Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200838
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2020:5419200838.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcov: 1/ I. U., T..

XX.XX.XXXX, H. C. XXX, 2/ J. M., M.. U., T.. XX.XX.XXXX, H. S. Y. - D. H., Š. XXXX/X, 3/ I. X., M..
U., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž., R. XXX/XX, 4/ I. Y., M.. U., T.. XX.XX.XXXX, H. K. XX, S.-XXXXX G., T.
G. M., 5/ F. G., M.. U., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XX, XXX XX Z., T. G. M., 6/ D. Z., T.. XX.XX.XXXX, H.
V., R. XX, žalobcovia 1/ až 6/ zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v
Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, IČO: 50120000, proti žalovanej: J. K., M.. U., T.. XX.XX.XXXX, H.
S. Y., U. XXXX/X, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o, so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského 1727/49, IČO: 36858501, v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou k 09.06.2019, podanou na tunajší súd 12.06.2019, po jej upresnení na výzvu súdu
danou uznesením z 09.07.2019 č. k. 5C/46/2019-33, podaním z 09.08.2019 doručeným súdu e-mailom
12.08.2019 a poštou 19.08.2019 žalobkyňou 5/, 13.08.2019 žalobcami 1/ až 4/ a 6/, sa žalobcovia
voči žalovanej pôvodne domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.06.2016 medzi
žalovanou ako kupujúcou a t. č. neb. I. U., M.. Z., T.. XX.XX.XXXX, T. U. H. Ž. XXX, F. XX.XX.XXXX

(ďalej len „poručiteľka“), ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v k. ú. Ž. poprípade spoluvlastnícke podiely
k ním, bližšie špecifikované v žalobe, v čase kúpy zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX za
kúpnu cenu 15.000,- eur (ďalej len „KZ“) a zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Odôvodnili ju tým, že žalobcovia 1/ až 6/ sú vo vzťahu k žalovanej súrodenci a zákonní dedičia po
poručiteľke, po ktorej bolo dedičstvo prejednané v konaní 5D/162/2017, II Dnot 17/2018 prostredníctvom
notára JUDr. Mariána Zboju ako povereného súdneho komisára. Medzi sporovými stranami nedošlo

k dohode o vyporiadaní majetku rodičovského domu s pozemkami, ktoré si žalovaná na základe
KZ nechala zapísať na seba. Dodnes v rodičovskom dome nikto nebýva a podľa nich žalovaná má
úmysel majetok speňažiť a nepodeliť sa so súrodencami o podiely z dedičstva. V čase spísania KZ
poručiteľka už trpela stareckou demenciou a často nerozpoznala ani vlastné vnúčatá. Bola umiestnená
do domu opatrovateľskej služby pre seniorov T.. Tu sa dozvedeli, že poručiteľka nemala ani neobdržala
finančnú hotovosť vo výške 15.000,- eur, ktoré mala dostať od žalovanej za predaj vyššie uvedených
nehnuteľností. Zistili, že KZ nemôže byť platná, pretože nebola kupujúcou uhradená kúpna cena.

Majú naliehavý právny záujem na učení neplatnosti právneho úkonu, čo je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby, pretože je nutné vyznačiť zmenu v evidencii nehnuteľností a vniesť
uvedený majetok do dedičstva a toto znova prejednať a je potrebné predísť žalobe na plnenie. Ich
podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany ich práv, ktorou sa mádosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov
sporu. Bez tohto určenia je ich právo žalobcov ohrozené a ich právne postavenie je neistým. Ich
žaloba je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) iná žaloba k čomu poukázali na judikatúru

(rozhodnutie NS SR publikované v ZSP pod č. 40/1996, ďalej rozhodnutia publikované v ZSP pod 78/04,
40/96, 17/00, 6/2003, 3/98. Majú za to, že boli porušené ich práva a preto sa domáhajú ochrany na
súde. Žalovaná mala uzavrieť s poručiteľkou pred smrťou kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v nej uvedené
a takto ich nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, avšak mala i záväzok voči súrodencom ich
vyplatiť.Žalovanáposmrtiporučiteľkypočaspohrebuipopohrebekomunikovalasožalobcamiskaždým

individuálne o vyporiadaní dedičstva a prisľúbila, že vyplatí súrodencov, avšak je potrebné vypracovať
znalecký posudok. Za účelom zistenia všeobecnej hodnoty bol vypracovaný výpočet, ktorý zaobstaral
žalobca 1/ a ohodnotenie bolo 95.300,- eur, avšak žalovaná spochybnila všeobecnú hodnotu a dôvodila,
že ona dá vypracovať znalecký posudok, avšak doposiaľ svoj sľub nesplnila. Preto si uplatňujú právo na
súdnu ochranu ohrozeného a porušeného práva a domáhajú sa v súlade so zákonom (§ 4 Občianskeho
zákonníka - ďalej len „OZ“) a podľa Ústavy Slovenskej republiky - čl. 46 ods. 1. Bez súdom výslovného

určenia, či je KZ neplatná, je ich právo vlastniť majetok ohrozené, pretože oni sa nemajú ako iným
spôsobom domôcť určenia neplatnosti KZ ani ich práva získať majetok nadobudnutý žalovanou, ktorý
nadobudla z majetku poručiteľky len preto, že ako súrodenci nenamietali, že predmetné nehnuteľnosti
budú ešte počas života poručiteľky prevedené na žalovanú. Peniaze tvoriace kúpnu cenu mala žalovaná
zaplatiť poručiteľke a ak by ich táto nespotrebovala počas svojho života, mali sa stať predmetom

dedičstva. Bez určenia, či je KZ neplatná sa nemôžu domáhať, že uvedené nehnuteľnosti patria do
dedičstva.

3. Na pojednávaní 15.07.2020 súd na návrh žalobcov doručený súdu 21.03.2020 v znení jeho opravy
podanímdoručenýmsúdu09.07.2020aeštespresnenýmnadanompojednávaní,pripustilzmenužaloby

v tomto znení:
„I. Súd určuje, že nehnuteľnosť - pozemok parc. KN-C č. XXXX o výmere 758 m2, trvalý trávny porast,
zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu S. na LV č. XXXX, k. ú. Ž., obec Ž., okres S. Y.
v podiele X/X - podiel zapísaný na danom LV pod B4 na žalovanú, patrí do dedičstva po poručiteľke
(nebohej I. U., T.. XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX, T. G. U. C. Ž., R. XXX/XX).

II. Súd určuje, že nehnuteľnosti - pozemky parc. KN-C č. XX o výmere 612 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, parc. KN-C č. XX o výmere 842 m2, záhrada, parc. KN-C č. XX o výmere 124 m2, záhrada,
parc. KN-C č. XXXX o výmere 1043 m2, trvalý trávny porast, parc. KN-C č. XXXX o výmere 716 m2,
trvalý trávny porast, parc. KN-C č. XXXX o výmere 400 m2, trvalý trávny porast, parc. KN-C č. XXXX o
výmere 1037 m2, trvalý trávny porast, parc. KN-C č. XXXX o výmere 638 m2, orná pôda a rodinný dom

súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. KN-C č. XX, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného
úradu S. Y. na LV č. XXXX, k. ú. Ž., obec F., okres S.Ý. Y. v podiele 1/1, patria do dedičstva po poručiteľke.
III. Žalobcom 1/ až 6/ sa priznáva voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

4. Žalobcovia k veci doložili potvrdenie o umiestnení poručiteľky v ZSS T. B..F.. na osvedčenie jej

pobytu v zariadení opatrovateľskej služby, uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín 5D/162/2017-50
na osvedčenie konania o dedičstve, ktorého predmetnom neboli nehnuteľnosti uvedené v KZ, ako i
osvedčenie, že predmetom dedičstva neboli peniaze, ktoré mala žalovaná podľa KZ zaplatiť za kúpu
poručiteľke, fotokópiu vkladnej knižky ako dôkaz, že peniaze neboli vložené na vkladnú knižku a výpočet
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vo vyjadrení k žalobe podaním z 18.10.2019 v ešte jej
pôvodnom znení túto žiadala pre jej nedôvodnosť zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Poukazujúc na § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) namietla neprípustnosť
žaloby žalobcov, ktorou sa domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu - KZ, nakoľko z jeho znenia

vyplýva, že domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu (t.j. právnej skutočnosti) je možné len
vtedy, keď to vyplýva z osobitného predpisu (medzi osobitné predpisy patria napríklad Zákonník práce,
zákon o dobrovoľných dražbách a pod.). Táto podmienka však v danom prípade splnená nie je. Ak
by aj právny poriadok pripúšťal možnosť domáhať sa určenia neplatnosti KZ, žalobcovia na takomto
určení nemajú naliehavý právny záujem. Ak by totiž aj súd určil, že KZ je neplatná, nijakým spôsobom

to neovplyvní právne postavenie žalobcov. Judikatúra, na ktorú žalobcovia poukazujú, za platnosti a
účinnosti CSP nie je použiteľná. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti KZ nie je neplatným právnym
úkonom. Žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú viaceré tvrdenia, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
Poručiteľka v čase spísania KZ netrpela stareckou demenciou, bývala vo svojom rodinnom dome vŽ., vo februári 2016 však utrpela úraz a bola hospitalizovaná v nemocnici. Začiatkom marca 2016 sa
vrátila z nemocnice do svojho rodinného domu v Ž. a pre jej narušený zdravotný stav sa o ňu starala
žalovaná. Vzhľadom k tomu, že pracovala v Rakúsku a nikto zo súrodencov sa o poručiteľku nemohol

alebo nechcel postarať, žalovaná jej zabezpečila pobyt v ZSS T. D. F.. Počas pobytu poručiteľky v tomto
zariadení sa žalovaná o ňu starala, brávala ju občas k sebe domov a za pobyt v tomto zariadení až do jej
smrti doplácala sumu okolo 250,- eur mesačne. Poprela tvrdenie žalobcov, že kúpna cena 15.000,- eur
nebola kupujúcou (žalovanou) vyplatená predávajúcej (poručiteľke). Žalovaná kúpnu cenu poručiteľke
vyplatila pred podpisom KZ za prítomnosti manžela žalovanej C. K.. Skutočnosť, že kúpna cena bola

predávajúcej vyplatená, potvrdzuje aj znenie čl. IV ods. 4.1. KZ, v ktorom je uvedené, že „kupujúca
uhradila predávajúcej kúpnu cenu uvedenú v čl. III. v bode 3.5. tejto zmluvy v hotovosti pri podpise tejto
zmluvy, čo predávajúca svojím podpisom na tejto zmluve potvrdzuje. Tvrdenie žalobcov, že KZ nemôže
byť platná, pretože kupujúcou nebola uhradená kúpna cena, neobstojí. Ak by aj kúpna cena nebola
zaplatená(vdanomprípadevšakbola),nespôsobujetoneplatnosťKZ.Potvrdilatvrdeniežalobcov,žepo
smrti poručiteľky prebiehali medzi žalovanou a žalobcami rokovania ohľadom vzájomného vyporiadania

sa. K dohode medzi sporovými stranami však nedošlo.

