešeniu. Uvedené žalobca preukázal aj zápisnicou z pracovného
stretnutia zo dňa 12.10.2018 a výpoveďou svedkyne Ing. B. a vyplýva to aj zo svedeckej výpovede
D.. F. I.. Odvolateľovi nebolo zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď Ing. A. v
prospech žalobcu; bol to jediný svedok, ktorého osobne vypočul. Svedok pritom potvrdil argumentáciu

žalovaného tým, že tvrdil, že žalobca mal robiť evidenciu skladu na počítači a odmietol to. Svedok
tiež potvrdil zánik funkcie skladníka a vytvorenie dvoch pracovných pozícií, opakované jednania so
žalobcom, na ktorých mu bolo vysvetlené, čo sa od neho čaká a potvrdil zlú situáciu na správe Povodia
Levice vzniknutú konaním žalobcu. Tento svedok potvrdil tie skutočnosti, ktoré počas celého konaniatvrdil a ktorými argumentoval žalovaný; jeho výpoveď sa nedá hodnotiť ako svedecká výpoveď v
prospech žalobcu.

2.6 Ak odvolateľ tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, argumentoval tým, že pracovná zmluva v znení jej Dodatku č. 6 spĺňa všetky
zákonné náležitosti, druh práce, ktorú mal žalobca v pracovnej zmluve a v znení Dodatku č. 6,
je dostatočne určito vymedzený. Pracovná náplň je pritom konkretizácia pracovných úloh, ktoré sú
všeobecne vyjadrené v rámci druhu práce v pracovnej zmluve; Zákonník práce nezakazuje právo

zamestnávateľa vydávať pokyny, ale povinnosť zamestnanca plniť pokyny nadriadených v rámci
pracovných predpisov. Ide o základnú povinnosť. Vyhotovovanie pracovných náplní je právom, nie
však povinnosťou zamestnávateľa. Do pracovnej náplne môže zamestnávateľ kedykoľvek jednostranne
prostredníctvom pokynov vstupovať, rozširovať ju, ale neprekročiť v pracovnej zmluve dohodnutý
druh práce. Zamestnávateľ nemusí žiadať súhlas s pracovnou náplňou; zamestnanec nie je povinný
realizovať obsah pracovnej náplne len za predpokladu, že presahuje rámec druhu práce dohodnutého v

pracovnej zmluve. V zmysle uvedeného žalovaný ustálil, že mohol žalobcovi uložiť aj ďalšie, v pracovnej
náplni bližšie nekonkretizované pracovné úlohy, nevybočujúce z rámca dohodnutého druhu práce.
Nemal však pochybnosti o tom, že druh práce dojednaný v Dodatku č. 6, a to vykonávanie ekonomických
prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky, zodpovedá úlohe vedenia
účtovných dokladov o pohybe skladových zásob a ich spracovanie v programe PROFIT, teda pomocou

výpočtovej techniky. Navyše, plnenie takejto úlohy, ktorú žalobca odmietal, vyplýva z dojednaného
druhu práce v pracovnej zmluve. Záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že považuje pracovnú
náplň v pracovnej zmluve v bode 9 a v bode 15 za dostatočnú a tiež, na základe ktorej žalobca
porušil pracovné povinnosti, bol nesprávny; súd prvej inštancie prijal záver v rozpore s platnou právnou
úpravou, vykonaným dokazovaním ako aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Žalobca plniť úlohy

súvisiace s vyhotovovaním dokladov a výkazov v pohybe zásob, t.j. spracovanie príjemiek, výdajok a
prevodiekvprogramePROFIT,odmietalajnapriekviacerýmnávrhomkompromisnéhoriešeniazostrany
žalovaného.

2.7 Ak súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní prihliadal na postavenie zamestnanca ako

slabšej strany v pracovnoprávnom spore, žalovaný tvrdil, že ako zamestnávateľ žalobcovi niekoľkokrát
vyšiel v ústrety, čo sa potvrdilo z výpovedí jednotlivých svedkov, ako aj z výpovede samotného
žalobcu. Žalovaný pri organizačnej zmene hľadal všetky dostupné riešenia, aby neprišiel nikto z jeho
zamestnancov o prácu; zvýšil žalobcovi pôvodne navrhované platové ohodnotenie; upustil od reálneho
prevzatia skladu žalobcom, ktorý odmietol prevziať hmotnú zodpovednosť za sklad. Napriek uvedenému

žalobca priviedol žalovaného na okraj patovej situácie a aj za tejto situácie sa žalovaný pokúsil so
žalobcom dohodnúť. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je pritom
akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca
po uplatnení výpovede zamestnával počas výpovednej doby. Zo strany žalovaného nešlo o žiadne
diskriminačné konanie voči žalobcovi, žalovaný sa pokúšal vec vyriešiť zmierlivým spôsobom, žalobca

však opakovane odmietal plnenie svojich pracovných úloh. Žalovaný v tomto smere zdôraznil, že
odborný prevádzkový útvar sa v dôsledku konania žalobcu ocitol v krízovej situácii hraničiacej s
ohrozením chodu prevádzky; situácia bola neúnosná a musel pristúpiť k jej riešeniu. Ak súd prvej
inštancie konštatoval, že prihliadal na postavenie zamestnanca ako slabšej strany v pracovnoprávnom
spore, žalovaný tvrdil, že takýto postup je nesprávny; súdne rozhodnutie by malo byť spravodlivé, v

súladesozásadamiCivilnéhosporovéhoporiadku.Zuvedenéhožalovanývyvodil,žesúdprvejinštancie
rozhodoval vo veci zaujato v neprospech žalovaného; tento postup súd prvej inštancie realizoval už
pred zrušením prvého vydaného rozsudku a pokračoval i po vrátení veci. Súd na pojednávaní rozsudok
odôvodnil tak, že pred pojednávaním bol rozhodnutý žalobu zamietnuť, avšak po vypočutí svedka Ing.
A. sa rozhodol žalobe vyhovieť. Ďalším dôvodom mala byť zaužívaná prax prikloniť sa na slabšiu stranu

v konaní. V tomto smere odvolateľ namietal skutočnosť, že Ing. A. A. bol duplicitne vypočutý; v takom
prípade mal súd prvej inštancie predvolať na vypočutie i ostatných svedkov, vyslúchaných vo veci do
časuzmenysudcurozhodujúcehoprejednávanúvec.Zmenazákonnéhosudcunemôžebyťžalovanému
na ťarchu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Žalobca v konkrétnostiach uviedol, že vzhľadom na závery
vyplývajúce zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, považoval za potrebné ho podrobnejšie
vyslúchnuť k jeho pracovnej náplni a vyslúchnuť aj priameho nadriadeného žalobcu, a to Ing. A..Práve z jeho výpovede vyplynulo, že žalobca bol prvýkrát oboznámený s povinnosťou prevziať sklad
až 04.09.2018, a teda až po podpise Dodatku č. 6 k svojej pracovnej zmluve. Svedok uviedol, že
zodpovedať za vedenie skladových zásob mal pán B., ktorý však túto prácu nezvládal. Z uvedeného

dôvodu zamestnávateľ požiadal o pomoc žalobcu bez toho, aby mal túto povinnosť vo svojej pracovnej
náplni uvedenú. Z uvedeného dôvodu bolo dôležité porovnať pracovnú náplň žalobcu a pána B.;
preukázať nelogickosť v konaní žalovaného, keď dvaja ľudia mali v tom istom čase pracovné úlohy
patriace len jednému z nich, pánovi B.. Z výpovede svedka D.. A. pritom vyplynulo, že túto prácu
vyžadoval od žalobcu len dočasne, kým sa pán B. zaučí. Je zrejmé, že žalobca tak nemohol porušiť

závažným spôsobom pracovnú disciplínu, ak odmietol plniť pracovné úlohy, ktoré nemal v pracovnej
zmluve dohodnuté. Žalobca zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii v tom, že dodatkom k pracovnej
zmluve mu boli pridané štyri body pracovnej náplne a dva mu boli odobraté; pracovné povinnosti
mal žalobca v pracovnej náplni riadne určené; došlo k zníženiu jeho finančného ohodnotenia a bez
finančného zadosťučinenia mal plniť pracovné povinnosti za pána B.. Spracovanie prevodiek, príjemiek
a výdajok v programe PROFIT bola práca na dva dni v mesiaci; nešlo o tak podstatnú časť pracovnej

náplne žalobcu, ktorej neplnenie by predstavovalo záväzné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom
k tomu, že žalobca všetky svoje ostatné povinnosti plnil, nemohlo dochádzať k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. Podľa názoru žalobcu si pritom vytýkaný bod 9 pracovnej náplne plnil, nakoľko
podľa tohto bodu mal žaloba vyhotovovať výkazy o pohybe zásob. Bod 9 v pracovnej náplni mal žalobca
už niekoľko rokov a tento pravidelne mesačne plnil. Z uvedeného žalobca vyvodil, že svedok Ing. A.

vypovedal v jeho prospech a potvrdil, že absentuje skutkový dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru a je dostatočne preukázané, že žalobca neporušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu.

3.1 Žalobca s poukazom na listinu - okamžité skončenie pracovného pomeru uviedol, že mu žalovaný
vyčítal, že neplnil bod 9 a 15 pracovnej náplne, t.j. neprevzal sklady po pani O. a v programe PROFIT

nezodpovedal za pohyby skladových zásob. Žalobca preukázal, že pred podpisom Dodatku č. 6 k
pracovnej zmluve ho nikto z nadriadených neinformoval o tom, že jeho povinnosťou bude prevziať
sklady po pani O. a viesť skladové hospodárstvo, vyplýva to zo zápisu z porady zo dňa 04.09.2018.
Uviedol to aj svedok Ing. P., ktorý uviedol, že pred podpisom dodatku žalobcu o povinnosti prevziať
sklady neinformoval. Žiadny z vypočutých kolegov žalobcu tiež nepreukázal, že žalobca bol na prevzatie

skladov vyzvaný pred 04.09.2018. K uvedenému sa vyjadril aj svedok Ing. A., ktorý uviedol, že žalobca
povinnosť prevziať sklady, vyhotovovať a spracovať prevodky, príjemky a výdajky v programe PROFIT
nemal v náplni preto, lebo to mal vykonávať pán B.; žalobca ho mal do plnenia pracovných úloh len
dočasne zaúčať. Uvedené tvrdenia boli podľa názoru žalobcu preukázané pracovnými náplňami pána
B. a pani O.; žalovaný nevysvetlil, prečo túto činnosť od 01.09.2018 vyžadoval od pána B.. Ak zo

zápisov z porád zo septembra a októbra 2018 vyplýva, že žalobca mal fyzicky prevziať sklad a povinnosť
spracovávať prevodky, príjemky a výdajky do programu PROFIT, je zrejmé, že zamestnávateľ vyvíjal
nátlak na zamestnanca, ktorý od roku 2005 vykonáva ekonomické práce. Výsledkom nátlaku malo byť
degradovanie žalobcu, jeho nezákonné preradenie zamestnanca na pozíciu skladníka.

3.2 Žalobca argumentoval, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny nemohlo dôjsť, nakoľko
žalovaný pochybenia žalobcu pri plnení ostatných pracovných úloh nenamietal a z výsluchu svedka Ing.
A. vyplýva, že namietané pracovné činnosti by trvali dva dni v mesiaci.

