Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6421010168
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6421010168.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a

sudcov JUDr. Jozefa Mikluša, a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného G. X.,
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 28. júna 2022 o odvolaní obžalovaného G. X. proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/32/2021 zo dňa 11.01.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 4T/32/2021 zo dňa 11.01.2022 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného G. X., nar. XX.XX.XXXX
v X. P., trvale bytom V. V. XXXX/XX, X. P.,

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30
(tridsať) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/32/2021 zo dňa 11.01.2022 bol G. X. uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

potomakoboldňa11.3.2020riadnevyzvanýnanastúpeniedovýkonutrestuodňatiaslobodynazáklade
trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/62/2018 zo dňa 14.8.2018 v spojení s
uznesením sp. zn. 2T/62/2018 zo dňa 23.10.2019, právoplatného dňa 26.2.2020 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/25/2020 zo dňa 26.2.2020 si obvinený na Okresný súd
v Žiari nad Hronom dňa 1.4.2020 podal žiadosť o odklad výkonu trestu zo zdravotných dôvodov, kde
na základe uvedenej žiadosti mu bola z Okresného súdu v Žiari nad Hronom doručená výzva, ktorú
si prevzal dňa 27.4.2020, aby v lehote 20 dní predložil lekársku správu o jeho zdravotnom stave
a potvrdenie, že sa nachádza v ústavnej starostlivosti s uvedením adresy zdravotníckeho zariadenia,
tiež s poučením podľa § 409 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obvinený dvadsať dňovú lehotu
na dodanie požadovaných potvrdení nedodržal, doklady o svojom zdravotnom stave ( bez potvrdenia,

že sa nachádza v ústavnej starostlivosti ) na súd zaslal až dňa 26.5.2020, do výkonu trestu odňatia
slobody sám nenastúpil a dňa 13.7.2020 bol zatknutý hliadkou OO PZ v Banskej Štiavnici a následne
dodaný do ÚVV a ÚVTOS v Banskej Bystrici.Za to okresný súd obžalovaného G. X. odsúdil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38
ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie, ktoré
dodatočne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Na úvod uviedol, že odvolanie podal z dôvodu
že sa necíti byť vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)

Trestnéhozákona.Nasvojuobranuuvádzal,ževýzvunanástupdovýkonutrestu prevzal.Následnedňa
31.3.2020 súdu zaslal žiadosť, kde požiadal o odklad výkonu trestu zo zdravotných dôvodov. Súdu to
zasielal mailom aj poštou a zároveň osobne na súd volal, aby sa uistil, či to prišlo vzhľadom aj k tomu, že
to bolo v období keď boli pandemické obmedzenia. Po telefóne mu bolo súdom oznámené, že jeho
žiadosťboladoručená.Následneobdržalvýzvuzosúduabypredložilpotvrdenia ozdravotnom
stave alebo že sa nachádza v ústavnej starostlivosti. Súdu zaslal doklady o svojom zdravotnom

stave o vyšetreniach a svojich zdravotných problémoch, z ktorých vyplývala zlá zdravotná prognóza.
Opätovne volal na súd, a to tajomníčku, ktorá tam nebola, tak ho prepojili na inú osobu, kde uvádzal, že
zatiaľ zo súdu nedostal odpoveď na žiadosť, že zaslal aj doklady o svojom zdravotnom stave. Bolo mu
oznámené že má čakať, vzhľadom k tomu, že je pandémia, v dôsledku čoho všetko mešká. Viackrát na
súd volal aj na informačné centrum bolo mu oznámené, že je v riešení, aby čakal, že zo súdu mu bude

doručené stanovisko na žiadosť. Na jeho prekvapenie neobdržal stanovisko zo súdu a dňa 13.7.2020
prišli príslušníci polície a dodali ho do výkonu trestu. Ďalej poukázal, že je invalidný dôchodca, uznaný
na 70%, má vážne zdravotné problémy a mal ich už aj v čase, keď požiadal o odklad výkonu trestu. Po
nástupe do výkonu trestu ho do väzenskej nemocnice neumiestnili, lebo bola pandémia. Taktiež uviedol,
že nemal úmysel sa vyhýbať nástupu do výkonu trestu, neskrýval sa, komunikoval so súdom. Má za

