Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201736
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2022:8421201736.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: F. P., A.. XX.XX.XXXX, W.

XXX XX E. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, so sídlom Ing. Kožucha 8,
052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.845,86 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.845,86 eur od 14.04.2021 do zaplatenia, a to v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70
%, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 27.09.2021 žiadal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 2.164,02 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 381,70 eur
od 13.09.2019 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 06.03.2020 do zaplatenia, vo

výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 11.08.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 1.382,82
eur od 04.09.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.08.2019 žalovaná v zastúpení Okresnou prokuratúrou O. podala
na Okresnom súde O. voči nemu ako žalovanému žalobu, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 5.606,72 eur. Žalobu dôvodila tým, že rozsudkom Okresného súdu O. X.p. zn.
7T/49/2018 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného podnikania podľa

§ 251 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, k skutku sa priznal a potvrdil podnikanie bez
živnostenského oprávnenia na pokrývačské a klampiarske práce, čím mal spôsobiť škodu vo výške
5.606,72 eur. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 8C/34/2019. Žalobca bol v čase spáchania skutku
samostatne zárobkovo činnou osobu, avšak nedisponoval konkrétnym živnostenským oprávnením na
klampiarske práce. Na základe priznania mu súd v trestnom konaní uložil peňažný trest vo výške 2.600,-
eur, ktorý v zákonnej lehote zaplatil. V písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2019 a dňa 14.10.2019 v spore
sp. zn. 8C/34/2019 vysvetlil, prečo nedisponuje žiadnym obohatením na úkor fyzických osôb - bývalých

zákazníkov.SvojevyjadreniaoprelpredovšetkýmonedostatokaktívnejlegitimácieOkresnejprokuratúry
O. na podanie žaloby proti jeho osobe a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Dňa 19.02.2020 sa
uskutočnilo predbežné prejednanie sporu, na ktorom súd podrobne vyjadril svoj právny názor a upozornil
prokuratúru, že nemá aktívnu legitimáciu a nie sú splnené podmienky na vedenie sporu. Prokuratúranapriek právnemu názoru trvala na podanej žalobe. Rozsudkom zo dňa 31.07.2020 súd žalobu zamietol
a jemu ako žalovanému nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 261 Civilného
sporového poriadku. Okresná prokuratúra Kežmarok sa neodvolala.

3. Ďalej tvrdil, že napriek jasnému zneniu ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
nastupuje štát v zastúpení prokuratúrou na vymáhanie bezdôvodného obohatenia od obohateného, ak
nemožno zistiť tých, na úkor ktorých došlo k obohateniu, ak by sa aj žalobca bezdôvodne obohatil,
vykonal tak na úkor osôb, ktoré boli zistiteľné, žalovaná trvala na žalobe. Podľa žalobcu preto došlo z jej

strany k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda k nezákonnému
zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, pretože aj podľa konštatovania
súdu v konaní sp. zn. 8C/34/2019 neboli splnené podmienky na vznik aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalovanej v zastúpení Okresnou prokuratúrou O., ktorá konala svojvoľne, bez opory v zákone,
prekročila svoje právomoci a bez zjavnej právnej logiky trvala na podanej žalobe a viedla
zbytočné súdne konanie. Žalobca využil svoje ústavné právo dané mu čl. 47 Ústavy SR a za účelom

ochranysvojichprávsanechalzastúpiťadvokátom,ktorémuuhradilodmenuzvlastnýchzdrojov,čímmu
vznikla majetková ujma, ktorú jeho právny zástupca JUDr. Ivan Hric vyčíslil dňa 20.08.2020 v celkovej
výške 2.164,52 eur.

4. Nárok predbežne prerokoval so žalovanou, ktorá uviedla v podaní zo dňa 14.04.2021, že predmetný

nárok neuhradí, nakoľko boli splnené predpoklady na podanie žaloby, a to vznik bezdôvodného
obohatenia osôb a nemožnosť zistenia osôb, na úkor ktorých bolo získané bezdôvodné obohatenie,
pretože osoby, ktoré žalobcovi za vykonanú prácu zaplatili, nie sú osobami, na úkor ktorých sa obohatil.
Uvedené tvrdenie je však podľa neho v priamom rozpore so závermi súdu v rozsudku sp. zn.
7T/49/2018, pretože trestná zodpovednosť sa môže vyvodzovať výhradne z preukázaných skutočností,

v opačnom prípade nie je možné obvinenú osobu odsúdiť. Súd preto vyvodil svoje rozhodnutie o
trestnej zodpovednosti žalobcu na zistenom skutkovom základe, ktorý je uvedený v úvodnej časti výroku
rozsudku. Je preto nepochybne zistiteľné a súdom tvrdené, že klampiarske práce bez oprávnenia
vykonával žalobca pre konkrétne fyzické a právnické osoby, len s týmito osobami bol v právnom vzťahu
a len výhradne voči nim sa mohol eventuálne obohatiť. Ak by existovali iné neznáme osoby, bolo

by povinnosťou súdu ich zisťovať a následne vyhodnotiť zistené skutočnosti. Súd toto dokazovanie
nevykonal, pretože žiadne neznáme ďalšie osoby, na úkor ktorých sa mal žalobca obohatiť, neexistujú.
Osoby, na úkor ktorých sa žalobca obohatil existujú, sú známe, dokonca bývajú v rovnakej obci ako
žalobca a výhradne im prináleží právo žalovať žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia. To, že tak
do dnešného dňa nevykonali, je ich rozhodnutie a všetci vrátane žalovanej sú povinní ho rešpektovať.

Právnafikcianástupníctvaštátuprivymáhaníbezdôvodnéhoobohateniapodľaustanovenia §456
Občianskeho zákonníka nastupuje ako sekundárna legitimita a vyžaduje si predpoklad nezistiteľnosti
poškodených bezdôvodným obohatením. Podľa neho sú splnené všetky predpoklady na vyvodenie
zodpovednosti žalovanej, ktorá nesprávnym úradným postupom na nezákonnom podklade zasiahla do
jeho práv a právom chránených záujmov a v priamej príčinnej súvislosti s podaním žaloby a následne

v trvaní na nej, bez splnenia základnej podmienky - aktívnej legitimácie, mu vznikla majetková ujma vo
forme nákladov na právne služby v celkovej výške 2.164,02 eur, ku ktorej si uplatnil aj úroky z omeškania
odo dňa prevodu prostriedkov zo svojho účtu na účet jeho právneho zástupcu.