6. Žalobcovia v následných duplikách viacerými samostatnými podaniami uviedli, že v marci 2016 sa
žalovaná pred súrodencami sťažovala, že poručiteľka už najmenej dva roky trpí demenciou. Nevie
obsluhovať mikrovlnku, obslúžiť telefón (len prvé číslo, ktoré mala pevne uložené), sťažuje sa, že jej

niekto vymenil televízor, atď. Osobne sú svedkami toho, že veľmi často hľadala kľúče a iné veci, lebo
nevedela, kde si ich položila, nevedela, aký je deň v týždni, rozoznať vnúčatá, ich mená. A dnes začína
žalovaná tvrdiť niečo iné? Žalovaná jej vypracovala po umiestnení v ZSS T. zoznam súrodencov aj s
menami partnerov a ich detí, lebo poručiteľka si už mená nepamätala. Umiestnili ju v ZSS T. F.Á. po
dohode a súhlase všetkých súrodencov, nakoľko potrebovala 24-hodinovú starostlivosť. Žalovaná sa

sama dobrovoľne ponúkla, že to bude vybavovať ona. Pritom jej niektoré tlačivá, potvrdenia a formality
pomohli vybaviť aj iní súrodenci. Na nákladoch za umiestnenie poručiteľky v ZSS T. F.F. sa boli ochotní
podieľať aj iní súrodenci. Žalovaná to riešila svojím spôsobom. Žalobkyňa 5/ dala žalovanej 05.05.2016
príspevok na doplácanie vo výške 500,- eur. Žalovaná nechcela, aby sa o tom súrodenci dozvedeli, mala
to držať v tajnosti. V lete 2016 jej chcela znovu finančne prispieť. Tam mala už žalovaná uzatvorenú KZ.

Jej to odmietla s odôvodnením, že tohto roku sa doplácať veľa nebude, pretože ruší stavebné sporenie
poručiteľky. V roku 2017 taktiež nechcela žiadny príspevok. Pri prvom posedení dedičského konania
si uplatňovala nároky za doplácanie vo výške cca 4.500,- eur a zrazu od toho upustila (po tom, čo
sa jej notár JUDr. Zboja spýtal, kde sú peniaze za predaj domu a pozemkov). Pre žalovanú nebolo
problematické si nechať vypracovať KZ zobrať poručiteľku na úrad v F. a nechať si zmluvu podpísať. Veď

poručiteľkamuselavZSST.F.spolusňoupodpisovaťviacerovecí.Veria,žeporučiteľkavôbecnevedela
čo podpisuje. Ináč by sa bola niektorému súrodencovi zdôverila. K tomu činu ju viedlo pravdepodobne aj
to, že ich neter si nechala darovať od poručiteľky polovicu nehnuteľností a mala záujem ešte aj o ďalšie.
Žalovaná dostala strach, že z nich pre ostatných neostane. Kúpna cena nebola vyplatená. Žalovaná
chcela asi kúpnu cenu kompenzovať tým, že za ňu doplácala. Prečo to nie je dohodnuté v zmluve?

Žiadny zo súrodencov nezbadal, že poručiteľka mala v ZSS T. F. taký veľký obnos peňazí. Do trezoru
ich nemohla odovzdať, pretože nemala uzavretú nájomnú zmluvu na trezor. Na vkladnú knižku neboli
vložené žiadne peniaze a poručiteľka nemala žiaden účet v sporiteľni alebo banke. Taktiež sa nikomu
nezmienilaotom,žepredávadomadostalapeniaze.Akomôžebyťzmluvaplatná,keďnebolavyplatená
kúpna cena? V tom prípade ide o podvod a obohatenie. K dohode medzi súrodencami nedošlo a ani

nemohlo dôjsť, lebo žalovaná to tak chcela. Každého jednotlivca sa opýtala čo chce a keď zistila, že
viacerí majú záujem o dom, začala sa rozčuľovať a hovoriť ako to má spraviť. Ona si nechala prepísať
dom a pozemky poručiteľky, kde bolo aj ich dedičstvo po otcovi. Ona sa mala potom snažiť a rozdeliť
majetok. Jedna osoba nevedela čo chce druhá. Vedomosti o tom všetkom mala len žalovaná, lenže
nemala o to záujem. Čakala na uplynutie lehoty troch rokov. Žiadajú, aby žalovaná bola po poučení

a po zložení prísahy pred súdom a v prítomnosti ich právneho zástupcu osobne vypočutá, pretože jej
neveria a nedôverujú.

7. Žalovaná v následnej duplike danej podaním jej zástupcu z 24.01.2020 k veci samej uviedla, že úraz,
pri ktorom si poručiteľka zlomila krčok stehennej kosti na pravej nohe, sa stal vo februári 2016. Z dôvodu

úrazu bola operovaná v Dolnom Kubíne a v tom čase bola žalovaná v práci v Rakúsku. Keď prišla
domov, poručiteľku prepúšťali z nemocnice. Keďže sa o ňu nikto iný zo súrodencov nechcel postarať,
starala sa o ňu ona s jej manželom. Keďže nevedela ako bude schopná sa sama bez pomoci ostatných
súrodencovpostaraťoporučiteľku,taksazačalainformovať,kdejepreňuvoľnémiesto.Všetkypotrebnédoklady k umiestneniu poručiteľky do ZSS T. vybavovala práve ona a pri vybavovaní týchto dokumentov
jej nepomohol nikto zo súrodencov. Do úrazu vo februári 2016 sa poručiteľka starala o seba úplne sama.
Kúrila si, prala, umývala riad, dlážky, navarila si kávu, vykonávala iné samoobslužné práce, starala sa

o sliepky. Po operácii potrebovala okuliare a keďže ich nemala, stávalo sa, že si mýlila telefónne čísla.
Keď odchádzala do ZSS T., pamätala si, že má v peňaženke 60,- eur a aj komu ich má dať. Do ZSS
T. chodili za poručiteľkou spočiatku všetci súrodenci, vnuci, pravnúčatá. Keďže ide o viacgeneračnú a
mnohopočetnú rodinu, dala poručiteľke papier, na ktorom boli rozpísané všetky vnúčatá, pravnúčatá.
Vždy však vedela povedať, kto ju bol navštíviť. Za poručiteľkou pravidelne chodila do ZSS T. až do jej

smrti, často ju brávala do domu poručiteľky a aj do jej domu. Teda trávila množstvo času s poručiteľkou a
popiera, že by poručiteľka trpela demenciou. Po úraze poručiteľky nebol nikto z jej súrodencov ochotný
starať sa o dom a o záhradu, iba manžel sestry žalobkyne 2/ pomáhal pri kúrení. Štyri roky sa ona s
manželom starala o všetko. To bol aj dôvod, prečo poručiteľka pristúpila ku KZ, tešila sa, že všetko
okolo domu je v poriadku. Musela však poručiteľke sľúbiť, že dom nepredá a za týmto svojím sľubom
stojí. Nikdy ani nebolo v jej záujme dom predať a obohatiť sa. Kúpna cena 15.000,- eur bola poručiteľke

vyplatená v hotovosti. Keďže však táto suma nemohla byť ponechaná v trezore ZSS T. a poručiteľka
nemala zriadený ani účet v banke, túto sumu jej poručiteľka odovzdala s tým, že z nej bude hradiť jej
výdavky. Z týchto finančných prostriedkov kupovala rôzne veci pre poručiteľku a doplácala za pobyt
poručiteľky v ZSS T. až do jej smrti. Na výdavky poručiteľky zo súrodencov prispela iba žalobkyňa 5/
sumou 500,- eur.

8. V písomnom podaní žalobcov, ktorým títo navrhli zmenu žaloby v jej terajšom znení, žalobcovia
navrhli vykonať dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, a to elektronickou komunikáciou
medzi žalobkyňou a žalovanou 5/ z času uzatvárania KZ, ktorú pripojili ako prílohu č. 1, a doslovný
prepis vybraných vyjadrení žalovanej z elektronickej komunikácie medzi žalovanou a žalobkyňou 5/,

ktorú pripojili ako prílohu č. 2, za účelom preukázania tvrdenia, že bola obmedzená zmluvná voľnosť
poručiteľky v čase uzatvárania KZ a výsluch svedkov - V. Q. a F. H., ktoré sa o poručiteľku v čase
uzatvorenia KZ osobne starali v zariadení T. za účelom preukázania tvrdenia, že zmluvná voľnosť
poručiteľky bola v čase uzatvárania KZ obmedzená.

9. K navrhnutej zmene žaloby ešte pred jej pripustením sa žalovaná vyjadrila prostredníctvom svojho
zástupcu podaním z 20.04.2020, v ktorom poukázala na skutočnosti predchádzajúce uzatvoreniu KZ.
Konkrétne uviedla, že po smrti ich otca neb. N. U. sa v dedičskom konaní po ňom ostatní súrodenci
vzdali dedičstva v prospech žalobcu 1/, ktorý po ňom zdedil majetok nachádzajúci sa v I. a v Ž.. Už počas
svojho života sa poručiteľka snažila vysporiadať svoj majetok a tento postupne previesť na svoje deti,

resp.vnúčatá.Poručiteľkavždy,keďniektorémuzosvojichpotomkovniečodarovalaalebonaniektorého
z nich previedla kúpnou zmluvou, sa snažila, aby sa o tom ostatní súrodenci nedozvedali. Poručiteľka
sa totiž bála konfliktov so svojimi deťmi a týmto sa chcela vyhnúť, pretože vzťahy medzi súrodencami
boli narušené. Už niekedy v r. 1987 - 1988 poručiteľka poskytla finančné prostriedky žalobkyni 2/ na
kúpu členského podielu v družstevnom byte v S. Y. a zároveň jej finančne prispela aj na zariadenie tohto

bytu. Okrem toho v r. 2000 na žalobkyňu 2/ poručiteľka previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1-ica na
rodinnom dome a pozemku v obci Ž.. Pritom poručiteľka následne uviedla, že za tento spoluvlastnícky
podiel jej kúpna cena nebola vyplatená. O prevode tohto spoluvlastníckeho podielu sa ostatní súrodenci
dozvedeli až dodatočne. Rovnako sa až dodatočne dozvedela, že žalobkyni 2/ mala poručiteľka prispieť
sumou 100.000,- Sk na kúpu motorového vozidla. Svojej vnučke G. C. X. - dcére žalobkyne 3/ - ďalej

len „vnučka S.P.“ poručiteľka darovala v období od r. 2010 do r. 2014 viaceré pozemky v obci Ž.. Práve
z dôvodu darovania pozemkov tejto vnučke vznikol medzi súrodencami problém. Keď bola poručiteľka
hospitalizovaná v nemocnici v Dolnom Kubíne po zápale pľúc v apríli r. 2016, navštívila ju žalobkyňa
5/ a pýtala sa jej, prečo len na vnučku S.P. prepísala pozemky, keď má 22 vnúčat. Z toho dôvodu
od poručiteľky žiadala, aby na ňu previedla rodinný dom v Ž., ktorý je predmetom tohto sporu. Keďže

poručiteľka ho na ňu nechcela previesť, žalobkyňa 5/ povedala, že je potrebné získať doklad o tom,
že poručiteľka trpí demenciou, aby bolo možné napadnúť prevody vlastníckeho práva k pozemkom
darovaným vnučke S.P. Lekári v nemocnici však poručiteľku odmietli vyšetriť, pretože podľa nich
nejavila známky demencie. Až následne počas pobytu poručiteľky v ZSS T. D. F., bola táto na žiadosť
žalobkyne 5/ vyšetrená psychiatričkou MUDr. F. S., ktorá v správe z jej vyšetrenia z 26.04.2020, ktorú

pripojila ako dôkaz, nekonštatovala, že by poručiteľka trpela demenciou. Aj keď sa demencia poručiteľky
nepotvrdila, žalobkyňa 5/ chcela napadnúť prevody vlastníckeho práva k pozemkom darovaným vnučke
S.P. Žalobkyňa 5/ ju požiadala, aby s ňou išla na Okresný úrad S. Y., katastrálny odbor skontrolovať
darovacie zmluvy, na základe ktorých nadobudla vnučka S.P. pozemky od poručiteľky. Po osobnomnahliadnutí žalobkyňa 5/ povedala, že jeden podpis poručiteľky nie je jej. Žalobkyňa 5/ ju poslala za
advokátom, aby zistila, či je možné súdne napadnúť tieto darovacie zmluvy. Žalobkyňa 5/ následne
chcela, aby spolu s ňou podala žalobu o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, čo však ona odmietla.