to, že okresný súd si mal preveriť, či skutočne volal na súd a že s pracovníčkami súdu komunikoval
ohľadom svojej žiadosti. Súd mal pribrať znalca aby sa vyjadril na jeho zdravotný stav, vzhľadom na
predložené lekárske správy, teda aby ho posúdil odborník a nie sám súd, či bol spôsobilý na nástup do
výkonu trestu. Nemal obhajcu v tom čase, keď mu bol premenený trest, nemal sa s kým vo veci
poradiť. Poukázal, že je jediným živiteľom rodiny a samotný nástup uloženého trestu by ohrozil jeho

rodinu. Navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
s tým, že by zrušil výrok o vine a treste v napadnutom rozsudku a vec vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch písomného

odôvodnenia odvolania. Poukázal, že obžalovaný sa v súčasnej dobe nachádza v zložitej životnej
situácii, keďže sa mu narodili u dvojičky, jedno z nich je v inkubátore a druhé dieťa s manželkou je doma,
pričom obžalovaný musí dochádzať do nemocnice v Banskej Bystrici, kde nosí mlieko pre svoje dieťa.
Opätovne poukázal, že obžalovaný je invalidný dôchodca, poberá mesačne 180 eur, jeho manželka
zatiaľ nepoberá žiadne dávky, keďže deti sa musia dožiť 28 dní života, takže len obžalovaný v súčasnosti

živí rodinu. Požiadal, aby odvolací súd zohľadnil jeho zlú životnú situáciu pri rozhodovaní. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný, tak ako vo výroku o vine, tak aj vo výroku o treste a navrhol odvolanie

zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu. Taktiež poukázal, že je
v zlej situácii, pričom každé 2 dni chodí do nemocnice v Banskej Bystrice autobusom, kde nosí mlieko a
plienky pre svoju dcérku. Odvolaciemu súdu predložil k nahliadnutiu potvrdenie z Fakultnej nemocnice

s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že jeho dieťa Q. B. sa nachádza na
neonatologickej klinike.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.,
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezrušírozsudokpodľa§316ods.3Tr.por.,preskúmazákonnosť aodôvodnenosťnapadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, z predloženého spisového materiálu, je zistiteľné,

že obžalovaný dňa 1.4.2020 podal na Okresnom súde Žiar nad Hronom žiadosť o odklad výkonu trestu
odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/62/2018, zo
zdravotných dôvodov. Okresný súd prípisom zo dňa 15.4. 2020 vyzval obžalovaného, aby v lehote
20 dní súdu predložil lekársku správu o svojom zdravotnom stave nie staršiu ako 30 dní, ako
aj adresu zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Obžalovaný túto
výzvu prevzal 20.4.2020. Posledný deň lehoty na predloženie lekárskych správ potom pripadal na

dňa 11.5.2020. Obžalovaný do uvedenej lehoty požadované lekárske správy súdu nepredložil, pričom
žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie správ súdu nepodal. Samosudca potom dňa 25.5.2020 vydal
Obvodnému oddeleniu PZ SR Banská Štiavnica príkaz na dodanie G. X. do výkonu trestu odňatia
slobody. Obžalovaný až dňa 29.5.2020 (v skutkovej vete je nesprávne uvedené 26.5.2020) zaslal súdu
lekárske správy, teda po stanovenej lehote a až potom, čo už súd vydal príkaz na jeho dodanie do

výkonu trestu odňatia slobody.

Odvolací súd konštatuje, že Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci sp. zn. 2T/62/2018 vo vykonávacom
konaní postupoval v súlade s ustanovením § 409 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odsúdený
pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody ochorie na takú vážnu chorobu, že dočasne nie je

spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, zašle súdu žiadosť
o odklad výkonu trestu spolu s lekárskou správou o svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30
dní; v žiadosti je povinný uviesť aj adresu zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú
starostlivosť. Ak žiadosť neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby
žiadosť doplnil v lehote 10 dní; inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného

poučí.