5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil písomnú žiadosť

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.10.2020, odpoveď
žalovanej na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 14.04.2021, rozsudok Okresného súdu
O. sp. zn. 7T/49/2018, žalobu Okresnej prokuratúry O. o vydanie bezdôvodného obohatenia, zápisnicu
z pojednávania zo dňa 19.02.2020, rozsudok Okresného súdu O. sp. zn. 8C/34/2019 s doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti, faktúry č. 45/2019, č. 9/2020, č. 36/2020 a č. 37/2020, potvrdenia o

transakcii k zaplateniu trov konania a vyčíslenie trov konania.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 01.02.2022 nesúhlasila s podanou
žalobou a považovala nárok žalobcu za nedôvodný, pretože dôvodom podania žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia boli okolnosti spočívajúce v neoprávnenom podnikaní F. P., ktorý podnikal

bez živnostenského oprávnenia, za čo bol rozsudkom Okresného súdu O. sp. zn. 7T/49/2018 zo dňa
12.11.2018 uznaný vinným z pokračovacieho prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods.
1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona. Po právoplatnosti rozsudku bola v civilnom konaní podaná
žaloba, v ktorej bolo poukázané na prípady konkrétnych subjektov, na úkor ktorých sa obohatil, pričomsvoju neoprávnenou činnosťou získal bezdôvodné obohatenie najmenej vo výške 5.606,72 eur, ktorá
bola predmetom žaloby. Súd v konaní sp. zn. 8C/34/2019 žalobu zamietol a nepriznal žalovanému
náhradu trov konania voči žalobcovi. Podľa nej postup prokuratúry v tomto spore nemožno považovať

za nesprávny úradný postup, pretože na to nie sú splnené zákonné podmienky. Zákon č. 514/2003 Z. z.
nedefinuje pojem nesprávny úradný postup, je ho však potrebné vykladať ako akékoľvek iné porušenie
právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. Ide o úradný
postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu
verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda

o postup nezákonný. Trvala na tom, že prokurátor bol oprávnený podať žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia, jeho postup nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože konal v rámci svojej
kompetencie. Žalobcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený vznikol neoprávnený majetkový prospech v
súvislosti s jeho neoprávneným podnikaním, pretože vykonával klampiarske a pokrývacie práce bez
príslušného živnostenského podnikania.

7. Zdôraznila, že žalobné oprávnenie prokurátora podľa § 93 odsek l písm. a) Civilného sporového
poriadku sa týka iba nároku vyplývajúceho z druhej vety ustanovenia § 456 Občianskeho
zákonníka. Vznik bezdôvodného obohatenia bol daný tým, že žalobca bol v trestnom konaní uznaný
vinným z pokračovacieho prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1 odsek 2 písm. c)
Trestného zákona a výška jeho prospechu bola vyčíslená konkrétnou sumou. Vo vzťahu k podmienke

nemožnosti zistenia osôb, na úkor ktorých bolo získané bezdôvodné obohatenie je potrebné vychádzať
z právneho názoru, že v tomto prípade nie je možné zistiť okruh osôb, na úkor ktorých žalobca toto
bezdôvodné obohatenie získal, pretože osoby, pre ktoré vykonával pokrývačskú a klampiarsku prácu,
na ktorú nemal príslušné živnostenské oprávnenie, a ktoré mu za jeho vykonanú prácu zaplatili, nie
sú osobami, na úkor ktorých sa obohatil. Jeho neoprávnené obohatenie spočívalo vo výkone prác bez

príslušného živnostenského oprávnenia. Iný právny názor súdu neznamená, že postup prokurátora pri
podaní žaloby bol nesprávny alebo nezákonný. Nakoľko vo veci nie je preukázaný základný predpoklad
pre uspokojenie nároku žalobcu na náhradu škody, a to, že podanie žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia prokurátorom bolo v rozpore so zákonom, navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2022 zotrval na svojich tvrdeniach v podanej žalobe,
nakoľko v čase podania žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v roku 2019 neboli naplnené
zákonné predpoklady na podanie žaloby zo strany žalovanej. Poškodené osoby (F., X., O. a spol.)
vystavili písomné čestné prehlásenie, podľa ktorého nedošlo na strane žalobcu na ich úkor k
bezdôvodnému obohateniu a teda podstatné je to, že osoby, na úkor ktorých sa žalobca obohatil boli

známe. Boli uvedené v samotnej obžalobe, aj neskôr v trestnom rozkaze. Ak tieto osoby boli známe,
nemožno v žiadnom prípade hovoriť o ich nezistiteľnosti. Tieto osoby identifikovala aj samotná
žalovaná v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v odôvodnení na str. 2. Je preto možné sa
takmer s určitosťou domnievať, že žalovaná podávala žalobu namiesto týchto osôb, preto došlo na jej
strane k nesprávnemu výkladu ust. § 456 druhá veta Občianskeho zákonníka. K zmene argumentácie

žalovanej vo vyjadrení, že nebolo možné zistiť okruh osôb, na úkor ktorých sa žalobca ako stíhaný mal
obohatiť a za tieto „neznáme osoby“ podala žalobu uviedol, že ak žalovaná tvrdí, že možno existovali
ďalšie poškodené osoby, mala ich uviesť v skutkovej vete svojej obžaloby. A ak tvrdí, že existovali iné
osoby, na úkor ktorých sa obohatil a iné pre ktorých realizoval práce, tak to je pre neho nóvum, a preto je
namieste otázka, o oké osoby ide a prečo nevypovedali v trestnom konaní, kedy a za akých okolností sa

na ich úkor mal obohatiť a hlavne v akej výške. Tento argument žalovanej je v priamom rozpore s tým, čo
uviedla v žalobe o vydanie bezdôvodného, keď podala žalobu namiesto osôb, ktoré boli identifikované
už v trestnom konaní, neuvedomujúc si fakt, že nemá na to oprávnenie. Žaloba bola preto podaná bez
akéhokoľvek právneho základu a žalovaná konala v rozpore so zákonom.

