Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010761
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2618010761.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného M. V., nar. XX.XX.XXXX
v V., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.mája 2022 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 03. februára 2022, sp. zn. 1T/167/2018-157, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného M. V., nar. XX.XX.XXXX v V. , z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 03. februára 2022, sp. zn. 1T/167/2018 bol obžalovaný M.
V. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

hoci dňa 09.05.2018 v Senici, Štefánikova 1441/79 prevzal uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn.
2Nt/41/2016 zo dňa 27.04.2018, ktorým bola zamietnutá žiadosť odsúdeného o odklad výkonu trestu,
ktorý mal nastúpiť bezodkladne po doručení uznesenia bez ďalšej výzvy a to výkon trestu odňatia
slobodyvtrvaní5mesiacov,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresnéhosúduSenicasp.zn.2T/86/2014
zo dňa 28.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.08.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu
Senica sp. zn. 2Nt/41/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým bol obvinenému nariadený výkon trestu odňatia

slobody v trvaní 5 mesiacov a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2017, pričom výkon trestu
bol povinný nastúpiť bezodkladne po doručení uznesenia bez ďalšej výzvy, čo však neurobil a dňa
20.06.2018 bol príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Senica dodaný do výkonu trestu.

Za čo mu bol uložený :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. b/ Trestného zákona, § 37 písm.
m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 157-164 spisu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote na hlavnom pojednávaní po jeho vyhlásení podal
obžalovaný odvolanie a to proti výroku o treste, ktorý odôvodnil tým, že trest by si chcel radšej odrobiť.
Chcel by, aby mu bol uložený trest povinnej práce.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania č.l., 156 spisu.Podaním zo dňa 17.02.2022 obžalovaný M. V. písomne odôvodnil zahlásené odvolanie v rozsahu
č.l. 167 spisu v ktorom uviedol, že je nevinný a v čase rozhodnutia o nástupe do výkonu trestu bol

práceneschopný, jeho družka bola viackrát na okresnom súde na informáciách, kde jej pani hovorila,
že pokiaľ má PN nemusí nastúpiť. Chcel by požiadať o odpracovanie tohto trestu, nakoľko sa stará o
tehotnú družku, je chorý, má problémy so srdcom a tlakom, preto by rád zostal doma. Bol by veľmi
vďačný, keby mohol trest odpracovať, nakoľko je bezdomovec a pokúša sa postarať o bývanie.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry.
Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený, upovedomenie prevzal
18.04.2022.

Dňa 03.05.2022 o 09.35 hod. obžalovaný telefonoval do infocentra Krajského súdu v Trnave, keď žiadal
ospravedlniť svoju neúčasť na verejnom zasadnutí z dôvodu, že je bezdomovec a nemá mu kto požičať
na autobus. Sociálnu dávku dostane až 20.05.2022, preto by chcel, aby sa pojednávanie preložilo po
tomto termíne.

Krajský súd na žiadosť obžalovaného o odročenie verejného zasadnutia neprihliadol, nakoľko o termíne
verejného zasadnutia bol riadne upovedomený a to 18.04.2022, teda 2 dni predtým, ako poberá sociálne
dávky, teda mal možnosť vyčleniť si peniaze na cestu na verejné zasadnutie, pokiaľ mal záujem sa na
ňom zúčastniť.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle § 319
Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku, ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek

3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd,

zhodne ako súd I. stupňa zistil, že

· prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal dňa 12.10.2018 pod číslom Pv 72/2018-2205-10 podľa
§ 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na M. V. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona.

· okresný súd dňa 17.05.2019 pod sp. zn. 1T/167/2018 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného
M. V. na skutkovom a právnom základe v zhodne s obžalobou za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia
slobody v trvaní 2 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia (č.l. 65 spisu).

· Proti tomuto trestnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor obžalovaný (č.l.76-77 spisu).
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením
listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/86/2014 zo dňa 28.08.2014,
právoplatného dňa 28.08.2014, pripojený spis Okresného súdu Senica sp. zn. 2Nt/41/2016, z neho
predovšetkým oboznámil uznesenie Okresného súdu Senica sp zn. 2Nt/41/2016 zo dňa 24.10.2016,

právoplatného dňa 26.01.2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/222/2016 zo dňa
26.01.2017, uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 2Nt/41/2016 zo dňa 27.04.2018, právoplatného
dňa 27.04.2018, fotokópie doručeniek, výzvy na nastúpenie do výkonu trestu zo dňa 20.06.2017, žiadosť
obžalovaného o odklad výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 07.06.2017, výzvy Okresného súdu
Senica zo dňa 12.09.2017, žiadosť obžalovaného o odklad výkonu trestu odňatia slobody doručenej