3.3 K ďalšej argumentácii žalovaného žalobca tvrdil, že druh práce - referent menený nebol; nový

popis práce, a to vykonávanie ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím
výpočtovej techniky nezakladá povinnosť žalobcu prebrať sklad, prebrať skladové hospodárstvo, a to
ani v nadväznosti na bod 9 a 15 pracovnej náplne. Druh práce nesmie byť dohodnutý tak neurčito,
aby umožňoval zamestnávateľovi prideľovanie akejkoľvek práce. Žalobca považoval za irelevantné,
či pracovná pozícia skladník mala zaniknúť k 31.08.2018 alebo nie, sklad žalovaného zrušený nebol.

Žalovaný sám tvrdil, že pracovná pozícia skladník mala byť nahradená pozíciou referent materiálovej
učtárne a referent výrobnej učtárne; ak žalobca mal prevziať časť pracovnej náplne práve po skladníkovi,
bolo potrebné porovnať pracovnú pozíciu skladníka a pozíciu žalobcu, resp. osoby, ktorej bolo vedenie
skladového hospodárstva zverené. Žalobca preukázal, že sklad mal podľa obsahu pracovnej náplne
prevziať pán B.; mal prevziať od 01.09.2018 celú skladovú agendu po pani O.; žalobcovi táto povinnosť

z jeho pracovnej náplne, pracovnej zmluvy a ani zo žiadnej organizačnej zmeny nevyplývala. Žalovaný
napokon poukázal na skutočnosť, že pokiaľ bola tvrdená organizačná zmena, táto bola účinná až od
01.01.2020; nemožno tak hovoriť o zmene druhu práce žalobcu k 01.09.2018, t.j. pred nadobudnutím
účinnosti rozhodnutia o organizačnej zmene. Pracovná pozícia referent zostala u žalobcu nezmenená;nebola mu určená zmenená pracovná pozícia na referent materiálovej učtárne. Žalovaný žalobcu
zavádzal tak, že mu dal podpísať Dodatok č. 6 k pracovnej zmluve, v tomto zmena druhu práce uvedená
nebola a po podpise dodatku začal na žalobcu vyvíjať nátlak, aby žalobca plnil svoje nové a ďalšie

pracovné povinnosti, ktoré mu zo zmenenej zmluvy nevyplývali.

3.4 Žalobca sa napokon vyjadril k žalovaným tvrdenej patovej situácii; tvrdil však, že túto spôsobil
žalovaný, ktorý prijal nekompetentného človeka bez skúseností a následne nútil žalobcu, aby
pochybenie vyriešil namiesto neho bez toho, aby to mal v pracovnej zmluve dohodnuté.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalobcu zotrval na podanom odvolaní a
dôvodoch v ňom uvedených; s tvrdeniami žalobcu sa nestotožnil. Mal za to, že žalobca v písomnom
vyjadrení nepredniesol vo vzťahu k otázkam podstatným pre rozhodnutie žiadne nové argumenty;
tvrdenia žalobcu boli dôkazmi žalovaného a svedeckými výpoveďami vyvrátené. Rozsudok súdu prvej
inštancie považoval žalovaný naďalej za nesprávny, súdne konanie bolo sprevádzané výraznými

prejavmi arbitrárnosti, bez náležitého odôvodnenia, z ktorého by riadne vyplynulo, z akých dôvodov
súd prvej inštancie uprednostnil argumentáciu protistrany a nevysporiadal sa s právnou argumentáciou
žalovaného. Súd prvej inštancie sa predmetnou kauzou po vrátení veci nezaoberal v súlade s
usmernením odvolacieho súdu, v dôsledku čoho došlo opätovne k nesprávnemu rozhodnutiu.

5. Žalobca v ďalšom vyjadrení (duplika) k replike žalovaného zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii.
Podstatnou argumentáciou zostalo tvrdenie, že žalobca nemal v druhu práce, jeho opise, ani v pracovnej
náplni vytýkané prevzatie skladov a spracovanie prevodiek, príjemiek a výdajok uvedené; ak ich v
pracovnej zmluve nemal, nemohol ani porušiť pracovnú disciplínu. Zotrval na tvrdení, že povinnosť
prevziať sklad žalobcovi nebola oznámená pred podpisom dodatku; neplnenie si bodu 9 a 15 pracovnej

náplne, teda 2 bodov z 15, nemôže predstavovať závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navyše
žalobca si aspoň sčasti bod 9 pracovnej náplne od 01.09.2018 plnil, čo vyplýva zo svedeckej výpovede
svedka Ing. A., ako aj Ing. F..

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., podané odvolanie
preskúmal na pojednávaní konanom dňa 28.04.2022, v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov
vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods.1 C.s.p., doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu. Odvolací
súd dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu, pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018 je neplatné a určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a
žalovaným naďalej trvá, zamietol. Odvolací súd zároveň rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III.
zrušil.

7.1 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Žalovaný na pojednávaní zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. K potrebe
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzdôraznil,žezvýpovedívedúcichpredstaviteľovžalovaného

vyplynulo, že vedenie účtovnej stránky a skladového hospodárstva je jednou z najdôležitejších
činností žalovaného; správa povodia je prevádzkový útvar vykonávajúci činnosti v prípade povodní
a nepredvídaných udalostí. Aj z toho dôvodu je potrebné, aby fungovalo skladové hospodárstvo aj
po jeho účtovnej stránke. Keďže žalobca odmietol vykonávať niektoré činnosti, útvar nemohol riadne
fungovať; dochádzalo k rozvratu medzi zamestnancami povodia a takisto ku koncu aj k verbálnym

útokom. Žalobcovi bolo dokonca ponúknuté, že sporné činnosti mu budú odobraté, k dohode so
žalobcom však nedošlo. Žalovaný situáciu riešil tak, že namietané činnosti boli rozdelené medzi
ostatných zamestnancov, vytýkané práce vykonával pán B. a vypomáhala mu pani O. a existovali hrozby
výpoveďami, pokiaľ sa situácia nevyrieši. Nastalo aj to, že pán B. nezvládal pracovné činnosti, z podniku
odišiel, avšak on počítače ani nemal obsluhovať. Konaním žalobcu tak bola ohrozená kľúčovú činnosť

žalovaného. Vytýkané činnosti sa vykonávali priebežne každý deň. Žalovaný považoval za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ak žalobca odmietol vykonávať činnosť, ktorá bola pre žalovaného
kľúčová. Vo vzťahu k organizačnej štruktúre žalovaný uviedol, že pracovnej náplne žalobcu zodpovedá
obdobná náplň na inom odštepnom závode; v prípade neprítomnosti zamestnanca na pracovisku sajeho činnosť supluje podľa funkcie, akú chýbajúci zamestnanec zastáva. Žalovaný uviedol, že fyzicky
mal sklad viesť pán B.; príjemky a výdajky mal odniesť žalobcovi, ktorý ich mal evidovať v špeciálnom
účtovnom programe PROFIT. Je pritom bežné, že referenti majú v pracovnej náplni rovnaké pracovné

činnosti. Žalovaný sa vyjadril, že pracovná náplň nie je záväzná, záväzná je druh práce. V pracovnej
náplni sa nedajú uviesť všetky vykonávané činnosti, ale bolo všeobecne známe, čo sa od žalobcu
očakáva. Ako podstatnú skutočnosť žalovaný uviedol, že zásadnými boli mzdové nároky žalobcu a ak
mu bolo odmietnuté zvýšenie mzdy, už inú ponuku žalovaného neprijal. Žalovaný je štátnym podnikom,
ktorý má platovú politiku danú. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru sa pristúpilo z dôvodu, že

žalobca odmietal akékoľvek riešenie.

8.1 Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii, ktorá spočívala v dvoch
líniách, a to vo vzťahu k bodu 9 a bodu 15 pracovnej náplne, ktorú žalobca plnil. Druhou líniou bola
argumentácia spočívajúca v tom, že ostatné svoje pracovné povinnosti si žalobca plnil a nemohlo tak
dôjsť k závažnému porušeniu pracovných povinností, ktoré by mali za následok okamžité skončenie

pracovného pomeru. Poukázal pritom na skutočnosť, že spracovanie príjemiek a výdajok v počítačovom
programe PROFIT mala pôvodne v pracovnej náplni skladníčka pani O.; identickú pracovnú náplň
prevzal do svojej pracovnej náplne od 01.09.2018 pán B.. Pokiaľ mal pracovné činnosti prevziať
žalobca, mal byť obsah pracovnej náplne peni O. prevzatý do jeho pracovnej náplne. Podľa informácií
žalobcu už v lete 2018 bolo zrejmé, že pán B. činnosti na neho kladené nezvládne; vyjadril názor,

že vytýkané činnosti mal robiť preto, lebo pán B. ich nezvládal. Napokon uviedol, že ak by aj bral do
úvahy prípadné porušenie bodu 9 pracovnej náplne, toto porušenie nemôže byť závažným porušením
pracovnej disciplíny spojeným s okamžitým skončením pracovného pomeru. Rozsah činností, ktoré mali
prejsť na žalobcu, boli neprimerané vzhľadom k tomu, že došlo k zníženiu jeho platu o 136,-Eur, aj keď
mu odbudli niektoré pracovné činnosti, napr. vystavovanie dodávateľských faktúr. Ak sa v minulosti na

pojednávaní žalobca vyjadril, že ak by mu vrátili plat, potom by tie činnosti robil, v takomto prípade by
muselo dôjsť k zmene pracovnej náplne žalobcu. Ak žalobcovi chceli zmeniť pracovnú náplň, mali to
dohodnúť v rámci Dodatku č. 6 k pracovnej zmluve.

8.2 Z dôvodu, že podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôkazy nehodnotil v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 384 ods.1 C.s.p. dokazovanie
dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v súdnom spise zopakoval postupom podľa § 204 C.s.p.; strany
sporu vyhlásili, že odpis dôkazov, resp. písomných vyjadrení im bol v priebehu konania doručený.
Prečítaním odvolací súd vykonal dôkaz dohodou o zmene pracovnej zmluvy, Dodatkom č. 6, pracovnou

náplňou žalobcu, najmä vo vzťahu k bodu 9 a 15 a prečítaním vykonal dôkaz listinou - okamžité
skončenie pracovného pomeru.

8.3 Po vykonanom dokazovaní strany sporu zhrnuli svoje názory, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej
stránke veci; žiadne nové relevantné skutočnosti v záverečných rečiach neuviedli.

9. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd
zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi zo dňa 19.10.2018 je
neplatné a že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom založený pracovnou zmluvou zo dňa

14.11.2005 naďalej trvá. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu
mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zo žaloby vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa považoval žalobca za neplatné; činnosti, ktoré mu vyplývali z náplne práce,
vykonával a v jeho pracovnej náplni ako zamestnanca sa nenachádzal bod - fyzické prebratie a
spravovanie skladu a ani účtovné vedenie skladu v programe PROFIT a zodpovedanie za pohyby

skladových zásob. Zamestnávateľ ho nútil vykonávať prácu, ktorá v pracovnej zmluve dohodnutá nebola
a ktorá ohrozovala jeho zdravie.

9.1 Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento o nárokoch vyplývajúcich zo žaloby
rozhodol čiastočným rozsudkom, keď rozhodol len o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o tom,

že pracovný pomer trvá. Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu možno vyvodiť, že tento založil
svoje rozhodnutie na konštatovaní, že zamestnávateľ od zamestnanca požadoval vykonávanie prác,
ktoré tento v pracovnej náplni nemá; svoje závery založil predovšetkým na výpovedi svedka Ing. A. A.,
ktorý potvrdil, že žalobca mal prevziať aj skladové zásoby po pani O., s čím žalobca nesúhlasil a súhlasillen s vedením účtovníctva v programe PROFIT. Na základe tejto výpovede okresný súd rozhodol, že
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.10.2018 je neplatné.