9.Žalovanávpísomnomvyjadrenízodňa21.02.2022kvyjadreniužalobcuuviedla,ževšetkyprostriedky
procesného útoku a procesnej obrany si uplatnila už vo vyjadrení zo dňa 01.02.2022 a nemá ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania ani ďalšie hmotnoprávne námietky.

10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu zotrval na žalobe a svojich vyjadreniach v celom rozsahu. K výške škody uviedol,
že táto bola zmluvne dohodnutá a podľa zmluvy bola aj zaplatená, a preto mu v tom rozsahu vznikla
škoda,majetkováujma,ktoránemácharakternáhradytrovprávnehozastúpenia.Navrholžalobevcelom
rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.11. Žalovaná na pojednávaní taktiež v celom rozsahu zotrvala na svojich vyjadreniach a nedôvodnosti
podanej žaloby. Uviedla, že osoby uvedené v obžalobe, ktorým žalobca v
zmysle dohody vykonával určité práce, nie sú osobami poškodenými v pravom zmysle. Nemali ani v

trestnom konaní postavenie poškodených. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z trestného spisu,
z ktorého je zrejmé, že tieto osoby, ktorých mená boli uvedené v obžalobe, nie sú
poškodenými a neboli im ani doručované jednotlivé rozhodnutia ako osobám poškodeným. Čiže tieto
osoby nemali ani v trestnom konaní postavenie poškodených. Boli to osoby, ktoré u žalobcu objednali
práce, za ktoré zaplatili. Takže sa necítia byť priamo poškodenými. Osoby, pre ktoré žalobca ako

páchateľ trestného činu nedovoleného podnikania vykonával neoprávnené práce, nemajú postavenie
poškodených v zmysle § 46 Trestného poriadku. Mali dohodu so žalobcom a ich nezaujímalo, či
podniká zákonne alebo nezákonne v klampiarskych prácach. Zaplatili za služby, ktoré si objednali, ale
nemali vedomosť o tom, že podnikateľ podniká neoprávnene. Žalobca vykonával práce neoprávnene,
sústavne prijímal objednávky a vykonával činnosti nezákonne a z toho získal určitý prospech, ktorý
nemusí byť vyčíslený práve v tom trestnom konaní, v tej sume, aká bola uvedená. Na uvedenú činnosť

nemal oprávnenie, riadne ju neevidoval, neodvádzal z nej voči štátu žiadne poplatky, a práve preto,
že podnikal neoprávnene mal určitý prospech. Zo strany prokuratúry preto nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a žalobcovi nepatrí nárok na náhradu škody.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných a ústnych vyjadrení strán v priebehu

sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených listinných
dôkazov a vykonal tiež navrhnuté dokazovanie oboznámením sa s trestným spisom Okresného
súdu O. sp. zn. 7T/49/2018 a spisom sp. zn. 8C/34/2019 a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody od žalovanej vo výške 2.164,02 eur

pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia zahŕňajúcich účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie v rámci civilného konania vedeného na Okresnom súde O. pod sp. 8C/34/2019 tvrdiac,
že táto škoda mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, a to podaním žaloby voči nemu
Slovenskou republikou zastúpenou Okresnou prokuratúrou O. na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 456 druhá veta Občianskeho zákonníka v spojení s § 93 ods. 1 písm. a) Civilného sporového

poriadku.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol ako obžalovaný v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde O. pod sp. zn. 7T/49/2018 rozsudkom č. k. 7T/49/2018-269 zo dňa 12.11.2018
právoplatne uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu neoprávneného podnikania podľa

§ 251 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 10.10.2013 bola uzatvorená Zmluva o dielo medzi objednávateľom Urbárskym a
komposesorátnym pozemkovým spoločenstvom Q. E. (ďalej len UaKPS), okres O. a zhotoviteľom
podnikajúcim pod obchodným menom F. P., A.. XX.XX.XXXX/XXXX, bytom E. Č.. XX, okres O., G.
XXXXXXXX, kde predmetom zmluvy bolo pokrytie strechy na budove UaKPS v obci E. (bez popisného

čísla), ktorú vykonal zhotoviteľ F. P. v období rokov 2013 až 2014 na základe písomnej objednávky
zo dňa 02.12.2013, ktorá bolo doručená na UaKPS v E., pričom uvedené pokrývačské práce F. P.
vykonal v priebehu roka 2013 a ukončil koncom roku 2014, kde bolo zistené, že F. P. vykonával
uvedenú podnikateľskú činnosť neoprávnene, nakoľko na uvedené pokrývačské a klampiarske práce
nemal príslušné živnostenské oprávnenie, kde za uvedené práce na pokrývaní budovy UaKPS bola

menovanému vyplatená vyfakturovaná suma podľa Zmluvy o dielo vo výške - 2.650,-Eur,
- v mesiaci november 2012 až apríl 2013 vykonal obžalovaný F. P. výmenu strešnej krytiny na rodinnom
dome majiteľa F. F., trvalé bytom E.Ň. Č.. XXX, Pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu
nemal príslušné živnostenské oprávnenia a za uvedenú výmenu strešnej krytiny mu bola majiteľom
rodinného domu F. F. vyplatená suma 1.500,- Eur, bez potvrdenia, v čom mala byť zahrnutá cena práce

a aj cena materiálu,
- v mesiaci júl 2014 až september 2014 vykonal obžalovaný F. P. výmenu strešnej krytina na rodinnom
dome v obci E. Č.. XX majiteľa U. X., pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu nemal
príslušné živnostenské oprávnenie a za uvedenú výmenu strešnej krytiny mu bola majiteľom rodinného
domu U. X. vyplatená suma 3.000,- Eur, v čom mala byť zahrnutá cena práce a aj cena materiálu,

- v mesiaci august 2014 obžalovaný F. P. taktiež vykonal výmenu strešnej krytiny na rodinnom
dome v obci E. Č.. XX, majiteľa Ľ. O., pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu nemal
príslušné živnostenské oprávnenia a za uvedenú výmenu strešnej krytiny a dodaný materiál mu bolamajiteľom rodinného domu Ľ. O. vyplatená suma 5.800,- Eur, bez potvrdenia, z čoho suma 1.400,- Eur
predstavovala sumu za vykonané práce,
- v období od mesiaca január 2015 do mesiaca marec 2015 obžalovaný F. P. po predchádzajúcej

vzájomnej dohode s U. D. vykonal montáž strešnej krytiny na rodinnom dome v obci M., J.. S. Č..
XXX/XX, okres O., pričom na uvedenú pokrývačskú a klampiarsku prácu nemal príslušné živnostenské
oprávnenie a celkovo mu bola U.A. D. vyplatená suma bez dokladu vo výške 3.430,-Eur, pričom podľa
cenovej ponuky suma vo výške 1.556,72 Eur predstavovala cenu práce, pričom takto obžalovaný
neoprávnene podnikal a zároveň získal týmto činom väčší prospech v sume najmenej 5.606,72 Eur, za

čomuboluloženýpeňažnýtrestvsume2.600,-euranáhradnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní6mesiacov.