Okresnému súdu Senica dňa 21.05.2018, žiadosti o dodanie do výkonu trestu odňatia slobody zo
dňa 12.06.2018, oznámenia Okresného súdu Senica zo dňa 12.06.2018 vrátane fotokópie doručenky
o prevzatí oznámenia obžalovaným, správy OO PZ Senica zo dňa 25.06.2018, správy o nastúpení
trestu ÚVTOS Leopoldov, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti obžalovaného zo dňa 09.04.2018,úradného záznamu spísaného povereným príslušníkom PZ OO PZ Senica zo dňa 20.06.2018, lekárske
správy - nálezu vystaveného MUDr. V. D. na obžalovaného zo dňa 30.08.2018, priebežnej správy z
probácie obžalovaného spísanej probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Senica zo dňa

10.09.2018, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy o povesti Mesta B., posudku
obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 19.07.2018, odpis registra trestov obžalovaného, okresný
súd na základe takto zisteného skutkový stavu uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom
základe tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu prejednávaného trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom okresný súd postupoval
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom
popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchal tam uvedený obžalovaný a že z
jeho konania nastal v dotknutom rozsudku popísaný následok.

Napadnutý rozsudok spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku kedy je z
jeho dôvodov zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti treba uviesť, že
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe

konkrétnych vykonaných dôkazov, pričom závery okresného súdu, ktoré v smere skutkových zistení
z týchto dôkazov vyvodil, považuje krajský súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Z
obsahu napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s konkrétnou obhajobou obžalovaného
a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení Trestného zákona.

Výrokom o vine sa krajský súd však bližšie nezaoberal, nakoľko nebol odvolaním obžalovaného
dotknutý, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení výslovne uviedol, že podáva
odvolanie proti výroku o treste, nakoľko by si chcel trest odrobiť, chcel, aby mu bol uložený trest povinnej
práce (č.l. 156 spisu).

K výroku o treste

Individuálna prevencia spočíva vo vytváraní podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych

páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu
dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a
nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky

sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade
vedie knedostatočnémuvýchovnémupôsobeniutrestutaknapáchateľatrestnéhočinu,akoina
ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou
spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa
a jeho činu, a to tak právne ako aj eticky. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

2Tost/19/2015 zo dňa 23.06.2015).
Pri úvahách, aký druh trestu spravodlivo zohľadní konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok,
pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Tým

je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť na ochranu spoločnosti
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda

uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky
sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre

uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
krozsahupoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,správnevtomtosmereaplikovalpoľahčujúcuokolnosť
v súlade s § 36 písm. b/ Trestného zákona (spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomosti,

pretože obžalovaný nevedel dostatočne posúdiť svoje konanie a jeho závažnosť vzhľadom na charakter
a povahu trestného činu vo vzťahu k svojim vedomostiam) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona (pretože bol už za trestný čin odsúdený). Správne vyhodnotil vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona. Trestná
sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 348 ods. 1 Trestného zákona je až na 2 roky. V zmysle § 38 odsek 2
Trestného zákona zostáva zákonná trestná sadzba neupravená. Trest uložený na dolnej hranici trestnej

sadzby v trvaní 2 ( dvoch ) mesiacov spĺňa kritériá tak individuálnej prevencie (výchova obžalovaného),
akoajgenerálnejprevencie(odradenieostatnýchpotencionálnychpáchateľovautvrdeniepocituprávnej
istoty), pričom vyjadrenie i morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou.

Okresný súd nepochybil keď podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin (trestným rozkazom Okresného súdu Senica zo dňa 17.01.2008 sp. zn. 1T/217/2007 vykonal trest
odňatia slobody podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona dňa 18.09.2008.

K odvolacej námietke obžalovaného

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému

postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

K odvolacej námietke obžalovaného, že chce, aby mu bol uložený trest povinnej práce krajský súd
uvádza, že z registra trestov, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní z č.l. 43-45 spisu zo dňa

02.02.2022 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný. Súdy boli doposiaľ voči osobe
obžalovanéhoveľmiústretové,keďmuboliukladanépodmienečnétresty,trestpovinnejprácevtrvaní80
hodín, teda obžalovanému bola poskytnutá možnosť, aby svojim správaním preukázal snahu po vedení
riadneho života. Túto skutočnosť odsúdený nevyužil a dopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti. Na základe
uvedeného je zrejmé, že bolo nevyhnutné ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Trest bol obžalovanému uložený na dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest je vyhodnotený
ako trest zákonný a primeraný.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.