9.2 Odvolací súd zdôrazňuje, že vo veci o podanom odvolaní žalovaného už rozhodoval uznesením, č.k.
11CoPr/6/2019-410 zo dňa 20. mája 2020, keď rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby ďalšieho dokazovania, ako aj z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozsudku súdu prvej inštancie (prvého v poradí). Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva,
že odvolací súd súdu prvej inštancie vytýkal absenciu úvahy o tom, či vytýkané nekonanie žalobcu

ako zamestnanca bolo možné subsumovať pod závažné porušenie pracovnej disciplíny, absenciu
odpovedí na otázky, či sa žalobca ako zamestnanec dopustil konania vytýkaného zamestnávateľom,
či takéto konanie možno považovať za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny a či bol vôbec dôvod nekonanie žalobcovi vytýkať. Ak sa
súd prvej inštancie uspokojil len s porovnaním pracovnej náplne predchádzajúcej zamestnankyne
(pani O.) a žalobcu, nepoužil akýkoľvek výklad individuálneho právneho aktu - pracovnej zmluvy.

Upriamilpozornosťokresnéhosúdunaskutočnosť,žepodstatnýmpresprávnerozhodnutieodôvodnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru je ustálenie, či práce, ktoré žalovaný ako zamestnávateľ od
žalobcu ako zamestnanca vyžadoval a ktoré zamestnanec odmietol vykonávať, možno subsumovať pod
dohodnutý druh práce, konkretizovaný a precizovaný v dohodnutej pracovnej náplni Okresný súd mal
v naznačenom smere doplniť dokazovanie, opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť,

abybolosúladnésustanovením§220ods.2C.s.p..Odvolacísúdzdôraznil,žeodôvodnenierozhodnutia
musí dať vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné otázky, ktorými sú v prípade rozhodovania
o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru náležitosti takéhoto jednostranného právneho
úkonu, skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak, aby tento dôvod
nemohol byť zamenený s iným, podstatnou otázkou bola otázka druhu práce a pracovnej náplne

žalobcu, a teda na vykonávanie ktorých pracovných činností v prospech zamestnávateľa bol podľa
pracovnej zmluvy žalobca ako zamestnanec povinný. Po zhodnotení uvedených otázok mal súd prvej
inštancie dať vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a ak áno,
či takéto porušenie je závažným porušením pracovnej disciplíny. Okresný súd mal interpretovať obsah
pracovnej zmluvy žalobcu v nadväznosti na jeho pracovné zaradenie a vyhodnotiť pracovnú náplň nielen

podľa bodu 9, ale aj podľa bodu 15 a v súvislosti s druhom práce podľa pracovnej zmluvy.

9.3 Okresný súd takto nepostupoval, dokazovanie síce v naznačenom smere doplnil, avšak z
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že toto založil predovšetkým na skutočnostiach vyplývajúcich z
výpovede svedka Ing. A. bez toho, aby v napadnutom rozhodnutí hodnotil aj ostatné vykonané dôkazy.

Súd prvej inštancie tak konal v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súd
hodnotí vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach. Navyše, napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľné, vzájomne protirečivé,
obsahuje tvrdenia, ktoré strany sporu neuviedli. Len príkladmo je možné uviesť konštatovanie súdu prvej
inštancie, že žalobca mal súhlasiť s vedením účtovníctva v programe PROFIT (nesprávne skutkové

zistenie), okresný súd konštatoval, že po novom pracovnom zaradení vykonával žalobca činnosť -
pohybyzásobvprogramePROFIT(nesprávneskutkovézistenie)anesprávnejevymedzenáajskutková
podstata porušenia pracovných povinností vedúcich k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
Navyše súd prvej inštancie ničím neodôvodnil výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým určil, že pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2005 naďalej

trvá. Vadou napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je aj vada odôvodnenia, keď okresný súd
do odôvodnenia rozhodnutia poňal doslovne celú argumentáciu strán sporu, prípadne celý obsah
svedeckých výpovedí, dokonca v prvej osobe (tak ako svedkovia vypovedali), čo samo o sebe robí
napadnutý rozsudok nezrozumiteľným.

9.4 Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené pochybenia súdu prvej inštancie by inak boli dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods.1 písm. b) C.s.p., a teda z
dôvodu nepreskúmateľnosti. V danej veci však s poukazom na ustanovenie § 390 C.s.p.
odvolací súd rozhodoval sám, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci bolo už
raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd

konal a rozhodoval o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol založený
pracovnou zmluvou č. 28/2005 zo dňa 14.11.2005, na základe ktorej bol žalobca ako zamestnaneczaradený na pracovné miesto ekonomický námestník, s dňom nástupu do práce 15.11.2005. Následne
bola pracovná zmluva menená dodatkami, resp. dohodami o zmene pracovnej zmluvy, a to Dodatkom
č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2007, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2006,

Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 09.01.2013, Dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa
20.01.2016, Dohodou č. 5 o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.2017 a Dodatkom č. 6 zo dňa
28.08.2018. Z pracovnej náplne žalobcu zo dňa 28.03.2013 vyplýva, že bol zaradený na funkciu referent,
podbodom11pracovnejnáplnejeuvedenévyhotovovaniedokladovavýkazovopohybezásob.Totožné
vyplýva z bodu 11 pracovnej náplne žalobcu zo dňa 13.11.2017 pri pracovnom zaradení referent. Z

Dodatku č. 4 o zmene pracovnej zmluvy vyplýva druh práce zamestnanca so stručnou charakteristikou
samostatné zabezpečovanie odborných ekonomických agend.

10.1 Z Dodatku č. 6 k pracovnej zmluve vyplýva druh práce zamestnanca a jeho stručná charakteristika:
vykonávanie ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky;
zodpovednosť za správnosť účtovných dokladov za vypracovanie mesačných a ročných uzávierok;

vystavovanie účtovných dokladov, preúčtovania, vedenie účtovnej evidencie a realizácia účtovných
operácií s tým, že podrobnejšia pracovná náplň tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody. Z pracovnej náplne
žalobcu o zaradení do funkcie referent vyplýva pod bodom 9 vyhotovovanie dokladov a výkazov o
pohybe zásob a pod bodom 15 vykonávanie aj iných prác, ktoré súvisia so zabezpečovaním a plnením
úloh v súlade s pracovným zaradením, nariadené nadriadeným vedúcim zamestnancom, prípadne

nadriadením útvarom OZ.

10.2 Z listiny - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.10.2018 odvolací súd zistil, že
žalovaný ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom
podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, pričom zamestnávateľ ako dôvod uviedol neplnenie

povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a neplnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne.
Zamestnávateľ konštatoval, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu; poukázal na bod 9 a
bod 15 pracovnej náplne. V okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol nasledovné: „Bolo vám
na pracovnej porade dňa 04.09.2018 uložené, aby ste prevzali sklad po pani O., v programe PROFIT
zodpovedali za pohyby skladových zásob (t.j. vytvárali príjemky, prevodky a výdajky), čo ste odmietli.

Napriek opakovaným výzvam zo strany vašich nadriadených na riadne plnenie pracovných povinností
(pracovné stretnutie dňa 17.09.2018, 18.09.2018, 05.10.2018 a dňa 12.10.2018) naďalej odmietate plniť
svoje povinnosti zamestnanca vyplývajúce vám z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne. Plniť úlohy
súvisiace s vyhotovovaním dokladov a výkazov o pohybe zásob odmietate aj napriek viacerým návrhom
kompromisného riešenia zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ vám vyšiel v ústrety a vzhľadom

na vami deklarovaný zdravotný stav navrhol, že bude vykonávať len účtovné operácie súvisiace s
pohybom skladových zásob, pričom fyzicky bude sklad viesť iný zamestnanec. Rovnako vám bolo zo
strany zamestnávateľa navrhnuté, že nebude na seba preberať hmotnú zodpovednosť za sklad (hoci
v tomto prípade sa dá považovať popísanie dohody o hmotnej zodpovednosti za podmienku na výkon
práce), keďže ste hmotnú zodpovednosť odmietli prevziať. Svojim konaním, t.j. neplnením si svojich

povinností vyplývajúcich vám z pracovnej zmluvy a náplne práce (vyššie uvedené povinnosti súvisiace s
vyhotovovanímdokladovavýkazovopohybezásob),ktorústedňa28.08.2018dobrovoľnepodpísali,ste
dostali zamestnávateľa do patovej situácie. Zamestnávateľ je nútený vaše pracovné povinnosti už druhý
mesiac zabezpečovať prostredníctvom iných svojich zamestnancov, alebo mať nefunkčný sklad, čo je
pre zamestnávateľa neúnosné.“ Zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru poukázal

na bod 44 písm. b) pracovného poriadku; konštatoval, že konaním žalobcu ako zamestnanca došlo k
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a uviedol, že zamestnanca nie je možné ďalej v pracovnom
pomere zamestnávať ani počas výpovednej doby s tým, že pracovný pomer končí dňom doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

10.3 Z listiny - odvolanie sa voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 21.10.2018 vyplýva,
že žalobca s okamžitým skončením pracovaného pomeru nesúhlasil z dôvodu, že v pracovnej náplni
sa nenachádza práca, a to účtovná stránka s využitím výpočtovej techniky. Na pracovných poradách
nebola dohoda o tom, že by žalobcovi bola rozšírená náplň práce o bod, ktorý popisuje účtovnú stránku
vedenia skladu ako príjem a výdaj materiálu v programe PROFIT. Pokiaľ ide o bod 9 náplne práce, ide

o tvorbu dokladov v rôznych aplikáciách mesačnej uzávierke skladov a takisto aj samotné výkazníctvo
k skladom, vytvárané v programe Excel. Navyše žalobca uviedol, že úkony príjmu a výdaja materiálu v
programe PROFIT neovláda, nebol do nich zaučený, nedostal manuál k práci a neboli mu tak vytvorenépodmienky pre túto prácu. Žalovaný v odpovedi na odvolanie sa žalobcu zotrval na tom, že pracovný
pomer so žalobcom bol skončený.

10.4 Z listiny -zápisnica z pracovnej porady zo dňa 12.10.2018 okrem iného vyplývalo, že žalobca sa mal
vyjadriť, že neprevezme sklad a nebude vykonávať činnosti s tým súvisiace. Zamestnávateľ žalobcovi
vysvetlil, že má viesť účtovnú stránku skladu, t.j. nahadzovať do systému príjemky a výdajky a tie ďalej
distribuovať, kým iný zamestnanec bude viesť sklad fyzicky. Žalobca mal zabezpečovať len ekonomickú
stránku veci, a to evidovanie ekonomických dokladov súvisiacich so skladom. Zo zápisnice z pracovnej

porady konanej dňa 18.09.2018 vyplýva, že Ing. A. mal prítomných oboznámiť so vzniknutou situáciou,
nakoľko na základe pôvodného rozhodnutia mal fyzicky sklad po pani O. prebrať Ing. A. a v programe
PROFIT zodpovedať za pohyby skladových zásob (vytvárať príjemky, prevodky a výdajky). Ing. A.
odmietol prevziať uvedenú agendu. V zmysle záverov pracovnej porady mal pripraviť stanovisko, prečo
odmieta prevziať agendu skladového hospodárstva. Zo zápisnice z pracovnej porady zo dňa 04.09.2018
vyplýva, že mali byť oboznámené zmeny týkajúce sa organizačného usporiadania na správe Povodia

v Leviciach a na odštepnom závode Banská Bystrica. K bodu 3 - vysporiadanie účtovníctva, nákupu a
skladového hospodárstva bolo uvedené, že Ing. A. fyzicky preberá sklad po pani O., v programe PROFIT
zodpovedá za pohyby skladových zásob (t.j. vytvára príjemky, prevodky a výdajky) a pán B. bude ručne
viesť skladovú evidenciu (ručne vypíše príjemky, výdajky a skladové karty). Zo zápisnice tiež vyplýva,
že všetci prítomní súhlasili s podmienkami a nemali námietky k odovzdávaniu a preberaniu agendy.