15. Ďalej medzi stranami nebolo sporné ani to, že Okresný súd O. rozsudkom č. k. 8C/34/2019-71
zo dňa 31.07.2020 zamietol žalobu Slovenskej republiky zastúpenej Okresnou prokuratúrou Kežmarok
proti žalovanému Petrovi Mudrákovi o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.606,72 eur a
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Žaloba bola zmietnutá z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
17.09.2020.

16. Sporným medzi stranami bolo či žalovaná pri podávaní žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.
8C/34/2019 o vydanie bezdôvodného obohatenia konala v rámci alebo nad rámec svojho zákonného

oprávnenia a či týmto postupom zasiahla do práv a oprávnených záujmov žalobcu a tým mu spôsobila
majetkovú ujmu spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v spore sp. zn. 8C/34/2019 vo výške
2.164,02 eur.

17. Listom zo dňa 26.10.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal Slovenskú

republiku v zast. Generálnou prokuratúrou SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa § 15 zákona č. 513/2003 Z. z. pre nesprávny úradný postup prokurátora Okresnej prokuratúry v
O. v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde O. pod sp. zn. 8C/34/2019 vo veci žaloby Slovenskej
republiky zastúpenej Okresnou prokuratúrou O. na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 456
druhá veta Občianskeho zákonníka.

18. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 14.04.2021 oznámila žalobcovi, že
jeho nárok na náhradu škody neuspokojí, pretože nie sú splnené zákonné podmienky. Poukázala
na to, že prokurátor Okresnej prokuratúry O. vyvodil svoju aktívnu vecnú legitimáciu pre podanie
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalobcovi naplnením dvoch podmienok, a to

vznikom bezdôvodného obohatenia a nemožnosťou zistenia osôb, na úkor ktorých bolo získané takéto
bezdôvodné obohatenie. Vznik bezdôvodného obohatenia bol daný tým, že žalobca bol v trestnom
konaní uznaný vinným z pokračovacieho prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 odsek 1,
odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a výška jeho prospechu bola vyčíslená sumou 5.606,72 eur.
Vo vzťahu k splneniu druhej podmienky vychádzal z právneho názoru, že v tomto prípade nemožno

zistiť okruh osôb, na úkor ktorých F. P. toto bezdôvodné získal, pretože osoby, pre ktoré vykonával
pokrývačskú a klampiarsku prácu, na ktorú nemal príslušné živnostenské oprávnenie, a ktoré mu
za jeho vykonanú prácu zaplatili, nie sú osobami, na úkor ktorých sa obohatil. Jeho neoprávnené
obohatenie spočívalo vo výkone prác bez príslušného živnostenského oprávnenia. Iný právny názor
súdu v predmetnej veci neznamená, že postup prokurátora pri podaní žaloby bol nesprávny alebo

nezákonný. Keďže podľa jej názoru prokurátor konal v rámci svojho oprávnenia, neboli preukázané
základné predpoklady pre uspokojenie nároku a priznanie náhrady škody.

19. Podľa Čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.)
tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnej

moci.21. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

25. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a
odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

28. Nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je akékoľvek konanie tohto orgánu alebo
opomenutie tohto konania, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom
podstatnéje,abyktakémutokonaniualeboopomenutiudošloprivýkoneverejnejmoci.Podľauznesenia
Krajského súdu v Nitre z 11.06.2008, sp. zn. 5Co/9/2008, cit.: „Za nesprávny právny postup možno

v prvom rade považovať činnosť príslušných orgánov, ktorá je v rozpore so zákonom, a teda jeho
konkrétnym ustanovením, keď príslušný orgán pri svojom postupe porušuje svoje povinnosti stanovené
právnym predpisom, ale aj taký postup správneho orgánu, ktorý síce jedná v súlade so zákonom, ale
v rámci možností danej mu v rámci správneho uváženia postupuje v rozpore s účelomzákona, úmyslom zákonodarcu či len v rozpore s právnou logikou, keď je takýto postup konštatovaný
ako nesprávny iným k tomu príslušným správnym úradom. Všeobecne možno za nesprávny
úradný postup označiť každý postup štátneho orgánu alebo správneho orgánu, ktorý pri výkone verejnej

moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami
výkonu verejnej moci.“

29. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z 13.11.2013, sp. zn. 17Co/76/2012 k nesprávnemu
úradnému postupu uviedol, cit.: „Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej

moci (zákon č. 514/2003 Z. z.) podobne, ako pôvodná právna úprava zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zákon č. 58/1969
Zb.), nemá explicitnú legálnu de?níciu pojmu „úradný postup“, resp. „nesprávny úradný postup“, pretože
môže mať rozmanité reálne formy. Otázku, či určité konanie alebo nečinnosť orgánu štátu možno
subsumovať pod zodpovednostný vzťah podľa § 9 (resp. § 14) zákona č. 514/2003 Z. z., sa bude
vždy posudzovať so zreteľom na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. Ustálil sa názor,

že pod pojmom „postup“ treba chápať jednak aktívne konanie, ale aj pasívne správanie, napríklad
neodôvodnenú a nežiaducu nečinnosť pri plnení úloh a povinností. Teória aj súdna prax dospela k
názoru, že prívlastkom „úradný“ mienil zákon zreteľne odlíšiť konanie osôb pri plnení úloh orgánu
verejnej moci od ich iného konania. Vyžaduje sa teda, aby vždy išlo o úlohy, ktoré slúžia výkonu verejnej
moci, a nie o iné úlohy orgánu verejnej moci.

