Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120294123
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120294123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
P. H., prechodný pobyt X. C. XXXX/XX, XXX XX H. X, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/77/2021-138 zo dňa 18.11.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca žalobou podanou na súde dňa
29.04.2020 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3.000,- eur s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia.
Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa
16.03.2016 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
17.000,- eur, druh úveru - spotrebný úver na čokoľvek.
Mal za preukázané, že na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver, pričom žalovaný úver
riadne nesplácal. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy prípisom
z 27.01.2018 a oznámil mu, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, ktorá k uvedenému dňu

bola vo výške 4.460,63 eura s tým, že dlžnú sumu má uhradiť do 15 dní od doručenia tejto výzvy.
Nakoľko k úhrade dlžnej splátky žalovaným nedošlo (tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad),
právny predchodca žalobcu listom - oznámením zo dňa 01.03.2018 oznámil žalovanému mimoriadne
zosplatnenie úveru ku dňu 28.02.2018 a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške
19.684,68 eura. Žalovaný naposledy uhradil sumu 80,- eur a po 27.06.2018 už neuhradil žiadnu platbu.
Uzavrel, že v danom prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého
úveru ku dňu 28.02.2018 v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom tak

musel vzhľadom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka urobiť po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú bola táto predčasná splatnosť vyhlásená. Žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť, avšak v oznámení neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky tak učinil, a táto
skutočnosť nevyplýva ani z výzvy pred zosplatnením zo dňa 27.01.2018. Žalovaný uhradil spolu 6splátok v období od 20.04.2016 do 20.09.2016 a časť splátky splatnej dňa 20.10.2016. Keďže splátky
boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, žalobca mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť najskôr v decembri
2016(previacako3-mesačnéomeškaniesčasťousplátkysplatnej20.10.2016aporiadnomneuhradení

najmenej troch splátok, t.j. 20.10.2016. 20.11.2016. 20.12.2016) a nie až po uplynutí viac ako jedného
roka od omeškania.
Dospel k záveru, že odo dňa 21.12.2016 tak začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá
uplynula dňa 21.12.2019. Žaloba bola doručená súdu až dňa 29.04.2020, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby.

Poznamenal, že neboli splnené ani podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko
žalobca nepreukázal súdu riadne doručenie písomnej výzvy žalovanému na úhradu dlžnej sumy v
lehote 15 dní. Nebolo teda naplnené cit. zák. ustanovenie, a to zákonná možnosť postupcu postúpiť
pohľadávku banky postupníkovi, čím nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v spore.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
celého konania.

Poukázal na to, že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by boli nepremlčané
(napr. v prejednávanom prípade splátky úveru splatné od 20.05.2017 a 20.02.2018 - s čím sa
však vo veci konajúci súd vôbec nevysporiadal a žalobu zamietol pre premlčanie ako celok napriek
jednoznačnému nepremlčaniu (minimálne) týchto splátok úveru), avšak zostatok dlhu (splátky úveru
splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. od 20.03.2018 do 20.03.2024) by už v ten istý moment

bolpremlčaný,nakoľkobyplynutiepremlčacejdobypresplátkyúverusplatnéodvyhláseniamimoriadnej
splatnosti úveru do konečnej splatnosti úveru bolo súdom posunuté v tomto prípade o 15 kalendárnych
mesiacov do minulosti. Bol toho názoru, že uplatnený výklad druhej vety ust. § 103 OZ zo strany súdu
predstavuje nezákonné skrátenie premlčacej doby o 15 (!) mesiacov a zároveň je v priamom rozpore
s ust. § 565 OZ, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so splatnosťou

20.12.2016 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky dňa 20.01.2017.
Odvolateľ nesúhlasil s právnym posúdením premlčania, tak ako ho vykonal súd prvej inštancie. Bol
toho názoru, že v prípade, ak právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním
zo dňa 01.03.2018 ku dňu 28.2.2018, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2018 (t.j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ust. § 565 OZ vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po
omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace so súčasným
upozornením žalovaného na možné uplatnenie tohto práva.
Zároveň namietal, že žalobca sa teda môže len domnievať, z akého dôvodu súd právne uzavrel, že

žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovanému a z akého dôvodu v skoršom bode toho
istého rozhodnutia dospel k opačnému záveru - a teda že doručenie písomných výziev žalovanému bolo
riadne preukázané.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný v súdom stanovenej lehote, ale ani do dnešného dňa písomne

nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia

pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Prioritná odvolacia námietka odvolateľa spočívala v nesúhlase s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v
odôvodnení rozsudku, vychádzajúc zo správnych zákonných ustanovení, že v prejednávanej veci bolo
potrebné v zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka ex offo skúmať, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré si v danom prípade veriteľ uplatnil, nie je premlčané.7. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 343/2018 Z.z. zaviedla s účinnosťou od
05.12.2018 nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov v ust. § 54a

Občianskeho zákonníka, a že doplnenie tohto nového ustanovenia bolo vyvolané potrebou zosúladiť
doterajšie právne predpisy s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL ÚS 11/2016-60
zo dňa 7.2.2018.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný spor podľa § 54a

Občianskehozákonníka,keďvznesenienámietkypremlčaniažalovanounebolovtomtospotrebiteľskom
spore potrebné, a preto súd prvej inštancie správne prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti a bez
návrhu, teda ex offo pokiaľ keďže žalobca ako podnikateľ si neuplatní svoj nárok na súde voči žalovanej
ako spotrebiteľovi včas pred uplynutím premlčacej doby, nemôže legitímne očakávať úspech v konaní.