10.5 Zo zápisu z pracovného stretnutia zo dňa 05.10.2018 vyplýva, že v zmysle organizačnej
smernice žalobcu DR č. 4/2018 vyplýva možnosť úpravy organizačnej štruktúry u žalovaného v zmysle
organizačnej smernice v skoršom termíne; zmena zahŕňala zrušenie pracovnej pozície skladník a
vytvorenie pracovnej pozície referent materiálovej učtárne a referent výrobnej učtárne. Nadriadené

orgány súhlasili so zmenou od 01.09.2018. Pracovné zaradenie referent materiálovej učtárne bolo
ponúknuté žalobcovi s tým, že jeho náplňou bude účtovná stránka zahrňujúca všetky úkony cez
ekonomické programy; fyzicky bude sklad materiálových zásob pridelený referentovi MTZ, ktorý bude
zabezpečovať nákup a výdaj materiálu. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca pri zvolaní inventúry skladu
materiálových zásob oznámil, že s prevzatím skladu nesúhlasí, nakoľko to nemá uvedené v pracovnej

náplni a necíti sa, aby prevzal zodpovednosť za hodnotu 50.000,-Eur. Žalobca odmietol prevzatie skladu
materiálových zásob, žalobca odmietol prevziať sklad aj pri druhom pokuse o vykonanie inventúry.
Zo zápisu vyplýva, že žalobca mal vykonávať účtovnú stránku veci zahrňujúcu všetky úkony cez
ekonomické programy; zo zápisu vyplýva stanovisko žalobcu neprevziať agendu, ani nevykonávať
žiadne účtovné úkony týkajúce sa príjmu a výdaju zo skladu v programe firmy. Dôvodmi pre takéto

stanovisko bolo, že to nemá uvedené v pracovnej náplni, zdravotné dôvody a že sa na to necíti.
Uviedol, že ak by jeho pracovná náplň obsahovala aj body týkajúce sa skladového hospodárstva,
dodatok k pracovnej zmluve by nebol podpísal. Zo zápisu je zrejmé, že žalobca na svojom postoji
zotrval, pracovné stretnutia považuje ako zbytočné, nakoľko neustúpi. Obsahom spisu je žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zástupcom zamestnancov

podľa § 74 Zákonníka práce; zo záznamu zo zasadnutia závodného výboru konaného dňa 17.10.2018
je zrejmé, že výbor prerokoval žiadosť zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
zamestnanca Ing. V. A. a berie ju na vedomie.

10.6 Z organizačnej štruktúry pre úsek ekonomických služieb správy Povodia vyplýva zabezpečovanie

materiálno-technického zásobovania skladového hospodárstva a vedenie prehľadu o spotrebe, nákupe
a zásobách materiálov pre štatistické hlásenia v rámci Povodia; zatrieďovanie nakúpených tovarov a
surovín podľa klasifikácie produkcie. Pre referenta z katalógu druhov prác, pri druhu práce - vykonávanie
hospodársko-správnych, ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej
techniky vyplýva okrem iného zabezpečovanie dodávok materiálov, výrobkov, tovaru, prác a služieb;

vedenie agendy skladového hospodárstva organizačnej jednotky. Z pracovného poriadku, jeho článku
V - pracovná disciplína bod 44 písm.d) vyplýva, že závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa
pracovného poriadku je aj neplnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a neplnenie povinností
vyplývajúcich z pracovnej náplne.

10.7 Z ďalších listinných dôkazov vyplýva dohoda, že p. O. bola pôvodne zaradená na funkcii skladník,
s charakteristikou práce: „vedenie druhového a kvantitatívneho príjmu tovaru, jeho uskladňovanie a
výdaj s využitím výpočtovej techniky, vedenie predpísanej evidencie, kontrolná činnosť, vybavovanie
reklamácií“ s pracovnou náplňou - popisom pracovnej činnosti do 1.9.2018 pod bodom 2/ vedeniepredpísanej evidencie a to: „vyhotovovanie výdajok a prevodiek so všetkým náležitosťami v okamihu
výdaja a prevodu a ich programové spracovanie pomocou prostriedkov VT vrátane mesačnej uzávierky“
a pod bodom 3/ „vedenie predpísanej evidencie príjmových dokladov a ich spracovanie pomocou

prostriedkov VT“. Pracovná náplň p. O. po uzavretí Dodatku č.4 k pracovnej zmluve uvedené body
(pracovnéčinnosti)neobsahuje.J.B.sastalzamestnancomžalovanéhonazákladepracovnejzmluvyzo
dňa4.7.2018,sdohodnutýmdruhomprácehrádzny-hatiar;pôvodnápracovnánáplňneobsahuježiadnu
pracovnúčinnosťtýkajúcusavyhotovovaniaprevodiekavýdajokvovzťahukskladovémuhospodárstvu.
Po uzavretí dodatku č.1 k pracovnej zmluve bol p. B. zaradený na funkciu referent, s dohodnutým

druhom práce „zodpovednosť za plynuté a efektívne zásobovanie organizačných jednotiek správy
povodia materiálom, výrobkami, prácami a službami; organizovanie, riadenie a zodpovednosť za celú
zásobovaciu činnosť správy povodia vrátane skladového hospodárstva, dodržiavanie interných pokynov
vrátane Smernice na výdaj materiálu zo skladu“ podľa pracovnej náplne platnej od 1.9.2018 pracovnou
činnosťou p. B. bolo: „zodpovednosť za vedenie predpísanej evidencie ako vyhotovovanie príjemok,
výdajok a prevodiek so všetkými náležitosťami, zabezpečuje spracovanie evidencie do programu“.

11. Z výpovede svedka Ing. A. A. na pojednávaní dňa 27.6.2019 pred okresným súdom vyplynulo,
že od 01. 09. 2018 podnik žalovaného prechádzal na novú organizačnú štruktúru; pozícia „referenta“
žalobcu bola rozčlenená na oblasť výrobnú a materiálnu. Za závažné rozhodnutie považoval zrušenie
pracovnej pozície skladníka. Žalobcovi vyplývala povinnosť v rámci skladového hospodárstva podľa

bodu 9 pracovnej náplne, a to „Vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob“; porušenie tejto
povinnosti bolo dôvodom na skončenie pracovnému pomeru. Z výpovede svedka Ing. F. I., riaditeľa
odštepného závodu vyplýva, že niekedy v auguste 2018 bol so žalobcom uzatvorený Dodatok č.
6 k pracovnej zmluve, ktorý mal riešiť prechod jeho povinností na novú pracovnú pozíciu referent
materiálovej učtárne. Osobne žalobcovi nepovedal predstavy, aké má, keď žalobca podpíše Dodatok č.

6. Povedal, že podriadení pracovníci to majú priamo v pracovnej náplni. Uviedol, že so žalobcom boli
vykonanédvepracovnéstretnutiavovzťahukjehopracovnejnáplniuvádzanévpopise činnostiDodatku
č.6, atojednopredpodpisomadruhépracovnéstretnutiepopodpise.Predmetomstretnutíboladohoda
o výške mzdy. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že mal informáciu o tom, že žalobcov zdravotný stav nie je
dobrý, brali túto skutočnosť do úvahy a žalobcovi bolo oznámené, že bude viesť skladové hospodárstvo

len formu vkladania údajov do počítača. Fyzický príjem materiálu do skladu a jeho výdaj vykonával iný
zamestnanec. Žalobca bol informovaný o tom, čo od neho zamestnávateľ očakáva, a to tak v auguste
2018 na prvom stretnutí, ako aj v októbri 2018 na druhom stretnutí. Ing. F. F., ekonomický námestník
žalovaného, uviedol, že bol prítomný na jednom pracovnom stretnutí, kde sa riešil problém zmeny
pracovnej činnosti a uzatvorenie Dodatku č. 6 medzi žalobcom a žalovaným. Bolo to v auguste 2018,

kde sa preberala agenda, ktorá žalobcu očakávala v súvislosti s vedením skladového hospodárstva.
Uviedol, že predstava zamestnávateľa bola taká, že žalobca mal zabezpečiť spracovanie účtovných
dokladov skladového hospodárstva v informačnom systéme „PROFIT“. Uviedol, že pokiaľ ide o skladové
výdajky, tieto môžu byť vystavené v rámci kalendárneho mesiaca na úrovni jednotlivých správ aj viac
ako 40 kusov. Svedok vo vzťahu k pracovnej náplni H. O. uviedol, že na podniku existuje len jeden

informačný systém, a to systém „PROFIT“ a tvrdil, že článok 2, 3 popisu pracovnej činnosti H. O., je
obsahovo identický s článkom 9 popisu pracovnej činnosti žalobcu uvedený v pracovnej náplni zo dňa
28. 08. 2018.

11.1 Z výpovede svedka J. B. vyplýva, že do augusta 2018 vykonával na závode pozíciu hrádzneho,

v septembri 2018 sa mu zmenila pracovná náplň a začal vykonávať nákupcu. Zároveň mu nadriadený
oznámil, že je potrebné, aby sa oboznámil s činnosťou, prácou a úkonmi súvisiacimi so skladovým
hospodárstvom, pričom do tejto činnosti ho zaúčala bývalá skladníčka H. O., ktorá ho však nezaúčala
evidencii pohybu skladových zásob vo výpočtovej technike (program „PROFIT“). Svedok raz do týždňa
fyzicky odovzdal príjemky a výdajky kolegyni, ktorá ich následne spracovávala. Svedkyňa H. O. uviedla,

že do 31. 08. 2018 bola na povodí Hrona zamestnaná ako skladníčka. Mala na starosti príjem a výdaj
skladových zásob, pričom evidenciu viedla jednak fyzicky, a to vypĺňaním príjemiek a výdajok a následne
záznamy implementovala do ekonomického programu „PROFIT“. V auguste 2018 mala fyzicky zaúčať
do činnosti skladníka J. B., vysvetľovala mu ako má na sklad urobiť príjem fyzického tovaru, čo s tým
súvisí, čo má vyplniť, čo je to príjemka, ak niekto prišiel zobrať tovar fyzicky kde nájde tovar, kde ho

má zobrať, ako ho má vydať, čo si má dať potvrdiť (výdajka) a všetko čo tieto doklady, dokumenty
majú obsahovať, aby to bolo účtovne v poriadku. Zároveň jej bolo vedením oznámené, že má žalobcu
zaúčať ako písomnú, príjmovú a výdajkovú agendu má ukladať do programu v počítači. Po nahliadnutí
svedkyne do jej pôvodnej pracovnej náplni (zo dňa 01. 06. 2014) uviedla, že povinnosť „nahadzovať“zaregistrované písomné pohyby skladových zásob do počítača jej vyplývali z popisu pracovnej činnosti,
a to konkrétne z článku 2 a článku 3.

12. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie (prvého v poradí) súd prvej inštancie doplnil dokazovanie
výsluchmi svedkov D.. P. P., D.. M. B. a Ing. A. A., a to na pojednávaniach dňa 5.1.2020 a 1.7.2021.