Z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu musí ísť o postup
orgánov verejnej moci, ktorý je v medziach úloh verejnej moci príslušného orgánu, pretože v opačnom
prípade by prichádzala do úvahy nie zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
podľa Občianskeho zákonníka, prípadne podľa iného zákona. Určitým rámcom pri vymedzení obsahu
pojmu „nesprávny úradný postup“ môže byť aj dôvodová správa k § 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá

uvádza: „Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať aj iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.“

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, keď príslušný orgán verejnej moci
pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny
úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, keď orgán verejnej moci

síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom
zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi.
Nesprávnyúradnýpostupjekaždýpostuporgánuverejnejmoci,ktorýprivýkoneverejnejmocipostupuje
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej
moci a základnými právnymi princípmi.“

30. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že nesprávny výklad zákona zo strany žalovanej v zastúpení
Okresnou prokuratúrou O. viedol následne k nesprávnemu úradnému postupu - podanie žaloby,
výsledkom ktorého bolo súdne konanie a majetková ujma vo forme nákladov vynaložených na právne
služby v tomto konaní. Konanie sa viedlo bez splnenia základných procesných podmienok na jeho

začatie - aktívna legitimácia. Žalovaná napriek vysvetleniu súdu na verejnom zasadnutí nepochopiteľne
trvala na súdnom konaní, čím vznikali žalobcovi ďalšie náklady. O zbytočnosti tohto súdneho konania
svedčí aj fakt, že žalovaná nepodala voči rozsudku ani opravný prostriedok.

31.Žalovanávkonanísp.zn.8C/34/2019napredbežnomprejednanísporupotom,čosúdprvejinštancie

v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že Slovenskej republike nesvedčí aktívna vecná
legitimácia v tomto spore tak, ako to vyplýva z druhej vety § 456 Občianskeho zákonníka s týmto
názorom nesúhlasila a poukázala na to, že za poškodených aj v prípade, že sú to zistené osoby, ale
neuplatňujú si z akéhokoľvek dôvodu nárok na podanie žaloby, môže podať túto žalobu Slovenská
republika zastúpená Okresnou prokuratúrou v O.. Suma 5.606,72 eur bola vypočítaná ako súčet ceny

prác troch objednávateľov, a to Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva v sume
2.650,- eur, Ľ. O. v sume 1.400,- eur a U. D. v sume 1.556,72 eur, ktoré si žalovaný (F. P.Á.) vyžiadal
ako odmenu za práce, ale aj zinkasoval za práce realizované pre tieto subjekty a ktoré okolnosti boli v
trestnom konaní jednoznačne preukázané a tieto osoby si právo podať žalobu nevyužili.32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Aplikovať ustanovenie § 456 je možné len v takom prípade, ak je preukázateľný vznik bezdôvodného
obohatenia, avšak nie je známe na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo. (ŠVESTKA J. -
DVOŘÁK J. et al. Občanské právo hmotné 2. Praha: Wolters Kluwer, ČR, a.s., 2009. 550 s. ISBN
978-80-7357-473-4). K tomu je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 93 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého prokurátor môže podať žalobu, ak ide o uplatnenie nároku štátu

na vydanie bezdôvodného obohatenia. „Žalobné oprávnenie prokurátora podľa ust. § 93 ods. 1 písm.
a) C.s.p. sa netýka akéhokoľvek nároku štátu z občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov,
ktorých účastníkom bol štát, ale len nároku vyplývajúceho z druhej vety § 456 OZ. To znamená, že
len v prípade ak došlo k bezdôvodnému obohateniu a toho, na úkor koho bolo získané nemožno zistiť,
je prokurátor ako zástupca štátu oprávnený domáhať sa vydania takéhoto bezdôvodného obohatenia.
Predpokladomvyhoveniatakejžalobejetedapreukázaniedvochskutočností,atovznikubezdôvodného

obohatenia u žalovaného a súčasne nemožnosti zistenia osôb, na úkor ktorých bolo takého bezdôvodné
obohatenie získané.“(Števček - Ficová - Baricová - Mesiarkinová - Bajánková Tomašovič a spol.
Civilný sporový poriadok - VEĽKÝ KOMENTÁR, C.H. BECK, 2016, 329 str.) Z uvedeného vyplýva, že
zákonným predpokladom vzniku nároku na strane štátu, pri ktorého naplnení vzniká nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia priamo ex lege, je nezistiteľnosť oprávneného subjektu. Ak je oprávnený

subjekt známy, ale z nejakého dôvodu si nemôže alebo nechce svoje právo z bezdôvodného obohatenia
uplatniť, nepôjde o prípad § 456 druhej vety Občianskeho zákonníka.

33. Práve z týchto skutočností vychádzal Okresný súd O. v konaní sp. zn. 8C/34/2019, keď rozsudkom
zo dňa 31.07.2020 zamietol žalobu Slovenskej republiky zastúpenej Okresnou prokuratúrou Kežmarok

dôvodiac jej nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie, keď uviedol, cit.: „Medzi stranami nebolo sporné,
že osoby, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, sú známe, teda nielenže ich možno
zistiť, ale dokonca už boli zistené v trestnom konaní vedenom proti žalovanému. Ich okruh podrobne
uvádza žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach v žalobe. Podmienka ustanovená normou práva v
§ 456 OZ spočívajúca v nezistenom okruhu osôb, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil,

tak v prejednávanom spore splnená nie je. Zákonný predpoklad vzniku práva žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia tak v prejednávanom spore nie je daný. Na základe vyššie uvedených
skutočností dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.“ Nakoľko žiadna zo strán
proti rozsudku nepodala odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2020.