9.Súdnydvorzdôraznil,žescieľomzabezpečiťtútoochranumôžebyťnerovnýstavmedzispotrebiteľom

a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 48
a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 21 a citovaná
judikatúra, ako aj zo 14. apríla 2016, Sales Sinués a Drame Ba, C-381/14 a C-385/14, EU:C:2016:252,
bod 23 a citovaná judikatúra).

10. Okrem toho Súdny dvor tiež rozhodol, že vzhľadom na povahu a význam verejného záujmu, z
ktorého vychádza ochrana spotrebiteľov zaručená touto smernicou, jej článok 6 musí byť považovaný
za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho
poriadku právnu silu noriem verejného poriadku. Je potrebné vychádzať z toho, že táto kvalifikácia

sa vzťahuje na všetky ustanovenia smernice, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného
uvedeným článkom 6 (rozsudok z 30. mája 2013, Asbeek Brusse a de Man Garabito, C-488/11,
EU:C:2013:341, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).

11.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa

zročnosti nesplnenej splátky.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

14. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník
povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len
splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe
rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z

nichtrojročnápremlčaciadobaplyniesamostatne.Splatnosťjednotlivýchsplátokneovplyvňujesplatnosť
celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky
a nie na celý dlh.

15. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v

spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.

16. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia
sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.

17. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu §
101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného.
Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti
majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103
Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.

18. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky
sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní

zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť
premlčaciadobaodsplatnostitejnesplnenejsplátky,vdôsledkuktorejkuplatneniupredčasnejsplatnosti
dlhu došlo.

19.Ustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníkamodifikuje§565Občianskehozákonníkavovzťahu
k spotrebiteľským zmluvám. Podľa neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť

o a) spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej
splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty
3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka
je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenej celej pohľadávky naraz.

20. Zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spresňuje podmienky splácania záväzkov zo
spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z §
565 Občianskeho zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť

iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

21. Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňa 28.2.2018. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 02.09.2021
(č.l. 118 spisu) vyplýva, že žalovaný uhradil do 27.01.2018 splátky splatné od 20.04.2016 do 20.09.2016
a časť splátky splatnej dňa 20.10.2016. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie

uvádza, že nakoľko žalovaný neplatil riadne a včas, k zosplatneniu úveru pri dodržaní omeškania 3
splátok (20.10.2016, 20.11.2016, 20.12.2016) mohlo dôjsť najskôr pre nezaplatenie splátky splatnej
k 20.12.2016 (splátky úveru boli splatné vždy k 20 dňu v mesiaci) a s poukazom na ustanovenie
§ 103 OZ veta druhá, je nepochybné, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo
dňa nasledujúceho po zročnosti nesplnenej splátky, t.j. od 21.12.2016, teda lehota na podanie návrhu

uplynula dňa 21.12.2019, pričom žaloba žalobcu bola súdu prvej inštancie doručená až dňa 29.04.2020.

22.Ďalšouotázkou,ktorúbolopotrebnévpredmetnomkonanívyriešiť,jeotázka,čibolisplnenézákonné
podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v
Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

23. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky

banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie
zákonov v rozsudku sp.zn. 7Cdo/26/2017 z 28.30.2018, aj v uznesení sp.zn. 1Cdo/147/2017 z

24.04.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými
podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené
porušenie bankového tajomstva.

25. Ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej

pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal
finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred
postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky,písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej
pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

26. V zmysle uvedeného ustanovenia je daná možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu
klienta, musia však byť naplnené všetky tri predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Práve v
nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva. Jednou z podmienok
prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a
splatnosti pohľadávky) je písomná výzva adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky.

27. Písomná výzva banky klientovi je druhým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej
časti na inú osobu.

28.Zobsahusúdnehospisujezrejmé,žežalobcasícevkonanípredložilvýzvyzodňa18.12.2018(č.l.43
spisu) a zo dňa 27.01.2018 (č.l. 44) adresované žalovanému (ich doručenie však nebolo dokladované),

ktoré sa však týkali splácania dlhu z úveru vo výške 21.935,79 eura vyčísleného ku dňu 18.12.2018 a vo
výške 4.460,63 eura vyčísleného ku dňu 27.01.2018, avšak predmetom konania je nárok na zaplatenie
pohľadávky žalobcu voči žalovanému z úveru vo výške 3.000,- eur s príslušenstvom.

29. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca

nepreukázal, že by jeho právny predchodca vyzval žalovaného na splnenie jeho záväzku zo zmluvy
o splátkovom úvere vzniknutého za neskoršie obdobie vo výške žalovanej sumy. Žalobca teda
nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu dňa 22.03.2019
spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.

30. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nebola zachovaná zákonom stanovená 90-
dňová lehota nepretržitého omeškania žalovaného ako dlžníka medzi výzvou a samotným postúpením
pohľadávky.

31. Banka neposkytla žalovanému dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na

zotrvanie s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných
pohľadávok teda nebolo preukázané. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“
bankou, a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

32. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a pokiaľ súd prvej inštancie pre uvedený dôvod žalobu
zamietol, je jeho rozhodnutie správne, keďže neboli preukázané zákonné podmienky platného
postúpenia pohľadávky banky. Neplatnou je aj zmluva, na základe ktorej pôvodný veriteľ, t.j. Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným.

33. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (výzva banky adresovaná
dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a
to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel k
záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v

tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

34. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu
zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP.

35. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd s
poukazom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu.36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že

žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada
nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).