12.1 Ing. P. P., v rozhodnom čase riaditeľ Správy povodia dolného Hrona a dolného Ipľa v Leviciach
poukázal na organizačnú zmenu u žalovaného, jej postupnú implementáciu s tým, že v priebehu roka

(2018) prebiehali rokovania s jednotlivými zamestnancami kto aké úlohy bude preberať. Žalobca mal
k týmto veciam výhrady, preberalo sa to zápisnične, bolo mu vysvetlené, prečo to nastáva, aby úlohu
prijal do konca roka a že v určitom období bude mať pridelené aj niečo navyše. Nebolo to tak, že pozícia
skladníčky prešla na žalobcu; mal robiť jednu z jej činností. Skladové hospodárstvo bolo pre žalovaného
veľmi dôležité; ak by uvedená činnosť nebola zabezpečená boli by každodenné prevádzkové problémy.
Žalobca viackrát trval na to, že uvedené nemá v pracovnej náplni a tým pádom to odmietal robiť.

Zamestnávateľ vec so žalobcom prejednával viackrát, už v auguste (2018), pôvodne si to chcel žalobca
premyslieť a potom prišiel s tým, že nesúhlasí. Zamestnávateľ sa ho snažil presvedčiť, bolo potrebné čas
dozabezpečeniaplnejprevádzky(vzmysleorganizačnejzmeny)prežiť.Osvojichpovinnostiachžalobca
vedel a bolo mu prisľúbené, že podklady bude len nahadzovať do digitálnej formy; toto bolo prejednané
už pred augustom (2018). Fyzická zodpovednosť bola na pleciach zásobovača. Z uvedeného dôvodu

došlo k okamžitému skončeniu pracovnému pomeru; žalobcovi bolo ešte pred tým ponúknuté, že sa mu
vytýkaná činnosť zoberie za rovnakých podmienok ako mal pred tým, žalobca to odmietol s nárokom
nejakých peňazí keď uviedol, že ak sa mu (mzda) navýši, tak je ochotný. Žalobca odmietol vrátiť sa
späť na pozíciu pred týmto zaradením; v istej chvíli odmietol prijať aj to, za čo bojoval. Práca žalobcu
sa musela prerozdeliť na ostatných zamestnancov, ktorí to prijali ako mimoriadnu úlohu; z dôvodu

zabezpečenia plnej funkčnosti žalovaného; bolo to problematické. Svedok uviedol, že pred podpisom
dodatku č.6 k pracovnej zmluve nepovedal, že bude povinný fyzicky prevziať sklady a následne ich aj
účtovnezaúčtovať;malbyťpriprevzatískladuzdôvodu,žetobolžalobca,ktorýtomaldávaťdodigitálnej
formy. Žalovaný následne od mesiaca september 2018 od žalobcu žiadal, aby fyzicky „nahadzoval“ do
počítača údaje týkajúce sa príjmu, výdaju a prípadne prevodov skladových zásob. Svedok tiež uviedol,

že pán B. mal byť fyzický zásobovač a žalobca to (prácu s počítačom) mal v denno-dennej náplni; vedel
to robiť lebo roky robil ekonomického vedúceho. Mal pocit, že žalobca to nahadzovanie do programu
neprebral z dôvodu, že je tam obrovská zodpovednosť a tvrdil, že ho zamestnávateľ chce vtiahnuť do
problému. Vo vzťahu k mzde žalobcu svedok uviedol, že tento bol v minulosti preradený z vedúceho
ekonomického úseku na referenta, bola mu ponechaná neštandardne vyššia mzda; u zamestnávateľa

takúto mzdu na jeho pozícii iní referenti nemajú. Keď žalobca odmietal spolupracovať, bol prijatý záver,
že sa vráti na štandardný plat referentov v jeho pozícií. Žalobca už dlhšie odmietal robiť niektoré veci,
ktoré sa jemu nepozdávali, a to už na pozícii vedúceho ekonóma a aj na pozícií referentskej.

12.2 Q. D.. M. B., predsedníčka odborovej organizácie u žalovaného uviedla, že do problému bola

prizvaná ako zástupkyňa zamestnancov; žalobcovi bola ponúknutá funkcia referenta skladového
hospodárstva; v povinnostiach žalobcu nebolo fyzické prijímanie materiálu a zodpovednosť za príjem
a výdaj materiálu na sklad; žalobca mal robiť len elektronický príjem, výdaj alebo prevod materiálu zo
skladu. Žalobca mal len „nahadzovať“ údaje do počítača. Žalobca si vymienil, že bude robiť len určité
úkony z pracovnej náplne. Vec konzultovala s odborovým právnikom, ktorý jej uviedol, že odmietanie

vykonávania časti pracovnej náplne by mohlo mať za následok postup podľa Zákonníka práce a mohlo
by dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalobca svedkyňu s problémom nikdy neoslovil,
nebol členom odborovej organizácie. Medzi svedkyňou a žalobcom došlo k verbálnemu konfliktu, keď
11.10.2018 za ňou prišiel do kancelárie a rozkričal sa, prečo sa ho z pozície predsedníčky odborovej
organizácie nezastala; svedkyňa naopak žalobcu nabádala, aby ponúkanú zmenu pracovnej náplne

prijal aj z dôvodu, že to môže skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru.

12.3 Ing. A. A. na ďalšom výsluchu uviedol, že bol bezprostredným nadriadeným žalobcu; vie o tom,
že mal robiť evidenciu skladu na počítači a odmietol to. Vtedajší riaditeľ správy Ing. P. na pracovnej
porade dal na vedomie, že si predstavuje pomoc žalobcu, aby údaje, ktoré skladník nahadzuje na

sklade, žalobca viedol v ekonomickom programe. Žalobca s tým pôvodne súhlasil s tým, že sa to ešte
dorieši; následne ale nesúhlasil, k dohode nedošlo a žalobca obdržal rozviazanie pracovného pomeru.
Predmetnú činnosť žalobca nemal vykonávať stále, bola to výpomoc maximálne na tri mesiace. Otázku,
čiporušeniepracovnejdisciplínybolodôvodné,považovalsvedokzahypotetickú;vpracovnomkolektívemusí byť ale aktivita, spolupatričnosť a tímovosť, je treba robiť aj veci, ktoré nevoňajú, rozhodol ale
nadriadený a ten nesie zodpovednosť. Nemal so žalobcom rovnaký pohľad na veci, žalobca ho však
rešpektoval. Vyhotovoval doklady a výkaz o pohybe zásob tak, ako mu to svedok nariadil a ako to

stanovuje účtovníctvo. Skutočnosť, že má žalobca prevziať sklady mu bola oznámená na pracovnej
porade, žalobca s tým nesúhlasil, svedok nevedel uviesť, či porada bola pred podpisom dodatku v
auguste 2018. Uviedol tiež, že pán B. mal vyhotovovať prevodky, výdajky a viesť program PROFIT;
žalobca mu mal pomáhať, preto mal byť prítomný pri odovzdávaní skladu. Pani O. nemohla naučiť p.
B. to, čo žalobca, ktorý to zaobaľoval na export; žalobca bol v tejto oblasti najskúsenejší. Žalobca bol

vlastne kontrola cez účtovníctvo a tým pádom aj sklad. Žalobca robil krížovú kontrolu. Na otázku, aby sa
vyjadril k žalobcom spravovanej náplni práce bodu, jej bodu 9/ svedok uviedol, že ide o vyhotovovanie
dokladov o pohybe zásob. O. mala robiť papierový doklad a žalobca musel sledovať výdajky, lebo je to
majetok a spotreba. Nahodí sa to do počítača, lebo je to skladové hospodárstvo. Mal nového skladníka
zaúčať, možno by ho zaučil za mesiac, za tri, svedok by nedovolil, aby sa žalobcovi krivdilo. Žalobca
si pritom ostatné povinnosti z pracovnej zmluvy plnil. Vytýkané pracovné činnosti by zabrali dva dni za

mesiac. Na otázky svedok uviedol, že bolo viacero stretnutí, kedy bolo žalobcovi vysvetlené, čo sa od
neho čaká; bolo mu to povedané u riaditeľa pred podpisom dodatku k pracovnej zmluve; činnosť, ktorá
spadala do novej pozície po pani O. žalobca robiť nechcel; PROFIT robil, ten musel. Postup žalobcu
vnímali ostatní zamestnanci ako precedens, že nemusia robiť to, čo nechcú robiť; O. bola už na inom
pracovisku, bolo sa potrebné dohodnúť, aby v určitom čase bola na skladovom hospodárstve, čo už

bola komplikácia.

13. Žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 10.06.2019 uviedol, že v auguste mu bolo
Ing. P. a Ing. A. predstavené nové usporiadanie ekonomického úseku, kde on mal vykonávať referenta
materiálovej učtárne. Bol upozornený, že so mzdou pôjde nižšie, časť práce mu mala ubudnúť. Na konci

augustabolivypracovanénovépracovnénáplne;žalobcazistil,žeišielsplatomdoleo180,-Eur,znáplne
práce mu odbudli dva body týkajúce sa odberateľských faktúr a pribudli štyri body týkajúce sa mobilných
telefónovstým,žežalobcovizobralipodstatnúčasťzákladnejmzdy,stýmnesúhlasil,žežiadendodatok,
ani pracovnú náplň, ani mzdový dekrét nepodpíše. Napokon sa dohodli na mzde 900,-Eur mesačne,
pričom predtým bolo na dekréte uvedené 856,-Eur. Žalobca podpísal pracovnú náplň, dodatok aj dekrét,

nebolo v nich nič na čom by sa nedohodli. Začiatkom septembra 2018 pán B. začal preberať sklady od
O., avšak od žalobcu vyžadovali inventúrne súpisy majetku. Zamestnávateľ sa rozhodol ústne meniť
pravidlá, začali žalobcu pozývať na rôzne rokovania. Zápisnicu zo dňa 04.09.2018 považoval žalobca
za sfalšovanú; pravdou totiž je, že zásobovač má prevziať všetky sklady. Žalobca mal viesť v programe
príjem a výdaj materiálu, a teda účtovnú stránku, žalobca s tým nesúhlasil. Prebiehali ďalšie rokovania

s cieľom presvedčiť žalobcu, aby robil príjem a výdaj materiálu v programe, žalobca s tým nesúhlasil,
uviedol, že to nemá v náplni práce; v náplni práce musel mať body, ktoré mala v náplni práce skladníčka.
Ide o prácu rozsiahlejšieho charakteru. Dňa 17.09.2018 už niektoré veci neplatili, sklady mal prevziať
cez inventúru žalobca protokolárne a robiť príjem, výdaj ručne, fyzicky a aj vypisovať doklady. Toto by
žalobcu veľmi zaťažilo, išlo o rozsiahlu náplň práce a toto žalobca odmietol. Žalobcovi bolo predložené

inventúrne súpisy, aby ich prevzal od pani O., znamenalo by to prejsť si každú položku, robiť inventúru
materiálu v skladoch. Žalobca uviedol, že to neprevezme, že to nemá v náplni práce. Žalovaný chcel, aby
to žalobca robil v programe, účtovnú stránku. Z uvedeného je pre žalobcu zrejmé, že ho chceli prinútiť,
zlomiť, aby sklady prijal; je zrejmé, že mu to bolo prikazované direktívnym spôsobom. Aj 05.10.2018
bol u riaditeľa správy Povodia na neho vyvíjaný tlak, žalobca už ustupovať nechcel, komunikoval do

Banskej Bystrice s nadriadenými zložkami, že to už nemá nič spoločné s demokraciou. Podľa stretnutia u
riaditeľa odštepného závodu už nemusel prevziať sklady, mal viesť účtovnú stránku skladov v programe,
na tom sa nedohodli. Nebolo mu ponúknuté adekvátne zvýšenie platu vzhľadom k nárastu práce. Podľa
skladníčky 50% jej práce predstavovala účtovná stránka, nemalo to pre žalobcu význam prijať nižší plat
a mať viac roboty. Súhlasil by len vtedy, ak by mu dali naspäť plat, čo mu zobrali; navrhol 400,-Eur

mesačne. Pokiaľ ide o bod 9, tam išlo o výkazníctvo k skladom, ktoré žalobca každý mesiac vyhotovoval.
Napokon 19.10.2018 už dostal výpoveď.