34. Je pravdou a vyplýva to nielen zo zhodného tvrdenia strán sporu, ale aj z vyššie uvedených
skutočností,žepredpokladomvyhoveniažalobypodľa§93ods.1písm.a)Civilnéhosporovéhoporiadku
v spojení s § 456 druhá veta Občianskeho zákonníka je preukázanie dvoch skutočností, a to vznik
bezdôvodného obohatenia osôb a nemožnosť zistenia osôb, na úkor ktorých bolo získané bezdôvodné
obohatenie. V tomto konkrétnom prípade osoby, na úkor ktorých sa žalobca obohatil existujú, sú známe,

bývajú v rovnakej obci ako žalobca, a preto výhradne im prináležalo právo žalovať žalobcu o vydanie
bezdôvodného obohatenia. To, že tak nevykonali, bolo ich rozhodnutie a všetci vrátane žalovanej sú
povinní ho rešpektovať. Pokiaľ žalovaná vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní súdu poukazovala
na to, že vo vzťahu k podmienke nemožnosti zistenia osôb, na úkor ktorých bolo získané bezdôvodné
obohatenie je potrebné vychádzať z právneho názoru, že v tomto prípade nie je možné zistiť okruh

osôb, na úkor ktorých žalobca toto bezdôvodné obohatenie získal, pretože osoby, pre ktoré vykonával
pokrývačskú a klampiarsku prácu, na ktorú nemal príslušné živnostenské oprávnenie, a ktoré mu za
jeho vykonanú prácu zaplatili, nie sú osobami, na úkor ktorých sa obohatil, tak potom vyvstáva otázka
kto sú tieto osoby. Sama žalovaná v spore sp. zn. 8C/34/2019 tvrdila, že za poškodených aj v prípade,
že sú to zistené osoby, ale neuplatňujú si z akéhokoľvek dôvodu nárok na podanie žaloby, môže podať

túto žalobu Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou v O., pretože žalobca si vyžiadal a
získal odmenu za práce realizované pre tieto subjekty, ktoré okolnosti boli v trestnom
konaní jednoznačne preukázané a tieto osoby právo podať žalobu nevyužili. Tu súd zdôrazňuje, že iné
okolnostiuvádzanéžalovanouvpriebehutohtosporuonáhradyškodunemôžumaťvplyvnaprávoplatne
rozhodnutie v spore sp. zn. 8C/34/2019.

35. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie
troch podmienok, a to existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody, t. j. majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradnýmpostupom a škodou. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3
zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia
vyššie uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom

splnené všetky zákonom požadované podmienky súčasne.

36. Vyššie citovaným rozhodnutiam plne zodpovedá aj situácia v tomto spore, keďže za nesprávny
právny postup možno považovať činnosť príslušných orgánov, ktorá je v rozpore
so zákonom, a teda jeho konkrétnym ustanovením, keď príslušný orgán pri svojom postupe porušuje

svoje povinnosti stanovené právnym predpisom, postupuje v rozpore s účelom
zákona, úmyslom zákonodarcu, v rozpore s právnou logikou a pod. Aj v tomto konkrétnom prípade
žalovaná podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi postupovala v rozpore s
účelom zákona a úmyslom zákonodarcu, dokonca v rozpore s právnou logikou, keď tým, že žalovala
žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia za tzv. neznáme osoby, napriek tomu, že tieto boli známe,
konala mimo rámca svojho zákonného oprávnenia a osvojila si právo, ktoré jej nepatrilo. Zodpovednosť

štátu v tomto prípade je ako už bolo uvedené vyššie zodpovednosťou objektívnou, t. j.
bez ohľadu na zavinenie. Možno preto uzavrieť, že dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná nad
rámce svojho oprávnenia podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a v súvislosti s tým došlo
z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu.

37. Keďže žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR o prerokovanie nároku na náhradu škody
žiadosťou zo dňa 26.10.2020, ktorej žiadosti Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 14.04.2021
nevyhovela, vzniklo žalobcovi podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. doručením tohto oznámenia
právo domáhať sa uspokojenia predmetného nároku na náhradu škody na súde. Vzhľadom k všetkým
vyššie uvedeným skutočnostiam je možné uzavrieť, že prvý predpoklad zodpovednostného vzťahu, a to

existencia nesprávneho úradného postupu na strane žalovanej, je daný.

38. Ďalším predpokladom zodpovednostného vzťahu je preukázanie vzniku škody na strane žalobcu.
Žalobca tvrdil, že škoda v civilnom konaní mu vznikla tým, že preukázateľne uhradil trovy právneho
zastúpenia advokátovi, ktorý ho zastupoval v civilnom konaní, v ktorom súd žalobu zamietol, avšak aj

keď bol úspešný, nemohol mu priznať nárok na náhradu trov konania, pretože podľa § 261 Civilného
sporového poriadku povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi. Právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,
a to za podmienok ustanovených zákonom je ustanovené ako jedna zo základných zásad práva na
súdnu a inú právnu ochranu v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Každý má teda právo si v konaní pred

súdom od jeho začiatku zavolať na pomoc osobu znalú práva, ktorá má teoretické znalosti práva a
praktické skúsenosti s priebehom civilného procesu. Je to predpoklad, že v civilnom konaní budú na
obranu účastníka konania uplatnené všetky oprávnenia, ktoré mu umožňuje zákon uplatniť tak, aby boli
chránené jeho práva. Žalobca zaplatil z titulu odmeny za poskytovanie právnych služieb v predmetnej
civilnej veci sumu spolu vo výške 2.164,02 eur. Ide o odmenu advokáta vypočítanú podľa Vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

39. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v civilnom konaní sp. zn. 8C/34/2016 v postavení
žalovaného bol zastúpený advokátom. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z plnomocenstva zo dňa

02.09.2019 na čl. 12 spisu sp. zn. 8C/34/2019. Žalovaná nenamietala vykonanie jednotlivých úkonov
právnej pomoci ani číselnosť vyúčtovania v zmysle tarify vrátane režijného paušálu
a hotových výdavkov. Nespornou skutočnosťou medzi stranami bola úhrada trov právneho zastúpenia,
ktorú uskutočnila žalobca na účet právneho zástupcu v štyroch splátkach, a to dňa 13.09.2019 v sume
381,70 eur, dňa 06.03.2020 v sume 200,- eur, dňa 11.08.2020 v sume 200,- eur a dňa 04.09.2020 v

sume 1.382,82 eur, ktoré úhrady vyplývajú z predložených potvrdení o zrealizovaní transakcie na čl.
28-31 spisu a v ktorých je uvedené číslo účtu právneho zástupcu JUDr. Ivana Hrica a taktiež referencie
platiteľa zodpovedajú variabilným symbolom uvedeným v jednotlivých faktúrach na čl. 24- 27 spisu.