Manžel žalobkyne 5/ údajne požičal manželovi vnučky S.P. sumu 15.000,- eur s tým, že žalobkyňa 5/
následne zistila, že manžel vnučky S.P. má finančné problémy a viacero pôžičiek, preto mala obavu,
že požičané finančné prostriedky nevráti. Žalobkyňa 5/ zároveň mala obavu, že poručiteľka prevedie
aj žalované nehnuteľnosti na vnučku S.P. Z uvedených dôvodov žalobkyňa 5/ chcela zabezpečiť, aby
poručiteľka previedla žalované nehnuteľnosti na ňu s tým, že následne sa tieto rozdelia len medzi ňu a

žalobkyne 5/ a 2/. Žalobkyňa 5/ totiž nechcela, aby žalované nehnuteľnosti nadobudli ostatní súrodenci.
Keď ona povedala žalobkyni 5/, aby sa žalované nehnuteľnosti previedli na žalobkyňu 5/, táto povedala,
že ona je v Nemecku a že na Slovensko sa jej nedá prísť, aby takýto prevod zrealizovala. Celý prevod
žalovanýchnehnuteľnostízporučiteľkynaňusatedauskutočnilnazákladenávrhužalobkyne5/,ktorájej
aj dávala pokyny, čo má robiť. Samotná žalobkyňa 5/ v máji 2016 jej napísala aj konkrétne nehnuteľnosti,
ktoré majú byť predmetom kúpnej zmluvy. Ona následne dohodla prevod žalovaných nehnuteľností s

poručiteľkou, ktorá s ich prevodom na ňu súhlasila, keďže práve ona sa spolu so svojím manželom
o rodinný dom s pozemkami a aj o poručiteľku starali a aj do budúcnosti sa mali starať. Musela však
poručiteľke sľúbiť, že rodinný dom nepredá a že o tomto prevode nepovie ostatným súrodencom okrem
žalobkyne 5/. Poručiteľka previedla na ňu žalované nehnuteľnosti dobrovoľne a pritom veľmi dobre
vedela, čo bolo predmetom KZ. Skutočnosť, že poručiteľka podpísala KZ, oznámila žalobkyni 5/. V

auguste 2016 bola spolu s ňou poručiteľka niekoľko dní v rodinnom dome v Ž.. V tom čase zároveň prišli
k nej na návštevu aj manželia N. Č. a D. Č., ktorí sa už dlhšiu dobu s poručiteľkou poznali a túto aj v
rodinnom dome v Ž. navštevovali. Pred nimi sa poručiteľka vyjadrila, že rodinný dom a pozemky v Ž.
(žalované nehnuteľnosti) previedla na ňu kúpnou zmluvou. Po smrti poručiteľky prebiehali medzi ňou a
žalobcami rokovania ohľadom vzájomného majetkového vyporiadania. Chcela previesť časť žalovaných

nehnuteľností na súrodencov, ale k dohode medzi súrodencami nedošlo. Po tom, ako manžel vnučky
S.P. vrátil manželovi žalobkyne 5/ požičaných 15.000,- eur, žalobkyňa 5/ zorganizovala podanie tejto
žaloby. Na preukázanie toho, že zmluvná voľnosť poručiteľky nebola v čase uzatvorenia KZ obmedzená
a že poručiteľka bola spôsobilá uzatvoriť KZ navrhla vypočuť ako svedkov N. M. a Ľ. D., ktoré sa starali
v poručiteľku v ZSS T. a tiež N. Č. a D. Č..

10. Na predbežnom prejednaní sporu 09.03.2020
10.1. žalobca 1/ uviedol, že ako súrodenci boli s rodičmi dohodnutí tak, že po otcovi bude dediť on, čo sa
aj stalo a po matke, že budú dediť ostatní súrodenci. Mal snahu ostatným žalobcom v tomto pomôcť, ale
nechce sa ďalej zúčastňovať v tomto spore a vystupovať v ňom ako žalobca. Chce teda vo svojom mene

zobrať žalobu späť, hoci podľa neho to nebolo všetko celkom v poriadku. Je tam určite stopercentný
podvod.
10.2. Ostatní prítomní žalobcovia, resp. za žalobkyňu 2/ jej manžel ako jej vtedajší zástupca, zhodne
uviedli, že s takýmto postupom žalobcu 1/ nesúhlasia, pretože, ak sa raz rozhodol, že s nimi podá túto
žalobu, tak má vo veci ďalej konať a aj tento žalobca je presvedčený, že to bolo tak, ako je to uvedené

v žalobe.
10.3. Žalobkyňa 4/ uviedla, že preukáže, že to bolo urobené podvodom. V rámci dedičského konania
chceli to, aby žalovaná zmluvu, ktorú uzatvorila s poručiteľkou, vrátila a prebehlo aj o tom majetku
dedičské konanie, čo notár neakceptoval. Ešte od nich žalovaná na dedičskom pojednávaní chcela, aby
jej vyplatili 4.500,- eur.

10.4. Vtedajší zástupca žalobkyne 2/ uviedol, že je aj telefonická komunikácia žalovanej s jej švagrinami,
na akom postupe sa dohadovali. Aj týmto spôsobom sa dá preukázať to, čo oni tvrdia.
10.5. Žalobca 6/ uviedol, že bol osobne svedkom toho, keď raz prišiel poručiteľku navštíviť domov, že
bola pri nej žalovaná, ktorá poručiteľke dávala podpisovať nejaký papier. Keď vstúpil, tak ten papier letel
od poručiteľky na druhú stranu stola a poručiteľka žalovanej povedala: Nič ti nepodpíšem.

10.6. Žalovaná vzápätí poprela vyššie uvedené tvrdenie žalobcu 6/ (že to vôbec nie je pravda).
10.7.Žalobkyňa4/uviedla,žežalovanejdávajújedinúmožnosť,ato,abyKZzrušilaašlotododedičstva.
Oni majú svoju pravdu, ktorú preukážu a je na žalovanej, aby preukázala svoju pravdu. Budú sa súdiť,
kým ich pravdu nepreukážu.

11.1. Na pojednávaní 15.07.2020 zástupca žalobcov uviedol, že považuje KZ za neplatný právny úkon
s poukazom na § 38 ods. 2 OZ, nakoľko predávajúca konala v duševnej poruche, ktorá ju robila
na tento úkon neschopnou. To, že poručiteľka trpela psychickou poruchou, vyplýva aj z dokladu,
ktorý predložila žalovaná strana, kde je príslušným psychiatrom konštatovaná diagnóza F06.9, ktorápodľa medzinárodnej klasifikácie chorôb predstavuje psychickú poruchu disfunkciu mozgu. Ďalší dôvod
neplatnosti vidí s poukazom na § 39 OZ pre rozpor zmluvy s dobrými mravmi a taktiež obchádzanie
zákona. V záverečnom prednese uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania má za preukázané,

že KZ nebola zo strany poručiteľky urobená slobodne a vážne a že bol tento právny úkon urobený
v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon v tom čase neschopnou. Tieto tvrdenia
vyplývajú tak z listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov a strán konania. Poukázal na protokol
o psychiatrickom vyšetrení poručiteľky z 26.04.2016, t. j. necelé dva mesiace pred uzavretím KZ, z
ktorého vyplýva diagnostický záver - psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu

a somatickou chorobou, bližšie neurčená (F06.9). Ďalej poukázal na dôkazy z elektronickej komunikácie
medzi žalovanou a žalobcami, kde sama žalovaná priznáva, že poručiteľka sa jej javí ako dementná.
Viackrát uvedené priznala, rovnako ako priznala, že sa v tomto smere vyjadril jej manžel. Toto tvrdenie
potvrdili aj svedkovia V. Q. a F. H., ktoré v tom čase pracovali v zariadení T. a o poručiteľku sa v tom čase
v podstate denne starali, t. j. boli v každodennom kontakte a preto ich svedecké výpovede považuje
za dostatočne dôveryhodné a že oni jediné vedia dostatočne hodnoverne posúdiť zdravotný stav

menovanej v čase uzatvorenia KZ. Namietol protichodnú výpoveď manžela žalovanej oproti samotnej
výpovedi žalovanej, v ktorých možno vzhliadať viaceré rozpory, najmä napr. moment a spôsob údajného
odovzdania kúpnej ceny. Celá obrana žalovanej sa javí len ako účelová, kde najskôr podľa jej vyjadrenia
mala vôľu predmetné nehnuteľnosti kúpiť, pričom následne mala protichodnú vôľu tieto nehnuteľnosti
ďalejdeliťmedzisúrodencov.Opäťpoukázalnaelektronickúkomunikáciumedzižalovanouažalobcami,

z ktorej o. i. vyplýva, že mala obavy z toho, aby sa ostatní súrodenci o tomto prevode nedozvedeli,
nakoľko je zrejmé, že ich ako neopomenuteľných dedičov chcela týmto zastretým právnym úkonom
vylúčiť a tým seba na ich úkor obohatiť.
11.2. Žalobkyňa 4/ vypovedala, že v rámci dedičského konania dala žalovanej poslednú možnosť, aby
nehnuteľnosti, ktoré získala KZ, dala do dedičstva. Keď im túto zmluvu notár JUDr. Zboja na pojednávaní

ukázal, žalovaná, ktorá dovtedy od nich chcela, aby jej zaplatili okolo 4.600,- eur, tieto papiere, ktoré
tam mala, zobrala, s tým, že ona si to s nimi vybaví sama. Potom samostatne žalovaná komunikovala s
každým zo súrodencov, okrem žalobkyne 3/, ktorého každého sa samostatne pýtala, aby si vybrali, čo
chcú.Otýchtosamostatnýchkomunikáciáchmáajdoklady.Jejponúkalajedenpozemoknadcintorínom,
že si má vybrať, že sa tam bude stavať. Keďže niektorí chceli aj to isté, tak žalovaná povedala, že ona

o tom rozhoduje, kto čo dostane, že ona to delí. Žalovanej odpísala, že chce pol domu bez poplatkov.
Tiež sa jej pýtala, akú cenu má za dom zaplatiť, aby si napísala. Ich rodičia ich všetkých podporovali
a má aj doklad o tom, že žalovanej dali peniaze. Považuje za nevhodné, čo žalovaná s poručiteľkou
spravila. Tvrdí, že sa o poručiteľku starala, ale pritom robila opatrovateľku v Rakúsku a keď prišla na
Slovensko, tak buď šla za dcérou do H. alebo na dovolenku alebo do kúpeľov. Žalovaná psychicky ničí

jej súrodencov. Ohľadne zdravotného stavu poručiteľky uviedla, že keď ju prišla pozrieť, či už naposledy
asi mesiac pred smrťou alebo aj predtým, keď ju chodievala pozrieť možno 2 až 3-krát do roka, tak C.
C.. T. N. G. G., Z. C. C. D. I. I.. F. V. ukazovať po izbe tam je slanina, tam je mak. Tvrdila, že jej zobrali
televízor, mikrovlnku, že jej vymenili, a iné veci. Stále jej chýbali nejaké veci. Plietla všetky možné mená,
keď jej hovorila menami ostatných súrodencov a aj vnukov. O KZ sa dozvedela v mesiaci január v ten

rok, keď poručiteľka zomrela. Žalovaná jej ponúkala z parciel, ktoré sú predmetom tohto sporu, len jednu
s tým, že podiel na dome si môže odkúpiť. Ona vyše 30 rokov od r. 1986 trvale žije v Nemecku, takže
nevie o všetkom, ale vie, že žalovaná robila na poručiteľku psychický nátlak, že poručiteľka bola z toho
nervózna, roztriaslo ju a o tom jej rozprávala sestra žalobkyňa 3/.
11.3. Žalobkyňa 5/ vo výpovedi ohľadne zdravotného stavu poručiteľky uviedla, že poručiteľka bola