Okresný súd poskytol dostatočnú lehotu (20 dní) na predloženie lekárskych správ, pričom obžalovaný
bol poučený o tom, že ak nepredloží požadované doklady o jeho žiadosti sa nebude konať. Pokiaľ
obžalovaný poukazuje, že v tom období existovali pandemické obmedzenia, tak táto skutočnosť mu

nebránila v tom, aby písomne požiadal súd o predĺženie lehoty. To však obžalovaný nevykonal. V tejto
súvislosti neobstojí ani jeho obhajoba, že telefonicky zisťoval na súde v akom stave je jeho žiadosť,
pretože mal vo výzve jasne uvedené, že je povinný predložiť súdu lekárske správy v určenej lehote, inak
súd o žiadosti nebude konať. V danom prípade obžalovaný lekárske správy nepredložil, preto súd o jeho
žiadosti nemohol konať a jeho prípadné telefonické hovory na súd, sú bezpredmetné na preverovanie

jeho obhajoby.

Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutok sa stal,
takakojeuvedenývskutkovejvetenapadnutéhorozsudkuažehospáchalobžalovaný,keďmarilnástup
na výkon uloženého trestu, preto sa odvolací súd nestotožnil obhajobou obžalovaného, ktorú považuje

za účelovú so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný na svoju obhajobu neuviedol žiadne
také skutočnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti za prejednávaný skutok. Odvolací sa
súčasne zaoberal aj aplikáciou ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., pričom dospel k záveru, že v danom
prípade neprichádza do úvahy použitie tohto ustanovenia, pretože závažnosť prečinu, ktorý obžalovaný
spáchal, nemožno považovať za nepatrnú.

Okresný súd postupoval zákonne, keď konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože maril
výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote
stanovenej súdom.

Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý
verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
odňatia slobody dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel
trestu tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, čo malo za následok, že uložený trest

je neprimerane prísny, preto výrok o uloženom treste odňatia slobody zrušil a rozhodol o treste sám.

Pokiaľideouloženietrestukrajskýsúdvsúvislostisúvahamiodruhuavýmeretrestuprihliadolnavšetky
významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu. Pričom vychádzal z účelu
trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnosti avytvorípodmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu
a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). V prípade
obžalovaného G. X. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 348 ods. 1 Tr. zák.
umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd u obžalovaného nevzhliadol žiadne poľahčujúce a ani
priťažujúce okolnosti podľa § 36 a 37 Tr. zák.. Podľa názoru odvolacieho súdu, na osobu obžalovaného
nie je potrebné pôsobiť výmerou trestu odňatia slobody, ako ho uložil okresný súd, ale účel trestu bude
možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pri výmere trestu zohľadnil

tiažovú rodinnú situáciu obžalovaného a taktiež vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. podľa
ktorého, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. Na základe týchto okolností, teda osobných pomerov obžalovaného, a po zhodnotení
všetkých skutočností majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že z
hľadiskaindividuálnejajgenerálnejprevenciejeprimeranýazákonuzodpovedajúcitrestodňatiaslobody

na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní tridsiatich dní. Takto vymeraný trest odvolací súd vyslovil
ako nepodmienečný, pretože neboli splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva

diferencovane v troch stupňoch, odvolací súd pripomína, že obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s stredným stupňom stráženia, preto krajský
súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

V danom prípade neprichádzalo do úvahy uloženie ani alternatívnych trestov v podobe trestu domáceho
väzenia, trestu povinnej práce alebo peňažného trestu. Obžalovaný je invalidný dôchodca, takže
trest povinnej práce súd nemohol uložiť (§ 55 ods. 2 Tr. zák.). Taktiež neboli splnené podmienky na
uloženie peňažného trestu pre nemajetnosť obžalovaného. Pokiaľ ide o uloženie trestu domáceho

väzenia, odvolací súd pripomína, obžalovanému už bol v nedávne minulosti uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/62/2018 zo dňa 14.8.2018, trest domáceho väzenie na 1
rok, keďže obžalovaný podmienky a obmedzenia trestu domáceho väzenia neplnil, preto okresný súd
premenil tento trest na nepodmienečný trest, preto od obžalovaného nie je možné z rozumnou istotou
očakávať, že by takýto trest opäť nezmaril.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4

Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.