40. Pokiaľ právny zástupca na pojednávaní súdu žiadal priznať odmenu za právne služby ako zmluvne

dohodnutú odmenu s poukazom na § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého odmena
advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena");
ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej
odmene (§ 9 až 14), tak k tomu súd uvádza, že ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. hovorío tom, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta a zároveň cez
bod 9) odkazuje na § 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, ktoré upravujú tarifnú odmenu. Z uvedeného teda vyplýva, že odmena za
zastupovanie právnym zástupcom sa môže určiť len ako tarifná odmena.

41. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

42. Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát

vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť
alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

43. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) predžalobná výzva,
e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve

hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,
f) vypracovanie právneho rozboru veci,
g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,

h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,
i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

44. Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

45. Podľa § 16 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú

osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

46. Podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

47. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nesprávny úradný postup orgánu, v tomto prípade
žalovanej bol samopríčinou vzniku trov v záujme žalobcu. Náklady vynaložené na takéto úkony právnej
služby sú potom v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, lebo boli ním vyvolané a
za škodu takto vzniknutú zodpovedá štát. Trovy žalobcu za úkony, ktoré boli urobené v súvislosti s

nesprávnym úradným postupom žalovanej predstavujú pre žalobcu škodu, za ktorú zodpovedá štát. Ak
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu fyzická osoba vynaložila náklady na trovy právneho
zastúpenia, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov na žalovaného v pôvodnomkonaní, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu. Treba však skúmať či trovy právneho zastúpenia sú
v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

48. Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade došlo ku škode žalobcu v civilnom konaní za situácie,
keď žalovaná porušila právnu povinnosť a nad rámec zákonného oprávnenia podala voči žalobcovi
žalobu, ktorú súd ako nedôvodnú právoplatne zamietol. V rámci civilného konania bol zastúpený
právnym zástupcom, advokátom, ktorému po skončení tohto konania zaplatil trovy právneho zastúpenia
v sume 2.164,02 eur. Ak proti žalobcovi bolo vedené konanie zo strany žalovanej, nie je na ňom, aby

niesol materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia (trovy vynaložené na svoju obranu), keď sa neskôr
ukázalo toto konanie ako nesprávny úradný postup žalovanej. Žalobca tak splnil ďalšie predpoklady na
priznanie nároku na náhradu škody, keď preukázal, že právnemu zástupcovi v civilnom konaní zaplatil
z titulu trov právneho zastúpenia sumu 2.164,02 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, zo
zamietajúceho rozsudku v civilnom konaní, z objektívnej zodpovednosti štátu, dospel súd k záveru o
opodstatnenosti jeho nároku na náhradu škody v sume 1.845,86 eur. Predmetná suma pozostáva z

trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci, ktoré právny zástupca, advokát, účtoval faktúrami
č. XX/XXXX, Č.. X/XXXX, Č.. XX/XXXX Y. Č.. XX/XXXX a ktoré súd priznal v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z. z.

49. Súd pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupoval v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom základom pre výpočet bola tarifná hodnota veci, t.
j. peňažné plnenie z konania sp. zn. 8C/34/2019 vo výške 5.606,72 eur. Podľa § 10 ods. 1 citovanej
vyhlášky tak odmena právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 190,89 eur,
ktorú súd priznal za osem úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom dňa 02.09.2019, písomné podanie na súd- vyjadrenie k žalobe dňa 06.09.2019, ďalšia

porada s klientom dňa 13.10.2019, písomné podanie na súd - vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu dňa
14.10.2019, ďalšia porada s klientom dňa 18.02.2020, účasť na predbežnom prejednaní sporu dňa
19.02.2020, ďalšia porada s klientom dňa 30.07.2020 trvajúca od 17:00 do 19:30 a účasť na pojednávaní
súdu dňa 31.07.2020, spolu odmena 1.622,58 eur (7 úkonov x 190,89 eur + 1 úkon 286,35 eur).

50. Právny zástupca má v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky nárok aj na režijný paušál za každý poskytnutý
úkon právnej služby. Náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv.
režijný paušál) za každý úkon právnej služby bola v zmysle § 16 ods. 3 v spojení s § 1
ods. 3 citovanej vyhlášky 1/100 výpočtového základu, a to za rok 2019 vo výške 9,80 eur a za rok 2020
vo výške 10,62 eur, ktorú súd priznal vo výške 39,20 eur za rok 2019 (4 x 9,80 eur) a vo výške 42,48

eur za rok 2020 (4 x 10,62 eur), spolu režijný paušál 81,68 eur.

51. Náhrada za stratu času pri úkonoch právnej služby je v zmysle § 17 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3
citovanej vyhlášky 1/60 výpočtového základu t. j. v roku 2020 vo výške 17,70 eur za každú aj začatú
polhodinu, ktorú súd priznal za cestu na účasť na predbežnom prejednaní sporu dňa 19.02.2020 za

4 začaté polhodiny vo výške 70,80 eur a účasť na pojednávaní súdu dňa 31.07.2020, taktiež za štyri
začaté polhodiny vo výške 70,80 eur, spolu náhrada za stratu času vo výške 141,60 eur.

52. Právny zástupca žalobcu si okrem priznanej odmeny, režijného paušálu a náhrady za stratu času
uplatnil aj administratívne poplatky zo dňa 31.07.2020 v sume 100,- eur, hotové výdavky vo výške

cestovného v sume 41,66 eur a náhradu za stratu času za 6 začatých polhodín v dňoch 19.02.2020,
30.07.2020 a 31.07.2020 spolu vo výške 318,60 eur, z ktorej sumy mu súd priznal sumu 141,60 eur.

53. Súd nepriznal žalobcovi náhradu administratívnych poplatkov v sume 100,- eur, nakoľko zo strany
žalobcu neboli k tejto sume predložené žiadne listinné dôkazy, a súd preto nemal preukázanú účelnosť

a dôvodnosť vynaložených trov konania na tieto poplatky.