operovaná na šedý zákal, takže vlastne stratila zrak. Odvtedy prestala čítať, riešiť krížovky, variť, stratila
orientáciu v čase. Na podnet žalovanej bola s poručiteľkou na vyšetrení u psychiatričky p. C.. Tam
dotyčná lekárka povedala, že má orientáciu v čase, ale pred týmto vyšetrením ona s mamou cvičila, aby
vedela, aký je čas, ako sa volá a kedy je narodená. Otec zomrel v r. 2001 a kým žil, tak on nakupoval.
Po jeho smrti poručiteľka nechodila nakupovať, kupovali jej veci súrodenci alebo susedia. Sociálne sa

izolovala.Nerozoznalaľudí,ktorýchdlhšíčasnevidela.Bolazábudlivá,hľadalakľúče,peniaze.Namená,
keď sa jej pýtala, ako sa volajú, tak rozprávala v hádankách, mala taký veršík: Kývaj nosom, hádaj
kto som. K lekárom nechodila, lieky a zdravotnícke potreby jej zaobstarávali súrodenci, odmietala piť
tekutiny. Tiež uviedla, že poručiteľka si nikdy nechcela dom dať, lebo ako 8-ročná zostala ako polosirota.
Odišli bývať z W. do Ž. do rodiny strýka, ktorý ju veľmi bíjaval. Vojnu prežila v Nemecku. Keď sa vrátila

z Nemecka nemala domov, nemala nič. Takže na dome lipla a hovorila, že ona si do smrti dom nedá
a že po jej smrti si môžu aj vlasy vytrhať. Sama žalovaná pred uzavretím KZ tvrdila, že poručiteľka je
dementná. Keď však žalovaná videla papiere od MUDr. S., tak tvrdila, že poručiteľka dementná nie je,
ale pár mesiacov na to začala znova tvrdiť, presnejšie začala písať jej, že poručiteľka je dementná.V T. mali hovoriť, že mama je kľudná, ale žalovaná jej písala, že poručiteľka porozhadzovala veci, že
jej musela zobrať hodiny zo stola, pretože ich chytila a hodila o stôl, takže poručiteľka, keď bola pod
vplyvom ukľudňujúcich práškov, bola kľudná, ale keď prestali pôsobiť, tak bola agresívna. Žalovaná

napísala C. F. N. S. Z. V. S., U. N. D.Č., Z. D., Y. Y. I.. C. tomu to, že neter si nechala darovať od
poručiteľky nejaké pozemky. Žalovaná to chcela zachrániť pre ostatných. Predložila papier s písmom
žalovanej, ktorý jej dala žalovaná, kde sú pozemky, ktoré si nechala darovať neter. Na základe toho sa
snažila, aby ostatný majetok poručiteľky zostal v rodine a získať poručiteľkin podpis, aby to zachránila.
Poprela tvrdenie žalovanej, že by ona bola iniciátorkou všetkého, lebo žalovaná začala chodiť žalobkyni

2/, potom ju kontaktovali, pretože dávala pozemky rodičov do poriadku, pretože na nich robila a vedela,
kde čo je, keď však už mala žalovaná uzavretú KZ, tak upustila od plánovanej žaloby na neter. Žalovaná
chcela, aby zatajila, že jej dala 500,- eur. Nemala o tom hovoriť súrodencom. To bolo ešte pred KZ,
po jej uzavretí už odo nej peniaze nechcela. Nevie o tom, že by sa mala žalovaná snažiť nadobudnúť
predmetné nehnuteľnosti už v minulosti. V roku 2016 jej žalovaná volala, aby jej napísala čísla parciel,
lebo že nemôže nájsť o tom doklad. Ona jej to vyhľadala. Nechala jej papier z katastra, kde bol zoznam

všetkých nehnuteľností po ROEPe, vtedy poručiteľka dostala takú zostavu pozemkov a jej povedala,
aby túto zostavu zobrala so sebou. Keď však šla robiť KZ, nemohla tento zoznam nájsť. Preto jej to cez
facebook poslala. Tam jej aj napísala, že keď stihne mamin podpis, že bude všetko v poriadku. Potom jej
povedala, že poručiteľka jej to podpísala a že do zavkladovania musia byť ticho, že nesmie o tom vedieť
nikto. Teraz 21.08.2020 bude tomu 40 rokov, čo trvalo žije v Nemecku. Prvých 10 rokov na Slovensko

nechodili a potom začala chodiť po nežnej revolúcii a dávala do poriadku majetky rodičov. Žalovaná tvrdí,
že chcela, aby si to dala prepísať na seba ona. Bolo to však tak, že žalovaná chcela, aby to ona spravila
tak, ako to spravila neter G.. Jej by to však nedalo, aby poručiteľke dala podpísať jednu zmluvu, o ktorej
by ju neinformovala. Ona od poručiteľky nepýtala, ani aby jej dala dom, ani pozemky. Tak v podstate
žalovaná tvrdí niečo, čo nie je pravda. V dedičskom konaní žalovaná povedala, že nevie, kde sú peniaze.

Notár Zboja sa vyjadril, že žalovaná si to vysporiadala vo svojej hlave po svojom a majú nárok 30 rokov
žalovať túto zmluvu a čuduje sa, že to už nespravili. Najviac v dome poručiteľky sa narobila žalobkyňa 3/.
Žalobkyňa 2/ pravidelne každú sobotu chodila upratovať dom poručiteľky spolu so svojimi dcérami. Keď
bola na Slovensku niekedy aj 2 - 3 týždne, tak to videla a tiež sa poručiteľke intenzívne venovali. Žalobca
1/ obstarával drevo z urbáru pre ňu, napílil ho na klátiky. Poručiteľka sa vždy sťažovala, že žalovaná

nevie ani len podstenu zamiesť a božeká, že je chorá a chrbát ju bolí, hovorí, že toľko v Ž. pracovala,
ale keď sa v lete hrabalo, nikdy neprišla. Bola ochotná prísť z Nemecka, vtedy, keď mama mala ísť do
T., aby sa o ňu postarala. Žalovaná vtedy povedala, že netreba, aby nechodila. Vie, že žalobkyňa 3/
vybavila na úrade potvrdenie do T., aby sa menej platilo.

12.1. Na uvedenom pojednávaní zástupca žalovanej žiadal žalobu aj po pripustení jej zmeny zamietnuť
z nasledovných dôvodov: V podanej žalobe sa argumentovalo, že KZ je neplatná z dôvodu, že žalovaná
nedodržala záväzok vyplatiť súrodencov z kúpnej ceny, že žalovaná mala úmysel majetok speňažiť a
nepodeliť sa so súrodencami, že kúpna cena nebola vyplatená a že v čase spísania KZ poručiteľka už
trpela stareckou demenciou, na čom žalobcovia zotrvávali aj v ďalších podaniach. Oni vo vyjadrení k

žalobe podaním z 18.10.2019 argumentovali, že dôvody neplatnosti KZ a formulácia petitu žaloby je v
rozpore s § 137 CSP a že nie je pravda, že by KZ bola neplatným právnym úkonom, pretože poručiteľka
v čase jej spísania netrpela stareckou demenciou a že kúpna cena bola vyplatená v súlade s KZ. V
ďalšom podaní z 24.11.2019 a v ďalších podaniach žalobcovia uvádzali, že poručiteľka trpela starobnou
demenciou, že nevie obsluhovať mikrovlnku, obslúžiť telefón, že si sťažuje, že jej niekto vymenil

televízor, že často hľadá kľúče a iné veci, nevie rozpoznať vnúčatá a že preto jej žalovaná vypracovala
zoznam súrodencov aj s menami partnerov a ich detí. Zotrvali aj na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.
Z § 38 ods. 2 OZ jednoznačne vyplýva, že aj keby osoba urobila právny úkon v duševnej poruche, musí
ísť o takú duševnú poruchu, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Teda nestačí konštatácia
akejkoľvek duševnej poruchy, ale musí ísť o takú duševnú poruchu, ktorá ju robí na tento právny úkon

neschopnou. Posúdenie, či v tomto prípade uzavretia KZ z 13.06.2016 predávajúca trpela duševnou
poruchou takého charakteru, ktorá ju na tento právny úkon robila neschopnou, je vysoko odbornou
otázkou a nie je možné takýto záver urobiť na základe výpovede svedkov, resp. účastníkov konania,
pretožekaždýtovnímasubjektívneaakovyplynulozvýsluchovúčastníkovazvýsluchovsvedkov,taksú
medzi nimi zásadné rozdielne názory, pokiaľ ide o duševnú spôsobilosť poručiteľky v čase uzatvárania

KZ. Rovnako pokiaľ ide o rôzne SMS, ktoré sú súčasťou spisu, ani z nich sa nedá urobiť odborný
záver, či poručiteľka pri uzatváraní KZ konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon
neschopnou. Pokiaľ sa vo výpovediach účastníkov, svedkov alebo v SMS, ktoré sú súčasťou spisu,
opakuje termín demencia, tak po odbornej stránke demencia má 7 štádií, pričom prvé 3 štádia demenciesú zväčša označované ako štádia pred demenciou, pričom pokiaľ ide o prvé štádium demencie, podľa
odbornej literatúry ide o štádium normálneho fungovania. V druhom štádiu ide o zhoršenie pamäti
spájané s vekom, kde sa konštatuje, že ide o občasné výpadky pamäti, ako napríklad zabúdanie,

kde človek umiestnil predmet a zabúdanie mien, ktoré predtým ovládal veľmi dobre. Tento mierny
pokles pamäťových schopností môžeme často považovať za bežný a súvisiaci s vekom. Pri treťom
štádiu charakterizovanom ako mierna porucha poznávania sa prejavujú také príznaky ako zabúdanie
mien rodinných príslušníkov a blízkych priateľov, problémy s uchovávaním prečítaných informácií,
strata dôležitých predmetov alebo ich odloženie na obvyklé miesto alebo problémy s koncentráciou.