13.1 Žalobca ďalej poukázal na pracovnú náplň pána B., podľa ktorej mal tento zamestnanec
zodpovedať za sklady, vrátane účtovnej stránky príjmu a výdaja materiálu v programe; mal tak zato,

že tvrdenie žalovaného neobstojí, že to mal vykonávať žalobca, ak to mal v pracovnej náplni pán
B.. Pracovná náplň žalobcu také body neobsahovala. Žalobca uzavrel, že bol prepustený z bodov,
resp. obsahu náplne práce, ktorú mal v pracovnej náplni pán B., referent materiálno-technického
zabezpečenia.13.2 K bodu 9 náplne práce žalobca uviedol, že tento on v praxi realizoval už od roku 2013, kedy
vyhotovoval súpis materiálových zásob za ten ktorý mesiac kalendárneho roka na základe listinných

podkladov, ktoré mu odovzdávala pravidelne vtedajšia skladníčka. Išlo o skladové výdajky ako aj
príjmové doklady. On z predložených listín robil mesačnú uzávierku, z výdajkových dokladov musel
vyčleniť výdajky, ktoré sa týkali drobného majetku ako aj osobných ochranných prostriedkov. Tento
materiálsazapisovaldoinejkolónky.Zdrobnéhomateriálumusel vytvoriťnovýdoklad;zdokladov,ktoré
sa týkali drobného majetku vytvoriť ďalší osobitný doklad, ktorý slúžil na zaúčtovanie, čo v konečnom

dôsledku robil žalobca.

13.3 Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa novej pracovnej náplne mu odbudla pracovná činnosť -
vystavovanie odberateľských faktúr, čo predstavovalo 15% pracovnej aktivity; to čo mal robiť po odchode
pani O., bol nárast o 50%. Rozdiel časového nárastu na vedenie agendy, resp. výkon pracovnej činnosti
tak bol nárast o 35%. Žalobca mal zato, že pracovná náplň pani O. bola prevzatá do pracovnej náplne

pána B., on vyžadovanú činnosť v popise pracovnej časti nemal ani v jednom bode, zamestnávateľ to
od neho vyžadoval.

13.4 Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2020 žalobca zotrval na svojich predošlých vyjadreniach,
poukázal na pracovné činnosti, ktoré vykonával pred 01.09.2018, za ktoré mu patrila mzda vo výške

1.035,-Eur. Zopakoval tvrdenie o tom, že mu od 01.09.2018 mali byť odňaté odberateľské faktúry, táto
agenda mala prejsť pod kolegyňu a bolo mu uvedené, že prejde pod neho celý manažment ohľadne
mobilných telefónov. V auguste 2018 bol pripravený platový dekrét s dodatkom pri uvedenej mzde 856,-
Eur; išiel príjmovo dosť dole. Najprv zamestnávateľovi povedal, že so znížením mzdy súhlasiť nebude,
nepodpíše ani pracovnú náplň. Nasledovalo vyjednávanie ohľadom mzdy, dohodli sa na mzde vo výške

900,-Eur, žalobca dodatok podpísal v plnom rozsahu. Išiel tak dole o 135,-Eur mesačne a navyše v
septembri ešte vyhotovoval odberateľské faktúry. Následne robil s náplňou práce, ktorú si prečítal; bod
9 pracovnej náplne vysvetľoval aj právnej zástupkyni žalovaného, aj e-mailom. Zdôrazňoval, že ten bod
hovorí o výkazníctve, išlo o účtovné operácie z globálneho charakteru, nie dielčie nahadzovanie každej
príjemky.

13.5 Pokiaľ ide o pojem výkaz o pohybe zásob, žalobca uviedol, že skladníčka nahadzovala jednotlivé
konkrétne položky do počítača, do softwarového systému PROFIT, on mal na konci mesiaca pracovať s
týmitovstupmiavýstupmivrámciskladovýchzásob,malvypracovaťpísomnývýkazstavumateriálových
zásobnakaždomsklade.Žalobcavpodstateporovnávalakontroloval,čisedípríjemavýdajskonečným

stavom, ktorý bol skladníčkou do záznamu uvádzaný. Išlo o krížovú kontrolu účtovníctva.

13.6 Po 28.08.2018 zamestnávateľ od neho chcel, aby fyzicky prevzal všetky dotknuté sklady na
organizačnej jednotke; vyžadovalo to urobiť fyzickú prebierku, fyzickú inventúru. Následne by musel
suplovať pracovnú náplň skladníčky, ktorá z organizácie odchádzala na inú pozíciu. Výdaj zo skladov sa

pritom realizoval prakticky každý deň, na každý výdaj skladník urobil zápis do skladového hospodárstva
v počítači, kde konkrétnu položku odškrtol komu a kedy bola vydaná. Žalobca pritom pravidelne robil
podklad pre skladníčku, rozúčtovával materiálové zložky každej faktúry, bola to pomôcka pre skladníčku,
aby vedela, ktorú položku má kde zaúčtovať. Následne žalobca robil ďalšie fakturačné úkony. Náplňou
dovtedajšej činnosti bola fyzická evidencia, príjem a hlavne výdaj materiálu zo skladu, fyzicky veľmi

obtiažna. Žalobca by to veľmi obtiažne fyzicky zvládal, nakoľko po čase by sa to ani zvládať na jednu
osobunedalo.Popísalpritomajďalšiusvojučinnosť,malnastarostivýkazníctvostravy,robilajevidenciu
a označovanie drobného majetku. Žalobca napokon zdôraznil, že pred podpisom Dodatku č. 6 a zmenou
pracovnej náplne mu nebolo nikým povedané, že po uzatvorení Dodatku č. 6 bude fyzicky viesť skladové
hospodárstvo. Ak by to ktokoľvek z vedúcich zamestnancov čo len naznačil, žalobca by Dodatok č. 6

za žiadnych okolností nepodpísal.

14. Podľa § 42 ods.1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

14.1 Podľa § 47 ods.1 písm.b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.14.2 Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej

zmluvy vyhotoviť písomne.

14.3 Podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

14.4 Podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

14.5 Podľa § 70 Zákonníka práce Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

14.6 Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

14.7 Podľa § 77 Zákonníka, práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

14.8 Podľa § 79 ods. 1 vety prvej Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo

požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

15. Žalobca žalobou žiadal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou zo dňa 14.11.2005 dané zamestnávateľom 19.10.2018 je neplatné, žiadal určiť, že pracovný
pomer naďalej trvá a domáhal sa zaplatenia náhrady mzdy v dôsledku neplatného skončenia

pracovného pomeru.

15.1 Právna teória považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za jednostranný právny úkon,
adresovaný v danom prípade zamestnávateľom zamestnancovi; okamžité skončenie pracovného
pomeru má charakter výnimočnosti v porovnaní s inými formami skončenia pracovného pomeru, a

to v dôsledku osobitných dôvodov a účinkov, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru medzi
účastníkmi pracovnej zmluvy vyvoláva. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným
spôsobom rozviazania pracovného pomeru. Týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba
zavinené porušenie pracovnej disciplíny, a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca. Z
jednostranného právneho úkonu zamestnávateľa je zrejmé, že dôvodom pre okamžité skončenie

pracovného pomeru bol záver, že zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Závažné porušenie
pracovnej disciplíny preukazuje zamestnávateľ, ktorý je povinný preukázať konkrétne správanie
zamestnancaporušujúcepracovnúdisciplínuakoajskutočnosť,žetakétoporušeniepracovnejdisciplíny
sa stalo zavinením (čo aj z nedbanlivosti) zamestnanca.

15.2 Podstatné je, či došlo pri porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom; pri iných formách
porušenia pracovnej disciplíny, menej závažnom porušení pracovnej disciplíny okamžité skončenie
pracovného pomeru neprichádza do úvahy pod sankciou neplatnosti. Posúdenie stupňa porušenia
pracovnejdisciplínyzamestnancomjenaposúdenízamestnávateľa;vpraxizamestnávateliavpracovnejzmluve, prípadne v kolektívnej zmluve alebo iných dokumentoch vymedzujú, čo považujú za menej
závažné a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 36 ods.1 písm.b) Zákonník práce vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca

a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným
spôsobom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/173/2006). Zamestnávateľ
tak môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec
porušil svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak jeho konanie dosiahlo po zohľadnení všetkých
rozhodujúcich okolnosti intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pri hodnotení intenzity

porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú
vykonáva, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu
pracovnejdisciplínydošlo;prihliadatiežkmierezavineniazamestnanca,kspôsobuaintenziteporušenia
konkrétnych povinnosti, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, prípadne,
či zamestnanec svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a v akej výške. Podstatné pre
rozhodovanie o žalobe o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je, že súd pri hodnotení

intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie
zamestnanca v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.

15.3 K okamžitému skončeniu pracovného pomeru sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v
uznesení sp.zn. 5 Cdo/95/2009 zo dňa 29. apríla 2010 v ktorom konštatoval, že „okamžité skončenie

pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému
účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto
právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovnému pomeru
medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený
v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom
(viď § 74 ods.1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v
písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné
dodatočne meniť“.

15.4 V zmysle vyššie uvedeného tak okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom musí
byť urobené v písomnej forme, adresované a doručené zamestnancovi; musí v ňom byť uvedený

dôvod, pre ktorý zamestnávateľ pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru; tento musí byť
uvedený tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom; pre platnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru sa vyžaduje dodržanie lehoty uvedenej v ustanovení § 68 ods.2 Zákonníka práce a v konečnom
dôsledku okamžitému skončeniu pracovného pomeru predchádza prerokovanie (nevyžaduje sa súhlas)
so zástupcami zamestnancov.

16. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2005; pracovná zmluva bola menená dodatkami, naposledy pred
skončením pracovného pomeru dodatkom č.6 zo dňa 28.8.2018. Je zrejmé, že písomná forma právneho
úkonu-okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruboladodržaná,prejavvôlezamestnávateľajezrejmý

a určitý (skončiť okamžite pracovný pomer so zamestnancom), prejav vôle došiel zamestnancovi - listina
označená ako Okamžité skončenie pracovného pomeru bola žalobcovi ako zamestnancovi doručená;
z obsahu spisu je rovnako zistiteľné, že okamžitému skončeniu pracovného pomeru predchádzalo
prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ ide o lehotu uvedenú v ustanovení § 68 ods.2
Zákonníka práce, táto bola dodržaná; zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že namietanú pracovnú

činnosť žalobca odmietol vykonávať najskôr od 1.9.2018 (účinnosť dodatku č.6 k pracovnej zmluve
zo dňa 28.8.2018); zo zápisnice z porady zo dňa 12.10.2018 vyplýva, že žalobca vytýkanú činnosť
- zabezpečovanie ekonomickej stránky veci - evidovanie ekonomických dokladov súvisiacich so
skladom naďalej nevykonával. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa
19.10.2018.