54. Pokiaľ ide o náhradu cestovného v dňoch 19.02.2020, 30.07.2020 a 31.07.2020 na trase X.
A. Q. O. súd nemal dostatočne preukázané zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu ani
vynaloženie cestovného. Právny zástupca síce cestovné vyčíslil, avšak súdu nepredložil technický

preukaz preukazujúci ním tvrdené údaje a to, že skutočne použil na cestu na pojednávanie osobné
motorové vozidlo, o čom rovnako nepredložil ani technický preukaz a ani doklad o zaplatení pohonných
hmôt. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že nie je jeho povinnosťou vyzývať stranu sporu na predloženie
dokladov preukazujúcich ich výšku. (vyplýva to napr. z uznesenia ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS191/2020 z 27.mája 2020). Strana sporu má povinnosť nielen tvrdenia, ale aj povinnosť preukázať
tvrdené skutočnosti. V zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku platí, že strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v

súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. To znamená, že aj žalobca v rámci svojej
procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Keďže súd žiadnym
spôsobom nemal preukázané náklady na vynaloženie cestovného, ich náhradu žalobcovi nepriznal.

55. A napokon súd nepriznal žalobcovi ani náhradu za stratu času v rozsahu 6 polhodín,

nakoľko cesta z O. T. X. A. Q. po ceste XXX pri vzdialenosti 29,6 km trvá 36 min, po ceste XX a XXX pri
vzdialenosti 30,7 km trvá 36 min. a po ceste XX a B. pri vzdialenosti 37,6 km trvá 38 min., ale ako uviedol
vyššie len v rozsahu 4 polhodín za cesty v dňoch 19.02.2020 a 31.07.2020. Súd nepriznal náhrada za
stratu času za cestu na poradu s klientom dňa 30.07.2020, nakoľko túto nepovažoval za účelnú.

56. Všetky vyššie uvedené priznané úkony právnej pomoci nepochybne smerovali k dosiahnutiu účelu

právneho zastúpenia, teda k zamietnutiu žaloby. Právny zástupca nevyhnutne pre dosiahnutie účelu
a poskytnutie komplexnej právnej služby musel prevziať a pripraviť zastúpenie vrátane
porady s klientom, ďalej podal vyjadrenie k žalobe ako aj vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, zúčastnil sa
ďalších porád s klientom, preukázateľne sa zúčastnil predbežného prejednania sporu a pojednávania.
Uvedené úkony právnej služby logicky a časovo na seba nadväzovali a dospeli k zamýšľanému účelu

zastupovania, t. j. zamietnutiu žaloby. Bez náležitej znalosti veci a oboznámení sa s dôkaznou situáciou,
a to účasťou na úkonoch súdu by sa žalobca nedokázal sám brániť. Právny zástupca vo vzťahu k
dosiahnutiu účelu využil všetky právne prostriedky. Predmetné úkony právnej služby súd považuje za
úkony uskutočnené v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a účelne
vynaložené pre dosiahnutie zamietnutia žaloby.

57. Medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody žalobcu bola príčinná súvislosť, ktorá
spočívala v nim realizovanej úhrade nákladov právnemu zástupcovi v rámci civilného konania. Táto
predstavuje posledný, tretí predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, pričom aj ten je preukázateľné
daný, pretože v tomto prípade išlo o vynaloženie finančných prostriedkov na preukázanie toho, že

žalobca sa neobohatil na úkor štátu, a preto žaloba zo strany žalovanej na vydanie bezdôvodného
obohatenia nemala byť podaná.

58. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade žaloba proti žalobcovi bola zamietnutá v dôsledku
nesprávneho úradného postupu žalovanej, žalobca preukázal existenciu škody, ktorá mu vznikla v

civilnom konaní z titulu zaplatených trov právneho zastúpenia advokátovi, jeho nárok bol predbežným
prerokovaním zo strany žalovanej odmietnutý a z dôvodu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci súd dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby podanej žalobcom.
Po preskúmaní vyúčtovania trov právneho zastúpenia v civilnom konaní mal súd za preukázané, že
vyúčtované trovy konania boli v rámci civilného konania účelne vynaložené v sume 1.845,86 eur, a preto

súd prvým výrokom zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.845,86 eur žalobcovi.

59. Keďže súd mal za to, že nie všetky žalobcom uplatnené trovy konania boli preukázané a účelné (viď
bod 53-55), II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu, čo do sumy 318,66 eur, zamietol.

60. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

61. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

62. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

63. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo
sumy 381,70 eur od 13.09.2019 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 06.03.2020do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 11.08.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.382,82 eur od 04.09.2020 do zaplatenia. Z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z. z. vyplýva, že ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania,

lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok
na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd
neurčí začiatok jej plynutia neskôr. V súlade s týmto ustanovením súd mohol priznať žalobcovi úrok z
omeškania najskôr odo dňa vyhotovenia listu Generálnej prokuratúry SR, ktorým mu bolo oznámené
neuspokojenie jeho nároku na náhradu škody, t. j. od dňa 14.04.2021, ktorý je možné považovať za

prvý deň omeškania. Nakoľko súd v časti uplatnenia úroku z omeškania považoval nárok žalobcu za
dôvodný, zaviazal žalovanú na jeho zaplatenie, avšak len zo sumy priznanej istiny vo výške 1.845,86
eur a od dňa 14.04.2021 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania vzťahujúceho
sa k sume zamietnutej istiny, a to z tých istých dôvodov, z ktorých zamietol žalobu aj v časti tejto istiny a
rovnako aj v časti jednotlivých úrokov z omeškania, nakoľko tieto boli uplatnené v rozpore so zákonom.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalobca bol v konaní úspešný. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal
z pomeru žalovanej sumy vo výške 2.164,52 eur a prisúdenej sumy vo výške 1.845,86 eur. Žalobca
bol úspešný v rozsahu 1.845,86 eur (85 %) a neúspešný v rozsahu 318,66 eur (15 %); žalovaná bola
úspešná v rozsahu 318,66 eur (15%) a neúspešná v rozsahu 1.845,86 eur (85 %). Po odčítaní úspechu

žalobcu v rozsahu 85 % od úspechu žalovanej v rozsahu 15 %, bol žalobca v konečnom dôsledku
úspešný v rozsahu 70 %. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 Civilného sporového
poriadku o nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol v treťom výroku tohto rozsudku tak, že mu
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 70 % vo výške, o ktorého rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.