Problematike demencie sa venoval len z toho dôvodu, že často tento termín sa v komunikácii medzi
niektorými žalobcami a žalovanou objavoval. Z dokladu od psychiatrickej ambulancie v S. z 26.04.2016
však diagnóza demencie nie je konštatovaná. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb demencia má
označenie F00 - F03, tzn. že to, čo sa tvrdilo v žalobe a ďalších vyjadreniach žalobcov, že zo strany
poručiteľky šlo o demenciu, nezodpovedá ani psychiatrickému vyšetreniu poručiteľky z 26.04.2016.
Z tohto psychiatrického vyšetrenia je urobený diagnostický záver, že ide o diagnózu s označením

F06.9 s názvom Psychiatrická porucha zapríčinená poškodením a disfunkciou mozgu a somatickou
chorobou bližšie neurčená. To, že je to bližšie neurčená psychická porucha, je veľmi zásadnou otázkou,
pretože pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2, musí byť duševná porucha
takého charakteru, že táto porucha robí konajúcu osobu pre tento právny úkon neschopnou a z tohto
psychiatrického vyšetrenia to vôbec nevyplýva. Naopak sa tu konštatujú viaceré telesné ochorenia

v úvode a veľmi zásadným konštatovaním je: Podľa personálu d. dôchodcov je pacientka pokojná,
spolupracuje,bezrušivýchprejavovvsprávaní.Apotomobjektívnejeuvedené,žekontaktsporučiteľkou
je sťažený pre hypakúzu, čo znamená, že ide o čiastočnú stratu sluchu a o tej čiastočnej strate sluchu
bolotuvykonanédokazovanieačosaprejaviločastopocitominýchosôbprirozhovoresporučiteľkou,že
niečo nie je s ňou v poriadku, keďže ona nereagovala primerane na položené otázky alebo na rozhovor

s touto osobou. Ďalej tu sa konštatuje, že na jednej strane, že bola s ňou spolupráca slabá, ale dátum vie
povedať pomerne presne, pozná svoj vek a vie, kde sa nachádzajú. Toto konštatovala psychiatrička pri
vyšetreniach. A záver tohto vyšetrenia je, že pacientka je t. č. pokojná a liečbu nevyžaduje. Iba v prípade
zhoršenia stavu sú tu doporučené nízke dávky Tiapridalu. Ak teda v závere psychiatrička konštatuje, že
poručiteľka bola v takom duševnom stave, ktorý si nevyžadoval ďalšiu liečbu, tzn. že nešlo o závažnú

psychickú poruchu, ktorá by si vyžadovala ďalšiu liečbu. Ďalšie rôzne výhrady, ktoré odzneli v rámci
vykonaného dokazovania, tieto podľa neho dostatočne vysvetlila žalovaná. Pokiaľ ide o ten zoznam
rodinných príslušníkov, tak ako konštatoval z odbornej literatúry, je to primerané veku, že v takomto
vysokom veku si nemusia tieto osoby pamätať všetky mená príbuzných alebo blízkych priateľov a pokiaľ
ide o spomínaný telefón, mikrovlnku, tak poznáme to z vlastného života, že ľudia nielen v takom vysokom

veku, akého sa poručiteľka dožila, majú problém obsluhovať napr. mikrovlnku alebo telefón, ale toto
mávajú aj mladší ľudia, zvlášť, keď tie zariadenia sú trošku zložitejšie a v minulosti s tým nemali žiadne
skúsenosti. Takisto vykonanými dôkazmi sa potvrdili skutočnosti teda nielen pokiaľ ide o poškodenie
sluchu, ale aj o poškodenie zraku. Z týchto dôvodov je jednoznačného názoru, že neboli preukázané
skutočnosti, ktoré by preukázali neplatnosť KZ v zmysle § 38 ods. 2, pretože nebolo preukázané, že

poručiteľka uzavrela KZ v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Dôkazné
bremeno je pritom na žalobcoch, ktorí toto dôkazné bremeno neuniesli. Vieme, ako sa v praxi postupuje
v takýchto prípadoch, ale nezaťažuje toto žalovaných. Argumenty ohľadne druhého zástupcom žalobcov
uvádzaného dôvodu neplatnosti - že ide o právny úkon, ktorý bol urobený v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 39 OZ takisto neobstoja, pretože išlo o KZ, kde bola kúpna cena dohodnutá vo výške 15.000,-

eur, ktorá bola aj vyplatená predávajúcej, aj keď ona ju spätne odovzdala žalovanej. Pokiaľ ide o výšku
kúpnej ceny, je úplne bežnou vecou, že rodičia alebo jeden z rodičov nie predá vlastný dom alebo
pozemky niektorému z detí, ktoré sa o neho starajú, ale že priamo daruje takéto nehnuteľnosti, aj keď
všeobecná hodnota takýchto nehnuteľností môže aj niekoľko násobne prevyšovať dohodnutú kúpnu
cenu, teda ani v tomto prípade, podľa neho vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by bol právny

úkon KZ urobená v rozpore s dobrými mravmi, eventuálne, aby išlo o právny úkon, ktorý odporuje
zákonualebohoobchádza.Takétoskutočnostimusiabyťjednoznačnepreukázanéaanivtomtoprípade
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie neplatnosti KZ v zmysle § 39 OZ.
12.2. Žalovaná vypovedala, že keď v r. 1990 dostal otec mozgovú porážku, nik si ho k sebe nechcel
zobrať. Zobrala si ho ona na 2 týždne, rozchodila ho, a potom ho už dala k poručiteľke, lebo vtedy

pracovala v materskej škole a by to nezvládala. Poručiteľka ovdovela v r. 2001 a v mesiaci február
2016 mala úraz na nohe - zlomený krčok. Ona v tom čase pracovala v Rakúsku, napriek tomu sa o
poručiteľku starala aj so svojím manželom a mala ju doma u seba asi 10 až 12 dní, kým sa nevybavil T..
Tiež chodievala už predtým poručiteľku pravidelne navštevovať najmä cez víkendy a v nedeľu, lebo jejporučiteľkahovorila,žetýždeňjejprejderobiťvzáhrade,aleževnedeľuniktozaňounechodíanedeľaje
jej dlhá. Keď poručiteľku pustili z nemocnice po úraze nohy, zobrala si ju k sebe, vybavila aj polohovaciu
posteľ, nik iný ju vtedy nechcel. Chcela vybaviť zariadenie aj v S. Y., ale tu mali plno, potom jej poradili

T., ktorý vybavila a tiež vybavovala aj všetky potrebné papiere. Chcela požiadať súrodencov, že či by sa
tam pri poručiteľke v T. nestriedali, aby nebola sama. Hovorila to konkrétne žalobkyni 3/, tá to odmietla,
brala to, ako keby to mal byť z jej strany diktát. Jej sa asi po 2 týždňoch po tom, ako bola poručiteľka
umiestnená v T., stal úraz - zlomená platnička, tiež trpela astmou stredne ťažkého stupňa. Z toho dôvodu
potom išla do kúpeľov. Poručiteľku si pravidelne z T. brávala do Ž.. Aj v T. s ňou cvičievala. Spolu s

manželom zabezpečovala starostlivosť o dom a pozemky pri dome. Pomáhať im chodil akurát manžel
žalobkyne 2/ tak, že v zime chodil večer v dome prikladať a tiež aj vnučka mamy - dcéra žalobkyne
2/ bola pomôcť hrabať raz seno. K uzavretiu KZ došlo tak, že keďže videla, že sa stará o všetko ona
sama s mužom, tak sa poručiteľky spýtala, či by jej to nepredala, že má našetrených 15.000,- eur a že
sa o ňu bude starať až do smrti a bude ju pravidelne brávať domov. Poručiteľka s tým súhlasila. Potom
si ju pravidelne brávala v lete do Ž., kde bývala a v zime k nim do Y.. Zmluvu pripravovala JUDr. H..

Potvrdila, že vlastnou rukou písala tie pozemky, ktoré predložila pri svojej výpovedi žalobkyňa 5/. Bolo
to v tej súvislosti, že keď sa robili pozemkové úpravy, poručiteľka ju požiadala, aby tie pozemky prizrela.
Chodievala aj na schôdze, ktoré boli v súvislosti s pozemkovými úpravami. Poručiteľka jej tiež hovorila,
že kde všade má pozemky v rôznych častiach. Keď potom začala chodiť aj po geodézii, tak zistila, že
časť pozemkov je už písaných na C.. To aj poručiteľke povedala, že prečo ju tým zaťažovala, keď to

dala inému. Poručiteľka jej na to povedala, že ona tam má toho dosť, že ak si to vybaví, tak si to môže
nechať. Tiež jej povedala, že C. ona dala pozemky len pod dom a na zemiaky. Toto tvrdila poručiteľka
aj pred V.. M., manželom žalobkyne 2/, že ona dala len dva pozemky C.. Na základe toho potom začala
do nej hovoriť žalobkyňa 5/, aby ochránili ostatný majetok poručiteľky a chcela, aby poručiteľku urobili
dementnou a že potom by mohli napadnúť aj tie zmluvy, ktoré poručiteľka urobila s C.. Žalobkyňa 5/

chcela, aby bola poručiteľka vyšetrená a aby jej to vybavila ona s primárom na doliečovacom oddelení.
To sa ale nepodarilo a poručiteľku na jej duševný stav vyšetrovali až v T. a po vyšetrení jej povedali, že
mama netrpí demenciou, že má nejakú psychickú poruchu, že je pod liekmi a že niektorý z tých liekov
môže vyvolávať aj bludné reakcie. To jej vyčítala aj doktorka poručiteľky, ktorá bola v C. MUDr. H.. Pod
vplyvom týchto liekov sa stalo, že keď niekto za ňou prišiel ráno, keď ešte nebola úplne prebudená

alebo keď sa prebrala poobede po zaspatí, že bola dezorientovaná. Pokiaľ ide o mikrovlnnú rúru, túto
poručiteľka nikdy nepoužívala a kým žil otec obsluhoval ju on. Bola to digitálna mikrovlnná rúra s rôznymi
nastaveniami. Je pravdou, že nevedela obsluhovať ani ten telefón, ktorý jej priniesla žalobkyňa 5/, kde
boli rôzne funkcie a dali sa nastaviť na ňom rôzne veci a kde mala prvú uloženú žalobkyňu 2/, ale niekedy
sa jej podarilo vytočiť aj ju. Niekedy v r. 2012 - 2014 mala poručiteľka operovaný šedý zákal. Už po tejto

operácii bola urobená prvá zo zmlúv s p. C.. Poručiteľka po operácii šedého zákalu videla slabšie, ale
keď mala okuliare, dokázala čítaj aj písať, aj lúštila krížovky. Začala mať problém aj so sluchom, keď zle
počula, tak potom iné odpovedala. Keď poručiteľka dostala načúvací aparát, tak žalobkyňa 5/ zistila so
svojím mužom, že dá sa s ňou normálne komunikovať. To už bolo po druhej zlomenine panvy a krčku v
októbri 2016. Tiež si myslela, keď si všimla, že poručiteľka na iné odpovedala, ako sa jej pýtali, že táto

je dementná, resp. že začína u nej demencia. Potom však pátrali po príčine toho, prečo tak reagovala
a zistili, že má problém so sluchom. Ona má tiež problém so sluchom a keď s poručiteľkou rozprávala,
tak na ňu kričala. Keď poručiteľka na ňu prepísala zmluvou dom s pozemkami a dávala jej peniaze, tie
od nej nechcela a povedala jej, že si ich má nechať, že si to má porobiť, aby ju mala kde brávať, aby sa
starala o pole a záhradu a aby nikdy nedopustila, aby sa jej dom, na ktorom sa veľmi narobila, predal.