16.1 Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôvodom pre takýto postup
zamestnávateľa bolo tvrdené neplnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a neplnenie
povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne. Zamestnávateľ poukázal pritom nielen na bod 9 pracovnejnáplne (vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob), ale aj na bod 15 pracovnej náplne
(vykonávanie aj iných prác, ktoré súvisia so zabezpečovaním a plnením úloh v súlade s pracovným
zaradením nariadené nadriadeným vedúcim zamestnancom, prípadne nadriadeným útvarom OZ). V

konkrétnostiach zamestnávateľ subsumoval pod závažné porušenie pracovnej disciplíny nasledovný
skutkový stav: „Na základe takto zmenenej pracovnej náplne Vám bolo na pracovnej porade dňa
4.9.2018 uložené aby ste prevzali sklad po p. O., v programe Profit zodpovedali za pohyby
skladových zásob (t.j. vytvárali príjemky, prevodky a výdajky), čo ste odmietli. Napriek opakovaným
výzvam zo strany Vašich nadriadených na riadne plnenie svojich pracovných povinností (pracovné

stretnutie dňa 17.9.2018, 18.9.2018, 5.10.2018 a dňa 12.10.2018) naďalej odmietate plniť svoje
povinnosti zamestnanca vyplývajúce Vám z Pracovnej zmluvy a pracovnej náplne. Plniť úlohy súvisiace
s vyhotovovaním dokladov a výkazov o pohybe zásob odmietate aj napriek viacerým návrhom
kompromisného riešenia zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ Vám vyšiel v ústrety a vzhľadom
na Vami deklarovaný zdravotný stav navrhol, že budete vykonávať len účtovné operácie súvisiace
s pohybom skladových zásob, pričom fyzicky bude viesť sklad iný zamestnanec. Rovnako Vám

bolo zo strany zamestnávateľa navrhnuté, že nebudete na seba preberať hmotnú zodpovednosť
za sklad (hoci v tomto prípade sa dá považovať podpísanie dohody o hmotnej zodpovednosti za
podmienku na výkon práce), keďže ste hmotnú zodpovednosť odmietli prevziať.“ V ostatnej časti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ argumentuje, že popísané konanie je
závažným porušením pracovnej disciplíny v zmysle platného pracovného poriadku a dôvodí, prečo

zamestnanca nemôže ďalej zamestnávať.

16.2Odvolacísúdjetohonázoru,žepopísanékonaniežalobcuakozamestnancadostatočnevymedzuje
dôvod, pre ktorý žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, a teda, že nevykonával (resp.
odmietol vykonávať) prácu, ktorá mu má vyplývať z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne; žalovaný

konkretizoval aj jednotlivé pracovné činnosti, ktoré žalobca odmietol vykonávať. Žalobca to ani nepoprel,
len tvrdil, že uvedené pracovné činnosti mu z pracovnej zmluvy a ani z pracovnej náplne nevyplývali.

16.3 Z ustanovení pracovného poriadku žalovaného (čl.V. bod 44 písm. d/) je zrejmé, že žalovaný ako
zamestnávateľ vymedzil, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje okrem iného neplnenie

povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a neplnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne.

16.4 Napokon možno konštatovať, že skutkové vymedzenie dôvodu, pre ktorý došlo k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru je dostatočne určité, a teda, že žalobca ako zamestnanec odmietol
plniť svoju povinnosť vyplývajúcu z pracovnej zmluvy - vykonávanie účtovných operácii súvisiacich s

pohybom skladových zásob. Z formulácie skutkového deja zamestnávateľom vyplýva, že zamestnávateľ
upustil od pôvodne vyžadovanej pracovnej činnosti (prevziať sklad po p. Hanuskovej a v programe
PROFITzodpovedaťzapohybyskladovýchzásob;vytváraťpríjemky,prevodkyavýdajky)tým,žefyzicky
mal sklad viesť iný zamestnanec.

17. Žalobca ani netvrdil, že žalovaným požadované pracovné činnosti vykonával, resp. ich neodmietol
vykonať; argumentáciou žalovaného bolo tvrdenie, že vykonávať účtovné operácie súvisiace s pohybom
zásob v programe PROFIT (vyhotovovať príjemky, prevodky a výdajky) mu z pracovnej náplne
nevyplývalo a táto pracovná činnosť vyplývala z pracovnej náplne iného zamestnanca.

17.1 Na jednotlivé pracovné povinnosti odvolací súd nahliadal vo vzájomných súvislostiach, nielen podľa
doslovného uvedenia v pracovnej náplni k pracovnej zmluve, ale v kontexte celého pracovnoprávneho
vzťahu,pracovnejzmluvy,pracovnejnáplne,druhupráce,pracovnéhozaradeniaavnútornýchpredpisov
žalovaného (pracovný poriadok). Je zrejmé, že v osobe žalovaného ide o štátny podnik s rozsiahlou
organizačnou štruktúrou, majúcou odštepné závody, ktoré sa delia na ďalšie organizačné útvary. Na tieto

sa vzťahuje určitá organizačná štruktúra. Žalobca bol zaradený na útvare ekonomických činností, ktorý
má podľa pracovného poriadku jedného vedúceho a štyroch referentov; referentská náplň práce vyplýva
z pracovného poriadku, ktorý určuje charakter pracovných činností referenta v jeho širšom rozsahu;
zamestnanci žalovaného sa na konkrétnom útvare aj vzájomne zastupujú; jednotlivé pracovné činnosti
tak robí celý útvar ekonomických činností v spolupráci a kooperácii jednotlivých jeho zamestnancov

(referenti a vedúci).

17.2 V kontexte vyššie uvedeného a zásady, že zamestnanec je súčasťou celku (pracovného kolektívu)
je nutné pri zisťovaní jednotlivých pracovných činností postupovať od všeobecnej úpravy (pracovnýporiadok a definícia pracovných činností referenta na úseku ekonomických činností) k úprave osobitnej,
uvedenej v pracovnej zmluve. Druh práce u žalobcu ako zamestnanca bol dohodnutý ako „vykonávanie
ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky; zodpovednosť

za správnosť účtovných podkladov, za vypracovanie mesačných a ročných uzávierok; vystavovanie
účtovných dokladov, preúčtovania, vedenie účtovnej evidencie a realizácie účtovných operácií“.

17.3 Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bolo, že žalobca odmietol vykonávať
účtovné operácie súvisiace s pohybom skladových zásob (od prvotného pokynu prebratia skladu

žalobcom zamestnávateľ odstúpil). Podľa názoru odvolacieho súdu vytýkaná pracovná činnosť
zodpovedá dohodnutému druhu práce; účtovné operácie súvisiace s pohybom skladových zásob
nepochybne spadajú pod definíciu vykonávania ekonomických prác; vystavovanie účtovných dokladov
a vedenie účtovnej evidencie. Ide pritom o pracovné činnosti vykonávané úsekom ekonomických
činností, na ktorý bol žalobca zaradený. Ak žalobca mal (a odmietol) vykonávať pracovnú činnosť -
vyhotovovanie príjemok, prevodiek a výdajok v účtovnom programe PROFIT, táto účtovná operácia

spadá pod dohodnutý druh práce, nijako sa z neho obsahovo nevymyká a možno ju subsumovať aj pod
dohodnutý popis pracovnej činnosti, a to vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob (bod 9/
pracovnej náplne).

17.4 Ak žalobca poukazoval na skutočnosť, že predmetnú pracovnú činnosť mal uvedenú v pracovnej

náplni už pred uzavretím dodatku k pracovnej zmluve (28.8.2018) a k rozšíreniu pracovnej náplne o
vytýkané činnosti nedošlo, odvolací súd zdôrazňuje, že vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe
zásob nemusia byť nevyhnutne iba činnosti, ktoré žalobca vykonával a ktoré vo svojom stanovisku
popísal. Vyhotovovanie dokladov a výkazov o pohybe zásob sa javí ako komplexná činnosť zahŕňajúca
nielen fyzické vyhotovenie dokladov v papierovej forme (ktorú mal fyzicky robiť iný zamestnanec);

„nahadzovanie“ účtovných dokladov do počítačového programu je finalizácia celej činnosti súvisiacej
so skladovým hospodárstvom (pohyb zásob). Uvedené platí najmä z dôvodu organizačnej štruktúry
zamestnávateľa, rozdeleného na odštepné závody a povodia, kedy práve evidencia v účtovnom
programe poskytuje celej organizačnej štruktúre zamestnávateľa konkrétnu informáciu o stave skladov
na jednotlivých organizačných zložkách, čo sa pri činnostiach žalovaného javí nevyhnutné.

17.5 Napokon odvolací súd poukazuje aj na bod 15/ pracovnej náplne žalobcu, síce pomerne široko
koncipovaný, ale s prihliadnutím na pracovné zaradenie žalobcu (referent) a druh práce (vykonávanie
ekonomických prác alebo zabezpečovanie časti agend s využitím výpočtovej techniky) nemožno
dôvodnetvrdiť,ževytýkanépracovnéčinnostisdruhomprácežalobcunijakonesúvisia.Odvolacísúdtak

má zato, že pracovná zmluva žalobcu a jeho pracovná náplň dopadá presne na činnosti, ktoré žalobca
odmietol vykonávať.

17.6 Spornou skutočnosťou bolo, či žalobca vedel, aké práce má po uzavretí Dodatku č.6 k pracovnej
zmluve vykonávať. Uvedené však vyplýva z vykonaného dokazovania, z výpovedí svedkov, medzi

ktorými sú vedúci zamestnanci žalovaného ako aj jeho priamy nadriadený. Kým svedok D.. I. k
predzmluvným rokovaniam uviedol, že sa týkali len mzdových nárokov žalobcu, svedok Ing. F. výslovne
uviedol,žeužvauguste2018sapreberalaagenda,ktorásaodžalobcuočakávalavsúvislostisvedením
skladového hospodárstva a predstava bola, že žalobca mal zabezpečiť spravovanie účtovných dokladov
skladového hospodárstva v informačnom systéme PROFIT. Skutočnosť, že zamestnávateľ uvedenú

pracovnú činnosť súvisiacu so skladovým hospodárstvom so žalobcom prerokoval už v auguste 2018
vyplýva aj z výpovede svedka Ing. P.. Svedok Ing. A. nevedel uviesť, či táto problematika bola so
žalobcom prebratá už pred uzatvorením Dodatku č.6. Skutočnosť, či so žalobcom žalovaný o povinnosti
viesť účtovnú evidenciu v súvislosti so skladovým hospodárstvom prerokoval už pred uzatvorením
Dodatku č.6 nie je podporená žiadnym listinným dôkazom.

17.7 Podstatné je, že zápisnica z pracovnej porady zo dňa 4.9.2018 uvedené potvrdzuje; najneskôr
od 4.9.2018 žalobca vedel, čo zamestnávateľ od neho požaduje. Vývojom situácie žalovaný odstúpil
od požiadavky prebratia skladu a žalobcovi prikázal viesť účtovnú evidenciu v programe PROFIT;
fyzicky mal sklad viesť iný zamestnanec. Je tak preukázané, že v rozhodnom období žalobca vedel

o príkaze zamestnávateľa, aká pracovnú činnosť sa od neho vyžaduje; uvedenú pracovnú činnosť
odmietol vykonávať.17.8 Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že žalobca skutočne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z
pracovnej zmluvy a pracovnej náplne, keď pracovné činnosti, uložené mu pokynom zamestnávateľa
a ktoré možno subsumovať pod činnosti uvedené v bode 9/ a 15/ pracovnej náplne a ktoré sa

nevymykajú druhu práce v pracovnej zmluve a sú súladné s pracovnými činnosťami referenta na úseku
ekonomických služieb odmietol vykonávať.