Tiež jej povedala, že aby nechala tie dve izby hore Nemkám, t. j. žalobkyniam 4/ a 5/, aby, keď tu prídu,
mali kde byť a nemuseli otravovať iných. Ona vtedy poručiteľke povedala, že im ten dom dá celý, že
nech si ho rozdelia, že ona má už iný dom. Vtedy nastal konflikt, keď núkala žalobkyniam 4/ a 5/, aby
si dali dom napoly. Žalobkyňa 4/ vtedy povedala, že jej je jedno, ktorú časť by dostala, ale žalobkyňa
5/ nechcela mať dom so žalobkyňou 4/, lebo mali v minulosti narušené vzťahy a preto pýtala stavebný

pozemok nad kultúrnym domom, čo jej sľúbila, že jej ho napíše. Išla aj za JUDr. Š., ktorý od nej pýtal
určité údaje, ktoré jej však žalobkyňa 5/ nedodala, hoci ich od nej žiadala. V októbri 2016 si žalobkyňa
3/ zobrala bez jej vedomia, v čase, keď bola v Rakúsku, poručiteľku k sebe, že sa bude o ňu starať.
Vtedy poručiteľka dvakrát spadla a zostala v nemocnici. Potom už zostala mama na posteli. Poručiteľka
vedela, čo je predmetom KZ. Rozprávala sa o tom s ňou spolu s manželom a ešte aj povedala, ktoré sú

to tie pozemky, s ktorými by sa dalo niečo robiť. Pred podpisom zmluvy bola poručiteľka v takom stave,
že ráno, keď vstala a keď sa už prebrala, tak už sa dokázala normálne zorientovať. Dňa 13.06.2016, keď
sa KZ podpisovala, už bola v kolektíve ľudí. Odtiaľ ju brali, zobrala ju na izbu v T., kde jej vysvetlila, čo
všetko sa ide robiť. Zmluvu boli podpísať v F. na Obecnom úrade. Tam ju viezli autom, už vtedy sa znovaučila chodiť. Potom v auguste toho roku poručiteľku rozchodila tak, že chodila hore-dole schodmi a tešila
sa, že ešte dakedy bude môcť robiť v záhrade. Poručiteľka v čase podpisu zmluvy bola normálna. Tie
peniaze dala poručiteľke v obálke, ona tú obálku otvorila, pozrela sa na ne, povedala, že tak veľa peňazí

nevidela. Potom jej tie peniaze dala, že sa má o ňu starať a že si má za tie peniaze urobiť izbu dolu v
obývačke, lebo že tam je zlá podlaha. Po smrti otca chodili poručiteľke s domom pomáhať. Keď bolo
treba niečo opraviť, napr. plot, tak sa zišli p. M., jej manžel a poopravovali to. Oni sa stretávali viackrát
u žalobkyne 2/ - žalobkyňa 2/, žalobkyňa 5/ a ona. Žalobkyňa 5/ vtedy povedala, že jej muž požičal G.
C. X. 15.000,- eur a že tá si všetko poprepisovala, že ona si musí tie peniaze nejako ochrániť. Volala

ju na kataster, aby pozreli tie zmluvy, aké sú a kedy boli uzavreté, pretože jej mama mala tvrdiť, že
jednu nepodpísala, že to mala byť tá zmluva, keď mala poručiteľka problém so zrakom a že to mala
namiesto nej podpísať G. C. a chcela žalobkyňa 5/ vidieť ten podpis a že to bude riešiť prokuratúra a
dajú ju na prokuratúru. Poručiteľka však povedala, že keď si ukradli, nech si ukradli a ty budeš mať toto.
Žalobkyňa 5/ vtedy v súvislosti s tými zmluvami medzi mamou a G. C. X. chcela, aby poručiteľku urobili
dementnou. Ona to odmietla a nechcela podať žalobu, lebo poručiteľka povedala, aby to nepodávala

a mala pravdu. Jej tak žalobkyňa 5/ napísala, že to bude riešiť cez prokuratúru. Ona bola vtedy v T.,
keď za poručiteľkou prišiel vnuk B. X. so svojimi deťmi. B. X. mama poznala, len nevedela, kto je ten
chlapec pri ňom. Povedala vtedy, kto bol ten škaredý chlapec, nespoznala ho, lebo vyrástol. Povedala
jej, že jej urobí zoznam všetkých, aby sa doň pozrela, keď nebude vedieť. Mama mala snáď 22 vnúčat
a nevie, koľko mala pravnúčat. Navštevovali ju raz za čas. Tie čo ju navštevovali stále, tak tie poznala,

ak sa neostrihali alebo neprefarbili si vlasy. Ani by nepovedala, že u poručiteľky sa objavovali psychické
problémy, ale z jej terajšieho pohľadu to boli skôr depresie z toho stavu, že bola sama. Tie depresie
sa začali prejavovať po operácii očí asi po r. 2010. Keď písala ohľadne toho vyšetrenia poručiteľky,
že nevie, ako dopadlo, tak vtedy nevedela, ako to dopadlo, ale už počula, že keby poručiteľka bola
dementná, tak by bola zmluva neplatná. Preto sa unáhlili, lebo žalobkyňa 5/ s ňou manipulovala, toto

urob, toto urob a ona to robila. Poručiteľka mimo zariadenia T. nenosila okuliare. Vtedy pred podpisom
KZ jej túto zmluvu v T. čítal jej manžel. Ona si tú zmluvu predtým pozerala, ale povedala, že nevie všetko
prečítať. Už si nepamätá, či vtedy mala okuliare, keď si tú zmluvu pozerala pred jej podpisom. Ona tú
kúpnu cenu priniesla mame v ten deň, keď sa zmluva podpisovala. Jej sa na túto skutočnosť nikto v
dedičskom konaní nepýtal. Jej sa v dedičskom konaní JUDr. Zboja pýtal, kde je tých 15.000,- eur, ktoré

mali predstavovať kúpnu cenu. Povedala mu, že jej ich poručiteľka nechala. Vtedy notárovi predložila,
lebo ju na to vyzval, všetky papiere, ktoré mala ohľadne poručiteľky v súvislosti aj s jej pobytom v T.. Keď
však už prebiehalo dedičské konanie, tak sa pohrebné trovy, ani iné náklady neprejednávali. Poručiteľka
vedela, kde sa nachádzajú pozemky po ROEPe. Ona totižto poručiteľke povedala, ktoré pozemky jej
zobraliaktoréinéjejzatodali.PapieredoT.vybavovalaona.Niekedysiporučiteľkavarilasama,niekedy

dala peniaze žalobkyni 2/, aby jej navarila. Poručiteľka si upratovala doma sama až do úrazu. Niekedy
jej chodila pomáhať aj vnučka J., hlavne s kúpeľňou. Poručiteľka si umývala dokonca aj okná.

13. Súd vo veci vypočul všetkých z tých sporovými stranami navrhovaných svedkov, ktorých prítomnosť
na pojednávaní zabezpečili a následne nenavrhli (ako napr. u pôvodne navrhovanej svedkyne Ľ. D.)

upustiť od ich výsluchu.
13.1. Svedkyňa F. H., ktorá pracuje už 6. rok v ZSS T. ako opatrovateľka vypovedala, že poručiteľku
poznala ešte z čias za slobodna, lebo pochádza zo Ž. a nebývala ďaleko od nej. Keď prišla do T., bola po
nejakej zlomenine, potom dostala aj silný zápal pľúc a išla do nemocnice. Potom vie, že mala nejaký pád
a mala zlomené rebro. Potom mala zlomeninu asi bedra, keď prišla z návštevy z domu v Ž.. Niekedy ju

menovaná poznala, niekedy nie. Niekedy ju oslovila aj po mene. Myslí si, že mentálne sa to zhoršovalo,
ale aj fyzicky. Niekedy jej hovorila o deťoch, že ju boli pozrieť. Keď bola pri normálnom rozume, tak sa jej
zvykla pýtavať, čo je doma v Ž. nové. Niekedy nevedela vôbec kde je. Bolo ju treba aj kŕmiť, ale hlavne
nútiť piť, lebo odmietala piť. Bývala s ňou minimálne raz za týždeň, podľa toho, či mala službu na jej
poschodí alebo na inom poschodí. Keď ju bol niekto pozrieť, tak zvykla povedať, že boli tu naši. Keď ju

nepoznala, tak jej nič také nerozprávala. V tých začiatkoch, keď ju prišla pozrieť, videla, že poručiteľka
pred sebou krúti rukami a spýtala sa jej, že čo robí, tak jej povedala, že dojí kravu, inokedy, že štrikuje.
Poručiteľku navštevovala pravidelne aj žalovaná.
13.2. Svedkyňa V. Q. pracujúca 6. rok v práčovni ZSS T. vypovedala, že poručiteľku poznala a bola
ju aj párkrát navštíviť s nevestou J. - vnučkou poručiteľky. Poručiteľka si vždy nepamätala všetko tak,

ako by si mala. Nevesta J. sa jej musela pripomínať, hoci ku nej často chodievala, keď bola mladá a
chodili jej pomáhať, lebo poručiteľka mala gazdovstvo. Poručiteľka sa niekedy aj tvárila, že ju pozná,
potom zabudla, potom si na ňu spomínala, ale ešte keď bola mladá, akoby pozabudla, že už odvtedy
vyrástla. Keď rozvážala každý druhý deň prádlo v T., tak vždy išla nazrieť do izby, dakedy vedela kto jea dakedy vôbec nevedela kto je. Keď sa nevedela rozpamätať, povedala jej, že S. - takto volajú J., je jej
nevesta. Vedela sa vytešovať aj s jej vnučkami, ktoré ju išli pozrieť. Aj keď prišli pozrieť ju do práce, tak
išli aj za ňou. Ju nejako až tak moc nevnímala, viac vnímala svoju vnučku - jej nevestu J. a samozrejme

poznala aj svoje deti, ktoré chodili za ňou. Chodila tam žalovaná, jej svatka J. M. a s nimi sa tam tak
najviac stretávala.
13.3. Svedok C. K. - manžel žalovanej vypovedal, že zdravotný stav poručiteľky - jeho svokry bol celkom
dobrý, primeraný jej veku až dokým nespadla v r. 2016 a nezlomila si krčok stehennej kosti na pravej
nohe. Po ukončení hospitalizácie sa o ňu staral doma on so žalovanou po dobu 10 až 14 dní, kým sa

nevybavil pobyt v T., kde bola niekedy od polovičky marca 2016. Keď dostala zápal pľúc, odtiaľ odišla do
nemocnice a po ukončení liečby sa tam napäť vrátila. S poručiteľkou mal veľmi dobrý vzťah, hodne jej
chodili pomáhať, najviac on a p. M.. Menovaná do r. 2014 chovala kravu, takže jej pomáhal s chystaním
sena, so zabezpečením dreva na kúrenie, pomáhal jej v záhrade, navštevoval ju a debatoval s ňou. Keď
sa predala krava, už bolo menej roboty. Navštevoval ju 2 až 3-krát do týždňa. Pobyt poručiteľky v T.
vybavovala žalovaná, keď bola doma počas tých dvoch týždňov, lebo chodievala pracovať do Rakúska.

Po smrti svokra sa robili v dome len údržbové práce, poriadok za humnami, kosenie, aby to nejako
vyzeralo. V roku 2016 bola poručiteľka komunikatívna, keď prišiel za ňou vždy ho poznala. Keď ju zobral
so sebou do Ž., tak vedela aj kto kde býva. Jej stav bol primeraný jej veku, a to ako telesný tak aj duševný
stav. Mala problémy s nohou, ale asi v auguste 2016 ju tak rozchodili, že dokázala ísť hore schodmi
aj bez vozíka. Vie, že tam boli nejaké problémy, že pravdepodobne poručiteľka prepísala pozemky na

C.. To zistili náhodou, lebo poručiteľka poslala žalovanú na obecný úrad s tým, že jej chýbajú nejaké
pozemky a vtedy bolo zistené, že boli prepísané na C.. Žalobkyňa 5/ vtedy vyslovila podozrenie, že sú
pripravené aj ďalšie zmluvy, a to na dom aj iné pozemky. So žalovanou chodila žalobkyňa 5/ po geodézii
niečo zisťovať. Potom žalobkyňa 5/ požiadala žalovanú, či by si neprepísala pozemky poručiteľky na
seba. Žalovaná jej najskôr povedala, že nech si ich prepíše na seba, načo jej žalobkyňa 5/ povedala,

že ona býva v Nemecku, že ona nemôže sem chodiť tak často, ak bude treba niečo vybavovať. Tak
potom žalovaná s tým súhlasila a šli za právničkou, aby spísali kúpnopredajnú zmluvu. Tá jej povedala,
že spíše, ale že poručiteľka musí vedieť, čo je v tej zmluve. Oni o tomto s poručiteľkou rozprávali, keď
ju mali doma u seba v Y. alebo v Ž., mohlo to byť koncom mája alebo začiatkom júna r. 2016. Žalovaná
jej vtedy povedala, že si kúpnopredajnou zmluvou od nej kúpi dom a pozemky. V polovičke júna potom

boli spolu s ňou zmluvu podpísať na úrade v F.. Poručiteľka vedela, čo je v tej zmluve, lebo on jej tú
zmluvu čítal a ešte jej povedal aj konkrétnejším opisom, o aké pozemky ide, napr. že to je záhrada
alebo že to je pozemok nad cintorínom ako lúka. Poručiteľke parcelné čísla nič nehovorili, tak jej to takto
povedali. On poručiteľke čítal text zmluvy a žalovaná jej hovorila, kde ten-ktorý pozemok je. Došlo k
výmene pozemkov, lebo v Ž. bolo sceľovanie. Poručiteľka vedela, kde sa tie nové pozemky nachádzajú

- tie ktoré boli v obci Ž., ale tie čo boli ďalej mimo obce, tak tie už nevedela. Poručiteľka bola vtedy
v dobrom stave, vedela, kde je, kde zmluvu podpisovali, o ktoré pozemky sa jedná. Kúpna cena bola
dohodnutá 15.000,- eur a bola vyplatená. Doniesli jej peniaze v obálke a keď išli zmluvu podpísať, tak
jej odovzdali peniaze. Ona sa pozrela do obálky a povedala, že koľko je to veľa peňazí a podala ich
jemu, že sa stará o dom, aby si ich nechal na údržbu domu a platenie trov v sociálnom zariadení. V T. jej

vyplatil tie peniaze po tom, keď jej prečítal tú zmluvu. Zmluvu jej prečítal pred podpisom zmluvy. Vnúčatá
svokru prakticky nechodili navštevovať. Keď prišli vnuci bez svojich rodičov, tak ich nevedela zaradiť, ale
ak prišli s niektorým z rodičov, teda s niektorým z jej detí, tak ich vedela zaradiť. Mená tých, čo chodili
častejšie, tak tých vedela. Pani C. za ňou chodila aj s pravnučkou svokry. Tam sa mu zdá, že vedela
meno pravnučky. Nevie, či jej to predtým povedali, ale videl, že vedela meno toho dievčaťa. Obálku s

kúpnou cenou podávala poručiteľke jeho manželka a následne ju poručiteľka vrátila jemu. Potvrdil, že
pred žalovanou povedal, že poručiteľka stále vidí kravy. On ale nevedel, že skutočne sa tam pásli kravy
na lúke, že ona tie kravy skutočne z okna videla. Chodieval za ňou do T. dosť často a viackrát z okna aj
on tie kravy videl, lebo ho na to upozornila a už vedel, o čom rozpráva. Vtedy, keď mu prvýkrát o tých
kravách hovorila, tie kravy nevidel a ani mu nenapadlo, že by ich mohla cez okno vidieť. Poručiteľka

bola až do úrazu v r. 2016 sebestačná. Prakticky si robila všetko sama, upratovala aj umývala okná.
Žalovaná preto ponúkala dom svojim sestrám, lebo poručiteľke pri kúpe sľúbili, že to nikdy nepredajú,
ale keďže starnú a už toľko nevládzu a tiež majú aj ďalší dom v Y., tak to ponúkli sestrám žalovanej,
lebo by sa nevládali o to sami starať.
13.4. Svedok N. Č. vypovedal, že poznal poručiteľku a naposledy ju videl, keď boli koncom augusta 2016

v Ž.. Keď tam prišli, tak poručiteľka sedela v kuchyni a myslí, že lúskala nejakú strukovinu, asi fazuľu.
Trochu mala problém ich zaradiť, ale keď sa predstavili, kto sú a čo sú, lebo tam neboli prvýkrát a poznala
ich, tak ich už potom spoznala a debatovali spolu o bežných veciach. Vždy, keď tam prišiel, videl tam
robiť len p. K. a keď tam boli naposledy boli, tak poručiteľka hovorila, že prepíše všetky majetky, ktorémá a dom na žalovanú. Hovorilo sa tam vtedy o nejakej kúpnopredajnej zmluve. Nevie, či bolo hovorené
ešte niečo konkrétnejšie o tej kúpnej zmluve a čo bolo jej predmetom. Určite však spomínala, že ten
dom, v ktorom boli, predá žalovanej. Poručiteľka na svoj vek vyzerala veľmi dobre, čo môže porovnať

aj s tým, že mal rodičov, ktorí sa dožili cez 80 rokov. Pôsobila ako normálny starý človek bez nejakých
zábran alebo chorôb, ktoré by sa prejavovali. Prvýkrát boli v Ž.Y. v r. 1997 a určite tu boli aj 2 až 3-krát
do roka. Vždy, keď tam bol, tak videl poručiteľku. Ešte si pamätá aj jej manžela, ktorý v r. 1997 určite žil,
keď tam boli. Iné deti poručiteľky okrem žalovanej nepozná.
13.5. Napokon svedkyňa D. Č. vypovedala, že žalovanú spoznala v r. 1997 na dovolenke, po ktorej boli

u nich na návšteve a zobrali ich aj do Ž. a tam spoznala aj poručiteľku aj otca žalovanej. Do S. Y. a do Ž.
chodili 3 až 4-krát do roka, podľa toho ako sa im dalo. Keď prišli do Y., nie vždy šli aj do Ž.. V Ž. boli za
celý ten čas možno 5 až 6-krát. Naposledy tam boli koncom augusta 2016. Vtedy boli len v Ž.. Keď tam
vtedy prišli poručiteľka sedela v kuchyni a lúskala fazuľu. Najprv ich nespoznala, ale keď jej povedali,
že sú z U., tak ich spoznala, pamätala si ich. Vtedy s ňou sedela dosť dlho sama. Rozprávala jej o celej
svojej rodine. Chválila sa jej, že bola na operácii, že už sa jej dá aj chodiť a dosť dobre sa hýbala aj po

schodoch, čo jej aj ukazovala a išlo jej to. Rozprávala jej o svojej rodine, a to si dosť nepamätá, lebo
nikoho z nich nepoznala. Sťažovala sa, že málo za ňou chodia, že väčšinou ju navštevujú len žalovaná
s manželom, že návštevy sa zredukovali po tom, ako predala kravu, a že bola zvyknutá mať okolo seba
ľudí. Dobre sa s ňou rozprávala a ako starí ľudia, tie staršie veci si pamätala veľmi dobre, tie novšie už o
niečo menej. Z rozhovoru s ňou nemala pocit, že by mal byť nejaký problém. Tiež jej hovorila, že vnučke

podarovala pozemok, aj vraj jej dala nejaké peniaze, že to bolo jej slobodné rozhodnutie, lebo to boli jej
majetky a potom hovorila, že žalovanej predala dom s tým, že peniaze si od nej nevezme, lebo že sa
majú o ňu postarať a aj v tom ústave vyplácať všetko čo treba. Tiež povedala, že je rada, že to dostala
žalovaná, ktorú požiadala o to, aby ho nepredala, aby sa tam stretali a že nejaké dve izby tam majú byť
vyhradené pre žalovanej sestry z Nemecka, aby sa tam stretali, keď prídu na Slovensko. Predtým videla

poručiteľku asi rok predtým a vtedy jej priniesli kukuricu. Vždy, keď s ňou boli, tak tam bola prítomná
aj žalovaná. Raz sa tam zastavili sami, keď odchádzali od žalovanej z S. Y. a zastavili sa v Ž., kde si
vyzdvihli syr a mlieko, čo im prichystala a vtedy ešte mala kravu.

14. Žalobcovia v súvislosti so skutkovými tvrdeniami uvádzanými v žalobe a ich právnou argumentáciou

zotrvali aj po zmene žaloby, keď pred zmenou žaloby žalobný petit s poukazom na § 137 písm. d) CSP
predstavoval procesne neprípustnú formu určovacej žaloby (požadujúcou určenie neplatnosti právneho
úkonu - kúpnej zmluvy), hoci v takomto prípade osobitný predpis nepripúšťa takúto formu žaloby,
na čo boli žalobcovia upozornení na predbežnom prejednaní sporu v rámci predbežného právneho
posúdenia veci, pričom títo následne využili možnosť jej zmeny, ktorú súd pripustil a ktorou sa už v

súlade s ust. § 137 písm. c) CSP domáhali určenia existencie práva (právneho vzťahu). Súd pri skúmaní
dôvodnosti takto podanej žaloby po tom, ako uzavrel, že na požadovanom určení existuje zo strany
žalobcov naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže v prípade jej vecnej dôvodnosti
by žalobcami požadované deklarovanie umožňovalo prejednanie predmetných nehnuteľností (t.j. tých,
ktoré tvorili predmet KZ) v rámci dedičského konania po poručiteľke, sa zameral na posúdenie vecnej

dôvodnosti požadovaného určenia a v rámci toho sa ako rozhodujúcu prejudiciálnou otázkou zaoberal
otázkou platnosti KZ, ohľadne ktorej žalobcovia tvrdili, že je neplatnou z viacerých samostatných nimi
uvádzaných dôvodov.

15. Žalobcovia pôvodne uvádzali ako dôvod neplatnosti to, že nebola žalovanou zaplatená kúpna cena

uvádzaná v KZ vo výške 15.000,- eur (tvrdili, že nemôže byť KZ platná, pretože nebola kupujúcou
uhradená kúpna cena). Bez ohľadu na to, že hoci vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by skutočne
nedošlo k jej nevyplateniu (viď skutkové tvrdenia žalovanej, tiež jej výpoveď uvedená pod bodom 12.2.
podporená výpoveďou svedka K. - manžela žalovanej, ktorí zhodne potvrdili jej vyplatenie poručiteľke,
ktorá však vzápätí obálku s peniazmi, ktorú jej dala žalovaná, odovzdala manželovi žalovanej so

zdôvodnenímnimiuvádzanýmpodbodmi12.2a13.3.,keďstakoutodôkaznousituáciouniesúvrozpore
ani skutkové tvrdenia žalobcov o tom, že po poručiteľke nezostali žiadne peniaze v akejkoľvek forme a
k tomu nimi predkladané listinné dôkazy), tak samotné nevyplatenie kúpnej ceny nemá žiadny vplyv na
otázku platnosti kúpnej zmluvy, ale mohlo by jej prípadné nevyplatenie či už úplne alebo v nejakej časti
zakladať iný nárok, ktorý by však mohol byť opodstatnený len za predpokladu, že takýto právny úkon -

KZ netrpí nejakým dôvodom, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť.

16. Ďalším nimi tvrdeným dôvodom neplatnosti malo byť to, že poručiteľka v čase jej spísania (resp.
podpísania) trpela stareckou demenciou.16.1. Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.
16.2. Plnú spôsobilosť na právne úkony, t.j. spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva

a brať na seba povinnosti) nadobúdajú fyzické osoby zásadne plnoletosťou (§ 8 ods. 1 OZ). Plnoletá
osoba však túto spôsobilosť nemá v rozsahu, v akom bola obmedzená rozhodnutím súdu na právne
úkony, a to počnúc dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Iné plnoleté fyzické osoby, u ktorých
nedošlo rozhodnutím súdu k obmedzeniu ich spôsobilosti na právne úkony, poprípade u ktorých došlo
k obmedzeniu ich spôsobilosti až po zrealizovaní nejakého právneho úkonu, nemajú spôsobilosť na

konkrétny právny úkon len v prípade, ak pri tomto úkone konali v duševnej poruche takého charakteru
(intenzity), ktorá ich robí na tento úkon neschopnou.
16.3. V danom prípade nakoľko poručiteľka nebola rozhodnutím súdu obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony, dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej nespôsobilosti poručiteľky, urobiť predmetnú
KZvčase,kedytentoúkonsvojímkonanímurobila(vokamihupodpisudanejzmluvy)zaťažuježalobcov,
ktorí pre to, aby ho uniesli, by museli bezpečne preukázať, že tomu tak v danom okamihu s ohľadom na

všetky konkrétne okolnosti skutočne bolo. Pre vyslovenie absolútnej neplatnosti KZ z dôvodu uvedeného
v § 38 ods. 2 OZ sa vyžaduje spoľahlivé zistenie, že jej zmluvná strana - predávajúca (poručiteľka)
nedokázala v čase jeho urobenia posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať. Nestačí
len možnosť väčšej či menšej pravdepodobnosti, že tomu tak poprípade mohlo byť, ale je potrebné
zistenie, že tomu tak skutočne bolo.