18. Žalovaný ako zamestnávateľ tvrdil, že vytýkané porušenie pracovnej zmluvy a pracovnej náplne je
závažným porušením pracovnej disciplíny, nakoľko to vyplýva z konkrétneho ustanovenia pracovného

poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tejto otázke nie je definíciou závažného porušenia pracovnej
disciplíny viazaný.

18.1 Žalobca tvrdil, že jednou z činností, ktoré vykonáva, sú činnosti ktoré súvisia s mimoriadnymi
udalosťami, záplavami, povodňami alebo inými náhlymi udalosťami, ktoré je potrebné odstraňovať alebo
imzabraňovaťneodkladneaztohodôvodumusímaťfunkčnéskladovéhospodárstvo.Uvedenétvrdenie

vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné. Z povahy uvádzaných činností žalovaného sa javí nepochybné,
že evidencia skladových zásob, ktoré sa využívajú (aj) na odstraňovanie náhlych udalostí, je potrebná
nielen pre účely jednotlivých odštepných závodov, jednotlivých povodí, ale aj medzi jednotlivými
organizačnými zložkami navzájom ako aj medzi ústredím a jeho organizačnou zložkou. Bez dôslednej
evidencie v počítačovom programe, dostupnom zo všetkých organizačných zložiek žalovaného, môže

jednotlivý sklad vykazovať nesprávnu (falošnú) informáciu o tom, v akom stave sa ten ktorý sklad
nachádza, aké sú v ňom dostupné prostriedky na odvrátenie živelných pohrôm, čo môže mať neželané
následky. Operatívnosť skladového hospodárstva je pre vykonávanie činností žalovaného nevyhnutá;
ak došlo k odmietnutiu vykonávania s tým súvisiacich činností, došlo k ohrozeniu reálneho fungovania
žalovaného ako štátneho podniku zriadeného za určitým účelom.

18.2 Odvolací súd v tomto smere prihliadal aj na osobu žalobcu, ktorý bol v minulosti ekonomickým
námestníkom žalovaného; uvedené skutočnosti, potreba operatívneho vedenia skladov mu musela byť
známa.

18.3 Zároveň, pokiaľ ide o mieru zavinenia odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o
úmyselné konanie; z vykonaného dokazovania je zrejmé, vykonávanie akých činností od neho žalovaný
požaduje, napriek viacerým rokovaniam vyplývajúcim z predložených zápisníc z pracovných porád
uvedené činnosti odmietol vykonávať. Nešlo o jednorazové odmietnutie vykonania nejakej činnosti, ale
o stav, ktorý od 1.9.2018 trval až do okamžitého skončenia pracovného pomeru.

18.4 Pokiaľ ide o dovtedajšie plnenie pracovných povinnosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný
nepreukázal, že by v minulosti žalobcu upozornil na neplnenie povinnosti zamestnanca s upozornením
na možné pracovnoprávne následky. Z výpovedí niektorých svedkov - nadriadených zamestnancov
vyplýva, že žalobca už dlhšie odmietal vykonávať niektoré veci, ktoré sa jemu nepozdávali, a to už na

pozícii vedúceho ekonóma aj na pozícii referentskej (Ing. P.), resp. že v pracovnom kolektíve
musí byť aktivita, spolupatričnosť a tímovosť, je potrebné robiť aj veci, ktoré nevoňajú (Ing. A.).

18.5 Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo v čase
implementácie organizačnej zmeny, ktorá síce mala byť účinná od 1.1.2020; je zrejmé, že na plný

prechod na novú organizačnú štruktúru sa zamestnávateľ pripravoval (aj) na pracovisku, na ktorom bol
žalobca zaradený, už v lete roku 2018. Organizačná zmena niekedy prináša aj určité problémy, najmä
pri novom rozdelení konkrétnych pracovných činností, uvedené žalobca nijako nezohľadnil a príkaz
zamestnávateľa odmietol vykonať práve v priebehu čiastočnej reorganizácie.

18.6 Napokon odvolací súd poukazuje na argumentáciu žalovaného o tom, že (ne)konanie žalobcu
vnieslo nedôveru aj do pracovnoprávnych a osobných vzťahov na pracovisku žalovaného, hrozby
výpovedí v dôsledku odopretia plnenia pracovných úloh žalobcom; uvedenú situáciu musel žalovaný
riešiť mimoriadnymi pracovnými úlohami iných zamestnancov.

18.7 S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil v zhode so žalovaným porušenie
pracovnej disciplíny ako závažné, ako predpoklad uplatnenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru.19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody argumentácia žalobcu k neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru nie je dôvodná. Odvolací súd nemal pochybnosti, že žalobcovi bolo najneskôr
4.10.2018 známe, aké pracovné činnosti od neho zamestnávateľ vyžaduje; z niektorých vykonaných

dôkazov, najmä svedeckých výpovedí vyplýva, že otázka skladového hospodárstva a s tým súvisiace
prebratie skladov bolo so žalobcom prerokované ešte pred podpisom dodatku č.6 k pracovnej
zmluve. V konečnom dôsledku po 1.9.2018 bolo zo strany zamestnávateľa ustálené, že od žalobcu
nevyžadoval fyzické prebratie skladov ale iba vedenie evidencie skladov v počítačovom programe
PROFIT(vyhotovovaniepríjemok,prevodiekavýdajokvprogramePROFIT).Jenepochybné,žežalobca

o tomto príkaze zamestnávateľa vedel, rovnako je nepochybné, že vykonávať túto pracovnú činnosť
odmietol.

19.1 Argumentácia žalobcu, že na prácu v počítačovom programe PROFIT nebol zaučený neobstojí;
žalobca ani nepožiadal o zaučenie v ňom s argumentom, že uvedenú pracovnú činnosť vykonávať
nebude nakoľko to nemá v náplni práce. Vzhľadom na preukázanú dovtedajšiu pracovnú činnosť

žalobcu ako referenta vykonávajúceho účtovnícke práce v počítačových programoch odvolací súd nemá
pochybnosťotom,žezvládnutieprácajvpočítačovomprogramePROFITbybolapoprípadnomzaučení
žalobcu formalita.

19.2 Žalobca tvrdil, že vytýkaná pracovná činnosť pre neho znamenala neúmerné pracovné zaťaženie,

pri súčasnom znížení mzdy. Uvedené pre účely vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru neobstojí; priamy nadriadený žalobcu odhadol pracovnú zaťaženosť v súvislosti
so spracovaním príjemok, prevodiek a výdajok na dva dni v mesiaci, čo predstavuje 10% pri
predpokladaných 20 pracovných dní v mesiaci. Vysvetlenie k zníženiu mzdy žalobcu poskytol v rámci
svojej výpovede Ing. P.. Napokon k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca mal aj iné

možnosti, ako reagovať na prípadné neprimerané pracovné zaťaženie za súčasného zníženia mzdy;
a to napr. vlastným vedením časového zaťaženia jednotlivými pracovnými činnosťami a upozornením
nadriadeného na možnú neprimeranú pracovnú zaťaženosť. Takýto postup žalobca nevolil a od počiatku
(od septembra 2018) vykonávanie prikázanej činnosti odmietol napriek tomu, že zamestnávateľ mu na
jeho argumentáciu vyšiel v ústrety, napr. tým, že upustil of fyzického prevzatia a vedenia skladov a od

žalobcu požadoval len účtovné vedenie evidencie skladov v počítačovom programe.

19.3 Iba skutočnosť, že pôvodná pracovná náplň skladníčky O. do 31.8.2018 bola prevzatá do pracovnej
náplne referenta B. od 1.9.2018 a nie (aj) do pracovnej náplne žalobcu z dôvodov vyššie uvedených
nemá za následok neplatné skončenie pracovného pomeru. Podstatné je, že vytýkané pracovné činnosti

možnoajpodľapracovnéhozaradeniažalobcu,dohodnutéhodruhuprácesubsumovaťajdojednotlivých
bodov jeho náplne; ak by aj boli výkladové pochybnosti v súvislosti s bodom 9/ pracovnej náplne,
vytýkaná činnosť nepochybne súvisí s druhom práce žalobcu a je tak dôvod vytýkané činnosti podriadiť
pod bod 15/ pracovnej náplne.

19.4 Neobstojí ani tvrdenie, že ostatné pracovné činnosť podľa pracovnej náplne žalobca vykonával
a v tomto smere mu zo strany zamestnávateľa nebolo nič vytknuté. Podstatné je, či porušil pracovnú
disciplínu (a z vyššie uvedeného vyplýva že áno) a zároveň, či toto porušenie pracovnej disciplíny
je porušením závažným. Odvolací súd v bodoch 18.-18.7 tohto rozsudku vysvetlil, z akých dôvodov
považoval porušenie pracovnej disciplíny za závažné, a teda odôvodňujúce postup zamestnávateľa,

keď okamžite skončil pracovný pomer zo žalobcom ako zamestnancom.

19.5 Napokon neobstojí ani argumentácia, že nemohlo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny, pokiaľ vytýkané činnosti mal žalobca robiť najviac tri mesiace do zaučenia iného zamestnanca
B., ako to vyplýva z výpovede bezprostredného nadriadeného žalobcu. Uvedená dočasnosť a zaúčanie

iného zamestnanca len umocňujú závažnosť porušenia pracovnej disciplíny; v dôsledku odmietnutia
prikázaných pracovných činností k zaučeniu iného zamestnanca nemohlo dôjsť a stav vyvolaný v
dôsledku realizácie organizačných zmien u zamestnávateľa mal v tom dôsledku dlhšie trvanie.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd odvolaním napadnutý čiastočný

rozsudok zmenil vo výrokoch I. a II. s poukazom na ustanovenie § 388 C.s.p. a žalobu zamietol
pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a že
pracovný pomer trvá, nakoľko mal za to, že žalobca nepreukázal neplatnosť skončenia pracovného
pomeru zamestnávateľom; naopak, žalovaný v spore preukázal, že pokiaľ so žalobcom skončil okamžitepracovný pomer, bolo tak v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom. Okamžité
skončenie pracovného pomeru je platné. Výrok o tom, že pracovný pomer trvá je vo vzťahu k výroku
o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru výrokom súvisiacim. V prípade zamietnutia

žaloby čo do neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru logicky nemožno určiť, že pracovný
pomer trvá, nakoľko bol platne skončený.

20.1OdvolacísúdnapokonzrušilčiastočnýrozsudokvovýrokuIII.,ktorývnapadnutomrozhodnutínemá
žiadne opodstatnenie, k ničomu strany sporu nezaväzuje, je len informačný a v konečnom dôsledku

nadbytočný. Postačovalo, ak by súd prvej inštancie uvedenú informáciu (že o trovách konania bude
rozhodnuté v rozsudku, ktorým sa rozhodne o celom uplatnenom nároku) stranám sporu poskytol v
odôvodnení svojho rozhodnutia.

20.2 Z uvedených dôvodov o trovách konania nerozhodoval ani odvolací súd; v ďalšom konaní okresný
súd rozhodne o celom uplatnenom nároku, o ktorom doposiaľ v dôsledku vydania čiastočného rozsudku

nerozhodoval a rozhodne aj o trovách celého konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.