16.4. V prejednávanom spore súd hodnotiac jednotlivé dôkazy spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191
ods. 1 CSP konštatuje, že z vykonaného dokazovania nemal spoľahlivo preukázané, že poručiteľka
v čase podpisu KZ konala v stave takej duševnej poruchy, pre ktorú by s ohľadom na jej charakter a
intenzitu nebola spôsobilá takýto úkon urobiť z dôvodu nedostatku svojich poznávacích (intelektuálnych)
a vôľových vlastností. Nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalujúcej strany, že by poručiteľka v

rozhodnom období trpela stareckou demenciou. Takýto záver nevyplýva ani z psychiatrického vyšetrenia
poručiteľky odborným lekárom - psychiatrom MUDr. S. zo dňa 26.04.2016 iniciovaným žalobkyňou 5/ a
žalovanou, kde ako dôvod jej vyšetrenia bolo uvádzané podozrenie na poruchu pamäti, realizovaným
cca 1,5 mesiaca pred uzatvorením KZ, keď na základe jej vyšetrenia bola u poručiteľky diagnostikovaná
psychická porucha zapríčinená poškodením a disfunkciou mozgu a somatickou chorobou, bližšie

neurčená - F06.9. (podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb). Každá duševná porucha či už trvalá alebo
dočasná môže mať u konkrétneho človeka rôznu intenzitu. Z doloženej správy psychiatričky MUDr.
S. okrem učineného diagnostického záveru nevyplýva konkrétnejší rozsah (intenzita) danej psychickej
poruchy poručiteľky a nie je z nej možné posúdiť konkrétne dopady na jej vôľovú a rozumovú schopnosť.
Pritom u niektorých psychických chorôb sa vyskytujú tzv. svetlé medziobdobia (lucida intervalla), kedy

má osoba ňou trpiaca prechodnú buď plnú rozpoznávaciu a určovaciu schopnosť alebo takú, ktorá ju
robí spôsobilou vykonať nejaký konkrétny právny úkon. Z výpovedí ako strán sporu, tak aj svedkov - z
nich predovšetkým V. Q. a F. H. vyplýva, že u poručiteľky, s ktorou bol pri komunikácii určitý problém
pre jej čiastočnú stratu sluchu, sa vyskytovali obdobia, kedy ich poznala a dalo sa s ňou aj primerane
komunikovať a kedy tomu tak nebolo. O tom, že poručiteľka poznala charakter predmetného úkonu -

KZ a jeho dôsledky, nasvedčuje aj to, o čom vypovedali svedkovia N. Č. a D. Č., pričom poručiteľka
vedela že už predtým inými (viacerými) úkonmi previedla časť svojho majetku na vnučku S.P., hoci
tam mal existovať určitý rozpor medzi tým, čo podľa vedomostí poručiteľky takto na ňu previedla, so
skutočným stavom. Pokiaľ ide o doloženú SMS komunikáciu medzi žalobkyňou 5/ a žalovanou, jej
obsah treba posudzovať so zreteľom na okolnosti, ktoré predchádzali samotnému uzatvoreniu KZ, s čím

oslovila žalovaná poručiteľku po predtým prejavenej iniciatíve žalobkyne 5/ voči žalovanej aj čo rozsahu
predmetu kúpy (rozsah a intenzita tejto iniciatívy však bola medzi žalobkyňou 5/ a žalovanou navzájom
rozporná, keď verziu žalovanej potvrdzoval jej manžel), v snahe zabrániť ďalším prevodom majetku
poručiteľky na iných ich príbuzných po tom, ako tieto dodatočne zistili viaceré prevody nehnuteľností
poručiteľkou na jej vnučku S.P. Žalobkyňa 5/ (na rozdiel od ostatných žalobcov) od začiatku vedela o

predmetnej KZ, pričom prevažne žalobkyňa 5/ mala mať snahu spochybniť prevody majetku poručiteľky
na vnučku S.P. z dôvodu, že podľa nej poručiteľka mala trpieť stareckou demenciou, keď aj žalovaná,
ktorá v tom čase mala so žalobkyňou 5/ dobrý vzťah, mala pred realizovaným vyšetrením MUDr. S.
názor, že poručiteľka je dementnou na rozdiel od toho, čo podľa danej komunikácie mala žalovanej
prezentovať (písať) žalobkyňa 4/, keď podľa tejto „mama je rozumovo v poriadku“. Vykonané dôkazy, a to

všetky, ktorých vykonanie navrhovali obe strany sporu a na ktorých vykonaní aj v jeho ďalšom priebehu
zotrvali, pre ich rozpornosť neumožňujú prijať jednoznačný záver, že poručiteľka v čase uzatvorenia KZ
konala v takom stave jej duševnej poruchy s ohľadom na jej charakter a intenzitu, pre ktorú by bola na
takýto úkon nespôsobilou, keď ako už bolo uvedené u poručiteľky podľa toho, čo z výsluchov strán asvedkov vyplynulo, sa jej momentálne „duševné stavy“ striedali. Súd preto nemal preukázanú absolútnu
neplatnosť KZ z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 2 OZ.

17. Ďalší dôvod neplatnosti KZ žalobcovia prostredníctvom ich zástupcu uvádzali s poukazom na
§ 39 OZ, a to jej rozpor s dobrými mravmi a taktiež obchádzanie zákona. V súvislosti s takouto
„kvalifikáciou“ neplatnosti KZ však žalobcovia neuvádzali konkrétne skutkové okolnosti, pre ktoré by
v danom prípade mal byť naplnený či už tvrdený rozpor KZ s dobrými mravmi, alebo ktoré by mali
predstavovať obchádzanie zákona. V tomto smere žalujúca strana neuniesla ako bremeno tvrdenia,

tak ani dôkazné bremeno. Súd k tomu preto len všeobecne uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že vo významnej miere starostlivosť o poručiteľku zabezpečovali práve žalovaná so svojím
manželom, hoci medzi stranami sporu existoval určitý rozpor medzi tým, aký bol jej celkový rozsah
v porovnaní s rozsahom starostlivosti a prejavmi záujmu o poručiteľku zo strany ostatných jej detí,
resp. ich rodín. Práve žalovaná, ak nie výlučne tak v rozhodujúcej miere, sa podieľala na umiestnení
poručiteľky v ZSS T. F. a na vybavovaní vecí s tým súvisiacich po tom ako zdravotný stav poručiteľky po

úraze poručiteľky v mesiaci február 2016 (zlomenine krčka stehennej kosti na pravej nohe) vyžadoval
zabezpečenie celodennej starostlivosti o ňu. Aj svedkovia navrhnutí žalobcami potvrdili, že žalovaná
pravidelne navštevovala poručiteľku v danom zariadení a nebolo popreté, že by si žalovaná, tak ako
to tvrdila, brávala poručiteľku či už do Y. k sebe domov alebo do Ž. do KZ prevádzaného rodinného
domu. Práve žalovaná tiež uhrádzala všetky doplatky súvisiace s pobytom poručiteľky v ZSS T., na

čo jej bolo prispené v máji 2016 len zo strany žalobkyne 5/ sumou 500,- eur. Ani zmluvne dojednaná
výška kúpnej ceny, hoci táto má byť nepomerne nižšia než ich všeobecná hodnota (podľa výpočtu
znalca Ing. D. zo 04.09.2018 mala hodnota KZ prevádzaného rodinného domu s priľahlými pozemkami
zapísanými na LV č. XXXX k. ú. Ž., teda vyjmúc ďalších danou zmluvou prevádzaných pozemkov,
predstavovať k 22.08.2018 až 95.300,- eur) bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť tohto úkonu, o to viac

v situácii, ak ide o prevod medzi osobami sebe navzájom blízkymi (matka a dcéra), keďže je vecou len
zmluvných strán, v akej výške si kúpnu cenu dohodnú. Skutkový stav tak ako proces uzatvorenia KZ
a okolnosti jemu bezprostredne predchádzajúce tvrdila žalovaná a potvrdil ho svojou výpoveďou aj jej
manžel a čiastočne aj svedkovia Č., nerozporoval žiadny z ostatných vykonaných dôkazov, včítane jeho
„utajenia“ pred ostatnými deťmi poručiteľky (vyjmúc žalobkyne 5/), keďže už predtým poručiteľka bez

vedomia ostatných previedla viacerými úkonmi iné svoje nehnuteľnosti na vnučku S.P. a ešte v dávnejšej
minulosti podľa tvrdení žalovanej, ktoré žalobcovia nerozporovali, táto mala obdarovať aj svoje deti.
Z takto prezentovaného skutkového stavu procesu uzatvorenia KZ súd nezistil nejaké dôvody, ktoré
by nasvedčovali existencii jej rozporu s dobrými mravmi, poprípade, že takýmto úkonom malo dôjsť k
obchádzaniu zákona.

18. Napokon bol tvrdený aj dôvod neplatnosti podľa § 37 OZ, a to, že prejav vôle poručiteľky pri
uzatvorení KZ nebol urobený slobodne a vážne. Opäť aj v tomto prípade absentujú u žalobcov konkrétne
skutkové tvrdenia, ktoré by mali (mohli) v prípade ich existencie napĺňať niektorý z týchto dôvodov. To,
že iniciátorkou uzatvorenia KZ vo vzťahu k poručiteľke bola žalovaná, samo o sebe neznamená, že by

malo ísť o nedostatok slobody vôle na strane poručiteľky z dôvodu nedovoleného nátlaku na ňu, ak táto s
takýmto návrhom mala súhlasiť. Žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii nátlaku
za účelom uzatvorenia KZ na poručiteľku v akejkoľvek forme, či už zo strany žalovanej alebo akejkoľvek
inej osoby, neboli ani len tvrdené, tobôž preukázané. Rovnako neboli tvrdené ani konkrétne skutočnosti,
pre ktoré by prejavy vôle zmluvných strán pri uzatvorení KZ nemali byť urobené vážne a v skutočnosti

nechceli vyvolať právne následky, ktoré sú s takýmto úkonom spojené.

19. V posudzovanom prípade len žalobca 1/ prejavil na predbežnom prejednaní sporu a aj to len ústne
vôľu zobrať žalobu späť (bod 10.1.). Nakoľko v tomto spore sa jedná o nerozlučné a súčasne aj nútené
spoločenstvo, takýto dispozičný úkon (odhliadnuc od toho, že nebol realizovaný zákonom predpísaným

spôsobom - § 125 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 2 CSP) môže byť účinný len za predpokladu, že s ním
vyslovia súhlas všetci ostatní žalobcovia, čo sa nestalo, nakoľko všetci ostatní žalobcovia prítomní na
predbežnom prejednaní sporu s takýmto jeho postupom vyslovili nesúhlas (bod 10.2.). Preto takýto úkon
len samotného žalobcu 1/ nemohol vyvolať (spôsobiť) žiadne procesné účinky.

20. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nebolo zistené
(preukázané), že by KZ mala byť z nejakého dôvodu neplatným právnym úkonom, ktorá skutočnosť bola
rozhodujúcou predbežnou otázkou pre posúdenie vecnej dôvodnosti podanej žaloby.21. S ohľadom na plný úspech žalovanej v tomto konaní súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP priznal
žalovanejvočižalobcom1/až6/nároknaplnúnáhradutrovtohtokonania.Ovýšketrovbuderozhodnuté
s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.